Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, November 21, 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/693/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2005

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa M.
L., bytom N. D.. A. S. XXXX/XX,. L. M., práv. zast. JUDr. J. D., advokátom, so sídlom Š. XX,. L. M., proti
odporcovi L. P. A. C. V. - L., s.r.o., so sídlom Z. C. XX,. B. B., IČO XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr. P.
V., advokátom, so sídlom N.. O. X,. L. M., zaplatenie 169.775,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 89.755,20 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania

z tejto čiastky ročne od 03.05.1996 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 40.080,- Sk, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, a to na účet JUDr. J. D., advokáta v L. M., Š. XX,. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
V., a.s., L. M., VS XXX/XX,. KS XXXX.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu trovy konania vo výške 5.640,- Sk na účet Okresného súdu v

Trenčíne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po úprave svojho petitu od odporcu domáhal zaplatenia čiastky 169.775,- Sk so
17,6 % úrokom z omeškania z tejto čiastky ročne od 03.05.1996 do zaplatenia s odôvodnením,
že dňa 14.07.1993 okolo 10:45 hod. došlo na ceste I.. triedy medzi obcami L. O. a B. k zrážke
motorových vozidiel účastníkov a to tak, že pred ľavotočivou zákrutou do vozovky vbehol pes, v
dôsledku čoho navrhovateľ prešiel s vozidlom na ľavú stranu cesty do protismeru a to v dobe, kedy z

protismeruprichádzalonákladnémotorovévozidloodporcu,ktoréhozamestnanecakovodičnákladného
motorového vozidla na túto situáciu reagoval vybočením doľava; obdobne reagoval aj navrhovateľ
vybočením vpravo a vrátením sa do svojho jazdného pruhu, čím došlo k zrážke vozidiel.

Odporca navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť s tým, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu O. V. P. S. odbor dopravnej polície L. M. vyplýva, že dňa 14.07.1993

o 10:45 hod. na štátnej ceste I.. triedy medzi B. a L. O. zamestnanec odporcu pri vedení motorového
vozidla po prejdení pravotočivej neprehľadnej zákruty zbadal protiidúce osobné motorové vozidlonavrhovateľa idúce v jeho jazdnom pruhu, pričom na danú situáciu reagoval tak, že s vozidlom prešiel na
ľavú stranu vozovky, kde sa zrazil s uvedeným protiidúcim vozidlom vracajúcim sa do svojho jazdného
pruhu, následkom čoho došlo k dopravnej nehode a poškodeniu obidvoch zúčastnených motorových

vozidiel. Z uvedeného spisu ďalej vyplýva, že toto konanie oboch účastníkov dopravnej nehody bolo
kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 372/1990 Zb. a že tento priestupok
bol právoplatne prejednaný vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok, keď obom účastníkom
dopravnej nehody bola podľa § 22 ods. 2 cit. zák. uložená pokuta v sume 1.000,- Sk.

Zo znaleckého posudku Ing. J. P., znalca z oboru cestná doprava, súd zistil, že výška majetkovej ujmy

na motorovom vozidle navrhovateľa, ktorá bola spôsobená pri dopravnej nehode k 14.07.1993 bola
179.898,40 Sk. Z kontrolného znaleckého posudku Ing. T. G., znalca z oboru cestná doprava, vyplýva,
že rozsah a výška majetkovej ujmy na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa, ktorá bola spôsobená
pri dopravnej nehode dňa 14.07.1993 na ceste I.. triedy medzi obcami B. a L. O. je 179.122,40 Sk.

Z vyjadrenia odporcu k návrhu súd zistil, že škoda, ktorá vznikla odporcovi v súvislosti s uvedenou
dopravnou nehodou vo výške 80.900,- Sk bola odporcovi S. P., a.s., uhradená.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že dňa 14.07.1993 o 10:45 hod. na štátnej ceste
I.. triedy medzi B. a L. O. došlo k zrážke motorových vozidiel navrhovateľa a odporcu, čím bol vyvolaný
vznik škody na motorovom vozidle navrhovateľa, pričom konanie oboch účastníkov dopravnej nehody
bolo kvalifikované ako priestupok a obom bola právoplatne uložená rovnaká sankcia.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a

ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Podľa cit. ust. základnou podmienkou úspechu žalôb vo veciach náhrady škody pri strete prevádzky
dvoch prevádzateľov je preukázanie, že navrhovateľovi ako jednému z prevádzateľov vznikla škoda
v príčinnej súvislosti s týmto stretom prevádzok, a to či už priamym stretom (zrážka vozidiel) alebo

nepriamym (bez fyzického stretu vozidiel, napr. oslnenie, vymrštenie kameňa). Je nesporné, že v
prejednávanej veci došlo k zrážke vozidiel účastníkov, t.j. k priamemu stretu prevádzok, v dôsledku čoho
navrhovateľovi vznikla na jeho motorovom vozidle škoda, ktorej výšku súd ustálil na strednej hodnote
znalcami vyčíslenej škody v ich znaleckom a kontrolnom znaleckom posudku v čiastke 179.510,40 Sk
(179.898,40/2 + 179.122,40/2).

Z úspešného preukázania príčinnej súvislosti medzi stretom prevádzok a vznikom škody navrhovateľovi
však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na náhradu škody jemu vzniknutej je už tým samým
opodstatnený. Odporca totiž nemusí mať žiaden podiel na vzniknutej škode, ak sa na vzniknutej škode
účastnil výlučne a v plnej miere len navrhovateľ, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo neúspech
navrhovateľa v konaní. Tak tomu bude najmä v prípadoch, ak objektívna miera účasti na vzniknutej

škode je vyjadrená práve len a výlučne zavineným konaním alebo opomenutím navrhovateľa ako
jedného z prevádzateľov, ktorých prevádzky sa stretli; samozrejme za predpokladu, že týmto konaním,
resp. opomenutím bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. O takýto prípad však v
prejednávanej veci nejde. To, že protiprávneho konania sa dopustili obaja účastníci dopravnej nehody
ako i to, že týmto správaním bol vyvolaný vznik škody je totiž preukázané vyššie spomenutými rozkazmi

v priestupkovom konaní, ktorými je súd v danej veci viazaný, nakoľko podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je súd v
občiansko-právnom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok
a kto ho spáchal. Z faktu, že obaja účastníci boli uznaní vinnými za ten istý priestupok a boli postihnutí
taktiež rovnakou sankciou, súd ustálil, že ich miera účasti na spôsobení vzniknutej škody je rovnaká.

To znamená, že pokiaľ činila škoda na vozidle navrhovateľa 179.510,40 Sk a odporca zodpovedal za

túto škodu do výšky jednej jej polovici, t.j. 89.755,20 Sk, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa vzmysle § 450 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci zistené neboli, nezostávalo súdu iné, ako
odporcu zaviazať túto čiastku navrhovateľovi zaplatiť.

S tým súvisí i poplatok z omeškania. Odporca doposiaľ neuhradil navrhovateľovi ani časť škody a

dostal sa tak dňom nasledujúcim po doručení žaloby (t.j. 03.05.1996) do omeškania so splnením svojho
peňažného záväzku, čím navrhovateľovi vzniklo popri plneniu i právo na úroky z omeškania (§ 517 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktorých výšku stanovuje vykonávací predpis (nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.),
podľa ktorého § 3 výška úrokov z omeškania činí dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS a
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že

od 13.01.1996 do 28.05.2000 činila diskontná sadzba 8,80 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, čo je odôvodnené skutočnosťou, že navrhovateľ sa domáhal
náhrady škody vo väčšom rozsahu, ako mu podľa názoru súdu prináleží.

Navrhovateľ mal vo veci v pomernej časti neúspech len z toho dôvodu, že rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku, preto má podľa § 142 ods. 3 O.s.p. právo na náhradu trov

konania. Trovy navrhovateľa sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom vo výške 6.788,- Sk, zloženým
preddavkom na trovy znaleckých posudkov vo výške 4.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia za 6
úkonom právnej služby po 1.300,- Sk, 3 úkony právnej služby po 3.350,- Sk, 6x 30,- Sk režijný paušál,
2x 136,- Sk režijný paušál, 1x 150,- Sk režijný paušál, cestovné 7.940,- Sk, strata času za 20 polhodín
po 20,- Sk a 10 polhodín po 250,- Sk.

Trovy znaleckých posudkov nekryté účastníkmi zloženými preddavkami a vyplatené znalcom z
rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 5.640,- Sk bolo odporcovi uložené nahradiť štátu na účet
tunajšieho súdu podľa § 148 ods. 1 O.s.p., pretože odporca v spore nebol úspešný a nespĺňa ani
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.