Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 5C/1558/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2005

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa Ing.
P. B., bytom R. XXXX/XXX-XX,. P. B., zast. advokátom JUDr. D. D., so sídlom P. X,. P. B., proti odporcovi
A. I., a.s., so sídlom Š. XXX/XX,. I., IČO XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 32.447,50 Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 2.790,- Sk, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa po konečnej úprave svojho žalobného petitu domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
31.017,- Sk so 17,6 % p.a. úrokom z omeškania od 01.05.1997 do zaplatenia titulom nezaplateného
odstupného. Svoj návrh odôvodňoval tou skutočnosťou, že pracovný pomer s odporcom bol ukončený
dňa 30.04.1997 dohodou v zmysle § 46 ods. 1 písm. c/ zák. č. 65/1965 Zb., preto je daný dôvod, aby

odporca mu vyplatil, ako uvoľnenému pracovníkovi jednorazový príspevok vo výške dvojnásobného
priemerného zárobku, čomu zodpovedá čiastka 31.017,- Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ bol odvolaný z
funkcie člena predstavenstva v spoločnosti odporcu dňa 31.03.1997. Zároveň bol odvolaný i z funkcie
riaditeľa spoločnosti. Navrhovateľ pritom sám prejavil záujem ukončiť pracovný pomer dohodou k
30.04.1997. Okresný súd Trenčín potom v konaní, č.k. 5C 528/1997-27, konštatoval, že pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu sa skončil dňa 30.04.1997 na základe dohody. Odporcovi preto podľa § 65

ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. neprislúcha odstupné, nakoľko odstupné poskytované zamestnancom pri
organizačných

5C 1558/1999-76-

zmenách patrí zamestnancom len v prípade rozviazania pracovného pomeru, odvolania z funkcie v
súvislostizjejzrušenímvdôsledkuorganizačnejzmeny,čov tomtoprípadenebolo.Vtomtoprípadetotiž
nešlo o odvolanie z funkcie v súvislosti z organizačnou zmenou, nakoľko funkcia člena predstavenstva

i funkcia riaditeľa spoločnosti zostala zachovaná.

Vo veci už súd I. stupňa dňa 21.08.2000 rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamietol, čo odôvodnil
tým, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. c/ zák. č. 65/1965 Zb. a
zákon s takýmto rozviazaním pracovného pomeru nespája podľa § 65 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. nárok
navrhovateľa na odstupné, nakoľko nedošlo k rozviazaniu pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v
súvislosti so zrušením tejto funkcie v dôsledku organizačnej zmeny.Na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu I. stupňa, Krajský súd Trenčín ako odvolací súd svojím
rozhodnutím zo dňa 19.02.2003, č.k. 5Co 578/00-40, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Úlohou súdu I. stupňa bude skúmať, aké boli dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou

s navrhovateľom, či bol pracovný pomer skončený dohodou podľa § 43 za použitia § 46 ods. 1 písm. c/
zák. č. 65/1965 Zb., či teda došlo k zániku jeho pracovného miesta alebo nastali v spoločnosti odporcu
iné organizačné zmeny, súvisiace aj s ukončením pracovného pomeru navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako účastníka konania, výsluchom svedkyne E. O.,
ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ bol dňa 31.03.1997 odvolaný z funkcie predsedu

predstavenstva a bola mu ponúknutá práca na úseku vymáhania pohľadávok.

Z výpovede svedkyne E. O. vyplýva, že navrhovateľ ju ako mzdovú a personálnu pracovníčku odporcu
potom, čo odovzdal agendu nastupujúcemu riaditeľovi dňa 08.04.1997 požiadal, aby mu vyhotovila
dohodu o ukončení pracovného pomeru, nakoľko bol odvolaný z funkcie riaditeľa a nemal záujem u
odporcu zostať naďalej v pracovnom pomere. Pri tejto príležitosti svedkyni oznámil, že mu odporca

ponúkol, miesto na úseku vymáhania pohľadávok, navrhovateľ sa však vyjadril v tom smere, že
nikomu nebude robiť poskoka. Na základe požiadavky navrhovateľa svedkyňa vypracovala znenie
dohody o ukončení pracovného pomeru k 30.04.1997 s tým, že k tomuto dátumu si navrhovateľ mal
záujem dočerpať dovolenku. S pôvodným znením dohody podľa § 43 zák. č. 65/1965 Zb. navrhovateľ
nesúhlasil, požiadal v dohode uviesť dôvody § 46 ods. 1 písm. c/ zák. č. 65/1965 Zb., aby mu bola

poskytovaná úradom práce podpora v nezamestnanosti. Na deň 09.04.1997 si dodatočne vypísal
dovolenkový lístok a dňa 10.04.1997 sa so znením pripravenej dohody dostavil k riaditeľovi odporcu,
kde sa dohodli na ukončení pracovného pomeru, požiadal svedkyňu o vyhotovenie výstupných formalít.
Navrhovateľ podpísal výstupný list, bol mu vypracovaný zápočet odpracovaných rokov, odhláška z
poistenia. Zostávajúce dni čerpal dovolenku, do zamestnania sa viac nedostavil. Svedkyňa ďalej vo

svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka oddelenia vymáhania pohľadávok, takéto oddelenie u odporcu
zriadené nebolo, nebolo ani vytvorené miesto referenta vymáhania pohľadávok, takéto miesto teda
nebolo nikým obsadené a neobsadilo sa ani po tom, čo navrhovateľ ukončil pracovný pomer.

Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 5C 528/1997, menovite zo zápisnice zo zasadnutia dozornej
rady spoločnosti odporcu zo dňa 27.03.1997 vyplýva, že navrhovateľ bol dňom 31.03.1997 odvolaný z

funkcie člena predstavenstva spoločnosti. Ďalej z pripojeného spisu vyplýva, že navrhovateľ po odvolaní
z funkcie riaditeľa sa dostavil do dielne, kde J. P., ako vedúcemu servisného strediska oznámil, že po
vzájomnej dohode s novým riaditeľom končí pracovný pomer k 30.04.1997, dočerpá si dovolenku a
u odporcu nebude viac v pracovnom pomere. Z pripojeného spisu súd ďalej zistil, že v písomnosti
nazvanej ako výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. c/ zo dňa 08.04.1997 sa účastníci

vzájomne dohodli o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.04.1997 s odôvodnením, že odporca
nemá možnosť navrhovateľa preradiť na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, ktorú by navrhovateľ
neodmietol. Nakoniec, ako vyplýva z pripojeného spisu, súd vo svojom odôvodnení rozsudku, č.k. 5C
528/97-27,konštatoval,žepracovnýpomermedziúčastníkmibolukončenýdohodoukudňu30.04.1997.

Z výstupného listu navrhovateľa súd zistil, že účastníci skončili pracovný pomer dohodou podľa § 46

ods. 1 písm. c/.

Súd nepokladal za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka J. M., vodiča kamiónu spoločnosti
odporcu, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť preukázané jeho výpoveďou - či navrhovateľ bol alebo nie
po svojom odvolaní z funkcie zaradený na úsek vymáhania pohľadávok - boli pre rozhodnutie vo veci
právne irelevantné a navyše je vylúčené, aby vzhľadom na odstup času, ako i pracovné zaradenie J.

M. by bol ako svedok schopný sa k týmto skutočnostiam náležite vyjadriť.Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že potom, čo bol navrhovateľ dňom 31.03.1997
odvolaný zo svojej funkcie mu na jeho miesto nastupujúci riaditeľ ponúkol miesto referenta na
úseku vymáhania pohľadávok. Navrhnuté pracovné zaradenie však navrhovateľ neakceptoval, po

odovzdaní agendy nastupujúcemu riaditeľovi sa dostavil k mzdovej a personálnej pracovníčke odporcu
a požiadal ju o vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru. Pracovný pomer medzi účastníkmi
skončil dohodou ku dňu 30.04.1997. Tvrdeniam právneho zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ prijal
zaradenie referenta na úseku vymáhania pohľadávok súd neuveril, nakoľko tieto sú v rozpore nie len s
výpoveďou svedkyne E. O., ale i v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Podľa § 65 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním
sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie
pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú
pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju
odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); odstupné poskytované zamestnancom
pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie

v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru
platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

Základnou otázkou pre právne posúdenie daného prípadu je otázka, či navrhovateľ po jeho odvolaní
z funkcie bol u odporcu pracovne zaradený na inú prácu alebo nie. K uvedenej otázke súd zaujal
stanovisko, že skutočnosť, že pracovný pomer medzi účastníkmi neskončil v deň, v ktorom nastala

účinnosť odvolania navrhovateľa z funkcie, ale až mesiac po jeho odvolaní z funkcie, nemôže bez
ďalšieho znamenať, že medzi účastníkmi po odvolaní z funkcie navrhovateľa došlo k dohode o ďalšom
pracovnom zaradení navrhovateľa pre čas, kým nastane dojednaný deň skončenia pracovného pomeru.
Naopak,akovyplývazvýsledkuvykonanéhodokazovania,účastnícihneďpotom,čonavrhovateľprestal
menovanú funkciu vykonávať, riešili, aké bude postavenie navrhovateľa ako zamestnanca a keďže

navrhovateľ neakceptoval zaradenie na úsek vymáhania pohľadávok, účastníci sa dohodli na ukončení
pracovného pomeru. Nedošlo teda k žiadnej dohode o ďalšom pracovnom zaradení navrhovateľa po
jeho odvolaní z funkcie, a to ani konkludentne. Práve okolnosť, že navrhovateľ po odvolaní z funkcie a po
odovzdaníagendynastupujúcemuriaditeľovi,požiadaloukončeniepracovnéhopomerudohodoukudňu
vyčerpania dovolenky 30.04.1997 preukazuje, že odporcom ponúknuté zaradenie na úseku vymáhania

pohľadávok nemal navrhovateľ v úmysle prijať a že ho teda odmietol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom potrebné vec subsumovať pod cit. ust. § 65 ods. 3 zák.
č. 65/1965 Zb. K právnym otázkam vyplývajúcim z tohto ustanovenia už súdna prax dávno zaujala
jednoznačné stanovisko, podľa ktorého, ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca po jeho odchode
z funkcie prácu, ktorú by mu mohol a bol povinný ponúknuť, alebo ju zamestnanec odmietne, je

daný výpovedný dôvod pre nadbytočnosť. Jedná sa o nadbytočnosť fiktívnu, nepodloženú reálnou
organizačnou zmenou a to bez nároku na odstupné. To, že práve o takýto prípad v prejednávanej veci
ide,jenepochybnézoskutočnosti,ženafunkciu,zktorejbolnavrhovateľodvolaný,nastúpilnovýriaditeľ.
Keďže ide už o spomenutú fiktívnu nadbytočnosť, údaj vo výstupnom liste, že pracovný pomer medzi
účastníkmi bol ukončený z dôvodu § 46 ods. 1 písm. c/, je pre uplatnenie nároku na odstupné právne

irelevantný. Preto súd nemohol inak ako žalobný návrh zamietnuť.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že navrhovateľ zaradenie na úsek vymáhania pohľadávok
akceptoval, súd sa s týmto tvrdením vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil, a takého
tvrdenia vyhodnotil ako účelové a navyše právne irelevantné. Výsledok sporu by totiž nezmenil ani
opačný záver, že medzi účastníkmi bolo konkludentne uzavretá dohoda o zaradení navrhovateľa po

odvolaní z funkcie na úsek vymáhania pohľadávok, nakoľko ako vyplynulo z doplneného dokazovania, k
zániku pracovného miesta - referent vymáhania pohľadávok - nedošlo a v spoločnosti odporcu nenastali
ani iné organizačné zmeny na úseku vymáhania pohľadávok, ktoré by súviseli s ukončením pracovného
pomeru navrhovateľa.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca má v konaní plný úspech, preto mu
súd priznal náhradu trov konania, a to 2.166,- Sk za ušlý zárobok, 544,- Sk za výdavky na dopravu a
80,- Sk výdavky na parkovné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.