Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Košice okolie

Judgement was issued by Mgr. Nicola Kuzmiaková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12Cb/49/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nicola Kuzmiaková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie rozhodol samosudkyňou Mgr. Nicolou Kuzmiakovou v právnej veci žalobcov:

1/ L. D., r.č. XXXXXX/XXXX. a 2/ P. D., r.č. XXXXXX/XXX,. obaja bytom K. B. XXX,. zastúpený JUDr.
M. T., advokát, S. J. X,. XXX. XX. K., proti žalovaným: 1/ P. A. spol. s r.o., J. T.. X/A,. K., IČO: XX. XXX.
XXX. a 2/ Ľ. M., r.č. XXXXXX/XXXX,. M. X,. K., v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 12.6.2003 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že zmluva o zabezpečení záväzku,
na základe, ktorej prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 239, k.ú. K. B. na
žalovaného 1/ je absolútne neplatná a žalovaný 1/ je povinný tieto nehnuteľnosti žalobcom vydať a

nahradiť im trovy konania.

Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že žalovaný 1/ využil ich nepriaznivú finančnú situáciu,
pretože mali záväzok voči nemu, ktorý neboli schopní splácať a boli donútení k uzavretiu zmlúv,
ktoré boli pre nich úplne nevýhodné vzhľadom na nereálne požiadavky a úžernícky úrok požadovaný
žalovaným 1/, pričom tieto zmluvy boli nútení podpísať pod psychickým nátlakom, nakoľko nechceli
prísť o nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, pretože ak by žalobcovia nesplatili časť svojho záväzku voči
žalovanému 1/, došlo by k výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností.

Návrhom zo dňa 25.7.2003 žiadali žalobcovia, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane
žalovaného, Ľ. M., nakoľko tento si uplatnil u žalobcov svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré

boli predtým vo vlastníctve žalobcov a zabezpečil ich vysťahovanie.

Uznesením zo dňa 31.7.2003 súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaných.

Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril, pričom uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach týkajúcich
sa zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 1/ a následne uzatvorenej zmluvy o
záložnom práve a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Poukázal a to, že nikdy nebol v žiadnom
právnom vzťahu so žalovaným 1/ a preto sa nevie vyjadriť k tvrdeniam žalobcov, ktorými odôvodňujú
svoju žalobu. Vyjadril sa len k tomu, že nehnuteľnosti, ktoré boli niekedy vo vlastníctve žalobcov kúpil na
základe kúpnej zmluvy od p. G. A. D., ktorú považuje za platnú, pretože obsahuje všetky formálnea obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje právny poriadok SR. Vydaním rozsudku, ktorým by súd vyslovil,
že zmluva o zabezpečení prevodu práva medzi žalobcami a žalovaním 1/ je neplantá, by žalobcovia
ako dlžníci mohli na podklade tohto rozsudku nadobudnúť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, teda

zároveň získať pôžičku ako aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré už zaťažili a nesplnením svojo
dlhu spôsobili zmenu vlastníka týchto nehnuteľností, ktoré žalovaný 2/ zhodnotil, čo by bolo v rozpore
s dobrými mravmi t.j. išlo by o porušenie ust. § 3 ods 1 OZ, pričom súd je povinný s poukazom na § 3
ods. 1 OZ neposkytnúť, resp. odoprieť takémuto výkonu práva požadovanú právnu ochranu a žalobu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaného 1/, svedkov, oboznámil sa so zmluvami o
pôžičke, záložnou zmluvou, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva, dokladom o vyrovnaní
pôžičky, uznesením OÚJP Košice II. o začatí trestného stíhania pre trestný čin podvodu ako i ďalším
obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 29.6.1998 uzatvorili žalobcovia so žalovaným 1/ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný
1/ požičal žalobcom finančné prostriedky v sume 250.000,- Sk. Žalobcovia si finančné prostriedky

požičali za účelom podnikania žalobcu s tým, že dohodnutý úrok budú splácať zo zisku získaného
podnikaním. Žalobcovia, ako dlžníci, sa zaviazali žalovanému 1/, ako veriteľovi, požičanú sumu vrátiť
do troch mesiacov s 8% úrokom mesačne, čo prestavovalo sumu 20.000,- Sk mesačne. Pri omeškaní s
platením úrokov si dohodli úrok z omeškania 0,7% denne z dlžnej sumy. Na zabezpečenie poskytnutej
pôžičky účastníci tohto zmluvného vzťahu podpísali záložnú zmluvu, ktorou žalobcovia zriadili k

nehnuteľnostiam, ktoré boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve zapísané na LV č. 239, k.ú K. B. a to
rodinný dom súp. č. 298 na parc. č. 491- zastavaná plocha o výmere 529 m2 v prospech žalovaného 1/
záložné právo. Žalobcovia zároveň poskytli žalovanému 1/ plnú moc na predaj založených nehnuteľností
pre prípad, že dohodnutý úrok z istiny v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 29.6.1998 nebude zaplatený
do 14 dní po termíne splatnosti.

Keďže žalobcovia neplatili žalovanému 1/ dohodnutý úrok včas, ani mu nevrátili požičanú istinu v lehote
splatnosti, došlo medzi nimi dňa 5.5.1999 k písomnému vyrovnaniu pôžičky tým, že zmluva o pôžičke
zo dňa 29.6.1998 bola zrušená a v ten istý deň bola podpísaná nová zmluva o pôžičke, podľa ktorej si
žalobcovia požičali od žalovaného 1/ finančné prostriedky v sume 350.000,- Sk, s mesačným úrokom
28.000,- Sk, ktoré boli žalobcovia povinní vrátiť žalobcovi 1/ do 1 mesiaca od podpísania tejto zmluvy.

Na zabezpečenie tejto poskytnutej pôžičky podpísali žalobcovia so žalovaným 1/ zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva, ktorou

žalobcovia previedli na žalovaného 1/ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 239, k.ú
K. B. a to rodinný dom súp. č. 298 na parc. č. 491- zastavaná plocha o výmere 529 m2. Podľa ust. čl. VII
tejto zmluvy sa žalovaný 1/ v prípade neuhradenia záväzku v podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 5.5.1999

do 5.6.1999 stane definitívne vlastníkom predmetu zabezpečenia.

Vzhľadom k tomu, že žalobcovia svoj záväzok voči žalovanému 1/ vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 5.5.1999 do 5.6.1999 neuhradili, došlo dňa 27.10.1999 k definitívnemu zápisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 239 prospech žalovaného 1/.

Uznesením OÚJP Košice II. zo dňa 22.6.2003 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že so žalovaným 1/ uzatvoril spolu s manželkou zmluvu pôžičke na
sumu 250.000,- Sk, zmluvu o záložnom práve, zmluvu o pôžičke na sumu 350.000,- Sk a zmluvu o
zabezpečení záväzku prevodom práva. Túto zmluvu uzatvorili, pretože im žalovaný 1/ povedal, že je
to pre daňové dôvody a ak zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva nepodpíšu do 7 dní ich
vysťahuje z predmetných nehnuteľností, pričom pred podpísaním uvedenej zmluvy si zmluvu prečítal.Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva podpísala pod
psychickým nátlakom, pretože sa s manželom obávali, že ich dom bude predaný. Zo strany žalovaného
1/ ani iných osôb žiaden fyzický nátlak na nich vyvíjaný nebol, zmluvu podpísali však pod psychickým

nátlakom, pretože vedeli, že peniaze z pôžičky zo dňa 29.6.1998 nie sú schopní žalovanému 1/ rade
vrátiť a mali dojem, že žalovaný 1/ je spojený s mafiou, pretože nejaké autá a nejakí ľudia boli pod ich
oknami a to konkrétne p. B. prezývaný „B.“. Táto udalosť vyvolala u žalobkyni psychický nátlak, pod
ktorým potom podpísala Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.

Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovia prišli za ním, ako konateľom žalovaného 1/, aby si

požičali peniaze. S podmienkami poskytnutia pôžičky boli oboznámení, vedeli, že si požičiavajú peniaze
na 3 mesiace na 8% mesačný úrok, s tým, že ak pôžičku nesplatia v lehote splatnosti môže dôjsť k
predajuichnehnuteľnosti,pretožezároveňpodpísaliv prospechnehoplnúmocnapredajnehnuteľnosti.
Keďže žalobcovia úroky neplatili riadne a včas a nevrátili ani poskytnutú pôžičku, uzatvorili novú zmluvu
o pôžičke na sumu 350.000,- Sk. Táto suma pozostávala z istiny z predchádzajúcej zmluvy o pôžičke a
z nezaplatených úrokov z tejto pôžičky, pričom sa zároveň zmenilo zabezpečenie poskytnutej pôžičky.

Ohľadom daňových dôvodov, pre ktoré mala byť uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
práva uviedol, že tu žiadne daňové dôvody neboli, žalobcovia proste dlhovali splátku z prvej zmluvy o
pôžičke, pričom už vtedy mohol dom predať, pretože mal na predaj domu vystavenú od žalobcov plnú
moc.

V konaní bola vypočutá ako svedok, MUDr. M. D., lekár z odboru psychiatrie, ktorá vypovedala, že

žalobkyňa je jej pacientkou od júna 2000 pre úzkostne

depresívne poruchy v súvislosti s krízovou situáciou, v ktorej sa ocitla jej rodina. Tá mala byť
spôsobná nevydareným podnikaním žalobcu. Žalobkyňa v súvislosti s týmto zdravotným stavom bola
práceneschopná do októbra 2000, boli jej predpísané antidepresíva, lieky na spánok a ukľudnenie. Jej
zdravotný stav sa potom zlepšil. V r. 2004 ju žalobkyňa opäť navštívila a opäť s úzkostne depresívnou

poruchou,pretožesajejrodinnákrízovásituácianevyriešila.Aj súčasnostiužívaliekyprotitomutostavu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný

Neplatnosť právneho úkonu v zmysle tohto ustanovenia je neplatnosťou absolútnou od začiatku bez
ohľadu nato, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal.

Žalobcovia sa petitom žaloby domáhali vyslovenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, aj keď vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2004 tvrdia, že aj obidve zmluvy o pôžičke sú v zmysle
ust. § 39 neplatné, pretože výška úroku z pôžičky vo výške 8% mesačne odporuje dobrým mravom
a zároveň sú zmluvy o pôžičke neplatné v zmysle ust. § 517 OZ v nadväznosti na nariadenie vlády
SR 87/1995 Zb. v časti úroku z omeškania, pretože úrok bol stanovený vo výške, ktorá nezodpovedá

uvedeným ustanoveniam. Napriek tomu, že žalobcovia priebehu konania nezmenili, resp. nerozšírili
petit žaloby aj o vyslovenie neplatnosti zmlúv o pôžičke, resp. neplatnosti zmlúv o pôžičke v časti
úroku, súd sa zapodieval aj otázkou vyslovenia neplatnosti zmlúv o pôžičke, záložnej zmluvy a zmluvy
o zabezpečovacom prevode.

Slobodou v ponímaní občianskeho práva treba rozumieť slobodu vzniku vôľového rozhodnutia

a slobodu jej prejavu. Nedostatkom slobody vôle je iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo
strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby, pričom môže ísť o priame fyzické donútenie
alebo o bezprávnu vyhrážku. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená voľou
donucovateľa. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením, ktorou sa niečo vynucuje, čo sa ňou
vynucovať nesmie a je takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka.Žalobcovia vo výpovediach uviedli, že zo strany žalovaného 1/ a ani tretích osôb nebolo na nich vyvíjané
žiadne fyzické násilie. Psychický nátlak, donútenie, ktorý bol na žalobcov vyvíjaní oni sami videli v tom,
že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva bola pre žalovaného 1/ výhodnejšia kvôli daňovým

úradom, čo v konaní preukázané nebolo, tým, že im žalovaný 1/ zaslal výzvu na vysťahovanie zo dňa
1.10.1999, čo však bolo až po podpísaní zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, tým, že neboli
schopní splácať požičanú sumu s úrokmi a zároveň tým, že osoby v čiernych kožených kabátoch s
autami postávali pred ich domom a prezerali si ich záhradu, dom.

Žalovaný 1/ od žalobcov mal plnú moc na predaj nehnuteľnosti a žalobcom hrozil predajom domu ako

dôsledkom neplnenia si povinnosti zo zmluvy o pôžičke, pretože ju neplatili a teda sa jednalo o konanie,
ktoré žalovaný 1/ od žalobcov vynucovať mohol. Neplnenie svojich záväzkov si spôsobili žalobcovia
sami, nie konaním žalovaného 1/.

Konanie tretích osôb, ktoré malo na žalobcov vyvíjať psychický nátlak spočívajúce v postávaní čiernych
aut a osôb v čiernych kabátoch pred ich domom, súd neposúdil ako bezprávnu vyhrážku, ktorá
by spôsobila neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, pretože v konaní nebolo

preukázané, že toto konanie smerovalo k tomu, aby žalobcovia podpísali zmluvu o zabezpečovacom
prevodepráva.Naviacžalobcoviaužpreduzatvorenímzmluvyozabezpečovacomprevodeprávazriadili
k svojim nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 1/ záložné právo a zároveň podpísali žalovanému
1/ plnú moc na predaj týchto nehnuteľností, pričom v konaní nebolo namietané, že aj táto zmluva je
neplatná.

Skutočnosť, že sa žalovaný 1/ vyhrážal žalobcom, že v prípade nepodpísania novej zmluvy o pôžičke a
s tým súvisiacej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva predá nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
zabezpečenia, nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku, pretože o bezprávnu vyhrážku sa nejedná
v prípade, že sa vynucuje niečo, čo sa vynucovať môže. Z výpovedí samotných žalobcov mal súd
za preukázané, že prvú zmluvu o pôžičke uzatvorili na základe vlastného rozhodnutia za účelom

získaniafinančnýchprostriedkovnapodnikaniežalobcuavrátenieposkytnutýchfinančnýchprostriedkov
zabezpečili v prospech žalovaného 1/ záložným právom.

Všetky uvedené skutočnosti súd na základe vykonaného dokazovania neposúdil ako bezprávnu
vyhrážku, pretože sa v tomto prípade nejednalo o protiprávne konanie žalovaného 1/ resp. tretích osôb,
ktorí by vynucovali niečo, čo sa vynucovať nesmie a

preto súd dospel k záveru, že žalobcovia uzavreli zmluvy slobodne.

Právny úkon, ktorý má pôsobiť ako vážny úkon, ale v skutočnosti nie je mienený vážne, nevyjadruje vôľu
spôsobiť právne následky a prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, v skutočnosti však tu vôľa nie je
alebo skutočná vôľa je iná, je neplatný. V konaní nebolo preukázané, že žalobcovia nepodpísali zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva vážne, pretože jej podpísaním chceli spôsobiť právne následky s tým

súvisiace t.j. zabezpečiť poskytnutie pôžičky pre prípad jej nevrátenia veriteľovi.

Žalobcovia sa v konaní bránili aj tým, že žalovaný 1/ ich úmyselne zavádzal pred podpisom druhej
zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva keď tvrdil, že podpísanie týchto zmlúv
je nutné vzhľadom na splnenie jeho povinnosti voči daňovému úradu a žalovaný toto tvrdenie žalobcov
nepotvrdil. Ide tu o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom procesnú dôkaznú povinnosť na preukázanie

skutočností tvrdených žalobcami mali žalobcovia sami, pretože nemožno uložiť dôkazné bremeno za
tvrdenie, ktoré urobila druhá strana, pretože, ten čo niečo tvrdí je povinný to aj súdu preukázať. Keďže
v konaní nebolo preukázané, že žalobcovia neuzavreli zmluvy vážne, preto súd aj z tohto hľadiska
považujezmluvyzazmluvyuzatvorenévážne,zktorýchvznikliúčastníkomvzájomnéprávaapovinnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Žalobcovia v konaní namietali, že zmluvy o pôžičke sú neplatné, pretože v nich bol dohodnutý
neprimeraný úrok z pôžičky a to výške 8% mesačne. Úrok pôžičky vo výške 8% mesačne, ktorý
si účastníci v zmluve o pôžičke dohodli predstavuje zmluvný úrok poskytnutý podľa § 658 OZ, je

odmenou za poskytnutú pôžičku a pretože si jeho výšku účastníci platne dohodli, považoval súd zmluvy
o pôžičkách za platné.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, pretože
žalobcovia uzavreli zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva a zmluvy o pôžičke slobodne,
vážne, zmluvy neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú, pričom z výpovedí žalobcov mal súd za
preukázané, že boli s podmienkami zmlúv vopred oboznámení, súhlasili s nimi a preto súd žalobu voči

žalovanému 1/ aj 2/ zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ ani 2/ rade trovy konania neuplatnili ani nevyčíslili súd im ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný
súd Košice - okolie

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O.
s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.