Uznesenie Judgement was issued on Monday, April 8, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoE/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202011
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223202011.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v exekučnej veci v prospech oprávneného: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, proti povinnej: A. A.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, C., o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci

maloletého dieťaťa: D. A., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, za účasti Krajskej
prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 9P/47/2023-31 zo dňa 25.4.2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 11CoP/106/2023-55 zo dňa 30.5.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia – uznesenia Okresného

súdu Bratislava II č.k. 9P/47/2023-31 zo dňa 25.4.2023, vykonateľného dňa 30.5.2023, právoplatného
dňa 5.6.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/106/2023-55 zo dňa
30.5.2023, ktorým nariadil neodkladné opatrenie v znení, že matka je povinná dočasne odovzdať
maloletého do starostlivosti právnickej osoby – Centra pre deti a rodiny E. F., F. F. G. XXX/X, XXX XX
E. F., H.: XX XXX XXX, a to na dobu 6 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia.

2.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 378, § 379 ods. 1, 2 zák.
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a vecne tým, že neboli zistené
ospravedlniteľné dôvody nesplnenia povinnosti odovzdať maloletého do starostlivosti Centra pre deti
a rodiny v E. F.. S poukazom na ustanovenie § 378 CMP bolo preto vydané zo strany súdu prvej
inštancie rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia v znení ako to bolo uvedené vyššie. V odôvodnení

rozhodnutia bolo konštatované, že návrh zo strany oprávneného bol podaný z dôvodu, že matka ako
povinná napriek opakovaným výzvam zo strany oprávneného odmietala dobrovoľne odovzdať maloleté
dieťa do Centra pre deti a rodiny E. F., pričom v prípade, že by maloletý bol ponechaný v starostlivosti
matky mohlo by dôjsť k ohrozeniu zdravého vývoja maloletého.

3.

Matka ako povinná s týmto návrhom nesúhlasila, na pojednávaní dňa 22.8.2023 uviedla, že maloletý je
na ňu veľmi citovo naviazaný, musí s ním chodiť aj do obchodu, lebo bez nej by nevydržal. Poukázalana to, že situácia, ktorá bola dôvodom zlých podmienok bola spôsobená jej partnerom, ktorý je aktuálne
vo výkone trestu. Uviedla, že o dieťa sa stará, maloletý bude chodiť do škôlky na E., ak nebude prijatý,
tak bude chodiť do súkromnej škôlky v F.. Ona momentálne nepracuje, lebo maloletého doteraz nevzali

do žiadneho zariadenia. Tvrdila, že finančne jej pomáha mama, ktorá aj vybrala súkromné zariadenie.
Poukázala ďalej na to, že nesúhlasí s vydaným neodkladným opatrením a nechce ho plniť, nakoľko
maloletý je autista a v prípade, že bude odlúčený od matky, bude to mať pre neho v neskoršom veku
fatálne následky. Okrem toho maloletý je veľmi citlivý a matka ho veľmi miluje.

4.
Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním povinná, ktorá považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Uviedla, že počas celého konania riadne preukázala,
že maloletému zabezpečuje riadnu starostlivosť a výchovu a v danom prípade nebolo potrebné, resp.
nevyhnutné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poukázala na to, že vydané uznesenie, ktorým bol
nariadený výkon rozhodnutia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 9P/47/2023-31

zo dňa 25.4.2023 bolo vykonateľné 30.5.2023 a právoplatné 5.6.2023, pričom neodkladné opatrenie
sa vydávalo na dobu 6 mesiacov od jeho nariadenia, pričom táto lehota uplynula 25.10.2023. V tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 378 ods. 1 CMP, v ktorom je uvedené, že po vydaní uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony
a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Mala za to, že v danom

prípade súd prvej inštancie neurobil žiadne opatrenia smerujúce k tomu, aby matka dobrovoľne plnila
vydané rozhodnutie. Považovala za podstatné, aby jej súd dostatočne objasnil okolnosti prípadu,
taktiež, aby uprednostnil pred núteným splnením povinnosti skôr dobrovoľné rešpektovanie súdneho
rozhodnutia, a to formou sociálneho prípadne psychologického poradenstva. Namietala, že tieto
okolnosti neboli zo strany súdu splnené. Zdôraznila, že v danom prípade súd nezisťoval, či existujú

ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nemôže byť uskutočnený výkon rozhodnutia. Taktiež poukázala
na to, že by mal súd prihliadať aj na správanie sa dieťaťa a jeho názor. Ďalej uviedla, že podľa
ustálenej judikatúry ESĽP pre odobratie zo starostlivosti, nie je daná dôvodnosť pre zlú „sociálnu
situáciu rodiny“. Táto otázka bola posudzovaná vo veci: Wallova a Walla proti Českej republike, kde
sa jednalo o odobratie dieťaťa z dôvodu nezodpovedajúcej sociálnej úrovne (rozsudok 26.10.2006 č.:

23848/04), pričom z rozsudku vyplýva, že pokiaľ si rodina nemôže zabezpečiť napríklad zodpovedajúce
sociálne podmienky, či bytové podmienky, má štát povinnosť poskytnúť sociálnu pomoc. V tejto súvislosti
poukázala na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom je uvedené,
že ratifikujúce štáty sú povinné poskytnúť pomoc rodinám, ktorým hrozí zásah do rodinného života
odobratím ich dieťaťa, ktoré by malo byť, až tým úplne posledným a krajným riešením. K identickému

porušeniu čl. 8 Dohovoru na zhodnom skutkovom základe dospel ESĽP vo veci Havelka a spol. proti
Českej republike (rozsudok č. 23499/2006 z 21.6.2007), podľa ktorého dochádza k porušeniu daného
článku, pokiaľ je určitá podpora zo strany štátu nedostatočná. V neposlednom rade poukázala aj
na rozsudok (č.: 39948/06 z 18.12.2008, § 56 a § 58) vo veci Saviny proti Ukrajine, kde dochádza
k porušeniu článku 8 Dohovoru, ak ratifikujúcim štátom neboli vykonané žiadne dôkazy najmä

formou: (výsluchu samotných detí, ich lekárskych dokumentácií, výsluch príbuzných, prípade susedov).
Identicky, kde nebola posúdená psychológom schopnosť rodičov vychovávať dieťa a ich. Ďalej mala za
to, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, keďže matka
nebola jasným spôsobom poučená a upozornená a ani jej neboli vysvetlené škodlivé následky výkonu
súdneho rozhodnutia. Zdôraznila, že súd je povinný ex lege zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom

vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale
schopnosťou ho vyjadriť a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva
na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Ďalej
tvrdila, že vzhľadom na nepravdivé informácie od Úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny a nedostatočné
poučenie z ich strany ako i neposkytnutie pomoci z ich strany v danom prípade neboli splnené zákonné

predpoklady, pre jeho vydanie a uznesenie sp. zn.: 9EM/2/2023-29 je potrebné považovať za predčasné.
V závere svojho odvolania uviedla, že v žiadnom prípade sa nebráni súdnemu výkonu, avšak vzhľadom
k zmene pomerov, nedostatočnej pomoci zo strany ÚPSVaR, ktoré medzičasom nastali ako i skutočnosť,
že maloletý odmieta matku opustiť a je na matku citovo naviazaný, tak žiadala, aby krajský súd ako
odvolací zvážil dané okolnosti a nariadil šetrenie, psychologickú poradenskú činnosť a výsluch lekára

maloletého. Taktiež poukázala na to, že jej ako matke nebola poskytnutá príslušná sociálna pomoc.
Požadovala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.

5.V priebehu vykonávacieho konania do konania podľa § 13 ods. 1 v spojení s § 370 ods. 1 vstúpila Krajská
prokuratúra Bratislava. Táto uviedla, že z doposiaľ vydaných rozhodnutí nezistila také skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že dočasné umiestnenie maloletého do Centra pre deti a rodiny E. F. nie je

potrebné. Taktiež neboli zistené ani ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa matka nemôže podrobiť
nariadenému neodkladnému opatreniu. Zo strany Krajskej prokuratúry bolo poukázané na ustanovenie
§ 377 ods. 3 CMP, v ktorom je uvedené, že odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno
odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu, spôsobilý zánik uloženej povinnosti.

6.
K odvolaniu povinnej sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdiť.

7.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 12.1.2024 bol vyhotovený záznam z priebehu výkonu
rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že došlo k odovzdaniu maloletého za asistencie sudkyne, vyššieho
súdneho úradníka, tajomníka, psychologičky, kolízneho opatrovníka a policajnej hliadky, pracovníkom
Centra pre deti a rodiny E. F..

8.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala
včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok – ďalej len CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 377 ods. 3 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie
mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

9.
Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí

návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

Podľa § 390 ods. 1 písm. d) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,
ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti.

Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

10.
Ako už bolo vyššie uvedené z vykonaného záznamu z priebehu výkonu rozhodnutia vyplýva, že tento
bol dňa 12.1.2024 zrealizovaný na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 9P/47/2023-31

zo dňa 25.4.2023, vykonateľného dňa 30.5.2023, právoplatného dňa 5.6.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/106/2023-55 zo dňa 30.5.2023, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie v znení, že matka (povinná) je povinná dočasne odovzdať maloletého do
starostlivosti právnickej osoby – Centra pre deti a rodiny E. F., F. F. G. XXX/X, XXX XX E. F., H.:
XX XXX XXX, a to na dobu 6 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Znamená to, že súd

prvejinštancievsamotnomkonaníobmedziltrvanieneodkladnéhoopatrenianadobu6-tichmesiacovod
jeho nariadenia, čím vo výrokovej časti vymedzil začiatok i koniec trvania tohto neodkladného opatrenia.

12.Z obsahu spisu tiež vyplýva, že uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 9Em/2/2023-112 zo dňa
5.2.2024 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené postupom podľa § 390 písm. f) CMP, keď došlo
k jeho uskutočneniu. Voči tomuto uzneseniu opravný prostriedok nebol podaný.

12.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení výkonu rozhodnutia zrušiť podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. d) CSP, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané

zanikli.

13.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1
CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď podmienky pre prelomenie
generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.

14.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).