Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205255
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:7620205255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, D., zastúpené procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
matky: E. F., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale pobytom G. XXX/XX, H. A., a otca: A. B., nar. XX.
XXXX XXXX, trvale pobytom I. XXX/XX, H. I., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa
a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa a o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca
maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/9/2021-364 z 24. januára 2023

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a v závislom výroku VI. a VII.
p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú
A. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 22. októbra 2020 do 31. januára 2023 a
na sumu 150,- eur mesačne od 1. februára 2023, ktoré výživné je otec povinný poukazovať vždy do 20.

dňa v mesiaci k rukám matky. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť uhradiť k rukám matky zročné výživné
na maloletú za obdobie od 22. októbra 2020 do 31. januára 2023 vo výške 819,70 eur v troch splátkach
tak, že prvú splátku vo výške 200,- eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia,
druhú splátku vo výške 300,- eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a tretiu
splátku vo výške 319,70 eur je otec povinný uhradiť do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom
III. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti. Výrokom IV. zamietol návrh otca na
zníženie výživného. Výrokom V. zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou. Výrokom VI.

zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 17. januára 2018 č.k. 3P/11/2017 - 44 vo výroku
o výživnom a výrokom VII. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1, § 52, § 111 písm. c) a d), § 121
z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 24
ods. 1 až 4, § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že matka sa
návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú od podania návrhu zo sumy 70,- eur mesačne na

sumu 250,- eur mesačne, ktorú bude otec poukazovať k jej rukám vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
vopred. Otec sa vzájomným návrhom domáhal zníženia výživného zo sumy 70,- eur mesačne na sumu
50,- eur mesačne a úpravy styku s maloletou počas víkendov, Veľkej noci, Vianoc a prázdnin. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživnéhona maloletú je čiastočne dôvodný. O výške výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves z 17. januára 2018 č.k. 3P/11/2017 - 44, právoplatným dňa 23. januára 2018, ktorým
bola schválená dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorej sa rodičia dohodli,

že maloletá bude v osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach, otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny
víkend v roku v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky a otec sa zaviazal prispievať
na výživu maloletej 70,- eur mesačne od 1. januára 2018, ktoré výživné sa zaviazal uhrádzať k rukám
matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Maloletá mala v tom čase 4 mesiace. Matka s ňou bola na

materskej dovolenke a poberala materskú vo výške 570,- eur mesačne a prídavok na dieťa. Otec bol
zamestnaný v D. s príjmom cca 600,- eur mesačne, z ktorého uhrádzal 400,- eur mesačne za prenájom
1-izbového bytu v D. a 100,- eur za energie. Nakoľko právoplatné rozhodnutie súdu vo veci výživného i
úpravy styku možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, súd prvej inštancie skúmal, či od rozhodnutia súdu o
výživnom na maloletú došlo k zmene pomerov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletá mala v
čase podania návrhu tri roky a v čase rozhodovania súdu päť rokov. Náklady na maloletú sa podstatne

zvýšili nielen s ohľadom na jej vek, ale aj s ohľadom na všeobecne známe zvýšenie cien. Maloletá je
zdravá, máva len bežné detské choroby. Od septembra 2021 navštevuje materskú školu, kde matka
pravidelne uhrádzala platby v školskom roku 2021/2022 na školné, stravu a potreby do materskej školy
a tieto náklady okrem školného uhrádza aj v školskom roku 2022/2023. Maloletá nenavštevuje krúžky.
Matka nemá finančné prostriedky na ich úhradu. Maloletá chodila len na plavecký kurz, ktorý jej podľa

vyjadrenia matky uhradil priateľov otec. Maloletá býva s matkou, ktorá maloletej uhrádza aj pomernú
časť nákladov na bývanie. V čase podania návrhu do augusta 2022 bývali v prenajatom 2-izbovom
byte v D. s matkiným priateľom, pričom matka uhrádzala polovicu nájomného s energiami, t. j. sumu
325,- eur mesačne. Od augusta 2022 býva matka v prenajatom 1-izbovom byte v D., za ktorý uhrádza
nájomné v sume 480,- eur mesačne vrátane energií. Súd prvej inštancie ustálil priemerné mesačné

odôvodnené potreby maloletej na bývanie - 162,50 eur a od augusta 2022 - 240,- eur, strava - 150 eur,
oblečenie a obuv - 50,- eur, drogériu a hygienu - 10,- eur, hračky, knižky a voľnočasové aktivity – 20,- eur,
škôlku od septembra 2021 - 70,- eur a od septembra 2022 - 45 eur (bez školného), t. j. spolu 390,- eur
mesačnedoseptembra2021,460,-eurmesačneodseptembra2021a520,-eurmesačneodseptembra
2022. Matka sa osobne stará o maloletú a uhrádza jej výdavky. Otec matke v starostlivosti o maloletú

nepomáha,nevyužívaanirozsahstykudanýaktuálnymsúdnymrozhodnutím,smaloletousanestretáva.
Otec s maloletou nie je ani v pravidelnom telefonickom, resp. audiovizuálnom kontaktne. Otec na výživu
maloletej prispieva určeným výživným 70,- eur mesačne riadne a včas. Nad rámec výživného maloletej
otec neuhrádza mimoriadne výdavky na kurzy, krúžky, materskú školu, nezakupuje jej oblečenie, obuv
ani iné potrebné veci, príležitostne maloletej zakúpil menší darček. Matka je slobodná, nepribudla jej

ďalšia vyživovacia povinnosť, má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie, bola na rodičovskej dovolenke s
maloletou a poberala rodičovský príspevok 370,- eur mesačne počas roka 2020. Od júla 2021 je matka
zamestnaná v spoločnosti C. - J., H. ako shop asistent. Najskôr na dohodu o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru a od septembra 2021, kedy maloletá nastúpila do materskej školy, v pracovnom
pomere s priemerným mesačným príjmom za obdobie od júla 2021 do decembra 2021 vo výške 591,-

eur a za rok 2022 vo výške 847,- eur. Matka poberá mesačne prídavok na maloletú, ktorý bol v roku
2020 - 24,95 eur, v roku 2021 - 25,50 eur, v roku 2022 - 25,88 eur, od júla 2022 – 30,- eur a od
januára 2023 – 60,- eur. Matka si uplatňuje daňový bonus na maloletú, ktorý bol v roku 2022 - 47,16 eur
mesačne a od januára 2023 bude výška daňového bonusu závisieť od príjmu rodiča, maximálne možno
na dieťa do 18 rokov získať daňový bonus 140,- eur mesačne. Matka nevlastní nehnuteľnosti. Vlastní

osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré si zakúpila v septembri 2019 za 2.900,- eur, ktoré jej
poskytol jej otec. Otec maloletej je ženatý s G. B., K. L. (uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie
preukázanú lustráciou v Registri obyvateľov SR), má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletej M.,
nar. X. XXXXXXXXX XXXX a k maloletej I., nar. X. XXXX XXXX. Otec žije s manželkou, maloletou
M. a I. a maloletým synom manželky v H. I. v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve

titulom kúpy v októbri 2019. Otec nepreukázal kúpnou zmluvou, za akú kúpnu cenu nadobudol rodinný
dom, garáže, hospodársku budovu a priľahlé pozemky. Otec preukazoval (neúplnými zmluvami), že je
povinný uhrádzať viaceré úvery. Nie je prípustné a zodpovedné od povinného rodiča, aby si bral úvery na
zakúpenie vecí, ktoré nevyhnutne nepotrebuje, napr. spotrebičov do domácnosti, rovnako ani na kúpu
osobných motorových vozidiel a nemohol si potom riadne plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Otec

nepreukázal, že by osobné motorové vozidlo, ktoré si zabezpečil na leasing, nevyhnutne potreboval
na výkon svojej práce. Navyše nepreukázal kúpnou zmluvou, za akú kúpnu cenu motorové vozidlo
nadobudol, ani kedy a aké finančné prostriedky nadobudol predajom svojich predchádzajúcich troch
motorových vozidiel. Otec v konaní preukazoval, že bol opakovane práceneschopný, avšak nepreukázalako dlho jednotlivé práceneschopnosti trvali. Mesačne mal otec vyplácané nemocenské cca 600,- až
630,- eur v mesiacoch, počas ktorých bol celý čas práceneschopný. Súd prvej inštancie vychádzal zo
záveru, že otec bol práceneschopný počas celého mesiaca v mesiacoch, v ktorých nemal vykázaný

vymeriavací základ podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni. Otec bol zamestnaný v spoločnosti L. H. H.
od 10. januára 2018 do 1. júna 2022, kde bol schopný dosahovať príjem cca 1.000,- eur mesačne
netto. V júni 2022, kedy bol pracovný pomer otca ukončený, mal vyplatenú mzdu v sume 2.549,- eur.
Otec preukazoval, že v súčasnosti pracuje ako vodič v noci za minimálnu mzdu 700,- eur mesačne v
spoločnosti H., H.. Za prácu v noci však vzniká nárok na príplatky. Otec zároveň nepreukázal dôvod

skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru, ani to, či bol následne evidovaný na úrade práce a
vznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti a v akej výške mu bola vyplácaná, resp. či bol dobrovoľne
nezamestnaný. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo schopnosti a možnosti otca dosahovať príjem
minimálne 1.000,- eur mesačne. Súd prvej inštancie uviedol, že len úvery, ktoré si otec vzal, prevyšujú
jeho súčasný príjem. Navyše otec podľa jeho vyjadrenia uhrádza ďalšie výdavky ako náklady na bývanie
a potreby pre členov jeho rodiny, keďže jeho manželka je na rodičovskej dovolenke. Podľa súdu prvej

inštancie je tak životná úroveň otca vyššia ako preukazoval skutočným príjmom. Otec má dosiahnuté
stredoškolské vzdelanie elektrotechnické i v odbore kuchár. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb
maloletej, pomerov matky, ktorá sama zabezpečuje starostlivosť o maloletú bez akejkoľvek participácie
otca na pravidelnej starostlivosti o maloletú, z majetkových pomerov otca, zo schopnosti a možnosti otca
dosahovať vyšší príjem ako súdu deklaroval a zo skutočnosti, že otec si za roky 2017 - 2021 uplatňoval

daňový bonus na maloletú, súd prvej inštancie zvýšil výživné od podania návrhu do 31. januára 2023 na
100,- eur mesačne a od 1. februára 2023 na 150,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol
s prihliadnutím k obdobiu pracovnej neschopnosti otca a k jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otcovi
vzniklo zročné výživné za obdobie od podania návrhu, t. j. od 22. októbra 2020 do 31. januára 2023 vo

výške 819,70 eur (pomerná časť október 2020 ako 30 eur/31 dní x 10 dní, to je 9,70 eur + 2 mesiace roka
2020 x 30 eur + 12 mesiacov roka 2021 x 30 eur + 12 mesiacov roka 2022 x 30 eur + 1 mesiac roka 2023
x 30 eur), ktoré súd prvej inštancie povolil otcovi uhradiť v troch splátkach tak, že prvú splátku vo výške
200,- eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, druhú splátku vo výške 300,-
eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a tretiu splátku vo výške 319,70 eur

je otec povinný uhradiť do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri povolení splátok súd prvej inštancie
prihliadol na výšku dlžného výživného a zároveň ku skutočnosti, že matka dlhodobo sama uhrádza v
podstatnej časti potreby maloletej, ktorá si výživu sama ešte nemôže zabezpečovať. Súd prvej inštancie
zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku. Otec sa s maloletou dlhodobo nestretáva, nevyužíva ani
pravidelne súdom upravený styk, a to ani v čase, keď pracoval v D.. Otec sa s maloletou aj v čase

zamestnaniavD.vpriebehuroka2021,keďnebolpráceneschopnýamatkaumožňovalaotcovistretávať
sa s maloletou v týždni s prihliadnutím k jeho cestovaniu na víkend na východné Slovensko za rodinou,
stretával veľmi málo. Otec nie je s maloletou ani v pravidelnom telefonickom, resp. audiovizuálnom
kontakte. Za danej situácie, keď sa otec s maloletou dlhodobo nestretáva ani v kratších intervaloch a
maloletá doposiaľ u otca neprespávala ani cez víkend, súd zamietol návrh otca na úpravu styku počas

prázdnin v celom rozsahu ako návrh, ktorý za daného stavu nie je v záujme maloletého dieťa. V danej
veci maloletá pred opatrovníkom nekomunikovala záujem, túžbu prespávať u otca. O nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté

dieťa (výrok I. a II.) podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávne a nedostatočne vyhodnotil dôkazy, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniuveci.Vpodanízaslanomsúduprvejinštancie17.januára2023jasnepopísaldôvodskončenia
predchádzajúceho pracovného pomeru, keď uviedol, že v roku 2022 sa im s manželkou narodilo druhé
dieťa, pričom zároveň vychovávali dva a pol ročnú dcéru M. a manželkinho syna z predchádzajúceho

vzťahu, ktorý trpí poruchami správania a je nevypočítateľný. Vzhľadom na závažnú rodinnú situáciu
musel zmeniť zamestnanie a pracuje iba na nočných službách ako vodič. Počas dňa musí byť prítomný
doma, aby pomohol manželke s výchovou a starostlivosťou o tri maloleté deti. Ich rodičia ani blízka
rodina v H. I. nebýva, preto nemajú nikoho, kto by im pomohol. Manželke navyše počas tehotenstva
začala trpieť depresiami a má strach ju nechať doma samú. Okrem toho by pre neho cestovanie do D.

znamenalo aj neplánovanú finančnú záťaž. Dané odôvodnenie bolo podľa otca dostatočné na to, aby
súd prvej inštancie považoval dôvod skončenia pracovného pomeru za oprávnený. Súd prvej inštancie
si neuvedomuje súčasnú situáciu zo strany zamestnávateľov na východnom Slovensku, kde sa nedá
zamestnať, resp. iba za minimálnu mzdu. Podľa výplatnej pásky za január 2023 bola jeho čistá mesačnámzda v sume 816,91 eur vrátane daňového bonusu, ktorý činí 187,74 eur. Nakoľko nemá adekvátny
príjem, nie je schopný platiť zvýšené výživné. Navyše vyživuje ešte dve maloleté deti a platí úvery
a šeky. Z práce chodí taký unavený, že neprichádza do úvahy, aby si hľadal ešte ďalšiu brigádu alebo

inú zárobkovú činnosť. Okrem toho musí manželke pomáhať s výchovou troch maloletých detí. Záverom
odvolania navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že
návrh matky na zvýšenie výživného zamietne, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Procesný opatrovník maloletého dieťaťa v reakcii na odvolanie otca uviedol, že sa pridržiava
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že v H. I. býva otec otca, preto nie
je pravdou, že by tam otec nemal nikoho, kto by mu pomohol.

5. Otec maloletého dieťaťa v rámci odvolacej repliky uviedol, že jeho otec síce býva v H. I., avšak
pracuje v obci N., ktorá je od H. I. vzdialená cca 70 km. Do práce chodí ráno o 4.00 hod. a domov
prichádza okolo 18.00 hod. Pomáha im finančne cca sumou 100,- až 150,- eur. Otec ďalej uviedol, že
v roku 2022 sa obrátil na nadáciu J&T, ktorá im pomohla jednorázovou sumou 1.000,- eur. Na Spiši si
nedokáže zabezpečiť vyšší príjem, pričom nemôže vycestovať na západné Slovensko ani do zahraničia.

S vyjadrením procesného opatrovníka nesúhlasil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, otcom maloletého dieťaťa (§ 359 a
§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h)
Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového

poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné a roszduok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu
(výrok I. a II.) a v závislom výroku VI. a VII. potvrdiť.

7.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade

ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
návrhom uplatnených požiadaviek a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s
danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v odvolaním napadnutej
časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje

správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného
otca na maloletú zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od podania
návrhu a o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 50,-
eur mesačne a o zmene úpravy styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne

od 22. októbra 2020 do 31. januára 2023 a na sumu 150,- eur mesačne od 1. februára 2023, pričom
zročné výživné vyčíslené za obdobie od 22. októbra 2020 do 31. januára 2023 vo výške 819,70 eur
povolil otcovi uhradiť v troch splátkach. Návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol.
Zároveň zamietol návrh otca na zníženie výživného i jeho návrh na zmenu úpravy styku s maloletou.Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletú v rozsahu určenom súdom prvej inštancie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky účastníkov
a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje,

ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného. Napadnutý
rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia

pomery.

14. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na

zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska
plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie
odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so vzdelaním, prípravou na
budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr.
liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených potrieb je
rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej
a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce

povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú
závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi
široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale súprospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými
ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

15. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i

situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo

zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého bolo zistené, že rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová ves z 17. januára 2018 č.k. 3P/11/2017 – 44 bola schválená dohoda

rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá bola zverená do osobnej
starostlivostimatky,ktorájeoprávnenáapovinnámaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetokvbežných
veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 1. januára 2018 a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
každý nepárny víkend v roku v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. V čase

ostatného rozhodovania súdu bola matka na materskej dovolenke, poberala materské vo výške 570,-
eur mesačne a prídavok na dieťa. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec bol v čase ostatného
rozhodovania súdu zamestnaný v D. a mal príjem cca 600,- eur mesačne, z ktorého uhrádzal 400,-
eur mesačne za prenájom 1-izového bytu v D. a 100,- eur za energie. Otec iné vyživovacie povinnosti
nemal. Maloletá v čase ostatného rozhodovania súdu mal štyri mesiace. V čase podania návrhu do

augusta 2022 bývala matka s maloletou a s priateľom v prenajatom dvojizbovom byte v D.. Od augusta
2022 býva s maloletou v 1-izbovom prenajatom byte v D.. Počas roka 2020 bola matka na rodičovskej
dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 370,- eur mesačne. Od júla 2021 bola zamestnaná
v spoločnosti C. J., H. na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a od septembra 2021
je zamestnaná v uvedenej spoločnosti v pracovnom pomere na pozícii „shop asistent“ s priemerným

mesačným príjmom za obdobie júl 2021 do september 2021 vo výške 591,- eur a za rok 2022 vo výške
847,- eur. Okrem toho matka mesačne poberá prídavok na maloletú a uplatňuje si na maloletú aj daňový
bonus. Matka vlastní osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré si zakúpila v septembri 2019 za
2.900,- eur, ktoré jej poskytol jej otec. Čo sa týka otca maloletej, tento je ženatý a okrem maloletej má
ďalšie dve vyživovacie povinnosti (M., nar. X. XXXXXXXXX XXXX a I., nar. X. XXXX XXXX). Otec spolu

s manželkou, ich maloletými dcérami M. a I. a maloletým synom jeho manželky z predchádzajúceho
vzťahu býva v rodinnom dome v H. I., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve od októbra 2019. Otec bol od
10. januára 2018 do 1. júna 2022 zamestnaný v spoločnosti L. H., H. s hrubou mzdou za januára 2021 -
828,43 eur, za február 2021 - 843,39 eur, za marec 2021 - 740,22 eur, za jún 2021 - 1.709,49 eur, za júl
2021 - 1.149,34 eur, za august 2021 - 1.103,51 eur, za november 2021 - 280 eur a za júl 2022 - 2.549,09

eur. Od 2. novembra 2022 je zamestnaný v spoločnosti H., H. ako vodič v noci mesačnou mzdou 700,-
eur. Opakovanie bol práceneschopný. Za roky 2017 až 2021 si uplatňoval na maloletú daňový bonus. Je
vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, rok výroby 2014. V čase podania návrhu
mala maloletá tri roky a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala päť rokov, od septembra 2021
navštevuje materskú školu, je zdravá.

17. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že
v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšeného výživného v prospech maloletej, keď rodič má
povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného
rozhodovania o výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie päť rokov, teda už len samotným uplynutím

doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, kedy prirodzene vzrástli jej
potrebynabežnéživotnénáklady.Maloletábolavčaseostatnéhorozhodovaniaovýživnomvcelodennej
starostlivosti matky, teraz navštevuje materskú školu, s čím sú notoricky známe zvýšené výdavky na
poplatky v materskej škole, stravovanie v materskej škole, vzdelávanie v materskej škole a cestovaniedo materskej školy. Bez pochybností totiž nástup do materskej školy sa dôvodne spája s podstatným
zvýšením výdavkov na dieťa a takúto zmenu aplikačná prax súdov všeobecne akceptuje ako dôvod
na zmenu rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na odstup rokov od ostatného rozhodovania o výživnom

pochopiteľnevzrástliajjejodôvodnenépotrebyvovšetkýchďalšíchoblastiachživota.Odostatnejúpravy
výživného na strane maloletej vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako nastala zmena pomerov i na strane rodičov. Čo
sa týka príjmu matky u nej došlo k podstatnej zmene okolností, keďže matka už nie je na materskej
dovolenke, došlo k zvýšeniu jej príjmu. K zvýšeniu príjmu došlo i na strane otca. Na jeho strane pribudli

ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Kritérium
uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne
súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania
zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať
v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom
prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie na strane

oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené
hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík,
ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy

oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne
dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere
výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci
výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V
konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný

dosahujenižšípríjem,môžeísťoprípad,keďbezzávažnéhodôvoduukončípodnikateľskúčinnosťalebo
pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného
zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru.
Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je
možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,

zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne
schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované

zárobky v danom povolaní.

19. Súd prvej inštancie sa určovaniu príjmu otca venoval dôsledne, pričom k jeho náležitému
zdôvodneniu nemá odvolací súd čo dodať a plne sa s ním stotožňuje. Otec v odvolaní namietal záver
súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodu skončenia jeho pracovného pomeru u predchádzajúceho

zamestnávateľa, pričom v tejto súvislosti otec poukazoval na svoje vyjadrenie zo 17. januára 2023,
v ktorom zrozumiteľne popísal, prečo zmenil zamestnanie. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke otca
odvolacísúdpoukazujenaustanovenie§62ods.1Zákonaorodine,ktorýplnenievyživovacejpovinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby

plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania
alebo zmenu bydliska, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie
žiadnym spôsobom neohrozil. Otec síce uviedol, že k zmene zamestnania ho viedla zložitá rodinná
situácia, avšak to ešte neznamená, že by sa nemohol uplatniť na trhu práce v mieste svojho bydliska,
príp.vjehoširšomokolízalepšíchmzdovýchpodmienok.Otecnetvrdilaninepreukázal,žebysapokúšal

nájsť si lepšie platené zamestnanie. Navyše ním predložená lekárska správa o psychickom stave jeho
manželky (diagnóza: depresívna porucha) datovaná ku dňu 2. septembra 2021 nepreukazuje, že by
otec musel vykonávať práci iba počas noci z dôvodu potreby jeho prítomnosti v domácnosti počas dňa,
resp. že by nemohol vykonávať i prácu, ktorá si vyžaduje cestovanie (najmä ak poukazuje na nedostatokpracovnýchponúknavýchodnomSlovenskuaprizohľadnení,ževmiestejehobydliskabývaijehootec).
Vdanomprípadepretosúdprvejinštanciesprávneprihliadalnapríjemotca,ktorýbymoholdosahovať(a
dosahoval v predchádzajúcom zamestnaní), t. j. minimálne 1.000,- eur mesačne. Pri uplatnení princípu

potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd totiž neprihladia len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie

na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

20. Odvolací argument otca týkajúci sa jeho zlej finančnej situácie nepostačuje na to, aby mu nemohla
byť uložená povinnosť platiť zvýšené výživné. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má
totiž výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súdom prvej inštancie určená výška výživného

je vzhľadom na vek maloletej, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov
v budúcnosti primeraná. Zodpovedá tiež možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch
rodičov. Rovnako zohľadňuje i ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca. Odvolací súd posúdením všetkých
relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na
citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady

primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že
určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka
dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky
znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletú sa osobne
stará a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu.

21. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 22. októbra 2020 do 31. januára 2023 vo výške 819,70
eur pre maloletú určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom
na jeho výšku jeho zaplatenie v splátkach.

22. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
zvýšení výživného, o dlhu na zročnom výživnom, vrátane závislých výrokov o zmene predchádzajúceho
rozhodnutia a o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutých a v prípade ktorých ani
odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

23. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (por. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021 sp. zn. 8Cdo/6/2020).

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).