Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010698
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322010698.5

Uznesenie

1 sp. zn. 6To/20/2024

A. B. C. D. E. F. G.
č. k. 6To/20/2024
IČS: 2322010698

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného H. I., nar. XX. XXXXXXXXX
XXXX v J., trvalé bydlisko J., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a)
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. októbra 2023, č. k.
31T/45/2022-260, na verejnom zasadnutí konanom 9. apríla 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. I. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

28 sp. zn. 6To/20/2024

A. B. C. D. E. F. G.
č. k. 6To/20/2024

IČS: 2322010698
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 11. októbra 2023, č. k. 31T/45/2022-260
(ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného H. I. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že
dňa07.03.2022včaseo1.51hod.predbytovýmdomomnauliciF.F.K.J.nastúpilnamiestospolujazdca

vpredu do vozidla taxislužby VIVA TAXI Toyota Prius EČ: L., ktoré šoféroval M. J., pričom krátko po
vyrazení vytiahol nôž, priložil ho M. J. k pravému ramenu a povedal, že ho bude voziť kam povie,
následne na pokyn H. I. sa s vozidlom presunuli do Serede, kde držiac nožík v ruke prikazoval M. J.,
aby zastavil na viacerých miestach, po čom ho musel odviezť do Šoporne a následne späť do Šale, kde
na čerpacej stanici G&G na Hlavnej 77 H. I. z vozidla vystúpil, pričom M. J. nespôsobil žiadne zranenia.
2. Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 2, ods. 5 Tr. zák., s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil aj ochranné liečenie
protitoxikomanické ambulantnou formou.
3. Výrok o vine okresný súd odôvodnil tým, že je bez sporu, že obžalovaný nastúpil k poškodenému
M. J. (ďalej tiež poškodený) do taxíku, aj trasa, ktorú prešli. Čo sa ale dialo v taxíku opisuje každý

rozdielne, kedy poškodený uvádza, že obžalovaný po nastúpení mu hrozil nožom a vravel, kam ho má
zaviesť, a obžalovaný toto popiera s tým, že poškodený ho vozil dobrovoľne, s prísľubom zaplatenia podorazení na nejaké miesto, ktoré sa stále menilo. Keďže tieto varianty sa navzájom vylučujú, jeden z
nich nehovoril pravdu. Poškodený vypovedal o skutku v podstate konzistentne prakticky už od podania
trestného oznámenia 7. marca 2021 o 3.40 hod. U poškodeného okresný súd nezistil žiadny dôvod,

prečobymalkrivoobviňovaťobžalovaného,sktorýmsanepoznáanemáknemužiadenvzťah.Výpoveď
poškodeného je v súlade s výpoveďou svedkyne E. F., ktorá potvrdila, že poškodený ju žiadal pomoc,
ako i výpoveďou svedka N. A., ktorý bol oslovený, aby poškodenému pomohol. Drobné odchýlky v tom,
akýmsystémomboladispečerkakontaktovaná,akýmislovami,čiktoprvývyšielzautanerobiatentoopis
udalostí nedôveryhodným. Obžalovaný nahlas uvažoval, že to mohlo byť kvôli nezaplateniu cestovného,

čo sa javí značne excesívna a neprimeraná reakcia, ešte k tomu so zohľadnením, že poškodený si
náhradu škody neuplatnil. Na hlavnom pojednávaní 3. mája 2023 doplnil obžalovaný svoju úvahu o
predtým neuvádzané tvrdenie, že poškodený od neho chcel, aby mu zohnal drogy, čo on odmietol a
na tom sa pohádali. Odhliadnuc od toho, že skupina ľudí, ktorá pýta drogy od neznámych ľudí, ktorých
vezie v taxíku, má minimálne prekrytie so skupinou ľudí, ktorí chodia bezprostredne po tom na políciu
oznamovať trestnú činnosť, opäť by sa jednalo o neprimerané správanie, ktorým by sa poškodený

zbytočne vydával hrozbe trestného stíhania prakticky za nič.
4. Obžalovaný tiež svoju obranu založil na tom, že sa nijako nevyhrážal, čo potvrdzuje tým, že viackrát
počas trasy opustil vozidlo a keby sa poškodený cítil ohrozený, predsa by odišiel. Poškodený trval na
tom, že obžalovaný počas jazdy z vozidla nevystúpil. Obžalovanému to majú potvrdzovať svedkovia O.
P. a G. A.. Jedná sa o svedkov, s ktorými sa pozná a je s nimi aj počas trestného konania spoločne vo

výkone trestu odňatia slobody, kde majú dosť priestoru a času si výpoveď dohovoriť. Obaja svedkovia
presne vedeli deň skutku napriek značnému časovému odstupu. V porovnaní s tým svedkyňa Q. B.,
ktorá bola s obžalovaným v tú istú noc, vedela dátum určiť iba približne, asi preto, že vykonáva trest
odňatia slobody v inom ústave. Navyše negovala prítomnosť svedka O. P. u nich doma, aj O., ktorého
O. P. spomínal. Z uvedených dôvodov a pre rozpor s výpoveďou poškodeného súd neuveril výpovediam

svedkovP.aA..NaprotitomustretnutiesosvedkyňouQ.B.spomínalajpoškodený,ajkeďajturozdielne,
keď podľa svedkyne a obžalovaného bol tento mimo auta, podľa poškodeného ostal v aute. Je možné, že
obžalovaný u svedkyne na krátky čas vystúpil a poškodený si to kvôli šoku nestihol uvedomiť a reagovať,
išlo iba o krátky čas. Konanie z hrozby nakoniec preukazuje aj to, že poškodený vozil obžalovaného
vyše hodinu bez zaplatenia, počas cesty ho nevysadil, ale dorazili až na konečné miesto, ktoré si určil

obžalovaný, a tam poškodený vybehol z vozidla keď predtým zazrel svojho kolegu ho čakať.
5. Okresný súd mal tak z vykonaného dokazovania preukázaný priebeh udalostí, ako ich uvádzal
poškodený, preto dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že
ho spáchal obžalovaný a tak svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

6. K výroku o treste okresný súd uviedol, že mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej
sadzbe od 4 rokov do 10 rokov. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu
priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin po
predchádzajúcom odsúdení okresným súdom z 10. septembra 2014, sp. zn. 3T/136/2014, podľa § 189
ods. 1 Tr. zák. a z 9. novembra 2016 pod sp. zn. 2T/161/2016 podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., dolná hranica

trestnej sadzby sa zvýšila o jednu polovicu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby, teda na 7
rokov. Čo sa týka druhu trestu, okresný súd musel v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zák. obžalovanému ukladať
trest odňatia slobody a vzhľadom na doterajší život obžalovaného, ktorý sa už od veku mladistvého
neustále a opakovane dopúšťal trestnej činnosti, na závažnosť zločinu, ako i na postoj obžalovaného ku
skutku a možnosť jeho nápravy vzhľadom na doteraz vykonané tresty odňatia slobody spolu vo výmere

7 rokov a 4 mesiace, mu okresný súd uložil trest vo výmere 8 rokov, kedy akcentoval ochrannú funkciu
trestu.
7. Okresný súd obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin vo veci okresného súdu pod sp. zn. 2T/161/2016,

kde trest vykonal 18. apríla 2019.
8. Okrem toho okresný súd skonštatoval, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že na konanie
obžalovaného mala značný vplyv aj jeho závislosť na drogách, preto mu okresný súd uložil ochranné
liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.
9. Okresný súd neuložil obžalobou navrhnutý trest prepadnutia veci - nožíka, keďže podľa okresného

súdu nebolo jednoznačne preukázané, že vydaný nožík bol práve ten, ktorým bol skutok spáchaný.
Poškodený sa k popisu nožíka nevedel bližšie vyjadriť, obžalovaný uviedol, že tento nožík bol doma a
samotný nožík bol zaistený doma u obžalovaného, kde určite nebol jediným nožom.10. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
vzdal práva na podanie odvolania, čo do výroku o vine a ochrannom opatrení, v časti výroku o treste si
ponechal lehotu. Obžalovaný zahlásil odvolanie v celom rozsahu.

11. Zahlásené odvolanie obžalovaný odôvodnil písomným podaním prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing.
Arpáda Barcziho (ďalej len obhajca), doručeným okresnému súdu 28. decembra 2023.
11.1. Postup orgánov činných v trestnom konaní predchádzajúci vydaniu uznesenia o začatí trestného
stíhania a vzneseniu obvinenia, ako aj postup po vznesení obvinenia a na tomto postupe založený
výsluch obžalovaného (v tom čase obvineného) aj poškodeného, o ktorý výsluch sa oprel okresný súd

v napadnutom rozsudku, je poznačený postupom odporujúcim ustanoveniam Tr. por. s ohľadom na § 2
ods.1Tr.por.Bolporušený§85ods.1,ods.2,ods.4,ods.5Tr.por.sodkazomna§34ods.5aods.6a§
121 ods. 2 Tr. por., a po vznesení obvinenia boli porušené práva obžalovaného (v tom čase obvineného)
na obhajobu najmä v zmysle § 34 Tr. por. v spojení s § 85 ods. 4. ods. 5 Tr. por. § 213 ods. 1, § 210
Tr. por. Vzhľadom na nezákonnosť postupov pri obmedzení osobnej slobody obžalovaného (v tom čase
podozrivého a neskôr obvineného) a vzhľadom na skutočnosti, že bol umiestnený v cele policajného

zaistenia úkony nasledujúce po jeho obmedzení osobnej slobody resp. zadržania, spôsobili, že všetky
následnéúkonysním(doručenieuzneseniaovzneseníobvinenia,jehovýsluchakoobvineného,výsluch
poškodeného a pod.) boli nezákonné v zmysle doktríny plodov z otráveného stromu. Z nezákonnosti
nemôže vzniknúť zákonnosť. Podľa § 85 ods. 5 Tr. por. v spojení s § 34 ods. 5 Tr. por. a § 121 Tr. por.
podozrivý má podobné práva ako obvinený. O jeho právach musí byť poučený. V tomto smere obhajca

poukázal na bod č. 16 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve
na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie
tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi
po pozbavení osobnej slobody (ďalej len Smernice o práve na prístup k informáciám v trestnom konaní),
podľa ktorého, táto smernica by sa mala uplatňovať aj na podozrivé osoby bez ohľadu na ich právne

postavenie, t. j. aj na podozrivé osoby o to viac, že konajúci policajt (policajt v zmysle § 10 Tr. por.)
postupuje podľa Tr. por. a to podľa § 85 ods. 1 Tr. por. pri zadržaní. Podľa bodu 16, 21, 22 a 40
Smernice o práve na informácie „Ak sú podozrivé alebo obvinené osoby zatknuté alebo zadržané, mali
by sa informácie o uplatniteľných procesných právach poskytnúť prostredníctvom písomného poučenia
o právach napísaného ľahko zrozumiteľným jazykom, aby sa týmto osobám uľahčilo pochopenie ich

práv. Toto písomné poučenie o právach by sa malo poskytnúť každej zatknutej alebo zadržanej osobe
bezodkladne po pozbavení osobnej slobody orgánmi na presadzovanie práva v súvislosti s trestným
konaním.“. Malo by obsahovať základné informácie týkajúce sa všetkých možnosti napadnúť zákonnosť
zatknutia, dosiahnuť preskúmanie zákonnosti zadržania. Podľa § 85 ods. 5 Tr. por. v spojení s § 34 ods.
6 Tr. por. a čl. 2 ods. 1, č. 3 ods. 1, čl. 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Smernice o práve na informácie

v trestnom konaní v spojení s čl. 1 ods. 2 Ústavy SR členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivým
alebo obvineným osobám, ktoré sú zatknuté alebo zadržané, bezodkladne poskytlo písomné poučenie
o právach. Písomné poučenie o právach sa vypracuje v jednoduchej a zrozumiteľnej forme, pričom sa
prihliada na akékoľvek konkrétne potreby podozrivých zraniteľných osôb alebo obvinených zraniteľných
osôb. Dotknutej osobe sa umožní prečítať si písomné poučenie o právach a ponechať si ho počas celého

trvania pozbavenia slobody.
11.2. Podľa trestného oznámenia podaného poškodeným 7. marca 2021 o 3:40 hod. údajný páchateľ
sa mu mal, ako šoférovi taxislužby počas jazdy taxíkom, vyhrážať nožom, ktorý potom, ako poškodený
s taxíkom zastavil na pumpe G&G v Šali mal vystúpiť z taxíka a po slovnej potýčke s osobou R. (svedok
N. A.) z pumpy G&G odísť. Z Úradného záznamu OOPZ v Šali, odboru poriadkovej a dopravnej polície

zo 7. marca 2022 vyhotoveného ppráp. M. M. a C. S. N. (ďalej aj hliadka PZ) vyplýva, že od SS OOPZ
dostali informáciu o dokonanom skutku, a o tom, že R. (svedok N. A.) opoznal vystupujúcu osobu z
taxíka v osobe obžalovaného. Hliadka PZ dostala aj informáciu, že obžalovaný (v tom čase podozrivý)
býva na adrese F. XXX/X, J.. Hliadka PZ sa sama rozhodla, že idú na uvedenú adresu, kde zistili, že
tento je doma, a vyzvali ho, aby si obliekol kabát a vyšiel von z bytu, a že mu bude obmedzená osobná

sloboda podľa § 85 ods. 2 Tr. por. Vzhľadom na to, že inštitút upravený v tomto ustanovení predstavuje
vážny zásah do základných práv a slobôd občana garantovaných ústavov (čl. 17 ods. 1 Ústavy SR), už
od začiatku uplatnenia takéhoto zásahu voči občanovi musí byť zaručený dozor a spolurozhodovanie
prokurátora (§ 85 ods. 3, § 210, § 2 ods. 9 Tr. por.). Z toho istého dôvodu ustanovenie § 85 ods. 1 Tr. por.
podrobne upravuje aj postup orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k podozrivej osobe po tom,

ako bol vykonaný zásah do jej osobnej slobody, pričom sa stanovuje maximálne prípustná dĺžka trvania
tohtozásahuvsúladesčl.17ods.3ÚstavySR.Pretožezadržanáosobasanachádzavpodobnejsituácii
ako obvinený, ustanovenie § 85 ods. 2 a ods. 1 Tr. por. predpokladá, že jej budú poskytnuté aj primerané
možnosti k realizovaniu jej ústavného práva na obhajobu (čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, § 85 ods. 5 Tr.por.). Poukázal na čl. 6 ods. 2 Smernice o práve na informácie v trestnom konaní. Obmedzenie osobnej
slobody prichádza do úvahy len v prípade, ak osoba, ktorej osobná sloboda sa obmedzuje hliadkou
PZ, bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom. Pre obmedzenie osobnej slobody

hliadkou PZ mala byť hliadka PZ buď priamym svedkom trestného činu alebo pri jeho bezprostrednom
následku,avšakpotompritakýchtoobmedzeniachosobnejslobodyjepotrebnéuviesťkonkrétnedôvody
zadržania predpokladané § 85 ods. 2 Tr. por., a nie len na ne paušálne odkázať s dovetkom, že „ste
podozrivý zo spáchania trestného činu“ a z tohto dôvodu sa obmedzuje osobná sloboda. Hliadka PZ
postupovala v rozpore s § 85 ods. 2 Tr. por., pretože v čase ich zákroku na „občianske zadržanie“

proti podozrivému neboli dané zákonné podmienky a dôvody na obmedzenie jeho osobnej slobody.
Hliadka PZ nebola zúčastnená alebo prítomná na mieste skutku, ani v čase skutku, takže nemohli
páchateľa pristihnúť pri trestnom čine, a následne logicky ani bezprostredne po ňom. Navyše informácie
o údajnom trestnom čine dostali od SS OOPZ vrátane o mene podozrivého a jeho adresy, a preto nebolo
potrebné zisťovať totožnosť páchateľa. Uvedený údaj jasne vyplýva z úradného záznamu. Ani dôvod na
zabránenie úteku nebol daný, pretože podozrivý bol doma, riadne komunikoval s hliadkou PZ, z čoho

jasne vyplýva, že nebolo dané podozrenie z úteku, resp. z páchania ďalšej trestnej činnosti a takáto
informácia nevyplýva zo žiadnych listín alebo iných informácií. Napokon skutok podľa poškodeného
bol dokonaný, a obžalovaný sa v tom čase nachádzal doma a neexistovalo dôvodné podozrenie, že
by podozrivý chcel spáchať ďalší trestný čin. Čo sa týka zabezpečenia dôkazu vo vzťahu k osobe
obžalovaného a vzhľadom na to, že bol už doma, do úvahy mohol prísť len jeho výsluch, ktorý úkon však

nebol neopakovateľný a neodkladný, že by tak významným spôsobom, akým je obmedzenie osobnej
slobody, by malo byť zasiahnuté do Ústavou chráneného záujmu fyzickej osoby. Príkazom na osobnú
prehliadku nedisponovala hliadka PZ. Nič nebránilo tomu, aby vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie
vo veci, predvolal ho ako podozrivého na výsluch v procesnom postavení svedka, alebo mu vzniesol
obvinenie a predvolal ho na výsluch v procesnom postavení obvineného. Aj z hľadiska rešpektovania

čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v prípade postupu
podľa tohto odseku vyžaduje objektívna existencia dôvodného podozrenia, že bol spáchaný trestný
čin. V danom prípade však celé podozrenie stálo len na tvrdení poškodeného, ktorý stav nie je možný
považovať za objektívny. Poukázal na skutočnosť, že pri zákroku hliadky PZ, títo zneužili oprávnenie
policajta, keď vyzvali obžalovaného, aby vyšiel von z bytu. Takýto úkon nie je predpokladaný v § 85 ods.

2 Tr. por. pri „občianskom obmedzení“ osobnej slobody a ustanovenie § 85 ods. 2 Tr. por. je v špeciálnom
vzťahu oproti ustanoveniam zákona o policajnom zbore. Pochybná je aj skutočnosť oprávnenia vstupu
hliadky PZ do obydlia iného (Q. I.), kde práve z uvedeného dôvodu navrhli vypočuť svedkov Q. I. a C.
I., zúčastnených pri zákroku hliadky PZ, čo však okresný súd bezdôvodne odmietol.
11.3. Záznam o obmedzení osobnej slobody vyhotovený hliadkou PZ neobsahuje poučenie osoby voči

ktorej bolo uplatnené oprávnenie podľa § 85 ods. 2 Tr. por. v intenciách požiadaviek § 85 ods. 5 Tr. por.
s odkazom na § 34 ods. 5 a ods. 6 Tr por. a podľa obsahu argumentácie v bode č. 3 tohto odôvodnenia.
Neobstojí tvrdenie, že hliadka PZ vykonala „občianske zadržanie“, a preto nevedeli o potrebnom rozsahu
poučenia, pretože pri zásahu využívali oprávnenie policajta v zmysle zákona o policajnom zbore, z
čoho vyplýva, že príslušníci PZ majú alebo majú mať odborné vedomosti o právach podozrivého a o

poučovacej povinnosti podozrivého v povinnom rozsahu. Konkrétne v písomnom poučení poskytnutou
hliadkou PZ chýba poučenie: o práve možnosti bezplatného právneho poradenstva a jeho podmienok,
zastúpenia obhajcom, ak podozrivý nemá prostriedky na zaplatenie zvoleného obhajcu, o práve na
konkrétnyopisskutkuzktoréhojepodozrivýupodozrievaný(vzmyslečl.6ods.1Smernicenainformácie
v trestnom konaní; napr. pri konzultácii s obhajcom by podozrivý nemal nijako možnosť poskytnúť

relevantnú a presnú informáciu o skutku, z ktorého je upodozrievaný), o práve nevypovedať, o práve na
prístup k spisovému materiálu, o práve na naliehavú lekársku pomoc, o práve na informáciu o možnosti
napadnutia zákonnosti obmedzenia osobnej slobody (§ 210 Tr. por.).
11.4. Zo zápisnice o prevzatí a zadržaní podozrivej osoby zo 7. marca 2020 o 8:30 hod. policajtom podľa
§ 85 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že ako dôvody zadržania sa uvádzajú dôvody uvedené v § 71 ods. 1 Tr.

por., avšak bez ďalšieho. Takéto odôvodnenie je nedostatočné a preto aj nezákonné. Policajt zadržanie
vykoná faktickým úkonom o čom nevydáva samostatné rozhodnutie, avšak konkrétne dôvody, ktoré
policajta viedli k takému rozhodnutie musí uviesť v zápisnici o úkone. V opačnom prípade by to viedlo
k svojvoľnému zadržiavaniu osôb bez možnosti preskúmania jeho zákonnosti hoc aj postupom podľa
§ 210 Tr. por. Poukázal tiež na § 58 ods. 1 písm. d) Tr. por., a na Smernicu o prístupu k informáciám

v trestnom konaní, ktorá je priamo vykonateľná a má normatívnu povahu. V zmysle uvedeného aj
podozrivý má mať právo na základné informácie týkajúce sa všetkých možností podľa vnútroštátneho
práva, ako je napadnutie zákonnosti zatknutia, dosiahnutie preskúmania zákonnosti zadržania a to
najmä v zmysle § 210 Tr. por., napriek tomu, že v uvedenom ustanovení sa uvádza „obvinený“.Z úradného záznamu hliadky PZ vyplýva, že identita podozrivého bola známa policajtovi, a nebolo
potrebné ju zisťovať. Podozrivý bol zastihnutý doma a riadne komunikoval s hliadkou PZ, teda nemal v
úmysle ujsť alebo sa skrývať, navyše bola známa policajtovi aj jeho adresa, kde sa zdržiava. Nijakými

konkrétnymi skutočnosťami neboli dané dôvody na podozrenie, že podozrivý chcel pôsobiť na svedkov
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Skutok uvedený poškodeným
bol dokonaný, teda neboli žiadne konkrétne informácie o tom, že by mal úmysel pokračovať v trestnej
činnosti (§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.). Dôvody na zadržanie podľa § 71 ods. 1 Tr. por. dané neboli, a
tieto dôvody ani neboli policajtom riadne a konkrétne uvedené a odôvodnené.

11.5. Ďalšou významnou nezákonnosťou je nedostatočné a nesprávne poučenie podozrivého a
nesplnenie povinného obsahu písomného poučenia. Zápisnica o prevzatí a zadržaní podozrivej osoby
zo 7. marca 2022 o 8:30 hod. (spísanou C. M. F. T.) podľa § 85 ods. 1 Tr. por. neobsahuje riadne a
dostatočné poučenie osoby voči ktorej bolo uplatnené oprávnenie podľa § 85 ods. 1 Tr. por. Podozrivý
nebol riadne poučený v intenciách požiadaviek § 85 ods. 5 s odkazom na § 34 najmä na ods. 5 a
ods. 6 Tr. por. a § 121 Tr. por. Podozrivý má podobné práva ako obvinený. O jeho právach musí byt

poučený. V tomto smere poukázal aj na bod č. 16 Smernice o práve na prístup k informáciám v trestnom
konaní, podľa ktorého, táto smernica by sa mala uplatňovať aj na podozrivé osoby bez ohľadu na ich
právne postavenie, t. j. aj na podozrivé osoby o to viac, že konajúci policajt postupuje podľa Trestného
poriadku a to podľa § 85 ods. 1 Tr. por. pri zadržaní osobnej slobody. Podozrivému nebolo poskytnuté
žiadne poučenie v písomnej forme. Poučenie uvádzané v samotnej zápisnici je nedostatočné a neúplné.

Konkrétne v zápisnici v časti poučenie chýba poučenie: o práve na konkrétny opis skutku z ktorého je
podozrivý upodozrievaný (v zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice na informácie v trestnom konaní; napr. pri
konzultácii s obhajcom by podozrivý nemal nijako možnosť poskytnúť obhajcovi relevantnú a presnú
informáciu o skutku, z ktorého je upodozrievaný - takáto informácia mala byť súčasťou písomného
poučenia), o práve na informáciu o možnosti napadnutia zákonnosti obmedzenia osobnej slobody, o

práve na informovanie jednej ďalšej osoby (nie len v prípade vzatia do väzby), o práve na prístup
k spisovým materiálom, o práve na naliehavú lekársku pomoc. V Zápisnici o výsluchu zadržaného -
podozrivého zo 7. marca 2020 0 9:28 hod. vyšetrovateľom PZ chýba poučenie o nároku na bezplatné
právne poradenstvo a podmienky poskytnutia takéhoto poradenstva; poučenie na strane 2 zápisnice
„Ak si zvolíte obhajcu máte právo radiť sa ...“ je nesprávne, pretože podozrivý má právo požadovať, aby

mu bol obhajca ustanovený podľa § 85 ods. 5 s odkazom na § 34 ods. 3 a § 121 ods. 2 Tr. por., práva na
informácie o obvinení v súlade s čl. 6, o práve nevypovedať, o práve na prístup k spisovému materiálu,
o práve na informovanie jednej ďalšej osoby (nie len pre prípad vzatia do väzby), o základnej informácii
týkajúcej sa všetkých možností podľa vnútroštátneho práva, ako je napadnutie zákonnosti zatknutia,
dosiahnutie preskúmania zákonnosti zadržania a požiadanie o predbežné prepustenie.

11.6. Zápisnica neobsahuje ani vyjadrenie, či podozrivý nežiada ustanoviť mu obhajcu. Uvádza sa
len to, že obhajcu si nezvolil a pri výsluchu ho nebude mať prítomného, čo však nevylučuje jeho
žiadosť o ustanovení obhajcu. Zápisnica neobsahuje riadne a dostatočné poučenie podozrivého a nebol
riadne poučený v intenciách požiadaviek § 85 ods. 5 s odkazom na § 34 najmä na ods. 5 a ods. 6
Tr. por. a § 121, § 210 Tr. por. Z doteraz uvedených skutočností vyplýva, že zadržanie podozrivého

bolo nezákonné a zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo. Následne všetky úkony vykonané
s podozrivým alebo v procesnom postavení obvineného boli v zmysle doktríny plodov z otráveného
stromu, t. j. z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonnosť nezákonné. Jedná sa najmä o doručenie
a osobné prevzatie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia, o výsluch obvineného,
ktoré boli vykonané jednak v čase, kedy podozrivý bol obmedzený na osobnej slobode. Ak by podozrivý

nebol nezákonne obmedzený na osobnej slobode a zadržaný, policajt by nemohol 7. marca 2022 doručiť
osobne podozrivému (obvinenému) uznesenie o vznesení obvinenia a vypočuť ho.
11.7. Obžalovaný (v tom čase obvinený) bol vypočutý 7. marca 2022 - zápisnica o výsluchu obvineného,
v čase, keď bol obmedzený na osobnej slobode. Bol síce poučený o práve si zvoliť obhajcu, a o tom, že
ak nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, tak má právo žiadať, aby mu bol obhajca ustanovený. Avšak

zápisnica o výsluchu obvineného zo 7. marca 2022 neobsahuje jeho vyjadrenie o tom, či si obhajcu zvolí
alebo žiada, aby mu bol obhajca ustanovený. Za pozoruhodné sa javí aj vyjadrenie obvineného (strana 6
zápisnice), že „Zákonnému poučeniu na predtlači tejto zápisnice som v plnej miere porozumel a bol som
poučený podľa § 34 Trestného zákona o práve nevypovedať“. To znamená , že vyjadrenie „obvineného
na strane č. 5, štvrtý odsek zhora a na strane č. 6, tretí odsek zhora zápisnice o tom, že sa nechce

zúčastňovať procesných úkonov bolo vopred prichystané „predtlačou“ a nie na základe skutočného
vyjadrenia obvineného, a to napriek tomu, že aj to poučenie v znení. „Nevyužívam svoje právo podľa §
213 Tr. por., o ktorom bol poučený a beriem ho na vedomie, avšak nechce sa zúčastňovať procesných
úkonov“ je nesprávne a nezákonné, pretože je neúplné a zavádzajúce. Jednak chýba poučenie o tom,že „Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným
svedkom otázky“ a jednak formulácia § § 213 Tr. por. neobsahuje formuláciu „...procesných úkonov...“
ale formuláciu „vyšetrovacích úkonov“. Vzhľadom na skutočnosti, že obvinený nemá právne vzdelanie,

nemá skončenú ani strednú odbornú školu a jeho najvyššie vzdelanie je základné, práve preto je
potrebné, aby poučenie bolo presné, zrozumiteľné a pre obvineného v jednoduchej forme, pričom pojem
„procesný úkon“ síce Trestný poriadok používa, ale je to skôr termínom používaným v právnom prostredí
a v právnej teórii, než ako v chápaní obvineného (pre neho je priliehavé „vyšetrovanie“, „vyšetrovací
úkon“). V tomto smere poukázal aj na čl. 3 ods. 2 Smernice o práve na prístup k informáciám v trestnom

konaní. Na základe uvedených neúplných a mylných poučení zo strany orgánov činných v trestnom
konaní (chýba poučenie o tom, že „Policajt môže „umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky“
a jednak formulácia § 213 Tr. por. neobsahuje formuláciu procesných úkonov uvedenú v zápisnici ale
formuláciu „...vyšetrovacích úkonov“ a z dôvodu, že sa nachádzal v CPZ sa nezúčastnil a nemohol sa
reálne zúčastniť výsluchu poškodeného a svedka N. A.. Výsluch svedka poškodeného začal o 16:00
hod. a skončil o 16:45 hod. Zo záznamu o prevezení obvineného z CPZ zo Šale do Galanty a odovzdaní

osoby na umiestnenie do cely PZ zo 7. marca 2022, sp. zn. ORPZ-GA-OPP3-65/2022-CPZ v OOPZ
v Galante vyplýva, že obvinený bol odovzdaný do CPZ v čase o 16:35 hod. Ak k tomu pripočítame
cestu zo Šale (vid priloženú Google mapu-navrhujeme vykonať), kde bol zadržaný a obmedzovaný
na osobnej slobode, a manipulačný a administratívny čas potrebný na nakladanie s obvineným bol
v rozsahu 2x 10 min, tak celkový čas zo Šale do Galanty na OO PZ Galanta je celkom 35 min. Uvedené

znamená, že polícia vyrazila s obvineným do Galanty o 16:00 hod, pričom výsluch poškodeného začal
tiež o 16:00 hod., navyše obvinený bol v CPZ, následne prevezený do CPZ v Galante, a preto ani
nemohol byt prítomný na výsluchu poškodeného, ani na výsluchu svedka N. A., ktorý začal o 16:55 hod.
a skončil o 17:27 hod. Uvedené rezultuje do záveru, že obvinený nebol správne a dostatočne podľa
zákonapoučený,bolnesprávnymaneúplnýmpoučenímuvedenýdoomylu,žemôžeklásťvypočúvaným

svedkomotázkypodľa§213ods.1Tr.por.,včasevýsluchupoškodenéhoasvedkaN.A.bolvCPZvŠali
a premiestňovaný do CPZ Galanta, čím zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu.
11.8.Zargumentácieuvedenejvpredchádzajúcichbodochvyplýva,žeobmedzenieosobnejslobodyako
aj zadržanie bolo nezákonné a bezdôvodné. Skutočnosti že vyšetrovateľ na základe tejto nezákonnosti
zadržal podozrivého a v tomto právnom režime mu doručoval uznesenie o vznesení obvinenie zo 7.

marca 2022 robí tento úkon doručovania za nezákonný pre jeho rozpor so zákonom. Ak by podozrivý
nebol nezákonne obmedzený na osobnej slobode a zadržaný, tak by vyšetrovateľ nemohol doručovať
uznesenieapodozrivýbynemoholosobne(bolvCPZ)uznesenieovzneseníobvinenia,aanioznámenie
o výsluchu poškodeného a N. A. prevziať. Tento postup rezultuje do záveru, že obvinenému uznesenie
o vznesení obvinenia v zmysle § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. por. („...uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré

ihneď oznámi obvinenému...“ podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por. v právnom zmysle nebolo doručené,
čím bolo porušené ust. § 2 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. b) Tr. por. v neprospech obvineného.
Vykonávali sa úkony bez toho, aby uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené obvinenému, pričom
takéto „nedoručenie“ nespôsobil obvinený, ale orgány činné v trestnom konaní, a nejedná sa o odopretie
prijatia zásielky podľa § 67 Tr. por. alebo žeby adresát nebol zastihnutý na uvedenej adrese. Pre účely

§ 66 ods. 1 písm. b) Tr. por., obvinený je osobou, ktorý je podľa § 185 ods. 1 a ods. 2, § 186 ods. 1
Tr. por. oprávnený podať sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, a navyše týmto nezákonným
postupom vyšetrovateľa (nedoručením uznesenia) mu bolo znemožnené uplatnenie jeho obhajobného
práva podať opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia
podozrivému nikdy nebolo doručené, a toto uznesenie potom nemohlo nadobudnúť právoplatnosť,

ktorá podmieňuje podanie obžaloby v súlade so zákonom. Následne na základe neprávoplatného a
neúčinného uznesenia o vznesení obvinenia prokurátor v rozpore s § 2 ods. 1 Tr. por., § 234 ods. 2 a §
237 ods. 1 Tr. por. podal na okresný súd obžalobu, a okresný súd stíhal obžalovaného a vydal napadnutý
rozsudok na základe nezákonne podanej obžaloby a vydal rozsudok v rozpore s § 237 ods. 1, § 278 ods.
1 Tr. por. Okresný súd napadnutý rozsudok založil aj na výsluchu poškodeného z prípravného konania

zo 7. marca 2022, ktorý výsluch bol na hlavnom pojednávaní 3. mája 2023 podľa § 263 ods. 3 písm. a)
Tr. por. prečítaný napriek námietkam obhajoby, že uvedený výsluch nebol vykonaný v súlade s Trestným
poriadkom. S touto námietkou obhajoby sa okresný súd v napadnutom rozsudku náležite nevysporiadal.
Týmto je napadnutý rozsudok založený na dôkaze, ktorý bol vykonaný nezákonne v rozpore s § 2
ods. 12, ods. 14, ods. 19 Tr. por., pretože výsluch poškodeného zo 7. marca 2022 nebol vykonaný

kontradiktórne, a to aj vzhľadom na nezákonné obmedzenie osobnej slobody a zadržanie podozrivého
s následkom nedoručenia uznesenia o vznesení obvinenia a nedoručenia oznámenia o vyšetrovacom
úkone výsluchu poškodeného. Okresný súd prečítal zápisnicu o výsluchu poškodeného pred tým, ako by
bol poškodený vypočutý na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom. Týmto postupom okresný súdznemožnil obvinenému, aby podrobil kritike výpoveď poškodeného zo 7. marca 2022 aspoň na hlavnom
pojednávaní. Je obchádzaním zákona, ak okresný súd najprv prečíta výpoveď svedka z prípravného
zákona, potom následne tohto svedka predvolá na hlavné pojednávanie a vypočuje. Tento záver vyplýva

z dikcie § 263 ods. 1 Tr. por., kde sa uvádza, že namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní
možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi. Ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. nadväzuje na § 263
ods. 1 Tr. por. a predpokladá prečítanie zápisnice o výpovedi svedka (namiesto jeho výsluchu) a to len
za podmienky, ak výsluch takéhoto svedka bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim Tr. por.
11.9. Hodnotenie dôkazov na základe vnútorného presvedčenia nie je bezbrehé, ale podlieha

zákonitostiam logiky a spravodlivosti. Okrem uvedeného, ak na základe vykonaných dôkazov ostanú
dôvodnépochybnostiopriebehuskutkuresp.čitentoskutokvykonalobžalovaný,okresnýsúdjepovinný
obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Okresný súd nesprávne a v rozpore s logikou vyhodnocuje
výpoveď poškodeného, ktorý dôkaz je jediným priamym dôkazom a ostatné dôkazy vo vzťahu k jadru
skutku („vyhrážal sa nožom“) sú len nepriame dôkazy a tie tiež len pochádzajú od poškodeného. Pre
posúdenie vierohodnosti výpovede svedka sú podstatné okolnosti, ktoré sa skrývajú v podstatných

detailoch, ktoré sú spojené s určitým intenzívnym emočným prežívaním. Tento princíp je známi
odvolaciemu súdu z jeho činnosti. Uvedené znamená, že poškodený si zapamätá také okolnosti deja,
ktorésúvčaseavpriestoreúzkospojenésjehointenzívnymemočnýmprežívaním,atoajtakéokolnosti,
ktoré sú v čase a v priestore blízke nejakej negatívnej alebo pozitívnej emócii, a tieto si pamätá aj
po uplynutí dlhšieho času. Ak si poškodený tieto podstatné detaily nepamätá, alebo o nich vypovedá

rôzne, znamená to, že neexistovalo intenzívne emočné prežívanie udalostí, tieto potom vypovedajúci
poškodený nevie opakovane rovnako reprodukovať, pretože ich nevnímal svojimi zmyslami a dotvára
si udalosti svojou fantáziou. Bez pochyby, aj vo všeobecnej rovine, vyhrážky nožom proti zdraviu alebo
životu osoby je vždy spojené s intenzívnym emočným prežívaním ohrozenej osoby. Ak odhliadneme
od nezákonného vykonania dôkazu prečítaním výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní a jeho

následného osobného výsluchu pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní, tak je úplne jasné, že
jeho výpoveď je rozporuplná a nelogická. Uvedené rozpory sa v čase a priestore priamo dotýkajú a
stoja tesne v čase a priestore pri konaní údajnej vyhrážky nožom, čím sa viažu na intenzívne emočné
prežívanie ohrozenej osoby. Ak však existujú rozpory v podstatných momentoch v čase a priestore
blízkych ku konaniu vyhrážky nožom, tak poškodený fabuluje a nehovorí pravdu. Sám poškodený v

prípravnom konaní 7. marca 2022 (na strane 9) uvádza, že „On mi podával 50 eur, Ja som ich nezobral,
ale otočil som sa pre bugsu, aby som mu vydal 20 eur“. K tejto istej okolnosti poškodený 11. októbra 2023
rozdielne oproti jeho skoršej výpovedi uvádza, že „nastúpil, no iba ukázal v peňaženke, že peniaze má..“.
11.10. Poškodený 7. marca 2022 (na strane 9) uvádza , že „...mal tiky, také feťácke tiky ...“. K tejto
istej okolnosti poškodený vypovedal 11. októbra 2023 rozdielne oproti jeho skoršej výpovedi uvádza, že

„...keď nastúpili správal sa normálne...“. Poškodený na hlavnom pojednávaní 11. októbra 2023 uvádza
„na pumpe som kolegovi povedal, že mal nožík a nechce vystúpiť...“ K tejto istej okolnosti svedok N.
A. 12. októbra 2022 rozdielne od výpovede poškodeného uvádza, že „...s poškodeným (J.) sme sa o
skutku nijako vážnejšie nerozprávali, nepovedal mi, prečo utiekol... Nočná my skončila o siedmej ráno,
až vtedy som sa dozvedel o noži od dispečerky... ja som k nemu (k poškodenému a k autu - pozn .)

podišiel a videl som ako vychádza z auta on a obžalovaný..... u obžalovaného na pumpe som nevidel
žiadny nôž.... no takúto vec som ešte nepočul od kolegov...“. Poškodený 7. marca 2022 (na strane 10)
uvádza , že „...on (obžalovaný - pozn.) volal niekomu, ale sa nedovolal... zavolal na číslo XXXX XXX
XXX. To zodvihla žena a povedala mu, že chalan má, ide ťa čakať na géčku...“ Poškodený 11. októbra
2023 rozdielne uvádza, že „...obžalovaný telefonoval, nepočul som čo vraví druhá strana..“. Poškodený

7. marca 2022 (na strane 10) uvádza, že „...napísal som dispečerke, že mám problémy. Napísal som
niečo, že pomoc, nechce vystúpiť...“. Poškodený 7. marca 2022 (na strane 9) uvádza, že „... cestou som
premýšľal, že keď vystúpi tak ja utečiem ...“. K tejto istej okolnosti svedok poškodený 11. októbra 2023
uvádza, že „...keby vystúpil tak utečiem...“.
11.11. Poškodený tak vypovedá o samotnom jadre skutku (vyhrážka nožom) a k nemu v čase a v

priestore blízkych udalostí absolútne rozporuplne, miestami popierajúc vlastné tvrdenia. Jeho tvrdenia
nie sú objektivizované a potvrdzované výpoveďami ostatných svedkov. Raz tvrdí, že obžalovaný mal
feťácke tiky, potom, že bol normálny. Jeho postoj je nelogický a vo väčšine prípadov, veci, ktoré nemajú
logiku,súnepravdivé.Poškodenýviackrátvypovedal,žekeďzastavíaobžalovanývystúpi,takonutečie.
Na hlavnom pojednávaní 11. októbra 2023 poškodený uviedol, že „keď došli na pumpu neviem kde

mal nôž ... len som gombíkom vypol auto a utekal von....“. V ďalšej časti výpovede „Keď sme stáli na
iných miestach tak som nevybehol, nechcel som tam nechať auto...“, čo poukazuje na skutočnosti že
poškodený nebol v stave, ktorý by poukazoval na jeho strach z dôvodu, že by sa mu niekto mal vyhrážať
ublížením na zdraví alebo na živote ako to tvrdí, pretože v opačnom prípade, tak ako vybehol (utiekol)z auta na pumpe, mohol kedykoľvek počas cesty utiecť, kedy zastavili (napr. v Seredi pri autobusovej
zastávke sa obžalovaný rozprával s nejakou ženou) alebo vtedy, keď zastavili v Seredi na hrádzi pri
dome svedkyne Q. B..

11.12. Okresný súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že poškodený vypovedá o skutku konzistentne
prakticky už od podania trestného oznámenia, s čím obhajca nesúhlasí. Nie je možné prisvedčiť ani
prípadnej argumentácii, že postupom času si nemusí poškodený pamätať všetko podrobne, vzhľadom
na to, že prežitá situácia by musela byť silným emočným zážitkom. Obhajca bol toho názoru, že práve
poškodený, ktorý si vymýšľa a nehovorí pravdu, si nepamätá prežité udalosti a detaily, pretože ich

nevnímal svojimi zmyslami. Poškodený menil svoje výpovede. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd
sa oprel aj o trestné oznámenie ako o dôkaz, ktorý však vykonaný nebol a trestné oznámenie nie je
dôkazom v zmysle Trestného poriadku.
11.13. Okresný súd ďalej argumentoval tým, že nezistil žiaden dôvod, prečo by mal poškodený krivo
obviňovať obžalovaného. S uvedeným nesúhlasí, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný údajne nezaplatil poškodenému za odvoz taxíkom, ktorú sumu musel preto poškodený

zaplatiť' zo svojho vrecka pre zamestnávateľa. V tú noc mal prvú službu po nástupe do zamestnania
taxikára, t. j. bol začiatočník. Zamestnávateľ mal smernicu podľa ktorej sa cesta mimo mesta mala
hradiť vopred, a ak to taxikárovi pasažier nevyplatil, tak cestu musel taxikár zaplatiť zo svojich
peňazí. To vyplýva z výpovede poškodeného ako aj z výpovedí svedkyne E. F. a svedka N. A.. Je
otázna aj skutočnosť, že prečo si poškodený neuplatnil v trestnom konaní svoju škodu, ktorá mala

spočívať v nevyplatenej ceste taxíkom. Ďalší motív krivo obviňovať obžalovaného vyplýva z výpovede
poškodeného, že pochopil za akým účelom ide do Serede obžalovaný, a chcel po ňom obstaranie
zakázanej látky, avšak obžalovaný toto odmietol. Motívom krivo obviňovať obžalovaného môže byť aj
pomsta za vyššie uvedené konania.
11.14. Ďalej poukázal aj na to, že podľa internetového výpisu zo systému taxislužby (na č. l. 39 spisu)

vyplýva, že jazda poškodeného s obžalovaným začala 7. marca 2022 o 1:51 hod. a skončila 7. marca
2022 o 2:56 hod. Zo spisu vyplýva, že trestné oznámenie (v trestnom oznámení je písané 2021) bolo
podané 7. marca 2022 od 3.40 hod. do 4:00 hod. Obhajca sa pýta, že kde bol poškodený počas 40-tich
minút? Prečo nezavolal rovno z pumpy G&G na políciu, aby polícia prišla na miesto činu zaistiť dôkazy
a vyšetriť veci? Mohli obžalovaného v meste ihneď nájsť' a prichytiť s nožom u seba. Samozrejme len

vtedy, ak to bola pravda, čo tvrdí poškodený. Alebo poškodený potreboval čas na vymyslenie nejakého
príbehu, ktorý zapadá do čiastočného deja a jeho motívu? Pravdepodobne áno. Obhajca bol toho
názoru, že skutok si vymyslel poškodený.
11.15. Obžalovaný nemenil svoju výpoveď pričom však je pochopiteľné, že obžalovaný o otázke
zakázanej látky vypovedať obšírnym spôsobom otáľal aj vzhľadom na možný postih, za ktorým cieľom

išiel do Serede. Ale toto neznamená, že poškodený nemal záujem o zakázanú látku, a že obžalovaný
nehovorí pravdu. Naviac obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že boli dohodnutí, že mu za
odvoz zaplatí na konci, no pohádali sa, pretože poškodený od neho chcel drogy a on (obžalovaný) nie
je díler, a že žiadny nôž na neho nevytiahol, keby sa bál, mohol utiecť keď vystúpil.
11.16. Obhajca tiež nesúhlasí, že verziu poškodeného potvrdila aj svedkyňa E. F. ako aj svedok N.

A.. Svedkyňa E. F. o jadre skutku „vyhrážal sa nožom“ nepotvrdila nič. Jej výpoveď bola odvodená od
informácií, ktoré jej boli poskytnuté poškodeným. Nepamätala si, že či jej písal niečo poškodený a ak
áno, čo to bolo. Nelogické je tvrdenie okresného súdu, že poškodený žiadal svedkyňu E. F. o pomoc
v zmysle vyhrážky nožom, keď jej písal, „pomoc, nechce vystúpiť“. V takejto SMS - ke obhajca nevidí
žiadnu žiadosť o pomoc, ktorá by odzrkadľovala strach poškodeného o svoje zdravie alebo život. Áno,

obžalovaný uviedol, že nechcel vystúpiť, keď ho poškodený chcel vyhodiť z taxíka a nechať ho v noci
v Seredi vystúpiť z dôvodu nezaplatenia alebo z dôvodu odmietnutia obstarania zakázanej látky. Práve
naopak, poškodený si viac cenil taxík, ktorý ani nie je v jeho vlastníctve, a je majetkom taxislužby, ako
svoje zdravie alebo život. Z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní 11. októbra 2023, kde na
otázku obhajoby uviedol , že „... keď sme stáli na iných miestach tak som nevybehol, nechcel som tam

nechať auto...“, a ešte doplnil , čo nie je zaprotokolované v zápisnici o hlavnom pojednávaní, ale vyplýva
to zo zvukového záznamu, že poškodený nevybehol ani preto, lebo tam mal peňaženku s peniazmi. Ak
si niekto viac cení peniaze a cudzie auto, tak takéto konanie nekorešponduje so stavom, že mal byť
ohrozovaný na zdraví alebo na živote. Jeho konanie by malo odzrkadľovať strach o svoje zdravie alebo
život, ak hovorí pravdu. Poškodený ani neútočil ani neutiekol. Nelogické správanie.

11.17. Úvahy okresného súdu o tom, že by reakcia poškodeného podaním trestného oznámenia
a krivého obvinenia obžalovaného bola značne excesívna a neprimeraná reakcia na nezaplatenie
za taxislužbu nie je ničím dôkazne podložená a jedná sa o dopĺňanie dôkaznej situácie okresným
súdom spôsobom, že „súd si to myslí“. Okresný súd nemôže dotvárať dôkazný stav svojimi úvahamia špekuláciou. Charakter poškodeného nebol nijako odborne psychologicky vyšetrený. To isté platí
aj o úvahe okresného súdu o tom, že by poškodený (ako jedinec, ktorý má patriť podľa okresného
súdu do skupiny „dobrých ľudí“) žiadal, pýtal drogy od neznámeho obžalovaného, a že by sa jednalo o

neprimerané správanie poškodeného. Uvedené nemá oporu v dokazovaní.
11.18. Okresný súd neuveril výpovediam svedkov G. A. a O. P. z dôvodov, že sú spolu vo výkone
trestu s obžalovaným, kde údajne majú dostatok priestoru a času na dohovorenie si výpovede. Uvedené
tvrdenie je nepodložené. Okresný súd prekrúca vyjadrenia týchto svedkov. Z ich výpovedí na hlavnom
pojednávaní 30. augusta 2023 nevyplýva, že sú počas tohto trestného konania spolu vo výkone trestu

a ani to, že si dohovorili obsah svojich výpovedí. Opäť ide o špekuláciu okresného súdu.
11.19. Svedok G. A. 30. augusta 2023 uviedol len toľko, že sa poznajú z vonku a v ÚVTOS sa párkrát
stretli. Neuvádzal, že kedy sa stretli, a či toto bolo počas tohto konania, alebo inokedy, potom nie je
jasné, že čo znamená to, že sa stretli (stretli sa na chodbe, alebo sa videli, čo považuje za stretnutie, keď
išli na obed v celej skupine spolu s príslušníkmi ZVJS, alebo stretli sa na cele). Tento výslovne vylúčil, že
by sa s niekým rozprával o skutku, a už vôbec nie s obžalovaným. Zo zvukového záznamu z hlavného

pojednávania z 30. augusta 2023 je jasné, že svedok G. A. nevedel, že v akej veci je predvolávaný
ako svedok na okresný súd. Z uvedeného dôvodu s výslovným súhlasom okresného súdu obhajoba
prečítala svedkovi znenie obžalobného skutku. Až po tejto informácii sa svedok „chytil“ a spomenul si
na predmetný deň, a aj to len z dôvodu, že v ten deň mal nastúpiť do výkonu trestu, čo je dostatočné
emočné prežívanie na to, aby si takýto deň, resp. noc zapamätal vrátane toho, že kedy, kde a s kým sa

stretol. Navyše svedok bol riadne poučený a pod hrozbou trestnosti krivej výpovede zložil prísahu. Nie
je tu žiadny dôvod pochybovať o tom, že nehovoril pravdu. Potvrdil, že v uvedený deň, kedy mal nástup
na výkon trestu sa v noci stretol s obžalovaným pri dome svedkyne Q. B. na hrádzi v Seredi pri kolkárni,
kde ho videl stáť niekoľko minút mimo taxíka. Poškodený napriek tomu neutiekol, prípadne nezamkol
auto. Nelogické správanie sa poškodeného.

11.20. O. P. 30. augusta 2023 uviedol len toľko, že sa vonku stretávali a v ÚVTOS sa párkrát stretli.
Neuvádzal, že kedy sa stretli, že čo znamená to, že sa stretli (stretli sa na chodbe, videli sa keď išli na
obed v celej skupine spolu s príslušníkmi ZVJS, alebo sa len inak videli, alebo stretli na cele?). Svedok
o skutku nevie nič. Zo zvukového záznamu je jasné, že svedok nevedel, že v akej veci je predvolávaný
ako svedok na okresný súd. Z uvedeného dôvodu s výslovným súhlasom okresného súdu obhajoba

prečítala svedkovi znenie obžalobného skutku. Až po tejto informácii sa svedok „chytil“ a spomenul si
na predmetný deň, a aj to len z dôvodu, že v ten deň sa pohádal s priateľkou a o dva týždne mal mať
meniny, čo je dostatočné emočné prežívanie na to, aby si takýto deň, resp. noc zapamätal vrátane toho,
že kedy, kde a s kým sa stretol. Nie je tu žiadny dôvod pochybovať o tom, že svedok nehovoril pravdu.
Potvrdil, že v uvedený deň sa v noci stretol s obžalovaným pri dome svedkyne Q. B. na hrádzi v Seredi

pri kolkárni, kde obžalovaného videl vystupovať z taxíka a potom stáť niekoľko minút od taxíka na dva
tri metre. Svedok bol riadne poučený a pod hrozbou trestnosti krivej výpovede vypovedal a pred tým
zložil prísahu.
11.21. Okresný súd síce uviedol, že uveril výpovedi svedkyne Q. B., ktorá vedela dátum určiť iba
približne, asi preto, že vykonáva trest odňatia slobody v inom ústave. K tomu obhajca uviedol, že okresný

súd si vymýšľa, dotvára dôkazný podklad svojimi úvahami („asi preto, že vykonáva trest odňatia slobody
v inom ústave“). Podľa okresného súdu negovala prítomnosť svedka O. P. u nich doma, aj M. O., ktorého
mal spomínať O. P.. Pre tento rozpor okresný súd neuveril svedkom G. A. a O. P.. Je potrebné uviesť,
že u Q. B. na dvore sú dva domy, z toho jeden rozostavaný, nevedno v akom stave rozostavanosti. Táto
uvádza, že u nej doma predtým nebol M. O. ani iný. Avšak svedok G. P. neuvádzal, že bol v tom čase

v dome u Q. B.. Uviedol, že bol na dome u M. O. a že je to taká zrúcanina, čo zodpovedá výpovedi
Q. B., že tam na dvore majú dva domy, a jeden je rozostavaný. Je potom logické, že aj Q. B. hovorí
pravdu, že u nej nikto nebol. Okrem obžalovaného aj O. P. hovorí pravdu, keď tvrdí, že bol na dome
u M. O. na zrúcanine (rozostavaný dom). B. naviac neuvádzala, že v akom stave je rozostavaný. Nie
je vo výpovediach svedkyne Q. B. a svedka G. P. žiadny rozpor. Výpoveď svedkyne Q. B. potvrdil aj

poškodený, že sa zastavili pri nejakom rozpadnutom dome v L., kde nejaká žena vyšla von a povedala že
nie je doma. Svedkyňa Q. B., ktorej tak isto bolo potrebné prečítať obžalobný skutok, ktorá však nemala
emočne prežité nič výnimočné v tú noc, a nebolo u nej emočne k čomu viazať deň skutku, potvrdila, že
u nej bol obžalovaný niekedy v zime vo februári alebo v marci, kedy obžalovaný zvonil na dome na F.
I. K. L. a otvorila dvere a obžalovaný stál pred dvermi.

11.22. K výpovediam svedkov N. A. a E. F., tak títo na vlastné oči, čo sa týka skutku, nič nevideli.
Ich výpovede sú len nepriame dôkazy, jej informácie boli z druhej ruky. Svedok N. A. tiež nebol
priamym svedkom skutku. Navyše poškodený mu vôbec nepovedal, že ho mal obžalovaný ohrozovať
a vydierať nožom. Túto skutočnosť sa mal údajne dozvedieť až na druhý deň, a to od nepriamehosvedka E. F., ktorej svoju verziu povedal poškodený. V dôkaznej situácii existuje celá široká škála
rozporov, spôsobujúcich možnosť viacerých verzií priebehu skutku, čo však je v rozpore so zásadou o
zistení skutku bez dôvodných pochybností. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.

2To/67/2006 podľa ktorého, o nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že
tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov
(nestačí preto jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo
svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom
vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť

akéhokoľvek iného záveru. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2010,
sp .zn. 2Toš/4/2009. Z vykonaných výsluchov svedkov vyplývajú minimálne 3 verzie priebehu skutku.
Na základe uvedeného potom nie je možné prijať záver o vine obžalovaného.
11.23. K tvrdeniu okresného súdu o tom, že je možné, že obžalovaný u svedkyne Q. B. na krátky
čas vystúpil z taxíka a poškodený si to kvôli šoku nestihol uvedomiť a reagovať, pretože podľa názoru
okresného súdu malo ísť o krátky čas. Uvedené tvrdenie nemá oporu v ostatnom dokazovaní ani vo

výsluchu svedkyne Q. B.. Vystúpiť z taxíka, podísť k rodinnému domu, zazvoniť, počkať kým svedkyňa
Q. B. príde z domu k bráne (ak nespala, čo však nevieme), odomkne a porozpráva sa s obžalovaným,
trvá minimálne 2-3 minúty, a to v tom najlepšom prípade, ak nie viac. Takýto čas je dostatočne dlhý, aby
poškodený, ak chcel, by ušiel. Svedkyňa Q. B. potvrdila, že obžalovaný stál pred bránou, teda vystúpil
z taxíka, a potom počula, že odchádza auto a v ruke obžalovaného nevidela nič (žiadny nôž). Konanie z

hrozby má podľa názoru okresného súdu preukazovať to, že poškodený vozil obžalovaného vyše hodinu
bez zaplatenia.
11.24. Okresný súd ako dôkaz vykonal zápisnicu o vydaní veci zo 7. marca 2022. Obhajca namietal, že
uvedená zápisnica nebola obstaraná v súlade s Trestným poriadkom, že obsah zápisnice nezodpovedá
priebehu konania Q. I. a zasahujúceho policajta. Poukázal na skutočnosť, ktorá je zrejmá najmä z

originálu zápisnice a nie z jej odpisu, že zápisnica je v rozpore s § 58 ods. 1 písm. d) Tr. por.,
neodzrkadľuje skutočný priebeh úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení
upravujúcichvykonávanieúkonu.Dôvodyuvádzaltakobhajcaakoajobžalovanýústneakoajvpísomnej
podobe. Z originálu zápisnice o vydaní veci vyplýva, že bola vyhotovená z vopred pripravenej predtlače.
Vyjadrenie osoby vydávajúcej vec je zapísané v mužskom rode, pričom je zrejmé, že vec mala údajne

vydať Q. I.. Okrem toho meno vydávajúcej osoby Q. I. je dopísané rukou osoby, ktorá zápisnicu
spisovala, čo je jasné z jednoduchého porovnania písma či podpisu C. I. alebo aj ostatných rukou
písanýchtextovvtejtozápisnici.Jedinéčojeautentickévzápisnici,jepodpisQ.I.,apodľaobhajobyžene
o veku 70 rokov bola táto zápisnica podstrčená na podpis, ktorá nechápala význam a obsah zápisnice.
Uvedené znamená, že uvedená zápisnica nezodpovedá priebehu vydania veci a vyjadreniu Q. I. a je

v rozpore s § 58 ods. 1 psím. c) Tr. por. Obžalovaný namietal, že podľa vyjadrenia Q. I. a jeho brata
C. I. nešlo o žiadne dobrovoľné vydanie veci, ako sa to uvádza v zápisnici, ale o násilné vniknutie do
bytu Q. I. a prehľadávanie bytu policajtmi bez jej výslovného súhlasu. Z uvedeného dôvodu obhajoba
navrhovala vypočuť jednak ku skutku Q. I. a C. I. a jednak k otázkam postupu pri vydaní veci. Okresný
súd si dôkazne a argumentačne protirečí, keď na jednej strane vykonal zápisnicu o vydaní veci, a na

druhej strane (na strane č. 8 napadnutého rozsudku) uvádza, že trest prepadnutia veci-nožíka neuložil,
pretoženebolojednoznačnepreukázané,ževydanýnožíkbolpráveten,ktorýmskutokbolspáchaný.Ak
počas hlavných pojednávaní sa neustála identita noža, tak okresný súd nemal žiadny dôvod sa oprieť v
rozsudku o zápisnicu o vydaní veci, a to napriek tomu, že táto zápisnica bola napriek námietke obhajoby
pred okresným súdom vykonaná. V súvislosti s tu uvedeným je nepochopiteľné napriek zjavným

podstatným procesným vadám zápisnice, prečo okresný súd nevykonal výsluch svedkov N., M., I., Q. I.,
C. I., T. a J.. Okresný súd k spôsobu vydania nožíka uviedol stroho len toľko, že priebeh predmetného
úkonu je dostatočne zachytený v zápisnici a je nepodstatný pre rozhodnutie o tomto skutku. Ak však je
podľa názoru okresného súdu nepodstatná zápisnica pre priebeh skutku, tak z akého dôvodu sa okresný
súd oprel o zápisnicu ako o dôkaz v napadnutom rozsudku. Je potom nepochopiteľné, že prečo okresný

súd napriek jasným vadám postupu a zápisnice o vydaní veci túto listinu vykonal.
11.25. Okresný súd nedostatočne odôvodnil, prečo nevykonal výsluch svedkov N., M., I., Q. I., C. I.,
T. a J.. Odôvodnenie je nepresvedčivé, nedostatočné, čo činí napadnutý rozsudok nespravodlivým a
nezákonným. Nezákonné získané dôkazy nemôžu zostať súčasťou spisu. I keby čo len jeden nezákonný
dôkaz (nezákonné získaný alebo nezákonne vykonaný) bol súčasťou hodnotenia rozhodujúceho pre

výrok rozhodnutia, je toto rozhodnutie nezákonné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Tdo 43/2011).
11.26. K výroku o treste obhajca namietal, že ako dôvod zvýšenia na 8 rokov odňatia slobody okresný
súd uviedol aj postoj obžalovaného ku skutku. Obhajca poukázal na nezákonnosť takéhoto postupu a
rozhodnutia,keďokresnýsúdtrestáobžalovanéhozavýkonjehoprávanaobhajobu,tedažeobžalovanýmá právo nepriznať sa a vinu popierať. Prieči sa tomu aj § 121 ods. 1 Tr. por. (k
priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný). Okresný súd nezdôvodnil
dostatočneapresvedčivoanito,žezrozpätia7až10rokovprečopráve8rokovvymeralakotrestodňatia

slobody. Prečo nie 7 rokov a 6 mesiacov, alebo nie 8 rokov a 4 mesiace a pod. Trest musí byť súladný
s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Okresný súd v napadnutom rozsudku neuviedol v čom vidí následok činu v
smere jeho intenzity, neuviedol ani pohnútku obžalovaného, ani jeho pomery. Tieto vady napadnutého
rozsudku ho činia nezákonným a nespravodlivým. Okresný súd poukázal aj na skoršie odsúdenia
obžalovaného, avšak tieto rozsudky resp. spisy nepripojil a nevykonal. Obhajca bol toho názoru, že je

nesprávne, ak okresný súd vyhlasuje a prijíma rozhodnutie s aktuálne žalovaným skutkom a skoršími
odsúdeniami okresného súdu podľa spisovej značky a na základe odpisu z registra trestov bez znalosti
a pripojenia spisu. Bez znalosti spisu, resp. len z paragrafového označenia skoršieho trestného činu
spisu pochádzajúceho z registra trestov nie je možné vyvodiť záver, že obžalovaný bol skoršie odsúdený
za zločin, pretože aj pozitívny záver okresného súdu o tom, že podľa paragrafovaného označenia
trestného činu bol obžalovaný odsúdený, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj v registri trestov

mohlo dôjsť k chybe alebo k preklepu, ako aj na príslušnom okresnom súde mohlo dôjsť k preklepu.
Upriamil pozornosť aj na judikát R 55/2013, v zmysle ktorého, ak z okolností prejednávaného prípadu a
z predchádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba uloženia sprísňujúceho trestu, je okresný
súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o
predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj pozitívny záver súdu o tom, že sprísňujúci trest malo oporu vo

vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí
a úvah okresného súdu.
12. Obžalovaný vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 26.
marca 2024 odôvodnil odvolanie nasledovne (zostručnene).
12.1. Obžalovaný namietal, že okresný súd ho uznal vinným na základe výpovede poškodeného, pričom

jeho výpoveď z prípravného konania je v rozpore s výpoveďou z hlavného pojednávania. Čo sa týka
rozporov obžalovaný v podstate poukazoval na tie isté rozpory, ktoré už v odôvodnení uviedol obhajca.
12.2. Ďalej obžalovaný namietal, že z prečítanej výpovede poškodeného vyplynulo, že sa jednalo typovo
o poľovnícky nôž a že rúčku nevidel. Okresný súd sám neuložil trest prepadnutia veci – nožíka, pretože
nebolo preukázané, že na skutok mal byť použitý práve zaistený nôž. Poškodený nevedel opísať nôž ,

pretože tam žiadny nebol. Polícia mala zaistiť všetky nože v domácnosti a urobiť rekogníciu. Uspokojiť
sa tak s nožíkom, ktorý vydala 72 ročná babka a nakoniec sa nejednalo o nôž, ktorý bol vrátený, vylučuje
jeho zodpovednosť za použitie zbrane.
12.3. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodený klamal, keď vypovedal, že nevystúpil ani raz z auta, čo
potvrdila Q. B., poškodený teda mal priestor ujsť.

12.4. Obžalovaný tiež namietal právnu kvalifikáciu skutku s tým, že neboli splnené všetky zákonné
znaky trestného činu vydierania a už vôbec nie závažnejším spôsobom konania, so zbraňou. Jednotlivé
výpovede svedkov N. A. a E. F. nepotvrdzujú, že sa stal trestný čin vydierania.
12.5. Obžalovaný žiadal o predvolanie svedka L. A., ktorý bol prítomný na čerpacej stanici v Šali, počul
ako sa rozprávali s N. A. a vie potvrdiť, že N. A. kázal poškodenému volať políciu.

12.6. Ďalej obžalovaný namietal, že došlo k nezákonnému obmedzeniu jeho osobnej slobody, tiež k
nezákonnému získaniu dôkazov, preto aj obžaloba bola podaná nezákonne a žiadal krajský súd aby
odstránil procesné chyby konania, lebo má právo na spravodlivý proces. To, že bol viackrát súdne
trestaný nemožno považovať za predpoklad, že trestný čin skutočne spáchal.
12.7. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby ho krajský súd spod

obžaloby oslobodil z dôvodu, že neboli preukázané hlavné znaky trestného činu vydierania podľa § 189
Trestného zákona.
12.8. Prokurátor sa k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
13. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 31. januára 2024.

14. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
12. marca 2024, ktorý bol pre neprítomnosť obhajcu obžalovaného odročený na 9. apríla 2024, ktorého
termínu sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Verejné zasadnutie
sa konalo v neprítomnosti poškodeného, ktorý bol o jeho konaní len upovedomený a nedostavil sa.
14.1. Dokazovanie krajský súd doplnil podľa § 326 ods. 5 Tr. por. v spojení s § 269 Tr. por. tak, že

oboznámil čítaním rozhodnutia Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 3T/136/2014 a sp. zn.
2T/161/2016, aktualizované správy a relácie na obžalovaného - odpis RT, lustrácia v registri obyvateľov,
v databáze súdov SR. Pokiaľ ide o dôkaz navrhnutý obžalovaným v podobe výsluchu svedka L. A.
krajský súd odmietol ako nadbytočný.14.2. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle §
319 Tr. por. ako nedôvodné.
14.3. Obhajca v konečnom návrhu upriamil pozornosť senátu na skutočnosť, že v konaní je jeden

priamy dôkaz - výpoveď poškodeného, všetky ostatné dôkazy sú odvodené. Ak by to parafrázoval, ak
by poškodený uviedol, že videl modrého lietajúceho slona, tak by mu okresný súd takisto uveril. Boli
vypočutí traja svedkovia v prospech obhajoby, konkrétne Q. B., G. A. a O. P., ktorí uviedli, že obžalovaný
opustil priestor motorového vozidla poškodeného a poškodený keby bol v ohrození života alebo že by
sa bál údajnej hrozby zo strany obžalovaného, tak určite by opustil priestor spolu s vozidlom, na čo

okresný súd uviedol, že z jeho pohľadu bolo dôležité, aby poškodený nestratil peňaženku, či auto, v
tomto smere vyhodnotenie dôkazov zo strany okresného súdu bolo absolútne nelogické, nebolo to ani
odôvodnené, prečo si myslí, že G. A. a O. P. sa mali dohodnúť s obžalovaným na výpovedi. Okresný súd
sa s námietkami obhajoby vysporiadal, to nie je možné, to nemohol vedieť okresný súd, tieto nepriame
dôkazy, ktoré nahrubo načrtol, nedávajú ucelený systém dôkazov, ktoré nie sú narušené, naopak sú tam
trhliny, ktoré pripúšťajú aj iný priebeh skutku, je nelogické, ak je niekto ohrozovaný a má možnosť ujsť,

väčšinou veci, ktoré sú nelogické, sú aj nepravdivé. Čo sa týka záverečného návrhu, pridržiava sa toho
znenia, ktoré uviedol vo svojom odôvodnení, obžalovaný má resty, ale to neznamená, že tento skutok
prebiehal tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, preto ho navrhol spod obžaloby oslobodiť.
14.4. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že podľa jeho názoru v napadnutom rozsudku absentujú
priame dôkazy a hlavne znaky vydierania so zbraňou. V prvom rade nebol žiadny nôž identifikovaný

a nehovoriac o tom, že nôž, ktorý orgány činné v trestnom konaní zaistili, zaistili nezákonne, ako to
namietal jeho obhajca. Poukázal na to, že ďalších 5 ľudí v tomto konaní žiadny nôž ani žiadnu zbraň
nevideli a má dojem, že okresný súd ho odsúdil za to, že je buď Róm alebo na základe minulosti, okresný
súd ho odsúdil iba na základe toho, čo uvádzal poškodený a nebral do úvahy žiadne iné výpovede. V
druhom rade poškodený mal dostatok času na to, aby opustil vozidlo alebo na ňom ušiel, pokým on

viackrát opustil vozidlo. V prípade ak by mu hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, tak z logického
hľadiska by poškodený opustil vozidlo, ušiel by alebo by mal dostatok času zavolať políciu, vystúpil aj v
Seredi u kamarátky Q. B., ktorá to aj potvrdila, mal veľa možností, namiesto toho čakala vo vozidle 5
až 7 minút. Poukázal na to, že nedošlo k žiadnemu vydieraniu a z toho titulu, že poškodený na čerpacej
stanici nepovedal kolegovi z taxislužby, že malo dôjsť k vydieraniu s nožom, dokonca ani nezavolal

políciu, ani keď mu to jeho kolega kázal, ako povedal na výsluchu. Poukázal na výpoveď svedka N. A.,
ktorá je v rozpore s výpoveďou poškodeného o tom, čo mu povedal alebo nepovedal na mieste. Políciu
zavolal za hodinu alebo za hodinu a pol ako to bolo nadiktované, v tomto prípade sa dá vydedukovať, že
nedošlo k žiadnemu vydieraniu. Túto situáciu na čerpacej stanici môže potvrdiť aj svedok L. A., ktorého
navrhol vypočuť aj v odvolaní. Svedkyňou Q. B. bolo potvrdené, že bol pri vstupnej bráne ich domu,

t. j. že bol mimo vozidla. Samotná SMS-ka nevyjadruje, že došlo k vydieraniu, ale to, že poškodenému
nechcel zaplatiť. Aj keď sám poškodený vo svojich výpovediach vypovedal raz tak, že mu mal ukazovať
50 eurovú bankovku, v druhom, že mu mal ukazovať len peňaženku, rozpory vo výpovediach uviedol
v odvolaní. Prišlo k hádke za nezaplatenie taxíka, ale to sa snažil vyriešiť, že mu to požičia L. A., ktorý
ho čakal na pumpe, škodu, ktorá tam vznikla, je ochotný zaplatiť, za to sa ospravedlňuje. Preto prosí,

aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, z dôvodu, že neboli naplnené hlavné znaky
zločinu vydierania. V prípade, ak by krajský súd uvedený napadnutý rozsudok nezrušil alebo nevrátil na
došetrenie okresnému súdu, žiada krajský súd, aby nerozhodoval vo veci, ale počkal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil účinnosť novely Tr. zák., podľa ktorej má okresný súd podľa § 53
ods. 2 Tr. zák. uprednostniť domáce väzenie pred výkonom nepodmienečného trestu, ktorý paragraf

výrazne zvýhodní jeho postavenie v tejto veci.
15. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré

v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote,

preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
16.1. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.
16.2. Súčasne krajský súd na tomto mieste pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia

súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

Ku konaniu, ktoré predchádzalo výroku o vine
17. Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, obžalovaný mu v odvolaní vytýkal nasledovné
konkrétne procesné pochybenia, ktoré podľa jeho názoru mali spôsobiť nezákonné rozhodnutie vo veci.
17.1. V prvom rade obhajoba namietala, že obvinenému bola v rozpore s Trestným poriadkom
obmedzená osobná sloboda. Táto námietka nie je dôvodná. Treba uviesť, že táto námietka bola

uplatnená už pri vzatí obvineného do väzby a krajský súd sa k nej vyjadril v uznesení z 31. marca 2022,
sp. zn. 5Tpo/14/2022, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietal sťažnosť obžalovaného (v
tom čase obvineného) voči uzneseniu o jeho vzatí do väzby ako nedôvodnú.
V bodoch 9. a 10. odôvodnenia vyššie cit. uznesenia krajský súd uviedol nasledovné:
„Zo spisového materiálu vyplynulo, že poškodený podal trestné oznámenie dňa 07.03.2022 od 3:40 do

4:00hod.Zozáznamuoobmedzeníosobnejslobodyosoby,ktorábolapristihnutápritrestnomčinealebo
bezprostredne po ňom zo dňa 07.03.2022 vyplynulo, že obvinený bol obmedzený na osobnej slobode
dňa07.03.2022o04:05hod.,keďodmietolísťshliadkou,rozbeholsakoknuvkuchynisoslovami,žeide
vyskočiť cez okno, pričom držal kľučku okna. Majiteľka bytu hliadku do bytu pustila, vyzvali obvineného,
aby prestal s protiprávnym konaním, čo neuposlúchol a boli použité donucovacie prostriedky, aby zaistili

bezpečnosť prítomným osobám a zadržali osobu, ktorá kladie aktívny odpor. Zo zápisnice o prevzatí
a zadržaní podozrivej osoby vyplynulo, že dňa 07.03.2022 o 8:30 hod. bol obvinený prevzatý podľa §
85 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaný z dôvodov väzby podľa
§ 71 ods. 1 Trestného poriadku.
Vyššie uvedený postup sťažnostný súd nehodnotí ako nezákonný, resp. odôvodňujúci prepustenie

obvineného z väzby na slobodu. Z jednotlivých záznamov a zápisníc je zrejmé, že hliadka vykonávala
svoju činnosť bezprostredne po spáchaní stíhaného trestného činu, pričom k obmedzeniu osobnej
slobody obvineného došlo z dôvodu, že tento odmietal splniť ich výzvu a kládol aktívny odpor. Postupom
hliadky a následným odovzdaním obvineného podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku boli
zachované zákonné garancie stanovené ustanovením § 85 ods. 1 Trestného poriadku a všetky procesné

lehoty sa spravovali skutočným okamihom obmedzenia osobnej slobody obvineného dňa 07.03.2022
o 04.05 hod.“
Na predmetnej argumentácii krajský súd zotrváva. Možno doplniť, že obmedzenie osobnej slobody
podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Tr. por. predstavuje krátkodobé obmedzenie osobnej slobody.
Podmienkou na aplikáciu tohto inštitútu nie je prítomnosť dôvodov väzby, ani možnosť postupu podľa

§ 204 ods. 1 Tr. por., ako tomu je v prípade zadržania podozrivej osoby podľa ustanovenia § 85 ods.
1 Tr. por. Obmedzenie osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Tr. por. možno aplikovať len vo vzťahu
k osobe, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, ak je to potrebné na
splnenie niektorej z alternatívnych podmienok: zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie
dôkazov alebo zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Oprávneným subjektom na obmedzenie

osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Tr. por. je ktokoľvek, teda každá fyzická osoba.
Takáto osoba je povinná podozrivú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru
Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy. Zo znenia ust. § 85 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že obmedziť
osobnú slobodu podozrivej osoby môžu aj príslušníci Policajného zboru, napr. príslušníci policajnejmotorizovanej jednotky Policajného zboru, ktorí vykonávajú hliadkovú službu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 16. decembra 2010, sp. zn. 5Tdo 47/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. novembra
2012, sp. zn. 5Tdo 70/2012), za predpokladu naplnenia zákonných podmienok ustanovených v § 85

ods. 2 Tr. por. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2016, sp. zn. 5Tdo 58/2016).
17.2. V druhom rade obhajoba namietala nedostatočnú poučovaciu povinnosť voči obžalovanému zo
strany OČTK v jednotlivých fázach konania. Aj túto námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.
Potom ako bol obžalovaný obmedzený na osobnej slobode 7. marca 2022 o 04.05 hod., tak mu bolo
dané poučenie zo strany príslušníkov PZ, tiež mu bol jeden písomný výtlačok odovzdaný, čo potvrdil

svojim podpisom (v spise na č. l. 17). Predmetné poučenie spĺňalo všetky zákonné náležitosti, aj podľa
smernice o práve na prístup k informáciám v trestnom konaní. Pri obmedzení osobnej slobody podľa §
85 ods. 2 Tr. por. ho nebolo potrebné poučovať o práve odoprieť výpoveď, nakoľko tento typ poučenia
je potrebné uplatniť až pred výsluchom. O práve zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním, či bez prítomnosti
obhajcu nevypovedať, bol riadne poučený. Obmedzenie osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Tr. por.
nemá povahu rozhodnutia, voči ktorému by bol prípustný opravný prostriedok, ergo nie je v tomto smere

potrebné žiadne poučenie o opravnom prostriedku.
Následne bol obžalovaný prevzatý a zadržaný vyšetrovateľom PZ dňa 7. marca 2022 v čase o 08.30
hod., pričom zo zápisnice o tomto úkone (v spise na č. l. 18) vyplýva, že bol riadne poučený, tentokrát
už aj v zmysle všetkých vytknutých nedostatkov namietaných obhajcom pri prvom poučení a že
poučenie podozrivej osoby mu bolo poskytnuté bez zbytočného odkladu v písomnej forme, čo potvrdil

vlastnoručným podpisom (v spise na č. l. 20). V tejto zápisnici je popísaný skutok i okolnosti, za ktorých
bezprostredne po podaní trestného oznámenia príslušníci PZ hľadali obžalovaného v Šali, že ho našli
doma, že boli voči nemu použité donucovacie prostriedky, keďže sa snažil pred hliadkou PZ ujsť cez
okno, teda nie je pravdou, že by sa nepokúsil o útek, naopak kládol aktívny odpor. Je pravdou, že ako
podozrivý nebol poučený o možnosti nazerať do spisu, avšak toto nezakladá žiadne porušenie jeho

práva,nakoľkoreálnemutotoprávo(nazeraťdospisu)umožnenéboloneskôrvkonaníakoobvinenému,
kedy mal možnosť kedykoľvek nahliadať do spisu a na záver po skončení vyšetrovania sa oboznámiť
s celým spisovým materiálom podľa § 208 ods. 1 Tr. por., o čom bol upovedomený 10. mája 2022 (v spise
na č. l. 129), ktorú možnosť využil 26. mája 2022 za prítomnosti svojho obhajcu (v spise na č. l. 132-134).
V zápisnici o výsluchu zadržaného zo 7. marca 2020 bol obžalovaný náležite poučený v zmysle jeho práv

uvedených na č. l. 21 až 22 spisu, poučenie bolo v rozsahu predpokladanom zákonom, bol oboznámený
soskutkom,ktorýsamukladiezavinu,sjehoprávnoukvalifikáciou,pričom výslovneuviedol,žeobhajcu
si nevolí, nežiada ho ustanoviť, právo odoprieť vypovedať nevyužíva, vypovedať bude, následne sa
k veci vyjadril.
Obžalovanému bolo následne riadne doručené uznesenie vyšetrovateľa PZ zo 7. marca 2022, ČVS:

ORP-77/VYS-SA-2022 o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a súčasne o vznesení
obvinenia podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. por., prevzal ho 7. marca 2022, čo potvrdil svojim podpisom
na doručenke. Proti uvedenému uzneseniu obžalovaný podal prostredníctvom obhajcu sťažnosť,
o ktorej bolo rozhodnuté uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z 11. apríla 2022, č. k.
2Pv/96/22/2202-17, ani v tomto smere nevzhliadol krajský súd žiadne porušenie práv obžalovaného.

Zápisnica o výsluchu obžalovaného v pozícii obvineného zo 7. marca 2022 opäť nevykazuje žiadne
nedostatky, obsahuje zákonné poučenie a následné vyjadrenie obvineného, že poučeniu porozumel,
obhajcu si nevolí, nežiada ho ustanoviť, v prípade zvolenia si obhajcu to oznámi vyšetrovateľovi PZ. Bol
riadne poučený o práve nazerať do spisu. Po zákonom poučení uviedol, že výslovne právo nevypovedať
nevyužíva a vypovedať bude, že poučeniu porozumel a nežiada ďalšie vysvetlenie. (čl. l. 39 spisu).

Uobžalovanéhoneexistujúžiadnepochybnosti,prektorébynemoholchápaťpoučeniuakotoprezentuje
obhajoba a že by ho bolo potrebné dovysvetľovať, pričom sám obžalovaný uviedol, že dovysvetlenie
nežiada. Chyba v poučení kde bolo uvedené „procesných úkonov“ miesto „vyšetrovacích úkonov“ nemá
reálny vplyv na výkon práva obžalovaného.
17.3. Nedôvodne tiež obhajoba namieta, že obžalovanému nebolo doručené uznesenie o vznesení

obvinenia. Opak je pravdou, bolo mu doručené 7. marca 2022, o čom svedčí doručenka založená v spise
nač.l.6rubnímvlastnoručnepodpísaná Doručeniepredmetnéhouzneseniapotvrdilobžalovanýtakisto
aj svojim popisom na zápisnici o výsluchu obvineného zo 7. marca 2022, kde sa konštatuje, že mu
uznesenie o vznesení obvinenia bolo riadne doručené a že sa práva na podanie sťažnosti voči nemu
výslovne vzdáva.

Dôvod povinnej obhajoby u obžalovaného vznikol až momentom, kedy bol na návrh prokurátora sudcom
preprípravnékonanievzatýdoväzby(vyhlásenímuznesenianavýsluchukonanom9.3.2022),očombol
riadne poučený, následne bol dopytovaný, či si chce obhajcu zvoliť, nechcel, žiadal ho súdom ustanoviť,
ktorej žiadosti bolo vyhovené.17.4. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že v obhajobou namietanom postupe
OČTK od zadržania, resp. obmedzenia osobnej slobody až po vzatie do väzby žiadne nedostatky,
či nezákonnosti zistené neboli, tobôž nie také, ktorými by malo byť porušené právo obžalovaného

na obhajobu. Bolo výhradným právom obžalovaného rozhodnúť sa, či sa bude hájiť sám alebo
prostredníctvom obhajcu z radov advokátov. To, že sa rozhodol právo na právnu pomoc nevyužiť
v úvodnej fáze trestného konania, hoci bol o tom opakovane riadne poučovaný, ide len na jeho ťarchu.
Naviac nešlo o prvé trestné konanie vedené voči obžalovaného, ani z toho pohľadu tak nemožno
prisvedčiť jeho námietkam, že nevedel o svojich právach a o tom, ako ich má uplatňovať.

17.5. Ďalej obhajoba namietala chyby konania pred okresným súdom tvrdiac, že neboli splnené zákonné
podmienky pre čítanie výpovede svedka poškodeného J. postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por.,
lebo výsluch nebol zrealizovaný kontradiktórne. Túto námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.
Obvinený bol o výsluchu poškodený, ktorý bol realizovaný po vznesení obvinenia, riadne upovedomený
(v spise na č. l. 51), právo účasti nevyužil. Kontradiktórny charakter tohto výsluchu tak bol zachovaný.
Je ale potrebné zdôrazniť, že právo na obhajobu by v danom prípade bolo u obžalovaného porušené len

vtedy, pokiaľ by jeho odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby,
ktorú nemohol nikdy vypočuť alebo dať vypočuť. (Luca proti Taliansku - rozsudok ESĽP z 27. februára
2001, M. M. proti Rumunsku). Atribútom spravodlivého procesu v tomto zmysle je zachovanie rovnosti
strán pri vykonávaní dôkazu výsluchom svedka a splnenie požiadavky, aby aspoň raz v konaní mal
obžalovaný alebo jeho obhajca možnosť položiť svedkovi potrebné otázky, prípadne aby mohol vznášať

námietky proti priebehu výsluchu či proti samotnému obsahu výpovede svedka, alebo proti protokolácii
výpovede. Obžalovaný, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť svoje právo na obhajobu
realizovať a je len na ňom, či ho využije.
O taký prípade ale v tejto trestnej veci nejde, lebo poškodený J. bol ako svedok v tejto trestnej veci
riadne vypočutý na hlavnom pojednávaní za prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, teda právo

na kontradiktórny výsluch tohto kľúčového svedka bolo zachované. K žiadnemu porušeniu práva
obžalovaného na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd tak nedošlo.
18. Pokiaľ ide o konanie pred súdom, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil,
že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné

rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods.
12 Tr. por. a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného. Následne v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Rovnako odôvodnil aj to, prečo nevykonal ďalšie

dôkazy navrhnuté obhajobou. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Krajský súd voči odôvodneniu
napadnutého rozsudku nemá podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste
príslušné argumenty opakovať a v ďalšom sa bude venovať len odvolacím námietkam.
K rozsahu dokazovania

19. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, tento obžalovaný v podstate namietal. Možno však pripomenúť,
že jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v § 2 ods. 10
Tr. por., podľa ktorej sa postupuje tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Avšak procesný predpis nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov, teda neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie
viny obžalovaného. Inak vyjadrené, zákon neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých
by sa malo vychádzať pri určení rozsahu dokazovania. Je vecou vnútorného presvedčenia súdu, aby v
rámci vlastnej úvahy ustálil, kedy je dokazovanie vykonané v rozsahu nevyhnutnom na jeho spravodlivé
rozhodnutie. Súd, vykonávajúci dokazovanie vo veci nie je čo do rozsahu dokazovania viazaný návrhmi

strán a nie je viazaný ani ich názormi, či predstavami o nevyhnutnosti vykonávať ďalšie dôkazy. Je
výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a
vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné,
koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila. V zmysle uvedeného preto súd nie je povinný
vyhovieť každému dôkaznému návrhu strany.

19.1. Obhajoba v odvolaní namietala, že okresný súd nesprávne odmietol postupom podľa § 272
ods.3 Tr.por. vykonaťniminavrhnutédôkazyvýsluchomďalšíchosôb.Tútonámietkuvyhodnotilkrajský
súd ako nedôvodnú. Rozsah dokazovania vykonaný na hlavnom pojednávaní považoval aj krajský súdza dostatočný pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Okresný súd riadne
zdôvodnil, prečo ďalšie dôkazy odmietol vykonať, s jeho argumentáciou sa krajský súd stotožňuje.
19.2. Pokiaľ obhajoba opätovne navrhla v odvolacom konaní vykonať dôkaz výsluchom svedka L.

A., tento aj krajský súd odmietol vykonať ako nadbytočný, keďže uvedená osoba nemala byť očitým
svedkom činu, naviac nebola ani riadne identifikovaná (údajmi o totožnosti a bydlisku).
K spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov všeobecne
20. Gro odvolacích námietok obhajoby sa týka spôsobu, akým okresný súd vyhodnotil dôkazy, ktoré na
hlavnom pojednávaní vykonal a aké skutkové zistenia z nich ustálil.

20.1. Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu hodnotenia dôkazov je potrebné na úvod uviesť, že
v trestnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom
konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s
hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení

dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k
logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto,
že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle

uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
20.2. Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo svojich
rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana
konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania)
je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých
vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a

ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri
určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti.
Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2
ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
K vyhodnoteniu vykonaných dôkazov konkrétne
21. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v procese hodnotenia dôkazov postupoval v súlade s
pravidlami rozvedenými vyššie v texte, preto jeho skutkovým záverom nemožno nič vytknúť.
21.1. Treba uviesť, že v rámci odvolacích námietok nejde o tzv. nóvum, ale o súčasť obhajobných

námietok prezentovaných už v konaní pred okresným súdom, s ktorým sa okresný súd v napadnutom
rozsudku náležite vyrovnal. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozviedol, na
základe akých dôkazov ustálil vinu. Jasne a zrozumiteľne uviedol, že obžalovaný je zo spáchania skutku
usvedčený predovšetkým výpoveďou poškodeného M. J., ktorý ho bezpečne usvedčuje od samého
začiatku trestného konania, keď to kľúčové trestnoprávne relevantné konanie opisu stále rovnako.

Správne okresný súd vyhodnotil túto jeho usvedčujúcu výpoveď ako pravdivú, keďže ju objektivizovali
aj výpovede ďalších svedkov, konkrétne N. A. a E. F., ako aj oboznámené listinné dôkazy, najmä záznam
trasy vozidla taxislužby z kritického večera.
21.2. Svedok N. A. potvrdil, že poškodený M. J. bol po príchode autom taxislužby na čerpaciu stanicu
celý vystrašený, skryl sa za svedka A., bál sa obžalovaného, ktorý tiež vystúpil z vozidla s tým, že ďalšiu

komunikáciu s obžalovaným už na mieste prevzal svedok A., ktorý obžalovaného zo svojej činnosti
taxikára už poznal ako problémovú osobu a nebál sa ho. Svedkyňa E. F., ktorá pracovala v tom čase
na dispečingu taxislužby a videla, že M. J. nedodržuje vopred nahlásenú trasu prepravy, ho dopytovala
prečo,M.J.jejcezmobilnaznačil,žemáproblémysklientomaonamuodporučilaďalšípostup,tedaaby
šiel na čerpaciu stanicu, kde ho bude už čakať iný kolega, čo sa aj stalo. Títo svedkovia tiež popísali ako

funguje ich taxislužba, zvlášť na nočnej smene, aké majú problémy s klientami, často drogovo závislým,
ktorí utekajú bez platenia, že musia ukazovať hotovosť vopred pred jazdou, lebo inak ich neodvezú, že
majú zoznam klientov podľa telefónnych čísiel, ktorých neodvezú, ale aj to, že obžalovaný volal z iného,
neznámeho čísla, teda nevedeli M. J. povedať vopred, o akú osobu sa jedná.21.3. Z výpovedí týchto osôb ďalej vyplynulo, že poškodený M. J. síce pracoval v taxislužbe už niekoľko
mesiacov, avšak nie na nočných službách, toto bola jeho prvá, resp. jedna z prvých nočných služieb,
teda nemal skúsenosť s problémovými klientami z nočných služieb. A zrovna mu v kritickom čase do

vozidla taxislužby nastúpil obžalovaný, skúsený recidivista trestnej činnosti, dlhodobý užívateľ drog
sosobnosťoudeprivovanoupráveichužívaním,ktorýmalakútnupotrebuísťsizháňaťdávkupodíleroch
v Šali a okolí, ktorý bol v minulosti už dva krát odsúdený za zločin vydierania s rovnakým modusom
operandi (spôsobom spáchania), teda odsúdený za to, že násilím, resp. hrozbou násilia nútil iného, aby
ho vozil autom po rôznych miestach. Aj v tomto kontexte nebol žiaden dôvod neveriť výpovediam vyššie

uvedených osôb, ktoré sa vzájomne dopĺňali, nadväzovali a spolu s listinnými dôkazmi utvárali ucelenú,
ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich k jedinému záveru, ktorým je vina obžalovaného.
21.4. Drobné diskrepancie vo výpovedi poškodeného M. J. ohľadom okolností, ktoré nemajú
trestnoprávnu relevanciu, na ktoré poukazuje obhajoba, nie sú ani podľa názoru krajského súdu natoľko
podstatné, aby bolo možné konštatovať, že poškodený je nedôveryhodný. Naopak, je pochopiteľné, že
si pre odstup času pri výsluchu na hlavnom pojednávaní už niektoré detaily nepamätal. Ani krajský

súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal poškodený M. J. krivo obviňovať obžalovaného, ktorého
podľa vlastných slov pred skutkom vôbec nepoznal. Tento svedok vypovedal pod prísahou a pod
trestnoprávnymi následkami krivej výpovede a krivého obvinenia. Rovnako ako okresný, ani krajský súd
neuveril vymysleným tvrdeniam obžalovaného, že ho poškodený krivo obviňuje či už preto, lebo mu za
cestu taxíkom nezaplatil a on to musel nahradiť zo svojho alebo preto, že svedok chcel po ňom drogy

za odvoz, ktoré mu obžalovaný nedal. Poškodený žiaden finančný motív nemal, správne poznamenal
okresný súd, že si ani len nárok na náhradu škody v konaní neuplatnil. Zo žiadneho vykonaného dôkazu
tiež nevyplynulo, že by poškodený mal byť užívateľom drog, na rozdiel od obžalovaného, ktorý sa k ich
viacročnému užívania sám priznal a o jeho závislosti od nich svedčia aj závery znaleckého dokazovania.
21.5. Ak okresný súd uveril výpovedi svedka poškodeného J. ako celku, tak správne dodal, že nebol

dôvod poškodenému neveriť aj v tom, že obžalovaný pri čine použil nôž a že po celý čas obžalovaný
z vozidla nevystúpil. Skutkovému záveru o použití noža nebráni fakt, že tento nôž nebol vo výsledku
bezpečne poškodeným stotožnený. Možno pripomenúť, že obžalovaný bol obmedzený na osobnej
slobode až o niekoľko hodín neskôr po návrate z miesta činu do obydlia, v ktorom je predpoklad, že sa
nachádzalo viacero nožov, pričom zaistený nôž nevydával do konania obžalovaný, ale jeho babka Q.

I.. Keďže nebol uložený trest prepadnutia veci, nebolo potrebné sa osobitne zaoberať ani námietkami
obhajoby vo vzťahu k zákonnosti vydania tejto veci.
21.6. Rovnako ako okresný súd, ani krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mali voči
obžalovanému krivo svedčiť svedkovia N. A. a E. F., ktorí k obžalovanému nie sú v žiadnom pomere.
Naproti tomu celkom správne okresný súd neuveril výpovediam svedkov P. a A., s ktorými sa obžalovaný

priatelí a je s nimi aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Ani podľa krajského súdu ich výpovede
nevyznievali vierohodne, navyše nekorešpondovali ani s výpoveďou ďalšej vypočutej svedkyne B., na
čo správne poukázal už okresný súd.
21.7. Nejde teda o situáciu opisovanú obhajobou v odvolaní, že voči obžalovanému existuje len výpoveď
poškodeného M. J., ktorej pravdivosť je spochybnená, resp. že ide o stav dôkaznej núdze a malo sa

postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo. Ide len o zrejmú snahu obhajoby, aby boli vykonané
dôkazy vyhodnotené inak, konkrétne v prospech obžalovaného. Avšak právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Ako už bol skôr uvedené,
súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí stranou navrhnutý spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov.
21.8. Z prezentovaných dôvodov vyhodnotil krajský súd odvolanie obžalovaného voči výroku o vine
napadnutého rozsudku ako nedôvodné.
K právnej kvalifikácii skutku

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé aj to, akými právnymi úvahami sa okresný súd
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení hmotného práva.
22.1. Správne ustálil, že skutok opísaný v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku napĺňa
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal

a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou. Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak
páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo
zamedzenieodporualebojumánatakýúčelprisebe;zbraňousarozumie,akzjednotlivéhoustanovenia
nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchanýso zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola
považovaná za pravú. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické
násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu

bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Trestný čin vydierania je dokonaný
násilným konaním alebo hrozbou násilia, nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol ciel, ktorý sledoval.
22.2.Správnetiežokresnýsúduzavrel,žeobžalovanýkonalakotrestnezodpovednýpáchateľažekonal
v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., lebo ako plnoletá príčetná fyzická osoba chcel spôsobom
uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, ktorý je v tomto prípade sloboda rozhodovania.

22.3. Námietky obžalovaného voči právnej kvalifikácii skutku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.
Obžalovaný totiž primárne brojí proti skutkovým zisteniam okresného súdu, voči ktorým má výhrady
tvrdiac, že on poškodeného k ničomu nenútil a žiaden nôž nemal. Až následne (sekundárne),
v nadväznosti na uvedené skutkové výhrady, činí záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp.
o inom hmotnoprávnom posúdení. No voči právnemu posúdeniu skutku tak, ako ho ustálil okresný súd
v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, v podstate žiadne relevantné právne námietky

neuplatňuje.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo.
23. Ako chybu konania predchádzajúcu výroku o treste obhajoba vytýkala, že okresný súd riadne
neoboznámil súdne rozhodnutie, na podklade ktorého ustálil, že sa obžalovaný opätovne dopustil
zločinu, vychádzal len z odpisu RT obžalovaného.

23.1. Túto námietku vyhodnotil krajský súd ako dôvodnú, preto krajský súd dokazovanie na verejnom
zasadnutí doplnil tým, že oboznámil čítaním rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/161/2016
z 9. novembra 2016, právoplatný 9. novembra 2016, ktorým bol obžalovaný odsúdený za skutok právne
kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za použitia ust. § 36 písm. k), písm.
l), § 37 písm. m), § 38 ods. 3, ods. 5, § 39 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3

roky nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia (vo vyšetrovacom spise na č.l. 103 a nasl.). Taktiež oboznámil čítaním rozsudok Okresného
súdu Galanta z 10. septembra 2014, sp. zn. 3T/136/2014, právoplatný 10. septembra 2014, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného pre skutky v bodoch 1/ až 5/ právne kvalifikované ako pokračujúci zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., z toho v bode 4/ spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr,

zák., za čo bol odsúdený na podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., za použitia ust. § 36 písm. d), k), l), n), § 37 písm.
h), § 38 ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne so
zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného
zrušenia výrok o trest trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/38/2024 z 21. marca 2024
(vo vyšetrovacom spise na č.l. 100 a nasl.).

23.2. Iné chyby konania, odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. a muselo by sa ne prihliadať aj bez námietok, krajský súd nezistil.
K výrok o treste
24. Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný v odvolaní vytýka, že uložený trest je neprimerane prísny
a že jeho výšku okresný súd riadne neodôvodnil.

24.1. Skôr ako sa krajský súd s týmito námietkami vyrovná, považuje za potrebné pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Všeobecne k trestaniu
25. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné na úvod pripomenúť, že pri
úvaháchodruhuavýmeretrestupostupujekaždýsúdvzmyslezásadakritériírozhodnýchpreukladanie

trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

25.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy

páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.25.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
25.3.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

25.4. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia
trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia
trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

25.5. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.

25.6. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
25.7. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

K výroku o treste konkrétne
26. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný
súd riadne preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne
u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný činodsúdený (napr. rozsudkom okresného súdu pod sp. zn. 17T/55/2021, trestným rozkazom okresného
súdu pod sp. zn. 0T/212/2020, rozsudkom okresného súdu pod sp. zn. 2T/161/2016 a rozsudkom
okresného súdu pod sp. zn. 3T/136/2014). Okrem toho okresný súd správne ustálil, že obžalovaný

opätovnespáchalzločin,lebozazločinvydieraniapodľa§189ods.1Tr.zák.užbolodsúdenýrozsudkom
Okresného súdu Galanta z 10. septembra 2014, sp. zn. 3T/136/2014, teda správne pristúpil k aplikácii
ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. a zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu polovicu.
Trestná sadzba trestu odňatia slobody je pri trestnom čine vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. 4 roky
až 10 rokov, upravená v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. potom činí 7 rokov do 10 rokov.

26.1. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin, pri ktorom horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, kedy
okresný súd v zmysle ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. je povinný ukladať trest odňatia slobody. Vzhľadom
na výmeru trestu prevyšujúcu tri roky u obžalovaného neprichádzal do úvahy ani podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Okrem toho v osobe obžalovaného ide

o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k trestnému činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., navyše
sa v minulosti dopustil aj inej rôznorodej úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú mu už boli ukladané
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal a napriek tomu sa naďalej trestnej činnosti
dopúšťa. Je teda zjavné, že ani väzenie nemalo na neho požadovaný prevýchovný účinok. A ak účel
trestania nebol predtým dosiahnutý výkonom nepodmienečných trestov odňatia slobody, teda nebol

dosiahnutý ani najprísnejším prostriedkom trestnej represie v podmienkach SR, tak by bolo iluzórne sa
domnievať, že by akýkoľvek iný trest (napr. trest domáceho väzenia) aktuálne bol spôsobilý splniť účel
sledovaný zákonom.
26.2. Pokiaľ ide o výmeru trestu 8 rokov, túto krajský súd nepovažuje za neprimerane prísnu.
Obžalovanému bolo možné ukladať trest v rozpätí od 7 rokov do 10 rokov, uložený trest je teda

v dolnej polovici modifikovaného rozpätia. Podľa názoru krajského súdu ide trest zákonný, primeraný
a spravodlivý, ktorý zohľadňuje spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselnú formu zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.
26.3.Taktouloženýtrestzabezpečíochranuspoločnostipredobžalovanýmtým,žemuzabránivpáchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život a zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie jeho konania spoločnosťou. Súčasne je takto uložený trest
spôsobilý aj iných odradiť od páchania trestných činov tohto typu.
26.4. Pokiaľ ide o neuloženie trestu prepadnutia vec – noža, je možné sa stotožniť s úvahou okresného
súdu obsiahnutou v odôvodnení, že sa nepodarilo bez dôvodných pochybností preukázať, že práve

do konania zaistený nôž bol ten, ktorý bol pri čine použitý, v dôsledku čoho neboli splnené zákonné
podmienky v zmysle ust. § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre uloženie tohto druhu trestu.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
27. Pokiaľ sa páchateľ sankcionuje nepodmienečným trestom odňatia slobody, je
povinnosťou súdu súčasne rozhodnúť o tom, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobodu ho

bude vykonávať, keďže v podmienkach Slovenskej republiky sa tresty odňatia slobody vykonávajú
diferencovane v ústavoch na výkon trestu s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia.
27.1. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného zaradil na výkon uloženého
trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dokonca opakovane (vo veci Okresného
súdu Galanta sp. zn. 3T/136/2014, sp. zn. 2T/
K výroku o ochrannom liečení
28. Podľa § 317 ods. 2 Tr. por., ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým
bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť

a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
28.1. Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou, tomuto obhajoba v odvolaní žiadne chyby
nevytýkala. Rovnako nenamietala ani konanie tomuto výroku predchádzajúce.
28.2. Krajský súd tento výrok a konanie mu predchádzajúce s poukazom na vyššie cit. ust. §

317 ods. 2 Tr. por. preskúmal (keďže má svoj podklad vo výroku o vine, ktorý sa nerušil) a zistil,
že zodpovedá stavu veci a zákonu. Žiadne chyby konania, či výroku, odvolaním nevytýkané, ktoré
by zakladali dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. krajský súd odvolacím prieskumom nezistil.
Naopak, zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplynulo, že okresný súd ohľadom tohto výroku vykonaldokazovanie zákonným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a v odôvodnení napadnutého rozsudku svoj
postup aj riadne odôvodnil spôsobom, s ktorým sa krajský súd stotožňuje. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané a ani sám obžalovaný nespochybňoval, že nočnú jazdu taxíkom realizoval za účelom

získania drog, na ktorých je závislý.
K návrhu na prerušenie trestného stíhania
29. Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na prerušenie trestného stíhania, kým Ústavný súd SR nerozhodne
o ústavnosti novely Trestného zákona, ktorá novela uprednostňuje alternatívny trest domáceho väzenia
pred trestom odňatia slobody, ktorý návrh obžalovaný vzniesol na verejnom zasadnutí v rámci

konečného návrhu, k tomu krajský súd uvádza nasledovné.
29.1. Podľa ust. § 228 ods. 2 písm. e) Tr. por., policajt preruší trestné stíhanie, ak ústavný súd alebo
Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je
rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 318 Tr. por., odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po
vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods.

2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie
na verejné zasadnutie odvolacieho súdu.
29.2. Národná rada SR prijala 8. februára 2024 zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, ktorý zákon v Článku I. prináša do Trestného zákona zásadné zmeny v rôznych oblastiach,

okrem iného aj v otázke trestania páchateľov, na čo apeluje obžalovaný.
29.3. Článok I. zákona NR SR č. 40/2024 Z. z. týkajúci sa ustanovení Trestného zákona mal nadobudnúť
účinnosť 15. marca 2024, avšak je treba uviesť, že na základe návrhu prezidentky SR a dvoch skupín
poslancov Národnej rady SR, ktorí sa obrátili na Ústavný súd SR ohľadom preskúmania, zjednodušene
povedané ústavnosti celej predmetnej novely, plénum Ústavného súdu SR svojim rozhodnutím z 28.

februára 2024, sp. zn. PL. ÚS 3/2024 (uverejnené v Zbierke zákonov SR pod č. 41/2024 Z.z.) pozastavilo
od 11. marca 2024 účinnosť (okrem iného) práve aj Článku I. týkajúcej sa zmien v Trestnom zákone.
Zákon č. 40/2024 Z. z. tak v časti týkajúcej sa Trestného zákona dosiaľ nenadobudla účinnosť, preto
nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné veci. Z tohto dôvodu ustanovenia tejto novely podľa
názoru krajského súdu nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutia vo veci samej v tejto trestnej veci

a za danej situácie nie je ani možné aplikovať vyššie cit. ustanovenie o prerušení trestného stíhania
ako sa domáhal obžalovaný. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd o návrhu obžalovaného na
prerušenie trestného stíhania nerozhodoval. (obdobne pozri U.).
Záver
30. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí
zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

1 sp. zn. 6To/20/2024

A. B. C. D. E. F. G.
č. k. 6To/20/2024
IČS: 2322010698
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.