Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205681
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8119205681.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXXX/X, XXX XX D., zastúpeného: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, IČO: 42238871, proti žalovanému: C. E. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX
XX G., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v H. D., zastúpenému: AK Mazanec, s. r. o, so
sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, o zaplatenie 45.500,- eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/13/2019-275 zo 7.9.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 45.500,- eur
s prísl.. Priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že z Dohody o urovnaní zo dňa 6.12.2017 uzavretej podľa § 585 Občianskeho
zákonníka súd zistil, že účastníci dohody označení ako účastník 1 v tomto konaní žalovaný, účastník 2
v tomto konaní žalobca a účastník 3 Bc. C. I. uzatvorili dohodu.

3. Jej cieľom bolo mimosúdne vysporiadať medzi nimi vzájomné práva a povinnosti, ktoré boli v tom
čase sporné a to konkrétne právne vzťahy týkajúce sa:
a) uzatvorenia (neuzatvorenia a existencie) neexistencie zmluvy o pôžičke, ako aj eventuálnych nárokov
účastníka č. 2 voči účastníkovi číslo 1, ktoré uplatňuje s odvolaním sa na zmluvu o pôžičke a ktoré
vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod zn. 9C/38/2017 za účelom zabezpečenia
pohľadávky účastníka 2 podľa tohto odseku podal účastník 2 návrh na nariadenie zabezpečujúceho

opatrenia, ktoré mu Okresný súd v Prešove vyhovel a dňa 2.11.2017 vydal uznesenie 9C/38/2017-16,
ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie na majetok účastníka 1,

b) uzatvorenia (neuzatvorenia existencie) neexistencie zmlúv o nájme ako aj eventuálnych nárokov
účastníka 2 voči účastníkovi 1, ktoré uplatňuje s odvolaním sa na zmluvy o nájme a ktoré vymáha
v konaní uvedenom na Okresnom súde Prešov pod značkou 19C/33/2017 a 20C/43/2017 za účelom
zabezpečenia pohľadávky účastníka 2 podľa tohto odseku podal účastník 2 návrh na nariadenie

zabezpečujúceho opatrenia, ktorému Okresný súd Prešov vyhovel a dňa 6.11.2017 vydal uznesenie
9C/33/2017-18, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenia na majetok účastníka číslo 1,c) uzatvorenia (neuzatvorenia existencie) neexistencie zmluvy o nájme ako aj eventuálnych nárokov
účastníka číslo 3 voči účastníkovi číslo 1, ktoré uplatňuje s odvolaním sa na zmluvy o nájme a ktoré
vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod zn. 11C/37/2017 a 20C/42/2017 za účelom

zabezpečenia pohľadávky účastníka 3 podľa tohto odseku podal účastník 3 návrh na nariadenie
zabezpečujúceho opatrenia, ktoré mu Okresný súd Prešov vyhovel a dňa 2.11.2017 vydal uznesenie
7C/37/2017, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie na majetok účastníka číslo 1.

4. V časti II. tejto dohody označenej Skutkový stav a sporné okolnosti:

5. V bode 1 účastník číslo 2 tvrdí, že medzi účastníkom číslo 1 a účastníkom číslo 2 došlo k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke zo dňa 28.3.2017, na základe ktorej mal účastník číslo 2 poskytnúť účastníkovi číslo 1
pôžičku vo výške 12.000,- eur a účastník číslo 1 sa mal v zmysle tejto zmluvy zaviazať túto pôžičku vrátiť
do 15.4.2017. Účastník číslo 2 si uplatňuje túto pohľadávku voči účastníkovi číslo 1 žalobou o zaplatenie
12.000,- eur s prísl. na Okresnom súde Prešov v konaní vedenom pod značkou 9C/38/2017.

6. V bode 2. tohto článku, účastník č. 2 tvrdí, že medzi účastníkom číslo 1 a účastníkom číslo 2 došlo
k uzatvoreniu zmluvy o nájme zo dňa 3.2.2017, na základe ktorej mal účastník č. 1 platiť účastníkovi č. 2
v období od 1.4.2017 do 15.9.2017 nájomné za prenájom lešenia zn. Hakki v množstve 750 m2 vo výške
4.950,- eur. Účastník číslo 2 tvrdí, že medzi účastníkom číslo 1 a účastníkom číslo 2 došlo k uzatvoreniu

zmluvy o nájme zo dňa 4.4.2017, na základe ktorej mal účastník číslo 1 platiť účastníkovi číslo 2 v období
od 4.4.2017 do 15.9.2017 nájomné za prenájom lešenia zn. Ringer v množstve 1.000 m2 vo výške
5.500,- eur. Účastník číslo 2 si uplatňuje z tejto pohľadávky súhrne voči účastníkovi číslo 1 žalobou
o zaplatenie 10.450,- eur s prísl. na Okresnom súde Prešov v konaní vedenom pod zn. 19C/33/2017.
Účastník č. 2 si uplatňuje žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 20C/43/2017

voči účastníkovi č. 1 nárok na vydanie lešení Hakki v množstve 750 m2 a Ringer v množstve 1.000 m2.

7. V bode 3. tohto článku, účastník č. 3 tvrdí, že medzi účastníkom č. 1 a účastníkom č. 3 došlo
k uzatvoreniu zmluvy o nájme zo dňa 31.3.2017, na základe ktorej mal účastník č. 1 platiť účastníkovi č.
3 v období od 1.4.2017 do 15.9.2017 nájomné za prenájom lešenia zn. Ringer v množstve 1.000 m2 vo

výške 5.500,- eur. Účastník č. 3 si uplatňuje túto pohľadávku voči účastníkovi č. 1 žalobou o zaplatenie
5.500,- eur s prísl. na Okresnom súde Prešov v konaní vedenom pod značkou 11C/37/2017 účastník č. 3
si uplatňuje žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 20C/42/2017 voči účastníkovi
číslo 1 nárok na vydanie lešenia Ringer v množstve 1.000 m2.

8. Podľa bodu 4. tohto článku, účastník č. 3 má voči účastníkovi 1 pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke
zo dňa 17.7.2017 vo výške 16.000,- eur so splatnosťou do 31.3.2018, ktorá je zabezpečená záložným
právom k pozemku parcely registra C číslo XXX/X orná pôda o výmere 916 m2, zapísaných doposiaľ
na LV č. XXXX okres D., obec G., kat. úz. G..

9. Podľa bodu 5. tohto článku, účastník č. 1 pohľadávky účastníka č. 2 v bode 1 a 2 tohto článku tak,
ako ich účastník č. 2 vymáha v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, neuznáva.
V článku III., bod 6 tejto dohody, účastník č. 1 pohľadávku účastníka č. 3 v bode 3 tohto článku tak, ako
ju účastník č. 3 vymáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, neuznáva.

10.ZčlánkuIII.tejtodohodynazvanejUrovnanie,bodu1.,súdzistil,žeúčastnícitejtodohodykonštatujú,
ženaprieksvojímskôrvyjadrenýmprávnymnázoromastanoviskámzaúčelomkonečnéhousporiadania
svojich vzájomných práv a povinností, nahrádzajú doterajšie nejednoznačné práva a povinnosti
vyplývajúce z predmetu tejto dohody (článok II. dohody) takto:
a) účastník č. 1 uhradí vkladom na bankový účet účastníka č. 2 IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, vedený v K. L., alebo v hotovosti v deň účinnosti tejto zmluvy sumu vo výške 45.500,- eur s tým,
že účastník č. 2 je povinný o tejto skutočnosti vydať účastníkovi č. 1 potvrdenie (kvitanciu), pre účely
výmazu záložného práva nariadeného uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/38/2017-16 zo
dňa 2.11.2017 a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 19C/33/2017-18 zo dňa 6.11.2017

b) účastník č. 1 uhradí vkladom na bankový účet účastníka č. 3 IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedený v K. L., alebo v hotovosti v deň účinnosti tejto zmluvy sumu vo výške 35.500,- eur s tým,
že účastník č. 3 je povinný o tejto skutočnosti vydať účastníkovi č. 1 potvrdenie (kvitanciu) pre účelyvýmazu záložného práva nariadeného uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/37/2017 zo dňa
2.11.2017 a záložného práva podľa bodu 4. článku II. tejto zmluvy.

11.Zbodu2.tohtočlánkusúdzistil,žesaúčastníkč.2zaväzujedo2dníodúčinnostitejtodohodyzobrať
svoje žaloby v sporoch vedených na Okresnom súde Prešov pod značkou 9C/38/2017, 19C/33/2017
a 20C/43/2017 v celom rozsahu späť, pričom nárok na náhradu trov konania voči účastníkovi č. 1 si
v týchto sporoch nebude uplatňovať, rovnako ako si tento voči nemu nebude uplatňovať ani účastník
č. 1, teda každý z účastníkov dohody znáša trovy tohto konania sám. Ak napriek uvedenému súd

prizná niektorému z účastníkov č. 1 a 2 nárok na náhradu trov konania, tento účastník, ktorému bude
tento nárok priznaný, nebude uplatňovať voči druhému účastníkovi konania a tohto sa výslovne vzdáva.
Účastník č. 2 si voči účastníkovi č. 1 nebude uplatňovať žiadne ďalšie nároky titulom zmluvy o pôžičke
zo dňa 28.3.2017 a nájomnej zmluvy zo dňa 3.2.2017 a 4.4.2017, najmä avšak nie výlučne príslušenstvo
pohľadávky. Účastník č. 2 zároveň prevádza vlastnícke právo k lešeniu Hakki v množstve 750 m2
a Ringer v množstve 1.000 m2, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv zo dňa 3.2.2017 a 4.4.2017,

pričom účastník č. 1 vlastnícke právo k týmto lešeniam prijíma. Vlastnícke právo podľa tohto bodu
k lešeniu Hakki v množstve 750 m2 a Ringer v množstve 1.000 m2 prechádza na účastníka č. 1
uhradením sumy podľa bodu 1) písm. a) tohto článku bez odovzdania lešení.

12.Zbodu3.tohtočlánkusúdzistil,žesaúčastníkč.3zaväzujedo2dníodúčinnostitejtodohodyzobrať

svoje žaloby v sporoch vedených na Okresnom súde Prešov pod značkou 11C/37/2017 a 20C/42/2017
v celom rozsahu späť, pričom nárok na náhradu trov konania voči účastníkovi č. 1 si v tomto spore, ako
aj v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod značkou 7C/37/2017, nebude uplatňovať, rovnako
ako si tento voči nemu nebude uplatňovať ani účastník č. 1, teda každý z účastníkov dohody znáša trovy
tohto konania sám. Ak napriek uvedenému súd prizná niektorému z účastníkov č. 1 a 3 nárok na náhradu

trov konania, tento si účastník, ktorému bude tento nárok priznaný, nebude uplatňovať voči druhému
účastníkovi konania a tohto sa výslovne vzdáva. Účastník č. 3 si voči účastníkovi č. 1 nebude uplatňovať
žiadne ďalšie nároky titulom nájomnej zmluvy zo dňa 31.3.2017 a zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2017,
najmä, avšak nie výlučne príslušenstvo pohľadávky. Účastník č. 3 zároveň prevádza vlastnícke právo
k lešeniu Ringer v množstve 1.000 m2, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 31.3.2017, pričom

účastník č. 1 vlastnícke právo k tomuto lešeniu prijíma. Vlastnícke právo podľa tohto bodu k lešeniu
Ringer v množstve 1.000 m2 prechádza na účastníka č. 1 uhradením sumy podľa bodu 1) písm. b) tohto
článku bez odovzdania lešenia.

13. Predmetná dohoda bola podpísaná zmluvnými stranami pred pracovníčkou matričného úradu dňa

6.12.2017.

14. Z výsluchu znalca z odboru písmoznalectvo D. M. N. zistil, že zotrváva na svojich záveroch
zo Znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vyhotovil v trestnom konaní, kde posudzoval pravosť troch
podpisov „B.“ a „A.“ na dohode o urovnaní, kvitancii a výdavkových pokladničných dokladoch, všetky

z toho istého dňa sú pravými podpismi žalobcu a žalovaného. Na vypracovaní posudku nepracoval
s originálmi výdavkových dokladov, tieto mu neboli predložené, pracoval s tým materiálom, ktorý mu bol
poskytnutý. Pravosť dokumentov neskúmal, overuje pravosť podpisov, nezaoberá sa chemickým a iným
skúmaním technických aspektov.

15. Z výsluchu znalkyne z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov M. O.
E. na tomto pojednávaní súd zistil, že zotrváva na svojich záveroch v odbornom Vyjadrení č. X/XXXX,
v ktorom uviedla, že ak sa má vyjadriť k možnosti posúdenia pravosti samoprepisových kópií podpisov
na výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 6.12.2017 o prijatí sumy 45.500,- eur žalobcom
od žalovaného a sumy 35.500,- C. I. od žalovaného, takéto kópie nie sú vhodné na individualizáciu

a písmoznalecké stotožnenie ich pisateľa. Znalec z odboru písmoznalectvo skúma podpis a nemôže sa
vyjadriť k pravosti listiny, teda, či samotná listina nie je falzifikát, resp. či nebol bianko doplnený podpis,
či nedošlo k dopisovaniu a pod.

16. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.4.2022 č. k. 29C/14/2019-387 súd zistil, že vo veci

žalobcu C. I. proti žalovanému E. A. o 35.500,- eur bolo žalobe o zaplatenie z tejto sumy s 5 %-ným
úrokom z omeškania ročne od 9.12.2017 do zaplatenia v celom rozsahu vyhovené. Súd v bodoch 40
a nasl. uvedeného rozhodnutia konštatoval, že neuveril tvrdeniu žalovaného, že došlo k odovzdaniu
finančných prostriedkov v rozsahu 55.000,- eur zo strany sestry, keďže jej výpoveď pre vážne rozporys predloženým čestným vyhlásením vyhodnotil ako nevierohodnú. Poukázal aj na jej výsluch v konaní
20C/43/2017. Konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že sumu 35.500,- eur
žalobcovi vyplatil v hotovosti, a preto súd žalobe o zaplatenie uvedenej sumy v súlade s článkom III.,

bod 1 písm. b) dohody vyhovel spolu so zákonným úrokom z omeškania od 9.12.2017 do zaplatenia.

17. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2023 č. k. 18Co/38/2022-462 bol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdený.

18. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.3.2022 č. k. 6T/57/2019-816 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.1.2023 č. k. 10To/28/2022-923 súd zistil, že bol
žalovaný uznaný vinným, že v bode 1. rozsudku:

- dňa 3.2.2017 v D. uzatvoril ako nájomca zmluvu o nájme pozinkovaného lešenia typu Hakki, rok výroby
2013 v množstve 750 m2, v hodnote 9.000,- eur, za ktorého užívanie sa zaviazal uhrádzať mesačné

nájomné a následne na základe dohody o skončení nájmu podpísanej v D. dňa 27.8.2017, v ktorej sa
zaviazal vrátiť prenajímateľovi uvedené lešenie najneskôr do 15.9.2017, nevrátil, toto si ponechal pre
vlastnú potrebu, čím A. B. spôsobil škodu 9.000,- eur,

-dňa4.4.2017vD.uzatvorilakonájomcazmluvuonájmepozinkovanéholešeniatypuRinger,rokvýroby

2015 v množstve 1.000 m2, v hodnote 14.000,- eur, za ktorého užívanie sa zaviazal uhrádzať mesačné
nájomné a následne na základe dohody o skončení nájmu podpísanej v D. dňa 27.8.2017, v ktorej sa
zaviazal vrátiť prenajímateľovi uvedené lešenie najneskôr do 15.9.2017, nevrátil, toto si ponechal pre
vlastnú potrebu, čím A. B. spôsobil škodu 14.000,- eur,

- dňa 4.4.2017 v D. uzatvoril ako nájomca zmluvu o nájme pozinkovaného lešenia typu Ringer, roku
výroby 2015 v množstve 1.000 m2, v hodnote 14.000,- eur, za ktorého užívanie sa zaviazal uhrádzať
mesačné nájomné a následne na základe dohody o skončení nájmu podpísanej v D. dňa 27.8.2017,
v ktorej sa zaviazal vrátiť prenajímateľovi uvedené lešenie najneskôr do 15.9.2017, nevrátil, toto si
ponechal pre vlastnú potrebu, čím C. I. spôsobil škodu 14.000,- eur,

v bode 2:
- dňa 28.3.2017 v D. uzatvoril ako dlžník zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 12.000,- eur, kde sa v
zmluve zaviazal, že uvedenú pôžičku vráti do 15.4.2017 na bankový účet veriteľa, kde následne toho
istého dňa prijal od veriteľa na svoj bankový účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 12.000,-

eur, pričom už v čase uzatvárania dohody o pôžičke vedel, že uvedenú pôžičku nevráti, čím svojím
konaním spôsobil veriteľovi A. B. škodu 12.000,- eur, čím v bode 1 rozsudku si prisvojil cudziu vec,
ktorá mu bola zverená, spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a v bode 2 rozsudku na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu, čím spáchal v bode 1 rozsudku pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods.

1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a v bode 2 rozsudku prečin podvodu podľa § 221, ods. 1 písm.
h) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov
nepodmienečne. Poškodených A. B. a C. I. s nárokom na náhradu škody súd odkázal na civilný proces.

19. Ak žalovaný tvrdil, že na základe platnej dohody ako žalobcovi, tak C. I., zaplatil sumu, po zaplatení

ktorej mal nadobudnúť vlastnícke práva k lešeniach, ktoré boli v čase uzavretia tejto dohody v ich
vlastníctve a jeho držbe, toto tvrdenie nepreukázal. Predložený dôkaz o zaplatení sumy 45.500,- eur
žalobcovi je aj na základe iných dôkazov nevierohodný dôkaz, ktorý odporuje logike a realite. Tvrdenia
svedkyne G. L. o poskytnutí sumy 55.000,- eur žalovanému na tento účel z jej svedeckej výpovede
v konaní 20C/43/2017 sú nevierohodné, iné dôkazy na preukázanie existencie tvrdenej sumy peňazí

u žalovaného tento nevedel preukázať. Nič na tejto skutočnosti nemení ani to, že znaleckým posudkom
D. N. malo byť preukázané, že podpisy na výdavkovom doklade, svedčiacom o tejto úhrade, boli
podpismi žalobcu a žalovaného.

20. V druhom rade návrh na vykonanie dokazovania dodatkom k znaleckému posudku D. N., ktorý

označil podpisy na výdavkovom doklade za vlastné podpisy, v kontexte odborného vyjadrenia M. E., súd
nepovažuje za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať odovzdanie takejto značnej sumy finančných
prostriedkov v reále a za okolností, ktoré mu mali podľa tvrdení samotného žalovaného v týchto
konaniach aj v trestnom konaní, predchádzať v kontexte iných dôkazov, ktoré to zásadne spochybňujú.Iné navrhované dôkazy súd nepovažuje za také dôkazy, ktorých vykonanie v tomto konaní by mohlo
reálne priniesť iný skutkový pohľad na okolnosti rozhodujúce pre právne posúdenie veci – teda či došlo,
alebo nedošlo k reálnemu zaplateniu sumy 45.500,- eur, a preto ich aj z dôvodu hospodárnosti konania

nevykonal.

21. Pokiaľ žalovaný namietal procesnú prekážku rozhodnutej veci – res iudicata vo vzťahu ku konaniu
20C/43/2017, súd poukazuje na samotný obsah tejto dohody, ktorá jednoznačne uvádza, že vlastníctvo
k tejto veci prechádza zaplatením sumy 45.500,- eur žalovaným žalobcovi. Z tohto vyplýva, že do

času, pokiaľ táto suma nie je uhradená, žalovaný nie je vlastníkom predmetného lešenia, preto správne
rozhodol súd o jeho vydaní žalobcovi. Vydania sa musel žalobca domáhať z dôvodu, že evidentne
žalovaný toto lešenie má vo svojej držbe. Zároveň sa žalovaný zaviazal z tejto platnej dohody zaplatiť
žalobcovi sumu 45.000,- eur, preto, ak túto sumu nezaplatil, žaloba o jej zaplatenie je dôvodná, takto sa
zmluvné strany jednoznačne dohodli. Nároky, ktoré uplatnil žalovaný v konaní 20C/43/2017 a v tomto
konaní nezakladajú procesnú prekážku res iudicata, nejedná sa o totožný nárok.

22. V prvom rade má žalovaný povinnosť zaplatiť sumu 45.500,- eur žalobcovi, a týmto sa stane
vlastníkom predmetného lešenia, a tento nárok zanikne na základe splnenia tejto dohody. Nejedná
sa preto v danom prípade o právoplatne rozhodnutú vec, ani o skutočnosť, ktorá by bola zmätočná
a zavádzajúca vo vzťahu k tomu, že žalovaný je zaviazaný ako vydať lešenie, tak aj zaplatiť sumu

45.500,- eur, nakoľko takto sa aj strany sporu v dohode o urovnaní dohodli. Dohoda medzi nimi je
uzavretý platný právny úkon, to znamená, že predmetné rozhodnutie vo veci 20C/43/2017 a rozhodnutie
v tejto veci sú len realizáciou samotnej dohody zmluvných strán.

23. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

24. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Poukázal na to, že svoje tvrdenie o tom, že žalobcovi uhradil sumu 45.500,- eur podložil relevantným
dôkazom, a to kópiou výdavkového dokladu. Žalovaný v snahe podporiť hodnovernosť svojho tvrdenia
ako dôkazu, navrhol vykonanie znaleckého dokazovania originálu tohto dokladu, avšak súd tento návrh
odmietol, a preto možno konštatovať, že originál výdavkového dokladu, ktorý slúži ako potvrdenie
o zaplatení danej sumy, súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil. Tento originál výdavkové dokladu

predstavuje jasný, hodnoverný a jediný možný doklad o tom, že žalobcovi predmetnú čiastku uhradil.
Takýto doklad sa v prípade hotovostnej úhrady vyhotovuje bežne, a to práve za účelom potvrdenia
úhrady.

27. Napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený a vzhľadom na niekoľko odkazov na súdne

konania, v ktorých bola žalovanému uložená povinnosť, možno nadobudnúť dojem, že žalovaný bol
v tomto konaní zaviazaný k úhrade žalovanej čiastky len na základe toho, že bol v iných súvisiacich
alebo obdobných konaniach, ktorých bol účastníkom uznaný za vinného a povinného plniť.

28. Žalobca sa v predmetnom konaní stal úspešným len svojou nečinnosťou, pretože k tomu, aby bol

v spore úspešným mu stačilo tvrdiť, že žalovaný mu napriek výdavkovému dokladu neuhradil nič zo
žalovanej sumy.

29. Počas celého súdneho konania vedeného pod sp. zn. 19C/13/2019 nemal možnosť priamo a osobne
obhájiť svoje tvrdenia a skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej z dôvodu, že súd návrh na

jeho výsluch nepripustil a za tým účelom pojednávanie neodročil z dôvodu hospodárnosti konania.

30. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané len na základe iných súdnych rozhodnutí, ktorých účastníkom
bol žalovaný. Treba uviesť, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní 7.9.2023 súdu objasnil, žev konaniach, na ktoré súd odkazuje, bol prejednávaný stav pred uzatvorením dohody o urovnaní, pričom
v súčasnosti prebieha konanie o obnove trestného konania, pretože vyvstali nové dôležité skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

31. Pokiaľ ide o svedkov D. A. a C. P. treba konštatovať, že záver súdu nie je pravdivý, pretože týchto
svedkovnavrholžalobca.Žalovanýnemaldôvodzabezpečovaťúčasťsvedkov,akichvýsluchnenavrhol.
Ide teda o nepravdivý skutkový stav veci.

32. Tvrdenia svedkyne G. L. boli podložené výpismi z účtu, ktoré sú súdu známe, avšak tieto súd
nezohľadnil. Preto možno konštatovať, že napadnutý rozsudok nie je náležite odôvodnený a vyznieva
zmätočne.

33. V priebehu konania žalovaný opieral svoje tvrdenia o množstvo listinných dôkazov a výpovede
svedkov, pričom žalobca napriek svojej pasivite vo veci napriek tomu uspel.

34. Žalobca využil situáciu a spoliehal sa na skutočnosť, že v čase podania žaloby žalovaný
nedisponoval originálmi výdavkových pokladničných dokladov o odovzdaní finančných prostriedkov, ale
len pretlačenou kópiou, a tak pravosť tejto kópie bola spochybňovaná, pričom súd nepovažoval za
potrebné preskúmať originály, a to napriek tomu, že by mohli preukázať, že žalobca tvrdí skutočnosti,

ktoré nie sú pravdivé a mohli by spochybniť hodnovernosť jeho tvrdení.

35. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

36. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednáanej veci súdom prvej inštancie
anebolizistenéprocesnévadyznemožňujúcestrane(vdanomprípadežalovanému),abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

38. Podľa § 585 OZ, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo
pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré
účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o
urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je
nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

39. Podľa § 133 OZ, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím
veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Zo znenia tohto
ustanovenia vyplýva, že nie je vylúčená dohoda zmluvných strán o odlišnom okamihu nadobudnutia
vlastníctva bez zreteľa na prevzatie hnuteľnej veci.

40. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe dohody o urovnaní uzavretej
podľa § 585 Občianskeho zákonníka zo 6.12.2017 sa žalovaný ako účastník č. 1 tejto dohody zaviazal
zaplatiť žalobcovi v zmysle článku III., bod 1a sumu, ktorá je predmetom tohto konania vo výške 45.500,-
eur, a to na bankový účet žalobcu ako účastníka č. 2 tejto dohody o urovnaní vedený v K. L. alebo

v hotovosti v deň účinnosti tejto zmluvy.

41. Za týchto okolností dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania zaplatenia tejto sumy dojednanej
v predmetnej dohode o urovnaní, bolo na žalovanom. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd
konštatuje, že žalovanému sa nepodarilo preukázať zaplatenie tejto sumy, a to či už vo výške 45.500.-

eur v deň platnosti a účinnosti tejto zmluvy, teda 6.12.2017 alebo neskôr, kedy mala byť táto suma
prevedená na účet žalobcu v K. L. tak, ako to nepochybne vyplýva z textu predmetnej dohody o urovnaní.42. Pokladničný doklad dokumentujúci vyplatenie týchto finančných prostriedkov žalobcovi zo strany
žalovaného nemôže byť hodnoverným dokladom o splnení povinnosti vyplývajúcej z predmetnej dohody
ourovnaní,atojednakzdôvodu,žežalobcaprevzatiefinančnýchprostriedkovodžalovanéhovpriebehu

celého konania popieral, žalovaný nesplnil podmienky, ktoré pre vyplatenie tejto sumy vo výške 45.500,-
eur boli v dohode o urovnaní stanovené, t. j. vo forme prevodu týchto finančných prostriedkov na
účet žalobcu v K. L. a naviac žalovanému sa nepodarilo preukázať ani to, že predmetnými finančnými
prostriedkami v čase údajného vyplatenia týchto finančných prostriedkov žalobcovi v hotovosti na
základe predmetného pokladničného výdavkového dokladu disponoval.

43. V tejto súvislosti treba poukázať na rozpory vo výpovedi svedkyne G. L., ktorá počas súdnych
konaní v iných právnych veciach (napr. 20C/43/2017) uviedla, že finančné prostriedky, ktoré za účelom
splnenia dlhov poskytla svojmu bratovi E. A. – žalovanému, vybrala z účtu, avšak v následnom čestnom
vyhlásení (č.l. 223 spisu) uviedla, že v skutočnosti disponovala finančnými prostriedkami, ktoré boli
vybraté z neziskovej organizácie HEDÓNIA, n.o., IČO: 45740844, so sídlom v Širokom.

44. Zároveň treba konštatovať, že vyplatenie finančných prostriedkov v hotovosti vo výške 45.500,- eur
v zmysle článku III., bod 1a predmetnej dohody o urovnaní bolo viazané na povinnosť žalobcu vydať
žalovanému (účastník č. 1 predmetnej dohody o urovnaní) potvrdenie tzv. kvitanciu pre účely výmazu
záložného práva nariadeného uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 9C/38/2017-16 z 2.11.2017

a uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 19C/33/2017-18 zo 6.11.2017. Takúto kvitanciou však
žalovaný nepredložil ani v priebehu konania neodôvodnil, prečo mu takáto kvitancia v prípade splnenia
povinnosti zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nebola vydaná.

45. Zároveň je treba konštatovať, že hodnovernosť predmetného pokladničného výdavkového dokladu,

nazákladektoréhomalabyťžalobcovivyplatenáspornásuma45.500,-eur,bolapredmetomznaleckého
dokazovania, a to jednak Znaleckým posudkom znalca z odboru písmoznalectva D. M. N. č. X/XXXX
a taktiež aj znalkyňou M. O. E. v zmysle jej odborného vyjadrenia pod č. X/XXXX.

46. Z obsahu tohto znaleckého dokazovania vyplýva, že podpis na predmetnom výdavkovom

pokladničnom doklade zo strany žalobcu je pravý, aj keď existujú pochybnosti o pravosti podpisov na
tzv. priepisoch pôvodného originálneho výdavkového pokladničného dokladu. V tejto súvislosti znalec
D. M. N. na pojednávaní konanom 21.10.2020 vo veci 20C/42/2017 Okresného súdu Prešov (č.l. 218
a nasl. spisu) uviedol, že mal k dispozícii aj originál predmetného výdavkového pokladničného dokladu
a konštatoval, že podpis žalobcu na tomto doklade je pravý.

47. V kontexte celkového dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané, však nemožno v zhode so súdom
prvej inštancie uveriť tomuto výdavkovému pokladničnému dokladu so zreteľom na to, že žalovanému
sa nepodarilo preukázať pôvod finančných prostriedkov, ktoré mali byť na základe tohto výdavkového
pokladničného dokladu žalobcovi vyplatené, a to v kontexte pochybností o hodnovernosti výpovede

svedkyne G. L., t. j. sestry žalovaného (č.l. 223 a nasl. spisu).

48. Tento záver potvrdzuje aj absencia kvitancie (v zmysle vyššie uvedeného), ktorá mala byť
žalovanému vydaná v zmysle článku III., bod 1a predmetnej dohody o urovnaní v prípade zaplatenia
týchto finančných prostriedkov v hotovosti žalobcovi.

49. Na základe tohto hodnotenia dôkazov nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že svoje skutkové
zistenia oprel aj o dokazovanie, ktoré bolo vykonané v iných veciach (napr. 20C/42/2017 Okresného
súdu Prešov), nakoľko dokazovanie v tejto veci nebolo nijakým spôsobom spochybnené a opakovanie
tohto dokazovania by bolo v kontexte hospodárnosti súdneho konania nadbytočné. Rozhodujúce v tejto

veci bolo vyhodnotenie či žalovaný skutočne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej dohody
o urovnaní v podobe zaplatenia finančných prostriedkov vo výške 45.500,- eur žalobcovi, čo podľa
názoru odvolacieho súdu (v zhode so súdom prvej inštancie) preukázané nebolo.

50. Treba tiež uviesť, že zák. č. 394/2012 Z. z. účinným od 1.1.2013 boli platby prevyšujúce 5.000,- eur

vhotovostimedzipodnikateľmi(akotomuboloajvprejednávanejveci)zakázané,čotaktiežspochybňuje
obranu žalovaného o údajnom vyplatení predmetných finančných prostriedkov žalobcovi v hotovosti
v sume ďaleko prevyšujúcej zákonné limity povolenej platby medzi podnikateľmi v hotovosti.51. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v tom, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie nebol dostatočne odôvodnený, nakoľko v tomto rozhodnutí súd prvej inštancie
náležite uviedol ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Z uvedeného vyplýva,
že tak z hľadiska obsahových náležitostí ako aj z hľadiska vnútornej štruktúry použitej argumentácie,
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky kritéria riadne odôvodneného súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

52. Za týchto okolností treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je
vecne správne a ako také bolo potvrdené postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko správny je aj výrok
napadnutého rozsudku o trovách konania.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).