Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Stk/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200401
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry
Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Juraja Vališa LLM. a Mgr. Petra Macha, PhD.,
v právnej veci žalobcu: Branislav Ház - HUGO, s miestom podnikania 1. mája 1948/42A,020 01 Púchov,
IČO: 44098227, právne zastúpený: Advokát Ivor, s.r.o., so sídlom Mojmírova 1161/6, 020 01 Púchov,
IČO: 44578946, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (sťažovateľ),

so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OLP/3595/41368 zo dňa 13.09.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/109/2021 zo dňa 18. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako
aj trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a konania pred správnym súdom

1. Rozhodnutím žalovaného, tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Považská Bystrica, č.
A/2020/02289-4/HV zo dňa 02.02.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto prvostupňovým

rozhodnutím rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že uznal žalobcu vinným zo spáchania
správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“), ktorého
sa dopustil tým, že dňa 09.12.2020 o 12.30 hod. bolo hliadkou OO PZ Púchov v prevádzke „Pohostinstvo
HUGO“ zistené, že nerešpektoval Vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č.
27/2020, uverejnenej vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ktorou sa s účinnosťou od 27.11.2020
nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí

(ďalej len „vyhláška č. 27/2020“). V § 2 ods. 2 vyhlášky č. 27/2020 je okrem iného ustanovené, že sa
všetkým prevádzkovateľom prevádzok verejného stravovania nariaďuje dodržiavať opatrenia týkajúce
sa podávania pokrmov a nápojov a to nasledovne: pokrmy a nápoje nie je možné konzumovať v
interiérových častiach prevádzky, pokrmy a nápoje podávať zabalené pre odber so sebou, s výnimkou
podávania pokrmov a nápojov v exteriérových častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa
rozumie priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami

maximálne z troch bočných strán. V čase príchodu hliadky OO PZ Púchov bola exteriérová časť
predmetnej prevádzky zo všetkých štyroch strán ohraničená takým spôsobom, že tri časti boli murované
a štvrtá časť, cez ktorú sa vchádzalo na terasu, bola okrem výseku na vchod prekrytá priesvitnou fóliou,čím prevádzkovateľ predmetnej prevádzky umožnil zhromažďovanie sa osôb na terase predmetnej
prevádzky na terase, ktorá bola uzatvorená zo všetkých štyroch strán a teda dostatočne nevetraná.

2. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchaný správny delikt pokutu vo výške 250,- €.

3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“), rozhodujúc o správnej žalobe
podanej žalobcom, napadnutým rozsudkom, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP.“) zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. O trovách konania
rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP. tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.

4. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu,
že sa nestotožnil s konštatáciou dostatočne zisteného skutkového stavu, keďže nebolo preukázané
(z administratívneho spisu), či to, čo odfotili policajti, bola dňa 09.12.2020 prevádzkovateľom zvolená

exteriérová časť prevádzky určená na konzumáciu pokrmov alebo nápojov predaných (vydaných)
žalobcom jeho zákazníkom, pretože neboli vykonané také dôkazy, ktoré by bezpečne vyvrátili tvrdenie
žalobcu, že „nepodával pokrmy a nápoje zákazníkom v exteriéri prevádzky, ktorá by nespĺňala
požiadavky vyhlášky“. Ide, resp. malo by ísť o také dôkazy, ktoré by preukázali príčinnú súvislosť medzi
nákupom jedál alebo nápojov konkrétnymi osobami v prevádzke žalobcu a následnou bezprostrednou

konzumáciou týchto jedál alebo nápojov aspoň jedným konkrétne identifikovaným zákazníkom žalobcu
v exteriérových častiach prevádzky. Dôkazmi, o ktoré opreli svoje rozhodnutia správne orgány, nebolo
jednoznačne preukázané, či pri policajtmi nafotenej terase išlo skutočne o žalobcom zvolený exteriérový
priestor, v ktorom sa dňa 09.12.2020 o 12.30 hod. mala realizovať konzumácia u neho zakúpených
nápojov alebo pokrmov jeho zákazníkmi v súlade s vyhláškou č. 27/2020. K dvom stotožneným

osobám nachádzajúcim s na odfotenej terase neboli vykonané ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali,
že tam konzumovali niečo, čo im bezprostredne predtým predal (vydal) žalobca a teda že ide o
jeho zákazníkov a nie zákazníkov iného prevádzkovateľa, alebo náhodne prítomné osoby bez úmyslu
konzumácie nápojov alebo jedál z ponuky žalobcu. Pre naplnenie skutkovej podstaty právnej normy
ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) vyhlášky č, 27/2020 nestačí len to, že žalobca mal dňa 09.12.2020

konštrukčne nevyhovujúcu exteriérovú časť prevádzky, ale súčasne musí byť preukázané, že v čase
kontroly v exteriérovej časti jeho prevádzky, jeho zákazníci konzumovali jeho pokrmy a nápoje, ktoré
si bezprostredne predtým zakúpili u žalobcu. K tomu podľa krajského súdu mal byť vykonaný výsluch
zamestnankyne žalobcu, vykonávajúcej prácu obsluhy alebo osôb stotožnených na terase prevádzky.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalobcu

5. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť a navrhol zrušiť
rozsudokkrajskéhosúduavecmuvrátiťnaďalšiekonanie.Malzato,žekrajskýsúdrozhodolnazáklade

nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvod na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.
1 písm. g/ SSP.

6. Sťažovateľ sa predovšetkým nestotožňuje s názorom správneho súdu, že skutkový stav nebol
dostatočne zistený, nakoľko nebolo preukázané, že či to, čo odfotili príslušníci PZ dňa 09.12.2020

bola žalobcom ako prevádzkovateľom predmetnej prevádzky zvolená exteriérová časť prevádzky
určená na konzumáciu pokrmov alebo nápojov predaných (vydaných) žalobcom jeho zákazníkom a
neboli vykonané dôkazy preukazujúce príčinnú súvislosť medzi kúpou jedál alebo nápojov konkrétnymi
osobami v prevádzke žalobcu a následnou bezprostrednou konzumáciou týchto jedál alebo nápojov
aspoň jedným konkrétne identifikovaným zákazníkom žalobcu v exteriérovej časti prevádzky. Sťažovateľ

svoju podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že skutkový stav bol preukázaný fotodokumentáciou
vyhotovenoupríslušníkmiOOPZPúchov,zktorejjejednoznačné,žeexteriérováčasťprevádzky-terasa
nespĺňala požiadavky podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020, ktorou sa podľa § 48 ods. 4 písm.
a/, d/, e/, r/, w/, x/, y/ a z) zákona o ochrane verejného zdravia nariadili opatrenia pri ohrození verejného
zdravia. V zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky č. 27/2020 sa uzatvorili tak uvedené zariadenia, okrem iného

podľa písm. e/ aj prevádzky verejného stravovania.

7. Prevádzka žalobcu „Pohostinstvo HUGO” je prevádzkou verejného stravovania. Ustanovenie § 2 ods.
2 vyhlášky č. 27/2020 nariadilo pre prevádzkovateľov zariadení verejného stravovania opatrenia, ktoréboli povinní dodržiavať. Takýmto opatrením podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020 bolo podávanie
pokrmov a nápojov zabalených na odber so sebou, s výnimkou pokrmov a nápojov exteriérových
častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa rozumel priestor s otvoreným vchodom, ktorý mal

byť ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán. V zmysle
§ 52 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, sú fyzické osoby-podnikatelia a právnické
osoby povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a/ až c/, e/ a
g/ až n/ a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4, nariadené
príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Na základe uvedeného bol žalobca povinný dodržiavať

všetky opatrenia nariadené vyhláškou č. 27/2020 platnou a účinnou dňa 09.12.2020.

8. Sťažovateľ považuje rozsudok krajského súdu za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia,
nedostatočne odôvodnený a špekulatívny, keď nesprávne posúdil § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020
včastitýkajúcejsamožnostiprevádzkovateľapodávaťpokrmyanápojevexteriérovejčastiprevádzkyza
splnenia požiadaviek nariadených touto vyhláškou. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ bola zakázaná konzumácia

nápojov a pokrmov v interiérových častiach prevádzky, avšak podľa písm. b/ uvedeného ustanovenia
mohol prevádzkovateľ podávať pokrmy a nápoje v exteriérovej časti prevádzky za predpokladu, že táto
spĺňala tam stanovenú požiadavku, a to že išlo o priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený
krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán. Z uvedeného ustanovenia
je zrejmé, že prevádzkovatelia zariadení verejného stravovania, ktorí nechceli ostať úplne uzatvorení

(ako im to nariaďoval § 1 ods. 1 vyhlášky č. 27/2020) a chceli ponúkať pokrmy a nápoje, boli povinní
zabezpečiť,abynedochádzalokukonzumáciípokrmovanápojovvinteriérovýchčastiachprevádzkyako
aj boli povinní, pokiaľ chceli umožniť konzumáciu pokrmov a nápojov v exteriérových častiach prevádzky
(terasa) zabezpečiť, aby táto exteriérová časť prevádzky spĺňala požiadavky v súlade s druhou časťou
ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020 v časti týkajúce sa konštrukčných požiadaviek na

externú časť prevádzky. Prevádzkovatelia tak mali povinnosť prispôsobiť exteriérovú časť prevádzky
týmto požiadavkám.

9. Nemožno súhlasiť s tvrdením krajského súdu, že bolo potrebné v konaní preukázať, že išlo o
prevádzkovateľom (žalobcom) zvolenú exteriérovú časť prevádzky určenú na konzumáciu pokrmov a

nápojov pre jeho zákazníkov a že v exteriérovej časti prevádzky sa nachádzali osoby, ktoré si zakúpili
pokrmy a nápoje v prevádzke žalobcu. Prevádzkovateľ je zodpovedný za svoje priestory, za priestory
patriace k prevádzke a keďže ide o jeho priestory, zodpovedá aj za osoby, ktoré sa v týchto priestoroch
nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či ide o jeho zákazníkov alebo nie.

10. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za správny delikt sa dokazuje len porušenie právnej povinnosti
osobou, existencia protiprávneho následku a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a protiprávnym následkom. Zodpovednosť za tento druh správneho deliktu je objektívnou
zodpovednosťou, a preto účastník konania nesie objektívnu zodpovednosť za zistené skutočnosti
a zodpovedá bez ohľadu na mieru zavinenia, a teda aj v prípadoch, kedy svojim konaním (alebo

opomenutím) škodu nezavinil. Miera zavinenia sa skúma len v súvislosti s určením druhu a výšky
sankcie. Je preto irelevantné, aby v konaní muselo byť preukazované, že osoby nachádzajúce sa v
exteriérovej časti prevádzky, ktorá nespĺňala požiadavky podľa vyhlášky č. 27/2020, boli zákazníkmi
žalobcu, a teda že tieto osoby si zakúpili pokrmy a nápoje u žalobcu a následne ich išli konzumovať do
exteriérovejčastiprevádzkyurčenejžalobcomnakonzumáciu.Žalobcavuvedenomprípadezodpovedal

tak za priestory svojej prevádzky, ako aj za osoby tam nachádzajúce sa. 11. Taktiež nemožno súhlasiť
s tvrdením krajského súdu, že malo byť preukázané, či exteriérová časť prevádzky tvoriaca súčasť
prevádzky žalobcu bola ním určená na konzumáciu pokrmov a nápojov, ktoré si osoby zakúpili v jeho
prevádzke. Je nepochybné, že ak prevádzka má exteriérovú časť prevádzky patriacu k interiérovej časti
prevádzky (a v tomto prípade konštrukčne spojenú s interiérovou časťou prevádzky), je zrejmé, že táto

exteriérová časť prevádzky prevádzkovateľa je určená na konzumáciu pokrmov a nápojov. Situácia,
ktorú krajský súd Trenčín vo svojom odôvodnení rozsudku naznačuje, kedy by prevádzkovateľ predal
pokrmy a nápoje zákazníkom a tieto osoby následne poslal ich konzumovať inde, do inej prevádzky, je
hypotetická a vo svojej podstate nelogická.

12. V tejto súvislosti je bezpredmetné ďalej dokazovať, či osoby nachádzajúce sa na terase žalobcu
tam konzumovali niečo, čo im bezprostredne predtým predal žalobca a že ide o jeho zákazníkov
a nie zákazníkov iného prevádzkovateľa inej živnosti alebo o náhodne prítomné osoby bez úmyslu
konzumácie nápojov alebo jedál z ponuky žalobcu. V danej veci nie je podstatné, či osoby nachádzajúcesa na terase boli zákazníkmi žalobcu alebo nie, ale rozhodujúce je to, že exteriérová časť prevádzky
nespĺňala konštrukčné požiadavky podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020.

13. Pokiaľ terasa nespĺňala konštrukčné požiadavky, tak žalobca mal zamedziť prístup na túto terasu
nespĺňajúcu požiadavky vyhlášky č. 27/2020, a to nielen pre svojich zákazníkov ale aj pre širokú
verejnosť, aby nedochádzalo ku konzumácií pokrmov a nápojov na terase nespĺňajúcej konštrukčné
požiadavky podľa vyhlášky č. 27/2020. Je zrejmé, že žalobca nemôže v plnej miere zabezpečiť, aby
na jeho terasu nechodili iné osoby alebo nedochádzalo ku konzumácií pokrmov a nápojov zákazníkmi

aj iných prevádzok než jeho zákazníkmi, ale keďže prevádzkovateľ vždy zodpovedá za svoje priestory,
bol povinný ich prispôsobiť nariadeným opatreniam. 14. Pokiaľ ide o tvrdenie krajského súdu, že v
konaní mal byť vykonaný výsluch zamestnankyne žalobcu a osôb prítomných na terase za účelom
zistenia o aké osoby ide, sťažovateľ uvádza, že takýto výsluch by bol vykonaný s veľkým časovým
odstupom, kedy osoby v daný deň prítomné v prevádzke by podľa názoru žalovaného neboli schopné
jednoznačne a dôveryhodne vypovedať o všetkých skutočnostiach a detailoch zo dňa 09.12.2020, kedy

došlo k porušeniu opatrení nariadených vyhláškou č. 27/2020. Výsluch svedka je najvhodnejšie vykonať
bezprostredne po udalosti, o ktorej má byť vypočutý, nakoľko čím viac času od udalosti uplynie, tým je
vnímanie osoby o udalostiach ktoré v tom čase vnímala svojim zmyslami oslabené a odstupom času
môže byť skreslené. Zároveň by nebola zabezpečená objektívnosť takéhoto výsluchu, keďže vzhľadom
na časový odstup udalostí, by mohlo dôjsť k istému ovplyvňovaniu svedkov.

15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje závery krajského súdu o
nedostatočne zistenom skutkovom stave za správne a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zopakoval
dôvody tvrdené v správnej žalobe, pričom zotrval na právnom názore o neústavnosti vyhlášky č.
27/2020, komparoval situáciu aká bola počas pandémie v Českej republike a poukazoval na rozhodnutia

Ústavného súdu Českej republiky. Záverom poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru kasačná
sťažnosť bola zjavnej podaná a podpísaná samotným hlavným hygienikom Slovenskej republiky ako
štatutárom žalovaného, ktorý však nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa §
449 ods. 2 SSP, na základe čoho bola podľa neho porušená povinnosť konať za žalovaného povereným
zamestnancom s právnickým vzdelaním druhého stupňa. Takéto podanie by malo byť teda kasačným

súdom odmietnuté.

III.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Kasačný súd sa najprv venoval procesnej
námietke žalobcu uvedenej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ohľadom nedostatku náležitostí
povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť bola v tomto

prípade totiž podpísaná osobou bez právnického vzdelania druhého stupňa - vtedajším hlavným
hygienikom Slovenskej republiky, avšak v záhlaví tejto kasačnej sťažnosti je uvedené, že „vybavuje/
linka P.. Q. M.Á.“, pričom ku kasačnej sťažnosti bolo pripojené poverenie tejto osoby na zastupovanie
v kasačnom konaní, spolu s pripojenou kópiou diplomu preukazujúceho ukončené právnické vzdelanie
druhého stupňa. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na skutočnosť, že táto právna otázka už bola

v obdobnej veci vyriešená Veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„veľký senát“) v uznesení sp. zn. 1 SVs/4/2022 zo dňa 29. septembra 2022, citácia: „Požiadavke znenia
§ 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zodpovedá jednak (1) spísanie
kasačnej sťažnosti priamo zamestnancom alebo členom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým
vzdelaním druhého stupňa (ďalej len „požadované právnické vzdelanie“) za súčasného predloženia

dokladu oprávňujúceho zamestnanca alebo člena na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie
sťažovateľa v kasačnom konaní, ako i (2) podanie kasačnej sťažnosti osobou oprávnenou konať za
sťažovateľa, ak z obsahu kasačnej sťažnosti súčasne vyplýva, že kasačná sťažnosť bola právne
spracovaná zamestnancom alebo členom sťažovateľa s požadovaným právnickým vzdelaním (napr.
uvedením mena a priezviska zamestnanca alebo člena v kolónke „vybavuje“). V oboch prípadoch je

potrebné doložiť doklad o požadovanom právnickom vzdelaní zamestnanca alebo člena sťažovateľa.“

17. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§
439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal kasačný súd napadnutýrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods.
2 a 3 SSP).

18. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vrátil správnemu orgánu na ďalšie

konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP). Žalobca bol uznaný vinným
zo spáchania správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a/ zákona
o ochrane verejného zdravia, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.12.2020 o 12.30 hod. bolo hliadkou
OO PZ Púchov v prevádzke „Pohostinstvo HUGO“ zistené, že nerešpektoval vyhlášku č. 27/2020, v §
2 ods. 2 vyhlášky č. 27/2020 je okrem iného ustanovené, že sa všetkým prevádzkovateľom prevádzok
verejného stravovania nariaďuje dodržiavať opatrenia týkajúce sa podávania pokrmov a nápojov a to

nasledovne: pokrmy a nápoje nie je možné konzumovať v interiérových častiach prevádzky, pokrmy a
nápoje podávať zabalené pre odber so sebou, s výnimkou podávania pokrmov a nápojov v exteriérových
častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa rozumie priestor s otvoreným vchodom, ktorý
je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán. V čase
príchodu hliadky OO PZ Púchov bola exteriérová časť predmetnej prevádzky zo všetkých štyroch strán

ohraničená takým spôsobom, že tri časti boli murované a štvrtá časť, cez ktorú sa vchádzalo na terasu,
bola okrem výseku na vchod prekrytá priesvitnou fóliou, čím prevádzkovateľ predmetnej prevádzky
umožnil zhromažďovanie sa osôb na terase predmetnej prevádzky na terase, ktorá bola uzatvorená zo
všetkých štyroch strán a teda dostatočne nevetraná. Za tento správny delikt mu bola uložená sankcia
- pokuta vo výške 250,- €.

19. Kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade posúdenia zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, nachádzame sa v právnom režime správneho trestania, takže nie je viazaný
výlučne kasačnými bodmi sťažovateľa.

20. Nosnou kasačnou námietkou sťažovateľa je skutočnosť, že krajský súd nesprávne právne posúdil
vec,pretožemalzato,žeprenaplnenieskutkovejpodstatysprávnehodeliktuopísanéhovbode18.tohto
(kasačného) rozsudku nebolo preukázané porušenie pandemickej normy - § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky
č. 27/2020. Sťažovateľ nesúhlasí so závermi krajského súdu, že pre naplnenie skutkovej podstaty tohto
správneho deliktu nepostačuje, že žalobca mal nevyhovujúcu exteriérovú časť prevádzky, ale súčasne

musí byť preukázané, že jeho zákazníci konzumovali jeho pokrmy a nápoje, ktoré si predtým kúpili u
žalobcu.

21. Kasačný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu
na úseku verejného zdravotníctva je potrebné vychádzať zo skutkovej vety uvedenej v rozhodnutí

prvostupňového správneho orgánu, ktorá bola subsumovaná pod konkrétne zákonné, resp. podzákonné
ustanovenie - vyhláška č. 27/2020.

22. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 27/2020, podľa § 48 ods. 4 písm. a/, e/, r/, w/ a x/ zákona
sa všetkým prevádzkovateľom zariadení verejného stravovania podľa § 1 ods. 2 písm. b/ nariaďuje

dodržiavať nasledovné opatrenia: pokrmy a nápoje podávať zabalené pre odber so sebou, s výnimkou
podávania pokrmov a nápojov v exteriérových častiach prevádzky; exteriérovou časťou prevádzky sa
rozumie priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami
maximálne z troch bočných strán.

23. Kasačný súd upriamuje sťažovateľa na skutočnosť, že žalobca nebol potrestaný za nesplnenie
kritérií exteriérovej časti prevádzky, ale žalobca bol sankciovaný za nedodržanie §2 ods. 2 vyhlášky
č. 27/20. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto ustanovenia, kasačný súd zhodne s krajským súdom
konštatuje,ženebolžalovanýmspoľahlivozistenýskutkovýstav.Zfotodokumentácievadministratívnom
spise žalovaného totiž nevyplýva, či prevádzkovateľ - žalobca podával pokrmy a nápoje v exteriérových

častiach prevádzky. Z predmetnej fotodokumentácie je vidno len terasu prevádzky žalobcu, pričom
nie je dostatočne zrejmá prítomnosť osôb na terase, ani nie je z fotodokumentácie zrejmé, či žalobca
podával pokrmy a nápoje na tejto terase. Kasačný súd považuje za potrebné zhodne s právnym
názorom krajského súdu, aby sťažovateľ po zrušení a vrátení veci v ďalšom konaní vykonal dokazovanienavrhované žalobcom, naznačené v bode 29 rozsudku krajského súdu (ktoré žalobca navrhoval a
vykonané sťažovateľom nebolo).

24.Spoukazomnadoterazuvedené, dospelkasačnýsúdkzáveru,ženapadnutérozhodnutiekrajského
súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietol v zmysle § 461 SSP.

25. O trovách konania rozhodol § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému

žalobcovi - sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania
pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (teraz už
Správny súd v Banskej Bystrici) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom 3:0 (§ 147

ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.