Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 22, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010866
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu

JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora
a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. septembra 2023, sp. zn. 0T/165/2023,
na verejnom zasadnutí konanom 23. apríla 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvalé bydlisko C. C. E. XXX, okr. Banská Štiavnica,

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia ust. § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50

ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 11. septembra 2023, č. k. 0T/165/2023
– 105, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
dňa 24. júla 2023 v čase o 15:36 hod. na ceste č. II/573 v smere od obce Vlčany na mesto Šaľa, v
katastri mesta Šaľa na 16,0 km, viedol nákladné vozidlo značky Volkswagen Caddy Life, ev. č. C., pričom

z dôvodu nedodržania pravidiel v cestnej premávke, bol zákonným spôsobom zastavený a následne
kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu v Šali, a v čase o 15:39 hod., sa podrobil
dychovej skúške elektrochemickým prístrojom Alcotest 7510 classic, pod číslom merania 4928, pričom
mu bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 1,34 mg/l.
2. Okresný súd obžalovaného za to odsúdil podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l), písm. n), § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú

dobu s probačným dohľadom v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák.
mu v rámci skúšobnej doby a probačného dohľadu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. povinnosť podrobiťsa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 rokov.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný

k opravnému prostriedky nevyjadril, prokurátor však zahlásil odvolanie čo do výroku o treste
v neprospech obžalovaného.
4. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Radoslava Ulianka (ďalej len obhajca) podal
voči vyššie cit. rozsudku okresného súdu odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu
18. septembra 2023, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu ďalším písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 19. októbra 2023.
4.1. V odvolaní po krátkej rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku obhajca žiadal preskúmať
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť konania, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo. Poukázal na to, že obžalovaného konanie veľmi mrzí, úprimne to oľutoval
a zdôraznil, že k požitiu alkoholického nápoja pred jazdou motorovým vozidlom sa od samotného
začiatku trestného konania priznal. Obžalovaný svoj čin považuje za veľké pochybenie, ktoré už nikdy

v budúcnosti nezopakuje, nakoľko už samotné prejednanie veci pred súdom je pre neho dostatočným
ponaučením a hanbí sa za svoje „zlyhanie“. Obžalovaný si je vedomý spáchania trestného činu, žiadnym
spôsobom sa ho nesnaží bagatelizovať a iba úctivo žiadal prvostupňový súd, aby dôsledne prihliadol na
všetkyokolnostiprípaduazohľadnilnímuvedenéskutočnosti.Obhajcapovažujeuloženýtrestvzhľadom
na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného za neprimerane prísny, v dôsledku čoho je napadnutý

rozsudok nezákonný a nespravodlivý.
4.2. Obhajca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru na naplnenie účelu trestu a nápravu obžalovaného
nepochybne postačuje aj trest kratšieho trvania, že trestná sadzba je v tomto prípade do 8 mesiacov,
keďže vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica trestnej sadzby z 12
mesiacov o jednu tretinu (o 4 mesiace), že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, z

akých dôvodov bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, teda na samej
hornej hranici trestnej sadzby a akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval pri ukladaní daného
trestu, čím rozsudok nespĺňa požiadavku pre riadne odôvodnenie a teda ani požiadavku zákonnosti,
presvedčivosti a preskúmateľnosti. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení uviedol, že „s poukazom na
charakter a okolnosti žalovanej trestnej veci dospel k záveru, že účel trestu v danom prípade splní

uloženie výchovného trestu“ (s čím plne obhajca súhlasil), nie je potom zrejmé, prečo okresný súd, pri
takomto odôvodnení, uložil trest odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby. Uloženie trestu
odňatia slobody v takejto výške, s prihliadnutím na všetky okolnosti, by bolo odôvodnené v prípade, ak by
obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný alebo by bol recidivistom, čo však nie je naplnené. Výška
uloženého trestu sa tiež vymyká aj zo samotnej praxe konajúceho okresného súdu, ktorý v obdobných

veciach za spáchanie trestného činu podľa § 289 Tr. zák. neuložil tresty odňatia slobody v takej výmere
(s podmienečným odkladom výkonu trestu) ako v prejednávanom prípade, ale nižšie, nehovoriac o
prípadoch, kedy bolo konaním obvinených osôb spôsobený aj škodlivý následok.
4.3. Obhajca je toho názoru pri ukladaní trestu bolo nedostatočne prihliadnuté na to, že obžalovaný
je bezúhonný a doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný, ako aj skutočnosť, že z hľadiska spôsobeného

následku svojim konaním nespôsobil žiadnu škodu. V nadväznosti na uvedené dôvody je toho názoru,
že stanovená dĺžka skúšobnej doby s probačným dohľadom je neprimerane prísna a postačovalo by jej
uloženie v kratšej výmere, a to aj s poukazom na osobu obžalovaného a jeho postoj k prejednávanému
skutku od začiatku trestného konania - ku skutku sa v plnom rozsahu priznal a svoje konanie hlboko
úprimne oľutoval, s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj súdom plne spolupracoval. Ďalej

v odvolaní uviedol, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu ako existencia hrozby nepodmienečného trestu taktiež nemôže byť neprimeraná a
neodôvodnená. Na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie v tomto
prípade postačuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere určenej v polovici trestnej sadzby (po
znížení hornej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zák.) s určením skúšobnej doby vo výmere

12 mesiacov.
4.4. V ďalšom obhajca argumentoval, že aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je uložený tiež
v neprimeranej výmere 3 rokov súc toho názoru, že pri ukladaní uvedeného trestu popri treste odňatia
slobodyspodmienečnýmodkladomjehovýkonu,zároveňpriuloženíobmedzeníspočívajúcomvzákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj povinnosti podrobiť sa psychoterapii

alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, by postačovalo jeho uloženie v kratšej výmere.
Dôvodil aj tým, že obžalovaný je momentálne zamestnaný, pričom z charakteru jeho pracovnej náplne
uvedenej v základných úlohách podľa prílohy č. 1 k pracovnej zmluve (tvoriacej súčasť súdneho spis),
okrem iného vyplýva aj vedenie nákladného vozidla. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorovévozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke má pre obžalovaného zásadné negatívne následky, keď
výrazne zasahuje do jeho osobných práv, v prvom rade do výkonu povolania. Obžalovaný žiadal okresný
súd o uloženie kratšieho trestu zákazu činnosti za súčasného uloženia iného alternatívneho trestu, napr.

trestu povinnej práce, alebo peňažného trest vo výške 500,- eur, avšak sa nedozvedel, prečo tomuto
návrhunebolovyhovenéanebolavyužitáanijednaznavrhnutýchmožnostíalternatívnychdruhovtrestu.
Obhajca dodal, že okresný súd o mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu nežiadali a zopakoval, že
uloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyakotonavrhovalanahlavnompojednávaníobžaloba,
považuje za rozporné so základnými zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. ako aj zaužívanou

súdnou praxou a sú splnené všetky zákonné podmienky na uloženie podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody. Stotožnil sa s úvahami okresného súdu ohľadom neuloženia trestu prepadnutia
veci – nákladného vozidla Volkswagen CaddyLife, ev. č. C..
4.5. V rámci konečného návrhu obhajca žiadal, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a odvolací súd
aby sám rozhodol vo veci rozsudkom a to tak, že obžalovanému uloží trest primeranejší, event. aby
postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) vrátil vec súdu prvého stupňa, aby

vo veci znovu konal a rozhodol.
4.6. Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril.
5. Prokurátor zahlásené odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému
súdu 3. októbra 2023.
5.1. Po rekapitulácii výrokov a odôvodnenia napadnutého rozsudku prokurátor namietal postup súdu

- najmä s druhom a výškou uloženého trestu sa nestotožňoval, rovnako tak s neuložením trestu
prepadnutia veci, súdom uložený trest považuje za neprimerane mierny.
5.2. Poukázal na znenie ust. § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
pričom je názoru, že týmito ustanoveniami sa súd pri ukladaní trestu dostatočne neriadil.
5.3. Súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody sa javí vzhľadom na okolnosti prípadu za

neprimeranemierny.Považovalzapotrebnéuviesť,žeobžalovanýviedolvozidlovťažkomstupniopitosti
-1,34mg/l(2,79promile),pričomvtakomtostavesamotorovévozidlostávavrukáchpáchateľazbraňou,
navyše neovládateľnou. O to závažnejšia je v danom prípade skutočnosť, že obžalovaný už bol v
minulosti postihnutý za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom toto postihnutie na neho nemalo
celkom evidentne žiaden účinok. Napriek predchádzajúcemu postihnutiu si opätovne sadol za volant

vozidla, tentokrát však v stupni ťažkej opitosti a neváhal ho viesť po cestnej komunikácii, kde mohlo
dôjsť k ďaleko horšiemu následku. Taktiež sa nestotožňuje s neuložením trestu prepadnutia veci, ktorá
bola použitá na spáchanie trestného činu - osobného motorového vozidla. Do konania bolo zadovážené
i odborné vyjadrenie k hodnote zaisteného vozidla, pričom táto hodnota nie je neprimeraná povahe a
okolnostiam, ako i následkom daného trestného činu. Nepochybne sa taktiež, čo sa týka daného vozidla,

jedná o nástroj trestnej činnosti, pričom v danom prípade bolo jeho prepadnutie namieste. Argumentoval
tým, že v prejednávanom prípade je nevyhnutné vychádzať pri ukladaní trestu zo všetkých okolností
prípadu spáchania daného trestného činu, t. j. okrem iného zohľadnenia najmä (nie však výlučne)
množstvo požitého alkoholu vodičom motorového vozidla.
5.4. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na napr. MUDr. Kollára S., znalecký ústav Inštitút forenzných

medicínskych expertíz Bratislava – FORENZNE – PSYCHIATRICKÁ ALKOHOLÓGIA: „STUPEŇ
OPITOSTI:
- Podnapitosť 0,15 až 0,47 mg/l (0,30 až 0,99 promile)
· Hovornosť, ľahká eufória, pocit uvoľnenia, zmiernenie úzkosti, útlmu, ľahšie nadväzovanie
spoločenských kontaktov, predĺženie reakčného času, ovplyvnenie priestorového videnia, adaptácie na

svetlo – tma, farbocitu.
- Mierna opitosť 0,48 až 0,71 mg/l (1,00 až 1,49 promile)
· Zvýšená hovornosť, stupňujúca sa eufória a uvoľnenosť, vtipkovanie, bezstarostnosť, „povznesenie
sa nad bežné problémy“, zvýšené sebavedomie a sebadôvera, vystatovačnosť, preceňovanie vlastných
schopností (fyzických aj psychických), oslabovanie morálnych zábran, sexuálnych zábran, predlžovanie

reakčného času, porucha koordinácie pohybov, začervenanie obličaja, narušenie sluchu.
- Stredná opilosť 0,72 až 0,95 mg/l (1,50 až 1,99 promile)
· Stupňujú sa doteraz uvedené príznaky (jemná motorika, hrubá motorika), zníženie pozornosti (nové
javy, neočakávané situácie), schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušenie reči,
znižovanie zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita

labilná až inkontinentná, agresivita.
- Ťažká opitosť 0,96 až 1,43 mg/l (2,00 až 2,99 promile)
· Ťažké poruchy reči, psychomotoriky, výrazné poruchy chovania, agresivita – typická u agresívnych
osobností zvracanie, únik moča, stolice.(prednáška dostupná i na webe: https://ja-sr.sk/sites/default/files/2021-04/
Forenzne_psychiatricka_ALOHOLOGIA.pdf).
1.

2.
3.
4.
5.
6.

7.
7.1.
7.2.
7.3.
7.4.
7.5.

7.6.
5.5. Prokurátor v odvolaní zdôraznil, že pokiaľ teda v prejednávanom prípade obžalovaný vykonával
jazdu s osobným motorovým vozidlom v stupni ťažkej opitosti, keďže nafúkal cez 2 promile (takmer
3), jednalo sa o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek pochybnosti vykonávať túto činnosť znemožňoval a
činil obzvlášť nebezpečnou. Stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania

závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. Upriamil
pozornosť na to, že za daných okolnosti sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného
páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu.
Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takom
prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obžalovaný vedomý si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne

podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.
5.6. V nadväznosti na vyššie uvedené prokurátor opakovane konštatoval, že súdom uložený trest sa
javí ako neprimerane mierny. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku
trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami
sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil

poškodeným pozostalým. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289
Tr. zák. tieto naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy
nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s
nezvratnými následkami. Prokurátor je toho názoru, že v danom prípade malo byť namieste uloženie
krátkeho nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý by tak reflektoval na závažnosť spáchaného

daného činu, ako i predchádzajúci život obžalovaného, rovnako tak trest prepadnutia daného vozidla.
Súdom uložený trest považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za jednak nezákonný, ako
i neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
5.7. V rámci konečného návrhu preto žiadal, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d),
písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322

ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest, ktorý predstavuje nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere min. 1 mesiac, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere min.
3 roky, ako i trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla.
6. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním doručeným okresnému súdu 9. novembra 2023.

6.1. Obhajoba s odvolaním prokurátora a jeho dôvodmi nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné. Uviedol,
že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody považuje v tomto prípade, pri zohľadnení všetkých
okolností skutku ako aj osobných pomerov obžalovaného, za rozporné so základnými zásadami
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. ako aj so zaužívanou súdnou praxou, podľa neho splnené všetky
zákonné podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Obhajca argumentoval tým,

že nepodmienečný trest odňatia slobody je najprísnejší druh trestu, aký možno uložiť za spáchanie
trestnéhočinu,ktorýjezároveňnajvýraznejšímanajintenzívnejšímzásahomdoosobnejslobodyfyzickej
osoby a jej základných práv a slobôd. Jeho uloženie prichádza do úvahy až vtedy, ak na dosiahnutie
účelu trestu ostatné tresty nepostačujú. Z toho dôvodu má trest odňatia slobody medzi ostatnými trestmi
postavenie ultima ratio, ktorý má nastúpiť až vtedy, ak účel trestu nemožno dosiahnuť inými trestami,

ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by však v
tomto prípade bolo neprimerane prísne, vyslovene nespravodlivé a v rozpore so základnými zásadami
ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., a to s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho osobné pomery,
doterajší spôsob života, keďže doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný, možnosti nápravy ako aj jehosprávanie sa po skutku, ku ktorému sa priznal a oľutoval ho. Uloženie nepodmienečnému trestu odňatia
slobody pre stíhaný trestný čin podľa § 289 Tr. zák. by prichádzalo do úvahy predovšetkým v prípadoch
opakovanej recidívy (či už druhovej alebo individuálnej), čo nespĺňa atribúty tejto trestnej veci.

6.2. Obhajca ďalej rozporuje tvrdenie prokurátora, že účel trestu môže byť v tomto prípade naplnený len
formou uloženia nepodmienečného trestu s poukazom na množstvo požitého alkoholu, ignorujúc pritom
ostatné skutočnosti a výchovný vplyv podmienečného odkladu výkonu trestu, trestu zákazu činnosti
a uložených obmedzení a povinností ukladaných napadnutým rozsudkom. Takýto názor prokurátora
označil obhajca vyslovene za predčasný, nedôvodný, nelogický a až bažiaci po čistej represii. Považuje

za nevyhnutné podotknúť, že pre zachovanie spravodlivosti v trestaní páchateľov nesmie byť trest
prísnejší ako je potrebné pre ochranu spoločnosti. Ide predovšetkým o potrebu pôsobiť na páchateľa,
aby svoj protiprávny čin už v budúcnosti nezopakoval, ale nesmie sa jednať o trest exemplárny. Trestné
právo v Slovenskej republike je založené na zásade humanizmu, z ktorej implicitne vyplýva, že trest má
spôsobiť iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. Čiže ujma, ktorá je obsiahnutá v uloženom
treste, nemá prevyšovať nevyhnutnú potrebu ochrany spoločnosti a pokiaľ je to možné treba použiť také

tresty, ktoré nesúvisia s trestom odňatia slobody. Ak by súd prijal argumentáciu prokurátora, prišlo by v
danom prípade k porušeniu zásady humanity, ako aj k rozporu s konštantnou rozhodovacou činnosťou
súdov a narušeniu princípu právnej istoty, ktorého požiadavkou je, aby rozhodnutia súdov boli právne
predvídateľné a aby páchatelia neboli za spáchanie obdobných skutkov neprimerane a celkom zjavne
odlišne sankcionovaní. Z rozhodovacej činnosti súdov je totiž zrejmé, že u prvotrestaných páchateľov

súdy sledujú jednoznačné rozlíšenie a odstupňovanie závažnosti jednotlivých prípadov od tých, kde k
ohrozeniu záujmu chráneného Tr. zák. v § 289 prichádza opakovane.
6.3. Obhajca zvýraznil, že upravená výmera trestnej sadzby (postupom podľa § 32 ods. 2, 3 Tr. zák.) je
v tomto prípade do 8 mesiacov, sú splnené všetky zákonné podmienky na podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 49 a nasl. Tr. zák., ku skutku, ktorý je kladený obžalovanému za

vinu, sa tento priznal už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, svoje konanie úprimne
opakovane oľutoval a obžalovaný sa hanbí, že sa daného skutku dopustil, už samotné prejednanie veci
pred súdom je preto pre obžalovaného dostatočným ponaučením do budúcnosti, z odpisu z registra
trestovjezrejmé,žeideoosobubezúhonnú,doposiaľsúdnenetrestanú,ktoráčinomnespôsobilažiadnu
škodu.

6.4. K návrhu prokurátora na uloženie trestu prepadnutia veci obhajca uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožnil s časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, uloženie takého druhu trestu je v okolnostiach
tejto veci neprimerané vo vzťahu k spáchanému skutku, hodnote veci a následkom konania, ako
aj v rozpore so zásadami ukladania trestov. Zdôraznil, že obžalovaný prvýkrát stojí pred súdom a
svojim konaním nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu, ani ujmu na majetku. Bude nad ním „visieť“

hrozba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a súčasne mu bude znemožnené dočasne
vykonávanie činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu. Už takto uložené tresty vytvárajú predpoklad
dosiahnutia jeho nápravy a prevýchovy a sú spôsobilé naplniť účel trestu z aspektu individuálnej, ako
aj generálnej prevencie. Uloženie trestu prepadnutia veci v okolnostiach daného prípadu by bolo aj v
rozporesjehoúčelom,ktorýmjeodňaťpáchateľovivec,ktorámôžeslúžiťkďalšiemupáchaniutrestného

činu, prípadne sťažiť páchateľovi podmienky k ďalšej trestnej činnosti. Jednalo by sa preto o prostú
represiu. Uloženie trestu prepadnutia veci ako trestu tretieho, za prečin, pri ktorom zákon v osobitnej
časti ustanovuje možnosť uloženia trestu odňatia slobody najviac na 1 rok (po úprave trestnej sadzby
dokonca do 8 mesiacov), by v danom prípade bolo mimoriadne prísne a zároveň v rozpore s účelom
trestu vyjadrenom v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. Zároveň poukázal obhajca na ust. § 60 ods. 6 písm. b) Tr.

zák., podľa ktorého nemožno ukladať trest prepadnutia veci, ak by jej hodnota bola v zjavnom nepomere
k miere závažnosti prečinu. Obhajoba má dôvodné pochybností o správnosti odborného vyjadrenia (B.
D. – CAR BOX, IČO: 41 843 631 zo dňa 25.07.2023) k hodnote nákladného vozidla, ktoré nespĺňa
zákonom vyžadované formálne náležitosti odborného vyjadrenia v zmysle ust. § 141 ods. 1 a nasl.
Tr. por. (zrozumiteľnosť, preskúmateľnosť, zdôvodnenie a pravdepodobne nebolo vôbec vyhotovené

organizáciou špecializovanou v danej oblasti, nakoľko z verejne dostupných informácií vyplýva, že
predmetom činnosti B. D. – CAR BOX, IČO: 41 843 631, je maloobchodný predaj autosúčiastok a
náhradných dielov). Poukázal tiež na to, že odhad uvedený v tomto odbornom vyjadrení je vyslovene
nesprávny a hodnota motorového vozidla bola výrazne podhodnotená. Z verejne dostupných informácii
(webstránky predajcov jazdených vozidiel + inzertné portály) vyplýva, že štandardná kúpna cena za

daný typ a model motorového vozidla v obdobnom technickom stave sa pohybuje v rozmedzí od
2000 do 4500 €, pričom za 500 € nie je možné kúpiť ani len havarované, nepojazdné vozidlo tohto
modelu a špecifikácie. O pravdivosti týchto tvrdení svedčí okrem vyššie uvedeného aj to, že predmetné
vozidlo bolo kúpené za kúpnu cenu 2.500 € , po jeho kúpe boli následne na jeho opravu vynaloženéďalšie finančné prostriedky v hodnote minimálne 800 €, o čom ako dôkaz priložil fotokópiu inzerátov
z webstránok predajcov vozidiel. Obhajca ďalej uviedol, že uloženie trestu prepadnutia veci by bolo
duplicitnou sankciou k uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní

3 roky, a to vzhľadom na účel oboch druhov trestov, najmä pri zohľadnení charakteru a závažnosti danej
trestnej činnosti. Účelom trestu zákazu činnosti je predsa obdobne ako je tomu pri treste prepadnutia
veci nielen potrestanie páchateľa, ale tento trest na páchateľa vplýva aj morálne a výchovne, tzn. jeho
účelom je okrem zamedzenia v pokračovaní trestnej činností tiež znemožnenie využívania vodičského
oprávnenia po stanovenú dobu, počas ktorej si má páchateľ na jednej strane uvedomiť škodlivosť

svojho konania a zároveň mu zákaz činnosti má byť výstrahou a ponaučením pred ďalším páchaním
trestnej činnosti v budúcnosti. Bol presvedčený, že súbežné ukladanie oboch trestov (zákazu činnosti a
prepadnutia veci) je neprimeranou sankciou a je tiež v príkrom rozpore so zásadami ukladania trestov
a s účelom zákona.
6.5. V ostatnom v celom rozsahu poukázal na obsah odôvodnenia odvolania a v mene obžalovaného
žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené v petite písomne odôvodneného odvolania.

7. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaniach prokurátora a obžalovaného 24. januára 2024.
8. Za účelom prejednania podaných odvolaní nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 23.
apríla 2024. Verejného zasadnutia sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný, obhajca
obžalovaného JUDr. Radoslav Ulianko nebol prítomný, na základe substitučnej plnej moci bol prítomný

jeho advokátsky koncipient Mgr. Martin Kyseľ. Dokazovanie na verejnom zasadnutí krajský súd
nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátor odkázal
na odôvodnenie odvolania podaného Okresnou prokuratúrou, s ktorým sa stotožnil. Zároveň navrhol,
aby krajský súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a sám rozhodol tak, že obžalovanému
uloží primeraný, zákonný, spravodlivý trest. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Substitučný obhajca v rámci konečného návrhu zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní,
uložený trest v napadnutom rozsudku považoval za neprimerane prísny a trest navrhovaný obžalobou
považoval vyslovene exemplárny v rozpore so základnými zásadami trestného konania. Uviedol, že
trestné konanie malo na obžalovaného pozitívny účinok, ktoré splnilo svoj účel, ktorým je nielen
potrestanie,aleajprevýchovaanaplneniepreventívnejfunkcieatvrdil,žeobžalovanýsaužvbudúcnosti

nedopustí žiadneho protiprávneho konania, toto jeho jednorazové zlyhanie ho veľmi mrzí a bolo preňho
dostatočným ponaučením. V súčasnosti je zamestnaný, vzorne plní všetky povinnosti, nedopúšťa sa
žiadnej protiprávnej činnosti. Preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vo veci rozhodnúť postupom
podľa § 322 ods. 3 Tr. por., keďže uložený trest považoval za neprimerane prísny a zároveň navrhol
odvolanieprokuratúryzamietnuťakonedôvodné.Obžalovanývrámcisvojhokonečnéhonávrhuoľutoval

svoje konanie. V zhode s obhajcom uviedol, že je zamestnaný, snaží sa nekonať protiprávne. Dôvodil,
že vodičský preukaz potrebuje pre svoju prácu, robí u brata väčšinou dopravu. Bol aj u psychologičky
na poradenstve, má snahu dať veci do poriadku, aby viedol riadny život.
9. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z

dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní na to
oprávnenými osobami – prokurátorom a obžalovaným - postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, proti ktorému prokurátor i obžalovaný podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po preskúmaní
predloženého spisového materiálu, napadnutého rozsudku a podaných odvolaní krajský súd zistil, že
dôvodné sú obe odvolania.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku predchádzalo

11. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietkyodvolatelianevzniesliachybykonaniaodvolaniaminevytýkané,ktorébyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného
pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom
a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

K výroku o treste všeobecne
12. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
12.1. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.Zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
12.2. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom

spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.
12.3. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
12.4.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
12.5. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.
12.6. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
12.7. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K výroku o treste konkrétne
13.Pokiaľideopovahuspáchanéhoprečinu,správneprokurátorvodvolanípoukázalnato,žetrestnýčin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin. Objektom
tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel,
ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré
svojouváhouamotorickousilouspôsobujúzávažnédeštrukčnéúčinky,vyplýva,ženásledkydopravných
nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri

ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,
vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo
spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom stav
vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg (1

promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný
vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v
jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
13.1. Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo

v cestnej premávke pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je v zásade jedno,
v akom stupni opitosti sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného
promile alkoholu v krvi. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť
k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych
a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je

dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla
alkoholu,došlo.Zlogikyveciplatí,žečímvyššiajehladinaalkoholuvkrvipáchateľatohtočinu,t.j.stupeň
jeho opitosti (resp. čím vyššia je miera jeho ovplyvnenia inou návykovou látkou ako je alkohol), tým je
jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia)
a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Tr. zák. vyššie. Na základe uvedeného

je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci
skúmaniazávažnostispáchanéhoprečinuamalbybyťzohľadnenýajpriindividualizáciitrestnejsankcie,
na ktorú skutočnosť prokurátor dôvodne v odvolaní poukazuje.
13.2. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorovévozidlopodvplyvomalkoholusnameranouhodnotou1,34mgalkoholunalitervydychovaného

vzduchu, čo v prepočte činí 2,79 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje za
ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú reč, psychické
poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita), zvracanie a pod. Závažnosť prečinu
spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov tak aj podľa názoru krajského súdu
bola vysoká, tu aj s poukazom na čas, kedy viedol vozidlo v dopravnej špičke (15.35 hod.).

13.3. Na strane druhej krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0 až 2,99
promile alkoholu v krvi), nemožno potrestať trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitostimajúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa
týmto druhom trestu. A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru
krajského súdu stále splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom

odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátora.
13.4. Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a priestupkovo postihnutý na úseku
dopravy bol od roku 2015, kedy získal vodičské oprávnenie na vedenie osobného motorového vozidla,
doposiaľ 4-krát (prekročenie povolenej rýchlosti, státie na prechode pre chodcov), ktoré priestupky boli
vyriešené napomenutím či uložením blokových pokút v nízkych sumách, išlo teda o priestupky s menšou

závažnosťou.
13.5. Je ale pravdou, že sa obžalovaný v minulosti už dopustil obdobného protiprávneho konania
v doprave, keď jazdil pod vplyvom alkoholu, konkrétne 12.11.2018, za čo mu bola uložená sankcia
zákazu činnosti vo výmere 8 mesiacov a pokuta vo výške 500 €. V súvislosti s týmto protiprávnym
konaním bola preskúmaná aj jeho zdravotná spôsobilosť, kedy sa podrobil odbornému poradenstvu
a preskúmala sa jeho závislosť od alkoholu, pričom nebola zistená závislosť. Z toho je zrejmé, že

síce nejde o vzorného vodiča, čo správne okresný súd premietol do nepriznania poľahčujúcej okolnosti
vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zák., no na strane druhej nejde ani o extrémne
nedisciplinovaného vodiča, ktorý by svojim nezodpovedným správaním v cestnej premávke pravidelne
a sústavne ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Od prvotného vedenia motorového
vozidla pod vplyvom návykovej látky uplynula značná doba, v rámci ktorej obžalovaný v podstate viedol

riadny život. Aj podľa názoru krajského súdu už samotné odhalenie trestného činu, jeho odstíhanie,
negatívne zhodnotenie osoby páchateľa a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom majú z hľadiska
individuálnej, ako aj generálnej prevencie také účinky, aké sleduje účel trestu v zmysle Tr. zák., pričom
sú znásobené potenciálnou hrozbou premeny trestu pri nevedení riadneho života v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia.

13.6. U takéhoto prvopáchateľa trestnej činnosti je aj podľa názoru krajského súdu možné celkom
racionálne očakávať, že už uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
spolu s trestom zákazu činnosti naplnení účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák., tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.
13.7. Inak vyjadrené, pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd z dôvodov rozvedených vyššie v texte

postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu. Ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Takýtopostupsi nevyžadujeaniúčinnáochranaspoločnostia
aninápravatohtokonkrétnehopáchateľa. Vtejtočastitedakrajskýsúdnevzhliadoldôvodnosťodvolania
prokurátora.

13.8. Okresný súd síce u obžalovaného správne preskúmaval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, no ich výsledný pomer ustálil nesprávne. Krajský súd odvolacím prieskumom
zistil, že odvolanie prokurátora namietajúce porušenie zákona v prospech obžalovaného je dôvodné
v časti, kde okresný súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda
že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Aby bolo možné danú poľahčujúcu

okolnosť obžalovanému priznať, muselo by k samotnému priznaniu z jeho strany pristúpiť aj uvedenie
údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, poprípade aktívna účasť
obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus,
previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania,
nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Tr.

por., nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba. V tomto prípade sa obžalovaný
síce priznal k spáchaniu trestného činu už v prípravnom konaní, avšak k tomuto nepristúpila žiadna iná
skutočnosť, resp. žiadne napomáhanie, ktoré musí zahŕňať aktívnu spoluprácu pri objasňovaní vlastnej
trestnej činnosti pri vyšetrovaní, sa z jeho strany nekonalo. Pre úplnosť treba uviesť, že vyhlásenie
obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní nezakladá dôvod na aplikáciu ust. § 36 písm. n) Tr. zák.

Nesprávnym priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti tak bol porušený zákon v prospech obžalovaného
(§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.).
13.9. Správne mal teda okresný súd u obžalovaného zistiť pri neexistencii priťažujúcich okolností
len jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne
oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Vo finále však správne okresný súd skonštatoval u obžalovaného

prevahu poľahčujúcich a správne aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., teda znížil hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby z 12 mesiacov o jednu tretinu na 8 mesiacov. Trest odňatia slobody tak bolo
možné v tejto veci ukladať až na 8 mesiacov.
K výmere trestu14. Ako už bolo vyššie uvedené, okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Ani krajský súd nepovažoval za z dôvodov
rozvedených vyššie v texte za nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu

odňatia slobody.
14.1. Pokiaľ ide o obžalovaným namietanú výmeru trestu, krajský súd vyhodnotil v tejto časti jeho
odvolanie ako dôvodné. Okresným súdom vymeraný 7 mesačný trest, teda blízko hornej hranice
modifikovanej trestnej sadzby, považoval aj krajský súd za neprimerane prísny v kontexte prevahy
poľahčujúcich okolností, postoja obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti vrátane jeho vyhlásenia

o vine, ako aj k osobe obžalovaného ako bola popísaná vyššie v texte.
14.2. Rovnako podľa názoru krajského súdu okresný súd vcelku nadbytočne a neprimerane ukladal
obžalovanému v rámci skúšobnej doby aj probačný dohľad nad jeho správaním spolu s predmetným
obmedzením a povinnosťou. Úplne postačuje „jednoduchá“ skúšobná doba bez probačného dohľadu,
keďže podstatné je hlavne to, aby bol obžalovaný po určitý čas odstavený od možnosti viesť motorové
vozidlá v cestnej premávke a nie to, či v skúšobnej dobe pije alebo nepije alkoholické nápoje, pokiaľ

nejazdí. To platí o to viac, ak škodlivé užívanie alkoholu u neho v rámci tohto trestného konania
objektivizované nebolo a v minulosti absolvoval aj odborné poradenstvo. Tieto skutočnosti v spojení
s charakteristikou obžalovaného, ktorá je uvádzaná vyššie v texte tohto uznesenia, viedli krajský súd
k záveru, že trest uložený obžalovanému bol neprimerane prísny (§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.).
14.3. Keďže výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom umožňovali, aby krajský súd po

zrušení rozsudku v tejto časti sám rozhodol, tak aj učinil a obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. (krajský súd u obžalovaného vzhliadol
jednu poľahčujúcu okolnosť - podľa § 36 písm. l) Tr. zák. – k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento
úprimne oľutoval) uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon mu podmienečne
odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu, konkrétne

na 2 roky, ktorú považoval za dostatočnú na to, aby obžalovaný spoločnosti preukázal, že išlo z jeho
strany len o exces z inak riadne vedeného života ako to verbalizoval v súdnom konaní.
K trestu zákazu činnosti
15. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú

treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
15.1. Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, správne
mu okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke

podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje
účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto
druhu trestnej činnosti. Pritom práve uloženie tohto druhu trestu predstavuje podľa názoru krajského
súdu tú najúčinnejšiu ochranu spoločnosti, keďže páchateľa ako vodiča na určitý čas úplne vyradí
z cestnej premávky

15.2. Pokiaľ ide trojročnú výmeru tohto trestu, táto je uložená približne v strede modifikovaného
zákonného rozpätia podľa § 38 ods. 3 k § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a aj krajský súd ju považuje
za primeranú nielen okolnostiam prípadu, ale aj osobe obžalovaného, najmä s poukazom na jeho
priestupkovú minulosť v doprave, ale aj vzhľadom na prokurátorom prízvukovanú hladinu alkoholu v krvi
obžalovaného počas vedenia vozidla.

15.3. Pokiaľ sa obžalovaný odvolaním domáhal uloženia kratšieho trestu zákazu činnosti z dôvodu,
že vodičské oprávnenie potrebuje pre výkon zamestnania, resp. celkovo kvôli živobytiu, v tejto časti
jeho odvolanie nebolo dôvodné. Potreba dochádzania za prácou autom nie je okolnosťou, ktorá by
odôvodňovala uloženie kratšieho trestu zákazu činnosti. Nejde o nič výnimočné, práve naopak je úplne
bežné, že tisíce ľudí dochádzajú denne za prácou svojim vozidlom. Takže na uvedené mal myslieť

obžalovaný skôr, ako si v stave ťažkej opitosti sadol za volant a ohrozil tak ostatných účastníkov cestnej
premávky. Treba zdôrazniť, že v roku 2018 bol štátom upozornený na to, že vedenie vozidla pod vplyvom
návykovej látky je v rozpore so zákonom (vtedy ako priestupok v doprave), no evidentne administratívne
postihnutie 500 € pokutou a 8 mesačným trestom zákazu činnosti nepôsobilo na neho dostatočne
odstrašujúco a ani výchovne, keďže čin zopakoval. Aktuálne viac ako štvornásobne vyšší trest zákazu

činnosti už tento účinok aj podľa názoru krajského súdu mať nepochybne bude.
K neuloženiu trestu prepadnutia veci
16. Podľa § 60 ods. 1 Tr. zák., súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, alebo
c) ktorá je výnosom z trestnej činnosti.
Podľa § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zák., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak hodnota veci je v zjavnom

nepomere k miere závažnosti prečinu.
1.
2.
3.
4.

5.
6.
7.
8.
9.
10.

11.
12.
13.
14.
15.

16.
17.
18.
19.
20.

21.
22.
23.
24.
25.

26.
27.
28.
29.
30.

16.1. Pokiaľ ide o neuloženie trestu prepadnutia veci, okresný súd postupoval správne, keď tento
druh trestu neukladal. Krajský súd je toho názoru, že uloženie tohto druhu trestu by v spojení
s podmienečným trestom odňatia slobody a trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel bolo vo
výsledku pre obžalovaného neprimerane prísne po zohľadnení druhu a povahy stíhaného trestného činu
(nedbanlivostný, ohrozovací trestný čin bez spôsobeného následku, z hľadiska typovej závažnosti ide pri

prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v jeho základnej skutkovej podstate podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. stále o trestný čin, ktorý je jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone), osoby obžalovaného
a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti (prvopácháteľ, priznal sa a úprimne oľutovať, pred súdom
vyhlásil vinu) a v neposlednom rade aj po zohľadnení hodnoty veci, o ktorej prepadnutie ide.
16.2. Krajský súd pripomína, že účelom trestu nie je páchateľovi trestného činu spôsobiť čo najväčšiu

ujmu, ale uložiť mu primeraný, stavu veci a zákonu zodpovedajúci trest, ktorého zložky (represívna
a výchovná) budú v potrebnej rovnováhe (pozri body 12.1. až 12.7. tohto odôvodnenia). Podľa názoru
krajskéhosúdubysúčasnýmuloženímajtrestuprepadnutiauvedenejvecibolatátorovnováhanarušená
a vo výsledku by potom trest ako celok pôsobil príliš represívne a nespravodlivo voči obžalovanému.
Z tohto dôvodu krajský súd v tejto časti odvolaniu prokurátora nevyhovel.

Záverečné zhrnutie
17. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil obe podané odvolania ako dôvodné, preto
na verejnom zasadnutí zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr.
por. napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods.
3 Tr. por. sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte.

17.1. Tento rozsudok bol prijatý senátom jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.