Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202114
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120202114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu Coffee Sheep s.r.o. so sídlom Marka Aurélia
9, 911 01 Trenčín, IČO: 46 177 604, zastúpeného JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom
Vážska 308/45, 911 05 Trenčín, IČO: 42 144 299, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom Bobot 176, 913 25
Bobot, IČO: 34059407, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č. k. 24C/9/2020-124 zo dňa 21. septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku konanie v časti o určenie vlastníckeho práva
k hnuteľným veciam: faktúra XXXXXXX zo dňa 21.06.2017, dodávateľ E. F., odberateľ spol. Coffe
Sheep, s.r.o., Rámcová zmluva medzi Coffee Sheep, s.r.o. a G. E., 13 strán, faktúra zo dňa 12.12.2017
pre spoločnosť Coffee Sheep, s.r.o, dodávateľ Facebook 7 strán, faktúra X/XXXX zo dňa 13.06.2016,
odberateľ spoločnosť Coffee Sheep, s.r.o. 1 strana, chladnička 1 ks Whirpool a 1ks malá chladnička,
zastavil.

Výrokom II. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí:
1. Presso stroj – FAEMA E61 1 ks, výrobné číslo 108033 +motor +3ks naberačiek,
2. Pražiareň kávy zn. Toper NK výrobné číslo 13942 (čiernej farby s plechmi zlatej farby – 1ks + komín
ku pražiarni – 1 ks,
3. Pražiareň COFFEETECH ENGINEERING, výrobné číslo 309 – 1 ks,
4. Mlynček na kávu Compak R 140, výrobné číslo 575066 – 1ks,
5. Digitálna váha DIBAL, výrobné číslo 950741593 1 ks, misa nerezová,

6. Mlynček na kávu Santos, výrobné číslo 569877, 1 ks,
7. Mlynček na kávu QUAMAR, výrobné číslo 230,
8. 4 ks barové stoličky – hnedej farby,
9. 24 ks drevených stoličiek,
10. 1ks malá barová stolička,
11. 1 ks chladnička na víno značky HOOVER HWC 2536DL,
12. Kávovar Moccamaster KBG 741 v.č. 17000886.

Výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozhodol podľa § 137 písm. c) CSP, § 113 ods. 1 a § 123 Občianskeho zákonníka, § 97
ods. 1 Trestného poriadku a § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore. V odôvodnení svojho v poradí
druhého rozsudku uviedol, že žalobca má v zásade naliehavý právny záujem na určení, či tu právo jealebo nie je, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené, za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím
rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia,
že hnuteľné veci, voči ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva predmetnou žalobou,

boli zaistené v predmetnom trestnom konaní (spis OR PZ Trenčín, ČVS: ORP-416/2-VYS-TN-2019),
uznesenie o vrátení veci konateľovi žalobcu bolo zrušené a žalobca bol OR PZ Trenčín vyzvaný
na uplatnenie si nárokov k predmetným hnuteľným veciam žalobou v civilnom konaní. Vzhľadom
na skutočnosť, že právo na vydanie zadržiavaných vecí si uplatňuje, resp. nárokuje žalobca aj žalovaný,
súd dospel k záveru, že v predmetnom spore je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení

vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam pri tomto spornom konaní (ako už uviedol Krajský
súd v Trenčíne vo svojom uznesení č.k. 19Co/80/2022-105 zo dňa 08.02.2023), pričom rozhodnutie
súdu je spôsobilé odstrániť neistotu vo vzájomných vzťahoch medzi stranami sporu. Reagujúc na
námietku žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie, poukázal na tvrdenia samotného žalovaného,
že predmetné veci mu boli v časti nezákonne pri vykonanej prehliadke nebytových priestorov odňaté a
v časti boli ním dobrovoľne vydané, preto žalovaný vydanie veci očakáva. Je len logickým vyústením,

že žalovaný sa považuje za vlastníka týchto vecí. Tvrdenie, že v konaní nie je pasívne legitimovaný,
je v rozpore s obranou žalovaného, ktorý predložil listiny – faktúru č. XXXXXXX a kúpnu zmluvu zo
dňa 07.09.2018, ktorými chcel preukázať práve skutočnosť, že k jednotlivým hnuteľným veciam mal
nadobudnúť vlastnícke právo ako fyzická osoba. Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok (výrok II. rozsudku), súd
mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalobca vlastnícke právo k predmetným hnuteľným

veciam preukázal. Presso stroj – FAEMA E61 1 ks, výrobné číslo XXXXXX + motor + 3ks naberačiek,
žalobca nadobudol kúpou na základe faktúry č. XXXXXXX. Žalobca poprel predaj predmetného stroja
žalovanému na základe žalovaným tvrdenej kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2018. Žalovaný nepreukázal
vyhotovenie faktúry a následné zaúčtovanie kúpnej ceny do účtovníctva žalobcu, naopak, žalobca
hodnoverným spôsobom preukázal nadobudnutie svojho vlastníckeho práva k tejto hnuteľnej veci.

Vlastnícke právo k pražiarni kávy zn. Toper NK, výrobné číslo XXXXX (čiernej farby s plechmi zlatej
farby – 1ks + komín ku pražiarni – 1 ks) žalobca preukázal faktúrou od spoločnosti H. I. J. K. D., colným
vyhlásením a výmerom platieb zo dňa 19.06.2014 z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trenčíne
ČVS: ORP-416/2-VYS-TN-2019. Vlastnícke právo k pražiarni COFFEETECH ENGINEERING,
výrobné číslo 309 – 1 ks žalobca preukázal faktúrou č. J. (pod pôvodným obchodným menom Rozličný

tovar, s.r.o.), k mlynčeku na kávu Compak R 140, výrobné číslo 575066 – 1ks faktúrou č. XXXXXX a
kúpnou zmluvou, k mlynčeku na kávu QUAMAR, výrobné číslo 230 faktúrou č. faktúry č. XXXXXXXX
zo dňa 05.01.2016, k položkám - 4 ks barových stoličiek – hnedej farby, 24 ks drevených stoličiek,
1ks malá barová stolička, faktúrou č. XXXXXXXX, k 1 ks chladničky na víno značky HOOVER HWC
2536DL faktúrou č. L., ku kávovaru Moccamaster KBG 741 v.č. 17000886 faktúrou č. XXXXXXXXXX.

Skutočnosť, že tieto hnuteľné veci boli zadržané žalovaným ako hnuteľné veci patriace žalobcovi, mal
súd preukázané aj svedeckými výpoveďami. Takouto hnuteľnou vecou bol aj mlynček na kávu Santos,
výrobné číslo 569877, 1 ks, ku ktorej žalobca nemá vystavenú faktúru z dôvodu jej nákupu cez inzerát
cez portál bazos.sk v roku 2013. Svedeckou výpoveďou M. N. bolo preukázané vlastnícke právo k
hnuteľnej veci - digitálna váha DIBAL, výrobné číslo 950741593, 1 ks a nerezová misa. Nestotožnil

sa s obranou žalovaného spočívajúcou v predložení faktúry č. XXXXXXX vystavenej spoločnosťou
AZHAR s.r.o. zo dňa 24.07.2019 s potvrdením o úhrade č. XXXX zo dňa 06.09.2019 s odôvodnením, že
k predmetným hnuteľným veciam bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu faktúrami, ktoré preukazujú
nákup predmetných hnuteľných vecí žalobcom skôr, ako mali byť žalovaným podľa tejto faktúry kúpené
od spoločnosti AZHAR s.r.o. Zo svedeckej výpovede vyplynulo, že predmetné veci boli používané

žalobcom už v čase pred 13.06.2019, nachádzali sa v priestoroch prevádzky na adrese A. H. X, D.,
pričom podľa faktúry predloženej žalovaným mali byť tieto veci dodané žalovanému až 24.07.2019.
V odôvodnení tiež akcentoval, že na žalovaným predloženej faktúre je uvedené, že odberateľom je
žalovaný ako fyzická osoba, pričom v tom čase (od 11.06.2019) mal založenú spoločnosť ouCaffé
s.r.o. Predloženú listinu súd tak považoval za nie dôveryhodný dôkaz o vlastníckom práve žalovaného

k predmetným hnuteľným veciam. Po čiastočnom zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd
žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, vzájomnej žalobe

žalovaného vyhovel a žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
Predovšetkým namietal, že súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia v rozsudku uzavrel, že v danom prípade
je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Poukázal na povinnosť súdu svoje rozhodnutie
náležite a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a nálezom Ústavného súdu č. III. ÚS 36/2010 zo dňa04.05.2010 odôvodniť. Žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva netvrdil a ani
nepreukazoval. Zákonným prostriedkom žalobcu bola žaloba o plnenie a nie žaloba o určenie. Bez
akéhokoľvek náležitého odôvodnenia súd uzavrel, že žalovaným v jeho petite zo dňa 01.04.2020

uvedené veci nie sú jeho vlastníctvom, ale sú vlastníctvom žalobcu. Žalovaný svoje vlastníctvo
preukázal príslušnou faktúrou, príjmovým dokladom, ako aj zmluvou. Súd sa nezaoberal položkovite
jednotlivými vecami, tvrdeniami o nich, ich individuálnou identifikáciou a dôkazmi. Z rozsudku, ktorý
označil za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, nie je jasné, či súd vníma v danom konkrétnom prevode
vlastníckeho práva konanie žalovaného ako konanie fyzickej osoby alebo vníma jeho konanie ako

konanie právnickej osoby, aj keď súd argumentuje ust. § 113 Občianskeho zákonníka, nie je jasné,
vo vzťahu ku ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti z tohto ustanovenie vychádza. Vlastnícke právo
prechádza podpisom zmluvy a prevzatím veci, avšak pre súd v danej veci je dôkazom len samotné
nezaúčtovanie dokladu do účtovníctva žalobcu. Predloženie nadobúdacieho titulu v danej veci žalobcom
neznamená, že je naďalej vlastníkom danej veci, nakoľko je evidentné, že tu došlo k derivátnemu
nadobudnutiu vlastníckeho práva prevodom veci. Obdobne súd postupoval aj k pražiarni kávy zn. Toper,

kpražiarniCoffeetechaďalšímveciam.Doplnil,ženenamietahodnotenieazáverysúdutýkajúcesatých
veci, ktorých vlastníctvo žalovaný nežiadal určiť vzájomnou žalobou. Súdu vytýkal, že veci, ku ktorým
určoval vlastnícke právo, rozhodol bez toho, aby dané veci individuálne určil, aby ich individualizoval
a stotožnil, resp. aby mal akýkoľvek dôkaz o tomto stotožnení, prevzal ich výrobné čísla priamo do
rozsudku. Skutočnosť, že žalobca kúpil dotknuté veci v istom čase od istých subjektov, sama o sebe

neznamená, že sa jedná o tie isté veci, ktoré boli zaistené policajtami u žalovaného (s výnimkou
vecí, ktoré kúpil žalovaný od žalobcu dotknutou zmluvou). Rozporoval argumentáciu súdu v bode
45. rozsudku, uviedol, že žalovaný zakúpil staršie a použité veci a na faktúre ani na samotných
veciach sa nenachádzajú žiadne výrobné čísla, a žiadne výrobné čísla sa nenachádzajú ani na políciou
zaistených veciach. Uvedené preto nasvedčuje tomu, že sa jedná o veci, ktoré žalovaný kúpil od

spoločnosti AZHAR, sú to veci žalovaného, resp. jeho právnickej osoby. Doplnil, že pokiaľ žalovaný
tvrdí, že niečo je jeho, je mu jedno, či tým myslí na svoje vlastníctvo, alebo vlastníctvo svojej právnickej
osoby, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Spochybnil svedecké výpovede, nakoľko žiaden
zo svedkov nestotožnil žiadnu z dotknutých vecí. Za nepresvedčivý a zmätočný označil rozsudok súdu
prvej inštancie vo vzťahu k použitému ust. § 21 policajného zákona a nie § 89 a nasl. Trestného poriadku.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Zastával názor, že z odvolania žalovaného je zrejmé, že
žalovaný sa snaží len oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku, nakoľko skutočnosti uvádzané
v podanom odvolaní sú buď nepravdivé, alebo v konaní neboli procesnou obranou preukázané.

Považoval za nelogický procesný postup žalovaného, ktorý na jednej strane namieta, že žaloba na
určenie nie je správnym právnym prostriedkom, na druhej strane tento právny prostriedok sám (podaním
vzájomnej žaloby) na obranu svojich práv využíva. Zhodne, ako už uviedol odvolací súd, zastáva
názor, že práve pomocou predmetnej určovacej žaloby účinnejšie než inými právnymi prostriedkami
možno vytvoriť požadovaný právny základ pre právne vzťahy sporových strán týkajúce sa sporného

vlastníctva. Je zrejmé, že OR PZ v Trenčíne je pripravené plniť a odovzdať dotknuté hnuteľné veci
do dispozície vlastníka a práve predmetný rozsudok je „dokladom“, ktorý polícia požaduje na to,
aby hnuteľné veci vydala správnej osobe. K jednotlivým hnuteľným veciam uviedol, že žalovaný
sa žiadneho pojednávania osobne nezúčastnil. Žalovaný okrem listinných dokladov svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi inými dôkazmi, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobcu a dôkazy ním predložené.

Ak žalovaný namieta vykonané svedecké dokazovanie, mal možnosť konfrontovať svedkov a klásť
svedkom otázky, čoho sa dobrovoľne vzdal, keď sa pojednávania nezúčastnil. Akcentoval, že žalobca je
právnickou osobou, ktorej spoločníkom bol v minulosti aj žalovaný. Žalobca ako spoločnosť vykonával
obchodnú činnosť. Žalovaný sa rozhodol, že druhému spoločníkovi spoločnosti I. E. F. podiel v
spoločnostiCoffeeSheeps.r.o.predá,čosaajudialoavčase,keďkprevoduobchodnéhopodieludošlo,

bol stav majetku taký, že do neho patrili aj veci, o ktorých určenie vlastníctva v tomto spore ide. V čase,
keď k prevodu obchodného podielu spoločnosti Coffee Sheep s.r.o. došlo (z A. B. na I. E. F.), žalovaný sa
snažilsvojhobývaléhospoločníkapodviesťanezákonneobraťojehomajetok.Založilsinovúspoločnosť
s ručením obmedzeným s rovnakým názvom ako je názov žalobcu, k čomu nedošlo v dôsledku účinnej
obranyzostranyžalobcu.Žalobcaveci,oktorýchvlastníckeprávovedúspor,malzaradenévúčtovníctve

v majetku, tieto neboli vyradené. Žalobca poprel, že by kúpna zmluva predložená zo strany žalovaného
existovala a na podporu svojich tvrdení žalovaný nepredložil žiadny hodnoverný doklad ani v tomto
smere nenavrhol ďalšie dokazovanie, ktoré by preukazovalo, že takáto zmluva bola naozaj podpísaná.
Žalovaný zamedzil zástupcovi žalobcu vstup do prevádzkových priestorov spoločnosti Coffee Sheep,s. r. o., pričom v čase prevodu obchodného podielu tam dotknuté hnuteľné veci boli. Zástupca žalobcu
nemalmožnosťsitietovecivziaťafaktickúmocnaddotknutýmivecamimallenžalovaný,atoaždočasu,
kým nedošlo k zaisteniu dotknutých vecí zo strany polície. Je preto zjavné, že to bol práve žalovaný, kto

bez právneho dôvodu zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Obrana žalovaného spočívala v snahe
absolútne nedôveryhodným spôsobom preukázať, že od spoločnosti AZHAR, s. r. o. (zapletenej do
rôznych trestných konaní), dnes už nejestvujúcej, kúpil rôznorodé veci, za ktoré mal zaplatiť v hotovosti.
K námietke o nedostatočnej individualizácii hnuteľných vecí uviedol, že vychádzal z opisu hnuteľných
vecí určeného políciou tak, aby pre policajný orgán, ktorý odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie,

bolo rozhodnutie súladné s uznesením, ktorým boli predmetné hnuteľné veci zaistené. V tomto kontexte
je preto rozhodnutie plne vykonateľné.

4. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu súdu doručené neboli.

5.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecpodľa§379a§380ods.1CSPbeznariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritéria na ich
kategorizáciu. V prípade, že kritérium členenia je žalobný návrh (petit), hovoríme o žalobách na plnenie

a o žalobách určovacích (prípadne o žalobách s iným obsahom petitu).

7. Žalobný návrh je žiadosť žalobcu, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Žalobný návrh
je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 132 ods. 1 CSP).

8. Pokiaľ sa v posudzovanej veci žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že žalobca je výlučným
vlastníkom hnuteľných vecí (v žalobe označených), nejedná sa o žalobu na plnenie podľa § 137 písm.
a) CSP, ale o žalobu na určenie práva podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej právna úprava zotrvala
na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý
záujem vyplýva z osobitného predpisu).

9. Aj naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky,
či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcupredpokladáprimárneposúdenie,čipodanáurčovaciažalobajeprocesneprípustnýmnástrojom

ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
aj tak nasledovať iné konanie.

10. Súd prvej inštancie naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe odôvodnil
v bode 42., 43. rozhodnutia. Je preto nedôvodná námietka žalovaného, že súd bez akéhokoľvek

zdôvodnenia v rozsudku uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu na
určení. Súd prvej inštancie s ohľadom na preukázanú skutočnosť, že predmetné veci boli zaistené
vpredmetnomtrestnomkonaníažalobcabolvyzvanýnauplatneniesinárokovkpredmetnýmhnuteľným
veciam žalobou v civilnom konaní, je rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k predmetným
hnuteľným veciam spôsobilé odstrániť neistotu vo vzájomných vzťahoch medzi stranami sporu, preto

aj podľa názoru odvolacieho súdu je práve podaná žaloba procesne vhodným nástrojom, ktorý tento
spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu) a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.
Podporne odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn.
4Cdo/35/2019, v ktorom súd argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je
tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na

ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať
spravodlivosť a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne, procedurálne rituály.

11. V danej veci sa žalobca domáhal rozhodnutia o určovacej žalobe proti žalovanému, ktorého označil
ako fyzickú osobu. Aj keď žalovaný v bode 8. odvolania uvádza, že predovšetkým nie je jasné, či súd

vníma v danom konkrétnom prevode vlastníckeho práva konanie žalovaného ako konanie fyzickej osoby
– žalovaného v tejto veci, alebo vníma jeho konanie ako konanie právnickej osoby a v bode 12.1 uvádza,
že ak žalovaný tvrdil, že niečo je jeho, často nerozlišoval medzi svojim osobným majetkom a majetkom
svojej právnickej osoby, z rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepochybné, že o podanej určovacejžalobe rozhodoval vo vzťahu k žalovanému ako k fyzickej osobe, ktorého pasívna vecná legitimácia
bola daná.

12. V podanom odvolaní žalovaný namieta nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, keď nie je
zrejmé, z akých dôvodov sú tvrdenia žalobcu a ním predložené doklady „preukázanejšie“ než tvrdenia
a doklady žalovaného.

13. Porušenie práva na spravodlivý proces znamená nesprávny procesný postup súdu spočívajúci

predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen
zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rozmeru a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavnezaručenýchprocesnýchprávspojenýchsuplatnenímsúdnejochranypráva.Zaporušeniepráva
na spravodlivý proces treba považovať postup súdu, ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti,
keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení
právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné, a keď rozhodnutie súdu neobsahuje

žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
vo veci, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že
rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. V preskúmavanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nebolo
porušenéprávonaspravodlivýprocesspočívajúcivnedostatočnom,nepresvedčivom,nezrozumiteľnom
a nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako to v podanom odvolaní namieta

žalovaný, ktorý súdu vytýka, že súd bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia uzavrel, že žalovaným
v jeho petite zo dňa 01.04.2020 uvedené veci nie sú jeho vlastníctvom, ale sú vlastníctvom žalobcu.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd nerozhodoval, či žalovaný je vlastníkom v žalobe
označených hnuteľných vecí, ale o tom, či žalobca je výlučným vlastníkom predmetných hnuteľných
vecí, v čom je podstatný rozdiel. Súd prvej inštancie sa neobmedzil len na všeobecné závery vo vzťahu

k tomu, či žalobca preukázal požadované vlastníctvo, ale každú hnuteľnú vec vyhodnotil vo vzťahu
k tomu, či žalobca preukázal vlastníctvo k nej, pričom prihliadal na obranu žalovaného, ktorý tvrdenia
žalobcu popieral.

14. Nakoľko z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie, č. k. 24C/9/2020-76

zo dňa 03.05.2022 vo výroku III., ktorým súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, nadobudol dňa
05.07.2022 právoplatnosť, súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní nezaoberal vzájomnou žalobou
žalovaného, preto je neopodstatnený odvolací návrh žalovaného (15. odvolania), aby odvolací súd
vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel.

15. V súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa dokazovania odvolací súd poukazuje na to, že
dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutievoveci,vdokazovanísasúdobmedzujelennazisťovanieskutkovýchpoznatkov(poznatkov
o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Z hľadiska hodnotenia
dôkazov aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle

ust. § 191 ods. 1 CSP táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí,
je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom konečné
meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania
(v podrobnostiach pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič
M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v dôsledku vykonaného dokazovania konštatoval, že
žalobca preukázal vlastnícke právo k všetkým predmetným hnuteľným veciam, pri rozhodovaní vzal
do úvahy faktúry, ktoré k jednotlivým veciam vymedzeným v bode 45. odôvodnenia predložil žalobca,
vychádzal z ostatných listinných dôkazov predložených žalobcom (colné vyhlásenie, výmer platieb),

z pripojeného vyšetrovacieho spisu, zohľadnil svedecké výpovede svedkov M. N. a výsluchu K. D.,
výsluchu žalobcu a účinne sa zaoberal obranou žalovaného, ktorý sa pokiaľ ide o vlastnícke právo
k hnuteľnej veci - Presso stroj – FAEMA E61 1 ks, + motor + 3ks naberačiek, bránil kúpnou zmluvou
zo dňa 07.09.2018 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, ktorou malo dôjsť k predaju presso stroja
E61 s dátumom výroby 08.06.1967.

17. Kúpna zmluva, ktorú žalovaný v rámci procesnej obrany predložil, je súkromnou listinou.
U súkromných listín treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho,
kto je v nej uvedený ako vystaviteľ a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnejlistiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine
uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

18. Hodnotenie dôkazu súkromnou listinou Civilný sporový poriadok neupravuje, preto je potrebné
postupovať podľa § 191 CSP, vyjadrujúceho zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súd
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ak poprie strana pravdivosť
súkromnej listiny, nie je možné si vystačiť výlučne s tým, že strana predkladajúca súkromnú listinu nesie

dôkazné bremeno týkajúce sa jej správnosti. Samotné nijako nešpecifikované popieranie pravdivosti
súkromnej listiny nemôže mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily. Je na tom, kto pravdivosť popiera,
aby uviedol, prečo listina nie je pravdivá a ponúkol k svojmu tvrdeniu dôkazy (pozri rozhodnutie NS SR
1Cdo/93/2022).

19. Žalobca v posudzovanej veci poprel existenciu kúpnej zmluvy a na podporu svojich tvrdení na rozdiel

od žalovaného ponúkol dôkazy o tom, že hnuteľné veci boli zaradené v účtovníctve, v majetku žalobcu
a tieto neboli vyradené. Žalovaný nespochybnil, že v čase prevodu obchodného podielu zo žalovaného
na žalobcu bol stav majetku taký, že do neho patrili aj veci, o ktorých určenie vlastníctva v tomto spore
ide. Nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o tom, ako žalovaný zamedzil žalobcovi vstup do prevádzkových
priestorov spoločnosti Coffee Sheep, s. r. o., pričom v čase prevodu obchodného podielu žalobca nemal

možnosť vziať a mať faktickú moc nad predmetnými vecami, a to až do času, kým nedošlo k zaisteniu
dotknutých vecí zo strany polície. Nedôvodná je preto odvolacia námietka (ods. 11. odvolania), že bez
opory v skutkovom a právnom stave je záver súdu, že vlastníctvo žalobcu k predmetným veciam mal
súd preukázané faktúrami preukazujúcimi nákup označených hnuteľných vecí žalobcom skôr, ako mali
byť nadobudnuté žalovaným podľa faktúry zakúpenej od spoločnosti AZHAR, tieto boli používané už

pred 13.06.2019 a nachádzali sa v priestoroch prevádzky.

20. V rámci dokazovania platí, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia.
Ktotvrdí,dokazuje.Stranasporumusípreukázaťto,čotvrdí,lenpotommôžesúdzobraťjehotvrdeniaza
základ svojho rozhodnutia. Nakoľko faktúry, ktoré k nadobudnutiu vlastníckeho práva predložil žalobca,

sú datované skôr, takto boli podľa svedeckých výpovedí aj žalobcom používané v čase pred 13.06.2019,
nachádzali sa v priestoroch prevádzky žalobcu na adrese A. H. X, D., preto záver súdu, že žalobca
preukázal k predmetným hnuteľným veciam vlastnícke právo, majú oporu vo vykonanom dokazovaní
a vzhľadom na to, že žalovaný tvrdené skutočnosti ohľadne nadobudnutia predmetných vecí do svojho
výlučného vlastníctva nepreukázal, musí niesť negatívne následky, t. j. na tvrdené skutočnosti bol súd

povinný hľadieť ako na nepreukázané.

21. K námietke žalovaného o nedostatočnej konkretizácii a individualizácii hnuteľných vecí odvolací
súd uvádza, že žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalobca musí svoj
nárok vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená

vtedy, ak je možné žalobný petit vzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov exekúcie.
Pokiaľ uznesením OR PZ v Trenčíne, ČVS: ORP-416/2-VYS-TN-2019 zo dňa 22.10.2019 boli hnuteľné
veci špecifikované spôsobom tam uvedeným, pričom I. E. F. bol výzvou na uplatnenie nároku na vec
zo dňa 31.12.2019 vyzvaný, aby si na tieto veci uplatnil nárok v občianskom súdnom konaní do 60
dní od doručenia tejto výzvy, je námietka žalovaného o nedostatočnej identifikácii, resp. konkretizácii

hnuteľných vecí nedôvodná.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody a s poukazom na to, že súd prvej inštancie dospel v danej
veci k správnym skutkovým zisteniam a správne vec právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Odvolanie žalovaného smerovalo proti celému

rozsudku, t. j. aj proti výroku I., ktorým súd konanie v dôsledku späťvzatia žaloby v časti zastavil, avšak
v tejto časti žalovaný žiadnu odvolaciu argumentáciu neponúkol.

23. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, preto odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).