Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Adela Unčovská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423208265
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423208265.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: W.. T. J., L..
XX.X.XXXX, J. O. XX, J., zastúpenej: I.. R.. C.Á. &. I.. W.. O.. Q., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, so sídlom
G. X, J. proti žalovanému: Y. C. D. O. J., W.: XX XXX XXX, D. D. G. L. X, J. o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa

21.12.2023, č.k. 58C/72/2023-88, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že:

Žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov a zásahov obmedzujúcich alebo vylučujúcich
žalobkyňu z výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, najmä užívania nehnuteľností, a to:
pozemku, parc.č. XXXXX/XX zapísanom na LV č. XXXX vedeného pre kat.ú. L. C., M. J. - L. C., okres

J. a stavby - parkovacieho miesta postaveného na tomto pozemku a pozemku parc.č. XXXXX/XX,
zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre kat.ú. L. C., M. J. - L. C., M. J. a stavby - parkovacieho miesta
postaveného na tomto pozemku.

Žalovaný je povinný odstrániť všetky zásahy, ktoré vykonal na nehnuteľnostiach, a to: pozemku, parc.č.

XXXXX/XX zapísanom na LV č. XXXX vedenom pre kat.ú. L. C., M. J. - L. C., M. J. a stavbe - parkovacie
miestopostavenénatomtopozemkuapozemkuparc.č.XXXXX/XX,zapísanomnaLVč.XXXXvedenom
pre kat.ú. L. C., M. J. - L. C., M. J. a stavbe - parkovacie miesto postavené na tomto pozemku, a to
odstrániť žalovaným vyznačené vodorovné značenie parkovacích miest na týchto nehnuteľnostiach a
vyznačiť pôvodné vodorovné značenie parkovacích miest na týchto nehnuteľnostiach.

Žalovaný sa poučuje o tom, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, týkajúcu sa nárokov
na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov
a zásahov na nasledovných nehnuteľnostiach: na pozemku parc. č. XXXXX/XX, zapísanom na LV č.
XXXX vedenom pre katastrálne územie L. C., obec J. - L. C., M. J. a na stavbe - parkovacie miesto
postavenej na tomto pozemku a na pozemku parc. č. XXXXX/XX, zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom pre katastrálne územie L. C., M. J. - L. C., M. J. a na stavbe - parkovacie miesto
postavené na tomto pozemku a aby súd uložil povinnosť žalovanému odstrániť všetky zásahy, ktoré

vykonal na predmetných nehnuteľnostiach (výrok I.). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrokII.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet prvoinštančného súdu súdny poplatok vo výške 16,50
eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), §
326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.“) a vecne tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený
tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ktoré
nadobudla Zmluvou o prevode pozemku zo dňa 18.12.2019, na základe ktorej boli predmetom prevodu

aj stavby na nich umiestnené a to parkovacie miesta o výmere 10m2. Žalobkyňa uviedla, že sa zo
sprístupnených dokumentov dozvedela, že pozemky s parkovacími miestami v jej výlučnom vlastníctve
majú byť zaradené do regulovaného parkovania a má byť zatreté vodorovné značenie a odstránené
zvislé značenie, na čo v rovnaký deň upozornila zaslaním správy na adresu [email protected]
ako aj priamo predstaviteľom magistrátu a mestskej časti prítomným na online diskusii, rovnako tak
vyzvala magistrát a mestskú časť, aby na pripomienky reagovali a rešpektovali jej vlastnícke práva,

títo však neodpovedali a doposiaľ od mesta ani od mestskej časti neobdržala žiadne stanovisko.
Dňa 22.11.2023 začali zamestnanci žalovaného realizovať prípravu na spustenie parkovacej politiky a
zatreli vodorovné značenie X označujúce jej dve parkovacie miesta a boli vyznačené nové čiary, ktoré
nerešpektujú pôvodne vyznačené parkovacie miesta, čím zasiahli do parkovacích miest žalobkyne na
pozemku žalobkyne a nie je rešpektovaná ani finálna verzia Projektu organizácie dopravy, ktorá mala

byť záväzná. Nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom so žalobkyňou nekomunikoval a verejne deklaroval
spustenie parkovacej politiky už od 6.12.2023, bol podľa názoru žalobkyne dôvodný predpoklad,
že v zasahovaní do vlastníckeho práva žalobkyne bude pokračovať a aplikovať pravidlá schválené
žalovaným v rámci regulácie parkovania a teda bude obmedzovať vlastnícke právo žalobkyne. Podľa
žalobkyne k obmedzeniu možností využívať vlastnícke právo dochádza aj samotnou existenciou právnej

neistoty ohľadom ďalších krokov žalovaného vo vzťahu k jej parkovacím miestam, keďže tieto prenajíma
tretím osobám, a momentálne je žalobkyňa nútená nájomcom nájomné za parkovacie miesto vrátiť
a to za mesiac november a v prípade, že žalovanému bude umožnené pokračovať v protiprávnom
obmedzovaní jej vlastníckeho práva, žalobkyňa nebude môcť toto nájomné od nájomcov žiadať. Druhé
parkovacie miesto žalobkyňa prenajímala osobitne a od ukončenia nájomného vzťahu s nájomcom

tohto druhého parkovacieho miesta nového nenašla, a to z dôvodu právnej neistoty ohľadom ,,osudu"
týchto parkovacích miest. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že doposiaľ nebolo jej vlastníctvo k
predmetným pozemkom a parkovacím miestam spochybnené (v súvislosti so
susediacimi pozemkami a parkovacími miestami bolo susedovi dňa 17.1.2019 vydané Mestskou časťou
J. L. C. stanovisko, že mu mestská časť nemôže predĺžiť povolenie na vyhradené parkovanie, pretože

vyhradené parkovacie miesto je situované na parkovisku, ktoré nie je súčasťou miestnej komunikácie
III. triedy ulica I.. Q.. Y., z čoho logicky vyplýva, že ani jej bezprostredne susediace parkovacie miesta
nie sú súčasťou miestnej komunikácie III. triedy; poukázala aj na prílohu k protokolu č. 28/92, ktorým
boli zverené miestne komunikácie III. a IV. triedy do správy mestskej časti Nové Mesto, z ktorej vyplýva,
že bola odovzdaná vozovka a chodníky a o parkovacích miestach sa nezmieňuje). Mala za to, že na

uvedených nehnuteľnostiach nie je možné realizovať regulované parkovanie, pokiaľ uvedené pozemky
a stavby na nich nie sú súčasťou miestnej cesty. Žalovaný, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2023 dňa 25.5.2023 o dočasnom parkovaní
motorových vozidiel, je zodpovedný za realizáciu regulovaného parkovania vo všetkých mestských
častiach J.. V návrhu žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovaný už priamo zasiahol do jej vlastníckeho

práva zatretím vodorovného značenia a vyznačením vlastných čiar. Podaním doručeným súdu dňa
12.12.2023 žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnila uvádzajúc, že dňa
8.12.2023 ju kontaktoval jej sused, že začali odstraňovať dopravné značenie označujúce jej súkromný
majetok - dve parkovacie státia, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia či výzvy.
Konštatovala, že žalovaný pokračuje v realizácii tzv. parkovacej politiky aj na parkovacích miestach

patriacich súkromným osobám, pričom vo svojej činnosti ho zastavili až po príchode privolanej policajnej
hliadky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nepreukázala a ani neosvedčila nevyhnutnosť navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán
sporu.Konštatoval,žežalobkyňouformulovanénavrhovanéneodkladnéopatreniespočívajúcevuložení
povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov a akýchkoľvek zásahov, je bez opisu konkrétnych

úkonov a konkrétnych zásahov, ktorých sa má žalovaný zdržať a bez určenia konkrétneho časového
rámca nariadenia neodkladného opatrenia, formulované všeobecne a nevykonateľne, bez možnosti
posúdenia určitej relevantnosti tých úkonov žalovaného vo vzťahu k naplneniu účelu neodkladného
opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrenímspojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Vyvodil, že navrhovaným neodkladným
opatrením by zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalovaného nad rámec účelu neodkladného
opatrenia a nariadením uvedeného neodkladného opatrenia by sa dosiahla trvalá úprava pomerov

medzi stranami, ktorej právne účinky neprimeraným spôsobom obmedzia žalovaného a nad nevyhnutný
rozsah. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že rovnako nemohol vyhovieť ani časti návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť všetky
zásahy, ktoré vykonal na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne,
nakoľko ani v tomto prípade nebola žalobkyňou osvedčená nevyhnutnosť potreby upraviť pomery

strán sporu takto navrhovaným neodkladným opatrením a navrhovaná úprava pomerov takýmto
neodkladným opatrením je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia spojeným s nevyhnutnosťou
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy za
splnenia požiadavky primeranosti zásahu do právneho postavenia strán sporu. Žalobkyňou formulované
navrhované neodkladné opatrenie je nevykonateľné, keď v ňom nie sú konkretizované jednotlivé
zásahy žalovaného, ktoré má žalovaný navrhovaným neodkladným opatrením odstrániť, a nie je

preto splnená zákonná podmienka konkrétnosti a určitosti petitu, teda toho čoho sa žalobkyňa
domáha neodkladným opatrením a v prípade jeho nariadenia, by nebolo takto formulované neodkladné
opatrenie vymožiteľné niektorým zo spôsobov exekúcie. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že zo
žalobkyňou opísaných rozhodujúcich skutočností a z predložených dôkazov nevyplýva nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ako ďalší z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, keď

žalobkyňa v návrhu neosvedčila, že by jej bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia
bezprostredne hrozila ujma alebo iná škoda s tým, že tvrdenie žalobkyne, že je momentálne nútená
vrátiť nájomné za parkovacie miesto za mesiac november a ďalšie nájomné nebude môcť žiadať
ako aj že druhé parkovacie miesto neprenajala z dôvodu právnej neistoty, je podľa názoru súdu
nepostačujúce k vyvodeniu záveru o osvedčení určitej ujmy hroziacej žalobkyni bezprostredne bez

nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia s prihliadnutím na jeho všeobecnú a nevykonateľnú
formuláciu. Za tohto stavu dospel k záveru, že nie sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nebezpečia bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne, bez nariadenia navrhovanej
neodkladnej úpravy a žalobkyňou opísané skutočnosti nie sú dostatočným dôvodom na to, aby
sa pomery strán sporu upravili navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie pri

skúmaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nepovažoval za preukázané, že žalobkyňa v
nevyhnutnej miere osvedčila, že potreba úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným neodkladným
opatrením je nevyhnutná a neodkladná. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 C.s.p., v konaní úspešnému žalovanému však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
mu v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli.

3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov I. a II. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené listiny, keď dospel k záveru
o neosvedčení bezprostredne hroziacej ujmy. Upozornila, že aj v samotnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedla, že konaním žalovaného stráca všetky oprávnenia vyplývajúce z jej
vlastníctva predmetných parkovacích miest, t.j., že je síce vlastníčkou predmetných nehnuteľností,

nemôže však využívať žiadne oprávnenie z vlastníckeho práva, pričom vo vzťahu k vlastníckemu
právu si plní všetky povinnosti napr. platí dane. Uviedla, že zo všeobecne záväzného nariadenia
hlavného mesta SR Bratislavy č. 6/2023 zo dňa 25.5.2023 o dočasnom parkovaní vozidiel vyplýva, že
ul. I..Q..Y. ako celok bola zaradená do zóny regulovaného parkovania, z čoho je zrejmé, že žalovaný
ani do budúcna nemieni rešpektovať súkromné vlastnícke právo (žalobkyne ani iných osôb na danej

ulici). Ďalej uviedla, že žalovaný svojim konaním zasahuje do jej vlastníckeho práva bez splnenia
ústavných podmienok na obmedzenie vlastníckeho práva, pričom súd prvej inštancie takéto protiprávne
a protiústavné konanie v podstate schvaľuje, keď konštatoval, že súd by navrhovaným neodkladným
opatrením zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalovaného a právne účinky dosiahnutej trvalej
úpravy pomerov medzi stranami by neprimeraným spôsobom obmedzila žalovaného nad nevyhnutný

rozsah. Poukázala na to, že prvoinštančný súd nikde v napadnutom rozhodnutí nespochybnil jej
vlastnícke právo k pozemkom a stavbám (parkovacím miestam) na nich umiestnených, avšak bez
akéhokoľvek odôvodnenia uprednostnil konanie žalovaného, ktoré je protiprávne. Zároveň sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadom neoprávnenosti konania žalovaného, pričomk právu na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Mala za to, že
dostatočným spôsobom preukázala skutočnosť, že svoje vlastnícke právo nemôže žiadnym spôsobom
využívať (musela zrušiť nájom parkovacích miest, resp. ďalších nájomcov ani nehľadať a ani sama

nemôže využívať parkovacie miesta, nehnuteľnosti je nemožné predať). Konštatovala, že žalovaný
premaľovaním čiar verejne deklaroval aplikáciu tzv. parkovacej politiky aj na jej pozemkoch, čím umožnil
nielen tretím osobám na nich parkovať, ale aj povereným osobám kontrolovať úhradu parkovného a
následné ukladanie sankcií za neuhradenie parkovného. Vo vzťahu k záveru prvoinštančného súdu,
že navrhovaná formulácia neodkladného opatrenia je všeobecná, a teda neodkladné opatrenie by

bolo nevykonateľné, poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zo dňa 5.9.2022, sp.zn.
17C/49/2021 a rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 13.9.2022, sp.zn. 27C/41/2022, ktorými
boli nariadené neodkladné opatrenia s formuláciou povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov alebo
zásahov.Podľajejnázorunavrhovanýmneodkladnýmopatrenímsajednoznačnezamedzíakémukoľvek
protiprávnemu konaniu žalovaného a poskytne sa plná ochrana jej vlastníckeho práva. Mala za to, že
konkrétnym vymedzovaním jednotlivých čiastkových konaní žalovaného by mohli do budúcna nastať

situácie, kedy žalovaný zasiahne do jej pozemkov ďalším, neodkladným opatrením nevymedzeným
spôsobom. Aj v prípade druhého navrhovaného výroku mala za to, že je možné ho vykonať, keďže ide
v podstate o navrátenie pozemku do pôvodného stavu. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie, príp. aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

12. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

13. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá
musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať

naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Úspech
navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého
majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebeneodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné,

abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

14.Pooboznámenísasobsahomsúdnehospisuvrátanenávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,

pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.),
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, dôvodiac nevykonateľným petitom a neosvedčením
potreby bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami.

15. Odvolací súd zároveň posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách

citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a s ohľadom na tvrdené skutočnosti obsiahnuté v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je potrebné mu vyhovieť. Žalobkyňa
v návrhu osvedčila tzv. danosť nároku, ktorý vychádza z osvedčeného vlastníckeho práva žalobkyne
k predmetným nehnuteľnostiam (pozemkom a stavbám) a zároveň osvedčila aj potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa dostatočným spôsobom odsvedčila svoje vlastnícke
právo k pozemkom a na nich umiestneným parkovacím miestam, a to predložením listu vlastníctva
č. XXXX vedenom pre kat.ú. L. C., M. J. - L. C., okres J. (pozemok parc.č. XXXXX/XX a pozemok
parc.č. XXXXX/XX, parkovacie miesta sa do katastra nehnuteľností nezapisujú), zmluvy o prevode

pozemku zo dňa 11.11.2019 spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 18.12.2019 a listín preukazujúcich
daňovú povinnosť žalobkyne k uvedeným nehnuteľnostiam. Osvedčenie existencie vlastníckeho práva
žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam nespochybnil ani prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí.
Žalobkyňa zároveň osvedčila konanie žalovaného, ktorým zasahuje do výkonu jej vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, a to odstránením vodorovného dopravného značenia parkovacích miest žalobkyne

a vyznačením nového vodorovného značenia na nehnuteľnostiach žalobkyne, ktorým konaním vylúčil
žalobkyňu z užívania svojich nehnuteľností ako aj s ich nakladaním. Pre úspech v tomto konaní bolo
potrebné zo strany navrhovateľky neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade právo na ochranu vlastníckeho
práva. Posúdením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj pripojených listinných dôkazov

možno zhrnúť, že žalobkyňa osvedčila pravdepodobnosť nároku ako aj právny vzťah medzi ňou a
žalovaným, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením.

17.Vovzťahukpotrebeúpravypomerovmedzistranamisporu(trvaléhocharakteru)odvolacísúddospel
k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že do jej vlastníckeho práva bolo zasiahnuté zo strany žalovaného,

a to takým spôsobom, že z jeho výkonu bola prakticky úplne vylúčená, najmä pokiaľ ide o užívacie
právo. Žalobkyňa zároveň poukázala na nemožnosť zamýšľaného prenajímania parkovacích miest,
resp. nemožnosť pokračovania v prenajímaní týchto miest, ako aj v podstatnom sťažení prípadného
prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Uvedené je potrebné vyhodnotiť ako hrozbu
ujmy na strane žalobkyne, keď zároveň zo správania žalovaného vyplýva, že vo svojom konaní bude

pokračovať(začatímodstraňovaniazvislýchdopravnýchznačiekafaktickýmpokračovanímvparkovacej
politike), berúc do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom so žalobkyňou nekomunikuje
a nevyjadril sa ani k návrhu a odvolaniu žalobkyne. V danom prípade totiž ujma žalobkyni už nastala
a naďalej hrozí, že bude vznikať, resp. sa zväčšovať. Nemožno opomenúť fakt, že na druhej strane
žalobkyni ostali všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva, ktoré si musí plniť.

18. Zohľadňujúc zistený skutkový stav odvolací súd žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci
samej v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., pretože bol toho názoru, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V zmysle § 337 ods. 1, 2 C.s.p. poučil žalovaného
podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, týkajúcu sa nárokov na navrátenie do pôvodného stavu,

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

19. formulačnej zmene výroku rozhodnutia pristúpil odvolací súd výhradne za účelom jeho spresnenia,
vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019, v ktoromnajvyšší súd konštatoval, že „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými

tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh“.
Odvolací súd mal za to, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že
žalobkyňa sa domáhala zdržovacieho výroku vo vzťahu k úkonom a zásahom žalovaného, ktoré
obmedzujú alebo vylučujú žalobkyňu z výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, najmä užívania
nehnuteľností, preto bolo možné formuláciu navrhovaného petitu precizovať v tomto smere bez nutnosti

zamietnutia návrhu a zároveň bez toho, aby došlo k porušeniu zásady ne -ultra petitum. Rovnako
v prípade druhého petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala odstrániť všetky zásahy, ktoré vykonal
žalovaný, bolo možné jednoznačne z návrhu vyvodiť konkrétne opísaný zásah žalovaného spočívajúci
v odstránení vodorovného značenia a vo vytvorení nového vodorovného značenia. V tejto súvislosti
odvolací súd odkazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 3.10.2012, sp. zn. I. ÚS 122/2012, v
ktorom ústavný súd uviedol, že: „Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy

účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby
súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzenýžalobnýmnávrhom,čoznamená,žeplnenienemôžepriznaťanizinéhoskutkovéhozákladu,
než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením

ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu
žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná
a predovšetkým materiálne vykonateľná.“

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov ako aj bezprostredne hroziacu ujmu, preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti (výroku I. a II.) podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom zároveň určil konkrétny rozsah žalovanému
uložených povinností priamo vyplývajúcich z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. O trovách konania (celkových) odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. Zohľadňujúc úspech žalobkyne v konaní jej priznal voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.