Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323203210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323203210.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská č. 1525/1, 140 92 Praha 4 - Mychle, Česká
republika, IČO: 64948242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky:
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová č.

1/A, 813 33 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47251336, zastúpený: JUDr. Katarína Pacachová, LL.M,
manažér Corporate Workout, a A. A. B., právnik Corporate Workout, proti žalovanému: C. D. E., D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: Advokátska kancelária
Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova č. 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560
611, o nariadenie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. 13C/80/2023 – 228 zo dňa 27. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I. a II..

II. M e n í uznesenie vo výrokoch III. a IV. tak že, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania
právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) napadnutým uznesením

rozhodol takto :

I. Súd z r i a ď u j záložné právo zabezpečujúce pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúce
z Dohody o ručení č. 000625B/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v spojení so Zmluvou o kontokorentnom
úvere číslo: 000625/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2021 na
nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Medzilaborce,

Katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území A., obec A., okres Medzilaborce:
a) stavby na pozemkoch (parcela registra "C") súpisné číslo: 658, na pozemku par. č.: 1346/84, popis:
Bytový dom, typ priestoru: Byt č. 8, vchod č. 2 na 1. poschodí,
b)pozemok(parcelaregistra"C")par.č.:1346/84,druh:Zastavanáplochaanádvorie,ovýmere:356m2,
vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 a s podielom 4054/84384 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu.

II. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III.Súdžalobcovi priznáva nároknanáhradutrovprvoinštančnéhokonaniavovzťahukžalovanému
v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením súdneho úradníka.

IV. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.2. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol už raz rozhodol uznesením zo dňa 22.11.2023
tak, že zastavil konanie ohľadom nariadenia zabezpečovacieho alternatívne neodkladného opatrenia

týkajúceho sa nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. G. (nehnuteľnosť 1) a žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa úkonov akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č.
XXXX, k.ú. A. (nehnuteľnosť 2).

3. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 15.02.2024 toto

rozhodnutie súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým bolo konanie zastavené, zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že s poukazom na odvolanie oboch strán
sporu považoval za úplne najpodstatnejšie to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil
neodkladné opatrenie bez toho, aby sa v podstate akýmkoľvek relevantným spôsobom vysporiadal
s ustanovením § 324 ods. 3 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie

iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej
inštancie vo svojom prvotnom rozhodnutí v tejto súvislosti iba konštatoval, že sa nestotožnil s návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že žalobcom požadovaná dočasná úprava
pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia dostatočne daná. Minimálne z tohto dôvodu, už
ale súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Odvolací súd poukázal na

to, že žalobca v samotnom návrhu navrhol, aby súd prioritne nariadil zabezpečovacie opatrenie a
iba eventuálne navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou
žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobca raz uvádzal, že sa jedná o eventuálny petit, raz
o alternatívny petit, pričom, ale uviedol, že podstatné je to, čo žalobca uviedol v petite svojho návrhu, kde
uviedol, že sa jedná o eventuálny petit a takýto stav vyplýva aj z obsahu jeho podaní a len z tohto dôvodu

nie je na mieste odmietnutie podania, nakoľko úlohou súdu nie je formalistické posúdenie podania strany
sporu, ale preferencia rozhodnutia o merite veci.
Odvolací súd sa úplne stotožnil s odvolaním žalovaného ohľadom skutočnosti, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevenuje otázke zákonnej prednosti zabezpečovacieho
opatrenia pred neodkladným opatrením, na ktorú musí ex offo prihliadať. Odvolací súd poukázal na

to, že v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom existuje
spôsobilý predmet záložného práva (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného), zriadenie záložného
práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia má zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu
a podľa tvrdení žalobcu existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Odvolací súd vyjadril názor, že
sa javí, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie zabezpečovacie opatrenia.

Súd prvej inštancie už vo svojom prvotnom rozhodnutí poukázal na to, že má nepochybne za
preukázané, že žalovaný ako ručiteľ je povinný plniť žalobcovi pohľadávku, ktorú neplní dlžník žalobcu
a je irelevantná skutočnosť, že manželka žalovaného namieta neplatnosť uvedenej dohody o ručení.
Žalovaný k tomu uviedol, že súd prvej inštancie prakticky vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu,
a teda namietanú relatívnu neplatnosť dohody o ručení resp. neplatnosť úverovej zmluvy z dôvodu

uvedenia do omylu. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že uvedené námietky pokiaľ boli,
resp. budú prednesené aj v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 35Up
942/2023 (t.č. Mestským súdom Košice, pod sp. zn. 29Cb 16/2024), tak sa s nimi súd bude musieť
zaoberať a vyhodnotiť ich, avšak nejedná sa o dôvod, pre ktorý by bolo vylúčené nariadiť v tejto veci
zabezpečovacie opatrenie.

Odvolací súd sa taktiež vyjadril ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že ručenie
ďalších osôb je bezvýznamné. Takéto vyjadrenie nepovažoval odvolací súd, bez ďalšieho, za úplne
relevantné, avšak uviedol, že je skutočne iba na rozhodnutí žalobcu, od ktorého z ručiteľov si bude
splatnú pohľadávku vymáhať. Tieto okolnosti ale v prípade pokiaľ budú splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu nebránia v tom, aby bolo

nariadené.
Žalovaný v prvotnom odvolaní tvrdil, že čo sa týka darovacej zmluvy v prospech jeho dcéry tak
preukázal, že sa nejednalo o žiadne fraudulózne, či inak nedobromyseľné konanie a súd prvej inštancie
to vyhodnotil jednostranne, v jeho neprospech. Odvolací súd k tomu uviedol , že nie je vôbec nelogické
pokiaľ súd prvej inštancie v tomto ohľade poukázal na to, že žalovaný sa takto zbavil svojho majetku

a táto okolnosť, aj podľa názoru odvolacieho súdu, svedčí o dôvodnej obave žalobcu o nesplnení si
záväzku žalovaného resp. o tom, že môže byť ohrozená prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu.
Odvolací súd taktiež poukázal na to, že žalovaný sa viacnásobne vyjadril, že sám žalobca mal uviesť,
že vlastní aj iný majetok a túto skutočnosť súd prvej inštancie nezohľadnil. V tejto súvislosti odvolacísúd uviedol , že ani samotný žalovaný sa nevyjadril o aký majetok sa má jednať a akým konkrétnym
spôsobom to má mať vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci.
Žalovaný sa taktiež vyjadril, že zabezpečovacie opatrenie musí nadväzovať na vec samú a že nie je

špecifikovaná pohľadávka žalobcu, s čím ale odvolací súd vyjadril nesúhlas, pretože žalobca svoju
pohľadávku presne špecifikoval a taktiež poukázal na to, že túto pohľadávku si uplatňuje v súdnom
konaní.

4. Súd prvej inštancie v prvotnom rozhodnutí rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že

ho časovo ohraničil, a to právoplatným skončením konania vo veci samej vedeným Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp.zn. 35Up/942/2023. Žalobca vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia podal odvolanie,
t.j. v časti časového ohraničenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalobcu
v tejto časti, keďže má za to, že pokiaľ má byť splnený účel zabezpečovacieho opatrenia a žalobca
ho samotným návrhom časovo neohraničil, tak je na mieste jeho nariadenie bez vopred vymedzeného
časového ohraničenia. Takýmto postupom by sa naplnil účel návrhu žalobcu a nedošlo by taktiež

k neprimeranému obmedzeniu žalovaného, nakoľko v prípade pokiaľ by bola zamietnutá žaloba vo veci
samej, tak by došlo aj k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia resp. zriadené sudcovské záložné právo
by existovalo do uspokojenia pohľadávky žalobcu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
predstavuje miernejší prostriedok zásahu do práv vlastníka nehnuteľnosti, pričom pokiaľ by všetky

námietky žalovaného boli vyhodnotené ako relevantné a žalobcovi by nebola priznaná jeho pohľadávka,
teda žaloba by bola zamietnutá a v takomto prípade je súd povinný podľa § 335 CSP zrušiť
zabezpečovacie opatrenie a v prípade pokiaľ by bola pohľadávka právoplatne priznaná a žalovaný by
ju dobrovoľne nesplnil, nastúpil by zákonný účel zabezpečovacieho opatrenia.
Odvolací súd sa taktiež stotožnil s názorom žalovaného, že z hľadiska procesných pravidiel v danom

prípade z hľadiska účelu a podstaty zabezpečovacieho opatrenia nebolo relevantné domáhať sa
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s eventualitou nariadenia neodkladného opatrenia a aj keď súd
prvej inštancie v podstate z hľadiska teórie správne prvú eventualitu, teda nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol, tak v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, vôbec neozrejmil ako sa
vysporiadal s ustanovením § 324 ods. 3 CSP.

Pokiaľ žalovaný navrhol, aby odvolací súd posúdil aj otázku prípustnosti odvolania žalobcu voči
výroku o nariadení neodkladného opatrenia, tak žalobca, podľa názoru odvolacieho súdu, správne
namietal nesprávnosť časového ohraničenia jeho návrhu bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol vydaním neodkladného opatrenia, a takéto odvolanie podľa názoru odvolacieho
súdu z hľadiska jeho obsahu možno pripustiť.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, preto odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom, keď o návrhu žalobcu rozhodol rozhodnutím, ktoré nie je dostatočne
individualizované, neobsahuje sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia
spätne preskúmať správnosť jeho záverov, znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné

práva,atovtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Odvolacísúdsúčasnedospel
k záveru, že vzhľadom na povahu a intenzitu porušenia procesných práv strán sporu (keď právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným z kľúčových čiastkových práv práva na spravodlivý proces),
uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Súdu prvej inštancie nariadil, aby po vrátení veci konal a znovu rozhodol, pri viazanosti právnych
názorovodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP),pričomjehoúlohoubudeopätovneposúdiťnávrhžalobcu,
ktorý prioritne podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie relevantne

neodôvodnil z akého dôvodu ho zamietol. Odvolací súd poukázal na to, že z doteraz osvedčených
skutočností sa javí ako nepochybné, že existuje spôsobilý predmet záložného práva vo vlastníctve
žalovaného a peňažná pohľadávka žalobcu, pričom sa taktiež javí, že v danom prípade existuje obava
budúceho zmarenia prípadnej exekúcie pričom námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti dohody
o ručení resp. úverovej zmluvy budú predmetom konania vo veci samej.

Odvolací súd zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 %, čo odôvodnil tým, že zamietol návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, čo predstavuje neúspech žalobcu a jeho úspech predstavuje to, že bol
úspešný v časti vydania neodkladného opatrenia, teda bol úspešný v rozsahu 50 %, a preto mu súdpriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Takýto záver ale nie je správny,
pretože pokiaľ súd posúdil, že žalobca bol úspešný v rozsahu 50 %, tak logicky platí, že aj žalovaný
bol úspešný v rozsahu 50 % a v takomto prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.

Ohľadomtrovkonania,alesúdprvejinštancie,minimálnevodôvodnenísvojhorozhodnutia,nezohľadnil,
že žalobca zobral späť svoj návrh v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v k.ú.
G., čím v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací súd preto súdu prvej inštancie uložil
povinnosť náležite posúdiť úspech a neúspech strán sporu a podľa výsledku konania aplikovať príslušné
ustanovenie týkajúce sa nároku na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie po zrušení svojho rozhodnutia zo dňa 20.02.2024 v tejto veci opätovne rozhodol
rozhodnutím zo dňa 27.03.2024. V odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval že skutkový stav sa oproti
jeho poslednému rozhodnutiu zmenil len v tom, že konanie vo veci samej pôvodne vedenej Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 35Up/ 942/2023 bolo po vydaní platobného rozkazu a podaní odporu
žalovaným postúpené Mestskému súdu Košice, kde je vedené pod sp. zn. 29Cb/16/2024, pričom vo

veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Súd prvej inštancie pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, dospel k záveru, že žalobca
sa podaným návrhom dožadoval, aby súd prioritne nariadil zabezpečovacie opatrenie, iba eventuálne
navrhol nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobca osvedčil existenciu spôsobilého
predmetu záložného práva keď osvedčil vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXXX k.ú. A. (nehnuteľnosť 2), ktorá predstavuje spôsobilý predmet záložného práva. Žalobca rovnako
osvedčil existenciu splatnej peňažnej pohľadávky voči žalovanému ktorá vyplýva z dohody o ručení zo
dňa 20.10.2020. V súvislosti s námietkami žalovaného k neplatnosti uvedenej dohody o ručení, ako aj k
zabezpečeniu pohľadávky žalobcu ručením ďalších osôb (C. D. F. a C. D. B.), uviedol, že tieto námietky
budú predmetom konania vo veci samej. Ohľadom osvedčenia obavy z možného budúceho zmarenia

exekúciesúdprvejinštancievychádzalzkonkrétnychskutkovýchokolnostítohtoprípadupričomžalobca
preukázal, že spoločnosť veľkým M - TECH partner s.r.o., ako dlžník žalobcu, nedisponuje reálne
exekuovateľným vlastným majetkom a žalovaný napriek vedomosti o svojom záväzku uspokojiť žalobcu
ako ručiteľ nepreukázal, že má fakticky záujem čo i len o čiastočnú úhradu peňažného záväzku voči
žalobcovi. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že mal za osvedčenú aj snahu žalovaného zmenšiť

svoj majetok, a to uzatvorením darovacej zmluvy ktorou daroval nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX
k.ú. G. (nehnuteľnosť 1) svojej dcére H. E. pričom, ak by žalovaný takýmto spôsobom postupoval aj vo
vzťahu k nehnuteľnosti 2, tak bez zriadenia sudcovského záložného práva by to predstavovalo reálne
budúce ohrozenie prípadnej exekúcie.
Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že pri rozhodovaní taktiež dôkladne zvažoval, či by na nariadením

zabezpečovacieho opatrenia došlo k zásahu do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru a dospel k
záveru že takýto zásah je primeraný a je zároveň zachovaný princíp proporcionality. Poukázal na to, že
žalovaný v rámci svojich vyjadrení opakovane uviedol, že vlastní iný majetok a dožadoval sa zachovania
princípu primeranosti pričom, ale nepredložil žiadny dôkaz o vlastníctve iného majetku. Tieto okolnosti,
podľa názoru súdu prvej inštancie len potvrdzujú neochotu žalovaného a jeho vyhýbanie sa zaplateniu

splatnej pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prebiehajúcom konaní vedenom
Mestským súdom Košice si žalobca uplatnil svojou pohľadávku voči všetkým ručiteľom a vydaním
zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k porušeniu princípu primeranosti, teda nedôjde k neprimeranému
zásahu do práv žalovaného, nakoľko vydaným rozhodnutím sa iba zabezpečuje úhrada pohľadávky
žalobcu, v prípade pokiaľ táto nebude uhradená dobrovoľne a v prípade pokiaľ by došlo k zamietnutiu

žaloby vo veci samej, tak zriadené záložné právo bude zrušené a žalovaného nebude obmedzovať vo
výkone práv vlastníka.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady pre vydanie zabezpečovacie opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti 2 tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia. Čo sa týka eventuálneho (alternatívneho) návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia s poukazom na dikciu ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, súd prvej inštancie o tejto časti návrhu ďalej nerozhodoval (teda ho ani
nezamietol) z dôvodu, že vyhovel primárnemu petitu podaného návrhu, a nariadil zabezpečovanie

opatrenie. V tomto ohľade poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/68/2014, podľa
ktorého „Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit
(súdnapríkladnemôžežalovanémuuložiťpovinnosťvydaťvec,azároveňajpovinnosťzaplatiťžalobcovináhradu za vec). Ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje.
Ak rozhoduje podľa druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne.“

8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to že, žalobca sa v podanom návrhu dožadoval vydania
zabezpečovacieho opatrenia s časovým obmedzením „až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky
žalobcu voči žalovanému vyplývajúcej z vyplývajúcej z Dohody o ručení č. 000625B/CORP/2020 zo dňa
20.10.2020 v spojení so Zmluvou o kontokorentnom úvere číslo: 000625/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020
v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2021.“ V tejto časti časového obmedzenia trvania zabezpečovacieho

opatrenia sa súd prvej inštancie pridržal vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a vydal
zabezpečovacie opatrenie bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, a návrh v tejto prevyšujúcej
časti zamietol. Súd je presvedčený, že takýmto postupom sa naplní účel návrhu žalobcu, aj s poukazom
že „do úplného uspokojenia pohľadávky“ a „bez časového obmedzenia“ majú de facto rovnaký význam
i následok, a zároveň nedôjde k neprimeranému obmedzeniu žalovaného ako už súd uviedol vyššie,
nakoľko v prípade ak bude zamietnutá žaloba vo veci samej, dôjde aj k zrušeniu zabezpečovacieho

opatrenia, resp. zriadené sudcovské záložné právo bude existovať len do uspokojenia pohľadávky
žalobcu (ktoré však môže byť dosiahnuté zo strany ktoréhokoľvek z ručiteľov, či aj samotného dlžníka).
Zároveň každá zo strán má právo podať kedykoľvek návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia,
ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. O trovách konania rozhodol sa to inštancie podľa § 262 ods. 1, 255 ods. 1 ods. 2 a § 256 CSP.
Uviedol, že žalobca si nárok na náhradu trov konania uplatnil a súd zamietol tento návrh len v nepatrnej
časti týkajúcej sa časového obmedzenia, preto má za to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100
%, a nevyhovenie eventuálnemu (alternatívnemu) petitu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je
možné považovať za neúspech žalobcu tak, ako súd už uviedol vyššie. Zároveň, vo vzťahu k zastaveniu

konania v časti ohľadom nehnuteľnosti 1 na základe čiastočného späťvzatia žalobcu, podľa názoru súdu
nie je možné konštatovať jednoznačné zavinenie zastavenia konania, keďže k späťvzatiu žalobcom
došlo pričinením žalovaného z dôvodu prevodu vlastníctva tejto nehnuteľnosti 1 zo žalovaného na jeho
dcéru. Preto zohľadniac vyššie uvedené súd napokon o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.

K trovám odvolacieho konania uviedol, že Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že odvolanie žalobcu,
aj žalovaného bolo dôvodné a rozhodnutie prvoinštančného súdu na základe podaných odvolaní zrušil.
Zuvedenéhodôvodumaliobestranyvodvolacomkonanírovnakýúspech,atedaotrováchsúdrozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že návrh žalobcu považuje za
nekvalifikovaný a zmätočný, a preto ho mal súd odmietnuť. Vyjadril nesúhlas s vysvetlením eventuality
v bode 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia a poukázal na to, že súd svojim postupom porušil
princíp rovnosti strán keď defacto odstránil závažné nedostatky návrhu bez toho, aby mal jeho postup
oporu v civilnom kódexe a jednostranne uprednostnil žalobcu. Žalovaný ďalej namietol, že súd zásadné

námietky týkajúce sa neplatnosti ručiteľského vyhlásenia vyhradil konaniu vo veci samej. Takýto postup
nemá oporu v úprave konania o neodkladnom či zabezpečovacom opatrení a naopak je povinnosťou
súdu takéto na námietky, osobitne, ak ide o základ obrany strany, vziať do úvahy a vysporiadať sa s
nimi. Žalovaný uviedol, že súd sa neopodstatnene priklonil na stranu žalobcu aj pri posudzovaní jeho
majetkových pomerov. Týka sa to nepreukázania princípu primeranosti, spočívajúceho v tom, že žalobca

nevenoval dostatočnú pozornosť majetkovým pomerom žalovaného, napriek tomu, že sám uviedol, že
si je vedomý toho, že má ďalší majetok, čo bolo samo osebe dôvodom pre zamietnutie žalobného
návrhu, keďže nepreukázal naplnenie doktrinálne ustáleného princípu proporcionality. Žalovaný taktiež
zdôraznil, že prípadné zmenšenie majetku samo osebe nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia a opätovne poukázal na to že darovanie nehnuteľnosti dcére predstavovalo

úplne dobromyseľný úkon. Vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať
za akademické, keďže súd žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, čo považuje
za zásadné pochybenie. Za nesprávne považuje taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom
interpretácia, že mal žalobca úspech 100 % je neadekvátna, aj vzhľadom na to, že prvé odvolanie
žalobcu bolo úspešné v celom rozsahu a súd nesprávne rozhodol aj v súvislosti so zastavujúcou časťou

konania, keď z procesného hľadiska toto zastavenie zavinil žalobca. Rovnako sa žalovaný domnieva,
že v odvolacom konaní bol úspešnejší ako žalobca, keďže pri materiálnom posúdení rozsahu a obsahu
odvolaní bolo jeho odvolanie úspešné v celom rozsahu a viedlo k zrušeniu neodkladného opatrenia,
kdežto odvolanie žalobcu sa týkalo iba parciálnej otázky. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutím apostupom súdu prvej inštancie boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP, a preto navrhol, aby odvolací súd návrh žalobcu v celom rozsahu odmietol resp., ak ho považuje
za prípustný, aby ho zamietol.

11. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol že toto odvolanie považuje za nedôvodné. Pridržiava sa
všetkých doterajších vyjadrení, skutkové vyjadrenia žalovaného vyslovene popiera a uvádza vlastné
tvrdenie o skutkových okolnostiach. Poukázal na to, že aj keď žalovaný niekoľkokrát napádal aj v
predchádzajúcich vyjadreniach návrh žalobcu s tým, že tento je zmätočný a nezrozumiteľný, tak

ani v odvolaní neuviedol z akých konkrétnych dôvodov. Uviedol, že žalovaným namietaná relatívna
neplatnosť ručiteľského záväzku nezakladá dôvod, pre ktorý by nemohlo byť v danom prípade nariadené
zabezpečovacie opatrenie. Žalovaným namietanú neprimeranosť neodkladného opatrenia vo vzťahu k
majetkovým pomerom žalovaného a ním oponované nezachovanie princípu proporcionality, považuje
žalobca za neuchopiteľnú námietku, pričom už v samotnom návrhu sa vysporiadal s princípom
proporcionality, keď poukázal na to že žalobca bol vlastníkom niekoľkých nehnuteľností a vzhľadom na

túto skutočnosť, ako aj výšku pohľadávky požiadal o zriadenie zabezpečovacie opatrenia iba k vybranej
nehnuteľnosti, pretože práve naopak, ak by sa dožadoval zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na
niekoľkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, tak v takomto prípade by išlo o porušenie
princípu proporcionality a neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného. Žalobca poukázal na to,
že práve žalovaný ako jeden z ručiteľov pristúpil k zmenšeniu svojho majetku bezodplatným prevodom

vlastníctva, práve v čase keď prebiehalo konanie vo veci samej na Okresnom súde v Banskej Bystrici
pričom pohľadávka žalobcu nebola ani sčasti uhradená a žalovaný nepreukázal žalobcovi žiadnu istotu,
že by v budúcnosti nedošlo z jeho strany k obdobnému konaniu. V súvislosti s námietkou žalovaného
ohľadom konanie vo veci samej, žalobca uviedol, že toho času prebieha konanie vo veci samej na
Mestskom súde Košice, pod sp. zn. 29Cb/16/2024, v ktorom sa žalobca domáha

zaplatenia svojej pohľadávky. Súd prvej inštancie teda nijakým spôsobom nepochybil, nakoľko vec sama
už prebieha na príslušnom súde. Ohľadom trov konania sa žalobca stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie.Nazákladetýchtoskutočnostípretonavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na trovy odvolacieho konania
v celom rozsahu.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok -
CSP)poopätovnomrozhodnutísúduprvejinštanciezistilžežalovanýakooprávnenáosoba(§359CSP)
podal v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §

379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné čo sa týka merita veci a je čiastočne dôvodné čo sa týka trov
konania.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie ohľadom nariadenia zabezpečovacie opatrenia zriadením záložného práva a zamietnutia
návrhu v prevyšujúcej časti (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v predmetnej veci existuje spôsobilý predmet záložného
práva, splatná peňažná pohľadávka ako je osvedčenie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pokiaľ
žalobca namietal, že návrh žalobcu je nekvalifikovaný a zmätočný, tak je potrebné dať za pravdu

žalobcovi,žežalovanýneuviedolzakýchkonkrétnychdôvodov.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazuje
na to, že návrh žalobcu spĺňa všeobecné náležitosti podľa § 127 CSP, taktiež je z neho úplne zrejmé
s poukazom na § 129 ods. 1 CSP čoho sa týka a čo ním žalobca sleduje a rovnako spĺňa náležitosti
ustanovenia§326CSPvpredmetnejveci,tedaneboldanýžiadendôvodpreodmietnutienávrhužalobcu
doručeného súdu prvej inštancie 23.10.2023.

Žalovaný zároveň namietal že súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil zamietnutie eventuálneho petitu
týkajúceho sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (bod 30 odôvodnenia), k čomu odvolací súd
uvádza že takýto postup je procesne správny, pretože pokiaľ súd vyhovel primárneho petitu o eventualite
už nerozhoduje, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie a ako správne citoval rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR.

Žalovaný taktiež opätovne poukázal na to že darovacia zmluva, ktorou daroval nehnuteľnosť 1 svojej
dcére je dobromyseľným úkonom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to že je úplne logické, že
žalobca bude obhajovať takýto postup, avšak z pohľadu nestranného súdu za skutočne javí že takýto
postup vzbudzuje reálnu obavu, že žalobca takýmto spôsobom môže previesť aj svoj ďalší majetok,čím by mohlo dôjsť z menšieho zmenšeniu jeho majetku v takom rozsahu že nebude schopný uhradiť
pohľadávku žalobcu, resp. zmarí prípadnú exekúciu.
Žalovanýtaktiežnamietalžesúdprvejinštancieneuložilžalobcovipovinnosťpodaťžalobuvovecisamej.

Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie správne neaplikoval ustanovenie § 336, resp. 337
CSP, keďže mal za nepochybne preukázané, že žalobca si svoju pohľadávku v súdnom konaní uplatnil
a konanie vo veci samej prebieha pred Mestským súdom Košice, tak ako to už bolo vyššie citované.
Žalovaný namietal aj to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia, čo mu ale v tomto štádiu konania nemožno vytýkať, pretože správne uviedol, že tieto

skutočnosti budú riešené vo veci samej a súd prvej inštancie mal v danom prípade splnené zákonné
predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie danosti práva, čo v danom
prípade predstavuje pohľadávku žalobcu voči žalovanému, ako aj bezprostredne hroziacu ujmu
spočívajúcu v obave, že exekúcia môže byť ohrozená, a to s poukazom na správanie sa žalovaného,
ktorý v čase vedenia súdneho konania voči jeho osobe, previedol jednu zo svojich nehnuteľností na
svoju dcéru.

Žalovaný taktiež viacnásobne namietal, že žalobca mal byť v tomto konaní nejakým spôsobom
uprednostňovaný pri posúdení jeho nároku, avšak odvolací súd zdôrazňuje že v danom prípade
sa jedná o jasný príklad správnosti nariadenia zabezpečovacie opatrenia vzhľadom na okolnosti v
prejednávanej veci, a to hlavne obavu, že exekúcia môže byť ohrozená. Súd prvej inštancie taktiež
správne uzavrel, že všetky námietky žalovaného budú riešené vo veci samej a pokiaľ súd dospeje k

záveru o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia resp. k iným skutočnostiam, ktoré budú mať za následok
neexistenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, tak žaloba bude zamietnutá a zároveň bude aj
zrušené aj zabezpečovacie opatrenie. Odvolací súd taktiež poukazuje na to že zriadenie záložného
právaskutočneibazabezpečujepohľadávkuazásadnýmspôsobomneobmedzuježalovanéhovužívaní
jeho nehnuteľnosti, čo je vlastne základným účelom zabezpečovacej opatrenia.

Súd prvej inštancie taktiež správne zamietol návrh žalobcu v časti týkajúcej sa časového ohraničenia
trvania zabezpečovacie opatrenia s poukazom na právny názor odvolacieho súdu.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný síce formálne vymedzil odvolacie dôvody, tieto však
konkrétne nešpecifikoval, pričom odvolací súd nezistil dôvodnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, a

preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia
záložného práva a jeho zamietnutia v prevyšujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

15. Na rozdiel od merita veci sa odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom

trov konania. V súvislosti s prvým rozhodnutím zo dňa 22.11.2023 súd prvej inštancie konštatoval,
že k späťvzatiu návrhu ohľadom nehnuteľností 1 došlo pričinením žalovaného, keďže tento previedol
vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti na svoju dcéru. V tomto ohľade odvolací súd, ale poukazuje na to, že je
toprávežalobca,ktorýjepánomsporuaktorýsiajzverejneprístupnéhoregistramoholpreveriťaktuálne
vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti ku dňu podania návrhu, preto nemožno konštatovať že žalobca nezavinil

zastavenie konania v tejto časti. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka vyhovujúcej časti
uznesenia zo dňa 22.11.2023, tak toto bolo odvolacím súdom zrušené, a to aj s poukazom na to, že
žalobca nesprávne navrhol eventuálne a zároveň aj alternatívne nariadenie neodkladného opatrenia,
aj keď mal jednoznačne navrhnúť iba nariadenie zabezpečovacie opatrenia s poukazom na dikciu §
324 ods. 3 CSP, čím v tomto ohľade spôsobil zmätočnosť svojho návrhu a z tohto dôvodu odvolací

súd nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobca bol vo vzťahu k
uzneseniu zo dňa 22.11.2023 neúspešný, ale bol úspešný čo sa týka uznesenia zo dňa 27.03.2024,
keď súd jeho návrhu vyhovel a návrh zamietol iba v nepatrnej časti týkajúcej sa časového vymedzenia
neodkladného opatrenia, keďže toto súd považoval vlastne za nadbytočné s ohľadom na to, že režim
trvania zabezpečovacieho opatrenia je upravený zákonom. Vzhľadom na to, že čo sa týka uznesenia zo

dňa 22.11.2023, procesne úspešný bol žalovaný a čo sa týka uznesenia zo dňa 27.03. 2024 žalobca,
preto o trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, s použitím §
262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,
nakoľko úspech strán sporu bol rovnaký.
Ohľadom odvolacích trov konania, odvolací súd rovnako rozhodol na základe vyššie citovaných

zákonných ustanovení, pričom v odvolacom konaní týkajúcom sa uznesenia zo dňa 22.11.2023 bol
úspešný žalovaný, keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v odvolacom konaní
týkajúcom sa uznesenia zo dňa 27.03.2024 bol úspešný žalobca, preto odvolací súd aj čo sa týka trov
odvolacieho konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.16. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).