Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010412
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010412.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a
sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 9. apríla 2024 v Banskej Bystrici, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 0T/71/2023 z 12. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo súd prvého stupňa“) sp.
zn. 0T/71/2023 z 12. 12. 2023 bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 10. 07. 2023 v čase od 18.30 hod. do 18.55 hod. na ul. Cukrovarskej v Rimavskej Sobote
na parkovisku pred OD Tesco Rimavská Sobota, pod vplyvom alkoholu počas toho, ako bol s ním
prejednávaný priestupok hliadkou Mestskej polície Rimavská Sobota v zložení C. B. a D. E., bol
agresívny, arogantný a na adresu C. B. používal rôzne vulgarizmy, neskôr sa mu začal vyhrážať fyzickou
likvidáciou, zabitím, zbitím, po čom ho udrel do oblasti ľavého ramena a keď aj naďalej stupňoval svoju
agresivitu, člen hliadky Mestskej polície Rimavská Sobota C. B. vybral služobný telefón a začal toto

jeho konanie nahrávať, po čom obžalovaný znovu udrel C. B. do pravej ruky v oblasti zápästia, čím
mu vyrazil služobný mobilný telefón z ruky, ktorý sa však nepoškodil a následne boli voči nemu použité
donucovacie prostriedky a založené putá, pričom týmto konaním spôsobil poškodenému C. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvalým bydliskom F. XX/X, F., okres G. H., pomliaždenie pravého zápästia a ľavého ramena,
ktoré zranenie si nevyžiadali dobu liečenia a ani práceneschopnosť.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere
1 rok, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil, uložil probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok v súlade s §
51 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré písomne zdôvodnil
dodatočnepodanímdoručenýmokresnémusúdu11.01.2024.Vňompoukázalnato,žečlenoviahliadky
mestskej polície s obžalovaným riešili priestupok, pri ktorom obžalovaný spolupracoval a uznal si vinu,
čo nebolo ani sporné. Obžalovaný od hliadky odchádzal, keď sa na ich výzvu vrátil pre svoj občiansky
preukaz. Pokiaľ ide o údajný úder do pleca príslušníkovi C. B., tento nebol zistený pri lekárskom ošetrení

a rovnako aj svedkyňa I. J. potvrdila, že obžalovaný neudrel C. B. do pleca. Situácia sa vystupňovala
tým, že C. B. si celý incident začal nahrávať na služobný telefón. Obžalovaný ho vyzval, aby taknerobil. Obžalovaný sa vulgárne vyjadroval na adresu člena hliadky C. B., na čo bol upozornený, aby od
takého správania upustil, pretože sa dopúšťa útoku na verejného činiteľa. Obžalovaný následne vyrazil
mobil z ruky C. B., pričom malo dôjsť k drobnému pohmoždeniu ruky C. B.. Ani z obrazovo-zvukového

záznamu, vyhotoveného mobilným telefónom mestskej polície, nie je preukázané, že by obžalovaný
udrel C. B., čo mala potvrdiť aj svedkyňa J.. Zákrok mestskej polície bol netaktický, neprofesionálny,
pretože obžalovaný už od hliadky odchádzal a pokiaľ by ho nechali odísť, k ničomu by nedošlo. C. B. mal
situáciu vyhrotiť natoľko, že to vyvrcholilo úderom obžalovaného na mobil, ktorý držal v ruke. Podľa jeho
názoru tak nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa

podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
okresného súdu a vec postúpiť okresnému úradu na rozhodnutie o priestupku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch
odvolania a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, zrušil napadnutý rozsudok a vec postúpil na
prejednanie priestupku.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu
považuje za zákonný a správny, preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný sa ospravedlnil za skutok a zároveň dodal, že policajta nenapadol, iba nechcel, aby ho

kameroval, pretože na to ako člen hliadky mestskej polície nemal právo. V ostatnom poukázal na
vyjadrenie jeho obhajcu a písomné dôvody odvolania.

Krajský súd Banská Bystrica, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, zistil, že odvolane obžalovaného bolo podané včas, v lehote

ustanovenej podľa § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu jeho odôvodnenia je totiž zrejmé,
že okresný súd stručne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe
konkrétnych vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v
smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce
vykonaným dôkazom. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej

veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané
zákonnýmspôsobomasúdprvéhostupňaichhodnotiljednotlivoajvichsúhrnepodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté

vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia
napadaného rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria
vymedzujúce zavinenie obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal
dostatočným spôsobom a odvolací súd ich akceptuje.

Ak súd prvého stupňa postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tak odvolací súd nemôže
napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s
iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku
vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súdani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy

záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa
súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany
v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej
výkladom právnych predpisov.

Okresný súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje
rozhodnutie. Na základe rozsiahleho dokazovania dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru
ohľadom viny obžalovaného pre skutok uvedený v bode 1 výroku napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, k tomu krajský súd uvádza, že obžalovaný interpretuje

jednotlivé dôkazy v rozpore s tým, čo sa nimi preukázalo. Svedkyňa I. J. potvrdila, že sa skutok stal
tak, ako vypovedali svedkovia C. B. a D. E.. Navyše uviedla, že obžalovaný bol agresívny už pri riešení
priestupku, teda v rozpore s tým, čo tvrdil obžalovaný v odôvodnení odvolania. Zároveň potvrdila, že
videla fyzický útok obžalovaného sotením do pleca člena hliadky mestskej polície, ktorý vyhotovoval
obrazovo-zvukový záznam. Nevidela iba to, či obžalovaný aj udrel jedného z členov hliadky mestskej

polície. Nie je preto pravdou, že by táto svedkyňa potvrdila, že obžalovaný fyzicky neútočil na C. B..
Výpoveď tejto svedkyne je v zhode s výpoveďami C. B. a D. E. a rovnako v zhode s obrazovo-zvukovým
záznamom, ktorý zhotovil C. B.. V priebehu celého konania nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý
by preukazoval pravdivosť tvrdení obžalovaného.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd jednoznačne preukázané, že
obžalovaný sa dopustil prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Trestnej zodpovednosti obžalovaného nezbavuje skutočnosť, že ho mal vyprovokovať údajne
neprofesionálny prístup členov hliadky mestskej polície, resp. vyhotovovanie obrazovo-zvukového
záznamu z časti tohto zákroku. Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti § 3 ods. 3 zákona

č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obecná polícia
je oprávnená využívať zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade s osobitným
predpisom na plnenie jej úloh a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku. Preto tvrdenia
obžalovaného, že postup členov hliadky mestskej polície bol nezákonný, neobstoja. Rovnako zo
samotného obrazovo-zvukového záznamu nevyplýva, že by obžalovaného členovia hliadky akýmkoľvek

spôsobom provokovali. Obaja členovia hliadky mestskej polície postupovali v súlade so zákonom
a obžalovaného upozornili, že si zabudol občiansky preukaz. Z uvedeného ani náznakom nevyplýva, že
by postupovali nesprávne, či dokonca neprofesionálne alebo provokačne. Obžalovaný na druhej strane
bol taktiež povinný správať sa v súlade so zákonom a strpieť vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu
zo samotného zákroku, ktorý sa navyše začal vyhotovovať až potom, ako sa agresivita zo strany

obžalovaného stupňovala. Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného,
ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vzhľadom na ich rozsah, silu a celkovú dôkaznú hodnotu,
nielenže vyvracia jeho obhajobu, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak,
ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho súčasne náležite právne kvalifikoval a je zaň zároveň trestne
zodpovedný.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku o uloženom treste, pretože prihliadol
na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný
prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a
priťažujúceokolnosti,osobupáchateľa,jehopomeryamožnostinápravy,akoajgenerálnuaindividuálnu

prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby potom, ako správne ustálil
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (§ 37 písm. m) Trestného zákona a § 36 písm. l) Trestného
zákona). Aj podmienečné odloženie výkonu uloženého trestu odňatia slobody s uloženým probačným
dohľadom a určením skúšobnej doby na 1 rok (§ 49 ods. 1, § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona), za

súčasného uloženia primeraných obmedzení, bolo v súlade so zákonom s prihliadnutím na osobu
obžalovaného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj okolnosti prípadu, pričom
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nebol výkon trestu odňatia slobodynevyhnutný. Krajský súd sa stotožnil aj s odôvodnením výroku o treste, preto naň v podrobnostiach
odkazuje.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel
odvolací súd k záveru, že uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v
§ 34 a nasl. Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám
zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie.

Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
správnym a zákonným spôsobom, a preto odvolanie obžalovaného podľa ustanovenia § 319 ods. 1
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.