Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 5, 2005

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 22Cb/194/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6605208794
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Kovácsová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Lučenci samosudkyňou JUDr. Tatianou Kovácsovou v právnej veci žalobcu G.-T., s.r.o.

so sídlom XXX. XX. Č., A. H. XXXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zast. J.. A. H., advokátkou so sídlom R.,
N.. S. X/X. proti žalovanému D. R. S., s.r.o. so sídlom L., G. C. X,. IČO: XX. XXX. XXX,. zast. J.. Ľ. P.,
advokátom so sídlom v L., M. R. č. XX,. v konaní o zaplatenie 2.362.740,58 Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.362.740,58 Sk spolu s 14 % úrokom z omeškania ročne
od 09. 06. 2005 do zaplatenia, trovy konania vo výške 118.135,- Sk a trovy právneho zastúpenia právnej
zástupkyni žalobcu J.. A. H. vo výške 90.739,- Sk na jej účet vedený vo V., a.s. Ž., expozitúra R., číslo
účtu: XXXXXXX-XXX/XXXX,. to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 2.362.740,58 Sk s príslušenstvom s tým, že žalobca

vyfaktúroval žalovanému dohodnuté prepravné za medzinárodné cestné nákladné prepravy faktúrou č.
550597 vystavenou dňa 25. 05. 2005 splatnou dňa 08. 06. 2005 na sumu vo výške 60.473,- EUR, čo v
prepočte na slovenské koruny podľa kurzu platného dňa 25. 05. 2005 predstavuje 2.362.740,58 Sk.

Okresný súd v Lučenci vydal dňa 24. 08. 2005 platobný rozkaz pod č.k. 1Rob 707/2005-216 s tým, že
žalovaný podal proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený a vo veci
nariadené pojednávanie.

Pojednávania konaného dňa 30. 11. 2005 sa zúčastnili obaja právni zástupcovia žalobcu aj žalovaného
s tým, že právna zástupkyňa žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiavala podaného návrhu na vydanie

platobného rozkazu, ktorým sa domáha zaplatenia 2.362.740,58 Sk spolu s príslušenstvom z dôvodov
už uvádzaných v žalobe, nakoľko žalobca uskutočnil prepravu pre žalovaného v zmysle objednávok.
Dôkazom toho, že k preprave skutočne došlo, sú medzinárodné nákladné listy, ktoré dokumentujú
existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Právny zástupca žalovaného sa tiež v plnom rozsahu pridržiaval podaného odporu, ktorý bol súdu
doručenýdňa12.09.2005stým,žemedzinárodnácestnáprepravatovarubolavykonanážalobcomana
základe dohody v prospech a na účet spoločnosti D. R. so sídlom H. v D., o čom svedčia medzinárodné
nákladné listy predložené žalobcom, prepravy tovaru boli prvotne fakturované tejto D. S. a dlhovanú

sumu žalobca fakturoval žalovanému až následne po tom, ako sa dozvedel, že D. S. sa dostala do
platobnej neschopnosti. Ďalej tvrdil, že nepopiera, že by si žalovaný neobjednal vykonanie jednotlivých
prepráv, to znamená, uviedol, že skutočnosť, že žalovaný prepravy objednal, nie je medzi účastníkmi
konania sporná.Žalovaný ďalej žiadal, aby súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že nepokladá nárok žalobcu za právne
opodstatnený vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bolo dlhodobo zaužívané na
základe akceptovanej ústnej dohody, že prepravy, ktoré boli vykonané a objednané žalovaným, boli

fakturované D. S.. Dôkazy o skutočnosti, že faktúry boli zasielané D. S. preukáže vtedy, keď tieto faktúry
zadováži z D.. Podľa názoru žalovaného by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
keby predmetné faktúry musel uhradiť žalovaný vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca nenamietal,
keď boli predchádzajúce prepravy uhrádzané D. S., pričom vychádzajúc z tvrdení žalobcu sa jednalo
o plnenie cudzieho druhu a išlo by o bezdôvodné obohatenie. To znamená žalobca v minulosti prijal

plnenie od niekoho, od ktorého prijať plnenie nemal, t.j. žalobca prijímal dlhodobo úhrady za faktúry od
spoločnosti, ktorú nepovažuje momentálne za povinnú zaplatiť za predmet žaloby.

Žalobca nespochybnil to, čo tvrdil žalovaný a síce, že predošlé faktúry boli skutočne odosielané do
D.. Tvrdenie o bezdôvodnom obohatení pokladá za neopodstatnené, pretože sa to nejedná vôbec
tejto právnej veci. Nezaplatené faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu fakturoval žalobca súhrnne
žalovanému, ktorý vystupoval v právnom vzťahu ako objednávateľ v zmysle právnych predpisov, ktoré

sa týkajú medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy. Jedná sa tu o právny vzťah medzi žalobcom
ako dopravcom a žalovaným ako objednávateľom, pričom existencia tohto právneho vzťahu zo strany
žalovaného nebola spochybnená. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného
súdneho poplatku z podaného návrhu na začatie konania vo výške 118.135,- Sk a trovy právneho
zastúpenia vrátane DPH spolu v sume 90.739,- Sk.

Žalovaný tvrdil, že nespochybňuje, že niektoré prepravy boli objednávané žalovaným, avšak poukázal
na skutočnosť a zdôraznil fakt, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, ktorá
boladlhodoborešpektovanávtom,žetaktovykonávanéprepravybudúrealizovanévprospechanaúčet
D. S.. Podľa názoru žalovaného zákon nevylučuje možnosť uzatvorenia takejto dohody a takisto neviaže
jej uzatvorenie na písomnú formu. Podporným argumentom pre existenciu takejto dohody zmluvných

strán je skutočnosť, že takýto režim prepravy a úhrady ceny za prepravu bol dlhodobo akceptovaný
oboma zmluvnými stranami.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsanávrhomnavydanieplatobnéhorozkazu,faktúrouč.550597
č. l. 6 a 7, pripojenými objednávkami a medzinárodnými nákladnými listami č.l. 8 až 205, predžalobnou
výzvou č.l. 206, prehľadom základnej úrokovej sadzby NBS č.l. 207, platobným rozkazom č.l. 216,

odporom k platobnému rozkazu č.l. 217, 218, písomným podaním právnej zástupkyne žalobcu k odporu
č.l. 232 a 233, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 30. 11. 2005, ostatným listinným dôkazovým
materiálom, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa vyhlášky č. 11/1995 Zb. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (CMR) článku I. sa tento dohovor vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu

cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ako sa uvádza v
zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru.
Podľa článku IV. citovaného Dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak
nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej
zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

Podľa článku IX. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR),
nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej
zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Ak nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu s ich
odôvodnením, platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu prevzatia dopravcom v
dobrom zjavnom stave a že počet kusov, ich značky a čísla sa zhodovali s údajmi v nákladnom liste.

Základnou skutočnosťou pri posúdení, či ide o zmluvu v zmysle CMR alebo nie je to, či sa strana
zaväzuje, že zariadi prepravu alebo sa zaväzuje, že vykoná prepravu. Dopravcom môže byť aj ten, ktosám fyzicky nevykonal ani časť prepravy, a to ani na jednom jej úseku. Za dopravcu v zmysle CMR sa
považuje aj ten, kto prevzal zodpovednosť za celú záležitosť prepravy bez špecifikácie, že prepravu iba
zariadi, ale nevykonáva.

Každá prepravná zmluva, ktorá podlieha CMR, má byť potvrdená vyhotoveným nákladným listom,
ktorý podľa čl. IX je vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí
zásielky dopravcom. Ak nákladný list chýba, ak sa stratil alebo má nedostatky, nedotkne sa to síce
platnosti uzavretej prepravnej zmluvy, avšak existencia nákladného listu je nevyhnutná pre niektoré
okolnosti, ktoré umožňujú vykonanie dohovoru. Nákladný list len potvrdzuje prepravnú zmluvu, avšak

neuzatvára ju. Z CMR preto ani nevyplýva povinnosť vyhotoviť nákladný list. Prevzatie zásielky takisto
nie je predpokladom na účinnosť prepravnej zmluvy.

Odosielateľom v zmysle prepravnej zmluvy je ten, kto vykonáva funkciu odosielateľa. Zaväzuje sa,
že dopravcovi zverí zásielku a vezme na seba zodpovednosť za naloženie aj uloženie zásielky, za
poskytnutie pokynov potrebných pre dopravcov na premiestnenie zásielky a že dopravcovi zaplatí
odmenu za prepravu.

Príkazca je ten, kto uzavrel zmluvu s dopravcom. Môže to byť odosielateľ, ale aj príjemca, alebo tretia
osoba. Ak príkazca nie je skutočným odosielateľom, musí sa predpokladať, že odosielateľ konal v mene
príkazcu a že prevzal záväzok voči dopravcovi tým, že do nákladného listu uviedol svoje meno. Ak sa
však príkazca označil v nákladnom liste za odosielateľa, potom je iba zástupcom (splnomocnencom)
výkonu špeditérstva v mene a na účet príkazcu špeditéra. V zmysle pozemnej prepravy je príkazca ten,

kto fyzicky odovzdá zásielku dopravcovi bez toho, aby prevzal na seba zodpovednosť za odoslanie. Ak
je meno príkazcu uvedené v nákladnom liste, stáva sa odosielateľom v právnom zmysle a berie na seba
zodpovednosť odosielateľa.

Žalobca vykonal pre žalovaného medzinárodnú nákladnú prepravu zásielok za odplatu na základe
objednávok č. T1083, T1234, T1244, T1233, T1232, T1242, T1226, T1249, T1254, T1248, T1255,

T1264, T1276, T1277, T1282, T1292, T1279, T1290, T1298, T1288, T1306, T1289, T1304, T1303,
T1296, T1313, T1330, T1321, T1308, T1301 a č.T1312. Odplata za vykonanie prepravy bola stanovená
dohodou zmluvných strán, pričom dohoda o výške odplaty bola obsiahnutá v každej objednávke
osobitne. Dokladom o uzatvorení prepravných zmlúv podľa názoru žalobcu sú nákladné listy, ktoré boli
vystavené na každý obchodný prípad osobitne.

Následne žalobca fakturoval žalovanému dohodnuté prepravné za vykonanie jednotlivých
medzinárodných cestných prepráv súhrnnou faktúrou č. 550597 vystavenou dňa 25. 05. 2005 splatnou
dňa 08. 06. 2005 spolu vo výške 60.473,- EUR (prepočtom 1 EUR = 39,071 Sk), čo predstavuje
2.362.740,58 Sk, pričom predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému pri objednávkach č. T
1242, 1226, 1782, 1276, 1282, 1303 aj mýtne poplatky a DPH. Keďže žalobca vyzval žalovaného na

zaplatenie pohľadávky vo výške 2.362.740,58 Sk, a to prostredníctvom výzvy na zaplatenie zo dňa
14. 06. 2005, ktorú zaslal žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne a žalovaný pohľadávku
žalobcu nezaplatil, domáhal sa zaplatenia dlhovanej sumy žalobca prostredníctvom návrhu na vydanie
platobného rozkazu cestou súdu.

Z vykonaného dokazovania, konkrétne zo všetkých horecitovaných objednávok vyplýva, že si

žalovaný objednal u žalobcu nákladnú prepravu tovaru, ktorý bol presne špecifikovaný v jednotlivých
objednávkach za dohodnutú odplatu.

Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že žalovaným vystavované objednávky k vykonanej
preprave, ktorú vykonával žalobca, tvorili základ zmluvného vzťahu, ktorý bol založený medzi žalovaným
ako objednávateľom prepravy a žalobcom ako dopravcom. Medzinárodné nákladné listy, ktoré žalobca

doložil k jednotlivým prepravám kumulatívne, sú súčasne nielen dôkazom potvrdzujúcim existenciuvzniku prepravných zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, keďže ako odosielateľ je uvedený žalovaný
a ako dopravca žalobca, ale aj dôkazom o vykonaní prepravy za cenu, ktorá bola dohodnutá medzi
účastníkmi konania ako zmluvnými stranami.

Zároveň žalobca súdu predložil tlmočnícky preklad jednej z objednávok, ktoré boli do spisu doložené
v anglickom jazyku, z obsahu ktorej je zrejmé, že prejav vôle byť objednávateľom prepravy, a teda
zmluvnou stranou prepravných zmlúv, ktoré tvoria základ predmetu tohto sporu, prejavil žalovaný. Túto
skutočnosť potvrdzuje pečiatka žalovaného opatrená na objednávke a podpis žalovaného uvedený v
objednávke.

Z č.l. 235, t. j. objednávky č. T1352 vyplýva, že si žalovaný objednal u žalobcu kamión pre zaistenie

prepravy o veľkosti kamióna XXX m3 s dátumom nakládky 02. 05. 2005 a dátumom vykládky 04. až
09. 05. 2005 (objednávka vystavená dňa 21. 04. 2005), pričom cena vyššie uvedenej prepravy bola
dohodnutá na 2.100,- EUR podľa cenovej ponuky žalobcu.

Tvrdenie žalovaného, že dlhodobá prax, na základe ktorej sa zasielali faktúry za vykonanú dopravu
inému subjektu ako objednávateľovi prepravy ešte neznamená, že tejto povinnosti zaplatiť prepravné sa

objednávateľ do budúca zbavuje. Povinnosť objednávateľa, t.j. žalovaného zaplatiť dopravné, vyplýva z
Vyhlášky o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR č. 11/1975
Zb.) v zmysle horecitovaných článkov. Preto súd vyhovel žalobcovi a zaviazal žalovaného na zaplatenie
dlhovanej sumy titulom vykonaných prepráv žalobcom, ktoré realizoval na základe dohody (objednávok
žalovaného), ktoré tvoria základ zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Navyše žalovaný v priebehu celého konania nenamietal, že by žalobca prepravu nevykonal, ani že
by faktúra č. 550597 nebola žalovanému doručená. Tiež žalovaný potvrdil to, že skutočne u žalobcu
objednával vykonanie všetkých prepráv, ktoré sú predmetom tohto sporu. Odplata za vykonanie
prepráv žalobcom bola dohodnutá zmluvnými stranami v každej jednej objednávke osobitne. Argument
žalovaného, že medzinárodná cestná preprava tovaru bola vykonaná žalobcom a na základe dohody

účastníkov v prospech a na účet spoločnosti D. R. so sídlom H. v D. pred súdom neobstojí, nakoľko táto
skutočnosť nemá oporu v zákone (Vyhláška č. 11/1975 Zb.). Povinnosť zaplatiť za vykonanú prepravu
má jednoznačne žalovaný, ktorý si všetky vykonané prepravy objednal a doposiaľ za ne nezaplatil.

Zhoreuvedenýchdôvodovpretosúdnepokladalzapotrebnéahlavnehospodárne,abyvyhovelprávnym
zástupcom účastníkov konania a vykonal nimi navrhované dokazovanie ohľadne výsluchu osôb, ktoré

boli účastné v rokovaní medzi dopravcom a objednávaeľom v rámci vykonávania jednotlivých prepráv.
Zároveň nie je pre súd nevyhnutné, aby žalovaný predložil faktúry, ktoré boli pôvodne zasielané D. S. za
vykonanú prepravu do D., nakoľko súhrnnú faktúru na žalovanú istinu vo výške 2.362.740,58 Sk žalobca
riadne fakturoval žalovanému (60.473,- EUR).

Z uvedených dôvodov v nadväznosti na citáciu Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej

nákladnej doprave (CMR) súd rozhodol tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a zaviazal
žalovaného na zaplatenie dlhovanej sumy vo výške 2.362.740,58 Sk s tým, že žalovaný je povinný túto
sumu uhradiť spolu s príslušenstvom, čo tvorí 14 % úrok z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti faktúry č. 550597, t.j. od 09. 06. 2005 do zaplatenia.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho

časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o 10 % vyššie
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije
počas celého tohto polroka.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd priznal úspešnému
žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške
118.135,- Sk a trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni žalobcu vo výške 90.739,- Sk. Právna

zástupkyňa žalobcu si trovy právneho zastúpenia vyúčtovala v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorej jej prináleží odmena
4 x 17.450,- Sk, a to za prevzatie a prípravu, vyhotovenie návrhu na vydanie platobného rozkazu,
vyjadrenie k odporu žalovaného, pojednávanie na Okresnom súde v Lučenci dňa 30. 11. 2005, ďalej 4
x 150,- Sk režijný paušál, náhrada za stratu času 8 x 1 hodiny = 2.500,- Sk, cestovné výdavky vo výške

3.351,50 Sk + 19 % DPH vo výške 14.487,78 Sk, čo spolu celkovo činí 90.739,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Lučenci.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené podľa § 205a O.s.p. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.