Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Spálová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/516/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204113
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204113.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava

č.k. 19C/197/2013-61 zo dňa 14.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol (v celom rozsahu) návrh žalobcu, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy majúcej vzniknúť žalobcovi

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej aj exekučný súd) tým, že nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.
Prvostupňový súd vec odôvodnil právne citáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), §
9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 4, § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že súd sa oboznámil s pripojenou kópiou exekučného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom sp. zn. 12Er/101/2006 (v čase odvolacieho súdu už netvoriaceho súčasť spisu). Skonštatoval,
že z pripojenej kópie exekučného spisu nevyplýva, že by navrhovateľ podal návrh na zmenu exekútora,
pričom s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď
vo svojom návrhu neuviedol ani len spisovú značku, pod ktorou bolo vedené exekučné konanie na
exekučnom súde, ktorý je predmetom žaloby a súd z exekučného spisu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, ktorý zodpovedal konaniu vyplývajúcemu z návrhu navrhovateľa zistil, že v uvedenom

konaní navrhovateľ ako oprávnený nepodal návrh na zmenu exekútora. Navrhovateľ si teda nesplnil
elementárnu dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných
podmienok a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný a bolo ho potrebné zamietnuť. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi však náhradu trov konania
nepriznal, pretože nepreukázal, že by mu boli vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §
221 ods. 1 písm. f), písm. h) O.s.p., ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Žalobca predovšetkým namietal, že súd
rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho

vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím
rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľasúd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo

zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský
súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej

agendy. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ako už bolo uvedené vyššie, prvostupňový súd predmetný návrh zamietol v podstate s tým
odôvodnením, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nedostatočne označil predmetné
exekučné konanie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho práv, pričom z pripojeného exekučného

spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý zodpovedal konaniu vyplývajúcemu z návrhu
navrhovateľa zistil, že v danom konaní oprávnený nepodal návrh na zmenu exekútora.

Z obsahu spisu bolo zistené, že v žalobe žalobca predmetné konanie špecifikoval označením povinného:
B. Q., jeho dátumu narodenia XX.XX.XXXX, s tým, že exekútor udelil exekučnej veci číslo EX 158/2006

a Okresný súd Senica vo veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením registrovaným
pod č. 5205022344.

Odvolací súd zistil, že súčasťou spisu je neúplná kópia spisu Okresného súdu Senica č.k.
12Er/101/2006, z ktorej skutočne nevyplýva, že by oprávnený bol podal návrh na zmenu exekútora.

Odvolací súd si preto zadovážil celý spis Okresného súdu Senica 12Er/101/2006.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica č.k. 12Er/101/2006 bolo zistené, že oprávnený ako
navrhovateľ predložil súdnej exekútorke Bc. Ivone Babuškovej, so sídlom Nové Mesto nad Váhom návrh
na vykonanie exekúcie proti B. Q. s rodným číslom XXXXXXXXXX, teda narodenému XX.XX.XXXX

a exekúcia bola u súdnej exekútorky zaevidovaná pod č. EX 158/2006. Je teda nesporné, že údaje
navrhovateľa v žalobe špecifikujúce predmetné konanie sa plne stotožňujú s citovanými identifikačnými
údajmi nachádzajúcimi sa v spise Okresného súdu Senica č.k. 12Er/101/2006, ktorého čiastočná kópia
bola založená v spise prvostupňového súdu. Nie je teda zrejmé z čoho prvostupňový súd vyvodil, že
exekučnému konaniu ako bolo definované žalobcom v návrhu, zodpovedá konaniu pred Okresným

súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 12Er/101/2006, ktorý spis v čase konania odvolacieho súdu už
netvorí súčasť prvostupňového spisu. Nie je ani zrejmé z čoho súd vychádzal, keď uzavrel, že z údajov
poskytnutých žalobcom v návrhu nie je možné identifikovať predmetné konanie.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica č.k. 12Er/101/2006 pripojeného odvolacím súdom pritom

vyplýva,ževspisejezaloženýnávrhoprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,Bratislava,nazmenusúdneho
exekútora JUDr. Ivony Babuškovej a žiadosť o poverenie vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého zo
dňa 2.9.2010. V spise sa tiež nachádza výzva, ktorú Okresný súd Senica adresoval súdnej exekútorke
Bc. Ivone Babuškovej, aby oznámila, či si uplatňuje náhradu trov exekúcie, nakoľko oprávnený navrhol
zmenu súdneho exekútora. Za tým sa v spise tiež nachádza založené vyjadrenie exekútorky JUDr. Ivony

Babuškovej a zároveň i špecifikácia uplatnených trov exekúcie. Vzhľadom na tieto nesporné skutočnosti
rovnako potom nie je zrejmé, a odôvodnenie preskúmavaného rozsudku na to odpoveď nepodáva, ako
súd dospel k záveru, že v navrhovateľom v označenom konaní nebol podaný návrh na zmenu súdneho
exekútora.Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov.

Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s
poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade prvostupňový súd porušil základné procesné
právo účastníkov na odôvodnenie rozhodnutia v súlade s cit. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže odôvodnenie
nekorešponduje s obsahom spisu a ani s dodatočne pripojeným súvisiacim spisom Okresného súdu
Senica 12Er/101/2006. V nadväznosti na to prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a dostatočne nevysvetlil svoj myšlienkový
postup s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť
žalobcom podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
ako to uplatnil žalobca v odvolaní.

Uvedenáskutočnosť,žedošlovkonaníkprocesnejvadepodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.jeokolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis NSSR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013). S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f a ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.