Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204278
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124204278.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215,
022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX
C., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi styk
s E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. v rozsahu každú nedeľu od 09:00 hod. do 12:00

hod. a za týmto účelom strpieť jeho vstup do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Kysucké Nové
Mesto, F. C., kat. územie C., zapísanej na LV č. XXX, a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného
na pozemku parcely C-KN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2. Zároveň sa žalobca
voči žalovanému domáhal náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.06.2023 na Okresný súd Žilina podal návrh na vydanie

neodkladného opatrenia, predmetom ktorého bolo: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je
povinný umožniť žalobcovi styk s E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. v rozsahu každú
nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a za týmto účelom strpieť jeho vstup do nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v okrese Kysucké nové Mesto, obec C., kat. územie C., zapísanej na LV č. XXX, a to rodinného domu
súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely C-KN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470
m2. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.“ Okresný súd predmetné

neodkladné opatrenie nariadil uznesením sp. zn. 41C/51/2023 zo dňa 17.07.2023, proti ktorému podal
žalovaný D. B. odvolanie. Krajský súd sp. zn. 7Co/145/2023 zo dňa 31.10.2023 uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vydal
neodkladné opatrenie predčasne, keď nemal zistený názor dotknutej osoby – otca sporových strán E. B..
Následne Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 41C/51/2023 zo dňa 10.01.2024 neodkladné opatrenie
zamietol z dôvodu zistenie názoru dotknutej osoby – otca sporových strán E. B., ktorý súdu na základe

výzvy zo dňa 01.12.2023 oznámil, že nemá záujem stretávať sa so synom A. B. (žalobcom). Na základe
tejto skutočnosti a aj napriek tomu, že žalobca podal odvolanie, Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp.
zn. 7Co/19/2024 zo dňa 28.02.2024 uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 41C/51/2023 zo dňa
10.01.2024potvrdil.Žalobcaďalejuviedol,žepredmetnéuzneseniebolovydanéajnapriektomu,žeotec
užnevieovládaťsvojekonanie,jehonázorniejemožnézistiťpísomneažiadalsudkyňuokresnéhosúdu,
abydopytovalapriamootcaaurobilazisťovanienamiestesamomuotca,pričomsúdtakétodokazovanie

nevykonal. Teraz v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 30Pc/1/2024,
(ktoré vedie so svojim bratom D. B.), kde otec E. B. žaluje žalobcu o určenie výživného pre rodiča odplnoletého dieťaťa, bola zo strany právnej zástupkyne otca predložená lekárska prepúšťacia správa zo
dňa 23.01.2024, z ktorej na strane 2 vyplýva, že bolo vykonané konziliárne psychiatrické vyšetrenie
zo dňa 25.01.2024 – B. B. C., pričom toto konziliárne vyšetrenie je žiadané pre stavy zmätenosti,

dezorientáciu, negativizmus, agresiu voči okoliu, opak. si manipuluje s PK, nutnosť opakovanej fixácie.
Táto lekárska správa je zo dňa 25.01.2024 vykonávaná B. B. C. a je teda podľa žalobcu nesporné, že
jeho otec E. B., nemohol na výzvu súdu zo dňa 01.12.2023 adekvátne odpovedať dňa 19.12.2023, kde
jeho psychiatrický stav dňa 25.01.2024 bol taký, ako je uvedený v lekárskej správe zo dňa 25.01.2024.
Podľa názoru žalobcu k takémuto zhoršeniu zdravotného stavu nemôže dôjsť behom dňa alebo mesiaca

a teda je nesporné, že E. B. ani nevedel čo podpisuje a išlo iba o manipuláciu zo strany jeho brata
D. B.. Samotná správa dosvedčuje skutočnosť, ktorú žalobca tvrdil aj v predmetnom konaní o vydanie
neodkladného opatrenia, že otec je manipulovaný zo strany žalobcovho brata D. B., otec ani nevie čo sa
s ním deje a ani nerozumie, čo jeho brat vykonáva. Z tohto dôvodu žiadal žalobca súd, aby navštívil otca
a aby skutočne zistil názor E. B. a keby ho súd vzhliadol, zistil by, že E. B. nie je schopný ovládať svoje
konanie a zo strany brata D. B. je mu iba umelo bránené, aby sa žalobca s jeho otcom stretával a aby

mohol byť s otcom v styku. V ďalšom žalobca uvádza, že so žalovaným sú súrodenci, bratia, pričom
žalovaný sa stará o ich otca, E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je imobilný a je osobou vyššieho veku.
Otec býva so žalovaným v rodinnom dome na adrese C. XXX, XXX XX C.. Spoluvlastníkom rodinného
domu súp. č. XXX v kat. území C., kde otec býva, je tiež žalobca. Existencia spoluvlastníctva vyplýva
zo zápisu na LV č. XXX, kde je evidovaný pod B4, pričom spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome

a priľahlých pozemkoch tvorí 1/6 z celku nehnuteľností. Vo zvyšku je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti
žalovaný. Žalobca tiež býva v obci C., čiže neďaleko od rodinného domu, kde býva jeho otec. Ako syn
má prirodzene záujem navštevovať a stretávať sa s otcom, prísť ho pozrieť, tráviť s ním čas a rovnako
má záujem o jeho zdravotný stav. Keďže jeho otec je imobilný a nemôže sa samostatne pohybovať,
neexistuje iný spôsob, ako sa s ním vídať okrem toho, aby ho osobne navštevoval v dome, kde býva

spolu so žalovaným. Žalovaný, s ktorým otec býva mu bezdôvodne zabraňuje v styku a stretávaní sa
s jeho otcom, ktorý je jeho blízkou osobou, a tým mu bráni v rozvoji väzieb, ktoré existujú medzi rodičom
a dieťaťom, ako aj v rozvoji väzieb medzi jeho otcom a jeho vnúčatami. Žalovaný mu bráni v styku
s otcom tak, že mu bráni vstupovať do rodinného domu za účelom návštevy otca (a to aj napriek tomu, že
v rodinnom dome doposiaľ vlastní spoluvlastnícky podiel). Žalovaný sa pri každom pokuse o návštevu

snaží vyvolať konflikt. Dokonca žalobca musel privolať aj hliadku polície. Akýkoľvek vstup do rodinného
domu súp. č. 111 za posledné dva roky a teda aj akékoľvek stretnutie s otcom bolo zo strany žalovaného
zmarené,nakoľkomuneumožňujeanilenvstúpiťdopredmetnejnehnuteľnosti.Žalovanýžalobcuslovne
atakoval, nedovolil mu ani jeho synovi vojsť do domu, vyhadzoval ich a vykrikoval, že všetko tam je iba
jeho. Žalobca má so súrodencom D. B. osobné určité nezhody, to mu však nedovoľuje brániť mu styku

s otcom. Podľa názoru žalobcu, konanie žalovaného škodí najmä ich otcovi, ktorý za ich nezhody nie
je absolútne zodpovedný. Žalobca mal s otcom vždy dobrý a vrúcny vzťah a považuje sa za dobrého
syna. Žalobca má za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe
ktorého bude žalovaný povinný umožniť mu vstup do predmetného rodinného domu a umožniť mu tak
stretávať sa s otcom.

3. Navrhovateľ spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložil dôkazy, a to
Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 41C/51/2023 zo dňa 17.07.2023, Uznesenie Krajského súdu
Žilina sp. zn. 7Co/145/2023 zo dňa 31.10.2023, Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 41C/51/2023
zo dňa 10.01.2024, Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/19/2024 zo dňa 28.02.2024, Lekársku

prepúšťaciu správu, List vlastníctva č. XXX, Čestné prehlásenia zo dňa 22.05.2023 a zo dňa 05.04.2024.
Zároveň žalobca navrhol vykonanie dôkazu a to pripojením spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
30Pc/1/2024.

4.Podanímzodňa05.04.2024žalobcasúdupredložildôkaz–čestnévyhláseniaB.B.,synažalovaného.

Z obsahu čestného vyhlásenia vyplýva, že žalobca mal vždy skutočný záujem stretávať sa so svojím
otcom, E. B. a v minulosti mali medzi sebou dobrý vzťah. Posledné tri roky je žalobcovi bránené
v stretávaní sa s E. B. a to zo strany jeho brata D. B.. Dôvodom, prečo žalovaný bráni v stretávaní sa
žalobcu so svojim otcom E. je, že žalovaný prepísal všetok majetok od otca E. sa seba, poberá jeho
dôchodok, disponuje s jeho bankovým účtom a nechce, aby sa ktokoľvek s otcom E. stretol, aby nedošlo

k zvráteniu prevodom nehnuteľností, ktoré od otca vylákal.

5. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresnýsúd.Neodkladnéopatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

12. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje

určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na
jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia,
súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe
žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu
označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať
záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd
len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

13. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej
a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie
neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo

obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením
neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný
stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie
potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy
danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, že strane hrozí zhoršenie jej

právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Aj v prípade,
ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo
zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích
osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre
osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený

nárok nebol zjavne neopodstatnený.

14. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť umožniť žalobcovi styk s E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. v rozsahu každú
nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a za týmto účelom strpieť jeho vstup do nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v okrese Kysucké Nové Mesto, obec C., kat. územie C., zapísanej na LV č. XXX, a to rodinného domu
súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely C-KN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
470 m2.15. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, v danom
prípade súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladného zásahu súdu do pomerov
strán sporu a teda nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

16. V návrhu na nariadení neodkladného opatrenia potrebu naliehavého riešenia veci žalobca
neodkladnýmopatrenímodôvodňujetouskutočnosťou,ženemáinúmožnosť,akoubytútosituáciuriešil.
Je to podľa žalobcu dané tým, že otec je imobilný a nemôže sa samostatne pohybovať a preto neexistuje
iný spôsob, ako sa s ním vídať okrem toho, aby ho žalobca osobne navštevoval v dome, kde býva, keď

žalovaný bráni žalobcovi vstupovať do rodinného domu. K tomu súd uvádza, že z obsahu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z pripojeného listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
C. vyplýva, že žalobca disponuje spoluvlastníckym podielom na dome, súpisné číslo XXX, v ktorom sa
aj podľa tvrdení žalobcu otec žalobcu a žalovaného zdržiava. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvádza, že je mu bránené vstúpiť do domu a preto sa s otcom E. nemôže
stretnúť. Súd sa s názorom žalobcu v tom zmysle, že vydanie neodkladného opatrenia v predmetnom

prípade je jediným možným spôsobom, ako sa s otcom môže stretnúť, nestotožňuje. K tomu súd
uvádza, že obsahom vlastníckeho práva je, že vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať a nakladať s ním. Ustanovenie § 126 zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník (ďalej aj ako
„občiansky zákonník“) vymedzuje právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnenezasahuje.Vlastníksapodľatohtoustanoveniamôžedomáhaťvydaniaveciodtoho,ktomu

juneprávomzadržuje.Teóriaobčianskehoprávaumožňujepodanietrochdruhovžalôbvprípadezásahu
do vlastníckeho práva – žaloba na vydanie veci (reivindikačná žaloba), zapieracia žaloba (negatórna
žaloba, resp. žaloba na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva) alebo určovacia
žaloba. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že je mu bránené vstupe do
domu iným spoluvlastníkom. K tomu súd uvádza, že v zmysle § 137 občianskeho zákonníka, ktorý

upravuje spoluvlastnícky podiel platí, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pokiaľ je potom žalobca
podielovým spoluvlastníkom domu v rozsahu 1/6-tiny tak, ako to vyplýva z LV č. XXX pre katastrálne
územieC.,mávtomtorozsahuajprávopodieľaťsanaspoločnejveci.Platí,žespoluvlastníkjezozákona
obmedzený pri výkone svojich vlastníckych oprávnení práve a výlučne iba rovnako silným právom

ostatných spoluvlastníkov k výkonu ich vlastníckych oprávnení, pričom každému spoluvlastníkovi patrí
ideálna časť predmetu spoluvlastníctva zodpovedajúca jeho podielu, a to bez ohľadu na to, či je alebo
nie je táto vec fakticky deliteľná. Ideálnosť spoluvlastníckeho podielu je u nás dlhodobo vžitá a v tejto
súvislosti možno odkázať na príslušnú ustálenú judikatúru (R 61/1966, R 19/1967, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 355/2005). To znamená, žalobca má právo užívať dom a to každú jeho

časť, v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd ešte k tomu uvádza, že bránenie vstupu do
vlastného domu môže byť priestupkom podľa zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch, podľa ktorého
§ 49 ods. 1 písm. d) priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie ...
schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uvádza, že sa s otcom nemôže stretnúť už dva roky, pretože mu je bránené vo vstupe do domu,

ktorého je spoluvlastníkom. Napriek uvedenej skutočnosti žalobca nepreukázal, že by sa domáhal
svojhospoluvlastníckehoprávaakýmkoľvekzvyššiepopísanýchspôsobov(čiprípadnepodanímnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s hospodárením so spoločnou vecou). Pokiaľ zo
strany žalovaného dochádza k bráneniu vstupu do „aj jeho“ domu (čo vyplýva z obsahu podaného
návrhu), keď disponuje spoluvlastníckym podielom na predmetnom dome, potom takúto situáciu je nutné

riešiť podaním žaloby, alt. podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými právnymi
prostriedkami si žalobca uplatní svoje právo voči žalovanému s tým, aby mohol dom využívať v súlade so
svojim spoluvlastníckym podielom a vstupovať doň. Žalobca v konaní netvrdí, že by mu žalovaný iným
spôsobom bránil v stretávaní sa s otcom iba tým, že ho nevpustí do domu, ktorý je aj v spoluvlastníctve
žalobcu, pričom uvedenú skutočnosť (vstup do „vlastného“ domu) žalobca doposiaľ nijakým spôsobom

(okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) právne neriešil.

17. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 2C/29/2024 súdi zistil, že otec bol v predmetnom
konaní vyzvaný na vyjadrenie sa, či má záujem stretávať sa so svojim synom, tzn. žalobcom. Z obsahu
spisu ďalej vyplýva, že otec, E. B., na základe vyjadrenia zo dňa 19.12.2023 nesúhlasí so stretávaním

sa so svojim synom, žalobcom.

18. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na skutočnosť, že otec, E. B.
nevie ovládať svoje konanie, pričom súdu predložil zdravotný záznam otca, E. B. zo dňa 25.01.2024, kdez konziliárneho psychiatrického vyšetrenia B. B. C. vyplýva, že otec je orientovaný len osobou – iniciálie,
dezorientovaný miestom, časom aj situačne, adekvátny kontakt sa nedá nadviazať, jednoznačné
poruchy percepcie nezistené (č .l. 19 spisu). Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia však nevyplýva, že by bol otec obmedzený na svojprávnosti, ani skutočnosť, že by bol
v súčasnosti podaný návrh na obmedzenie na svojprávnosti p. E. B.. Súd je potom toho názoru, že
nemôže sám overiť iba z jedného vyšetrenia, či je otec E. B. v takom stave, že by nebol schopný povedať
svoj názor o tom, že sa chce, alebo nechce stretávať so svojim synom. Pokiaľ potom nie je preukázané,
že by sa otec chcel so svojim synom, žalobcom stretávať, alternatívne skutočnosť, že by otec, E. B. ani

nemohol svoj názor vyjadriť vzhľadom na tú skutočnosť, že je obmedzený na svojprávnosti s poukazom
na svoj zlý zdravotný stav, súd potom na jeho, už raz v konaní o neodkladnom opatrení vyjadrený názor,
musí prihliadať. Žalobca pritom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzal, že by malo
dôjsť k zmene vyjadreného postoja otca k stretávaniu (od posledného rozhodovania súdu o nariadení
neodkladného opatrenia), iba uviedol, že otec takéto vyjadrenie ani nie je schopný dať. Preto je súd
toho názoru, že v predmetnom konaní na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol

dôvod opätovne zisťovať postoj otca, keď navrhovateľ ani len netvrdil, že by došlo k zmene postoja otca
a súdu zároveň sám nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné usúdiť, že by mal otec, E. B.
záujem stretávať sa so svojim synom. Skutočnosť, že tomu tak nie je, mal súd pripojenú z vyjadrenia
otca zisteného z obsahu pripojeného spisu, keď v konaní nebolo tvrdené ani osvedčené, že by k zmene
postoja otca došlo.

19. V predmetnom prípade súd v zmysle vyššie uvedeného ustálil, že nie je žiadny právny dôvod na
vydanie neodkladného opatrenia. Súd pritom v danom prípade nevykonával dokazovanie, vychádzal
len z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a pripojených spisoch, sp. zn. 41C/51/2023,
30Pc/1/2024.

20. Ďalej súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom, pre ktorý bol zo strany žalobcu podaný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia je stretávanie sa so svojim otcom. Návrh pritom odôvodňoval
bránením vstupu do domu, kde by sa s otcom stretávať chcel. Predpokladom vydania takéhoto
neodkladného opatrenia by muselo byť preukázanie, že žalobca sa do svojho domu dostať nemôže

(ani napríklad pri privolaní hliadky Polície SR) a zároveň, že jeho otec sa s ním stretnúť chce. Žalobca
v konaní nepreukázal, že by sa v súčasnosti pokúšal dostať do domu za účelom stretnutia sa so svojím
otcom a využil k tomu všetky možné prostriedky s tým, že zároveň nebolo preukázané, že by sa otec
so žalobcom stretnúť chcel. Pritom otec ako svojprávna osoba môže vyjadriť svoj názor o tom, či sa
chce, alebo nechce s niekým (aj keď sa jedná o syna) stretnúť. Neodkladné opatrenie sa dotýka aj práva

otca, preto je pre vydanie neodkladného opatrenia nutné mať osvedčené, že tento má záujem stretávať
sa so žalobcom, ktorá skutočnosť však v konaní osvedčená nebola. Zároveň je však súd toho názoru,
že pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byt rovnako preukázané, že žalobcovi je v súčasnosti
bránené vstúpiť do svojho obydlia, pričom iný spôsob zjednania nápravy z hľadiska potreby neodkladnej
úpravy ako vydaním neodkladného opatrenia nie je, čo v konaní rovnako osvedčené nebolo. Žalobca

súdu predložil čestné vyhlásenie syna žalovaného, z obsahu ktorého vyplýva, že naposledy sa zdržiaval
vdomežalobcuažalovanéhovnovembri2023aktomutodátumutedavedeluviesť,žežalobcovibolozo
strany žalovaného bránené v stretávaní sa so starým otcom, E.. Rovnako zo strany žalobcu predložené
čestné vyhlásenia boli vyhotovené dňa 22.05.2023, tzn. skoro pred rokom. Potom skutočnosť, že sa
žalobca v súčasnosti nemôže neodkladne dostať do svojho domu, kde sa chce stretnúť so svojím otcom,

v konaní podľa názoru súdu rovnako osvedčená nebola.

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému súd

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej
úspechu vo veci. Žalovaný bol úspešný, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči
nemu zamietol. S poukazom na uvedené by mal žalovaný voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.Žalovaný však nemá doposiaľ vedomosť o tomto konaní, nevznikli mu žiadne trovy konania a preto súd
žalovanému žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.