Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/140/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200286
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200286.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum špeciálno-pedagogického
poradenstva v Sečovciach, n.o., so sídlom v Sečovciach, Obchodná 25/57, IČO: 45 732 302,
právne zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Ružová 33, proti
žalovanému: Košický samosprávny kraj (sťažovateľ), so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice,
IČO: 35 541 016, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach,

Štúrova 20, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.
k. 6Sa/15/2020-141 zo dňa 30. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sa/15/2020-141
zo dňa 30. mája 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný Košický samosprávny kraj listom číslo: 2483/2020/OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020 vo veci
žiadosti žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2020 oznámil žalobcovi, že na základe
jeho žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na rok 2020 dáva nasledovnú odpoveď.

2. Hlavná školská inšpektorka Štátnej školskej inšpekcie, školského inšpekčného centra Košice,

Hroncova 13, Košice v súvislosti s kontrolným zistením podala návrh na vyradenie Súkromného centra
špeciálno-pedagogického poradenstva, Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl a
školských zariadení z dôvodu zistenia závažných nedostatkov v školskom zariadení podľa § 13 ods.
16 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z.
z.“), ktorým je nevykonávanie činnosti školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v

záujme výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a závažné porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania. Vzhľadom na vyššie uvedené Košický samosprávny kraj
pozastaví Vami požadované finančné prostriedky do doby právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vyradení Súkromného centra špeciálno-
pedagogického poradenstva, Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl a školských
zariadení.

II. Konanie na krajskom súde

3. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č. k. 6Sa/15/2020-141 zo dňa 30. mája 2022
rozhodol, že žalovaný je povinný upustiť od iného zásahu, ktorý spočíval v pozastavení financovania

žalobcu na základe listu sp. zn. 2483/2020/OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020, a to tak, že žalovaný je
povinný oznámiť a vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2020, a to do troch dní odprávoplatnosti tohto uznesenia. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v plnom rozsahu.

4. V odôvodnení uznesenia uviedol, že úlohou súdu aplikujúceho ustanovenie § 252 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti
tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či sa žalobca domáha súdnej ochrany v konaní
proti inému zásahu orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označený
žalovaný je orgánom verejnej správy pri rozhodovaní o poskytovaní finančných prostriedkov žalobcovi

podľa zákona č. 596/2003 Z. z. (formálna stránka verejnej správy). Správny súd na tomto mieste
konštatoval, že poskytnutie finančných prostriedkov na zákonom vymedzenú činnosť žalobcu je v
kompetencii žalovaného ako orgánu verejnej správy. Uvedené prostriedky smerujú na zabezpečenie
činností patriacich do kompetencie žalovaného, na ktoré činnosti žalovaný má vymedzené finančné
prostriedky zo štátneho rozpočtu a s týmito za podmienok bližšie upravených vo svojej legislatíve
vo všeobecne záväzných nariadeniach rozhoduje čo do výšky a po splnení podmienok ich poskytuje

uchádzačom, ktorí splnili jeho zákonné kritéria. Žalovaný je orgánom verejnej správy na úseku školstva,
ktoré činnosti zabezpečuje aj prostredníctvom súkromných subjektov na to oprávnených ako je žalobca.
Uvedené tak dáva odpoveď na to, či je daná a založená právomoc správneho súdu konať na ochranu
práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorý svoju činnosť vykonáva ako súkromná osoba v
oblasti výkonu verejnej správy. Žalovaný preto podľa názoru správneho súdu nedôvodne namietal proti

správnej žalobe vo veci proti inému zásahu žalovaného ako orgánu verejnej správy, že právomoc
správneho súdu vo veci tohto preskúmavania zásahu nie je daná.

III. Konanie na kasačnom súde

5. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil ustanovením §
440 ods. 1 písm. a) S.s.p. Podľa jeho názoru krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon, nakoľko na
rozhodovanie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve. Navrhol, aby kasačný súd
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a konanie zastavil.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.
1 a 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

7. Podľa § 3 ods.1 S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,

b) rozhodnutím orgánu verejnej správy, správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,

c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p,. na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa § 252 ods. 1 S.s.p, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.10.Podľa§252ods.2S.s.p.,žalobcasamôžežaloboudomáhaťajurčenianezákonnostiužskončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

11. Po oboznámení sa s predloženým spisom krajského súdu a najmä obsahom žaloby, prihliadajúc
na kasačné námietky sťažovateľa ohľadne nedostatku právomoci súdu v danej veci konať v správnom
súdnictve, najvyšší správny súd dospel k záveru o potrebe zrušenia uznesenia krajského súdu pre
závažné procesné pochybenie.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p. iným zásahom orgánu verejnej správy je
faktický postup (vrátane postupu pri výkone kontroly alebo inšpekcie) vykonaný pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy. Od rozhodnutia alebo opatrenia sa iný zásah orgánu verejnej správy odlišuje svojou
čisto faktickou povahou. Pri inom zásahu orgánu verejnej správy nejde o formalizované administratívne
konanie (zavŕšené vydaním individuálneho správneho aktu), ale tento zásah je výsledkom okamžitého

(bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pokiaľ činnosť
orgánu verejnej správy je zavŕšená vydaním rozhodnutia alebo opatrenia, nemožno hovoriť o inom
zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p., ktorý by bolo možné preskúmať v osobitnom konaní podľa §
252 a nasl. S.s.p., ale ide o administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. preskúmateľné
správnym súdom na základe správnej žaloby podľa § 177 a nasl. S.s.p.

13. Kasačný súd jednomyseľne dospel k právnemu názoru, že list žalovaného číslo 2483/2020/
OSK-04085 zo dňa 4. marca 2020 o pozastavení financovania žalobcu adresovaný žalobcovi, je
opatrením orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní, ktorý sa preskúmava na základe
správnejžalobypodľa§6ods.2písm.a)S.s.p. Akžalobcanadobudolpresvedčenie,žetotorozhodnutie

žalovaného zasiahlo do jeho práv a oprávnených záujmov, mal sa domáhať jeho preskúmania správnym
súdom v rámci konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa možno
domáhať súdnej ochrany pred faktickým postupom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodovacím
procesom v oblasti verejnej správy.

14. V uvedenej právnej veci kasačný súd poukazuje na to, že v konaní pred krajským súdom sp. zn.
6Sa/15/2020 rozhodovala samosudkyňa. Samotné ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah
alebo opatrenie) má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu.

15. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) S.s.p. totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. S.s.p. smeruje
proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe § 23
ods. 1 S.s.p. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov. napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 o
písm. a) S.s.p.] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 S.s.p. totiž správny súd každé podanie

posudzuje podľa obsahu. Ak teda žalobca označí žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252
a nasl. S.s.p., nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt verejnej správy, ktorého
preskúmania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu.

16. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) upravuje v čl. 48 ods. 1 základné právo na

zákonného sudcu. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku,
že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad
(procesných pravidiel). Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde
a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci
(§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

17. Podľa čl. 48 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, pričom príslušnosť súdu
ustanoví zákon. Správny súdny poriadok ustanovuje, ktorý správny súd je vecne, miestne, kauzálne
a funkčne príslušný na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu,
pretože uvedené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako

osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je však v správnom súdnom konaní späté nielen s právomocou a
príslušnosťou správneho súdu, ale i druhom správneho súdneho konania. V zmysle zákonnej úpravy
totiž v rámci jednotlivých druhov správneho súdneho konania (§ 6 ods. 1 S.s.p.) rozhodujú na správnych
súdoch rôzne typy senátov, ako i sudcovia. Je pritom nesporným zásahom do práva na zákonnéhosudcu, ak vec, ktorá má byť na krajskom súde prejednaná a rozhodnutá trojčlenným senátom, je
prejednaná a rozhodnutá sudcom.

18. Vzhľadom na ústavnoprávny rozmer práva na zákonného sudcu a jednoinštančný charakter
správneho súdneho konania dospel preto kasačný senát k záveru, že skutočnosť, či na krajskom súde
nekonal a nerozhodoval miesto senátu sudca, má skúmať kasačný súd z úradnej povinnosti, teda aj bez
toho, aby to sťažovateľ namietal v sťažnostných bodoch.

19. Určenie, či na krajskom súde koná a rozhoduje senát alebo sudca je neoddeliteľne spojené s tým,
o aký druh správneho súdneho konania ide. Na krajskom súde totiž v zásade konajú a rozhodujú
trojčlenné senáty s výnimkou tých správnych súdnych konaní, ktoré sú vymedzené v § 23 ods. 2 S.s.p.,
v ktorých koná a rozhoduje sudca. Keďže stanovenie druhu správneho súdneho konania je závislé od
predmetu prieskumu (konania), je vždy na krajskom súde, aby náležite posúdil a ustálil, o aké správne
súdne konanie ide a kto má byť v rámci neho zákonným sudcom. Prípadné pochybenie krajského súdu

spočívajúce v tom, že miesto senátu konal a rozhodoval sudca je pritom zo strany kasačného súdu
zistiteľné bez ďalšieho, pretože kasačnému súdu je známe, v akom druhu správneho súdneho konania
vec rozhodol krajský súd a čo bolo predmetom prieskumu (konania). Opísaný záver je súčasne súladný
aj s odbornou spisbou, v zmysle ktorej okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom
prebehlovzákonnomzložení(t.j.čibolkrajskýsúdsprávneobsadený),jepovinnýkasačnýsúdsledovať

z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania a dôvodom prípustnosti
kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1612 s.).

20. Kasačný súd preto dospel k záveru, že krajský súd svojím postupom porušil právo sťažovateľa na

spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 ústavy. Kasačný súd preto postupoval podľa
§ 462 ods. 1 S.s.p., zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby
sa vyjadril k sťažnostným bodom a kasačným námietkam vo veci samej, pretože uvedené porušenie
procesných práv sťažovateľa spôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého uznesenia krajského
súdu. V prípade zistenia závažného procesného nedostatku, ktorý vedie k záveru o porušení práva

účastníka na spravodlivý proces, neprichádza do úvahy prieskum rozhodnutia v merite veci.

21. Na záver kasačný súd udáva, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia povahy uvedeného
listu rozhodol nesprávne obsadený senát. V prejednávanej právnej veci správny súd o správnej žalobe
rozhodne znova v trojčlennom senáte (§ 23 ods. 1 S.s.p.), viazaný právnym názorom vysloveným v

tomto zrušujúcom uznesení.

22. O trovách kasačného konania a trovách konania pred krajským súdom rozhodne krajský súd vo
svojom novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p.

23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.