Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323201080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5323201080.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej
veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. C. XXX, XXX XX D. E. C., právne zastúpená:
MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica,
IČO: 36 416 525, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, H. E. H. XXXX, XXX XX H. E. H.,

o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Žilina č. k.
CA – 4C/33/2023 - 60 zo dňa 31.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania
z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku I. z o s t á v a uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
konanie zastavil, a to podľa ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“) z dôvodu späťvzatia žaloby. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1. Súd prvej inštancie k prvému výroku uviedol, že žalobkyňa využila svoje dispozičné právo
disponovať so žalobou a svoju žalobu vzala späť pred prvým pojednávaním a pred predbežným
prejednaním sporu. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia
§ 146 ods. 1 druhej vety CSP preto nebol potrebný.

1.2. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu

trov konania. Uviedol, že žalobkyňa, domáhajúc sa súdnej ochrany odôvodnila podanú žalobu tým, že
predchádzajúcispoluvlastník(I.A.),akopredávajúci,previedoljemupatriacepodielynažalovaného,ako
kupujúceho, ktorý podľa jej vedomostí nebol vo vzťahu k nemu ako osoba blízka a konštatovala, že tým
konal nezákonne, pretože ju nevyzval vo vzťahu k predpokladanému úkonu na využitie jej patriaceho
predkúpneho práva. Samotná žalobkyňa konštatovala, že zákonnú povinnosť si nesplnil predchádzajúci
spoluvlastník (I. A.). Teda súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné žalovanému pričítať porušenie

práva a súdu sa javila vo veci rozhodovania o trovách konania ako vhodná aplikácia podľa ustanovenia
§ 257 CSP z dôvodu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené podiely na sporných
nehnuteľnostiach zo žalovaného na žalobkyňu, došlo o necelý mesiac po doručení žaloby žalovanému,
čím teda došlo k náprave. Zároveň súdu nie je ani známe, či sa žalobkyňa u žalovaného domáhala
nápravy nejakým spôsobom už pred podaním žaloby.2. Proti výroku II. predmetného uznesenia súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie.Žiadanapadnutéuzneseniesúdprvejinštanciezmeniťtak,žežalobkyňamávočižalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, spravodlivé a v súlade
s judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Ide o nesprávne právne posúdenie a hodnotenie skutkového
stavu.

2.2.Žalobkyňauviedla,ženázorysúdu,žezákonnúpovinnosťsinesplnilpredchádzajúcispoluvlastník(I.
A.), ku kúpnej zmluve došlo o necelý mesiac po doručení žaloby žalovanému, čím teda došlo k náprave,
a tiež, že nie je ani známe, či sa žalobkyňa u žalovaného domáhala nápravy nejakým spôsobom už
pred podaním žaloby, sú podľa názoru žalobkyne vo vzťahu k tomu, kto mal byť zaviazaný na náhradu
trov konania, irelevantné a nezakladajú v žiadnom ohľade mimoriadne okolnosti, pre ktoré by žalobkyňa
mala byť ukrátená o náhradu trov konania, ktoré jej vznikli tým, že sa na súd musela obrátiť žalobou a

osloviť advokáta o právnu pomoc v konaní.

2.3. Ďalej mala žalobkyňa za to, či žalovaný splnil svoju povinnosť mesiac alebo napr. rok po podaní
žaloby, bolo bezpredmetné, rovnako tak to, či žalobkyňa žalovaného vyzvala na nápravu, čo nebolo jej
zákonnou povinnosťou. To, že si zákonnú povinnosť nesplnila iná osoba, nebolo správnym názorom.

Predkupné právo síce porušila (primárne) iná osoba – podielový spoluvlastník, ale ani žalovaný (ktorý
rovnako ako prevodca mal a musí poznať právo vrátane ustanovení o predkupnom práve a túto
skutočnosť mohol žiadať preukázať - § 43 OZ) v rovnakej miere participoval na porušení zákona, pretože
predkupné právo bolo porušené kúpnou zmluvou, čo je dvojstranný právny úkon. Navyše je to len
žalovaný, kto je jedinou pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto type konaní i podľa ustálenej

praxe NS SR (napr. 2 Cdo 28/2009). Žalobkyňa preto nemusela a ani nemohla žalovať inú osobu, aby
uzavrela zmluvu s ňou.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmaluzneseniesúduprvejinštancievrozsahu
a z dôvodov daných v ustanovení § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku II. zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávna právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval

správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania vecne správne.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Citovanéustanovenia§ 256ods.1CSPo náhradetrovkonaniaplatíprekaždékonaniebezohľaduna

to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená
v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem
procesnézavineniesaposudzujevýlučnez procesnéhohľadiska.Zásadazodpovednostizazavinenieje
inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú

tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby,
z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku
podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného.9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o správanie

žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného
alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu
výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne
najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil
žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie

konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách
žalobného návrhu ( petitu ). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním ( konaním ) žalovaného bez toho, aby o veci ( meritórne ) rozhodol súd. Pritom medzi
správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca
právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ
bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu

žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že
pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné
vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal ( podľa petitu ) a dôvodom
späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade
so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania

zavinil.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Je potrebné
zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania oprávnenej strane

celkom alebo sčasti neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide
o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Uvedené ustanovenie preto nemožno

vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov oprávnenej strane, ale vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba

zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými
z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku ( práva )
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 CSP upravujúce moderačné právo súdu, osobitne

akcentujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda
uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

13. Predmetom konania v predmetnej veci bolo nahradenie prejavu vôle predávajúceho

s uzavretím kúpnej zmluvy. Účelom žaloby bolo dosiahnuť nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnostiam od nadobúdateľa (žalovaného). K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný
splnil to, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala po podaní žaloby na súd.

14. Odvolací súd uvádza, že uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 257

CSP, neprestavujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, vzhľadom na ktoré by bolo
dôvodné o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 257 CSP.15. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze
sp. zn. I. ÚS 387/2019 zo dňa 02.04.2020 , v ktorom uviedol, že: ,,Každé rozhodnutie súdu, ktorým
sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím,

prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na
základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné
osobitného zreteľa.“

16. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec

právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu (§ 365 ods. 1 písm. h)
CSP). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

17. V súlade s ustanovením § 391 ods. 3 CSP odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie

v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť zodpovednosť za zastavenie konania, či je daná na strane
žalobcu alebo na strane žalovaného.

18. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti (vo výroku I.) zostáva uznesenie súdu prvej inštancie
nedotknuté (§ 367ods. 2 CSP).

19. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 3 CSP
a ustanovenie § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)