Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323203210
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323203210.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Mariany Hirkovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská č. 1525/1, 140 92 Praha 4 - Mychle, Česká republika,
IČO: 64948242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová č. 1/A, 813

33 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47251336, zastúpená: JUDr. Katarína Pacachová, LL.M, manažér
Corporate Workout, a A. A. B., právnik Corporate Workout, proti žalovanému C. D. E., D., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl
& Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova č. 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o
nariadenie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. 13C/80/2023 – 115 zo dňa 22. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j euznesenie, okrem výroku I. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) napadnutým uznesením
rozhodol takto :

I. Súd konanie v časti o nariadenie zabezpečovacieho alternatívne neodkladného opatrenia vo vzťahu
k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v katastrálnom
území G., obec G., okres G., zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Humenné,
Katastrálny odbor:
a) stavby na pozemkoch (parcela registra "C") súpisné číslo: 179, na pozemku par. č.: 2393/3, popis:
Garáž, súpisné číslo: XXX, na pozemku par. č.: 2393/1, popis: Rodinný dom,

b) pozemok (parcela registra "C") par. č.: 2393/1, druh: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 561 m2,
par. č.: 2393/2, druh: Záhrada: 355 m2, par. č.: 2393/3, druh: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere:
54 m2, par. č.: 5360/7, druh: Orná pôda, o výmere: 2637 m2, par. č.: 5360/8, druh: Ostatná plocha: 15
m2, par. č.: 5386/3, druh: Orná pôda: 1120 m2, par. č.: 5388/6, druh: Trvalý trávny porast: 1220 m2, z
a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami

zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Medzilaborce, Katastrálny odbor,
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území A., obec A., okres A.:
a) stavby na pozemkoch (parcela registra "C") súpisné číslo: 658, na pozemku par. č.: 1346/84, popis:
Bytový dom, typ priestoru: Byt č. X, vchod č. 2 na 1. poschodí,
b) pozemok (parcela registra "C") par. č.: 1346/84, druh: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 356
m2, vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 a s podielom 4054/84384 na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu,a to najmä prevodov vlastníckeho práva na tretie osoby, zriadeniu záložného práva, vecného bremena
alebo iného vecného alebo záväzkového práva v prospech tretích osôb alebo v prospech samých seba,
vloženiu ako vkladu do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, alebo iným spôsobom

scudzenia alebo zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 35Up/942/2023.
III. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
IV. Súd alternatívny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
V. Súd žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50

% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením súdneho úradníka.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že návrhom, ktorý mu
bol doručený dňa 24.10.2023 navrhol žalobca, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým
v prospech žalobcu zriadi záložné právo zabezpečujúce pohľadávky žalobcu voči žalovanému

vyplývajúce z dohody o ručení č. 00625B/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020, v spojení so zmluvou
o kontokorentnom úvere č. 000625/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
17.03.2021, na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaných na LV č. XXX, k.ú.
G., a LV č. XXXX, k.ú. A., a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
alternatívne (správne podľa petitu návrhu eventuálne), aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

nakladania s týmito nehnuteľnosťami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako aj nahradiť
trovy konania. Prvoinštančný súd poukázal na to, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2020,
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2021, poskytol žalobca spoločnosti M – TECH partner, s.r.o.,
Prešov, IČO: 31 728 251, finančné prostriedky vo forme úveru vo výške 450.000,- eur. Žalobca zároveň
dňa 20.10.2020 uzatvoril so žalovaným C. D. E., D., dňa 04.07.1976, dohodu o ručení č. 000625B/

CORP/2020 v zmysle ktorej sa žalovaný ako ručiteľ zaviazal, že v prípade, ak dlžník nesplní svoj
záväzok zo zmluvy o úvere riadne a včas, uspokojí žalobcu v celom rozsahu dlžníkom nesplneného
záväzku. Žalovaný bol v čase poskytnutia úveru a aj v súčasnosti je konateľom a spoločníkom
dlžníka. Oznámením o predčasnej splatnosti úveru, a výzvy na úhradu celého zostatku dlhu zo dňa
01.08.2023 oznámil žalobca dlžníkovi, že z dôvodu nesplácania úveru využil svoje právo požadovať

okamžité zaplatenie celého zostatku úveru aj s príslušenstvom, a úver sa tak stal splatným dňa
04.08.2023, pričom vyzval dlžníka na úhradu pohľadávky v lehote 3 dní od doručenia tohto oznámenia.
Dlžník si toto oznámenie neprevzal, a neprevzatá zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 30.08.2023.
Toto oznámenie si neprevzal ani žalovaný ako ručiteľ, a neprevzatá zásielka sa vrátila taktiež dňa
30.08.2023. Žalobca navrhol vydanie zabezpečovacieho opatrenia, resp. neodkladného opatrenia

z dôvodu existencie hroziacej ujmy nevymožiteľnosti pohľadávky a ohrozenia exekúcie, alternatívne
z dôvodu bezodkladnosti úpravy pomerov a obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný ako ručiteľ, a zároveň ako konateľ a spoločník dlžníka, má vedomosť o existencii
vymáhanej pohľadávky a napriek tomu nemá úprimný záujem uhradiť svoj záväzok z poskytnutého
ručenia. Žalobca poukázal na to, že žalobca v čase existencie tejto vymáhateľnej pohľadávky previedol

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G. (nehnuteľnosť 1), na základe darovacej zmluvy, pričom
pod V 1381/2023 je vyznačená plomba. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný ako ručiteľ sa snaží
previesť túto nehnuteľnosť na tretiu osobu, a tým zabrániť žalobcovi, aby sa mohol v budúcnosti
v prípadnej exekúcii uspokojiť z predmetného majetku. Žalobca sa taktiež vyjadril, že existuje dôvodná
obava, že žalovaný by tak mohol postupovať v budúcnosti aj pri nehnuteľnostiach evidovaných na

LV č. XXXX, k.ú. A. (nehnuteľnosť 2). Žalobca zároveň poukázal na to, že v Obchodnom vestníku
bolo dňa 26.09.2023 zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, sp.zn. 2K/33/2023, ktorým súd
rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka. Uviedol, že dlžník nedisponuje reálne
exekvovateľným majetkom a žalovaný ako ručiteľ, hoci má vo vlastníctve viacero nehnuteľností, do
dnešného dňa nepodnikol žiadne kroky k uspokojeniu záväzku žalobcu, a je obava, že v prípade

ak by nedošlo k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, resp. k vydaniu neodkladného opatrenia,
nebol by žalobca uspokojený na svojich právach, a žalovaný ako ručiteľ, by mohol bez akýchkoľvek
problémov a komplikácií predmetné nehnuteľnosti zaťažiť „fiktívnym záložným právom“, voči žalobcovi
v prednostnom poradí, alebo tieto nehnuteľnosti previesť na inú osobu, alebo inak znemožniť žalobcovi,
aby prípadné uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní bolo úspešné, teda ohroziť exekúciu

pohľadávky žalobcu.
Žalobca sa vyjadril, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zriadenia záložného práva
k týmto nehnuteľnostiam nezasiahne do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, nepostihne a neohrozí
práva žalovaného z dôvodu, že slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je oba, žeexekúcia bude ohrozená (táto obava tu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je), pričom samotný
výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam môže nastať až potom, ako sa v súdnom konaní
preukáže, že pohľadávka žalobcu je dôvodná a bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Takýmto

spôsobom bude dosiahnutá prevenčná funkcia a prevencia hroziacej škody spôsobenej žalobcovi.
Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 12.10.2023 podal Okresnému súdu Banská Bystrica návrh
na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanému, pričom
uvedené konanie je vedené pod sp.zn. 35Up/942/2023. Žalobca sa vyjadril, že zákaz dispozície z týmito
nehnuteľnosťami musí byť určený do takého časového okamihu, aby nebola ohrozená exekúcia na

vymoženie splatnej a vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pretože pokiaľ by súd nariadil zabezpečovacie,
resp.neodkladnéopatrenielendočasuprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecizaplateniapohľadávky
žalobcu voči žalovanému ako ručiteľovi, bol by žalovanému poskytnutý dlhý časový priestor, v ktorom
by zákonnou cestou mohol dosiahnuť zmarenie cieľa kladeného zabezpečovacím alebo neodkladným
opatrením.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 02.11.2023 mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného
(súdu nebolo známe ako sa žalovaný, resp. jeho právny zástupca oboznámili s podaným návrhom),
ktorý poukázal na to, že v návrhu žalobca používa jednak pojem alternatívny petit, ako aj eventuálny
petit, pričom nie je zrejmé čoho sa domáha a v danom prípade sa nemôže jednať ani o jeden z týchto
dvoch druhov petitov, pretože obidva musia mať svoj pôvod v hmotnom práve, čo v tomto prípade nie

je naplnené. Podľa názoru žalovaného je návrh žalobcu zmätočný, nezrozumiteľný a neurčitý, a keďže
súd nemôže žiadať odstránenie tejto vady, žalovaný navrhol, aby súd návrh z tohto dôvodu odmietol.
Ak by mal súd za to, že návrh je spôsobilý na prejednanie, tak v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti
1, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. G., nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, pretože
nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný taktiež nesúhlasí s vymedzením pohľadávky

žalobcu ako „vymáhateľnej“ z dôvodu vznesených námietok žalovaného. Poukázal na to, že manželka
žalovaného listom zo dňa 08.09.2023, ktorý bol žalobcovi doručený 11.09.2023 uplatnila relatívnu
neplatnosť dohody o ručení z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok z dôvodu, že neudelila súhlas
s uvedenou dohodou (viď rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I.ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010). Podľa názoru
žalovaného je preto dohoda o ručení neplatná, a nemôže vyvolať žiadne právne účinky, ani vo vzťahu

k žalovanému. Listom zo dňa 20.10.2023 žalovaný uplatnil námietku neplatnosti tiež z dôvodu uvedenia
do omylu, nakoľko ručiteľ, ale aj spoločníci, resp. štatutárne orgány hlavného dlžníka boli pri celom
úverovom prípade uvedení do omylu a stali sa obeťou klamlivých informácií sprostredkovaných orgánmi
verejnej moci, ako aj zneužívajúceho a nepoctivého konania zo strany žalobcu. Z príslušnej úverovej
schémy, tzv. covidového úveru, na ktoré sa aplikovali antikorona záruky SIH, ako aj sprievodných

informácií, ktoré boli verejne proklamované v masívnej mediálnej kampani vyplývalo, že úvery mali
byť zabezpečené zo strany štátu, a to až do výšky 90 %. V skutočnosti však vyšlo najavo, že štát
poberateľom úverov neposkytuje žiadne záruky, pričom všetko sa to odohrávalo v období reštrikcií
vyvolaných obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou COVID – 19, v ktorej bol hlavný dlžník de facto
nútený vykonávať podnikateľskú činnosť proti svojej vôli. S odkazom na uvedené dôvody a skutočnosti

sa žalovaný domohol relatívnej neplatnosti dohody o ručení aj z dôvodov uvedenia do omylu (§ 49a
Občianskeho zákonníka).
Poukázal na to, že v súvislosti s nehnuteľnosťou 1 zapísanou na LV č. XXX, k.ú. G., sa nejednalo
o účelový prevod, ale naopak o dlhodobo pripravovaný prevod s ktorým súhlasila banka, ktorá poskytla
hypotekárny úver, a ktorý žalobca zrealizoval pri príležitosti 18. narodenín svojej dcéry. Uviedol, že

predmetný rodinný dom je zaťažený záložným právom zabezpečujúcim hypotekárny úver, čo má priamy
dopad na jeho hodnotu, a v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, by to znamenalo, že
žalobca by nemohol mať v poradí prvé záložné právo. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný
zamlčal viaceré skutočnosti týkajúce sa zabezpečenia úveru, ktorý je v skutočnosti zabezpečený
SIH antikorona poistením, resp. ručením (čo je osobitná schéma zabezpečenia antikorona úverov),

a ručením poskytnutým ďalšími dvoma spoločníkmi hlavného dlžníka, a to C. D. B. a C. D. F., ktorí
podpísali rovnaké, resp. obdobné dohody o ručení ako žalovaný.
Žalovaný prioritne poukázal na to, že z hľadiska vzťahov medzi zabezpečovacím a neodkladným
opatrením je zrejmé, že v danom prípade môže žalobca požadovať len nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, keďže primárnym účelom jeho návrhu je zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Ďalej poukázal

na to, že žalobca nevenuje žiadnu pozornosť ustálenej požiadavke primeranosti zabezpečovacieho
opatrenia. Na jednej strane tvrdí, že žalovaný vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, a na druhej strane
bez bližšieho vysvetlenia tvrdí, že môže dôjsť k ohrozeniu uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa
názoru žalovaného bolo povinnosťou žalobcu uviesť aspoň približnú hodnotu nehnuteľností, naktoré sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca sa vo
svojom návrhu vôbec nezaoberá vzťahom k meritórnemu konaniu, pričom z povahy veci, ale aj
z § 343 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok (CSP), vyplýva, že na

zabezpečovacie opatrenie musí nadväzovať konanie vo veci samej. Žalovaný poukázal na to, že petit
zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť akceptovaný, pretože neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá
má byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, naopak obsahuje len všeobecné vymedzenie (bez
podrobnej špecifikácie jej právneho dôvodu), napriek tomu, že sa jedná o pohľadávku, ktorej výška
je známa. Žalovaný preto považuje petit za nevykonateľný a neprípustný a navrhol, aby bol návrh

na nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia odmietnutý, a v prípade že ho súd
považuje za návrh, ktorý je zrozumiteľný a určitý, aby bol v celom rozsahu zamietnutý.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že v súvislosti s namietanou
relatívnou neplatnosťou zo strany manželky žalovaného je potrebné vychádzať z judikatúry súdov,
podľa ktorej každý z manželov môže samostatne uzatvárať záväzky aj mimo oblasti spoločných vecí

(rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cz/57/73 zo dňa 21.12.1973). Taktiež poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.
8Cdo/263/2019, resp. ďalšie rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súčasná platná právna úprava pripúšťa,
že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať a seba samostatné
záväzky, t.j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho,
aby takéto úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné.

5. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcu uviedol, že v súvislosti s relatívnou neplatnosťou trvá
na svojich záveroch a zdôrazňuje, že ručenie je jednostranným právnym úkonom bez protiplnenia
zaťažujúcim majetok tvoriaci masu BSM, a preto sa naňho pozerá špecificky, pričom táto otázka nie je
v súdnej praxi posudzovaná tak jednoznačne, ako to tvrdí žalobca, a má za to, že námietka relatívnej

neplatnosti je dôvodná. Žalovaný taktiež poukázal na to, že navrhované znenie neodkladného opatrenia
je neprimerané, a potencionálne zasahuje do dobromyseľných vzťahov s tretími osobami, keďže
nehnuteľnosť 2/ je od roku 2015 dlhodobo prenajatá, preto minimálne zákaz prenájmu nehnuteľnosti
nemôže byť považovaný za adekvátny a vyvolá iba ďalšie spory.

6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že žalobcom požadovaná dočasná úprava
pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia dostatočne daná, a to aj s ohľadom na námietky
žalovaného prednesené v rámci písomných vyjadrení a neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia.
Uviedol, že zo skutočností popísaných žalobcom v návrhu možno vyvodiť dôvodnú obavu odôvodňujúcu

naliehavosť a nevyhnutnosť potreby upraviť právne vzťahy medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu
prvej inštancie je nepochybné, že žalobca podaným návrhom osvedčil existenciu právneho vzťahu
medzi stranami, keď osvedčil existenciu splatnej pohľadávky voči žalovanému a osvedčil vlastníctvo
žalovanéhoknehnuteľnosti2/zapísanénaLVč.XXXX,k.ú.A..Poukázalnato,žeúčelomneodkladného
opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah

vyriešený konečným rozhodnutím, v danom prípade v konaní vedenom Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp.zn. 35Up/942/2023, pričom vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu.
Uviedol,žeprirozhodovaníoneodkladnomopatreníjeirelevantnáskutočnosť,žemanželkažalovaného,
ako aj žalovaný namietajú neplatnosť dohody o ručení, a rovnako je bezvýznamné aj zabezpečenie
pohľadávky žalobcu ručením ďalších osôb, keďže je iba na rozhodnutí žalobcu od ktorého z ručiteľov si

bude splatnú pohľadávku vymáhať. Súd prvej inštancie mal za osvedčenú aj snahu žalovaného zmenšiť
svoj majetok, a to práve uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 25.09.2023, na základe ktorej daroval
nehnuteľnosť 1/ zapísanú na LV č. XXX, k.ú. G. svojej dcére, pričom napriek tvrdeniu žalovaného,
že ide o dar k 18. narodeninám, je nepochybné, že k zmenšeniu výlučného majetku žalovaného, na
základe darovacej zmluvy došlo. Taktiež uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia, tak ako je

to uvedené vo výroku II. jeho uznesenia, bol podľa jeho názoru zachovaný aj princíp proporcionality.
V danom prípade stoja proti sebe právo žalobcu na zaplatenie splatnej pohľadávky a vlastnícke právo
žalovaného k nehnuteľnosti 2/, pričom užívanie nehnuteľnosti žalovaným nie je žiadnym spôsobom
ohrozené. Žalovaný bude obmedzený iba v určitom rozsahu vo svojich vlastníckych právach, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej (OS BB sp.zn. 25Up/942/2023).

7. Prvoinštančný súd poukázal ďalej na to, že sa nestotožnil s návrhom žalobcu v časti trvania
neodkladného opatrenia až do uspokojenia celej pohľadávky žalobcu na základe zmluvy o úvere
v spojení s jej dodatkom, a takéto trvanie neodkladného opatrenia považoval za neprimerané, pretonávrh v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň s poukazom na existujúcu nájomnú zmluvu zo dňa
24.04.2015 medzi žalovaným ako prenajímateľom a A. H. a A. H. ako nájomcami k nehnuteľnosti 2/
zapísanej na LV č. XXX, k.ú. A., sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zákaz prenajímania predmetnej

nehnuteľnosti v danom štádiu nie je nevyhnutný, a mohol by vyvolať ďalšie súdne spory. Preto zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti „prenajal“, tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP. Poukázal
nato,žežalobcanebolúspešnývčastionariadeniezabezpečovaciehoopatreniaabolvkonaníúspešný

v rozsahu 50 %, preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50%.

8. Voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal, okrem výroku I., odvolanie žalobca, nakoľko
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k výroku II. uviedol,

že akékoľvek časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia vo svojej podstate limituje súdnu
ochranu, ktorá je navrhovateľovi poskytnutá, pričom výnimkou je iba prípad, ak sa samotný navrhovateľ
domáha neodkladného opatrenia iba za určité časové obdobie. Uviedol, že žalovaný už preukázal svoje
snahy zmenšiť svoj majetok uzavretím darovacej zmluvy. Žalobca má za to, že neodkladné opatrenie
je potrebné nariadiť takým spôsobom, aby obmedzenie žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou bolo

nariadené do takého časového okamihu, aby nebola ohrozená exekúcia na vymoženie pohľadávky.
Žalobca uviedol, že navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia až do uspokojenia pohľadávky
žalobcu, spolu s príslušenstvom, a má za to, že jeho nariadenie aj na čas po právoplatnom skončení
konania vo veci samej nezasiahne nad nevyhnutnú mieru do práv žalovaného. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnuté výroky II., III., IV. tak, že súd nariadi zabezpečovacie opatrenie, ktorým

v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo zabezpečujúce pohľadávky žalobcu voči žalovanému
vyplývajúce z dohody o ručení zo dňa 20.10.2020 v spojení s zmluvou o kontokorentnom úvere
zo dňa 20.10.2020 v znení dodatku zo dňa 17.03.2021 na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, evidované na LV č. XXXX, k.ú. A., a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky
žalobcu, eventuálne neodkladné opatrenia, ktorým zakazuje žalovanému akýmkoľvek spôsobom

nakladať s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve v podiele 1/1 evidované na LV č. XXXX, k.ú. A..
Najmä sa žalovanému zakazuje, aby previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, aby
knehnuteľnostizriadilzáložnéprávo,vecnébremenoaleboinévecnéalebozáväzkovéprávovprospech
tretích osôb alebo prospech samých seba, aby nehnuteľnosť vložil ako vklad do základného imania
alebo iného majetku právnickej osoby, aby nehnuteľnosť prenajal alebo iným spôsobom scudzil alebo

zaťažil, a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúcej
z Dohody o ručení č. 000625B/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v spojení so Zmluvou o kontokorentnom
úvere číslo: 000625/CORP/22020 zo dňa 20.10.2020 v znení dodatku č. 17.03.2021.
Žalobca zároveň navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok V. napadnutého rozhodnutia tak, že žalovaný
je povinný v celom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania. Taktiež navrhol, aby odvolací súd uložil

žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný. Poukázal na to, že
podstatou žalobcovho návrhu je zaistenie majetku za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky, a pre
takéto prípady CSP upravuje inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je v porovnaní s neodkladným

opatrením podstatne miernejším zásahom do práv žalovaného. Poukázal zároveň na to, že neodkladné
opatrenie je vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu vo vzťahu subsidiarity (§ 324 ods. 3 CSP),
čo znamená, že ak účel, ktorý sleduje požadovaná ochrana navrhovateľa neodkladného opatrenia
možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, musí ho súd uprednostniť pre neodkladným opatrením.
Súd prvej inštancie ale takéto pravidlo neaplikoval, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia, čo je podľa

názoru žalovaného v priamom rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie síce
uviedol, že „žalobcom požadovaná dočasná úprava pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia
dostatočne daná“, avšak nijako sa nevenuje otázke zákonnej prednosti zabezpečovacieho opatrenia
pred neodkladným opatrením, na ktorú musí ex offo prihliadať. Súd prvej inštancie taktiež konštatuje
„neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia“, čo ale žalovaný považuje za nesprávne, nakoľko

z povahy veci vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje prakticky vždy miernejší a primeranejší
zásah do postavenia druhej strany, ako neodkladné opatrenie. Žalovaný rovnako ako vo svojom
vyjadrení, aj v odvolaní poukázal na to, že je neprípustné, aby žalobca formoval svoj návrh ako
alternatívny, či eventuálny, a preto návrh žalobcu považoval za zmätočný a navrhol jeho odmietnutie.Uviedol, že na tento podstatný argument súd prvej inštancie nedáva žiadnu odpoveď, ani sa s touto
vadou nijako nevysporiadava. Taktiež sa nestotožňuje s tým, ako súd posúdil meritórny nárok žalobcu
voči žalovanému, t.j. pohľadávky z titulu ručenia, keďže súd prvej inštancie prakticky vôbec neprihliadol

na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa uplatnenej námietky relatívnej neplatnosti, ako aj neplatnosti
dohody o ručení z dôvodu uvedenia do omylu. Súd prvej inštancie taktiež jednostranne vyhodnotil
prevod majetku na základe darovacej zmluvy, pričom žalovaný ozrejmil svoj rozhodujúci dôvod (motív) a
preukázal, že nešlo o žiadne fraudulózne, či inak nedobromyseľné konanie. Významnou je podľa názoru
žalovaného aj skutočnosť, že samotný žalobca v návrhu konštatoval, že žalovaný má aj ďalší majetok,

a je zrejmé, že samotný žalobca a následne aj súd rezignovali na preskúmanie majetkových pomerov
žalovaného. V súvislosti s dodržaním princípu proporcionality súd prvej inštancie iba všeobecne uviedol,
že tento je zachovaný, a to bez bližšieho odôvodnenia vo väzbe na konkrétne okolnosti prejednávanej
veci.Žalovanýzosumarizoval,žesúdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie,ajkeďnávrhžalobcu
mal byť odmietnutý. V prípade, ak ho súd považoval za prípustný, vyhovel mu bez splnenia zákonom,
prípadne súdnou praxou ustálených predpokladov a nezohľadnil, resp. nedal odpoveď na viaceré

podstatné argumenty žalovaného. Rozhodnutím a postupom súdu prvej inštancie sú podľa žalovaného
naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, a žalovaný preto navrhuje, aby
odvolací súd odmietol návrh žalobcu, resp. ak ho považuje za prípustný, návrh zamietol.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v žalobnom petite aj v texte uvádza

pojem „eventuálne“, čo je zrejmé aj z obsahu samotného návrhu a pre odstránenie akejkoľvek
pochybnosti uvádza, že sa jedná o eventuálny petit. Ohľadom ostatných skutočností zotrval na svojom
návrhu a odvolaní.

11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý samotné odvolanie žalobcu považuje za

neprehľadné, zmätočné a miestami nezrozumiteľné. Uviedol, že už od počiatku sa vyjadril tak,
že z hľadiska procesných pravidiel nie je prípustné domáhať sa alternatívneho či eventuálneho
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia resp. neodkladného opatrenia a žalobca sa to snaží odstrániť
tak, že tvrdí, že súd mal nariadiť zabezpečovacie opatrenia, avšak sám navrhoval eventuálne či
alternatívne nariadenie neodkladného opatrenia. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd posúdil aj

otázku prípustnosti takéhoto odvolania žalobcu. Podľa názoru žalovaného žalobca v odvolaní účelovo
prispôsobuje interpretáciu skutkových okolností a právneho stavu a prehliada, že žalovaný riadne
vysvetlil darovanie jednej zo svojich nehnuteľností na svoju dcéru, podrobne vysvetlil, z akých dôvodov
považuje dohodu o ručení za relatívne neplatnú. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne
rozhodol pokiaľ ohraničil dĺžku trvania neodkladného opatrenia a taktiež správne rozhodol o trovách

prvoinštančného konania. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

12. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý poukázal na to, že petit návrhu bol
formovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne a zo strany žalobcu boli nepochybne preukázané všetky
jeho doterajšie tvrdenia. Preukázal, že jeho pohľadávka existuje a je konkrétne špecifikovaná. Tiež

preukázal, že spoločnosť M-TECH nedisponuje reálne exekvovaný majetkom a žalovaný, hoci má
vo vlastníctve viacero nehnuteľností nepreukázal, že má fakticky záujem o čo i len čiastočnú úhradu
peňažného záväzku. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca predkladá iba domnienky o nepoctivom záujme
žalovaného s prevodom nehnuteľnosti, žalobca poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie ktorý
uznal, že existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Vyjadril sa, že obmedzenie, že časové

obmedzenie nariadenia neodkladné opatrenia považuje za neopodstatnené, pričom keďže súd
časovo obmedzil nariadenia neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej, tak do začatia
exekučného konania uplynie dlhší časový úsek, ktorý dáva žalovanému priestor svojvoľne nakladať s
jeho nehnuteľným majetkom a tým ohroziť, prípadne úplne zmariť budúcu vymožiteľnosť žalobcovej
judikovanej pohľadávky. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, aj žalovaného je dôvodné.

14. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnuochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať
sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V

takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa

neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie na doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

15. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita
následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania. Neodkladným
opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb ( nález ÚS ČR

sp. zn. IV. ÚS 89/02).

16. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015
judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade
nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, t.j. skutočností, ktoré vyplývajú

z podložených tvrdení účastníkov konania, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov,
ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, aký bol skutkový základ jeho rozhodnutia, t. j.
súhrn relevantných osvedčených skutočností a jeho záver týkajúci sa splnenia zákonných podmienok
na nariadenie predbežného opatrenia. Z povahy veci vyplýva, že pôjde o primeranú aplikáciu § 157

ods. 2 OSP týkajúcu sa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, pretože napr. nevyhnutne budú absentovať
úvahy o relevantných skutkových okolnostiach a dôkazoch, ktoré ich preukazujú, úvahy o hodnotení
dôkazov a dôvody, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia bude takto spravidla stručnejšie, ako rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu
je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu, t. j.

aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených
skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.

17. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobcu využil možnosť

danú mu § 329 ods. 1 veta prvá CSP a o návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že takýto zjednodušený procesný postup súdu prvej inštancie kladie zvýšené
nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol.

18. S poukazom na odvolanie oboch strán sporu odvolací súd považoval za úplne najpodstatnejšie
to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby sa
v podstate akýmkoľvek relevantným spôsobom vysporiadal s ustanovením § 324 ods. 3 CSP,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti

iba konštatoval, že sa nestotožnil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a má za
to, že žalobcom požadovaná dočasná úprava pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia
dostatočne daná. Minimálne z tohto dôvodu, už ale súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v samotnom návrhu navrhol, aby
súd prioritne nariadil zabezpečovacie opatrenie a iba eventuálne navrhol nariadenie neodkladného

opatrenia, čím v podstate zbytočne spôsobil čiastočnú neprehľadnosť samotného návrhu, pričom ani
neozrejmil, z akého dôvodu navrhuje eventuálny petit, teda aj nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobca raz uvádza, že
sa jedná o eventuálny petit, raz o alternatívny petit. Odvolací súd si dovoľuje uzavrieť, že podstatné jeto, čo žalobca uviedol v petite svojho návrhu, kde uviedol, že sa jedná o eventuálny petit a takýto stav
vyplýva aj z obsahu jeho podaní a len z tohto dôvodu nie je na mieste odmietnutie podania, nakoľko
úlohou súdu nie je prípadný formalistický a extenzívny výklad ustanovenia § 363 CSP, ale preferuje sa

rozhodnutie o merite veci.

19. Odvolací súd sa teda úplne stotožňuje s odvolaním žalovaného týkajúcim sa skutočnosti,
že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevenuje otázke zákonnej
prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, na ktorú musí ex offo prihliadať.

Odvolací súd si zároveň dovoľuje poukázať na to, že v danom prípade bol podaný návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, existuje spôsobilý predmet záložného práva (nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalovaného), zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
má zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu a podľa tvrdení žalobcu existuje obava z budúceho
zmarenia exekúcie. Javí sa teda, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie
zabezpečovacie opatrenia.

20. Súd prvej inštancie poukázal na to, že má nepochybne za preukázané, že žalovaný ako ručiteľ je
povinný plniť žalobcovi pohľadávku, ktorú neplní dlžník žalobcu a je irelevantná skutočnosť, že manželka
žalovaného namieta neplatnosť uvedenej dohody o ručení. Žalovaný k tomu uviedol, že súd prvej
inštancie prakticky vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu, a teda namietanú relatívnu neplatnosť

dohody o ručení resp. neplatnosť úverovej zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že uvedené námietky pokiaľ boli, resp. budú prednesené aj v konaní
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 35Up 942/2023, tak sa s nimi súd bude musieť
zaoberať a vyhodnotiť ich, avšak nejedná sa o dôvod, pre ktorý by bolo vylúčené nariadiť v tejto veci
zabezpečovacie opatrenie.

Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že ručenie ďalších osôb je bezvýznamné, tak bez ďalšieho,
nemožno takéto konštatovanie považovať za úplne relevantné, avšak je skutočne iba na rozhodnutí
žalobcu, od ktorého z ručiteľov si bude splatnú pohľadávku vymáhať. Tieto okolnosti ale v prípade
pokiaľ budú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa názoru
odvolacieho súdu nebránia v tom, aby bolo nariadené.

Žalovaný v odvolaní tvrdil, že čo sa týka darovacej zmluvy v prospech jeho dcéry tak preukázal, že sa
nejednalo o žiadne fraudulózne, či inak nedobromyseľné konanie a súd prvej inštancie to vyhodnotil
jednostranne, v jeho neprospech. Odvolací súd k tomu uvádza, že nie je vôbec nelogické pokiaľ súd
prvej inštancie v tomto ohľade poukázal na to, že žalovaný sa takto zbavil svojho majetku a táto okolnosť,
aj podľa názoru odvolacieho súdu, svedčí o dôvodnej obave žalobcu o nesplnení si záväzku žalovaného

resp., že môže byť ohrozená prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu.
Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že žalovaný sa viacnásobne vyjadril, že sám žalobca mal uviesť,
že vlastní aj iný majetok a túto skutočnosť súd prvej inštancie nezohľadnil. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že ani samotný žalovaný sa nevyjadril o aký majetok sa má jednať a akým konkrétnym
spôsobom to má mať vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

Žalovaný sa taktiež vyjadril, že zabezpečovacie opatrenie musí nadväzovať na vec samú a že nie je
špecifikovaná pohľadávka žalobcu, s čím ale odvolací súd nesúhlasí, pretože žalobca svoju pohľadávku
presne špecifikoval a taktiež poukázal na to, že túto pohľadávku si uplatňuje v súdnom konaní.

21. Odvolací súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že ho časovo ohraničil, a to

právoplatným skončením konania vo veci samej vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn.
35Up/942/2023. Žalovaný vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia podal odvolanie, t.j. v časti časového
ohraničenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolaním žalobcu v tejto časti,
keďže má za to, že pokiaľ má byť splnený účel zabezpečovacieho opatrenia a žalobca ho samotným
návrhom časovo neohraničil, tak je na mieste jeho nariadenie bez vopred vymedzeného časového

ohraničenia. Takýmto postupom by sa naplnil účel návrhu žalobcu a nedošlo by taktiež k neprimeranému
obmedzeniu žalovaného, nakoľko v prípade pokiaľ by bola zamietnutá žaloba vo veci samej, tak by
došlo aj k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia resp. zriadené sudcovské záložné právo by existovalo
do uspokojenia pohľadávky žalobcu.

22. Ako už odvolací súd naznačil, v predmetnej veci sa javí, že sú splnené podmienky na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom súd prvej inštancie v podstate vôbec neozrejmil z akého dôvodu
tento návrh zamietol a vydal vo veci neodkladné opatrenie. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že
o všetkých námietkach žalovaného sa bude samozrejme konať vo veci samej. Ako uviedol samotnýžalovaný nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje miernejší prostriedok zásahu do práv
vlastníka nehnuteľnosti, pričom pokiaľ by všetky námietky žalovaného boli vyhodnotené ako relevantné
a žalobcovi by nebola priznaná jeho pohľadávka, teda žaloba by bola zamietnutá, súd je povinný podľa §

335 CSP zrušiť zabezpečovacie opatrenie a v prípade pokiaľ by bola pohľadávka právoplatne priznaná
a žalovaný by ju dobrovoľne nesplnil, nastúpil by zákonný účel zabezpečovacieho opatrenia.

23. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom žalovaného, že z hľadiska procesných pravidiel
v danom prípade z hľadiska účelu a podstaty zabezpečovacieho opatrenia nebolo relevantné domáhať

sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s eventualitou nariadenia neodkladného opatrenia a aj
keď súd prvej inštancie v podstate z hľadiska teórie správne prvú eventualitu, teda nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol, tak v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, vôbec
neozrejmil ako sa vysporiadal s ustanovením § 324 ods. 3 CSP.
Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd posúdil aj otázku prípustnosti odvolania
žalobcu voči výroku o nariadení neodkladného opatrenia, tak žalobca, podľa názoru odvolacieho

súdu, správne namietal nesprávnosť časového ohraničenia jeho návrhu bez ohľadu na to, že súd
prvej inštancie nesprávne rozhodol vydaním neodkladného opatrenia, a takéto odvolanie podľa názoru
odvolacieho súdu z hľadiska jeho obsahu možno pripustiť.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom, keď o návrhu žalobcu rozhodol rozhodnutím, ktoré nie je dostatočne
individualizované, neobsahuje sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia
spätne preskúmať správnosť jeho záverov, znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné
práva,atovtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Odvolacísúdsúčasnedospel
k záveru, že vzhľadom na povahu a intenzitu porušenia procesných práv strán sporu (keď právo na

riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným z kľúčových čiastkových práv práva na spravodlivý proces),
uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

25. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
podľa § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne

aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Súd prvej inštancie po vrátení veci bude vo veci opätovne konať a znovu rozhodne, pričom bude
povinný podľa § 391 ods. 2 CSP rešpektovať právne názory odvolacieho súdu a súčasne bude dbať o to,
aby nové rozhodnutie bolo presvedčivé, nevykazovalo znaky arbitrárnosti a najmä aby bolo dostatočne

individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia
spätne preskúmať správnosť jeho záverov, teda či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky na
rozhodnutie o návrhu žalobcu. S ohľadom na zistený skutkový stav v čase, keď bude prvoinštančný
súd rozhodovať (prípadne aj doplnený oproti pôvodnému), posúdi, či zistený skutkový stav vyžaduje
nevyhnutnosť predbežnej úpravy práv a povinností sporových strán. Za daných okolností už nemôže

súd prvej inštancie vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol daný v čase vydania zrušeného uznesenia,
a teda ešte pred samotným odvolacím konaním.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda, s ohľadom na právne názory vyslovené odvolacím súdom,
opätovne posúdiť návrh žalobcu, ktorý prioritne podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

a súd prvej inštancie relevantne neodôvodnil z akého dôvodu ho zamietol. Z doteraz osvedčených
skutočností sa javí ako nepochybné, že existuje spôsobilý predmet záložného práva vo vlastníctve
žalovaného a peňažná pohľadávka žalobcu, pričom sa taktiež javí, že v danom prípade existuje
obava budúceho zmarenia prípadnej exekúcie. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že námietky
žalovaného týkajúce sa neplatnosti dohody o ručení resp. úverovej zmluvy budú predmetom konania

vo veci samej.

28. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému
v rozsahu 50 %, čo odôvodnil tým, že zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
čo predstavuje neúspech žalobcu a jeho úspech predstavuje to, že bol úspešný v časti vydania

neodkladného opatrenia, teda bol úspešný v rozsahu 50 %, a preto mu súd priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Takýto záver ale nie je správny, pretože pokiaľ súd
posúdil, že žalobca bol úspešný v rozsahu 50%, logicky platí, že aj žalovaný bol úspešný v rozsahu 50
% a v takomto prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Ohľadom trov konania, alesúd prvej inštancie, minimálne v odôvodnení svojho rozhodnutia, nezohľadnil, že žalobca zobral späť
svoj návrh v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v k.ú. G., čím v tejto časti procesne
zavinil zastavenie konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude teda náležite posúdiť úspech a

neúspech strán sporu a podľa výsledku konania aplikovať príslušné ustanovenie týkajúce sa nároku na
náhradu trov konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).