Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-72S/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200110
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu:
AQUATHERMAL SENEC, a. s., Slnečné jazerá – sever, 903 01 Senec, IČO: 36 827 289, právne
zastúpeného Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom, so sídlom Medveďovej 1566/20 851 04
Bratislava, IČO 42 151 686, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102553450/2021 zo dňa
13.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná kontrola na
dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2019. O výsledku daňovej
kontroly bol vyhotovený protokol č. 101794864/2020 zo dňa 24.11.2020, ktorý bol žalobcovi doručený
dňa 11.12.2020.
2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101626752/2021 zo dňa 03.09.2021
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel
v sume 77.351,84 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume
59.404,64 eur a vyrúbil daň v sume 17.947,20 eur, za zdaňovacie obdobie august 2019.
3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúr vystavených deklarovanými
dodávateľmi:
– Kafar, s. r. o., Nobelova 34, 831 02 Bratislava, IČO: 52 178 200, DIČ: XX XXX XX XXX (ďalej aj len
„Kafar, s. r. o.“), vystavenej za činnosti podľa objednávky zo dňa 01.02.2019,

– Euro Consulting Group, s. r. o., Kutuzova 256/25, 831 03 Bratislava, IČO: 35 893 851, DIČ: XXX XXX
XXXX (ďalej aj len „Euro Consulting Group, s. r. o.“, alebo „ECG“), za sprostredkovanie priestoru
OUTDOOR / INDOOR obrazoviek.
4. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane bolo, že dokazovaním nebolo preukázané, že k dodaniu
tovaru a služby skutočne došlo. Podľa správcu dane nepostačovalo len predloženie dodávateľských
faktúr, ale daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené
práveosobouuvedenounafaktúre.ZákladnýmpredpokladomvznikunárokunaodpočetDPHupríjemcu

tovaru alebo služby je podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi
tovaru alebo služby.5. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102553450/2021 zo dňa 13.12.2021 tak, že
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán po oboznámení sa

s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane a po preskúmaní
odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane konštatoval, že nezistil žiadny dôvod na to, aby
sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný skonštatoval, že správca dane mal dostatočne zistený skutkový
stav potrebný na rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa teda v celom rozsahu stotožnil s odvolaním

napadnutým rozhodnutím správcu dane.
6. K námietke žalobcu, že východisko správcu dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia je nesprávne
a odporujúce zásade materiálnej pravde a voľného hodnotenia dôkazov, žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že správca dane nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane na
základe zistených skutočností a dôkazov, ktoré správca dane zhrnul a vyhodnotil v súlade s ust. § 3 ods.
3 Daňového poriadku, pričom bral do úvahy všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Daňový subjekt síce

predložil faktúru, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve a zaevidovaná v evidencii DPH za zdaňovacie
obdobie august 2019, čím deklaroval formálne splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane, avšak aj podľa rozsudku NS SR 5Sžf/11/2014, to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

7. K dôkazom, ktoré boli predložené žalobcom za služby fakturované spoločnosťou Kafar, s. r. o.
žalovaný v odôvodnení uviedol, že žalobca nepredložil k uskutočneným zdaniteľným plneniam prijatým
od spoločnosti Kafar, s. r. o. okrem faktúry a objednávky žiadne iné dôkazy o ich vykonaní. Žalobca
nepreukázal dodanie služby od spoločnosti Kafar, s. r. o.. Kontrolovaný daňový subjekt predložil faktúru,
ktorou deklaroval dodanie služieb, ale dokazovaním bolo zistené, že služby uvádzané na predmetnej

faktúre neboli spoločnosťou Kafar, s. r. o. dodané.
8. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane na základe faktúry vystavenej Euro Consulting Group,
s. r. o., bolo, že dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR
obrazovkách deklarovaným dodávateľom Euro Consulting Group, s. r. o., v zdaňovacom období august
2019 nebolo preukázané.

9. Závery správcu dane, že nebolo preukázané skutočné poskytnutie služby, považoval žalovaný za
správne.
10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

11. V rámci zhrnutia skutkových okolností žalobca v správnej žalobe uviedol, že žalobca si uplatnil
odpočítanie DPH vo výške 16.000 eur z faktúry vystavenej spoločnosťou Kafar, s. r. o. a odpočítanie
DPH vo výške 1.947,20 eur z faktúry vystavenej spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o.. Poukázal
na to, že v priebehu daňovej kontroly oznámil správcovi dane, že sa s A. B. C., ktorý bol v rozhodujúcom
období štatutárnym orgánom spoločnosti Kafar, s. r. o., osobne poznal člen predstavenstva žalobcu

D. E. F., pričom na základe uvedeného nadviazal obchodnú spoluprácu. D. E. F., komunikoval priamo
s A. B. C.. Dodávateľa si vzhľadom na referenciu a osobnú známosť žalobca nepreveril, pričom práce
boli reálne vykonané a realizoval ich subdodávateľ spoločnosti Kafar, s. r. o.. Za ich vykonanie bola
faktúra uhradená. Na spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o. dostal referenciu vtedajší výkonný
riaditeľ žalobcu D. E. F., pričom žalobca predložil aj objednávku služieb a fotodokumentáciu z ktorej

je zrejmé, že služby mu boli skutočne poskytnuté. Správca dane vykonal výsluch G. A. G., ktorý
potvrdil, že v preverovanom období vykonával konkrétnu obchodnú činnosť pre žalobcu. Svedok tiež
potvrdil, že služby spočívajúce v premietaní reklamy žalobcu boli aj reálne dodané, vyfakturované
a zaplatené bankovým prevodom. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že zdaniteľné plnenie spoločnosťou Kafar, s. r. o. a Euro Consulting Group, s. r. o. nebolo vykonané.

Žalobca sa vyjadril k protokolu o výsledku daňovej kontroly písomným podaním zo dňa 08.01.2021,
v ktorom okrem iného uviedol, že z vlastnej iniciatívy si zabezpečil dôkazy na preukázanie materiálneho
plnenia spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o., pričom tejto formou subdodávky poskytla plnenie
spoločnosť INFRANOVA, s. r. o., čo je možné preukázať svedeckou výpoveďou G. C. F.. Svedok G.
C. F. potvrdil, že spoločnosť INFRANOVA, s. r. o. skutočne dodala reklamné a marketingové služby

spoločnostiam H. M. B. Group, s. r. o. a Euro Consulting Group, s. r. o.. Žalobca vo vyjadrení k protokolu
o výsledku daňovej kontroly navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka p. C. H., ktoré však
správca dane nevykonal z dôvodu, že táto na výzvu správcu dane oznámila, že už nie je zamestnaná
v spoločnosti Digitalia, s. r. o., a nemá prístup k archívnym veciam.12. V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca odcitoval § 3 ods. 2, 3 Daňového poriadku a § 24
ods. 2 a 4 Daňového poriadku. K vykonanému dokazovaniu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia žalobca uviedol, že východisko správcu dane, podľa ktorého preukázanie materiálneho

plnenia je možné len v prípade, ak samotný dodávateľ (alebo subdodávateľ) vie potvrdiť, že dodávku
skutočnevykonal,považujezanesprávneaodporujúcezásademateriálnejpravdyavoľnéhohodnotenia
dôkazov. V tunajšej veci naviac dodávatelia služieb spoločnosť Kafar, s. r. o. a Euro Consulting Group, s.
r. o. potvrdili, že služby boli skutočne dodané a to prostredníctvom výpovede svedka G. A. G. a A. B. C..
Žalobca zastáva názor, že daňový subjekt nie je povinný kontrolovať stav obchodných reťazcov svojich

obchodných partnerov, ani nie je povinný kontrolovať plnenie ich daňových povinností. Z vykonaného
dokazovania podľa názoru žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že predmet fakturácie predmetnej
faktúry vystavenej spoločnosťou Kafar, s. r. o. a vystavenej spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o.
bolo plnenie, ktoré bolo aj reálne poskytnuté, pričom poskytnutie tohto plnenia nepochybne deklarovali
vypočutí svedkovia a vyplýva tiež z fotodokumentácie predloženej žalobcom. Žalobca pre prípad
pretrvávajúcich pochybností správcu dane o reálnosti obchodu, ktorý pre žalobcu realizovala obchodná

spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o., navrhol výsluch svedkyne C. H.. Uvedená svedkyňa mohla
priamo potvrdiť reálnosť uskutočnenia obchodu a oprávnenosť odpočtu dane u žalobcu. Žalobca má
za to, že v rámci daňovej kontroly predložil, resp. navrhol vykonať všetky dôkazy, ktoré mohol v rámci
zachovania odbornej starostlivosti navrhnúť, pričom vykonaným dokazovaním bola preukázaná reálnosť
plnenia, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH. Následné rozhodnutie správcu dane

vychádza z opomenutia aplikácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov,
neopodstatnených a neodôvodnených domnienok resp. pochybností, pričom tieto vady prevzal do
napadnutého rozhodnutia aj žalovaný. Ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia tak žalovaného ako aj
správcu dane žalovaný v správnej žalobe uviedol § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f).
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť. K faktúre vystavenej spoločnosťou Kafar, s. r. o. žalobca uviedol, že daňový subjekt
nepredložil k uskutočneným zdaniteľným plneniam prijatým od spoločnosti Kafar, s. r. o. okrem faktúry
a objednávky žiadne iné dôkazy o ich vykonaní. Daňový subjekt nevedel uviesť osoby, ktoré vykonávali
služby v zmysle predmetnej faktúry. Konateľ spoločnosti Kafar, s. r. o. A. B. C. v priebehu ústneho
pojednávania nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti Kafar, s. r. o., ktoré by

preukazovali uskutočnenie zdaniteľných plnení vykonaných pre daňový subjekt v zdaňovacom období
august 2019. Žalobca má za to, že služby uvedené na faktúre od spoločnosti Kafar, s. r. o. nedodala
osoba uvedená na faktúre, nebolo preukázané, že spoločnosti Kafar, s. r. o. vznikla daňová povinnosť
v zmysle § 19 zákona o DPH, čím nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle
§ 49 ods. 1 zákona o DPH u kontrolovaného daňového subjektu.

14. K dôkazom, ktoré boli predložené kontrolovaným daňovým subjektom žalovaný uviedol, že
ich nemožno bez pochybností stotožniť s mediálnym plnením, ktoré malo nastať v zdaňovacom
období august 2019, nakoľko realizácia mediálneho plnenia bola preukazovaná fotografiami INDOOR
a OUTDOOR obrazoviek bez možnosti zistenia času ich realizácie. Fotodokumentácia sa nezhodovala
s lokalitami uvedenými v cenovej ponuke od spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o..

Fotodokumentáciu, ktorá bola označená ako fotodokumentácia – kampaň vysielaná august 2019 bola
predložená aj spoločnosťou H. M. B Group, s. r. o., ktorá deklarovala realizáciu reklamnej kampane
v zdaňovacom období máj 2019, t. j. bola predložená fotodokumentácia s rovnakým označením k dvom
zdaniteľným plneniam, ktoré mali uskutočniť dve odlišné spoločnosti. K námietke žalobcu týkajúcej
sa dokazovania nevypočutia navrhovaného svedka p. C. H. žalobca uviedol, že svedkyňa pracovala

v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a v spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Keďže navrhovaný
svedok p. C. H. správcovi dane uviedla, že už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností
a nemá prístup k listinným dôkazom, správca dane vykonal vlastné dokazovanie a vypočul konateľa
spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a získal aj listinné dôkazy o spoločnosti Digitalia, s. r.
o.. Vyhodnotením uvedených dôkazov dospel správca dane k záveru, že ani tieto dôkazy jednoznačne

nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu v zdaňovacom období august 2019. Žalovaný poukázal
na to, že DPH je ľahko zneužiteľná a je na mieste požadovať od daňového subjektu, aby už v priebehu
vykonávania zdaniteľných plnení, obchodov deklarovaných účtovnými dokladmi, považoval za svoju
povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť služby tak, aby sa
uistil o jeho spoľahlivosti. Právo na odpočítane dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu

uvedenia na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok,
ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Overovanie si
obchodných partnerov nie je povinnosť daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje
nárok vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napríklad uplatňuje si právo na odpočítanie DPH, reálnosťdeklarovaného obchodu musí byť schopný preukázať a v prípade nepreverovania si obchodného
partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, keďže nevie preukázať reálnosť naplnenia deklarovaného
obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS

SR sp. zn. 5Sžf/63/2011, sp. zn. 2Sžf/4/2009 a tiež na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III ÚS 78/2011. Ani
v žalobe daňový subjekt nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení
inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a po vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane.
15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 72S/12/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-72S/12/2022.
16. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
14.03.2024. Žaloba na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na podanej správnej žalobe, pričom

v podrobnostiach poukázal na jej obsah. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal vyjadrenia k správnej
žalobe.
17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177
a nasl. SSP. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti

na to podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby.
18. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102543441/2021 zo dňa
13.12.2021, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica č. 101626752/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 947,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie august 2019.
19. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“),
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
23. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
26.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
27. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
28. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na

vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99
Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Toto právo - právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitneuplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
sledovaným režimom odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo

zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty
zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich
účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry
Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente

Woerden).
29. Pokiaľ sa týka (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, predpokladom vzniku nároku
na odpočítanie dane príjemcovi plnenie (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre
daň z pridanej hodnoty) je súčasné/kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. Tieto podmienky vyplývajú z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/

ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky.
30. Jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia
(dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je
príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie
dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Uvedené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane sú premietnuté do vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona o DPH, podľa
ktorého si platiteľ dane môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti
(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§

19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49
ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
31. V súvislosti s otázkou rozsahu dôkazného bremena, resp. jeho prenosu medzi daňovým subjektom

a správcom dane je nutné vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aj
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia vyššie popísaných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
spočíva práve na daňovom subjekte, ktorý si toto právo uplatnil. Zároveň platí, že v súvislosti s
obchodnými transakciami sa nemožno uspokojiť, resp. deklarovať ich len po stránke formálnej a to napr.

vystavenou faktúrou, či zmluvou. Je preto nevyhnutné aby bola formálna stránka obchodnej transakcie
bola podporená dôkazmi takého charakteru, ktoré odrážajú jej reálny základ. Dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočnosti znáša v prípade vzniku pochybností daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočet
dane. V prípade, ak daňový subjekt, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané
tvrdenia nepodporí relevantnými dôkazmi, resp. ich spoľahlivo nepreukáže, nárok na odpočet dane mu

nemožno uznať. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.6.2019).
32. Správny súd taktiež nespochybňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019). S otázkou dokazovania
v daňovom konaní úzko súvis aj problematika prelievania/prenosu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, ktoré sa riadi určitými pravidlami. V tejto spojitosti je možné poukázať

napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018
a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych

predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov

vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.33. K prenosu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt pritom nedochádza z dôvodu existencie
akejkoľvek pochybnosti správcu dane, týkajúcej sa či už hodnovernosti alebo pravdivosti predložených
listinných dôkazov, ale musí ísť o pochybnosť dôvodnú, ktorá sa opiera v skutočnostiach zistených

správcom dane a to takej kvality, ktorá má potenciál zakladať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane. V nadväznosti na to, je potrebné poznamenať aj to, že i keď
dokazovanie, resp. hodnotenie obstaraných dôkazov vykonáva správca dane a to v procese tzv. voľnej
úvahy, pri ich hodnotení je povinný postupovať tak, že ich posudzuje v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku t. j. tak, že prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

34. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou – Kafar,
s. r. o., , predmetom ktorej bolo dodanie služieb – činností podľa objednávky, s celkovou fakturovanou
sumou 96 000,0 eur, základ dane 80 000,0 eur, 20% DPH 16 000,0 eur a vystavenej spoločnosťou
Euro Consulting Group, s. r. o., predmetom ktorej bolo dodanie služby – online kampaň, s celkovou
fakturovanou sumou 11 683,20 eur, základ dane 9 736,00 eur, 20 % DPH 1 947,20 eur.

35. Vykonaným dokazovaním malo byť spochybnené dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho
priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách deklarovaným dodávateľom žalobcom Euro
Consulting Group, s. r. o., teda nebola primárne spochybnená existencia materiálneho plnenia, ako
jednej z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ale bola spochybnená pri tejto službe osoba
dodávateľa. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie

dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. Z rozsudku Súdneho dvora
EU C-154/20 Kemwater ProChemie vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je
preukázanie statusu osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a
dôkaznébremenoohľadomstatusuosobydodávateľamáspravidlaosoba,ktorásiuplatňujeodpočítanie
dane.

36. Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať
bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo
že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,

bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo
poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti
a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či
skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať

dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar
alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod
34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada
neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené
hmotnoprávne požiadavky.

37. Vnútroštátnu právnu úpravu - zákon o DPH je potrebné vykladať v súlade s európskou právnou
úpravou - Smernicou. V tomto kontexte je relevantné, že materiálne/hmotnoprávne podmienky priznania
práva na odpočítanie dane sú upravené v zásade v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Formálne
podmienky sú upravené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH . Na unesenie dôkazného bremena
tak nepostačuje ak daňový subjekt napr. v daňovom konaní predloží faktúry vzťahujúce sa k sporným

obchodom a preukáže úhradu ceny tohto dodania. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa totiž
vzťahuje tak k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
zákona o DPH ) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ), pričom
platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom
konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového

oprávnenia. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska
dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením
vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať.
38. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168

písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Daňový
subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a) Smernice,
teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , musí byť schopný preukázať, že tovary/služby boli aj reálne
dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.39. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a)
Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok)
preukáže (alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov

a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel
mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH . A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa
tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby. To
platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel
alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

40. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že mu boli služby - sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR
obrazovkách, dodané od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o. (resp.
dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené). Spochybnili teda práve splnenie materiálnej/
hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby
podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o

DPH (z materiálneho hľadiska).
41.VdanejvecitakbolaspochybnenáosobadodávateľaEuroConsultingGroup,s.r.o.,t.j.statusosoby
deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti s otázkou statusu
dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov tohto rozhodnutia

vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t.j. poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné
skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany

osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné
konanie.

42. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho, že v danej veci bol
spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ Euro Consulting Group, s. r. o., t. j. bola spochybnená

hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné
bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie
dane - žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže
považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V
danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani

žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR
a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. Keďže
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane
uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.

43. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane
viažucich sa k dodávateľovi Euro Consulting Group, s. r. o. vyplynulo, že dodanie predmetnej
služby deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané. Splnomocneného zástupcu spoločnosti Euro
Consulting Group, s. r. o., G. A. G. sa na výsluch zo zdravotných dôvodov na výsluch svedka nedostavil,

avšak v telefonickom rozhovore sa vyjadril, že daňové a účtovné doklady spoločnosti Euro Consulting
Group, s. r. o., úž nemá k dispozícii. Správca dane nahliadnutím do spisov iných daňových kontrol zistil,
že p. G. v čase keď bol splnomocneným zástupcom spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., so
správcom dane už v tom čase nekomunikoval a neposkytol správcovi dane daňové a účtovné doklady
za zdaňovacie obdobie august 2019. Nemožno sa stotožniť preto so žalobcom, že by výpoveďou G. A.

G. bolo preukázané dodanie služby spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o.
44. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na
strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov
spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov
predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných

dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal
dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie
o dodávke plnenia od Euro Consulting Group, s. r. o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá
by mala predmetné služby dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorýchby bolo jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia služieb a tovarov (ktorých identita nebola
odhalená) by museli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane. Žalobca trval
na tom, že službu mu dodal ním deklarovaný dodávateľ spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o.

45. Čo sa týka dodania služieb dodania služieb spoločnosťou Kafar, s. r. o., správca dane a žalovaný
mali za to, že pri tomto žalobcom deklarovanom dodávateľovi, nebolo preukázané vecné plnenie, čiže
dodanie služby.

46. Aj vo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi služby – Kafar, s. r. o., vzniesli daňové orgány

dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu
žalobcu. Zo zistení správcu dane viažucich sa k dodávateľovi Kafar, s. r. o., vyplynulo, že služby
uvádzané na faktúre vystavenej spoločnosťou Kafar, s. r. o., neboli dodané. Daňový subjekt nepredložil
k uskutočneným zdaniteľným plneniam od spoločnosti Kafar, s. r. o., okrem faktúry a objednávky
žiadne iné dôkazy o vykonaní služieb. Bývalý konateľ spoločnosti Kafar, s. r. o., p. C. v priebehu
ústneho pojednávania nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie

zdaniteľných plnení vykonaných pre žalobcu v zdaňovacom období august 2019, nakoľko spoločnosť
predal p. D. I. (stal od 09.06.2020 konateľom spoločnosti Kafar, s. r. o.), ktorý so správcom dane
nekomunikuje. Správca dane preveroval údaje v Sociálnej poisťovni týkajúce sa spoločnosti Kafar, s.
r. o., a spoločnosti T-TRADE, s. r. o., ktorá mala byť dodávateľom služieb pre spoločnosť Kafar, s. r.
o., pričom zistil, že obe spoločnosti mali iba po jednom zamestnancovi, čo správca dane vyhodnotil,

že títo potencionálny dodávatelia služieb neboli schopný služby realizovať, čí bol nepriamo potvrdený
záver správcu dane, že služby uvádzané na faktúre vystavenej spoločnosťou Kafar, s. r. o., neboli
spoločnosťou Kafar, s. r. o., dodané.

47. Ani z iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti,

ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi a pasivite žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti
dôkazov ním predložených. Správca dane a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali
pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie
dane zo sporných obchodov žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne
ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný

záver, že neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len
vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovanými dodávateľmi. Išlo teda o okolnosti a
skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu potrebné pochybností
správcu dane vyvrátiť. Od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal
alebo označil aj dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil s názorom

žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Žalobcom predložené dôkazy (faktúra,
fotodokumentácia, objednávka) nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania ich reálnej
dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu takejto služby, ktorá však nie
je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH žalobcovi, pretože
predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu na odpočet DPH nie je samotná

existencia dodanej služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre vrátane
materiálnej podmienky - dodania služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo sporných
obchodov z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva.
Správny súd mal za to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, v odôvodnení

svojich rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom popísali skutočnosti, z ktorých pri formulovaní svojich
záverov (o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) vychádzali, resp. ako ich
vyhodnotili, pričom ich rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

48. Pokiaľ žalobca namietal, že výsluchom navrhovanej svedkyne pani C. H. mohlo byť preukázané

dodanie predmetnej služby, správny súd poukazuje na to, že pani C. H. pracovala v spoločnosti DIGITAL
SCREEN MEDIA, s. r. o. a spoločnosti Digitalia, s. r. o. Pri telefonickom kontakte so správcom dane
uviedla, že už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností a nemá prístup k listinným dôkazom.
Správca dane vykonal vlastné dokazovania a vypočul konateľa spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA,
s. r. o. a získal aj listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Vyhodnotením uvedených dôkazov

dospel správca dane k záveru, že ani tieto jednoznačne nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu
v zdaňovacom období august 2019 spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. Naviac správny súd
poznamenáva, že v danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov
zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoruna OUTDOOR a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r.
o., teda nie je dôvodné sa domnievať, že službu - sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR
a INDOOR obrazovkách by mala poskytnúť či už spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o., alebo

Digitalia, s. r. o.. Ani správnemu súdu preto nie je zrejmé, čo by mala navrhovaná svedkyňa pani C. H.
k priamemu dodávateľovi služby Euro Consulting Group, s. r. o. ozrejmiť.

49. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrário), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo s časti úspech. Keďže žalobca v konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomeru hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).