Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822202427
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5822202427.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci navrhovateľky
SKI - GRÚNIKY s.r.o., Oravská Polhora 952, IČO: 36 380 555, zastúpenej spoločnosťou Advokátska
kancelária AK - AK, s.r.o., Na Revíne 37, Bratislava, IČO: 55 629 679, proti odporcovi Urbár Námestovo,
pozemkové spoločenstvo, Mlynská 47, Námestovo, IČO: 14 224 861, zastúpenému spoločnosťou

Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., A. Bernoláka 6, Ružomberok, IČO: 52 959 601, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19. apríla
2023 č. k. 14Cob/28/2023-951, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 19. apríla 2023 č. k. 14Cob/28/2023-951 z r u š u j e a vec v r
a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

II. Uznesenie Okresného súdu Námestovo z 29. mája 2023 č. k. 7Cb/53/2022-979 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo 17. januára 2023 č. k.
7Cb/53/2022-744 rozhodol o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že
uložil odporcovi, aby vypratal spílenú nespracovanú drevnú hmotu, ktorá sa nachádza na pozemkoch
špecifikovaných v tomto výroku uznesenia s tým, že odkazovaný geometrický plán je neoddeliteľnou

súčasťoutohtouznesenia,druhýmvýrokomvozvyšnejčastizamietolnávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia, tretím výrokom poučil odporcu, že môže voči navrhovateľke podať žalobu o zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva k pozemkom, špecifikovaným v prvom výroku tohto uznesenia, žalobu
o navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia s tým, že v prípade úspechu odporcu v tomto spore súd podľa § 337 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) uznesenie o neodkladnom opatrení

zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie a štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu návrhu zistil, že navrhovateľka sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi nariadil, aby sa zdržal konania, smerujúceho
k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, príp. obmedzeniu alebo bráneniu riadnej a bezpečnej

prevádzky lyžiarskeho vleku na pozemkoch špecifikovaných v návrhu a tiež, aby súd odporcovi uložil
vypratať nespracovanú drevnú hmotu z pozemkov, ktoré sú špecifikované v návrhu. Čo sa týka opísania
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
navrhovateľka tvrdila, že odporca jej nájomnou zmluvou zo 6. mája 2003 a dodatkom č. 1 k nej
prenechal do užívania pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
a odporca jej od 15. novembra 2022 tým, že na prenajaté pozemky naviezol drevnú hmotu, bráni

riadne ich užívať na dohodnutý účel, t.j. na prevádzkovanie lyžiarskeho strediska. Navrhovateľka bola
názoru, že odporca tak robí bez právneho dôvodu a jeho motiváciou je prinútiť navrhovateľku, abypristúpila na jeho neoprávnené finančné požiadavky a tiež, aby sa navrhovateľke revanšoval za jej kritiku
vyslovenú na valnom zhromaždení odporcu dňa 27. júna 2021. Čo sa týka potreby neodkladnej úpravy
pomerov, navrhovateľka uviedla, že prevádzkovanie lyžiarskeho strediska je jej jedinou podnikateľskou

činnosťou a teda aj jediným zdrojom jej príjmu. Tým, že odporca naviezol do priestoru lyžiarskej trate
drevnú hmotu, fakticky zablokoval akúkoľvek činnosť lyžiarskeho strediska. V súvislosti s potrebou
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovateľka poukázala ešte na zákon č. 544/2002 Z. z.
o horskej záchrannej službe, konkrétne na jeho ustanovenie § 8a ods. 1 písm. a), podľa ktorého je každá
osoba na lyžiarskej trati povinná správať sa tak, aby neohrozila život, majetok alebo zdravie. Podľa

navrhovateľky odporca tým, že doteraz neodstránil drevnú hmotu z pozemkov, cez ktoré vedie lyžiarska
trať, ohrozuje život a zdravie osôb, ktoré túto trať využívajú, teda samotných lyžiarov. Navrhovateľka
ešte uviedla, že vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami možno očakávať dlhodobý súdny spor,
je potrebné usporiadať a zastabilizovať sporné vzťahy, a to buď ich finálnym vyriešením priamo úpravou
neodkladnýmopatrenímalebodomomentuvyriešeniasporusosúčasnýmvýboromodporcumeritórnym
súdnym rozhodnutím, najmä aby sa predišlo konfliktným situáciám. Podľa navrhovateľky je nevyhnutné,

abysúdnatentočasneodkladneusporiadalvzťahynielenvovzťahuksúčasnýmútočnýmschválnostiam
odporcu, ale aj pro futuro za účelom ochrany pokojného stavu a dobromyseľne nadobudnutých práv
navrhovateľkou tak, aby navrhovateľka mohla vykonávať svoju podnikateľskú činnosť bez ujmy.

3. Súd prvej inštancie považoval návrh za dôvodný len čiastočne. V časti, v ktorej sa navrhovateľka

domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, smerujúceho k
ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, alebo obmedzeniu alebo bráneniu riadnej a bezpečnej
prevádzky na lyžiarskych tratiach stojacich na pozemkoch, špecifikovaných v návrhu (ide o pozemky,
ktoré má navrhovateľka od odporcu prenajaté), najmä zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek vecí,
vytvárania terénnych úprav, zátarás, prekážok, príp. iného obdobného konania, a to každoročne v

období od 1. decembra do 30. apríla, až do skončenia nájmu dňa 31. decembra 2053, dospel
súd prvej inštancie k záveru, že jej nemožno vyhovieť, pretože navrhovateľka dostatočne určitým
spôsobom nešpecifikovala konanie, vo vzťahu ku ktorému navrhuje, aby sa ho odporca zdržal, čo
má za následok, že v prípade, ak by súd takému návrhu vyhovel, súdne rozhodnutie by nespĺňalo
požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Navrhovateľka síce príkladmo uviedla konania, ktorých by sa

odporca mal zdržať, avšak ani to nepostačuje na naplnenie požiadavky materiálnej vykonateľnosti
neodkladného opatrenia tak, aby v prípade, že by ho odporca dobrovoľne neplnil, mohlo byť vynútené
exekúciou na nepeňažné plnenie. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia má
pritom zásadný význam pre rozhodnutie, či návrhu možno vyhovieť alebo nie. Vzhľadom na to, že ide
o konanie sporové, teda návrhové, súd v tomto smere v žiadnom prípade nemôže suplovať aktivitu

navrhovateľa. Aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by malo navrhovateľke hroziť
týmto (nešpecifikovaným) konaním odporcu, je opísané len veľmi nejasným a nekonkrétnym spôsobom
- navrhovateľka ho odôvodňuje len veľmi široko a všeobecne formulovanou potrebou stabilizácie
vzťahov medzi stranami a pokojného prevádzkovania lyžiarskeho strediska, s poukazom na to, že
je pravdepodobnosť, že medzi stranami vznikne dlhodobý súdny spor. Neuvádza však ani to, že

by mal akékoľvek dôvodné podozrenie/obavy, že odporca plánuje nejakým iným spôsobom (okrem
uloženia drevnej hmoty na pozemkoch, ktorých vypratania sa navrhovateľka domáha) ďalej zasahovať
do užívania pozemkov, ktoré má navrhovateľka prenajaté za účelom prevádzkovania lyžiarskeho
strediska.Samotnápravdepodobnosťdlhodobéhosúdnehosporunemôžebyťautomatickybezďalšieho
skutočnosťou, ktorou by navrhovateľka osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd

prvej inštancie bol preto názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti okrem
toho, že nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti , nie je dôvodný ani preto, že navrhovateľka
neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá jej hrozí v prípade, že by súd návrhu
nevyhovel.

4. V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala vypratania pozemkov špecifikovaných v prvom výroku
uznesenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tejto časti je návrh čiastočne dôvodný. Skonštatoval,
že v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k pozemku
C KN parcela č. 7, evidovaná na LV č. X pre obec Námestovo, k.ú. A. F., resp. jeho časti, ktorá
zodpovedá novovytvorenej C KN parcele č. 7/6 geometrickým plánom č. 46474803-129/2022 zo dňa

15. decembra 2022 vyhotoviteľa EasyMAP, s.r.o. so sídlom ul. Mieru 282, Námestovo, IČO: 46474803,
navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenie, že odporca jej tento pozemok prenajal na dobu určitú do
konca roku 2053. Zo zmluvy o nájme nehnuteľností zo 6. mája 2003 a dodatku č. 1 k nej z 20.
júla 2010 súd zistil, že pozemok C KN parcela č. 7, evidovaný na LV č. X pre obec Námestovo,k.ú. A. F. odporca navrhovateľke neprenajal. Navrhovateľka ani netvrdila/neosvedčila, že by mala k
tomuto pozemku iné než nájomné právo, na základe ktorého by mala právo tento pozemok užívať.
Na osvedčenie užívacieho práva navrhovateľky k tomuto pozemku nepostačí tvrdenie navrhovateľky,

že fakticky tento pozemok užíva na účely prevádzkovania lyžiarskeho strediska a odporca voči tomu
dlhodobo nenamieta. Je nepochybné, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená písomná
nájomná zmluva v znení jej dodatku č. 1 a vyššie opísaný pozemok medzi prenajatými pozemkami
nie je. Na tom, že navrhovateľka nemá tento pozemok prenajatý, nemôže nič zmeniť ani doteraz
pasívny postoj odporcu k jeho užívaniu navrhovateľkou. Súd prvej inštancie preto návrh v tejto časti

zamietol z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vo zvyšnej časti návrhu týkajúcej sa pozemkov C
KN parcela č. 9/1 a 32, evidovaných na LV č. X pre obec Námestovo, k.ú. A. F. súd prvej inštancie
skonštatoval, že navrhovateľka nájomnou zmluvou zo 6. mája 2003 a dodatkom č. 1 k nej z 20. júla
2010 osvedčila, že odporca jej ich prenechal do užívania na účely prevádzkovania zimného lyžiarskeho
strediska. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do 31. decembra 2053. Fotodokumentáciou,

ktorú navrhovateľka doručila v prílohe návrhu, osvedčila svoje tvrdenie, že odporca na pozemkoch,
ktoré má navrhovateľka prenajaté na účely prevádzkovania lyžiarskeho strediska, uložil drevnú hmotu,
čím fakticky zabránil tomu, aby navrhovateľka vôbec mohla spustiť prevádzku lyžiarskeho strediska.
Tým odporca objektívne bráni navrhovateľke vo vykonávaní jej podnikateľskej činnosti, pretože drevná
hmota je umiestnená v blízkosti lyžiarskej trate, v miestach, kde lyžiari po zjazde zo svahu brzdia, takže

prevádzkovanie lyžiarskeho vleku objektívne nie je možné, pretože v prípade jeho využívania by bol
ohrozený život a zdravie lyžiarov. Navrhovateľka osvedčila svoje tvrdenie, že drevnú hmotu na pozemky,
ktorémáprenajaté,umiestnilpráveodporcatým,žepredložilzápisnicuzvalnéhozhromaždeniaodporcu
z 27. júna 2021, z ktorej vyplynulo, že odporca na tomto valnom zhromaždení vyhlásil, že pozemky,
na ktorých navrhovateľka prevádzkuje lyžiarske stredisko, považuje za neprenajaté a preto avizoval,

že ak navrhovateľka neprijme jeho finančné požiadavky (predseda urbáru uvádzal „prvé riešenie za
odplatu“) , tak pristúpi k „druhému riešeniu“ a to, že na pozemkoch urobí sklad dreva s tým, že „ vlek
sa nemôže pohnúť, lebo nebude tam možné prejsť“ (prednes predsedu urbáru na čl. 618, zvýrazneným
písmom). Súd prvej inštancie na základe uvedeného skonštatoval, že navrhovateľka uviedla všetky
náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože osvedčila, že má nájomné právo k

pozemkom, na ktorých odporca umiestnil drevnú hmotu a že týmto konaním odporcu jej hrozí ťažko
napraviteľná ujma a dokonca až zánik podnikania, pretože prevádzkovanie lyžiarskeho strediska je jej
jedinou podnikateľskou činnosťou, ktorú aktívne vykonáva. Súd prvej inštancie preto návrhu v tejto časti
vyhovel. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

5. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci
samej, no mal za to, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi účastníkmi konania, neuložil navrhovateľke, aby podala žalobu vo veci samej. V súlade
s ustanovením § 337 ods. 1 a 2 CSP potom odporcu poučil, že môže podať žalobu vo veci samej.
Súd prvej inštancie pri tomto poučení vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania je sporné, či

navrhovateľka má nájomné právo k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým sa domáhala ich vypratania,
pretože z vyjadrenia predsedu urbáru na valnom zhromaždení zistil, že odporca neuznáva jeho nájomné
právo a naopak tvrdí, že navrhovateľka čiastočne prevádzkuje lyžiarske stredisko na pozemkoch, ktoré
prenajaténiesú.Vzhľadomnato,žeonávrhunaneodkladnéhoopatreniasúdprvejinštancierozhodoval
bez vyjadrenia odporcu, nemal k dispozícii iné jeho vyjadrenie než to, ktoré mu doručila v prílohe

návrhu navrhovateľka. Z tohto vyjadrenia preto súd prvej inštancie vyvodil, že medzi stranami je spor
ohľadne užívacieho práva navrhovateľky k pozemkom, na ktorých prevádzkuje lyžiarske stredisko, a
že odporca je názoru, že navrhovateľka tým, že prevádzkuje lyžiarske stredisko na pozemkoch, ktoré
od odporcu nemá prenajaté, porušuje jeho vlastnícke právo. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že
nariadením neodkladného opatrenia nedôjde u odporcu k žiadnemu nenávratnému stavu a vydanie

neodkladného opatrenia nie je voči nemu ani neprimeraným zásahom do jeho práv, pretože tým,
že vyprace drevnú hmotu z dotknutých pozemkov, mu môže vzniknúť škoda spočívajúca nanajvýš v
nákladoch na manipuláciu s drevom a umiestnením na inom mieste, ktorú si voči navrhovateľke môže
uplatniť aj žalobou vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo náhradu škody spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia - v prípade úspechu v spore ohľadne žaloby vo veci samej, pričom o

tejto možnosti súd prvej inštancie odporcu zároveň poučil.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že ju nepriznal žiadnemu z účastníkov
konania, nakoľko obaja mali v konaní čiastočný úspech ( § 255 ods. 2 CSP ).7. Na odvolania navrhovateľky a odporcu Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 19.
apríla 2023, č. k. 14Cob/28/2023-951 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom prvom

výroku zmenil tak, že v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Primárne odvolací súd ku svojmu konaniu a rozhodovaniu poukázal na odvolania, ktorými bol za
aplikácie ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný. Navrhovateľka v podanom odvolaní proti výroku
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej

časti zamietnutý, namietala, že petit požadovaného neodkladaného opatrenia je dostatočne určitý a
vykonateľný, že osvedčila aj hrozbu zásahu zo strany odporcu, že odporca môže naďalej zasahovať
do pokojného užívania predmetných pozemkov navrhovateľkou, a tým je daná potreba úpravy vzťahov
účastníkov aj do budúcnosti. Naopak odporca v podanom odvolaní vo vzťahu k výroku, ktorým súd
prvej inštancie návrhu čiastočne vyhovel, namietal nedostatky týkajúce sa navrhovateľkou predloženého
geometrického plánu s tým, že odporca na daných pozemkoch ťažil v súlade s rozhodnutím Okresného

úradu Námestovo kalamitné drevo, ktoré zložil na parcelách č. 9/1 a č. 7, ktoré nie sú predmetom
nájomnej zmluvy, a teda do prenajatých pozemkov nezasiahol.

9. Odvolací súd vo vzťahu k dodatočne zo strany navrhovateľky predloženému písomnému stanovisku z
13. apríla 2023 považoval za potrebné zvýrazniť, že v prípade tohto podania sa napriek jeho označeniu

jedná o stanovisko navrhovateľky k vyjadreniu odporcu zo 6. marca 2023 a je svojím obsahom podaním,
ktorým navrhovateľka rozsiahlym spôsobom dopĺňa svoju doterajšiu argumentáciu v prebiehajúcom
konaní. Navrhovateľka v tomto konaní uvádzala nové skutkové okolnosti a vymedzovala dôvody, pre
ktoré sa podľa jej názoru zo strany odporcu jedná o zneužitie práva odporcu, o postup odporcu v rozpore
so zásadou prevencie a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podnikateľov. Zároveň

k tomuto podaniu navrhovateľka predložila rozsiahly prílohový materiál, ktorý do okamihu rozhodnutia
súdu prvej inštancie nebol do súdneho spisu predložený. Podstatná časť dodatočne predložených
dokladovsúpritomdoklady,ktorésúdatovanépotom,akovovecirozhodolsúdprvejinštancie.Odvolací
súd tak k tomuto podaniu z 13. apríla 2023 uviedol, že sa čo do jeho obsahu jedná o podanie, ktorým
navrhovateľka dopĺňa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie. V zmysle úpravy ustanovenia

§ 365 ods. 3 CSP pritom odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Na tieto dodatočne, po uplynutí odvolacej lehoty zo strany
navrhovateľky uplatnené odvolacie dôvody a listiny, ktoré na ich preukázanie dodatočne navrhovateľka
ako prílohu tohto podania predložila, preto nemohol odvolací súd prihliadať. Okrem toho odvolací súd
zvýraznil úpravu ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a preto nemohol prihliadať na ďalšie zo strany
navrhovateľky dodatočne doložené dôkazy, ktorých vznik je datovaný až po dni rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

10. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola

uzatvorená Zmluva o nájme (č.l. 696 rub spisu) spolu s Dodatkom č. 1 (č.l. 698 rub spisu), na základe
ktorých je navrhovateľka ako nájomca oprávnená užívať v nájomnej zmluve a dodatku vymedzené
pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území A. F.. Vo vzťahu k užívaným pozemkom ďalej
navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že za prenajatú považuje aj časť
pozemku - parcely parc. č. 9/1 tak, aby slúžila potrebám lyžiarskeho strediska. Potrebu úpravy vzťahov

účastníkov konania navrhovateľka odvodzovala od svojho tvrdenia, že odporca začal dňa 15. novembra
2022 navážať na nehnuteľnosti drevnú hmotu, v dôsledku čoho lyžiarske stredisko prevádzkované
navrhovateľkou nebolo schopné prevádzky. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení
považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne dôvodný, a to v časti, kde sa
navrhovateľka domáhala vypratania pozemkov parc. č. 9/1 a parc. č. 32 v tej časti, v ktorej tieto

parcely zodpovedajú parcelám č. 25/71 a 32/10 novovytvoreného geometrického plánu z 15. decembra
2022 vyhotoviteľa EasyMAP, s.r.o. Vo vzťahu k týmto parcelám a tomuto zásahu dospel súd prvej
inštancie k záveru, že navrhovateľka osvedčila, že tieto pozemky jej odporca prenechal do užívania na
účely prevádzkovania zimného lyžiarskeho strediska, a to nájomnou zmluvou a dodatkom č. 1 k nej a
zároveň, že osvedčila aj tvrdenie, že na pozemkoch, ktoré má navrhovateľka prenajaté, odporca uložil

drevnú hmotu. Vo vzťahu k zostávajúcim pozemkom súd prvej inštancie skonštatoval, že na nariadenie
neodkladného opatrenia nepostačovalo tvrdenie navrhovateľky, že fakticky tento pozemok užíva, pričom
odkázal na písomnú nájomnú zmluvu v znení jej dodatku č. 1. Rovnako súd prvej inštancie návrhu
nevyhovel ani v časti, v ktorej navrhovateľka žiadala odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvekkonania smerujúceho k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, a to z dôvodu, že navrhovateľka
dostatočne určitým spôsobom nešpecifikovala konanie, vo vzťahu ku ktorému navrhuje, aby sa ho
odporca zdržal.

11. Ďalej odvolací súd skonštatoval, že vo vzťahu k naplneniu prvej zákonom vyžadovanej
podmienky pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je hodnoverné opísanie skutočností
odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, je potrebné predovšetkým vyhodnotiť otázku, či pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila, že nehnuteľnosti

- pozemky, vo vzťahu ku ktorým žiadala uložiť odporcovi v návrhu špecifikované povinnosti či zákazy,
je oprávnená užívať na základe predloženej nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve. Súd
prvej inštancie v prvom výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia uložil odporcovi povinnosť vypratať
spílenú nespracovanú drevnú hmotu z časti parc. č. 9/1 a z časti parc. č. 32 v tej ich časti, ktorá
zodpovedá novovytvoreným parcelám podľa geometrického plánu pod č. 25/71 a pod č. 32/10. Ako už
bolo konštatované, súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto parcelám konštatoval, že bolo preukázané,

že sú súčasťou nájomného vzťahu podľa zmluvy o nájme a dodatku č. 1 k nej. Odporca v podanom
odvolaní namietal, že parc. č. 9/1 súčasťou nájomného vzťahu nie je. V tejto súvislosti odvolací súd po
oboznámení sa s nájomnou zmluvou a dodatkom č. 1 k tejto zmluve skonštatoval, že predmet nájmu
tak, ako je vymedzený v nájomnej zmluve, zodpovedá parc. č. 3, č. 6, č. 11, č. 25, č. 31 a č. 32.
Dodatkom č. 1 bol predmet nájmu doplnený o ďalšie vymedzené parcely podľa geometrického plánu

č. 46/2006, ktoré boli vytvorené z parc. č. 8/2, č. 9/1, č. 22, č. 24, č. 25 a parc. č. 32. Z uvedeného
tak možno konštatovať, že z parciel, vo vzťahu ku ktorým prvým výrokom súd prvej inštancie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, je osvedčený nájomný vzťah navrhovateľky výlučne k
parc. č. 32, ktorá je súčasťou zmluvy o nájme, a teda aj k jej časti vytvorenej geometrickým plánom
zo dňa 15. december 2022 pod číslom parc. č. 32/10. Parc. č. 9/1 v časti, ktorá zodpovedá novo

vytvorenej parcele č. 25/71, však v nájomnej zmluve ani v jej dodatku nie je uvedená v celosti, ale je
uvedená len jej časť odkazom na parcely z nej vytvorené geometrickým plánom č. 46/2006 ako parc.
č. 9/3, 9/4 a č. 9/5. Z uvedeného vyplynul záver odvolacieho súdu, ktorý je však daný výlučne pre
potrebu rozhodnutia o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, že nie je možné
konštatovať osvedčenie, že by parc. č. 9/1 bola predmetom nájomného vzťahu či už v celosti alebo

ako jej časť odčlenená novovytvoreným geometrickým plánom do parc. č. 25/71. Vo vzťahu k ďalšej
parcele vymedzenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pod jeho bodom II/ ako parc. č.
7/6, vytvorená geometrickým plánom zo dňa 15. decembra 2022 z parc. č. 7, odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľka neosvedčila, že táto parcela je predmetom
nájomného vzťahu podľa písomne uzatvorenej zmluvy o nájme v spojení s jej dodatkom č. 1. Vo

vzťahu k bodu II/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd prvej inštancie prvým
výrokom odvolaním napadnutého uznesenia čiastočne vyhovel, odvolací súd skonštatoval naplnenie
prvej podmienky osvedčenia trvania nároku vyplývajúceho z písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy
vrátane jej dodatku výlučne vo vzťahu k parc. č. 32/10 vytvorenej geometrickým plánom z parc. č. 32,
ktorá je súčasťou nájmu podľa písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy.

13. Čo sa týka naplnenia druhej kumulatívne vyžadovanej podmienky pre možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia a síce uvedenie takých skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia skonštatoval,
že navrhovateľka predloženou fotodokumentáciou osvedčila svoje tvrdenie, že odporca na pozemkoch,

ktoré má navrhovateľka prenajaté, uložil drevnú hmotu, čím navrhovateľke zabránil v prevádzke
lyžiarskeho strediska. Vo vzťahu k tomuto záveru súdu prvej inštancie odporca v podanom odvolaní
namietal, že predmetnú drevnú hmotu zložil výlučne na tých pozemkoch, ktoré predmetom nájomného
vzťahu nie sú, čo doložil ním predloženou fotodokumentáciou. Odvolací súd po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu predovšetkým so zameraním sa na predmetnú fotodokumentáciu

skonštatoval, že z fotografií predložených navrhovateľkou (č.l. 711-720 rub spisu) možno konštatovať
výlučne skutočnosť zloženia drevnej hmoty na pozemkoch v blízkosti lyžiarskych vlekov, nástupišťa
na vlek a budovy označovanej navrhovateľom ako Koliba. Z predloženej fotodokumentácie však nie
je možné dospieť k záveru, a to ani v rovine osvedčenia dôvodnosti navrhovateľkou požadovanej
úpravy pomerov strán, že by sa táto zložená drevná hmota nachádzala práve na pozemkoch, ktoré

sú predmetom nájomného vzťahu podľa písomne uzatvorenej zmluvy o nájme vrátane jej dodatku.
Ani samotná navrhovateľka v podanom návrhu výslovne neuvádza pozemky určením ich parcelného
čísla, na ktorých sa odporcom zložená drevná hmota nachádza. Vymedzenie pozemkov, z ktorých
navrhovateľka neodkladným opatrením žiadala drevnú hmotu vypratať, je uvedené výlučne v častiII. požadovaného petitu neodkladného opatrenia, a to časťou parc. č. 9/1, prekrývajúcou sa s
novovytvorenou parcelou č. 25/71, časťou parc. č. 32, prekrývajúcou sa s parc. č. 32/10, a parc. č.
7 v časti prekrývajúcej sa s parc. č. 7/6 (novovytvorené parcely podľa geometrického plánu zo dňa

15. decembra 2022). Navrhovateľka tak podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčila svoje tvrdenie,
že na parcelách, ktoré sú predmetom nájmu, bola odporcom zložená drevná hmota. Ak navrhovateľka
argumentovala tým, že podľa jej názoru má byť súčasťou nájomného vzťahu aj parc. č. 9/1, pre
potreby rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia toto svoje tvrdenie neosvedčila,
keďže táto parcela nie je súčasťou vymedzeného predmetu nájmu podľa písomnej zmluvy ani podľa

dodatku. Odvolací súd vo vzťahu k záveru ohľadom rozsahu predmet nájmu zvýraznil, že sa jedná
o záver výlučne pre potrebu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rovine
osvedčovania tvrdení navrhovateľky, a preto tento záver nemôže prejudikovať prípadné rozhodnutie
vo veci samej, ktorým by sa medzi sporovými stranami riešila otázka rozsahu predmetu nájmu, či
prípadného iného právneho vzťahu, na základe ktorého by navrhovateľka bola oprávnená užívať či už
parc. č. 9/1 alebo iné ňou tvrdené pozemky. Tým, že navrhovateľka neosvedčila, že zo strany odporcu

bola predmetná drevná hmota zložená na pozemkoch, ktoré sú súčasťou nájomného vzťahu vo vzťahu
k petitu II. navrhovateľkou podaného návrhu, nie je možné konštatovať osvedčenie existencie takých
skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to práve v podobe potreby
uloženia povinnosti odporcovi spílenú nespracovanú drevnú hmotu vypratať. Neušlo pritom pozornosti
odvolacieho súdu, že navrhovateľka v písomnom vyjadrení z 1. marca 2023 k odvolaniu odporcu uviedla,

že odporca mohol uložiť drevo aj pár desiatok metrov opodiaľ, čo nakoniec po podanom trestnom
oznámení aj urobil. Odvolací súd tak skonštatoval, že neboli naplnené obidve kumulatívne vyžadované
podmienky pre možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto pristúpil k
zmene uznesenia súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky
čiastočne vyhovel, tak, že aj v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Vo vzťahu k druhému výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že petit je vykonateľný
a dostatočne určitý a že osvedčil aj hrozbu zásahov zo strany odporcu, ktoré bez nariadenia
neodkladného opatrenia v budúcnosti hrozia. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto časti navrhovateľkou

podanéhonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniadospelokreminéhokzáveru,ženavrhovateľka
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy neosvedčila.

15. Navrhovateľka vo vzťahu k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v podanom odvolaní
argumentovala tým, že je potrebné upraviť vzťahy sporových strán aj do budúcnosti, aby odporcovi

nevznikol priestor na vykonávanie ďalších útočných schválností, ktorými by v budúcnosti blokoval
prevádzku lyžiarskeho strediska navrhovateľa. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky
ohľadompotrebyneodkladnejúpravypomerovstránavovzťahuksúdomprvejinštancieprezentovaným
záverom k tejto otázke zvýraznil, že vzhľadom na potrebu kumulatívneho splnenia obidvoch zákonom
vyžadovaných podmienok, bolo potrebné skúmať, či boli zo strany navrhovateľky osvedčené také

okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že zo strany odporcu dochádza ku konaniu, ktoré môže objektívne
vyvolať potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Z obsahu spisového materiálu plynie, že odporca
v roku 2021 vyslovil zámer zložiť drevnú hmotu, vytvoriť sklad dreva za účelom blokovania prevádzky
lyžiarskeho strediska navrhovateľa. Ako však už bolo konštatované, v konaní nebolo osvedčené,
že by drevná hmota bola odporcom zložená na pozemkoch, ktoré by boli súčasťou nájomného

vzťahu. Otázku vypratania drevnej hmoty pritom samotná navrhovateľka riešila v inej časti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa vypratania tejto drevnej hmoty domáhala. Potrebu
ďalšej úpravy pomerov v podobe uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, prípadne obmedzeniu alebo bráneniu v riadnej
a bezpečnej prevádzke na lyžiarskych tratiach a zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek vecí, vytvárania

úprav, zátarás, prekážok, každoročne až do skončenia nájmu dňa 31. decembra 2053, navrhovateľka
odôvodnila tým, že s ohľadom na možné správanie sa odporcu je nevyhnutné upraviť vzťahy strán
takýmtospôsobomdobudúcnosti.Súdprvejinštancievšakvecnesprávnezobsahuspisovéhomateriálu
ustálil, že navrhovateľka existenciu potreby takejto neodkladnej úpravy pomerov strán neosvedčila.
Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by okrem zloženia drevnej hmoty na predmetných

pozemkoch odporca vykonával akékoľvek iné činnosti, ktorými by do užívania pozemkov, ktoré sú
súčasťou nájmu, zasahoval. Vo vzťahu k tvrdenej obave ohľadom hroziacej ujmy by bolo potrebné zo
strany navrhovateľky uviesť, a tiež osvedčiť také konkrétne správanie odporcu, výsledkom ktorého je,
alebo by mohlo byť poškodenie či ohrozenie záujmov navrhovateľky.16. Odvolací súd bol toho názoru, že k osvedčeniu existencie priamej, reálnej a bezprostredne
hroziacej ujmy, resp. k odsvedčeniu nebezpečenstva takejto ujmy, nie je postačujúce tvrdenie

navrhovateľky o tom, že zo strany odporcu môže v budúcnosti dochádzať k zásahom do pokojného
užívania prenajatých pozemkov navrhovateľkou. Pokiaľ sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia z titulu tvrdenej potreby neodkladnej úpravy pomerov, tak bola
povinný osvedčiť skutočnosti svedčiace naliehavosti pre navrhovanú úpravu pomerov. Naliehavosť
musí byť ako podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia daná, reálna a priama. Zo strany

navrhovateľky neboli produkované žiadne tvrdenia o tom, že by aktuálne podľa stavu v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý je pre posúdenie naplnenia predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodujúci (§ 329 ods. 2 CSP), existovala akákoľvek iná hrozba zo strany
odporcu (s výnimkou hrozby navezenia drevnej hmoty, ktorá však bola navrhovateľom riešená v inej
časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorou hrozbou by bolo možné odôvodniť uloženie
povinnosti požadovanej povinnosti odporcovi do budúcnosti, a to až do doby skončenia nájomného

vzťahu podľa zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, že pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia
musí navrhovateľka osvedčiť, že ohrozenie jej nároku je konkrétne, pričom nestačí iba pravdepodobná
možnosť ohrozenia jej práv. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie neboli zo strany navrhovateľky
osvedčené (s výnimkou zloženia drevnej hmoty) žiadne iné potencionálne zásahy zo strany odporcu,
ktoré by odôvodňovali požadované uloženie povinnosti. Ak aj došlo k zloženiu drevnej hmoty zo strany

odporcu, tak v konaní nebolo zistené, že by tento zásah dopadal na pozemky, ktoré má navrhovateľka
v nájme. Aj tento zásah v podobe vytvorenia drevného skladu, ktorý odporca uvádzal už v roku
2021, tak nesmeroval k pozemkom, ktoré oprávnene užíva navrhovateľka na základe nájomného
vzťahu. V tomto smere odvolací súd opätovne poukázal na úpravu ustanovenia § 329 ods. 2 CSP,
podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie. Odvolací súd tak svoje rozhodnutie nemôže založiť na skutočnostiach, ktoré nastali až
po vydaní napadnutého uznesenia, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní nemohol prihliadať na
skutočnosti, na ktoré navrhovateľka poukazovala v podanom odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu
odporcu, teda na skutočnosti, ktoré mali nastať až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. V zmysle
uvedeného odvolací súd uzavrel, že zo strany navrhovateľky nebolo osvedčené žiadne také konanie

odporcu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať naplnenie jednej z kumulatívnych podmienok
pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v podobe bezodkladnej potreby úpravy pomerov
sporových strán. Navrhovateľka, ktorý sa domáha ochrany prostredníctvom osobitného procesného
inštitútu neodkladného opatrenia, musí minimálne osvedčiť existenciu takých úkonov zo strany odporcu,
ktoré sú spôsobilé ohroziť navrhovateľkou uplatňovaný nárok. Zo strany navrhovateľky neboli navrhnuté

ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali tvrdenie, že zo strany odporcu dochádza k zásahom
do užívania pozemkov, ktoré má navrhovateľka v nájme na základe písomne uzatvorenej zmluvy o
nájme. Bez osvedčenia takéhoto konkrétneho správania odporcu k času vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie by neodkladným opatrením došlo k porušeniu princípu proporcionality, ktorý vyžaduje,
aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, nebola

neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe
onariadeníneodkladnéhoopatreniamusízohľadniťajto,ževkonaníoneodkladnomopatreníjepovinný
poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale aj
strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je potrebné
zohľadniť aj to, či dotknutej povinnej strane nevznikne neprimeraná ujma (k tomu obdobne R 17/1967).

17. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky zvýraznil, že navrhovateľka neosvedčil, že by zo
strany odporcu došlo k akémukoľvek skutočnému alebo zamýšľanému zásahu odporcu do užívacieho
práva navrhovateľa vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú súčasťou nájmu. Tvrdenia navrhovateľky o
útočnom správaní sa odporcu sa pritom týkajú aj ďalších pozemkov, ohľadom ktorých bolo spochybnené

osvedčenieskutočnosti,žesamájednať opozemky,ktoréjenavrhovateľkaoprávnenáužívať.Ustálenie
otázky prípadného užívacieho práva navrhovateľky aj k iným pozemkom, ktoré nie sú predmetom nájmu,
či riešenie otázky prípadného zneužívania vlastníckeho práva odporcom, si vyžaduje dokazovanie, ktoré
presahuje rozsah osvedčovania skutočností relevantných v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Uloženie navrhovateľkou požadovaných obmedzení odporcovi v časovom

rozsahu viac ako 30 rokov (do 31. decembra 2053) len na základe tvrdení navrhovateľky o tom, že
je oprávnená užívať aj ďalšie pozemky, by potom bolo neprimeraným zásahom do práv odporcu ako
vlastníka/správcu týchto pozemkov.18. S ohľadom na potrebu kumulatívneho naplnenia obidvoch zákonom stanovených podmienok pre
možnosť vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak za konštatovaného nesplnenia
jednej z týchto kumulatívne vyžadovaných podmienok odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého

uznesenia okresného súdu v druhom výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd pritom považoval za potrebné zvýrazniť, že
jeho závery sú konštatované výlučne pre toto štádium konania a výhradne pre účely rozhodovania o
návrhu navrhovateľa na nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia.

19. Odvolací súd potom s ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie v spojení s
týmto uznesením odvolacieho súdu došlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v celosti, pristúpil k zrušeniu tretieho výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd poučil odporcu
o možnosti podať žalobu, ktorý výrok v zmysle úpravy ustanovenia § 337 ods. 1 CSP je viazaný na
nariadenie neodkladného opatrenia. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tento
výrok stratil svoje zákonné opodstatnenie.

20. O nároku na náhradu trov súdneho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. S ohľadom na zmenu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušil výrok IV/ uznesenia súdu prvej inštancie a rozhodol o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V konaní

malplnýúspechodporca,pretoodvolacísúdpriznalodporcovivočinavrhovateľkenároknaplnúnáhradu
trov súdneho konania.

21. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, v ktorom
navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala
z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, keď konštatovala, že už v samotnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa odvolávala na argumentáciu o zneužití práva podľa § 3 ods. 1 zákona č.
40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejiba„OZ“)azásadupoctivéhoobchodnéhostykuanáslednev
odvolaníargumentovala,žezostranyodporcudochádzakzjavnémuzneužitiupráva,atotojehokonanie

nemôžepožívaťprávnuochranu.Následnenavrhovateľkapodrobnejšiešpecifikovalazneužívaniepráva
odporcom v podaní zo dňa 13. apríla 2023 označenom ako „Stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu
odporcu zo 6. marca 2023“, pričom v tomto nemohlo ísť o rozširovanie odvolacích dôvodov, nakoľko tie
už boli predtým vymedzené, pričom navrhovateľka tak len poukazovala na výklad ustanovenia právnej
normy, ktorým už predtým argumentovala. Odvolací súd sa s predloženou argumentáciou o zjavnom

zneužití práva odporcom podľa názoru dovolateľky nezaoberal a v bodoch 22. a 23. odôvodnenia
uznesenia konštatoval, že zo strany navrhovateľky má ísť o neprípustné rozširovanie odvolacích
dôvodov a dôkazov na ich preukázanie. Dovolateľka uviedla, že jeho reakciou na tvrdenia odporcu
nedochádza k rozširovaniu odvolacích dôvodov, a to najmä v procesnej situácii, keď odporca sám podal
odvolanie.

22. Ďalej dovolateľka namietala, že odvolací súd v bode 26. odôvodnenia uznesenia konštatoval, že
na účely nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka nepreukázala, že by parcela C-KN č. 9/1 v
katastrálnom území A. F., bola predmetom nájomného vzťahu, nakoľko podľa nej nie je zrejmé, prečo
odvolací súd pri jeho posudzovaní neprihliadol na dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na dlhoročné užívanie
pozemkov v navrhovateľkou deklarovanom rozsahu, neprihliadol na zmysel a účel nájomnej zmluvy a na

to, že sám odporca určil rozsah užívania lyžiarskeho strediska výrubom drevín. Odvolací súd sa podľa
názoru dovolateľky so skutočnosťami preukazujúcimi právny vzťah navrhovateľky k uvedenej parcele
vôbec nevysporiadal s výnimkou odkazu na obsah nájomnej zmluvy. Ďalej dovolateľka uviedla, že je bez
právneho významu, či navrhovateľka je alebo nie je oprávnená užívať pozemky v lyžiarskom stredisku
na základe nájomnej zmluvy, pretože tu evidentne bol daný súhlas odporcu s vybudovaním lyžiarskeho

strediska, ktorý sa reflektoval do nájomnej zmluvy aj dodatku. Ak by aj bolo v súdnom konaní neskôr
rozhodnuté, že navrhovateľka nie je oprávnená užívať pozemky v lyžiarskom stredisku, je v súčasnosti
riadne preukázané, že odporca od roku 2003 súhlasil a nenamietal užívanie pozemkov navrhovateľkou,
keď jej umožnil vybudovanie lyžiarskeho strediska a následné prevádzkovanie užívaním časti pozemkov
spoločnej nehnuteľnosti. Na čas do rozhodnutia, či je navrhovateľka oprávneným nájomcom, prípadne

do rozhodnutia o vecnom bremene k stavbe lyžiarskeho strediska na pozemkoch, o ktorých nájme
vznikla pochybnosť, musí súd poskytnúť ochranu pred zneužívaním práva odporcom. Navrhovateľka
zdôraznila, že odporca nemal žiaden dôvod a nebol nijako nútený uložiť drevnú hmotu tam, kde súnástupné stanice lyžiarskeho strediska a koniec lyžiarskych tratí, pričom navrhovateľka preukázala, že
odporca takto konal za účelom vynútenia majetkového plnenia od navrhovateľky.
23. Taktiež navrhovateľka namietala, že odvolací súd sa nezaoberal námietkou, že aj navrhovateľka

je podielovým spoluvlastníkom zapísaným na LV č. X, sporné pozemky parcely C-KN č. 25, 9/1 a
7. katastrálne územie A. F., pričom odporca ju nezákonne obmedzuje na realizácii jeho vlastníckeho
práva. Spôsob užívania spoločnej nehnuteľnosti vo vzťahu k pozemkom musí byť prejednaný na
valnom zhromaždení. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ako „ZoPS“) v
žiadnom ustanovení nevylučuje, že podieloví spoluvlastníci sú ako členovia pozemkového spoločenstva

z užívania spoločnej nehnuteľnosti automaticky vylúčení. K tomuto navrhovateľka poukázala na
judikatúru Najvyššieho súdu SSR sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973. Navrhovateľka videla porušenie jej práva
na spravodlivé súdne konanie v konštatovaní odvolacieho súdu, že nenachádza dôvodnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neidentifikoval žiadne hmotnoprávne oprávnenie
navrhovateľky, ani právo nájmu, ani právo podielového spoluvlastníka.
24. Navrhovateľka namietala aj tvrdenie odvolacieho súdu v bode 27. odôvodnenia, že navrhovateľka

nešpecifikovala určením parcelného čísla, kde sa zložená drevná hmota nachádza, s tým, že na
tento účel nechala vypracovať geometrický plán a parcelné čísla boli riadne špecifikované v petite.
Naviac takto označené miesta nenamietal ani odporca a tento skutkový záver je v úplnom rozpore s
prezentovanými dôkazmi a nespornými tvrdeniami účastníkov konania.
25. Čo sa týka požiadavky navrhovateľky smerom do budúcna, domáhala sa, aby sa odporca zdržal

akéhokoľvek konania smerujúceho k ohrozeniu života, zdravia, majetku, prípadne bráneniu prevádzky
na lyžiarskych tratiach až do skončenia nájmu dňa 31. decembra 2053, dovolateľka namietala názor
odvolacieho súdu vyjadrený v bode 30. odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom odvolací súd uviedol, že
nepreukázala konkrétne správanie odporcu v tejto súvislosti. Tvrdila, že riadne preukázala, že predseda
odporcu po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navštevoval lyžiarske stredisko a

vykonával tam ďalšie schválnosti, zároveň poukázala na vyhlásenie predsedu odporcu na zhromaždení
odporcu s tým, že odporca tieto skutočnosti ani nepopieral. Mala za to, že rozhodnutie odvolacieho
súdu bolo vydané na základe arbitrárneho a prekvapivého skutkového záveru o nepreukázaní potreby
neodkladnej úpravy pomerov, ktorý je neudržateľný bez riadneho odôvodnenia.
26. K argumentácii odvolacieho súdu uvedenej v bodoch 32. a 34. uznesenia odvolacieho súdu, že

nariadením neodkladného opatrenia aj do budúcna, by odporcovi vznikla disproporčne neprimeraná
ujma, navrhovateľka uviedla, že táto údajná disproporcia vôbec nebola odôvodnená, najmä ak
navrhovateľka pravidelne každoročne prevádzkuje lyžiarske stredisko viac ako 20 rokov, pričom ide o
jej jedinú podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Ústavného
súdu Českej republiky III. ÚS 394/2001 a skutočnosť, že žiada ochranu pred likvidáciou jej dlhodobého

podnikania, pričom na druhej strane by neodkladné opatrenie zasiahlo do vlastníctva odporcu len v čase,
keď navrhovateľka prevádzkuje lyžiarske trate, a môže byť vždy zrušené meritórnym rozhodnutím vo
veci.
27. Dovolateľka mala za to, že hodnotenie dôkazov odvolacím súdom je preskúmateľné napriek tomu, že
dovolací súd nie je oprávnený skúmať skutkový stav veci, nakoľko podľa ústavného súdu je preskúmanie

logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov súčasťou posudzovania práva na
spravodlivý proces. Keby odvolací súd prihliadal na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nemohol
dospieť k záveru, že časť parcely C-KN č. 9/1 v katastrálnom území A. F. prekrývajúca sa s lyžiarskou
traťou, nie je predmetom nájmu. Odvolací súd postupoval podľa názoru dovolateľky v rozpore so
zásadou vyjadrenou v § 191 CSP, keď zo spisu vyextrahoval len nájomnú zmluvu, v ktorej parcela C-

KN č. 9/1 výslovne uvedená nie je, a tiež tým, že úplne ignoroval zrejmú hrozbu útočných schválností
odporcu aj do budúcna.
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v
stanovenej lehote (§ 427 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a

contrario), pred samotným vecným prejednaním skúmal, či dovolanie je procesne prípustné.
29. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa.
30.Podľaustanovenia§420písm.f)CSP,dovolaniejeprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolacieho
súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
31. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé,
že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené
podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho

konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné
dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Pri
skúmaní prípustnosti dovolania dovolací súd vychádzal z toho, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, vydané v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom práve
dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie vo veci samej alebo

ktorým sa konanie končí) je kľúčovým aspektom pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania.
32. Dovolací súd preto v preskúmavanej veci najskôr zisťoval, či rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté dovolaním, je rozhodnutím vo veci samej, prípadne
rozhodnutím konečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať
prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. V danej súvislosti upriamuje pozornosť na ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018,

uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutím súdov Slovenskej
republiky pod č. 76/2018, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017, uverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
č. 21/2018).
33. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o

neodkladnom opatrení je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP (pozri uznesenie NS SR sp. zn.
4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018, resp. uznesenie sp. zn. 1Obdo/64/2019 zo 6. novembra 2019) len
vtedy, ak toto má charakter rozhodnutia vo veci samej. Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich
vec samu (vo vzťahu k prípustnosti dovolania) sa zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné
opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené.

Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú,
definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu nepochybne
zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pritom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú
nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení (sp. zn. 3Cdo/157/2017). K uvedenému záveru
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí zo 14. júna 2017 vo veci vedenej pod sp. zn.

8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo
veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taktiež v uznesení sp. zn.
3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017 dovolací súd vyslovil, že dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o
nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní

ktorého, bola podaná nadväzujúca žaloba.
34. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné
neodkladnéopatreniekonzumujevecsamu.Takátosituáciamôženastaťvprípadenávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP), ako
aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím konania, na ktoré

nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP a konanie tak končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/154/2018 z
28. marca 2019).
35. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo v prípade, ak by súd musel vec skončiť procesne (pre
existenciuprekážkyvecnéhoprejednaniaodôvodňujúcejzastaveniekonaniaaleboodmietnutiepodania)

bez toho, aby vec meritórne prejednal.
36. V preskúmavanej veci sa jedná o prípad neodkladného opatrenia nariadeného pred začatím konania
vo veci samej, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené dovolací súd
konštatuje, že uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľka napadla dovolaním, konzumovalo vec samu, a preto má

pre posúdenie prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 CSP povahu rozhodnutia vo veci samej.
37. Dovolací súd ďalej skúmal prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 CSP z hľadiska jeho
vymedzenia dovolateľkou, pričom dospel k záveru, že dovolanie je prípustné. Zároveň, vady konania
vymenované v ustanovení § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale
aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ustanovenia § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 420

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
38. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, účastník konania musí pre úspech
v konaní opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (aleboobavu, že exekúcia bude ohrozená), ako aj skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pojem "osvedčenie dôvodnosti" indikuje rozhodovanie súdu
bez procesu dokazovania. Aj v tomto prípade je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov
účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie
práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo svoju obavu o ohrozenie práva.
39. Navrhovateľka osvedčovala dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia existenciou nájomného

vzťahu medzi účastníkmi konania s dobou trvania do roku 2053, vzniknutého na základe zmluvy
uzavretej v písomnej forme v roku 2003 a dodatku č. 1 k nej z roku 2010, vybudovaním lyžiarskeho
vlekuvzmysleúčeluzmluvyonájme,spoluvlastníckympodielomnavrhovateľkynapozemkoch,účasťou
navrhovateľky ako člena urbáru - odporcu, faktickou prevádzkou lyžiarskeho vleku od roku 2010 až do
roku 2021, resp. 2022 a faktickým správaním sa odporcu k prevádzke lyžiarskeho strediska.
40. Odvolací súd bol povinný hodnotiť skutkovú situáciu pre nariadenie neodkladného opatrenia v

zmysle osvedčenia všetkých podstatných skutkových okolností veci. Podľa názoru dovolacieho súdu
takto nepostupoval, keď hodnotil osvedčenie dôvodnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia len
z hľadiska predmetu nájmu (vymedzený v bode I zmluvy o nájme nehnuteľností zo 6. mája 2003,
vrátane dodatku č. 1 z 20. júla 2010, čl. II predmetu zmluvy), avšak nevyhodnocoval nájom z hľadiska
účelu nájmu dohodnutého v zmluve o nájme v bode III, ktorým bola dohoda účastníkov konania, že

predmet nájmu sa prenecháva nájomcovi za účelom užívania nehnuteľností na účely poskytovania
zimných športovo-rekreačných činností a prevádzkovania zimného lyžiarskeho areálu, služieb rýchleho
občerstvenia a služieb s tým spojených, najmä služieb s údržbou a požičiavaním lyžiarskej výstroje
a športových potrieb. V účele nájmu prenajímateľ (odporca) dal súhlas nájomcovi s vybudovaním
drobných stavieb na prenajatých nehnuteľnostiach a vybudovaním umiestnením dočasných stavieb

slúžiacich pre prevádzkovanie a činnosť lyžiarskeho areálu a lyžiarskeho vleku, najmä spevnených
plôch, parkoviska, drobných a dočasných stavieb, naviac stavieb sociálnych zariadení, umyvárky,
recepcie, predajne lístkov v údolnej stanici vleku, strojovne vleku, zriadenia rozvodov elektrickej energie
a transformátora elektrickej energie, rozvodov a potrubí vody a kanalizácie, ich pripojenie na hlavné
siete vrátane rozvodov vody pre potreby technického zasnežovania a pod. Prenajímateľ (odporca) dáva

súhlas nájomcovi s výstavbou lyžiarskeho vleku na prenajatých nehnuteľnostiach, najmä betónových
základov, pätiek vleku a umiestnením konštrukcie vleku).
41. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo potrebné hodnotiť osvedčenie dôvodov navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia aj z hľadiska skutočnosti, že od roku 2010 bolo vybudované
lyžiarske stredisko, ktoré navrhovateľka prevádzkovala nerušene (so súhlasom odporcu) až do roku

2021, resp. 2022, kedy došlo k navozeniu drevnej hmoty do areálu lyžiarskeho strediska. Odvolací
súd bol povinný sa vysporiadať so všetkými dôvodmi, ktorými navrhovateľka návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčovala, bol povinný hodnotiť všetky skutkové okolnosti - osvedčenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzájomnej súvislosti, a nie izolovane. Aj v tomto smere
bolo potrebné, aby sa odvolací súd (resp. súd prvej inštancie v časti, v ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol) vysporiadal so skutočnosťou, ktorá nebola v konaní sporná, že
odporca 10 rokov nemal „problém“ s prevádzkou lyžiarskeho strediska, pristúpil k navezeniu drevnej
hmoty podľa tvrdení odporcu na pozemky, ktoré neboli zahrnuté ako súčasť lyžiarskeho strediska až po
10 ročnej prevádzke vlekov, a musel byť uzrozumený s výstavbou tohto lyžiarskeho strediska, tak ako
fakticky od roku 2010 bolo vybudované a prevádzkované, a to aj na pozemkoch, ktoré podľa tvrdenia

odporcu z 8. decembra 2021 v súlade s vytyčovacím náčrtom zo 6. decembra 2021 (č. l. 775) boli na
C-KN pozemkov 9/1 a 7 vybudované stožiare s osvetlením, šachta, časť zjazdovej dráhy lyžiarskeho
strediska.
42. Uvedené aspekty, ktorými navrhovateľka osvedčovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nehodnotil odvolací súd komplexne a vo vzájomných súvislostiach. S komplexnými argumentami

navrhovateľky preukazujúcimi osvedčenie podaného návrhu, ani so skutočnosťou, že odporcovi pred
fyzickým znemožnením cca 10 ročnej prevádzky lyžiarskeho strediska navezením drevnej hmoty,
navrhovateľka toto znemožnenie prevádzky avizovala, sa odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
dostatočne nevysporiadal,
43. Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie boli povinné hodnotiť skutkovú situáciu pre nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle osvedčenia všetkých skutkových okolností veci. K tomuto postupu
súdy v inštančnom postupe nepristúpili, ani odvolací súd sa v komplexnými argumentami navrhovateľky
v tomto smere nezaoberal a svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne. Navrhovateľkou špecifikované
aspekty osvedčenia podaného návrhu tvoria komplexne celok, aj nájomný vzťah a preukazovanie nájmuku konkrétnym nehnuteľnostiam môže v danom kontexte skutkových okolností veci tvoriť iba jednu zo
skutočností, ktorými preukazuje osvedčenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací
súd v rozhodnutí zdôvodnil osvedčenie návrhu len z hľadiska predmetu nájmu, avšak nie z hľadiska

účelu nájmu a faktického stavu, ktorý v sebe zahrňoval fyzické vybudovanie lyžiarskeho strediska v
takom stave, ako je v roku 2021, 2022 a jeho nerušenú prevádzku až do uvedeného časového obdobia,
ako aj samotného faktu uzavretia nájomného vzťahu za účelom vybudovania lyžiarskeho strediska
navrhovateľkou.
44. Odvolací súd nezdôvodnil ani záver o nepreukázaní navezenia drevnej hmoty na parcelu C-

KN 32/10, úzko sa zameral len na obsah nájomnej zmluvy, čo sa týka špecifikácie nehnuteľností,
ktoré boli predmetom nájmu, avšak nehodnotil účel zmluvy (vybudovanie lyžiarskeho strediska a
jeho faktické umiestnenie a prevádzku do roku 2021, 2022 a to aj na parcelách CKN 9/1, CKN 7,
na ktorých sa nachádzala a nachádza časť zjazdovej dráhy, stožiare a iné zariadenia slúžiace pre
prevádzku lyžiarskeho strediska). V tomto smere považuje dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu
za nedostatočne zdôvodnené.

45. Vo vzťahu k ďalším dovolacím námietkam dovolací súd konštatoval, že odvolací súd mal konkrétne
zdôvodniť, ktoré argumenty vo vyjadrení navrhovateľky z 13. apríla 2023 považoval za nové skutkové
okolnosti a dôvody (aj prílohový materiál), a ktoré sú len reakciou na tvrdenia odporcu v konaní, ktoré
neboli odporcom uvedené v čase do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolací súd konštatuje, že
zdôvodnenie odvolacieho súdu vyjadrené v bodoch 22. a 23. je v tomto smere všeobecné a nekonkrétne,

pokiaľ odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní uvádza vo vyjadrení k stanovisku z 13. apríla
2023 nové skutkové okolnosti a vymedzuje dôvody, pre ktoré sa podľa jeho názoru zo strany odporcu
jedná o zneužitie práva odporcu. Dovolací súd poukazuje, že nie je možné aplikovať ustanovenia
§ 365 ods. 3 CSP absolútne. Odvolací súd v bodoch 22. a 23. odôvodnenia rozhodnutia konkrétne
neuvádza argumenty a dôkazy, ktoré vo vyjadrení - stanovisku z 13. apríla 2023 navrhovateľka použila

ako argumentáciu k vyjadreniu odporcu k odvolaniu navrhovateľky, a ktoré boli len „zvýraznením“
argumentácie odvolacích dôvodov, a to v tvrdení o zneužití práva odporcu.
46. Vyjadrenie odvolateľa k reakcii protistrany na podané odvolanie je potrebné posudzovať vždy
konkrétne, a to v kontexte konkrétnej reakcie na jednotlivé tvrdenia protistrany k podanému odvolaniu
účastníka konania. Nie je možné konštatovať, že by vyjadrenie odvolateľa k vyjadreniu protistrany k

podanému odvolaniu, ktoré bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty, bolo potrebné považovať vždy
za „rozširovanie odvolacích dôvodov“, čo je s poukazom na § 365 ods. 3 CSP neprípustné. Takéto
vyjadrenie je vždy potrebné vyhodnocovať v rozsahu skutkových tvrdení a dôkazov odvolateľa ako
reakciu na odvolanie podané protistranou, ako reakciu na konkrétne tvrdenia protistrany k podanému
odvolaniu. Keďže odvolací súd v zdôvodnení rozhodnutia nekonkretizoval a nereagoval na konkrétne

argumenty navrhovateľky o zneužití práva odporcu ako reakciu na vyjadrenie odporcu k podanému
odvolaniu navrhovateľky, záver odvolacieho súdu o aplikácii § 365 ods. 3 CSP nie je možné v tomto
štádiu konania hodnotiť ako preukázaný, keď absentuje zo strany odvolacieho súdu zdôvodnenie
konkrétnych tvrdených skutočností a dôkazov použitých navrhovateľkou vo vyjadrení z 13. apríla 2023
ako reakciu k tvrdeniam odporcu k podanému odvolaniu navrhovateľky.

47. V dovolaní dovolateľka poukazovala na nesprávny záver odvolacieho súdu (bod 26. rozhodnutia
odvolacieho súdu týkajúci sa vyhodnotenia parcely C KN 9/1, ktorá podľa odvolacieho súdu nebola
predmetom nájomnej zmluvy). Podľa dovolateľky tento záver nie je zdôvodnený, a to najmä vo vzťahu
k dodatku č. 1 k nájomnej zmluve. K tomuto dovolaciemu dôvodu dovolací súd konštatuje, že odvolací
súd sa v bode 26. odôvodnenia dostatočne vysporiadal so skutočnosťou, či parcela 9/1 bola predmetom

nájomnej zmluvy a v akom rozsahu. Záver odvolacieho súdu, že táto parcela nie je v nájomnej zmluve a
v dodatku k nájomnej zmluve uvedená v celosti a záver odvolacieho súdu, že nie je možné konštatovať
osvedčenie, že by parcela 9/1 bola predmetom nájomného vzťahu účastníkov konania v celosti alebo
ako v časti odčlenená a novovytvorená parcela číslo 25/71, je v súlade s obsahom spisu a vykonaným
dokazovaním. S týmto argumentom dovolateľky sa riadne vysporiadal odvolací súd v dôvodoch svojho

rozhodnutia.
48. V dovolaní dovolateľka namietala nezdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadne jej
argumentov, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, členom urbáru, že aj samotná parcela 9/1 je
v spoluvlastníctve navrhovateľky. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že bolo potrebné, aby
všetky skutočnosti, ktorými navrhovateľka osvedčovala dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, boli hodnotené komplexne a vo vzájomnej súvislosti. V tomto smere teda bolo potrebné,
okrem iného, vyhodnotiť otázku spoluvlastníctva navrhovateľky k predmetným parcelám ako člena
urbáru (odporcu), ako aj ďalšie skutočnosti, na ktoré poukazuje dovolací súd v tomto rozhodnutí a
ktoré bol povinný vyhodnocovať odvolací súd nielen izolovane, ale aj vo vzájomných súvislostiach. Bolopotrebné, aby sa odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia s jednotlivými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi,
ktorými navrhovateľka osvedčovala dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, riadne
vysporiadal. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa všetkými argumentami navrhovateľky, ktorými

osvedčovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z hľadiska jeho dôvodnosti nezaoberal a
nehodnotil ich komplexne vo vzájomnej súvislosti. Z tohto dôvodu je potrebné konštatovať nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
49. Nedostatočné zdôvodnenie sa týka aj bodu 27. rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd
skonštatoval nepreukázanie zloženia drevnej hmoty z predloženej fotodokumentácie navrhovateľky na

pozemkoch, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy. Tento záver odvolací súd nedostatočne zdôvodnil,
jeho záver je všeobecný, nekonkrétny, naviac nie je vyhodnocovaný záver o nepreukázaní zloženia
drevnej hmoty na prenajatých parcelách v kontexte ďalších skutočností, ktorými navrhovateľka
osvedčovala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a to samotné vybudovanie lyžiarskeho
strediska v roku 2010 v súlade s účelom nájomnej zmluvy, jeho nepretržitá a nerušená prevádzka až
do roku 2021-2022, s trvaním nájmu do roku 2053. V tomto smere, ako aj v kontexte argumentov

navrhovateľky o hroziacej ujme v súvislosti s marením výkonu jej podnikateľskej činnosti, konštatuje
dovolací súd nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré považuje za všeobecné
a nekonkrétne (bod 32. až 34. rozhodnutia odvolacieho súdu).
50. Vzhľadom na záver o prípustnosti, ako aj dôvodnosti dovolania z dôvodu vady zmätočnosti podľa §
420 písm. f) CSP, dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil

a podľa § 450 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť, že v
dôsledku okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, ktorou bola zmenená okrem iných
aj funkčná príslušnosť odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch, je od 1. júna 2023 daná podľa
§ 34 ods. 2 písm. a) CSP v spojení s § 22 písm. h) CSP a § 3 ods. 8 písm. c) zákona č. 371/2004 Z.z.
funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako jedného zo súdov výhradne špecializovaných

na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi
prvej inštancie vo vlastnom obvode, dovolací súd vrátil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Banskej
Bystrici.
51. V ďalšom konaní bude úlohou Krajskému súdu v Banskej Bystrici vec prejednať a opätovne
rozhodnúť za rešpektovania vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu a svoje rozhodnutie riadne

odôvodniť.
52. S poukazom na kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu vo veci samej dovolací súd zrušil aj
uznesenie súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania z 29. mája
2023, č. k. 7Cb/53/2022-979, keďže v danom prípade nebol viazaný rozsahom podaného dovolania
s poukazom na ustanovenie § 439 písm. a) CSP. Uznesenie o výške náhrady trov konania je závislé

od existencie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. V prípade závislosti výrokov môže
dovolací súd prejednať aj závislý výrok bez toho, aby bol dovolateľom napadnutý. Judikatúra NS SR
(R 73/2004) ustálila, že závislým výrokom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť
napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej
veci. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania by

uznesenie o výške náhrady trov konania stratilo podklad, bez väzby na rozhodnutie o priznaní nároku
na náhradu trov konania, čo by odporovalo aj princípu právnej istoty (I. ÚS 549/2015, 2Obdo/59/2021,
3Obdo/25/2022).
53. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453
ods. 3 CSP).

54. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

55. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.