Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123204662
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123204662.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: A. B. C. D., narodený

X.X.XXXX, bytom E. XX, F., proti žalovanému 1/: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35724803, zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 53255739, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 5, Bratislava, IČO: 35849703, zastúpený
advokátskou kanceláriou: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava,
IČO: 36795038, 3/ A. G., narodený XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., zastúpený advokátom: Mgr.
Patrik Štefkeje, so sídlom Školská 3, Nitra, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní 1/ až 3/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, predmetom ktorej bola dražba
nehnuteľnostíevidovanýchnalistevlastníctvač.XXX,katastrálneúzemie:I.,obecI.,okresF.,Okresným
úradom Nitra - katastrálny odbor a to: pozemky parcely registra „C“: parc. číslo: XXXX/X, výmera: 2623
m2, druh pozemku: záhrada, parc. číslo: XXXX/X, výmera: 51 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie parc. číslo: XXXX/X, výmera: 1002 m2, druh pozemku: záhrada, parc. číslo: XXXX/X, výmera:
4 m2, druh pozemku: záhrada a stavba: so s. č. 500, na parcele číslo: XXXX/X, druh stavby: 10/

Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, ktorá bola zverejnená v obchodnom vestníku č. 14/2023 dňa
20.01.2023 pod č. 5/2023, uskutočnila sa na návrh žalovaného 1/ dňa 28.02.2023 a bola organizovaná
žalovaným 2/ ako dražobníkom, v ktorej licitátor udelil príklep žalovanému 3/ ako vydražiteľovi a jej
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. F. XX/XX, NZ XXXX/XX, F. XXXX/XX je neplatná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že bol pôvodným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalovaný 1/ ako údajný
záložný veriteľ navrhol vykonanie ich dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z o dobrovoľných

dražbách, ktorá dražba sa uskutočnila dňa 28.02.2023, organizoval ju žalovaný 2/ ako dražobník, v
dražbe licitátor udelil príklep žalovanému 3/ ako vydražiteľovi, cena dosiahnutá vydražením bytu (?) bola
podľa jemu dostupných informácií 136 000 eur a priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou
č. F. XX/XX, F. XXXX/XX, F. XXXX/XX. Z dôvodu pochybení, resp. opakovaných porušení právnych
predpisov dražobníkom a tiež žalovaným 1/ pri doručovaní písomností týkajúcich sa dražby, nemal v
zákonnej lehote pred konaním dražby vedomosť o jej konaní, priebehu a nemá doposiaľ ani vedomosť
o tom v akom znení vyhotovil notár notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh dražby. Údaje o vykonaní

záznamu v príslušnom liste vlastníctva k nehnuteľnostiam, ako aj o vydražiteľovi a v podstate o celom
priebehu výkonu záložného práva získal iba z verejne dostupných informácii na internete. V procese
prípravy a uskutočnenia vyššie uvedenej dražby došlo podľa jeho názoru k viacerým porušeniam
zákona o dobrovoľných dražbách a ku konaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy, na základe čohodošlo k podstatnému zásahu do jeho práv. Za najzávažnejšie porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách v procese realizácie predmetnej dražby považuje, že a) pohľadávka záložného veriteľa je,
resp. bola vymáhaná aj v exekučnom konaní a zároveň aj prostredníctvom výkonu záložného práva,

čo považuje za neprípustné, najmä ale nielen z dôvodu navyšovania trov konania ako exekučného,
tak aj nákladov dobrovoľnej dražby, b) celková hodnota dražených nehnuteľností, ktoré pozostávali z
viacerých nehnuteľností, ktoré je možné užívať samostatne presahovala viac ako 3 krát výšku samotnej
pohľadávky, na základe čoho je zrejmé, že nebolo potrebné dražiť všetky nehnuteľnosti, ale iba niektorú
z nich, c) postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu záložného veriteľa na záložného veriteľa

mu nebolo riadne oznámené, d) dražobník doručoval všetky písomnosti v skrátenej 7 dňovej lehote
tak, aby nemal možnosť si doručované zásielky prevziať a takto mu doručoval minimálne dražobnú
vyhlášku, znalecký posudok a tiež oznámenie o začatí výkonu záložného práva, e) znalecký posudok
bol vyhotovený v zrejmom rozpore s platnou právnou úpravou, na základe čoho bola aj hodnota
dražených nehnuteľností určená 3 násobne nižšia ako bola reálna hodnota nehnuteľností v danom
čase a mieste, teda viacnásobne podhodnotená a obsahuje aj zrejmé chyby ako napr. dostupnosť

sietí k nehnuteľnostiam, opis neexistujúcich stavieb a pod., na základe čoho je možné ho označiť za
nepravdivý, resp. neúplný, f) žalovaní 1/ a 2/ mu ako dlžníkovi aj napriek jeho opakovaným žiadostiam
neoznámili výšku pohľadávky, ktorej splnenie sa realizovalo prostredníctvom dražby, neposkytli mu
žiadnu súčinnosť, nereagovali na jeho žiadosti o oznámenie výšky dlžnej sumy a platobných údajov
pre zaplatenie pohľadávky aj napriek tomu, že mohol pohľadávku zaplatiť ešte pred dražbou a predísť

tak predaju nehnuteľností na dražbe. Keďže ide o porušenie zákona o dobrovoľných dražbách takej
intenzity, čo je samo o sebe dôvodom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, podal žalobu o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobca až následne súdu predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. I., jeho emaily zo dňa 24.2.2023 a 27.2.2023 adresované žalovanému 1/ a tri oznámenia
o uložení zásielok od žalovaného 2/ zo dňa 19.12.2022, 24.1.2023 a 7.3.2023.

3. Žalovaný 1/ namietal, že žalobca nepreukázal žiadne porušenia zákona o dobrovoľných dražbách
podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a ani nespochybňuje platnosť záložnej zmluvy,
čo by mohlo mať za následok neplatnosť dražby. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že žiadny
právny predpis nezakazuje, aby veriteľ pristúpil na základe exekučného titulu k návrhu na vykonanie

exekúcie a následne (napriek prebiehajúcemu exekučnému konaniu) k výkonu záložného práva. Výkon
záložného práva sa týka aj nehnuteľností, ktoré boli predmetom zabezpečenia pohľadávky v zmysle
záložnej zmluvy. K výkonu záložného práva pristúpil na základe súhlasu žalobcu, ktorý vyjadril uzavretím
záložnej zmluvy. Žalobca má evidentne vedomosť o postúpení pohľadávky a o zmene veriteľa, keď ako
sám uvádza, žalovaného 1/ kontaktoval za účelom vyčíslenia zostatku dlhu. Subjektívny dojem žalobcu,

že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nie je adekvátna, nemôže byť relevantným
dôvodom pre určenie neplatnosti dražby. On si splnil svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách tým, že zabezpečil ocenenie nehnuteľností znalcom. Hodnota nehnuteľností
sa dá jednoznačne a presvedčivo určiť až na dražbe, teda na mieste, kde sa stretne dopyt a ponuka.
Žalobu preto navrhol zamietnuť. Pripojil návrh na zriadenie exekučného záložného práva, oznámenie

o postúpení pohľadávky, úverovú zmluvu, záložnú zmluvu a oznámenie o vykonaní zápisu v katastri
nehnuteľností.

4. Žalovaný 2/ namietal, že predpokladom úspechu žalobcu v konaní o určenie neplatnosti dražby
je preukázanie kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: porušenie ustanovení zákona o

dobrovoľných dražbách, poškodenie práv žalobcu a príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách a poškodením práv žalobcu. Rovnako namietal, že zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľ pohľadávky nemohol pohľadávku vymáhať v exekučnom
konaní a zároveň ako záložný veriteľ nemohol podať návrh na vykonanie dražby dražobníkovi, pričom
podľa jemu dostupných informácií žalovaný 1/ ako záložný veriteľ neudelil súdnemu exekútorovi

súhlas s predajom predmetu dražby a preto neexistovala žiadna zákonná prekážka na to, aby sa
dražba realizovala. Žalobca síce namietal, že hodnota dražených nehnuteľností presahovala viac ako
trojnásobok samotnej pohľadávky, uvedené však nepreukázal, pričom netvrdil, že by výška pohľadávky,
pre ktorú sa držba realizovala nespĺňala zákonné minimum stanovené v citovanom ustanovení.
Namietal, že podľa jeho informácií si právny predchodca žalovaného 1/ splnil svoju zákonnú povinnosť

a žalobcovi postúpenie pohľadávky oznámil. Zo žiadneho platného predpisu nevyplýva, že by žalovaný
2/ nemohol skrátiť úložnú lehotu pri doručovaní zásielok, pričom nepreberanie zásielok bolo zo strany
žalobcu účelové a tak sa zásielky považovali za doručenú dňom vrátenia aj vtedy keď sa adresát
o tom nedozvie. V danom prípade bol predmet dražby ohodnotený znaleckým posudkom, ktorývypracoval znalec zapísaný v zozname znalcov a preto si dražobník splnil všetky svoje povinnosti v
súvislosti s ohodnotením predmetu dražby, pričom žalobca svoje námietky nepreukázal. Žalobca sa
na neho neobrátil so žiadosťou o vyčíslenie pohľadávky, preto ani takejto jeho neexistujúcej žiadosti

nemohol vyhovieť a žalobca nepreukázal, že by o vyčíslenie požiadal. Keďže on v celom dražobnom
procese postupoval s maximálnou odbornou starostlivosťou, transparentne a v súlade so zákonom o
dobrovoľných dražbách a žalobca nepreukázal porušenie žiadneho ustanovenia zákona, nepreukázal
vznik ujmy na svojich právach, ktorý mu mal v procese dražby vzniknúť a kauzálny nexus medzi
porušením zákona a ujmou, je žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná a navrhol ju zamietnuť.

Pripojil notársku zápisnicu, oznámenie o dražbe, kópiu obálok, znalecký posudok s prílohami a to
objednávkou znaleckého posudku a protokolom o vykonaní ohodnotenia nehnuteľností.

5. Žalovaný 3/ so žalobou uplatneným nárokom nesúhlasil a uviedol, že dňa 28.02.2023 sa zúčastnil
dobrovoľnejdražby,kdesplnilvšetkypodmienkyurčenévoznámeníodobrovoľnejdražbeanakoľkojeho
podanie na predmetnej dražbe bolo najvyššie, bol mu licitátorom udelený príklep. Zákon o dobrovoľných

dražbách uvádza v súvislosti s konaním dražby iba dve lehoty, ktoré pri skúmaní obsahu podanej žaloby
boli zachované. Pohľadávka pôvodného veriteľa Wüstenrot poisťovňa a.s., ktorá bola pre neplnenie
zosplatnená a exekučne vymáhaná od roku 2019, bola na žalovaného 1/ postúpená v roku 2022.
Je absurdné tvrdiť, že voľba spôsobu uspokojenia pohľadávky veriteľa dobrovoľnou dražbou môže
byť dôvodom neplatnosti dražby najmä ak bolo exekučné záložné právo veriteľa zapísané na listoch

vlastníctva v čase konania dražby až 6 v poradí. Ak mal žalobca pochybnosti o tom kto je jeho veriteľom,
mohol plniť do notárskej úschovy. Absencia oznámenia o postúpení pohľadávky alebo neperfektnosť
takéhoto aktu nemá vplyv na prechod pohľadávky na iného veriteľa. Žalobca sa navyše ani nepokúšal
žalovaného 1/ kontaktovať a teda jeho právne postavenie veriteľa akceptoval. Snaha o úhradu dlhu zo
strany žalobcu nebola zrejme myslená doslovne, čo vyplýva z obsahu jeho mailov a spôsobu, ktorými

tieto žiadosti zasielal.

6. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných nevyjadril.

7. Právni zástupcovia žalovaných na pojednávaní dňa 4.4.2024 na svojich námietkach proti žalobe trvali

a navrhli ju zamietnuť, pričom právna zástupkyňa žalovaného 2/ zopakovala, že žalovaný 2/ pri dražbe
postupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a žalobca
nepreukázal porušenie zákona a preto nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby.

8. Súd dňa 4.4.2024 pojednával podľa § 180 CSP bez prítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na

pojednávanie riadne a včas doručené, pretože o odročenie pojednávania nepožiadal a ani svoju neúčasť
neospravedlnil.

9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovaných, oboznámil
listinné dôkazy, ktoré neboli protistrane doručené a to aktuálne listy vlastníctva č. XXXX J. XXXX pre

k.ú. I., z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

10. Z úverovej zmluvy č. 25672196 uzavretej dňa 18.06.2007 medzi Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s.
ako veliteľom a žalobcom ako dlžníkom vyplýva že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi medziúver
vo výške 1 200 000 Sk.

11. Zo záložnej zmluvy uzavretej dňa 18.06.2007 medzi Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. ako
záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom vyplýva, že na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej
úverovej zmluvy bolo zriadené záložné právo na majetok záložcu a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území I. evidované na liste vlastníctva č. XXX a to: rodinný dom so súpisným číslom XXX

F. K. L. XXXX/X a parcely registra „C“ parcela číslo XXXX/X o výmere 51 m2 druh parcely zastavaná
plocha a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 2623 m2 druh parcely záhrady, parcela číslo XXXX/X
o výmere 1002 m2 druh parcely záhrady, parcela číslo XXXX/X o výmere 864 m2 druh parcely záhrady
a parcela číslo XXXX/X o výmere 106 m2 druh parcely záhrady. Z čl. III záložnej zmluvy vyplýva,
že žalobca súhlasil s tým, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku výkonom záložného práva

predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa § 151j Občianskeho zákonníka a zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade ak nebude plniť akékoľvek podmienky dohodnuté v záložnej
zmluve a záložný veriteľ bude žiadať okamžité splatenie celého zostatku úveru zabezpečeného touto
záložnou zmluvou.12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.03.2022 vyplýva že veriteľ ako postupca oznámil
žalobcovi, že pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú evidoval vo výške 27 777,42 eur postúpil

na žalovaného 1/ ako postupníka s tým, že od prevzatia oznámenia je žalobca povinný plniť všetky svoje
povinnosti podľa zmluvy žalovanému 1/ ako postupníkovi.

13. Z návrhu žalovaného 1/ zo dňa 03.02.2022 vyplýva, že súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní
proti žalobcovi ako povinnému navrhol zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalobcu a zároveň mu oznámil, že neposkytuje súhlas s predajom nehnuteľností.

14. Zo znaleckého posudku číslo 180/2022 zo dňa 07.12.2022, ktoré vypracoval znalec B. J. M. vyplýva,
že bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu s.č. 500 na parcele č. XXXX/X, parcely číslo
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X J. XXXX/X v katastrálnom území I. pre účely dobrovoľnej dražby vo výške
102 000 eur. Prílohou znaleckého posudku bola objednávka žalovaného 2/ zo dňa 28.10.2022 na

vypracovanie znaleckého posudku a protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľností, z ktorého vyplýva,
že ohliadka bola uskutočnená dňa 23.11.2022 o 11.00, pričom rodinný dom bol neprístupný, neobývaný
a rozostavaný.

15. Z oznámenia o dražbe zo dňa 18.01.2023 a z verejne dostupného obchodného vestníka vyplýva,

že na návrh žalovaného 2/ bolo v Obchodnom vestníku č. 5/2023 zverejnené oznámenie o dobrovoľnej
dražbe nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: I., obec Lehota, okres
Nitra, Okresný úrad Nitra - katastrálny odbor a to: Pozemky parcely registra „C“: parc. číslo: XXXX/
X, výmera: 2623 m2, druh pozemku: záhrada, parc. číslo: XXXX/X, výmera: 51 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie parc. číslo: XXXX/X, výmera: 1002 m2, druh pozemku: záhrada, parc.

číslo: XXXX/X, výmera: 4 m2, druh pozemku: záhrada, a Stavby: so s. L. XXX, na parcele číslo: XXXX/
X, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca a dražobníkom žalovaný 2/.

16. Z odpisu notárskej zápisnice č. F. XX/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX spísanej dňa 28.7.2023
notárkou A. N. K. vyplýva, že notárka osvedčila priebeh dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľností

evidované na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: I., obec I., O. F., Okresný úrad Nitra -
katastrálny odbor a to: Pozemky parcely registra „C“: parc. číslo: XXXX/X, výmera: 2623 m2, druh
pozemku: záhrada, parc. číslo: XXXX/X, výmera: 51 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
parc. číslo: XXXX/X, výmera: 1002 m2, druh pozemku: záhrada, parc. číslo: XXXX/X, výmera: 4 m2,
druh pozemku: záhrada, a Stavby: so s. č. XXX, F. K. L.: XXXX/X, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu,

navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom bol žalovaný 2/ a vydražiteľom žalovaný 3/, ktorý
urobil najvyššie podanie, vo výške 136 000 eur na základe čoho mu bol udelený príklep, pričom
nehnuteľnosti boli znalcom ocenené na 102 000 eur, ktorá cena bola aj najnižším podaním.

17. Z verejne prístupného obchodného vestníka vyplýva, že v Obchodnom vestníku č. 14/2023 zo dňa

3.3.2023 bolo zverejnené oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 28.2.2023
s tým, že cena predmetu bola odhadnutá na 102 000 eur na základe znaleckého posudku č. 180/2022
zo dňa 7.12.2022 a vydražením bolo dosiahnutých 136 000 eur.

18. Z oznámení o uložení zásielok predložených žalobcom a z kópií obálok predložených žalovaným 2/

vyplýva, že žalovaný 2/ zasielal neúspešne žalobcovi na adresu A. D. XXXX/XX, F. a E. XXXX/XXX, F.
s úložnou dobou 7 alebo 10 dní listiny, ktoré si žalobca na pošte neprebral, resp. sa vrátili žalovanému 2/
nevyzdvihnuté s oznámením, že adresát na adrese A. D. XXXX/XX, F. nie je známy a to dňa 2.11.2022
listinu označenú ako VUD, dňa 16.12.2022 znalecký posudok, dňa 23.1.2003 oznámenie o dražbe,
dňa 6.3.2023 notársku zápisnicu a dňa 22.03.2023 výzvu. Z emialov žalobcu vyplýva, že kontaktoval

žalovaného 1/ dňa 24.2.2023 a 27.2.2023 so žiadosťou o vyčíslenie zostatku a zaplatenie dlžnej sumy
v splátkach v snahe zabrániť konaniu dražby.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I. zo dňa 6.62023 vyplýva, že žalovaný 3/ bol
evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X výmera 612 m2

záhrada, parc. č. XXXX/X výmera 51 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X výmera 749 m2
záhrada, parc. č. XXXX/X výmera 4 m2 záhrada, parc. č. XXXX/XX výmera 566 m2 záhrada, parc. č.
XXXX/XXvýmera566m2záhrada,parc.č.XXXX/XXvýmera566m2záhrada,parc.č.XXXX/XXvýmera
566 m2 záhrada a rodinného domu so súp. č. 500 na parcele č. XXXX/X, ktoré nadobudol dražbou F.XX/XX, F. XXXX/XX, F. XXXX/XX, do katastra nehnuteľností bol zapísaný geometrický plán k parc. č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a na liste vlastníctva je vyznačená plomba
na základe V – XXXX/XXXX. Z listov vlastníctva zo 04.04.2024 vyplýva, že parcely zmenili svoju výmeru

a ich vlastníkmi sú tretie osoby.

20. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov.

21. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

22. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „zákon

o dobrovoľných dražbách“) v znení účinnom do 30. 06. 2023, písomnosti sa doručujú poštou formou
listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným
spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

24. Podľa § 13a ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, veriteľ je povinný na žiadosť dražobníka
poskytnúť potrebnú súčinnosť na zistenie pravosti a výšky pohľadávky.

25. Podľa § 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo
vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby.

Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

26. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho
záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa

osobitných predpisov.

27. Podľa § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný upustiť od
dražby najneskôr do jej začatia, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník
predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke

s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je
oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

28. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá

na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade

spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

29. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi
vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu, má k nemu akcesorickú povahu a plní zabezpečovaciu a
uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa s plnením svojho

záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia
sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávku zo zálohu, ak jeho
pohľadávka nie je riadne splnená. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
spôsobom určeným v zmluve a to predajom zálohu podľa osobitných zákonov alebo predajom zálohuna dražbe podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
ktorý je v praxi často využívaný z dôvodu presunu zodpovednosti za výkon záložného práva zo
záložného veriteľa na tretiu osobu – dražobníka. Navrhovateľom dražby je vo väčšine prípadov osoba,

ktorá vykonáva záložné právo, teda záložný veriteľ. Vlastnícke právo k predmetu dražby prechádza
dražbou na vydražiteľa t.j. na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku a to okamihom príklepu licitátora
pod podmienkou, že zaplatí cenu v stanovenej lehote. Ku dňu zaplatenia tejto ceny zaniká pohľadávka
veriteľa v rozsahu jej uspokojenia z výťažku dražby. V prípade ak boli porušené ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (§ 21 ods. 2 zákona č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách), môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Ide o osobitný druh určovacej žaloby, ktorá musí byť podaná
v trojmesačnej prekluzívnej lehote odo dňa príklepu licitátora okrem prípadu ak dôvody neplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu. Aktívnu legitimáciu
na jej podanie má preto každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením
ustanovení tohto zákona.

30. V prejednávanej veci nebolo sporné a aj bolo zmluvou o úvere a záložnou zmluvou, ktoré obe boli
uzavreté dňa 18.6.2007 preukázané, že žalobca bol dlžníkom na základe zmluvy o úvere uzavretej
s veriteľom Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., pričom na zabezpečenie tohto záväzku uzavrel s
veriteľom aj záložnú zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve, v ktorej

vyjadril súhlas s tým, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere predajom týchto
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. V konaní nebolo sporné, že žalobca pohľadávku dobrovoľne
neplnil a preto žalovaný 1/ ako záložný veriteľ, na ktorého bola pohľadávka z veriteľa Wüstenrot
stavebná sporiteľňa a.s. postúpená, čo bolo aj preukázané oznámením o postúpení, navrhol vykonanie
dobrovoľnej dražby, ktorú zrealizoval žalovaný 2/ ako dražobník a príklep na nej dňa 28.02.2023

udelil licitátor žalovanému 3/ ako vydražiteľovi, čo bolo preukázané notárskou zápisnicou, oznámením
o výsledku dobrovoľnej dražby a listom vlastníctva.

31. Žalobca, ktorý bol vlastníkom dražených nehnuteľností bez toho, že by spochybňoval platnosť
záložnej zmluvy v žalobe tvrdil, že dobrovoľná dražba je neplatná z dôvodu viacerých porušení zákona

o dobrovoľných dražbách a z dôvodu konania v rozpore s dobrými mravmi a preto bol v konaní aktívne
vecnelegitimovanýnapodaniežaloby.Konkrétnenamietal,žea)pohľadávkazáložnéhoveriteľaje,resp.
bola vymáhaná v exekučnom konaní a aj prostredníctvom výkonu záložného práva, b) celková hodnota
dražených nehnuteľností, ktoré bolo možné užívať samostatne, viac ako 3 krát presahovala výšku
samotnej pohľadávky a preto ich bolo možné dražiť samostatne, c) postúpenie pohľadávky z právneho

predchodcu záložného veriteľa na záložného veriteľa mu nebolo riadne oznámené, d) dražobník mu
doručoval všetky písomnosti v skrátenej 7 dňovej lehote tak, aby nemal možnosť si zásielky prevziať,
e) znalecký posudok bol vyhotovený v zrejmom rozpore s platnou právnou úpravou, hodnota dražených
nehnuteľností bola viacnásobne podhodnotená, znalecký posudok obsahuje zrejmé chyby a preto je
nepravdivý, resp. neúplný, f) žalovaní 1/ a 2/ mu napriek jeho žiadostiam neoznámili výšku pohľadávky,

neposkytli mu žiadnu súčinnosť hoci mohol pohľadávku zaplatiť ešte pred dražbou a predísť tak predaju
nehnuteľností na dražbe. Uvedené tvrdenia žalobcu boli sporné, pretože proti nim žalovaní v celom
rozsahu namietali. Na ramenách žalobcu bolo preto dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, že
dražba je neplatná, z dôvodov, ktoré tvrdil, ktoré dôkazné bremeno však v konaní neuniesol, pretože
nepreukázal také konanie, ktoré by malo za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, poškodenie jeho

práv a príčinnú súvislosť medzi tým viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.11.2023 sp.
zn. 2Cdo/148/2022 tak, ako to dôvodne namietali žalovaní a preto je jeho žaloba nedôvodná a súd ju
zamietol.

32. K jednotlivým námietkam žalobcu súd udáva, že k predaju nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou

podľa osobitného zákona, s ktorou žalobca súhlasil v záložnej zmluve, môže prísť aj napriek tomu,
že záložným právom zabezpečenú pohľadávku možno uspokojiť iným spôsobom napr. v exekučnom
konaní a to aj za stavu, že veriteľ k takémuto konaniu už pristúpil, pretože to nezakazuje žiaden právny
predpis a okrem toho v konaní bolo preukázané, že záložný veriteľ neudelil súdnemu exekútorovi súhlas
s predajom predmetu dražby a preto neexistovala žiadna zákonná prekážka podľa § 19 ods. 1 písm. g)

zákona o dobrovoľných dražbách na to, aby sa dražba realizovala.

33. Zo záložnej zmluvy vyplýva, že žalobca dal súhlas s predajom celého zálohu, ku ktorému mohlo
žalovaný 1/ pristúpiť, keďže žalobca nesplácal svoj záväzok riadne a včas. Žalobca nie je privýkone záložného práva oprávnený určovať, rozhodovať, či inštruovať veriteľa ktorá nehnuteľnosť má
alebo nemá byť predmetom výkonu záložného práva. Okrem toho ani nepreukázal, že by založené
nehnuteľnosti bolo možné užívať samostatne, že by ich celková hodnota bola 3 krát vyššia ako výška

samotnej pohľadávky tak, ako tvrdil a že by ich preto nebolo potrebné dražiť všetky, ale iba niektorú
z nich. Žalobca netvrdil, že by výška pohľadávky, pre ktorú sa držba realizovala nespĺňala zákonné
minimum vo výške 2000 eur podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.

34. V konaní bolo preukázané a to oznámením o postúpení pohľadávky a emailami žalobcu, že pôvodný

záložný veriteľ oznámil žalobcovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že pohľadávku postúpil
podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalovaného 1/ ako záložného veriteľa o čom mal žalobca
vedomosť, keďže žalovaného 1/ sám kontaktoval za účelom vyčíslenia zostatku dlhu. Ani v prípade ak
by postúpenie pohľadávky nebolo žalovanému oznámené, nemá tento nedostatok vplyv na platnosť
postúpenia záväzku, pretože žalobca sa mohol zbaviť dlhu plnením pôvodnému záložnému veriteľovi,
pričom v konaní ani nepreukázal, že by mu čokoľvek plnil.

35. Čo sa týka doručovania zásielok počas realizácie dobrovoľnej dražby žalobcovi, v konaní bolo
preukázané,žežalovaný2/akodražobníkzasielalžalobcovivšetkypísomnostipodľa§10ods.1zákona
č.527/2002Z.z.formoulistovejzásielkydovlastnýchrúknaobejemuznámeadresyt.j.ajnaadresujeho
trvalého pobytu, kde si ich žalobca buď nepreberal v odbernej lehote alebo sa zásielky vrátili adresátovi

nevyzdvihnutésoznačením,žežalobcaniejenaadresedoručeniaznámy.Hocizásielkybolidoručované
s úložnou dobou 7 alebo 10 dní, proti čomu žalobca namietal, zo žiadneho platného predpisu nevyplýva,
že by žalovaný 2/ nemohol túto úložnú lehotu pri doručovaní zásielok skrátiť. Aj poštové podmienky -
všeobecná časť Slovenskej pošty v čl. 21. 1. umožňujú odosielateľovi skrátiť a určiť konkrétnu odbernú
lehotu s poznámkou „uložiť...dní“. Právo na doručenie zásielky s 18-dňovou odbernou lehotou nie je

výslovnou súčasťou žiadneho zákonného práva vyplývajúceho z platnej a účinnej právnej úpravy. Ide
o internú úpravu doručovateľa bez opory v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise, keď
odberná lehota 18 kalendárnych dní je navyše lehotou maximálnou, nie výlučnou. Odberná lehota
poskytuje adresátovi iba informáciu o dĺžke odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky na pošte, avšak
uvedené nemá vplyv na posúdenie otázky fikcie doručenia písomnosti. V konaní bolo preukázané, že

žalovaný 2/ ako dražobník dodržal zákonné lehoty podľa zákona o dobrovoľných dražbách, pretože
žalobcovi zaslal znalecký posudok dňa 16.1.2023 a keďže dražba sa konala dňa 28.2.2023 zaslal mu
ho najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. a aj lehotu na
zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.1.2023 (§ 17 zákona o dobrovoľných dražbách),
ktoré mu zasielal dňa 23.1.2023 t.j. najmenej 15 dní pred otvorením dražby podľa § 17 ods. 2 a 5 zákona

o dobrovoľných dražbách. Žalobca v konaní netvrdil, že by mal nejaký objektívny dôvod na to, aby si
písomnosti v lehote 7 alebo 10 dní na pošte neprevzal a preto sa všetky písomnosti podľa § 111 ods. 3
CSP považujú za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky aj keď sa o tom žalobca nedozvedel.

36. Hodnota dražených nehnuteľností bola zistená znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec

zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, na základe objednávky
žalovaného 2/, ktorý si preto splnil svoje povinnosti podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
tým, že zabezpečil ocenenie nehnuteľností znalcom. Žalobca svoje námietky proti znaleckému posudku
nepreukázal a jeho subjektívny dojem, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nie je
adekvátna, nemôže byť relevantným dôvodom pre určenie neplatnosti dražby. Znalecký posudok bol zo

dňa 7.12.2022 a dobrovoľná dražba sa konala dňa 28.2.2023 a preto nebol straší ako 6 mesiacov. (§
12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).

37. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje povinnosť veriteľa poskytnúť potrebnú súčinnosť na
zistenie pravosti a výšky pohľadávky vo vzťahu k dražobníkovi (§ 13a ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách), na čo nadväzuje povinnosť dražobníka oznámiť dlžníkovi alebo vlastníkovi predmetu dražby
výšku pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby (§ 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách),
ale len na základe ich žiadosti a pri preukázaní totožnosti žiadateľa. V konaní však nebolo preukázané,
že by žalobca žiadal žalovaného 2/ ako dražobníka o vyčíslenie pohľadávky. Preukázané bolo iba
to, že kontaktoval žalovaného 1/ ako veriteľa dvoma emailami zo dňa 24.2.2023 a 27.2.2023, ktoré

mu zaslal bezprostredne pred dátumom plánovanej dražby, hoci mal dostatočný časový priestor ho
kontaktovať aj skôr. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ je pritom povinný poskytnúť súčinnosť dlžníkovi
podľa § 522 Občianskeho zákonníka v prípade riadneho a včasného poskytnutia plnenia z jeho strany,
čo ale nebol prejednávaný prípad vzhľadom na to, že už prebiehal dražobný proces, kedy už nebolpovinný komunikovať so žalobcom ohľadne dobrovoľného splnenia si povinnosti. Žalobca okrem toho
ani nepreukázal, že by bol pripravený plniť nároky žalovaného 1/, že by bol pripravený zložiť sumu
rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby dražobníkovi pred dražbou na účely

splnenia dlhu, keďže žalovanému 1/ navrhoval iba splácanie dlhu v splátkach.

38. Vykonaným dokazovaním nebolo preto preukázané by zo strany žalovaných prišlo v dražobnom
procese k pochybeniam, ktoré by mali za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, práve naopak bol to
žalobca, ktorý porušil svoju povinnosť splatiť dlh, v dôsledku čoho došlo k vykonaniu dražby, ktorá má

slúžiť na uspokojenie nárokov veriteľa a tretej osobe (vydražiteľovi) nemôže byť táto situácia na ujmu,
pretože táto nadobudla majetok, ktorý môže zákonným spôsobom užívať.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ až 3/ boli v konaní celom úspešní a preto im patrí nárok na náhradu
trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by im tento nárok nemal priznať, rozhodol, že žalovaní
1/ až 3/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne
do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.