Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122436228
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122436228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: I. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 824,26 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29.05.2023, č. k. 21Csp/3/2023-123,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

upomínaciemu súdu Okresnému súdu banská Bystrica dňa 05.10.2022 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť sumu 824,26 eur, úrok 399,80 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 824,26
eur od 17.03.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. Dňa 12.06.2017 právny predchodca žalobcu
(Všeobecnáúverovábanka,a.s.)uzatvorilsožalovanýmzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„S.“
za účelom poskytnutia úveru vo výške 1.000 eur. Zmluvné strany sa dohodli na čerpaní úveru vo výške
1.000 eur, ktorý mal žalovaný splácať 96 mesiacov, s čerpaním jednorazového úveru dňa 12.06.2017,
pri zaplatení prvej anuitnej splátky 12.07.2017 s dátumom poslednej anuitnej splátky 12.06.2025. Výška

úrokovej sadzby bola dohodnutá 14,64 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov bola vypočítaná
v čase uzavretia zmluvy na 18,73 % s tým, že náklady dlžníka predstavovali 723,04 eur, z toho výška
úrokovej sadzby 14,64 %, výška poplatku za poskytnutie úveru 20 eur, výška mesačnej anuitnej splátky
17,74 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala 1.723,04 eur. Dňa 23.12.2019
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 64,61 eur
s upozornením na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade bude veriteľ požadovať, aby
žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Dňa 12.02.2020

Všeobecná úverová banka, a.s. písomne vyzvala žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru
v sume 890,66 eur, z toho istiny 824,26 eur, úroky 54,35 eur, poplatky 12,05 eur a žalovaný bol
písomne vyzvaný na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia
výzvy. Zosplatnenie úveru bolo žalovanému doručené doporučenou zásielkou s dňom uloženia zásielky17.02.2020.Dňa14.02.2020bolauzavretárámcovázmluvaopostúpenípohľadávokmedziVšeobecnou
úverovou bankou, a. s. a žalobcom, na základe ktorej bola postúpená predmetná pohľadávka, ktorá bola
bližšie špecifikovaná.

3.Spoukazomnaust.§52ods.1,2,3,§524ods.1,2,§39Občianskehozákonníkaa§92ods.8zákona
o bankách súd uzavrel, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená dňa 12.06.2017
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 a prílohou k
tejto zmluve právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila svoju

pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Pred postúpením pohľadávky došlo zo strany pôvodného
veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Všeobecná úverová banka, a.s. ukončila záväzkovo-
právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej strane vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru, a to ku dňu 12.02.2020. Súd dospel k záveru, že žalobca síce v konaní
predložil písomné vyhotovenie výzvy zo dňa 23.12.2019 označenej ako Pokus o zmier (č. l. 63) a výzvu
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.02.2020 (č. l. 65), avšak ani v

jednej z uvedených výziev nebola žalovanému oznámená možnosť postúpiť túto pohľadávku na tretí
subjekt, naviac takáto výzva má byť dlžníkovi adresovaná až potom, čo je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Keďže splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie
splatných pohľadávok v konaní preukázané nebolo, žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu, čo má za
následok zamietnutie žaloby.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného uviedol, že
nakoľko predmet žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania aktívnej legitimácie

súdu predložil výzvu právneho predchodcu zo dňa 23.12.2019 a zo dňa 12.02.2020, ktorými preukázal
splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právny
predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvy na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok,
ako aj na zaplatenie predčasne splatnej pohľadávky z úveru, zasielanej formou doporučenej poštovej
zásielky. Poznamenal, že spolu so žalobou bola súdu doručená nielen upomienka zo dňa 23.12.2019

(výzva na úhradu omeškanej splátky), ale spolu s ňou bol predložený aj podací hárok pošty preukazujúci
doručovanie tejto písomnosti žalovanému, a to pod č. zásielky C. XXXXXXXXXSK. Súd prvej inštancie
nesprávne predložené výzvy nepovažoval za výzvy splňujúce zákonné predpoklady pred postúpením
bankovej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku titulom omeškania nezaplatených úverových splátok a

výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 12.02.2020 zaslanou doporučene, vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej pohľadávky z úveru, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Žalovaný napriek
písomným výzvam právneho predchodcu žalobcu svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením
sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný napriek výzvam právneho predchodcu
žalobcu, zaslaným do jeho dispozičnej sféry, bol viac ako 90 dní v omeškaní so splatením svojho dlhu,

týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo
riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7.Súdprvejinštanciežalobunazaplateniežalovanejsumyzamietolzdôvodunedostatkuvecnejaktívnej
legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči
žalovanému na žalobcu.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťousúdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

9. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba

pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie
zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z
24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými
podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené
porušenie bankového tajomstva.

12. Ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal
finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred

postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky,
písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej
pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

13. V zmysle uvedeného ustanovenia je daná možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu

klienta, musia však byť naplnené všetky tri predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Práve v
nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva. Jednou z podmienok
prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a
splatnosti pohľadávky) je písomná výzva adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky.

14. Písomná výzva banky klientovi je druhým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej
časti na inú osobu.

15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.09.2023,
sp. zn. 9Cdo 165/2022, v ktorom najvyšší súd v posudzovanej veci uviedol, cit.: „Niet žiadneho dôvodu

vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahovala
ďalšie osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené, a to a) preukázateľné zaslanie písomnej výzvy
banky dlžníkovi (v omeškaní), b) dlžníkovo následne nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Z
predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky
osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)

osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať, resp. informovať klienta / dlžníka na skutočnosť,
že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu.
Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k
postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia
pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.“ V uznesení z 27.09.2023, sp. zn. 9Cdo 165/2022 tiež najvyšší súd

(s odkazom na rozhodnutie, sp. zn. 7Cdo 191/2021) uviedol, cit: „Za výzvu na plnenie pred postúpením
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti,
ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“
16. Odvolací súd preto nevidí dôvod odchýliť sa od záverov uznesenia z 27.09.2023, sp. zn. 9Cdo
165/2022 prezentovaných vyššie (v bode 18 tohto odôvodnenia). Na doplnenie dodáva, že ak by

zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách upozorniť
na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom ustanovení výslovne uviedol podobne,
ako je v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne formulovaná požiadavka, aby veriteľ pred
predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách, takéto upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť spotrebiteľa ako slabšiu
stranu zmluvného vzťahu zodpovedá aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky, v ktorej nie je uvedené
upozornenie na možnosť jej postúpenia. Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne doručená) sa spotrebiteľ

má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ voči nemu eviduje nezaplatenú splatnú pohľadávku, čo mu dáva
možnosť na túto situáciu primerane reagovať. Zákon v žiadnom ustanovení nevylučuje spojenie dvoch
právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno neakceptovať riadne doručenú výzvu na zaplatenie
dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že nie je možné stotožniť sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, musí banka klienta upozorniť na
možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt. Potrebe chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore
zodpovedá aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky, v ktorej nie je uvedené upozornenie na možnosť
jej postúpenia.

18.Odvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštancieskúmalsplneniepodmienokpodľa§92ods.8zákona
o bankách a skúmal, či bolo v konaní preukázané platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému z
pôvodného veriteľa na žalobcu a podľa tohto posúdil aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Z obsahu
súdneho spisu je totiž zrejmé, že žalobca síce v konaní predložil výzvu jeho právneho predchodcu
zo dňa 23.12.2019 (č. l. 63 spisu) adresovanú žalovanému, ktorá sa týkala splácania dlhu z úveru vo

výške 64,61 eur, vyčísleného ku dňu 23.12.2019, avšak predmetom konania je nárok na zaplatenie
pohľadávky žalobcu voči žalovanému z úveru vo výške 824,26 eur s príslušenstvom. Z uvedeného
teda vyplýva, že z výzvy z 23.12.2019 nie je zrejmá špecifikácia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 12.02.2020 (č. l. 65)
vyplýva, že veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom: 890,66 eur,

z toho istina 824,26 eur, ktorá sa zúročí počnúc dňa 13.02.2020, úroky 54,35 eur, poplatky 12,05 eur
s tým, že aktuálna výška dlhu bude žalovanému oznámená na požiadanie pracovníka banky. Naviac
pokiaľ ide o výzvu z 23.12.2019 (č. l. 63) a výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa
12.02.2020 (č. l. 65), v danom prípade nebola zachovaná ani zákonom stanovená 90. dňová lehota
nepretržitého omeškania žalovaného ako dlžníka medzi výzvou a samotným postúpením pohľadávky,

nakoľko rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. a žalobcom ako postupníkom bola uzatvorená 14.02.2020 (č. l. 17 - 31), teda nebola zachovaná
zákonom stanovená lehota nepretržitého omeškania žalovaného.

19.Odvolacísúdvychádzajúczvyššieuvedenéhojetohonázoru,ževdanomprípadenebolazachovaná

zákonom stanovená 90. dňová lehota nepretržitého omeškania žalovaného ako dlžníka medzi výzvou
a samotným postúpením pohľadávky.

20. Banka neposkytla žalovanému dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na
zotrvanie s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných

pohľadávok teda nebolo preukázané. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“
bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore. Preto pokiaľ súd prvej inštancie pre uvedený dôvod
žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne, keďže neboli preukázané zákonné podmienky platného
postúpenia pohľadávky banky. Neplatnou je aj zmluva, na základe ktorej pôvodný veriteľ, t.j. Všeobecná
úverová banka, a.s.. postúpila na žalobcu pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným.

22. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, postúpenie pohľadávky
nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na
túto skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom
postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

23. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu
zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP.24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu

trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že
žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada
nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).