Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209838
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4314209838.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Secapital S. á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle,
L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., IČO: 36 715 352, Martin, Jilemnického ul. čl. 30, proti žalovanej N. C., narodenej X. X. XXXX,
F., S. XX, o zaplatenie 2.656,53 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
15C/188/2015, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 25. januára 2021 č. k.

15C/188/2015-144, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) uznesením z 27. marca 2020 č. k.

15C/188/2015-126 (vydaným vyššou súdnou úradníčkou) žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 108,65 €
právnemu zástupcovi žalobkyne: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, Martin,
Jilemnického30,vmenektorejkonáJUDr.MichalGallo-konateľaadvokát,atovlehotedo3dníododňa
doručenia tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala sťažnosť, ktorú súd prvej inštancie
(v tomto prípade reprezentovaný sudcom) uznesením z 25. januára 2021 č. k. 15C/188/2015-144

zamietol ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“).

2. Žalovaná podala proti sťažnosť zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie podanie (č. l. 157 a
160), ktoré podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) bolo treba považovať za dovolanie, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby napádané uznesenie bolo vrátené späť na súd ako nedôvodné, zmätočné. Uviedla, že

ona ako žalovaná strana v danej veci nemá spôsobilosť, nie je pasívne legitimovaná. Zároveň vyjadrila
svoju nespokojnosť s výsledkom konania, ktoré považuje za protiprávne a nesúladné so zákonom.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“), povolaný rozhodovať o dovolaniach
(§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené podmienky na to, aby dovolaním napádané rozhodnutie mohlo
byť podrobené dovolaciemu prieskumu a dospel k záveru, že tieto podmienky (dovolacieho konania)

nie sú splnené.

4. Podľa § 34 CSP (ustanovenia tvoriaceho spolu s po ňom bezprostredne nasledujúcim ustanovením §
35 súčasť štvrtého dielu tretej hlavy zákona, nazvaného „Funkčná príslušnosť“ - pozn. najvyššieho súdu)
o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak a podľa § 12 CSP (v tomto prípade
jediného ustanovenia zákona, reprezentujúceho prvý diel jeho tretej hlavy, nazvaný „Vecná príslušnosť“)

na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.5. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť a podľa § 248 rovnakého zákona o sťažnosti rozhodne súd prvej
inštancie (ktorý ju zamietne, ak nie je sťažnosť dôvodná, alebo napadnuté uznesenie zruší alebo zmení,

ak naopak dôvodná je; pričom v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom
súdu - tu por. tiež § 250 CSP).

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“),

podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví a podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle § 419 CSP môže strana sporu napadnúť dovolaním (účinne) iba
rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu pritom v zmysle rekodifikovanej úpravy
slovenského civilného procesu, účinnej od 1. júla 2016, možno rozumieť výlučne rozhodnutie vydané v
konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie krajským súdom (§ 34 CSP).

9. Zavedenie sťažnosti ako nového (osobitného) opravného prostriedku proti uzneseniam súdov prvej
inštancie vydávaným vyššími súdnymi úradníkmi (prostriedku nielen terminologicky, ale aj významovo
odlíšeného od odvolania) v spojitosti s ponechaním kompetencie rozhodovania o takomto opravnom
prostriedku u jeho pôvodcu (hoc aj samozrejme už inak a to sudcom reprezentovaného súdu prvej
inštancie) potom spôsobuje nemožnosť nazerania tu aj na súd prvej inštancie, rozhodujúci o sťažnosti,

ako na súd odvolací. Z rovnakého dôvodu ale nemôže byť aplikovateľnou ani tá časť skoršej úpravy
procesného práva, ktorá (i keď len výnimočne) zverovala oprávnenie na rozhodovanie o odvolaní
(resp. aj iné oprávnenie štandardne prislúchajúce odvolaciemu súdu) práve súdu prvej inštancie (tu
por. ustanovenie § 174 ods. 2 poslednej vety Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OSP“, resp. odsek 5 rovnakého ustanovenia ako výnimku z

pravidla podľa § 208 OSP).

10. Podľa názoru najvyššieho súdu pritom neobstojí ani argumentácia v prospech prípustnosti dovolania
voči rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu za pomoci analógie zákona. Postup podľa dovolaním
akcentovaného čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP má totiž slúžiť len vypĺňaniu zjavných medzier

zákona, celkom vedomé zahrnutie zákonodarcom do okruhu rozhodnutí napadnuteľných dovolaniami
len rozhodnutí odvolacieho (a nie aj sťažnostného) súdu však za medzeru preklenuteľnú výkladom
považovať nemožno. Pripustenie opaku by malo v skutočnosti za následok vytvorenie priestoru pre
spochybňovanie správnosti za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku na najvyššom súde aj
takých rozhodnutí, u ktorých pre ich menšiu závažnosť a prevažne len procesnú povahu zákon

nielenže vylúčil možnosť odvolania (ako riadneho opravného prostriedku predpokladajúceho štandardný
dvojinštančný proces), ale netrval dokonca ani na vydaní rozhodnutia v jednej (prvej) inštancii sudcom.
Ak by sa aj v prípadoch druhovo totožných s tým z prejednávanej veci mala prijať interpretácia ponúkaná
dovolaním, viedlo by to k celkom neprijateľnému modelu, v rámci ktorého by rozhodne nie až tak
zanedbateľný počet rozhodnutí súdov prvej inštancie bol vylúčený z prieskumu ich správnosti odvolacími

(krajskými) súdmi, naopak by však všetky takéto rozhodnutia mal preskúmavať súd dovolací (najvyšší).

11. Vychádzajúc z už uvedeného vyššie tak dovolanie žalovanej v prejednávanej veci smeruje proti
právoplatnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle
§ 419 CSP.

12. Najvyšší súd však nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní strany sporu smerujúcemu
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a nie je tu ani iný príslušný súd, príp. iný orgán, ktorý by bol na
prejednanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku príslušný (a ktorému by tak bolo možné vec
postúpiť).

13. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, najvyšší súd dovolacie konanie bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení
s § 438 ods. 1 CSP).14.Vprípadeskončeniadovolaciehokonaniatakýmtospôsobomniejepovinnosťodôvodniťrozhodnutie
o trovách dovolacieho konania (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). Najvyšší súd však napriek tomu

považuje za korektné v tejto súvislosti uviesť, že jeho občianskoprávne kolégium na zasadnutí 9. októbra
2018 schválilo na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky uznesenie z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 s právnou vetou v znení: „Ak podľa
obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov

konania nepriznáva.“ (R 72/2018). Pretože aj v tentoraz prejednávanej veci šlo práve o taký prípad
(nemožnosti usúdenia z obsahu spisu na vznik žalobkyni - ktorá zastavenie dovolacieho konania
nezavinila-akýchkoľvektrovdovolaciehokonania,majúcichsanahradiť),ajtubolorozhodnutéotrovách
dovolacieho konania (nielen o nároku) s konečnou platnosťou (bez rozdeľovania rozhodovacieho
procesu i v takomto prípade na obe zákonom predpokladané fázy).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.