Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201936
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1014201936.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michala
Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcov 1/ D.. P., bytom V., 2/ D.. T. Š., bytom V. XXXX/XX, XXX XX
B., obaja právne zastúpení: JUDr. Emil Molnár, advokát, AK Dr. Molnár & Partners, Záhradnícka 9, 811
07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova
46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ D.. J. A., C. Z. A. XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Emília Balogová,
advokátka, Černyševského 23, 851 01 Bratislava, 2/ E. A., P. XX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/62979-ZAV zo dňa 17.09.2014, konajúc o kasačnej

sťažnosti žalobcov (sťažovateľov) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/252/2014-223 zo
dňa 25. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/252/2014-223
zo dňa 25. februára 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe žiadosti stavebníka D.. J. A. zo dňa 30.01.2012 o dodatočné povolenie stavby „Dostavba
záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, parc. č. XXXX/XX v k. ú. V.“ bolo na stavebnom úrade
začaté konanie o dodatočné povolenie stavby. V konaní vzniesli žalobcovia (účastníci konania) ako

vlastníci susedného pozemku námietky voči vydaniu rozhodnutia o dodatočné povolenie stavby.
2. Stavebný úrad dospel k záveru, že povolením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane
obmedzené oprávnené záujmy účastníkov konania a preto rozhodnutím č. UKaSP-2013-12/282/HAM,
KON/SP 137 dňa 23.12.2013 dodatočne povolil dostavbu, nadstavbu a zmenu stavby pre zvieratá na
rodinný dom - Cesta na Kamzík Bratislava na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/X v k. ú. V. stavebníkovi
D.. J. A..
3. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu odvolanie. Namietali najmä, že:

· stavebný úrad sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými ich námietkami;
· v priebehu konania došlo k prekvalifikovaniu stavby zo záhradného domu na rodinný dom, pričom
nadzemné podlažie stavby bolo zmenené na jednopodlažnú letnú kuchyňu a o tejto zmene neboli
informovaní;
· stavba je umiestnená na hranici s pozemkom a znehodnocuje pozemok účastníkov konania;
· stavba je síce vybavená zariadením plniacim účely žumpy, avšak toto zariadenie nemá dno a steny
vodotesné, v dôsledku čoho môže dôjsť k závažnému znečisteniu životného prostredia a stavebný úrad

pri povoľovaní stavby uvedené skutočnosti neskúmal.
4. O odvolaní rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „žalovaný“)
rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/62979-ZAV zo dňa 17.09.2014 tak, že zmenil odvolaním
napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu a nahradil ho textom; „Dostavba záhradnéhodomu - Cesta na Kamzík, Bratislava, na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/X (pôvodné parcelné čísla)
v čase vydania napadnutého rozhodnutia v k. ú. V. stavebníkovi D.. J. A., C. Z. A. XX, XXX XX B.“ a
vykonal aj ďalšie zmeny výroku rozhodnutia.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
5. Rozhodnutie žalovaného napadli žalobcovia žalobou. Namietali najmä, že:
· rozhodnutím o odvolaní žalovaný zmenil predmet konania o dodatočnom povolení stavby. Stavebník
podal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby „dostavba záhradného domu“, na miestnom
zisťovaní potvrdil, že stavbu užíva celoročne na trvalé bývanie seba a svojej rodiny a v priebehu konania

o dodatočnom povolení stavby došlo k svojvoľnému prekvalifikovaniu stavby stavebným úradom zo
záhradného domu na rodinný dom;
· odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav, jedná sa o stavbu rodinného domu určeného na
trvalé, celoročné bývanie. Bolo preukázané, že stavba rodinného domu nespĺňa všeobecné technické
požiadavky na stavbu rodinných domov, čo v súlade so stavebným zákonom malo viesť k nariadeniu
odstránenia stavby;

· v stavebnom konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti, čím došlo k značnému porušeniu ich
procesných práv;
· letná kuchyňa bezpochyby tvorí súčasť stavby rodinného domu, je osadená oknami smerujúcimi na
pozemok žalobcov, v dôsledku čoho nespĺňa všeobecné technické požiadavky upravujúce podmienky
umiestňovania stavieb na hranici pozemku. Stavebník bez stavebného povolenia realizoval na pozemku

s parc. č. XXXX/XX v k. ú. V. terénne úpravy, ktoré si vyžiadali výstavbu oporného múru, ktorého
výška na vybraných miestach aktuálne prevyšuje 3,2m. Vykonané terénne úpravy, letná kuchyňa
a realizovaný oporný múr nie sú súčasťou projektovej dokumentácie, pričom uvedenú skutočnosť
stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nebral do úvahy. Odvolací
orgán sa námietkami žalobcov týkajúcimi sa neoprávnenej realizácie letnej kuchyne a otvoreného múra

nezaoberal a rozhodovanie o dodatočnom stavebnom povolení letnej kuchyne oporného múra vylúčil
na samostatné konanie. Uvedený postup považujú za prinajmenšom neštandardný a neodôvodnene
zvýhodňujúcistavebníkavkonaníododatočnompovolenístavbytým,žestavebnýúradaodvolacíorgán
upustili od povinnosti stavebníka predložiť v konaní o dodatočnom stavebnom povolaní úplnú projektovú
dokumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, že povoľovaná stavba je v súlade s verejným záujmom;

· stavba je umiestnená na hranici pozemku, čím dochádza k porušeniu § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z.,
ktorá medzi všeobecné, technické požiadavky na stavby zaraďuje aj minimálne medze odstupov medzi
stavbami a podmienky, za ktorých môžu byť stavby postavené na hranici pozemku. Pozemok žalobcov
je široký len približne 15m a vzhľadom k požiadavkám na minimálny odstup medzi stavbami je trvalo
znemožnené využiť pozemok na stavebné účely;

· v zmysle Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorého záväzná časť bola vyhlásená
všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007 v znení neskorších zmien
a doplnkov, ktorý predstavuje územnoplánovaciu dokumentáciu vyššieho stupňa k záväznej časti
Územného plánu zóny Kramáre - Horný Kramer, je pozemok žalobcov s parc. č. XXXX/X v k. ú. V.
súčasťoustabilizovanéhoúzemiaurčenéhopremalopodlažnúzástavbuobytnéhoúzemiaskoeficientom

zastavanosti maximálne 0,35 a stanovením maximálnej podlažnosti na 2 nadzemné podlažia;
· v rámci stavebného konania žalobcovia opakovane upozorňovali na skutočnosť, že stavba nie je
vybavená žumpou, ktorej dno a steny podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 532/2002 Z. z. by mali byť vodotesné.
Žalobcovia namietali správnosť záväzného stanoviska Mestskej časti Bratislava - Nové mesto zo dňa
07.12.2013, v zmysle ktorého sa majú splaškové vody odvádzať kanalizačnou prípojkou do žumpy o

objeme 12 m3;
· zdôraznili, že konanie o dodatočnom povolení stavby nie je štandardným stavebným konaním.
Stavebný zákon umožňuje stavebníkom konvalidovať ich nezákonné správanie v konaní o dodatočnom
povolení stavby za sprísnených podmienok tým, že preukážu súlad stavby s verejným záujmom.
Stavebný úrad je povinný vyžadovať od stavebníka, ktorý porušil ustanovenia stavebného zákona

preukázanie súladu stavby s verejným záujmom. Ak to stavebník nepreukáže, stavebný úrad môže
rozhodnúť len tak, že nariadi odstránenie stavby.
· v stavebnom konaní došlo k viacerým procesným pochybeniam.
6. Žalovaný zotrval na správnosti svojho postupu. Zdôraznil, že súčasťou žiadosti o vydanie
dodatočného stavebného povolenia boli aj vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré sa vzťahujú k stavbe

„dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, parc. č. XXXX/XX tak, ako je uvedené v
podanej žiadosti stavebníka zo dňa 30.01.2012. Doplnil, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané
Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy v mimoodvolacom konaní výsledkom, že nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zmenu
alebo zrušenie vydaného rozhodnutia.
7. Správny súd rozsudkom č. k. 5S 252/2014-91 zo dňa 01.03.2016 prvýkrát posúdil vec tak,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie
žalovaný a E. A., ktorá zároveň požiadala, aby ju súd pribral do súdneho konania ako ďalšiu
účastníčku konania. O odvolaní účastníkov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 2Sžo/95/2016 zo dňa 29.05.2019, ktorým zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a pre procesné pochybenie prvostupňového súdu, nakoľko nepribral do súdneho konania E. A..
8. Správny súd pribral do konania ďalšieho účastníka E. A., vo veci ďalej konal a v napadnutom rozsudku
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.
9. Podľa súdu podstatnou námietkou žalobcov bolo, že v priebehu konania o dodatočnom povolení
stavbydošloksvojvoľnémuprekvalifikovaniustavbystavebnýmúradomzozáhradnéhodomunarodinný
dom, pričom o tejto zmene neboli nijako informovaní a nemohli sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia,

čím stavebný úrad porušil zásadu rovnosti účastníkov konania.
10. Súd mal za preukázané, že všetky povolenia dotknutých orgánov, ktoré predložil stavebník,
boli na stavbu „Dostavba záhradného domu, Cesta na Kamzík.“ Z akého dôvodu stavebný úrad v
prvostupňovom rozhodnutí vo výroku uviedol od „Dostavba, nadstavba a zmena stavby pre zvieratá
na rodinný dom, Cesta na Kamzík“, nie je jasné. Túto chybu napravil žalovaný v druhostupňovom

rozhodnutí, kedy opravil prvú časť výroku a uviedol správne, tak ako to vyplýva z podkladov v
administratívnom spise a z povolení dotknutých orgánov „Dostavba záhradného domu, Cesta na
Kamzík“. Zmena spočívala v spresnení výrokovej časti rozhodnutia na podklade spisového materiálu,
čo nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia.
11. Ďalej súd uviedol, že žalovaný aj prvostupňový orgán zistili presne a úplne skutkový stav veci, taktiež

stavebníci predložili k svojej žiadosti všetky povolenia dotknutých orgánov, ktoré bolo treba predložiť.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami odvolateľov a súd nezistil
procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Vlastník
stavby doložil požadované doklady a ani súd nezistil rozpor stavby s verejným záujmom. Žalovaný sa
vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov, ktoré uviedli vo svojom odvolaní.

Vzhľadom na uvedené súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu podľa § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) zamietol.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
12. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia (sťažovatelia) kasačnú sťažnosť podľa § 440
ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva

na spravodlivý proces) a navrhli, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušuje
rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. V kasačnej sťažnosti podrobne zopakoval
svoju doterajšiu argumentáciu a nesprávne právne posúdenie súdom odôvodnil nasledovne:
· správny súd kopíruje názor žalovaného, ktorý neberie do úvahy skutočný účel stavby ako rodinného
domu, na ktorý je aj užívaná (celoročné bývanie stavebníka);

· stavba je postavená v rozpore s právnymi predpismi a nespĺňa požiadavku na dodatočné povolenie -
súlad s verejným záujmom (stavba nespĺňa odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 Vyhlášky č. 532/2002
Z. z. a stavebník znemožnil využitie pozemku sťažovateľov na stavebné účely);
· neobstojí právne posúdenie súdu, že rozhodnutím žalovaného došlo len k spresneniu výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia, pretože oba správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, v dôsledku

čoho sú podklady v spise nesprávne (označenie stavby v žiadosti stavebníka nelimituje stavebný úrad
v tom, aby v rámci zisťovania dospel k záveru, že pomenovanie stavby v žiadosti a predložených
stanoviskách nie je v súlade so skutočným stavom veci);
· doplnili informácie ohľadom stavby stavebníka, ktorú považujú za nelegálnu;
· zotrvali na argumentácii ohľadom záveru, že stavba nie je vybavená nepriepustnou žumpou a

preto ohrozuje životné prostredie, v tomto smere namietali, že správny súd nesprávne posúdil otázku
dostatočne zisteného skutkového stavu.
13. Porušenie práva na spravodlivý proces spočívalo v nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku:
·právnynázorsúdujevrozporesodôvodnenímprvéhorozsudku,vktoromtenistýsúddalsťažovateľom
za pravdu ohľadom ich žalobných námietok. Druhé rozhodnutie súdu, kde došiel k diametrálne

odlišnému právnemu posúdeniu bez toho, aby došlo k zmene skutkových okolností zmene právnych
predpisov alebo rozhodovacej praxe, považujú za prekvapivé. NS SR vec vrátil len pre procesné
pochybenie, správny súd rozhodoval na podklade toho istého spisového materiálu a vôbec neodôvodnil,
aká úvaha ho viedla k zmene právneho názoru;· takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne.
14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
15. Ďalší účastníci považovali rozhodnutie správneho súdu za správne a navrhli kasačnú sťažnosť

zamietnuť.
16. Ďalší účastníci podaním z 28.09.2021 (č. l. 305) súd informovali o zmene vlastníctva k pozemku
žalobcov a tým, že žalobcovia už daný pozemok nevlastnia. Žalobcovia reagovali vyjadrením z
29.11.2021(č.l.319)tak,žeuvedenázmenanemávplyvnaichžalobnúlegitimáciu,keďžejerozhodujúci
stav v čase právoplatnosti vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.

IV. Posúdenie kasačného súdu
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných
bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť je dôvodná.

18. Kasačný súd sa najskôr zaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou a arbitrárnosťou rozsudku
správneho súdu.
19. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu
a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie
správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich súd

nepovažuje za dôvodné, vysvetliť, z akých dôvodov. Podľa § 138 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku
uvedie správny súd o. i. posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Správny
súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. V súdenej veci s ohľadom na obsah žaloby bol správny súd povinný zaujať stanovisko najmä k
žalobným námietkam:

· O prekvalifikovaní stavby stavebným úradom zo záhradného domu na rodinný dom;
· o nedostatočne zistenom skutkovom stave;
· o porušení zásady dvojinštančnosti;
· o potrebe predloženia úplnej projektovej dokumentácie;
· o nesúlade stavby s § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z., konkrétne vo vzťahu k podmienkam, za ktorých môžu

byť stavby postavené na hranici pozemku;
· o súlade stavby s verejným záujmom.
21. Ako je uvedené v bodoch 10. a 11. tohto rozsudku (resp. z bodov 45. - 49. rozsudku správneho
súdu), správny súd sa obmedzil na prebratie záveru žalovaného o tom, že stavebník predložil všetky
potrebné povolenia dotknutých orgánov a tie sa vzťahovali k „dostavbe záhradného domu“. Chybu vo

výroku prvostupňového orgánu považoval za odstránenú zmenou výroku rozhodnutia žalovaného a k
ostatným námietkam uviedol, že sú irelevantné a neobstoja.
22.Takétoodôvodnenienepovažujekasačnýsúdzadostatočné.Povinnostisprávnehosúduvodôvodniť
svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky
napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III.

ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B,
Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
23. Správny súd nielenže nedal odpovede na konkrétne žalobné námietky, ale aj tam, kde nejaký

záver uviedol, tento bez bližšieho zdôvodnenia len kopíruje závery žalovaného. Takéto odôvodnenie
znemožňuje účastníkom konania formulovať následnú obhajobu v kasačnom konaní a kasačnému súdu
neumožňuje prieskum takéhoto rozhodnutia.
24. V súdenej veci je to o to závažnejšie, že v pôvodnom zrušujúcom rozsudku sa správny súd žalobnými
námietkami zaoberal, formuloval konkrétne závery a výhrady voči postupu a záverom žalovaného.

Následne Najvyšší súd SR síce tento rozsudok zrušil, avšak výlučne z procesného dôvodu (nekonanie
s osobou p. Lýdie Kollárovej) a súčasne uviedol, že meritom veci sa preto vôbec nezaoberal. Následne
za tých istých skutkových okolností, vychádzajúc z toho istého spisového materiálu a bez poukazu na
prípadnú zmenu právnej úpravy či rozhodovacej praxe správny súd formuloval úplne opačný právny
názor.

25. Kasačný súd poukazuje na požiadavku zachovania právnej istoty a v tejto súvislosti na zákaz
prekvapivých rozhodnutí. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie,
ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo
dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímnehoočakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého
výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález

ÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS10/04zodňa6.2.2008,aleajnálezÚSSRspis.zn.IIIÚS179/2013zo
dňa 18.07.2013). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí s tým, že obsah
práva na spravodlivý proces v abstraktnej rovine obsahuje aj tzv. predvídateľnosť súdneho rozhodnutia
(bližšie Správny súdny poriadok, Komentár, C.H. Beck 2018 ISBN: 978-80-7400-678-4 str. 1614).
26. V predmetnej veci správny súd rozhodol inak ako v pôvodnom konaní, pričom svoj záver žiadnym

spôsobom neodôvodnil. Vo väzbe na konkrétne okolnosti tohto konania, najmä absenciu zmeny
skutkových okolností, totožnosť spisového materiálu a skutočnosť, že Najvyšší súd SR pri zrušení
pôvodného rozsudku neformuloval žiadny právny názor vo vzťahu k meritu veci, považuje kasačný súd
napadnutý rozsudok správneho súdu za prekvapivý a nepreskúmateľný. Uvedený nedostatok má za
následok, že správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne, ako je uvedené vyššie,

nedostatočné odôvodnenie rozsudku znemožňuje kasačnému súdu jeho prieskum.
27. Pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, kasačný súd upriamuje pozornosť správneho súdu napr.
na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/125/2010 z 28.04.2011, týkajúceho sa vyhodnotenia podmienok na
dodatočné povolenie stavby, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžp/7/2013 z 29. januára 2014,
publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2015 pod č. 33 s právnou vetou cit: „Individuálny

záujem v prípade nepovolenej stavby nie je možné povýšiť nad záujem verejný a súlad individuálneho
záujmu stavebníka postavením nepovolenej stavby s verejným záujmom musí v konaní preukázať
stavebník.“
V. Záver
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa

ustanovenia § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude
v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v intenciách žalobných námietok, vo
veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť podľa ustanovenia § 139
ods. 2 SSP.
29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.

3 SSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí s tým, že obsah práva na
spravodlivý proces v abstraktnej rovine obsahuje aj tzv. predvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Vo väzbe
na konkrétne okolnosti tohto konania, najmä absenciu zmeny skutkových okolností, totožnosť spisového

materiálu a skutočnosť, že Najvyšší súd SR pri zrušení pôvodného rozsudku neformuloval žiadny právny
názor vo vzťahu k meritu veci, považuje kasačný súd diametrálne odlišný rozsudok správneho súdu bez
zdôvodnenia tejto zmeny právneho názoru za prekvapivý a nepreskúmateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.