Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123265035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123265035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcov: X/ C. R., L. XX.XX.XXXX, P. J. C.
XXXX/XX, J., X/ C.. R. R., L. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXXX/XX, J., zastúpených: AL legal s. r. o., so
sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 51 778 904, proti žalovanej: R. C., L. XX.XX.XXXX, P. J. P.
XXXX/XXA, J.T., zastúpenej: JUDr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Železničiarska č. 13, Bratislava,
o zaplatenie 4 616,74 eur, s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 16. októbra 2023, č.k. 8C/25/2023-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 1/ istinu 2 308,37 eur,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 308,37 eur od 25.05.2023 do zaplatenia, zaplatiť žalobcovi 2/
istinu 2 308,37 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 308,37 eur od 25.05.2023 do zaplatenia,
žalobu vo zvyšku úrokov z omeškania zamietol a žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX M. D., M. J., katastrálne územie

J., že parcely registra "." evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, o výmere 351m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere 94 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere 349 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere 76 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Žalobcovia
majú spoluvlastnícky podiel každý vo výške 1 na základe Odsvedčenia o dedičstve 30D/1548/2014,
Dnot 194/2014 zo dňa 31.10.2014, žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 na základe
Darovacej zmluvy zo dňa 15.07.2016. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 100, § 101, § 137

ods.1, § 136 ods.1, § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ohľadne tej skutočnosti,
že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckeho podielu je dané zákonom a vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j.
z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak
existujúce pomery príp. dohoda spoluvlastníkov neumožňujú niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu
tohto práva, náleží mu za to zodpovedajúca náhrada. Spoluvlastnícky podiel v zmysle ust. § 137

ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje iba mieru účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej
veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci aj pokiaľ ide o užívanie
veci, teda tam, kde spoluvlastníkovi nie je zaistené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenomjeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Mal za to, že nárok žalobcov,
ktorý sa opiera o zákonné ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže byť nárokom z
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a na premlčanie tohto

nároku preto nemožno aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať zo
všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovanej posúdil ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ náhradu za
užívanie podielového spoluvlastníctva podielovým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho
podielu si uplatnili za obdobie od 16.03.2020 do 27.02.2021, od 28.02.2021 do 27.02.2022, žaloba

bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici (upomínací súd) dňa 16.03.2023, s odkazom na
režim premlčania uplatneného nároku podľa trojročnej premlčacej doby potom nie je dôvodná námietka
premlčania vznesená žalovanou. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný spoluvlastnícky vzťah
medzi sporovými stranami, pričom v čase rozhodujúcom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby mal
preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi a sporné nehnuteľnosti
užívala a naďalej užíva výlučne žalovaná. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/, 2/

a S. P. ako kupujúci a žalovaná ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu. Z fotokópie kúpnej zmluvy
vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ kúpnu zmluvu podpísali dňa 15.10.2021, žalovaná a S. P. podpísali až
dňa 12.01.2022, kde týmto dátumom nadobudla kúpna zmluva platnosť podpisom zmluvných strán a aj
účinnosť. Vecno- právne účinky kúpna zmluva nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností
t.j. 28.02.2022 čo vyplýva aj z čl. VI bod 6.5 kúpnej zmluvy, právne účinky prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nastanú dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušnou správou katastra,
a preto žalobcovia sa dôvodne domáhajú svojho nároku do dňa 27.02.2022, kde od tohto dátumu
prešlo na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Konštatoval, že medzi stranami bolo sporné,
či žalovaná užívala nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu. Z hľadiska posúdenia
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcov 1/, 2/ sa zaoberal posúdením skutkovej otázky, či zo strany

žalovanej v obdobiach od 16.03.2020 do 27.02.2021, od 28.02.2021 do 27.02.2022 došlo nadužívanie
nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu, a to parcely č. XXX/XX, XXX/XX. Žalobcovia
v konaní preukázali, že výzvou zo dňa 25.07.2016 vyzvali žalovanú o finančnú náhradu za užívanie
nehnuteľnostinadrozsahjejspoluvlastníckehopodieluatozaobdobieod01.11.2015za9mesiacov,kde
mali záujem aj do budúcna vyriešiť užívanie nehnuteľnosti a sa dohodnúť aj na zmluvnom užívaní časti

predmetných pozemkov. Žalovaná na pojednávaní poukazovala, že k dohode nedošlo, nakoľko riešila
s bývalým manželom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedený na Okresnom
súde v Bratislave III, sp. zn. 44Pc/9/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť koncom roka 2022 v spojitosti
s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave. V čase od 26.07.2018 bola žalovaná v dôsledku
pracovného úrazu dlhodobo pracovne neschopná, následne prišla vlna COVID, prišla o prácu. Poukázal

na to, že rozhodnúť sa dobrovoľne neužívať spoločnú vec je právom podielového spoluvlastníka, v
prejednávanej veci však žalobcovia právo ju užívať (ktorého by sa prípadne mohli vzdať alebo sa
dohodnúť inak o rozsahu užívania spoločnej veci) ani nemali. Naviac, aj keby žalovaná skutočne užívala
pozemky parcelu č. XXX/XX, parcelu č. XXX/XX len v rozsahu jej podielov, tým, že nehnuteľnosť
uzamkla,učiniliichprístupnýmilenpresebaasvojupotrebuatedapokiaľžalovanáuvedenýmspôsobom

ovládala nehnuteľnosť natoľko, že hoci nebola výlučnou vlastníčkou, bola to iba ona, kto ju mohol
prakticky využiť kedykoľvek a podľa svojej vôle (nielen za účelom osobného užívania ale i pre prípadné
iné potreby), potom bez ohľadu na to, nakoľko pozemky skutočne využívala (akú plochu a ako často),
vznikol im prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ náhradu. Žalovaná na
pojednávaní jednoznačne potvrdila, že pozemok je z vonkajšej strany ulice, ako aj z bočnej strany kde

je detský domov oplotený, tvrdenie, že vedľajší pozemok medzi parcelou č. XXX/X S. Č.. XXX/XX plot
nebol (t.j. pozemok medzi jednotlivými parcelami), kde avšak parcela č. XXX/X je oplotená z vonkajšej
strany ulice, je bezpredmetné, nakoľko táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť vstupu na predmetný
pozemok medzi danými parcelami, ale predmetom konania bola parcela č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX.
Kde zároveň súd poukazuje, že na pozemku parcelné číslo XXX/XX vo výmere 349 m2 je postavený

rodinný dom súp. č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, kde aj trvalo býva, a preto tvrdenie
žalovanej, že danú parcelu neužíva nad jej rozsah nemal za preukázané. Žalobcovia čo sa týka užívania
parcely č. XXX/XX uviedli, že na pozemku sa nachádza vybetónovaná plocha, voliéra pre psa, terasa
a hospodárska budova bez súpisného čísla, prístupový chodník k rodinnému domu. Žalovaná na dané
uviedla, že chodník má celkovú rozlohu 9,6m2, realizácia chodníka bola uskutočnená v nezistenom

čase, nezisteniu osobou, kde od času jeho opravenia, nebolo do chodníka žiadnym spôsobom stavebne
zasahované, ani v čase výstavby rodinného domu. Žalovaná daným jednoznačne potvrdila, že na
parcele č. XXX/XX je vybudovaný chodník, ktorý vedie od bránky k pôvodnému starému rodinnému
domu, tým vlastne žalovaná potvrdila tvrdenia žalobcov. Žalovaná ohľadne vybudovania betónovejplochy, ktorá by mala údajne slúžiť ako parkovisko pre motorové vozidlá, uviedla, že v skutočnosti sa
však jedná o spevnenie pôvodnej plochy, ktorá vznikla po odstránení nadzemnej časti stavby letnej
kuchyne, keďže pod touto stavbou sa nachádzala pivnica slúžiaca na odkladanie zeleniny, pôvodne

využívaná babkou, priestor má 18 m2. Z priloženej fotografie žalobcov vyplýva, že žalovaná spevnenú
plochu využíva aj ako parkovisko, zároveň podľa vyjadrenia žalovanej slúži daná plocha ako spevnená
stropná časť podzemnej pivnice. Žalovaná na ďalšie neužívanie podielových častí pozemku nad rámec
spoluvlastníctva priložila fotodokumentáciu v ktorom poukázala, že na nehnuteľnosti sa nachádza
väčší kus podlahovej krytiny (linolea) umiestneného žalovanou na pozemku, a to z dôvodu jej snahy

zabránenia nekontrolovaného rastu buriny na dotknutých pozemkoch, z dôvodu ušetrenia finančných
prostriedkov spojených s údržbou týchto pozemkov. Taktiež žalovaná poukázala, že údajný koterec pre
psa, je mobilný prístrešok nachádzajúci sa na pozemku, nikdy nebol využívaný na umiestnenie psa vo
vlastníctve žalovanej, ale slúžil ako odkladací priestor pre náradie v spojitosti s údržbou rodinného domu
a prislúchajúcich pozemkov. Z uvedených dôvodov má za preukázané, že žalovaná využívala aj parcelu
č. XXX/XX, na ktorej je vybudovaný prístupový chodník, spevnená plocha za účelom využívania ako

parkovacej plochy pre motorové vozidla a pivnice, koterec pre psa, ktorý slúži ako odkladací priestor
pre žalovanú, kde sama uviedla, že v ňom skladuje náradie s údržbou rodinného domu a prislúchajúcich
pozemkov. Zároveň žalovaná v odpore poukázala, že parcelu č. XXX/XX užívala aj na pestovanie
paradajok. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná užívala parcelu č. XXX/XX podľa svojej
vôle a uváženia. Z uvedených dôvodov mal za to, že nárok žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ na náhradu

za neužívanie spoločných pozemkov je daný, neužívanie pozemkov v rozsahu ich spoluvlastníckeho
podielu bolo dôsledkom ich užívania žalovanou nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenie
žalovanej,žeparceluč.XXX/XX,XXX/XXnadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodieluneužívala,nemal
za preukázané, a tým neuniesla dôkazné bremeno. Je bez významu, prečo žalobkyňa 1/ a žalobca
2/ spoločnú vec neužívali a ako tento stav vznikol, vrátane toho, že ide faktický stav, kedy žalovaná

pozemky užívala. Nakoľko nie je rozhodujúca veľkosť (výmera) užívanej časti veci, ale úžitková hodnota,
apretomajúžalobcovianároknapeňažnúnáhraduzatakétoužívaniespoločnejvecivovýškeobvyklého
nájmu v danom mieste a čase. Ohľadne ustálenia výšky žalobou uplatneného nároku vychádzal zo
znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý žalovaná nemala za sporný, nepredložila iný znalecký posudok,
a preto vychádzal z jeho záverov. Vychádzajúc zo znaleckého posudku a výpočtu výšky nájomného za

obdobie od 16.03.12020 do 27.02.2021 t.j. 349 dní, kde parcela č. XXX/XX pod domom je 1 z 76 m2
je 38 m2 kde denné užívanie predstavuje 0,028 eur x 38 m2 je 1064 eur x 349 dní je spolu 371,34 eur,
parcela č. XXX/XX dvor polovica z pozemku 349 m2 je 174,50 m2, 0,028 eur x 174,50 spolu 4,89 eur x
349 dní spolu 1692,30 eur, za obdobie od 28.02.2021 do 27.02.2022 predstavuje 364 dní, parcela číslo
XXX/XX predstavuje denné nájomné vo výške 0,033 eur x 38 čo predstavuje 1,25 eur x 364 dní spolu

je nájomné vo výške 456,46 eur, parcela č. XXX/XX denné nájomné 0,033 eur x 174,50 eur, x 364 dní
je výška nájomného 2096,64 eur, spolu 4616,74 eur. Na základe uvedeného vo výroku I. a II. zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni 1/ peňažné plnenie za dané obdobie, ktoré predstavuje sumu 2308,37 eur a
žalobcovi 2/ peňažné plnenie za dané obdobie, ktoré predstavuje sumu 2308,37 eur. S poukazom na §
517 ods. 1 vety prvej, ods.2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcom aj úroky z omeškania. O nároku

na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti podala odvolanie žalovaná, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, alternatívne jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, z
dôvodov, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila
s názorom súdu prvej inštancie, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej je nedôvodná,
keď nárok kvalifikoval ako nárok žalobcov opierajúci sa o ustanovenia zákona 137 § ods. 1 Občianskeho
zákonníka a nárok nemôže byť nárokom z bezdôvodného obohatenia a poukázala na rozsiahlu
judikatúru v predmetnej problematike v Českej republike, ktorá zastáva názor, že ide o nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Zotrvala na námietke týkajúcej sa dĺžky uplatneného obdobia nároku až
do 27. 02. 2022 s poukazom na to, že kúpna zmluva, ako záväzkový právny vzťah, bola podpísaná
žalobcami dňa 15. 10. 2021 a žalovanou a pani P. dňa 12. 02. 2022. Teda k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy
prišlo dňa 12. 01. 2022. V zmluve, v článku VI. ods. 6.5 sa zmluvné strany dohodli, že podpisom
zmluvy, zmluva nadobúda platnosť aj účinnosť. Od dňa 12. 01. 2022 boli zmluvné strany viazané

právami a povinnosťami z citovanej kúpnej zmluvy. Teda predávajúce mali povinnosť odovzdať predmet
prevodu kupujúcemu a kupujúci mal okrem iných povinností aj povinnosť uhradiť kúpnu cenu a prevziať
predmet kúpy. Zmluvne dohodnuté práva a povinnosti nie sú viazané na zápis prevodu vlastníckeho
práva katastrom nehnuteľností. Obdobie, za ktoré by mal žalobca nárok za náhradu malo byť ukončenénajneskôr dňom 12. 01. 2022, nie tak ako súd priznal nárok dňa 27. 02. 2022 (nadobudnutím
vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalovanou). Rozhodnutie súdu vo vzťahu k dĺžke
a teda i výške priznaného nároku považuje žalovaná za nesprávny a priznaný v rozpore s platnou

právnouúpravou.Poukázalanato,žejejprávonaužívaniedotknutýchnehnuteľností vzniklodávnopred
obdobím, ktoré je predmetom predmetného súdneho sporu a to v roku 2007 právnou predchodkyňou
žalobcov (vecné bremeno užívania). Žalobcovia preukazovali uplatnenie práva výzvou (použitú v
súdnom konaní na OS BA II sp. zn. 61C 112/2018), zaslanou žalovanej za obdobie od 01. 11. 2015
za 9 mesiacov. Následne žalobcovia uplatnili na Okresnom súde Bratislava III. Sp. zn.: 61C 112/2018

žalobu na zaplatenie 3.994,06 eur z rovnakého titulu, ako v predmetnom konaní len za skoršie obdobie,
do 15. 03. 2020. Konanie sp. zn.: 61C 112/2018 bolo súhlasom oboch strán konania prerušené titulom
rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy na odpredaj podielov žalobcov žalovanou. Nakoľko účastníci
konania v zákonnej lehote nepožiadali o pokračovanie v konaní, súd konanie zastavil. Rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil aj odvolací súd. I napriek faktu, že v čase podania žalobného návrhu, už
žalobcovia neboli vlastníci dotknutých nehnuteľností, ale v čase podania predmetnej žaloby o zastavení

konania sp. zn.: 61C 112/2018 rozhodol odvolací súd, žalobcovia v zámere získania finančného plnenia
uplatnili nárok v predmetnom konaní. Žalovaná, vedomá si podielového spoluvlastníctva pozemkov,
neužívala dotknuté pozemky, pozemky preukázateľne ležali neobrobené, čo preukazovala fotografiami.
Na pozemkoch zostal zachovaný pôvodne vybudovaný prístupový chodník a vymurovaný vstup do
pivnice a v roku 2022 vysadila v mieste, kde v roku 2023 bolo nafotené položené linoleum, 6 koreňov

rajčín. Nárok v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva
len časť vecí v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Žalovaná užívala dotknuté nehnuteľnosti obmedzene, na
pozemku realizovala len základnú údržbu - kosenie porastu. Žalovaná niekoľkými vyjadreniami a aj v

svojej výpovedi pred súdom popísala nezáujem žalobcov o dotknuté parcely. Žalobcovia od roku 2014
nenavštívili starú matku, nestretli sa s matkou žalovanej, neplnili žiadne povinnosti vlastníka vo vzťahu
k údržbe a starostlivosti o pozemky, len prostredníctvom právnej zástupkyne riešili prevod vlastníctva a
vznášali požiadavky na finančné plnenia. Z realizovaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia,
mohli dotknuté nehnuteľnosti kedykoľvek využívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ

by o užívanie prejavili záujem. Oplotenie nehnuteľností, tak ako to bolo uvádzané a je aj realitou,
bolo vybudované pôvodnou vlastníčkou (starou matkou účastníkov). Oplotenie ochraňuje nehnuteľnosti
pred vstupom nepovolených osôb a pred znečistením a zabezpečuje ochranou majetku (ktorý vlastnili
do februára 2022 aj žalobcovia). Oplotenie pozemku nemôže byť jediným dôvodom, od ktorého súd
odvodil nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanou. Žalobcovia nikdy neprejavili záujem o vstup

a užívanie pozemkov, ale ani o kľúče od vstupnej brány na pozemok, i napriek faktu, že im v tom nič
a nikto nebránil (nájomná zmluva, výsadba žalovanou, zabratie treťou osobou a pod.). Žalovaná pre
užívanie pozemkov bola pôvodne "chránená" zriadeným vecným bremenom, ktoré v dôsledku prevodu
vlastníckeho práva v prospech žalovanej zaniklo. Žalovaná sa nikdy nestavala odmietavo k riešeniu
problémov so žalobcami. Mala za to, že neužívala nehnuteľnosti parcely č. XXX/XX S. XXX/XX nad

rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Súčasne, žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali, že žalovaná užívala nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, teda
žalobcovia sa nedôvodne domáhajú svojho súdne uplatneného nároku.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že považujú nesúhlas žalovanej s

kvalifikáciou uplatneného nároku podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne nezmyselný
a nelogický, keďže to bola práve žalovaná, ktorá na pojednávaní dňa 16.10.2023 prezentovala, že
má za to, že nejde o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko z konštantnej judikatúry
vyplýva, že tu ide o nárok v zmysle § 137 OZ (zápisnica z predmetného pojednávania str. 3, odsek
2). poukázali na to, že vecno - právne účinky kúpna zmluva nadobudla povolením vkladu do katastra

nehnuteľností t.j. 28.02.2022 čo vyplýva aj z čl. VI bod 6.5 kúpnej zmluvy: právne účinky prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nastanú dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušnou
správou katastra. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatoval, že
žalobcovia sa dôvodne domáhajú svojho nároku do dňa 27.02.2022, kde od tohto dátumu prešlo na
žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovanej o tom, že pozemky - parcela č. XXX/

XX, ktorá tvorí dvor okolo jej rodinného domu a parcela XXX/XX, na ktorej je postavený jej rodinný dom
súp. č. XXXX a je v jej výlučnom vlastníctve, neužívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu sú
opäť nelogickým a úplne absurdným zavádzaním. Žalovaná na pojednávaní jednoznačne potvrdila, že
pozemok je po celom obvode oplotený a v rodinnom dome postavenom na parcele č. XXX/XX trvalobýva. Navyše žalovaná jednoznačne potvrdila, že na parcele č. XXX/XX je vybudovaný chodník, ktorý
vedie od bránky k pôvodnému starému rodinnému domu, taktiež je tam spevnená plocha za účelom
využívania ako parkovacej plochy pre motorové vozidla a pivnice, koterec pre psa, ktorý slúži ako

odkladací priestor, kde sama uviedla, že v ňom skladuje náradie potrebné na údržbu rodinného domu a
prislúchajúcich pozemkov. Zároveň žalovaná v odpore poukázala, že parcelu č. XXX/XX užívala aj na
pestovanie paradajok. Je preto nepochybné, že žalovaná užívala parcelu č. XXX/XX podľa svojej vôle a
uváženia. Navyše, ako správne konštatoval prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení bod 24.: aj keby
žalovaná skutočne užívala pozemky parcelu č. XXX/XX, G. Č.. XXX/XX len v rozsahu jej podielov, tým,

že nehnuteľnosť uzamkla, učinila ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu a teda pokiaľ žalovaná
uvedeným spôsobom ovládala nehnuteľnosť natoľko, že hoci nebola výlučnou vlastníčkou, bola to iba
ona, kto ju mohol prakticky využiť kedykoľvek a podľa svojej vôle (nielen za účelom osobného užívania
ale i pre prípadné iné potreby), potom bez ohľadu na to, nakoľko pozemky skutočne využívala (akú
plochu a ako často), a teda jej vznikol prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť žalobcom náhradu. Čo sa
týka rozhodnutia NR SR sp. zn.: 6Cdo 184/2010, v tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na skutočnosť

a v plnom rozsahu súhlasia s odôvodnením prvoinštančného súdu (bod 21. napadnutého rozsudku),
že predmetné rozhodnutie NR SR sp. zn.: 6Cdo 184/2010 sa nedá aplikovať na toto súdne konanie,
nakoľko 1 pozemku s konkludentným súhlasom žalovaného užívala tretia osoba, pričom žalovaný
ako väčšinový spoluvlastník na podnety menšinových spoluvlastníkov na usporiadanie spoluvlastníctva
nereagoval. Žalovaný 1 pozemku neužíval, ale užívala daný pozemok tretia osoba, kde Najvyšší súd

Slovenskej republiky v uznesení k predmetnej veci uviedol, že spoluvlastník sa podieľa na prisvojovaní
si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu iba v prípade, že neužívanie
spoločnej veci ostatnými spoluvlastníkmi im prináležiacom rozsahu je dôsledkom jeho užívania veci
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Z daného uznesenia vyplýva, že spoločná vec vôbec nebola
spoluvlastníkmi užívaná, nikomu zo spoluvlastníkov by nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci

nevznikol. Navrhli odvolanie žalovanej voči rozsudku zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby;
ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam

žalovanou; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobcovia
preukazovali dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila
proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové
zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto;
v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); vyhodnotil
a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 137 ods.1, § 139 ods.2, § 100, §
101), ktoré aj správne vyložil; zohľadniac relevantnú judikatúru i aktuálne ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít; a dôvody, pre ktoré žalobe (čiastočne) vyhovel; vzhľadom na to, že žalovaná
užívala nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu;
aj dôkladne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, a to nielen s poukazom
na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na
prijaté právne závery, starostlivo posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a

relevantnosť ich právnych argumentov a dôsledne sa vysporiadal aj s dôkaznými návrhmi strán sporu.

6. Odvolanie žalovanej nie je; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového
vymedzenia;spôsobiléspochybniťsprávnosťzáverovsúduprvejinštancie.Žalovanávosvojomodvolaní
neuviedla žiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol v

odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom
na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celomrozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli
súdprvejinštanciektýmtozáverom,tietosiosvojujevcelomrozsahuavpodrobnostiachnaneodkazuje.
S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

7. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalovaná využívala aj parcelu č. XXX/XX, na ktorej je
vybudovaný prístupový chodník k domu, spevnená plocha za účelom využívania ako parkovacej plochy
a pivnice, koterec pre psa, ktorý slúži ako odkladací priestor pre žalovanú, keď sama uviedla, že v

ňom skladuje náradie na údržbu rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov a navyše parcelu č. XXX/
XX žalovaná užívala aj na pestovanie paradajok a voľne sa na nej pohyboval pes; na pozemku tiež
bola za domom terasa, na plote bol reklamný pútač. Na základe uvedeného potom vyvodil správny
skutkový záver, že žalovaná užívala parcelu č. XXX/XX priľahlú k domu v jej vlastníctve, podľa svojej
vôle a uváženia. Žalobcovia nemali voľný prístup k sporným pozemkom, nakoľko tieto boli oplotené,
kľúče od vstupnej brány mala žalovaná. Sporné pozemky mala vo svojej držbe výlučne žalovaná, mala

ich vo svojej dispozícii iba pre vlastné potreby. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania tak
nemožnopovažovaťzapresvedčivétvrdeniežalovanej,žespornépozemkyužívalalenvrozsahusvojho
spoluvlastníckeho podielu. Z takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil aj správny
právny záver, že nárok žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ na náhradu za neužívanie spoločných pozemkov
je daný, neužívanie pozemkov v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu bolo dôsledkom ich užívania

žalovanou nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie správne ustálil aj dĺžku doby, v
ktorej si žalobcovia svoj nárok uplatňovali, vychádzajúc zo zmeny zápisu vlastníckeho práva žalobcov k
spornýmpozemkomvkatastrinehnuteľnostínazákladekúpnejzmluvy,pričomskutočnosťjejpodpísania
zmluvnými stranami nemala na trvanie ich nároku na náhradu žiaden relevantný vplyv. Vo výsledkoch
vykonaného dokazovania nemá podklad ani tvrdenie žalovanej, že v súvislosti s uzavretím kúpnej

zmluvy došlo medzi stranami konkludentne k uzavretiu dohody na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti
žalovanou do povolenia vkladu vlastníckeho práva. Priznanie nároku do povolenia vkladu vlastníckeho
práva v prospech žalovanej nezakladá ani žalovanou vo vyjadrení tvrdený rozpor s dobrými mravmi.
Argumentácia zastaveným konaním sp.zn. 61C 112/2018 nemá žiaden vplyv na správnosť skutkových
zistení súdu prvej inštancie.

8. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s nárokom žalobcov na náhradu za nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu žalovanou aj po právnej stránke, keď v súlade s ustálenou súdnou praxou
najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/284/2008, 4Cdo/298/2008,
4Cdo/277/2009, 5Cdo/184/2009, 4Cdo/55/2009, 6Cdo/184/2010, 3Cdo/218/2017; rovnako aj Z III,

str. 281), že nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, a preto je na
jeho premlčanie potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktoré v odvolaní poukazovala žalovaná a ktoré nárok na náhradu
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu právne posudzovali ako

bezdôvodné obohatenie, nepatria do ustálenej rozhodovacej praxe, z ktorej je súd povinný vychádzať.

9. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok žalovanej už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po
dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaná len zopakovala

skutočnosti, na ktoré poukazovala a ktoré odprezentovala aj pred súdom prvej inštancie, pričom na
dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným
súdom vydaný rozsudok.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.

v spojení § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal proti žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).