Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517202096
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2517202096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX
XX C. D., zastúpená: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava,
proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Tomáš
Klieštenec, advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, o určenie, že dôvody vydedenia nie
sú dané a že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany č. k.: 6C/22/2017 - 274 zo dňa 09.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II.
o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

1.1 Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 469a ods. 1,. 2, 3, § 473 ods. 1, § 476
ods. 1, 2, § 476b, § 476d ods. 1, § 476e, § 476f ods. 1, § 477, § 479 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Napadnuté rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa uplatnenou žalobou domáhala
určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej 22.04.2009 H. I. nie sú voči
žalobkyni dané a určenia, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke H. I.. Súd prvej inštancie mal na
základe vykonaného dokazovania za preukázané, že poručiteľka závet a listinu o vydedení podpísala
s plným vedomím o obsahu daných úkonov, ktoré jasne zachytávajú jej slobodnú vôľu, pričom pri ich

podpisovaní si bola vedomá následkov s nimi spojenými. Konštatoval, že listina o vydedení obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti: deň, mesiac, rok, kedy bola podpísaná, dôvod vydedenia,
je vlastnou rukou poručiteľky podpísaná a súčasne pred dvoma prítomnými svedkami bolo výslovne
prejavené,želistinaobsahujejejposlednúvôľu.Nalistinesúpodpísanísvedkoviaúkonu,pričomrozpory
v dátume narodenia J. K. sú podľa súdu prvej inštancie len chybou v písaní a je zrejmé, že táto bola
skutočne ako svedok právnych úkonov účastná. Listina o vydedení a závet sú platné a vyvolávajú všetky
zákonom predpokladané účinky. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že v konaní bolo preukázané,

že poručiteľka bola odkázaná na pomoc v starobe, v čase spísania listiny o vydedení resp. v dvoch
rokoch tomu predchádzajúcich bola vo veku 79-81 rokov, sporným bol celkový stav poručiteľky v čase
spísania listiny o vydedení a v období dvoch rokov tomu predchádzajúcich. Podľa listiny o vydedení
poručiteľka vydedila žalobkyňu a jej potomkov z dôvodov neposkytnutia potrebnej pomoci v chorobe,v starobe, ako aj z dôvodu trvalo neprejavovaného opravdivého záujmu, ktorý by ako potomkovia mali
prejavovať. Súd prvej inštancie zistil, že poručiteľka netrpela žiadnym vážnejším ochorením, pravidelne
neužívala žiadne lieky a psychický stav mala primeraný veku. Súčasne mal za preukázanú odkázanosť

žalovanej na dennú pomoc iných osôb z dôvodu jej vysokého veku – staroby, ktorá sa prejavovala
predovšetkým v potrebe doprovodu (poručiteľka mávala závrate, odpadávala, rozbila si hlavu), či už
pri návšteve lekára alebo akýchkoľvek iných aktivitách spojených s opustením domácnosti (nákup,
návšteva cintorína, kostola a pod.), resp. pomoci v domácnosti a záhradke. Uvedené skutočnosti zistil
výsluchmi svedkov E. B., B. B., H. B., H. L. M. A. H. N. H.. Predovšetkým výpovede E. B., B. B.

a H. B. boli presvedčivé, vzájomne koherentné a nerozporné. Bola zrejmá ich skutočná vedomosť o
základných každodenných potrebách poručiteľky, spojených s jej vekom a zdravotným stavom, s ktorou
boli nepochybne v každodennom kontakte. Ich výpovede boli potvrdené nielen obsahom samotnej listiny
o vydedení ale v časti aj výpoveďami H. L. M. A. H. N. H., ktoré nimi uvádzané skutočnosti nepriamo
potvrdili. Svedkyni H. M. sa poručiteľka sťažovala, že hoci žalobkyňu vída v obci, ju navštíviť nepríde.
Uvedená svedkyňa potvrdila, že poručiteľka potrebovala pred spísaním listiny o vydedení pomoc -

doprovod do schodov a pri vstupe do kanceláriu ju niekto podopieral. Svedkyňa H. H. potvrdila, že
žalobkyňu u poručiteľky nikdy nevidela, mala vedomosť o „zlých“ vzťahoch so žalobkyňou už v roku
2008 ako aj neskôr. Nakoniec „zlé vzťahy“ v rodine potvrdil aj samotný H. B., syn žalobkyne keď v rámci
výpovedeuviedol,žeposmrtidedka„satozačalonaštrbovaťaposmrtiuja(synaporučiteľky)„toužbolo
celé zle“ . Výpovede svedkov H. B., I. I. a H. B. E.. súd vyhodnotil ako nedôveryhodné (nie však z dôvodu,

že ide o osoby blízke „bližšie“ žalobkyni), ale predovšetkým s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli
v priebehu konania najavo. Všetci uvedení svedkovia mali v podstate podporiť tvrdenia žalobkyne, že
v rozhodnom období bola poručiteľka v dobrom zdravotnom stave, nebola odkázaná na pomoc iných
osôb a súčasne, že žalobkyňa v danom období pravidelne poručiteľku navštevovala a aj jej poskytovala
potrebnúpomoc.I.I.(bratranecžalobkyneažalovanej)priznal,ževrokoch2007-2009poručiteľkuvôbec

nestretol, všetky informácie čerpal sprostredkovane od svojej mamy, ktorá mala poručiteľku spolu so
žalobkyňou navštevovať. Obsah jeho výpovede podľa názoru súdu neobjasnil žiadne zo žalobkyňou
tvrdených skutočností. Syn žalobkyne H. B., ml. navštevoval poručiteľku do jeho 17 rokov t. j do roku
1999(dôvodytakéhotonáhlehopretrhnutiakontaktuneozrejmil,aajtátosamotnáskutočnosťnaznačuje,
že vzťahy s poručiteľkou neboli už dlhšiu dobu ideálne), potom podľa jeho tvrdení už žalobkyňu k

poručiteľke len vozil, tvrdil rovnako ako manžel žalobkyne H. B., že k poručiteľke chodili každý týždeň
a v podstate všetci zhodne, že poručiteľka bola zdravotne v poriadku. Syn žalobkyne ďalej tvrdil, že s
poručiteľkou sa navštevovali každý týždeň, zároveň však po smrti jej manžela a syna im bolo bránené si
s ňou telefonovať. Žalovaná v priebehu konania namietala, že poručiteľka mala lekára len v Piešťanoch
(opak nebol podložený žiadnym dôkazom), svedok H. B., manžel žalobkyne však pri výpovedi tvrdil,

že ak to bol potrebné vozil poručiteľku po lekároch aj na Banke. Súd prvej inštancie ustálil, že pomoc
poručiteľke v predmetnom období zabezpečovali žalovaná, H. B., E. B. a B. B.. Poskytovali jej pomoc pri
nákupoch,prípravedreva,doprovodeklekárovi,napoštu,nacintoríntakmerdenne.Vnúčatáporučiteľky
(E. B. a B. B.) u nej často prespávali. Poručiteľke bola zabezpečovaná aj strava, pričom pri tejto dennej
starostlivosti žalobkyňu u poručiteľky vôbec nezaznamenali. Poručiteľka teda potrebovala každodennú

pomoc a pomoc potrebovala aj od žalobkyne, ktorú skutočnosť dávala najavo aj svojmu okoliu. Stav
a potreba pomoci musela byť žalobkyni známa, pretože podľa výsledkov dokazovania minimálne dva
krát v rozhodnom období poručiteľku navštívila a žiadala ju o finančné prostriedky. Žalobkyňa mala
reálnu možnosť poručiteľke poskytovať potrebnú pomoc - bola na dôchodku, a netvrdila že by jej v tejto
pomoci niečo bránilo, pričom preukázateľne navštevovala iné osoby v obci, v ktorej žila poručiteľka.

Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa poručiteľku v období
rokov 2007-2009 (do spísania listiny o vydedení) navštevovala tak intenzívne ako tvrdila v žalobe.
Poručiteľka o žalobkyňu dlhodobo prejavovala záujem, čo však opačne neplatilo a v dôsledku tohto
nezáujmu poručiteľka - matka žalobkyne trpela - čo navonok prejavila nielen pred viacerými členmi
rodiny, ale aj svedkami a nakoniec aj v obsahu samotnej listiny o vydedení. Zdôraznil, že žalobkyňa

vôbecnetvrdila,žebyporučiteľkadalasvojímsprávanímakúkoľvekzámienku,najejsprávanie,atiež,že
by žalobkyni bránila v navštevovaní alebo informovaní sa či už o jej zdravotnom stave resp. potrebách,
s ktorými vzhľadom na jej vysoký vek a zdravotný stav nevyhnutne potrebovala pomoc. Žalobkyňa
nepreukázala v rozhodnom období žiadnu iniciatívu v tomto vzťahu, všetko svedčí o jej pasivite. Súd
prvej inštancie tak mal za preukázaný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) aj b) Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvody vydedenia
žalobkyne sú dané, nemohol logicky vyhovieť ani nároku žalobkyne na určenie, že je dedičkou po
poručiteľke, keď dôsledkom vydedenia je strata dedičského práva vydedeného potomka, a preto súd
prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhnutývýsluch svedkýň F. I. (dobrá kamarátka poručiteľky) a E. F. (družka zomrelého syna poručiteľky), z
dôvodu, že uvedené prostriedky procesného útoku resp. procesnej obrany žalobkyňa neuplatnila včas,
pretože ich mohla navrhnúť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť

konania. Výsluch uvedených svedkýň nevyplynul z vykonaného dokazovania, žalobkyňa uvedené
svedkyne mohla označiť a navrhnúť vypočuť už pri podávaní žaloby. Ich vykonanie by bezpochyby
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd preto na návrhy na výsluchy uvedených svedkýň
s poukazom na § 153 ods. 1 a 2 C. s. p neprihliadal. Súd prvej inštancie dôvodil aj tým, že samotná
skutočnosť, že sa v rozhodnom čase stretávali s poručiteľkou, nie je dostatočný dôvod na ich výsluch,

návrh na výsluch svedka musí smerovať k dokazovaniu konkrétnych skutkových okolností tvrdených
stranami sporu v danom prípade však nie je možné takéto okolnosti z návrhu na výsluch svedkýň F. I.
a E. F. vydedukovať.

1.3Žalovanábolavkonanívcelomrozsahuúspešná,pričomsúdprvejinštancievkonanínezistildôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,ktorébymohliviesťkvýnimočnémunepriznaniunáhradytrovkonania.Priznal

preto žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli síce
uplatnené od začiatku konania, ale bolo to z toho dôvodu, že ich žalobkyňa zistila až po výpovedi svedka
I. (§ 365 ods. 1 písm. e) a f) a g) C. s. p.)

2.1 Žalobkyňa dôvodila výpoveďou samotnej žalovanej, ktorá uviedla, že žalobkyňa permanentne

poručiteľku navštevovala. Pritom jej deti vo svojich výpovediach tvrdili, že žalobkyňa za poručiteľkou
nechodila. Výpoveď svedkyne B. B. považuje za nedôveryhodnú z dôvodu, že pokiaľ by svedkyňa ako
aj jej mama a brat boli v neustálom kontakte s poručiteľkou, tak ako vo svojich výpovediach uvádzali, tak
by sa samozrejme museli rozprávať aj s poručiteľkou a táto by im vedela jednoznačne povedať, prečo ju
žalobkyňa nenavštevuje, ak tak skutočne bolo. Tieto dôvody svedkovia neboli schopní uviesť. Žalobkyňa

v podanom odvolaní spochybnila výpoveď H. M., keď svedkyňa mala vypovedať, že po smrti syna ju
poručiteľka navštevovala intenzívne 3 x do mesiaca, riešili, aby svedkyňa zastupovala poručiteľku ako
poškodenú v trestnej veci týkajúcej sa úmrtia jej syna. Svedkyňa zastupovala poručiteľku v dedičskom
konaní po synovi a v tejto veci bola podaná žaloba 3.11.2009. Pritom listinu o vydedení, ako aj závet
spisovala svedkyňa dňa 22.4.2009. Túto výpoveď preto považuje žalobkyňa za nevierohodnú, lebo syn

poručiteľky zomrel X.XX.XXXX a nebol dôvod, aby poručiteľka navštevovala svedkyňu takto intenzívne
rok pred podaním žaloby na súd, lebo táto bola podaná až 3.11.2009. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
navrhla v konaní vypočuť svedkyne F. I. a E. F., súd jej návrhu nevyhovel. V tejto súvislosti poukázala
na to, že uvedené svedkyne navrhol po svojej svedeckej výpovedi I. I., ktorý po skončení pojednávania,
keď odchádzali zo súdu povedal, že obidve uvedené svedkyne by sa vedeli vyjadriť k tomu, v akom

fyzickom stave bola poručiteľka v rokoch 2007-2009 a tiež k tomu, ako sa stretávala so svojimi deťmi.
Podľa žalobkyne v konaní bolo preukázané, že poručiteľka nemala zdravotné problémy a to, že bola
odkázaná na cudziu pomoc tvrdila iba žalovaná a jej rodinní príslušníci. Z výpovedí svedkov vyplynulo,
že poručiteľka chodila do kostola, na cintorín, k advokátke a tiež na súdne pojednávania. Žalobkyňa
nebola v rokoch 2007-2009 požiadaná poručiteľkou o to, že by potrebovala pomoc, ani nebolo zrejmé,

že by bola na takúto pomoc odkázaná. Žalobkyňa aj svedkovia vypovedali, že navštevovala poručiteľku,
pomohla jej keď bolo treba a najmä bolo preukázané, že nezhody vznikali medzi žalovanou a žalobkyňou
a nie medzi poručiteľkou a žalobkyňou. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy,
nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa žalobkyne sú prípustné
aj ďalšie prostriedky procesného útoku. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že dôvody
vydedenia neboli dané a žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke. Zároveň prizná náhradu trov konania
žalobkyni.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom

a jeho odôvodením, keď súd správne právne posúdil vec a postupoval procesne správne. Rozsudok
súdu prvej inštancie je určitý, zrozumiteľný, preskúmateľný a vykonateľný.3.1. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne, ktorou spochybnila výpoveď svedkyne B. B., tieto
tvrdenia považuje za špekulatívne, nelogické, skreslené a nepravdivé, a najmä sú to len subjektívne
dohady žalobkyne. Aj napriek tomu, že svedkyňa, jej mama a brat boli v každodennom kontakte

s poručiteľkou, z uvedeného nevyplýva, že je nevyhnutné, aby vedeli uviesť dôvody, pre ktoré
ju žalobkyňa nenavštevuje. Ide preto len o dohady žalobkyne, ktoré nemôžu viesť a ani nevedú
k nedôveryhodnosti svedka. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní popiera zistenia súdu, že navštívila poručiteľku
v rozhodnom období dva krát za účelom poskytnutia finančných prostriedkov, takéto popretie uvedeného
tvrdenia žalovanej mala žalobkyňa uskutočniť počas prvoinštančného konania, pretože skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Uvedené tvrdenia
žalobkyne sú preto bezpredmetné. Pokiaľ ide o výpoveď H. M., tu žalovaná argumentovala, že nie
je možné stotožňovať dedičské konanie s konaním vo veci samej, poručiteľka mala právo radiť sa
s advokátom aj vo veci samotného dedičského konania (po úmrtí syna) od jeho začiatku (2008), ako
aj v akýchkoľvek iných veciach, čo aj využila a špekulácie žalobkyne nie sú opodstatnené. Pokiaľ ide
o návrh na výsluch svedkýň F. I. a E. F., svedok I. I. na pojednávaní dňa 08.12.2022 uviedol, že k

poručiteľke nechodil a nebol s ňou v kontakte, preto ani nemohol vedieť, kto sa s poručiteľkou stretával,
ani to, kto sa vie vyjadriť k jej zdravotnému stavu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že poručiteľku navštevovala,
musela by po celý čas disponovať aj informáciou, kto sa s poručiteľkou stretával, kto ju navštevoval.
O sudcovskej koncentrácii konania bola žalovaná riadne poučená. Žalovaná ako aj jej rodinný príslušníci
dôverne, podrobne a spoľahlivo opísali, akú každodennú starostlivosť poručiteľka v rozhodnom období

potrebovala. Žalovaná navrhla, aby súd prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.

s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že nie sú dané dôvody uvedené v listine o vydedení zo dňa 22.04.2009 spísanej poručiteľkou H. I.

a určenia, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke H. I..

6. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na žalobkyňou uplatnené odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) C. s. p.) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol.

7. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého prvoinštančného rozhodnutia, a konštatuje,

že súd prvej inštancie vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie
a rozhodnutie o nároku žalobkyne uplatnenej žalobou. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a svoje
rozhodnutie vyčerpávajúcim a presvedčivým spôsobom odôvodnil. S poukazom na ustanovenie 387
ods. 2 C. s. p. odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, odkazuje na jeho

odôvodnenie a na zdôraznenie jeho správnosti a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami
žalobkyne uvádza nasledovné:10. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

11. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

12. Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský

podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom
ich potomci.

13. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

14. Podľa § 191 ods. 2 C. s. p. vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľka vydedila žalobkyňu a jej potomkov z dôvodov neposkytnutia

potrebnej pomoci v chorobe, v starobe, ako aj z dôvodu trvalo neprejavovaného opravdivého záujmu,
ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Vzhľadom k predmetu sporu – s poukazom na dôvody
vydedenia súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správne zamerané na zistenie, či uvedené dôvody
vydedenia boli dané, pričom pri hodnotení skutočností zistených najmä svedeckými výpoveďami
vychádzal nielen z citovaných zákonných ustanovení, ale postupoval aj v súlade s ustálenou súdnou

praxou(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz29.02.2012sp.zn.2Cdo109/2010,rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2009 sp. zn. 4 Cdo 129/2009).

16. K odvolacej námietke žalobkyne o nevierohodnosti svedeckej výpovede B. B. (dcéra žalovanej)
z dôvodu, že sa (rovnako ako jej brat a žalovaná) nevedela vyjadriť k dôvodom nenavštevovania

poručiteľky žalobkyňou, odvolací súd predovšetkým konštatuje, že predmetom svedeckej výpovede
sú skutočnosti, ktoré svedok vnímal svojimi zmyslami. Výsluch svedkyne B. B. navrhla žalovaná na
podporujejtvrdeníotom,žesúnepravdivétvrdeniažalobkyneojejpravidelnýchnávšteváchporučiteľky,
o tom, že žalobkyňa poručiteľke pomáhala a dobre spolu vychádzali. K uvedeným skutočnostiam
podala svedkyňa svedeckú výpoveď, ktorou potvrdila skutočnosti (osobne ňou vnímané a prežívané),

ktoré sú v danej preskúmavanej veci právne významné – že poručiteľka potrebovala pomoc pri
každodenných činnostiach – pri nákupoch, upratovaní, varení, starostlivosti o domácnosť a záhradku,
odviesť k lekárke, na cintorín, do kostola. Túto pomoc jej poskytovala žalovaná s manželom a ich deti.
Podľa svedkyne, ktorá bola u poručiteľky často a aj tam niekedy prespávala, žalobkyňu u poručiteľky
nevidela, naopak, poručiteľka sa jej sťažovala, že k nej ako k matke žalobkyňa nepríde, k príbuznej

bývajúcej neďaleko však chodievala. Pokiaľ svedkyňa nemala priamy poznatok o určitej skutočnosti –
v tomto prípade o dôvode nenavštevovania poručiteľky žalobkyňou, neznamená to jej nevierohodnosť.
Svedecká výpoveď B. B. korešponduje so svedeckými výpoveďami svedkov E. B., H. B., H. L. M.
A. H. N. H., pričom sa odvolací súd stotožňuje s vyhodnotením týchto svedeckých výpovedí súdom
prvej inštancie v súlade s ustanovením § 191 C. s. p. .ako presvedčivých, autentických, preukazujúcich

skutočnú vedomosť svedkov o každodenných potrebách poručiteľky.

17. Odvolacia námietka, ktorou spochybnila výpoveď svedkyne H. M., pretože podľa žalobkyne
nebol dôvod, aby poručiteľka navštevovala svedkyňu intenzívne rok pred podaním žaloby v súvislosti
s dedičským konaním po nebohom synovi, je len domnienkou žalobkyne, ktorá nie je spôsobilá

spochybniť vierohodnosť svedkyne, odvolací súd sa ňou preto bližšie nezaoberal.

18. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy - výsluch žalobkyňou
navrhovaných svedkýň F. I. a E. F.

19. Podľa § 153 ods. 1 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.20. Podľa § 153 ods. 2 C. s. p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

21. Podľa § 153 ods. 2 C. s. p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku podrobne uviedol, prečo
uvedenénavrhnutédôkazynepripustil,pričompoukázalnaskutočnosť,žežalobkyňavýsluchuvedených
svedkýň nenavrhla včas, vykonanie týchto dôkazov by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania,
naviac žalobkyňa ani neoznačila, k akým konkrétnym skutkovým okolnostiam majú byť svedkyne
vypočuté. Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by uvedený postup súdu prvej inštancie mal byť
posúdený ako nesprávny, naviac dodáva, že vysvetlenie žalobkyne, že výsluch týchto svedkýň jej

navrhol po pojednávaní (08.12.2022) svedok I. I. (ktorý však podľa vlastnej výpovede s poručiteľkou
v rozhodnom období nebol v kontakte), vyznieva účelovo.

23.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasnéazrozumiteľnéodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s nárokom uplatneným žalobkyňou, odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolacie

dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú naplnené, jej námietky sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie preto postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

24. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. ( § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady
trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).