Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010159
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116010159.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému O. L., pre zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. apríla 2017, v
senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja
Sendeckého, odvolania okresného prokurátora a obžalovaného O. L., proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 01.12.2016, sp.zn. 1T/18/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného O. L. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.12.2016 sp.zn. 1T/18/2016 bol
obžalovaný O. L. uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 20. 08. 2010, ako konateľ spoločnosti SOFA TRADE s.r.o., so sídlom Kolačno č. 133, okres

Partizánske, IČO: 36 828041, v postavení objednávateľa uzatvoril prostredníctvom obchodného
zástupcu spoločnosti GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Medený Hámor č. 15, Banská Bystrica (v
súčasnosti Kapitulská č. 12, Banská Bystrica), IČO: 31 595 537, ako zhotoviteľom, Zmluvu o dielo (ďalej
len „zmluva"), predmetom ktorej bola dodávka a inštalácia veľkoplošnej tlačiarne s príslušenstvom na
tlač informačných tabúl EU v celkovej hodnote 39 175,-€ (bez DPH) s DPH 45 936,49 €, v zmysle ktorej
zmluvy dňa 20.08.2010 spoločnosť GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. dodala spoločnosti SOFA TRADE s.r.o.,

na adresu sídla prevádzky, a to Nábrežná č. 209, Partizánske, uvedené zariadenie, pričom však napriek
riadnemu dodaniu a nainštalovaniu diela v zmysle predmetnej zmluvy, objednávateľ dohodnutú cenu
za vykonané dielo nezaplatil, čím týmto svojim konaním uviedol spoločnosť GEODIS SLOVAKIA, s.r.o.
so sídlom Medený Hámor č. 15, Banská Bystrica, IČO: 31 595 537 do omylu a spôsobil jej škodu vo
výške 45 936,49 €.
Za to obžalovanému uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 38

ods. 2, 7 Tr. zákona, § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere štyri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného zaradil na
výkon takto uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zároveň zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/92/2010 zo dňa 05.11.2010, právoplatný dňa 25.11.2010, ktorý mu bol uložený

za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere
dvadsaťštyri mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere tridsaťšesť mesiacov,
ktorého výkon mu bol nariadený uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/92/2010 zo dňa
04.09.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ha
zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným

činom poškodenej spoločnosti GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Kapitulská 12, Banská Bystrica,
IČO: 31 595 537 vo výške 45 963,49 €.Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, odvolania okresný
prokurátor, a to písomným podaním zo dňa 13.12.2016 a obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
písomnými podaniami zo dňa 14.12.2016 a zo dňa 07.02.2017, pričom súdu obhajca obžalovaného

doručil aj písomné vyjadrenie k odvolaniu okresného prokurátora, a to podaním zo dňa 07.02.2017.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal do výroku o treste rozsudku
súdu prvého stupňa predovšetkým namietal jeho výmeru. Podľa jeho názoru prvostupňový súd
postupoval nesprávne, u obžalovaného bola zistená prevaha priťažujúcich okolností a teda dolná

hranica upravenej trestnej sadzby sa u neho zvýšila na trest odňatia slobody päť rokov a štyri mesiace.
Okresný súd mal tak obžalovanému uložiť trest minimálne v takejto výmere. Okresný súd, pokiaľ ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody za použitia § 38 ods. 7 Tr. zák., toto použil nesprávne, keďže
nedošlo súčasne k použitiu ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 42 Tr. zák. Trest obžalovanému tak nebol
uložený ani pri zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby piatich rokov a štyroch mesiacov odňatia slobody
a už vôbec nedošlo k uloženiu trestu v sadzbe vypočítanej zo zvýšenej hornej hranice podľa § 42 Tr.

zák., ktorá by prevyšovala trest odňatia slobody šesť rokov a štyri mesiace. Záverom svojho odvolania
krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste s tým, aby vo veci rozhodol
sám na podklade vykonaných dôkazov.

Obžalovaný O. L. v písomných dôvodoch svojho odvolania predovšetkým namietal nielen svoju vinu zo

spáchania stíhaného skutku, ale taktiež uložený trest. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo dokázané,
že by tento skutok spáchal on. Bol zneužitý tretími osobami, je ,,jednoduchým“ človekom, nerozumie
sa podnikaniu, skutočný páchateľ si ho vytipoval ako nástroj na spáchanie trestného činu. Ide tu o I.
G., ktorý ho naviedol na to, aby ,,popodpisoval pár papierov“, s ich obsahom sa neoboznámil. Prakticky
proti svojej vôli sa stal konateľom a spoločníkom spoločnosti SOFA TRADE s.r.o., pričom G. zariadil aj

jeho fiktívne konanie za túto firmu. Prakticky netušil, že je jej konateľom a spoločníkom. Po spáchaní
skutku bol z tejto spoločnosti odstránený. Aj svedkyňa R. A. potvrdila, že za všetkým je I. G.. Pritom
tento človek bol odsúdený za rovnaký trestný čin a v súčasnosti vykonáva uložený trest odňatia slobody
vo výmere šesť rokov. Pokiaľ bol v rámci dokazovania usvedčovaný svedkom A. Y., aj on bol v tejto veci
obvineným, poškodenej spoločnosti spôsobil viaceré finančné škody, spreneveril jej tržbu. Prakticky sa

zbavoval svojej zodpovednosti, resp. spoluzodpovednosti za spáchanie tohto skutku. Tento svedok si
najskôr nepamätal na podrobnosti tohto obchodného prípadu a len v konaní pred súdom popísal každý
detail. V jeho prípade predovšetkým absentuje úmysel spáchať trestný čin podvodu. Záverom svojho
odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby ho podľa § 285 písm. c)
Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaných odvolaní okresným prokurátorom a
obžalovaným v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania,
ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby,

ktoré neboli týmito odvolaniami vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle §
371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného O. L.
neboli podané dôvodne.

Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaniach okresného prokurátora

a obžalovaného verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, a to za splnenia procesných podmienok
uvedených v ust. § 293 ods. 5 Tr. por. O termíne verejného zasadnutia bol včas upovedomený, ako
je to zistiteľné z obsahu pripojenej doručenky, pričom jeho obhajca pred začatím verejného zasadnutia
uviedol, že jeho klient súhlasí s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti a zároveň
ospravedlnil jeho neúčasť.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňaprejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2016 vykonal
výsluch obžalovaného, svedkov R. A., A. Y., za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 1
Tr. por. prečítal výpovede svedkov F. H., M. N., O.. O. W., H. W., pričom v zmysle § 269 Tr. por.

prečítaljednotlivélistinnédôkazy,najmäobsahzmluvyodielo,dodacílist,objednávku,bankovédoklady,
správy a posudky na obžalovaného, odpis z registra trestov, týkajúci sa jeho osoby a oboznámil aj
obsah pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/92/2010. Na hlavnom pojednávaní dňa
01.12.2016, ktoré bolo za splnenia procesných podmienok vykonané už v neprítomnosti obžalovaného
O. L. doplnil dokazovanie výsluchom svedka I. G. a rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom. Po takto

vykonanom dokazovaní dospel prvostupňový súd k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu
záveru v tom smere, že to bol obžalovaný O. L., ktorý sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že
uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Predovšetkým v reakcii
na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd dôrazne upozorňuje na to, že sám obžalovaný v
konaní pred súdom nepoprel, že podpisy na zmluvy o dielo na dodacom liste a taktiež na objednávke
sú jeho. Zo spáchania stíhaného skutku bol predovšetkým usvedčený výpoveďou svedka A. Y., ktorý

s ním dohadoval podmienky realizácie tohto podvodného obchodu a zabezpečil aj dodávku a montáž
predmetného technologického zariadenia v A. v priestoroch určených obžalovaným. Svedok A. Y.
jednoznačne označil a na hlavnom pojednávaní aj opoznal obžalovaného ako osobu, s ktorou uzatváral
predmetný obchod a ktorá v jeho prítomnosti aj vlastnoručne podpísala doklady súvisiace s predmetným
obchodným prípadom, ako bola zmluva o dielo, dodací list a predložil mu aj doklad o zaplatení časti ceny

diela, ktorý sa neskôr ukázal ako falošný. Neobstála pritom obhajoba obžalovaného v tom smere, že bol
v posudzovanom prípade na spáchanie trestného činu zneužitý a že sa sám stal obeťou podvodu. Vo
veci pritom ani krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by výpoveď nielen svedka A. Y., ale i svedka
I. G. spochybňovala, obaja pod prísahou vo veci vypovedali po príslušnom zákonnom poučení, pričom
tvrdenia obžalovaného v jeho odvolaní nemôžu bez ďalšieho vyvolávať pochybnosti o hodnovernosti

výpovedí týchto svedkov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu, a to aj v reakcii na obsah

odvolania okresného prokurátora pripomenúť, že Trestný zákon v sankcii ust. § 221 ods. 3 Tr. zák.
umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od troch do desiatich rokov. V
súladesostavomvecizistilprvostupňovýsúdnastraneobžalovanéhodvepriťažujúceokolnostivzmysle
§ 37 písm. h), m) Tr. zák., keďže obžalovaný bol už v minulosti za trestný čin odsúdený a naviac spáchal
viac trestných činov, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest. Uložil mu trest odňatia slobody za použitia §

38 ods. 2,7 Tr. zák. a v súlade so stavom veci aj za použitia § 41 ods. 1,2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák.
Trest mu ukladal ako súhrnný, pričom správne postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste
z konkrétneho trestného rozkazu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/92/2010 zo dňa 05.11.2010
a všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. V tejto súvislosti si krajský súd osvojil argumentáciu obžalovaného v

jeho vyjadrení k odvolaniu prokurátora, že okresný súd postupoval pri určení výmery trestu správne a
zákonným spôsobom, pretože aplikoval ust. § 41 ods. 1,2 Tr. zák. a § 42 Tr. zák., pričom považoval
súčasnú aplikáciu ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. pre neho za neprimerane prísnu. V zmysle § 38 ods. 7
Tr. zák. sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa páchateľovi trestného činu súčasne ukladá
zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. alebo podľa § 42 Tr. zák., ak by súčasné

použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Aj v tomto smere si krajský súd osvojil
argumentáciu prvostupňového súdu ohľadom splnenia podmienok ust. § 38 ods. 7 Tr. zák. pri ukladaní
trestu odňatia slobody obžalovanému.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, krajský súd odvolania okresného

prokurátora a obžalovaného, považujúc ich v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom
podľa § 319 Tr. por.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.