Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2005

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/774/1995
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Matyiovou v právnej veci žalobcov v 1. rade Ing. T. R.,
U. č. XX, B., v 2.rade T. B., K. č. XX, B., v 3. rade F. M., Y. č. XX, B. a v 4. rade U. W., bytom N. č.
XX, B., zastúp. na základe plnej moci A. W., bytom N. č. XX B. proti žalovanej Základnej organizácii

Slovenského zväzu záhradkárov, S. osada Y. XX-XX, B. M. F. ,o určenie, že žalobcovia sú užívateľmi
záhrady v záhradkárskej oblasti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne v 2. rade a žalobcu v 4. rade zamieta.

Konanie medzi žalobcom v 3. rade a žalovaným zastavuje.

V právnom vzťahu medzi týmito účastníkmi konania náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobu žalobcu v 1. rade proti žalovanému vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V žalobnom návrhu sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú užívateľmi záhrady v ZO SZZ Záhradkárska
osada Y. č. XX-XX B. M. F., a to žalobca v 1. rade záhrady evidovanej pod č. XX, právny predchodca
žalovanej v 2. rade záhrady č. 171, žalobca v 3. rade záhrady evidovanej pod č. 90 a žalobca v 4. rade
záhrady evidovanej pod č. 117. Takisto sa domáhali náhrady trov konania.

V žalobnom návrhu uviedli, že v súlade so Stanovami Slovenského zväzu záhradkárov boli prijatí
za členov SZZ Záhradkárska osada Y. XX-XX B. M. F.. Na základe tohto a Osadového poriadku
Záhradkárskej osady B. M. F. Y. im boli dané do užívania záhradky s evidenčným číslom tak, ako je
vyššie uvedené. V súlade s Osadovým poriadkom pridelené záhradky aj užívali. Žalobcom v 1. až 3.

rade bolo na výbore ZO SZZ v júni 1994 oznámené, že im bolo zrušené užívacie právo k záhrade,
o čom im nebolo doručené žiadne písomné rozhodnutie, preto im nie sú známe ani dôvody, prečo k
tomu došlo, proti rozhodnutiu sa z tohto dôvodu nemohli ani odvolať. Žiadne právoplatné rozhodnutie o
zrušení užívacieho práva pre žalobcov v 1. až 3. rade nebolo vydané.

Žalobcovi v 4. rade bolo rozhodnutím z februára 1992 zrušené užívacie právo k pridelenej záhradke,
toto však neobsahuje žiadne konkrétne dôvody. Proti nemu podal žalobca v 4. rade odvolanie, o ktorom
nebolo rozhodnuté, preto má naďalej užívacie právo k záhradke.Žalovaný zastúpený predsedom výboru žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcovia
nedodržiavali zmluvu o dočasnom užívaní a neplnili svoje povinnosti člena záhradkárskej osady.

Po podaní žalobného návrhu žalobca v 2. rade zomrel. Z osvedčenia o dedičstve č. 11D 933/96, Dnot.

10/97 bolo zistené, že výlučnou dedičkou poručiteľa je jeho dcéra T. B., ktorá sa v dôsledku univerzálnej
sukcesie v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. stala žalobkyňou v 2. rade ako právna nástupkyňa pôvodného
žalobcu.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Zo Stanov Slovenského zväzu záhradkárov bolo zistené, že ide o dobrovoľné, samostatné a nepolitické
združenie záujemcov o záhradkársku činnosť vo všetkých jej formách.

Podľa § 4 Stanov členstvo vo zväze je dobrovoľné. Za členov zväzu prijíma výbor základnej organizácie.
Členstvo vzniká prijatím za člena, zaplatením zápisného a členského príspevku. Členstvo zaniká
vyčiarknutím pre neplatenie členských príspevkov, vylúčením, úmrtím.

Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že po smrti svojho otca, ktorý bol pôvodným žalobcom v 2. rade v tomto
konaní, členský príspevok neplatila.

Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa v 2. rade nikdy nebola členkou žalovaného.
Smrťou pôvodného žalobcu v 2. rade zaniklo jeho členstvo v ZO SZZ Záhradkárska osada Y. XX-XX
B. M. F..

Súd z predložených Stanov zistil, že zo žiadneho ich ustanovenia nevyplýva, že by sa členstvo v ZO
SZZ mohlo dediť. Napokon zo samotného osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi T. B. je zrejmé, že

členstvo v ZO SZZ Záhradkárska osada Y. XX-XX B. M. F. nebolo predmetom dedičského konania a T.
B. toto ani členstvo nemohla zdediť, pretože momentom smrti jej otca, t.j. dňa 3.12.1996, zaniklo.

V konaní žalobkyňa v 2. rade súdu nepreukázala, že by ona sama bola členkou ZO SZZ Záhradkárska
osada Y. XX-XX B. M. F., preto v tomto konaní nemala aktívnu pasívnu legitimáciu domáhať sa určenia,
že je užívateľkou záhrady č. 171.

Žalobca v 3. rade súdu písomne dňa 21.11.05 oznámil, že netrvá na žalobe.

So späťvzatím návrhu žalobcom v 3. rade žalovaný súhlasil, preto v právnom vzťahu medzi týmito
účastníkmi súd konanie v zmysle ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil.

Žalobca v 4. rade vypovedal, že pôvodným užívateľom záhradky č. 117 bol p. B., od ktorého ju získal tým
spôsobom, že záhradkárska osada vyplatila p. B. 2.000,- Sk a takú istú sumu on vyplatil záhradkárskej

osade. Zmluvu o dočasnom užívaní nevedel predložiť, pretože všetky potrebné doklady predložil na
registráciu žalovanému a tieto sa údajne stratili. Pokiaľ ide o členský preukaz, tento mu vydaný nebol.
Záhradu začal užívať niekedy v r. 1984 a riadne ju užíval až do r. 1994, kedy jemu neznáma osoba
prišla do záhrady a oznámila mu, že je novým užívateľom záhrady. Predložil poštovú poukážku, že
dňa 22.5.1995 spätne zaplatil členské známky. Uviedol, že obdržal písomné rozhodnutie o zrušení

užívacieho práva zo dňa 28.2.1992 k záhrade č. 117, proti ktorému sa odvolal dňa 15.3.1992, o odvolaní
rozhodnuté nebolo. Tieto doklady predložil súdu na nahliadnutie.Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný v 4. rade nikdy nebol členom ZO SZZ
Záhradkárska osada Y. XX-XX. Členom a užívateľom záhradky č. 117 bol F. B., ktorý listom zo dňa
5.11.1987 požiadal ZO SZZ Y. o zrušenie členstva a vrátenie členského príspevku, v tomto liste je tiež

uvedené, že záhrada bola prevedená ešte pred dvoma rokmi na U. W.. Listom zo dňa 13.2.1986 F. B.
požiadal o súhlas k prevodu parcely č. 117 na U. W..

Žalovanýpredložilkópiutýchtodokladov.Ďalejuviedol,ževzmyslestanovkvznikučlenstvasavyžaduje
žiadosť a to písomná, o ktorej rozhoduje výbor, ak dôjde ku kladnému rozhodnutiu výboru a žiadateľ
je prijatý za člena, dostane zmluvu o dočasnom užívaní, osadový poriadok, členský preukaz a členskú

známku oproti podpisu. Takúto žiadosť o členstvo si žalovaný v 4. rade nepodal, nie je členom ZO SZZ
Y. XX-XX.

Z predložených písomných dokladov z júna 1987, septembra 1987 bolo zistené, že pri vykonanej
kontrole bolo zistené, že záhrada č. 117 je nepokosená a neobrobená.

Zo zápisnice z VČS ZO SZZ B. - Y. zo dňa 5.5.1994 a z uznesenia z VČS ZO SZZ Košice Y. zo dňa
5.5.1994 bolo zistené, že VČS potvrdila rozhodnutie výboru o vylúčení p. W. parc.č. 117 z r. 1992 pre

porušovanie stanov a osadového poriadku.

Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o tom, že parc.č. 117 užíva žalobca v 4.
rade. Takisto je zrejmé, že parc. č. 117 nebola užívaná v súlade so stanovami a Osadovým poriadkom,
čo žalovaný opakovane zistil.

Je tu teda rozpor medzi tvrdením žalovaného, že žalobca v 4. rade nebol členom ZO SZZ Y. a

rozhodnutím z r. 1992 o jeho vylúčení z členstva v ZO SZZ Y..

Napriek tomuto rozporu v tvrdení žalovaného treba poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v 4. rade
neuniesol svoje dôkazné bremeno a nevedel súdu preukázať, že splnil podmienky potrebné pre vznik
členstva - písomná žiadosť, rozhodnutie o prijatí za člena, zmluva o dočasnom užívaní, členský preukaz.
Ani jeden z týchto dokladov súdu nepredložil a napriek tomu, že tvrdil, že doklady stratila žalovaná, nič

to nemení na veci, že sa dostal do dôkaznej núdze a nepreukázal, že členom ZO SZZ Y. naozaj bol.
Naopak, na žiadosti F. B. z 5.11.1987 je poznámka, že P. W. nezaplatil základný vklad. Táto skutočnosť
vyplýva aj z dokladu zo dňa 28.10.1987.

Z uvedeného možno vyvodiť (pri nepreukázaní, že žalobca bol členom ZO SZZ), že P. W. síce v určitom
období užíval parc. č. 117, ale bez toho, aby bol riadnym členom ZO SZZ. Tak mohlo dôjsť k situácii, že

žalovaný, ktorý o tomto neoprávnenom užívaní mal vedomosť, doručil žalobcovi rozhodnutie o vylúčení
z užívania, napriek tomu, že nebol členom ZO SZZ. O jeho odvolaní rozhodla členská schôdza, ktorá
potvrdila rozhodnutie výboru.

Vychádzajúc z čl. 4 Osadového poriadku je zrejmé, že pokiaľ žalobca v 4. rade nebol členom ZO SZZ,
nemal právo ani na užívanie parcely č. 117 a teda ani aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na Stanovy SZZ, Osadový poriadok, dospel súd
k záveru, že tak žalobkyňa v 2. rade a ani žalobca v 4. rade nemajú v konaní aktívnu legitimáciu, preto
vo vzťahu medzi týmito žalobcami a žalovaným návrh ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v 3. rade bolo konanie vo vzťahu medzi týmto
žalobcom a žalovaným zastavené v súlade ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p.Návrh žalobcu v 1. rade proti žalovanému bol vylúčený na samostatné konanie, pretože v právnom
vzťahu medzi týmito účastníkmi je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V tomto vylúčenom konaní súd
rozhodne aj o trovách konania medzi týmito účastníkmi.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by žalovaný, úspešný v právnom vzťahu medzi ním a žalobcami v 2. a 4.
rade, mal právo na náhradu účelne vynaložených trov, pretože mu však v konaní žiadne preukázateľné
trovy nevznikli (žalobcovia v 2. a 4. rade nemajú právo na náhradu trov), bolo rozhodnuté, že sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva.

Výrokotrováchkonaniamedzižalobcomv3.radeažalovanýmvyplývazust.§146ods.1písm.c/O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I.