Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-72S/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200111
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu:
AQUATHERMAL SENEC, a. s., Slnečné jazerá – sever, 903 01 Senec, IČO: 36 827 289, právne
zastúpeného Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom, so sídlom Medveďovej 1566/20 851 04
Bratislava, IČO 42 151 686, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102543555/2021 zo dňa
13.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná kontrola
na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019. O výsledku daňovej
kontroly bol vyhotovený protokol č. 101474793/2020 zo dňa 23.09.2020, ktorý bol žalobcovi doručený
dňa 12.10.2020.
2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101492565/2021 zo dňa 13.08.2021
určil podľa § 68 ods. 5 z. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume
11.767,53 eur za zdaňovacie obdobie máj 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume 7.769,53 eur
a vyrúbil daň v sume 3.998,00 eur.
3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou H.M.B.
Group, s. r. o. (od 19.07.2019 je názov spoločnosti Bio MIHLAV s. r. o.), Košická 52/A, 821 08 Bratislava,
IČO: 36 702 714; ďalej aj len „H.M.B. Group, s. r. o.“), predmetom ktorej bolo dodanie služby – mediálne
plnenie, s celkovou fakturovanou sumou 23.988,00 eur, základ dane 19.990,00 eur, 20% DPH 3.998,00

eur.
4. Dôvodom pre neuznanie odpočítanie dane bolo, že dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho
priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách deklarovaným dodávateľom H.M.B. Group, s. r. o.
v zdaňovacom období máj 2019 nebolo preukázané.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102543555/2021 zo dňa 13.12.2021 tak, že
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdzuje. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane,

ktoré sú uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že správca dane mal dostatočne
zistenýskutkovýstavpotrebnýnarozhodnutievoveci.Žalovanýsasrozhodnutímsprávcudanestotožnil
v celom rozsahu, považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Správca dane zistil, že služby
– sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách nedodala spoločnosťH.M.B. Group, s. r. o. vo vlastnej réžii, ale ich zrealizovala subdodávateľským spôsobom. Správca
dane na základe zistených dožiadaní a zistených dokladov zostavil obchodný reťazec sprostredkovania
reklamných služieb: DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. › INFRANOVA, s. r. o. › H.M.B. Group, s. r.

o., › AQUATHERMAL SENEC, a. s.. Konateľ spoločnosti H.M.B. Group, s. r. o. A. B. (vznik funkcie
11.07.2019, zánik funkcie 03.02.2020) sa k zdaniteľnému plneniu uskutočnenému v zdaňovacom období
máj 2019 nevedel vyjadriť, nakoľko podľa jeho vyjadrenia v čase od kedy je on konateľom spoločnosti,
spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadny majetok a ani žiadnych zamestnancov. Pri ústnom
pojednávaní nemal k dispozícií žiadne doklady. Za obchodný podiel nezaplatil žiadnu sumu, ani jemu

nikto nič nezaplatil. Nevedel, že spoločnosť H.M.B. Group, s. r. o. má voči správcovi dane evidovaný
daňový nedoplatok. Bývalý výkonný riaditeľ kontrolovaného daňového subjektu C. D. B. si spoločnosť
H.M.B.Group,s.r.o.nepreveroval,spoločnosťmubolaodporučená,alenepamätalsiktomuspoločnosť
H.M.B. Group, s. r. o. odporučil. So spoločnosťou H.M.B. Group, s. r. o. spolupracoval tri mesiace –
marec, apríl a máj 2019 v oblasti mediálnej kampane. V sídle spoločnosti H.M.B. Group s. r. o. nikdy
nebol. Pri spolupráci komunikoval výlučne s pani E. F., a to osobne, telefonicky a e-mailom. Zmluva

uzatvorená nebola, bola len objednávka. Bol dohodnutý rozsah poskytnutých služieb a na základe
toho bola vypracovaná kalkulácia. Z údajov z kontrolných výkazov vlastníka OUTDOOR a INDOOR
obrazoviek – DIGITAL SCREEN MEDIA s. r. o., uvedená spoločnosť v zdaňovacom období máj 2019
neuviedla v časti A.1. kontrolovaného výkazu údaje o faktúrach, ktorými bolo deklarované dodanie
tovaru resp. služieb pre spoločnosť INFRANOVA, s. r. o., resp. pre spoločnosť H.M.B. Group, s. r. o..

Podľa kontrolných výkazov deklarovaného dodávateľa (H.M.B. Group, s. r. o.) v zdaňovacom období
máj 2019 nebolo zistené dodanie služieb od spoločnosti INFRANOVA, s. r. o. a podľa konkrétnych
výkazov vlastníka OUTDOOR a INDOOR obrazoviek (DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o.) v zdaňovacom
období máj 2019 nebolo zistené dodanie služieb pre spoločnosť INFRANOVA, s. r. o., ani priamo pre
spoločnosť H.M.B. Group, s. r. o., čo správca dane vyhodnotil ako nepriamy dôkaz, že dodanie sa

neuskutočnilo tak, ako to deklaruje kontrolovaný daňový subjekt, nakoľko podľa kontrolných výkazov
bolo zistené, že vlastník OUTDOOR a INDOOR obrazoviek spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r.
o., v zdaňovacom období máj 2019 nepriznal dodanie služieb pre odberateľa spoločnosť INFRANOVA,
s. r. o. (dodávateľ deklarovaného dodávateľa – spoločnosti H.M.B. Group, s. r. o.). Dôkazy, ktoré boli
predložené jednak kontrolovaným daňovým subjektom a jednak deklarovaným dodávateľom nemožno

bez pochybností stotožniť s deklarovaným zdaniteľným plnením (mediálne plnenie na OUTDOOR
a INDOOR obrazovkách), ktoré malo nastať ako zdaniteľné plnenie v zdaňovacom období máj 2019
a malo byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Dňa 29.04.2021 bol vypočutý ako svedok A. G.,
ktorý je podľa výpisu z Obchodného registra konateľom spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o.,
ktorá bola podľa vyjadrenia daňového subjektu AQUATHERMAL SENEC, a. s., v zdaňovacom období

máj 2019 vlastníkom INDOOR a OUTDOOR obrazoviek, prostredníctvom ktorých mala byť odvysielaná
reklamnákampaňdaňovéhosubjektuAQUATHERMALSENEC,a.s..SvedokA.G.potvrdilodvysielanie
spotov pre spoločnosť AQUATHERMAL SENEC, a. s., avšak ako uviedol, on sám mal vedomosť
len o objednávke na november 2018. Zo zistení vyplýva, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia
deklarovanéhopredmetnoufaktúrouvystavenouspoločnostiH.M.B.Group,s.r.o.vzdaňovacomobdobí

máj 2019 nedošlo. Daňový subjekt AQUATHERMAL SENEC, a. s., neuniesol dôkazné bremeno, pretože
jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a údaje uvedených v daňovom priznaní, sú pravdivé a správne.
6. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal tak zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

7. Žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými v napadnutom rozhodnutí.
Namietal, že svedok C. D. B. uviedol, že v rozhodnom období bol výkonným riaditeľom žalobcu,
dojednával obchody a uzatváral zmluvy a objednávky, pričom faktúry vystavovala pani H.. So
spoločnosťou H.M.B. Group, s. r. o. nadviazal spoluprácu na základe odporúčania – komunikoval
s pani E. F.. Spolupráca prebiehala v období marec, apríl a máj 2019, následne z dôvodu

nespokojnosti spoluprácu ukončil. Faktúry a objednávky boli zasielané e-mailom, pričom svedok
poskytol zamestnancom správcu dane k nahliadnutiu svoj notebook, kde sa e-mailová komunikácia
nachádzala. Predmetom spolupráce bolo sprostredkovanie mediálneho priestoru formou zverejnenia
reklamného spotu na digitálnych obrazovkách, pričom spoločnosť H.M.B. Group, s. r. o., sprostredkovala
mediálny priestor u vlastníka týchto obrazoviek – spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o..

Grafiku zabezpečoval pre žalobcu externý grafik – A. I., Grafikáreň, pričom tieto odsúhlasoval svedok
ako výkonný riaditeľ žalobcu. Svedok A. E. B. následne vo svojej výpovedi potvrdil, že spoločnosť
INFRANOVA, s. r. o. skutočne dodávala reklamné a marketingové služby spoločnostiam H.M.B. Group,
s. r. o. a Euro Consulting Group, s. r. o.. Odovzdal grafický návrh mediálnej kampane žalobcu od pánaA. (Euro Consulting Group, s. r. o.) alebo pani F. (H.M.B. Group, s. r. o.) a tento následne odovzdal
pani J. zo spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o., ktorá vlastnila reklamné plochy. Rovnako aj
svedok A. G., ktorý bol v rozhodujúcom období štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti DIGITAL

SCREEN MEDIA, s. r. o. potvrdil skutočnosť, že v rozhodujúcom období došlo k reálnemu vysielaniu
reklamných spotov žalobcu na digitálnych obrazovkách v rámci Bratislavy, pričom ich odvysielanie si
objednala INFRANOVA, s. r. o.. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej kontroly navrhol
vykonať dôkaz výsluchom svedka pani E. J., ktorý však správca dane nevykonal z dôvodu, že táto
na výzvu správcu dane oznámila, že nie je už zamestnaná v spoločnosti Digitalia, s. r. o. a nemá

prístup k archívnym veciam. Žalobca tiež namietal, že bolo vykonaných niekoľko dôkazov, ktoré nielen
preukazujú reálnosť plnenia, z ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, ale zároveň aj samotný
kontraktačný proces predchádzajúci tomuto zdaniteľnému plneniu. V ďalšom texte podanej správnej
žaloby žalobca odcitoval § 3 ods. 2 Daňového poriadku, § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 a 4 Daňového
poriadku. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia NS SR týkajúce sa dokazovania. Žalobca zastáva
názor, že daňový subjekt nie je povinný kontrolovať stav obchodných reťazcov svojich obchodných

partnerov, ani nie je povinný kontrolovať plnenie iných daňových povinností. Na uplatnenie nároku
na odpočítanie DPH daňovému subjektu postačuje, aby prijal faktúru, ktorej predmetom je zdaniteľné
plnenie (formálne preukázanie nároku) a aby zdaniteľné plnenie aj bolo reálne uskutočnené (vecné
preukázanie nároku). Pokiaľ tieto podmienky sú splnené, teda plnenie bolo reálne poskytnuté a bola
daňovému subjektu doručená aj faktúra, nie je možné na daňový subjekt prenášať daňové povinnosti

tretích osôb, ktorí si tieto povinnosti neplnia. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu bolo
jednoznačne preukázané, že predmet fakturácie vyplývajúci z faktúry vystavenej spoločnosťou H.M.B.
Group,s.r.o.boloplnenie,ktoréboloajreálneposkytnuté,pričomposkytnutietohtoplnenianepochybne
deklarovali vypočutí svedkovia a vyplýva tiež z fotodokumentácie predloženej žalobcom. Žalobca
predložilvpriebehudaňovejkontroly,resp.ajpojejuskutočnenívšetkyrelevantnédôkazy,ktorýmimohol

a mal pri zachovaní odbornej starostlivosti disponovať, pričom tieto dôkazy je nevyhnutné hodnotiť v ich
vzájomnej súvislosti a prijať záver o tom, že obchod medzi žalobcom a spoločnosťou H.M.B. Group,
s. r. o. sa aj skutočne realizoval. Žalobca má za to, že už z dokazovania vykonaného pred vydaním
Protokolu bolo dostatočne preukázané, že k reálnemu plneniu, na základe ktorého si žalobca uplatnil
nárok na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2019, došlo. Z vykonaného dokazovania

naviac aj bolo preukázané, že žalobca elektronicky komunikoval so štatutárnym zástupcom obchodnej
spoločnosti H.M.B. Group, s. r. o., ktorá uvedené plnenie poskytla, teda plnenie a zmluvný vzťah bol
preukázaný aj reálnosťou samotného kontraktačného procesu. Žalobca navrhol vypočutie svedkyne
E. J., a to už vo svojom písomnom vyjadrení k Protokolu o výsledku daňovej kontroly. Nevypočutie
svedka, resp. nevykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom, z ktorého by mohli vyplynúť okolnosti

v prospech žalobcu a na druhej strane konštatovanie neunesenie dôkazného bremena v napadnutom
rozhodnutí,predstavujepodľanázoružalobcuexemplárnyprípadpopretiaprávdaňovéhosubjektu,kedy
od daňového subjektu na jednej strane bolo vyžadované unesenie absolútneho dôkazného bremena,
a to i napriek zásade materiálnej pravdy v daňovom konaní, ale na druhej strane faktickým postupom
a rozhodnutím správcu dane a napadnutým rozhodnutím žalovaného toto unesenie dôkazného bremena

žalobcovi nebolo riadne umožnené. Žalobca má za to, že správca dane postupoval a rozhodoval
nesprávne a nezákonne, opomínajúc zásadu materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov.
8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že daňový subjekt síce
predložil faktúru, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve a zaevidovaná v evidencii DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2019, čím deklaroval formálne splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie

dane. Správca dane už vo výzve zo dňa 14.04.2020 spochybnil údaje uvedené v daňovom priznaní
za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2019 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa H.M.B. Group,
s. r. o.. Daňový subjekt síce na tieto pochybnosti predložil správcovi dane fotodokumentáciu INDOOR
a OUTDOOR obrazoviek, avšak správca dane oprávnene spochybnil vierohodnosť uvedených dôkazov
a uvedenú fotodokumentáciu nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by bez pochybnosti preukazoval, že

mediálne plnenie – reklamná kampaň na INDOOR a OUTDOOR obrazovkách bola uskutočnená práve
v zdaňovacom období máj 2019. K zaslanej fotodokumentácii žalovaný uviedol, že je označená ako
„Fotodokumentácia – kampaň vysielaná apríl 2019“ a „Fotodokumentácia – kampaň vysielaná jún
2019“ (nesúvisí s kontrolovaným zdaňovacím obdobím a jedná sa o vyhotovenú fotokópiu listu v záhlaví
ktorého je logo a názov spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o.). Fotodokumentáciu tvoria

čiernobiele fotky nízkej kvality, pričom z niektorých nie je jasný ani obraz ani text reklamy. V ďalšom texte
vyjadrenia žalovaný poukázal na rozhodnutia NS SR týkajúce sa dokazovania. Zdôraznil, že správca
dane v priebehu daňovej kontroly nepožadoval od kontrolovaného daňového subjektu preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Správca dane nežiadal, resp. nevyzýval kontrolovanýdaňový subjekt, aby preukázal veci, na ktoré nemal dosah. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli
všetky zistenia správcu dane podrobne popísané v Protokole z daňovej kontroly a následne uvedené
v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Správca dane vyhotovil rozhodnutie v zmysle § 68 ods. 1 a 2

Daňového poriadku a predmetné rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti uvedené v § 63 ods. 3
Daňového poriadku. Správca dane počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania získal
dôkazy, ktoré boli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti a na základe ktorých dospel správca dane
k záveru, že dodanie služby – mediálnemu plneniu, v zdaňovacom období máj 2019 deklarovaným
dodávateľom (H.M.B. Group, s. r. o.) nedošlo. K námietkam daňového subjektu týkajúceho sa

dokazovania nevypočutia navrhovaného svedka pani E. J. žalovaný uviedol, že pani E. J. pracovala
v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a v spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Keďže uviedla, že
už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností a nemá prístup k listinným dôkazom, správca dane
vykonalvlastnédokazovanieavypočulkonateľaspoločnostiDIGITALSCREENMEDIA,s.r.o.azískalaj
listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Vyhodnotením uvedených dôkazov správca dane dospel
k záveru, že ani tieto dôkazy jednoznačne nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu v zdaňovacom

období máj 2019. Na základe uvedených skutočností správca dane oprávnene v súlade so zásadou
hospodárnosti konania považoval výsluch pani E. J. za neúčelný. Svedok A. G. potvrdil odvysielanie
spotov pre spoločnosť AQUATHERMAL SENEC, a. s., avšak ako uviedol, on sám mal vedomosť len
o objednávke za november 2018 (svedok predložil k nahliadnutiu jeho e-mailovú komunikáciu s pánom
B. a s pani J., ktorej predmetom bolo nasadenie reklamnej kampane od 01.11.2018).

9. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod sp. zn. 72S/13/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-72S/13/2022.
10. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
14.03.2024. Žaloba na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na podanej správnej žalobe, pričom
v podrobnostiach poukázal na jej obsah. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal vyjadrenia k správnej
žalobe.

11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177
a nasl. SSP. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti
na to podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby.
12. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102543555/2021 zo dňa

13.12.2021, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica č. 101492565/2021 zo dňa 13.08.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 988,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2019.
13. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“),

daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
14. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
15. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
17. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázaniebol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
20.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
21. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

22. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na
vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99
Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Toto právo - právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne
uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98

až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
sledovaným režimom odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo
zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty
zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich
účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry

Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente
Woerden).
23. Pokiaľ sa týka (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, predpokladom vzniku nároku
na odpočítanie dane príjemcovi plnenie (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre

daň z pridanej hodnoty) je súčasné/kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. Tieto podmienky vyplývajú z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/
ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky.
24. Jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia

(dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je
príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie
dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Uvedené hmotnoprávne podmienky na

odpočítanie dane sú premietnuté do vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona o DPH, podľa
ktorého si platiteľ dane môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti
(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§
19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49

ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
25. V súvislosti s otázkou rozsahu dôkazného bremena, resp. jeho prenosu medzi daňovým subjektom
a správcom dane je nutné vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aj
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno

ohľadne preukázania splnenia vyššie popísaných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
spočíva práve na daňovom subjekte, ktorý si toto právo uplatnil. Zároveň platí, že v súvislosti s
obchodnými transakciami sa nemožno uspokojiť, resp. deklarovať ich len po stránke formálnej a to napr.
vystavenou faktúrou, či zmluvou. Je preto nevyhnutné aby bola formálna stránka obchodnej transakcie
bola podporená dôkazmi takého charakteru, ktoré odrážajú jej reálny základ. Dôkazné bremeno ohľadne

týchto skutočnosti znáša v prípade vzniku pochybností daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočet
dane. V prípade, ak daňový subjekt, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané
tvrdenia nepodporí relevantnými dôkazmi, resp. ich spoľahlivo nepreukáže, nárok na odpočet dane mu
nemožno uznať. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.6.2019).
26. Správny súd taktiež nespochybňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019). S otázkou dokazovania
v daňovom konaní úzko súvis aj problematika prelievania/prenosu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, ktoré sa riadi určitými pravidlami. V tejto spojitosti je možné poukázať
napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.
27. K prenosu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt pritom nedochádza z dôvodu existencie

akejkoľvek pochybnosti správcu dane, týkajúcej sa či už hodnovernosti alebo pravdivosti predložených
listinných dôkazov, ale musí ísť o pochybnosť dôvodnú, ktorá sa opiera v skutočnostiach zistených
správcom dane a to takej kvality, ktorá má potenciál zakladať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane. V nadväznosti na to, je potrebné poznamenať aj to, že i keď
dokazovanie, resp. hodnotenie obstaraných dôkazov vykonáva správca dane a to v procese tzv. voľnej

úvahy, pri ich hodnotení je povinný postupovať tak, že ich posudzuje v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku t. j. tak, že prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
28. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou H.M.B.
Group, s. r. o., predmetom ktorej bolo dodanie služby – mediálne plnenie, s celkovou fakturovanou
sumou 23 988,00 eur, základ dane 19 990,00 eur, 20 % DPH 3 998,00 eur.

29. Zo strany daňových orgánov nebola primárne spochybnená existencia materiálneho plnenia, ako
jednej z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Vykonaným dokazovaním však malo byť
spochybnené dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR
obrazovkách deklarovaným dodávateľom žalobcom H.M.B. Group, s. r. o.. V tejto súvislosti je však
potrebné uviesť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej

osoby deklarovaného dodávateľa. Z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie
vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa
(t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.
30. Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES z

28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať
bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo
že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,
bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo

poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti
a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či
skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať
dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar

alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod
34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada
neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené
hmotnoprávne požiadavky.
31. Vnútroštátnu právnu úpravu - zákon o DPH je potrebné vykladať v súlade s európskou právnou

úpravou - Smernicou. V tomto kontexte je relevantné, že materiálne/hmotnoprávne podmienky priznania
práva na odpočítanie dane sú upravené v zásade v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Formálne
podmienky sú upravené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH . Na unesenie dôkazného bremena
tak nepostačuje ak daňový subjekt napr. v daňovom konaní predloží faktúry vzťahujúce sa k sporným
obchodom a preukáže úhradu ceny tohto dodania. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa totiž

vzťahuje tak k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
zákona o DPH ) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ), pričom
platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom
konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňovéhooprávnenia. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska
dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením
vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné

zo strany daňového subjektu aj preukázať.
32. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168
písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Daňový
subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a) Smernice,
teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , musí byť schopný preukázať, že tovary/služby boli aj reálne

dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.
33. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a)
Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok)
preukáže (alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov
a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel
mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH . A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa

tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby. To
platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel
alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
34. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že mu boli služby dodané od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti H.M.B. Group,

s. r. o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie
materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane
podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
35. V danej veci tak bola spochybnená osoba dodávateľa H.M.B. Group, s. r. o., t.j. status osoby

deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti s otázkou statusu
dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov tohto rozhodnutia
vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná

osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné
skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany
osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné
konanie.

36. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho, že v danej veci
bol spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ H.M.B. Group, s. r. o., t.j. bola spochybnená
hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné
bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane
- žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať

za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V danom
prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich
netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR
obrazovkách)mumalabyťdodanáspoločnosťouH.M.B.Group,s.r.o..Keďžesplneniehmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol

žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane splnil.
37. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane
viažucichsakdodávateľoviH.M.B.Group,s.r.o.vyplynulo,žedodaniepredmetnejslužbydeklarovaným

dodávateľom nebolo preukázané. Konateľ spoločnosti H.M.B. Group, s. r. o. A. B. (vznik funkcie
11.07.2019, zánik funkcie 03.02.2020) sa k zdaniteľnému plneniu uskutočnenému v zdaňovacom období
máj 2019 nevedel vyjadriť, nakoľko podľa jeho vyjadrenia v čase od kedy je on konateľom spoločnosti,
spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadny majetok a ani žiadnych zamestnancov. Pri ústnom
pojednávaní nemal k dispozícií žiadne doklady. Za obchodný podiel nezaplatil žiadnu sumu, ani jemu

nikto nič nezaplatil. Nevedel, že spoločnosť H.M.B. Group, s. r. o. má voči správcovi dane evidovaný
daňový nedoplatok. Správca dane zistil, že služby – sprostredkovanie mediálneho priestoru na
OUTDOOR a INDOOR obrazovkách nedodala spoločnosť H.M.B. Group, s. r. o. vo vlastnej réžii, ale ich
zrealizovala subdodávateľským spôsobom. Správca dane na základe zistených dožiadaní a zistenýchdokladov zostavil obchodný reťazec sprostredkovania reklamných služieb: DIGITAL SCREEN MEDIA,
s. r. o. › INFRANOVA, s. r. o. › H.M.B. Group, s. r. o., › AQUATHERMAL SENEC, a. s.. Z údajov
z kontrolných výkazov vlastníka OUTDOOR a INDOOR obrazoviek – spoločnosti DIGITAL SCREEN

MEDIA, s.r.o., uvedená spoločnosť v zdaňovacom období máj 2019 neuviedla v časti A.1. kontrolného
výkazu údaj o faktúrach, ktorými by bola deklarovala dodanie tovaru, resp. služieb pre spoločnosť
INFRANOVA, s.r.o., resp. pre spoločnosť H.M.B. Group, s. r. o., čo správne správca dane a aj žalovaný
vyhodnotili tak, že dodanie služby sa neuskutočnilo tak, ako deklaroval kontrolovaný daňový subjekt –
žalobca, keď zároveň bolo zistené, že vlastník OUTDOOR a INDOOR obrazoviek spoločnosť DIGITAL

SCREEN MEDIA, s.r.o., v zdaňovacom období máj 2019 nepriznala dodanie služieb pre odberateľa
– spoločnosť INFRANOVA, s.r.o, ktorá mala byť dodávateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu –
spoločnosti H.M.B. Group, s. r. o. Nemožno sa stotožniť preto so žalobcom, že by bolo preukázané
dodanie služby spoločnosťou H.M.B. Group, s. r. o., žalobcovi.
38. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na
strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov

spoločnosťou H.M.B. Group, s. r. o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných
žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov)
opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal
dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie
o dodávke plnenia od H.M.B. Group, s. r. o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by mala

predmetné služby dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo
jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia služieb a tovarov (ktorých identita nebola odhalená)
by museli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane. Žalobca trval na tom, že
predmetnú faktúrou fakturovanú službu mu dodal ním deklarovaný dodávateľ spoločnosť H.M.B. Group,
s. r. o.

39. Správca dane a žalovaný nepochybne vzniesli dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke práva
na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom platiteľa dane. A to tým, že spochybnili
identitu deklarovaného dodávateľa a z vykonaného dokazovania nevyplývali také skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že skutočný dodávateľ nevyhnutne musel byť osobou so statusom platiteľa dane. Za
rozhodujúce pochybnosti v tomto smere správny súd považoval to, že napriek správcom dane zistenému

obchodnému reťazcu DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. › INFRANOVA, s. r. o. › H.M.B. Group,
s. r. o., › AQUATHERMAL SENEC, a. s., nebolo preukázané, že predmetné služby dodal žalobcovi
žalobcom deklarovaný dodávateľ. Z kontrolných výkazov vlastníka OUTDOOR a INDOOR obrazoviek
– spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s.r.o., bolo zistené, že uvedená spoločnosť v zdaňovacom
období máj 2019 neuviedla v časti A.1. kontrolného výkazu údaj o faktúrach, ktorými by bola deklarovala

dodanietovaru,resp.služiebprespoločnosťINFRANOVA,s.r.o.,resp.prespoločnosťH.M.B.Group,s.r.
o.. Tiež bolo správcom dane zistené, že vlastník OUTDOOR a INDOOR obrazoviek spoločnosť DIGITAL
SCREEN MEDIA, s.r.o., v zdaňovacom období máj 2019 nepriznala dodanie služieb pre odberateľa
– spoločnosť INFRANOVA, s.r.o, ktorá mala byť dodávateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu –
spoločnosti H.M.B. Group, s. r. o.

40. Ani z iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti,
ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti dôkazov
ním predložených. Správca dane a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali pochybnosti
týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných
obchodov žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie dôkazy,

resp. návrhy na ich vykonanie, s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver, že
neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov
a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom H.M.B. Group, s. r. o. Išlo teda o
okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu potrebné
pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry

preukázal alebo označil aj dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil s
názorom žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Žalobcom predložené dôkazy
(faktúra, fotodokumentácia) nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania ich reálnej
dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu takejto služby, ktorá však nie
je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH žalobcovi, pretože

predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu na odpočet DPH nie je samotná
existencia dodanej služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre vrátane
materiálnej podmienky - dodania služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo spornýchobchodov z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva.
Správny súd mal za to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, v odôvodnení
svojich rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom popísali skutočnosti, z ktorých pri formulovaní svojich

záverov (o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) vychádzali, resp. ako ich
vyhodnotili, pričom ich rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
41. Pokiaľ žalobca namietal, že výsluchom navrhovanej svedkyne pani E. J. mohlo byť preukázané
dodanie predmetnej služby, správny súd poukazuje na to, že pani E. J. pracovala v spoločnosti DIGITAL
SCREEN MEDIA, s. r. o. a spoločnosti Digitalia, s. r. o. Pri telefonickom kontakte so správcom dane

uviedla, že už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností a nemá prístup k listinným dôkazom.
Správca dane vykonal vlastné dokazovania a vypočul konateľa spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA,
s. r. o. a získal aj listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Konateľ spoločnosti DIGITAL
SCREEN MEDIA, s.r.o., p. G. potvrdil odvysielanie spotov pre žalobcu, avšak len za november 2018
na základe objednávky. Vyhodnotením uvedených dôkazov dospel správca dane k záveru, že ani tieto
dôkazy jednoznačne nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu v zdaňovacom období máj 2019

spoločnosťou H.M.B. Group, s. r. o. Naviac správny súd poznamenáva, že v danom prípade osobitné
skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na
tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách) mu
mala byť dodaná spoločnosťou H.M.B. Group, s. r. o., teda nie je dôvodné sa domnievať, že službu -
sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách by mala poskytnúť či

už spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o., alebo Digitalia, s. r. o.. Ani správnemu súdu preto nie
je zrejmé, čo by mala navrhovaná svedkyňa pani E. J. k priamemu deklarovanému dodávateľovi služby
H.M.B. Group, s. r. o., ozrejmiť.
42. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrário), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo s časti úspech. Keďže žalobca v konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomeru hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sapodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).