Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-72S/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200109
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200109.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca
spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu:
AQUATHERMAL SENEC, a. s., Slnečné jazerá – sever, 903 01 Senec, IČO: 36 827 289, právne
zastúpeného Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom, so sídlom Medveďovej 1566/20, 851 04
Bratislava, IČO 42 151 686, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,

974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102543441/2021 zo dňa
13.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná kontrola
na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za obdobie jún 2019. O výsledku daňovej kontroly

bol vyhotovený protokol č. 101487731/2020 zo dňa 24.09.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa
12.10.2020.
2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101492703/2021 zo dňa 13.08.2021
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2000 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel
v sume 33.936, 65 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume

26.215,85 eur a vyrúbil daň v sume 7.720,80 eur.
3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou Euro
Consulting Group, s. r. o., Kutuzovova 256/25, 831 03 Bratislava, IČO: 35 893 851 (ďalej aj len „Euro
Consulting Group, s. r. o.“, alebo „ECG“) predmetom ktorej bolo dodanie služby – online kampaň,
s celkovou fakturovanou sumou 46.324,80 eur, základ dane 38.604 eur, 20 % DPH 7.720,80 eur.
4. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane bolo, že dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho
priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách deklarovaným dodávateľom Euro Consulting Group,

s. r. o., v zdaňovacom období jún 2019 nebolo preukázané.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102543441/2021 zo dňa 13.12.2021 tak, že
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdzuje. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane,
ktoré sú uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že správca dane mal dostatočne
zistený skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa s rozhodnutím správcu stotožnil

v celom rozsahu, považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný uviedol, že správca
dane už vo výzve zo dňa 14.04.2020 spochybnil údaj uvedený v daňovom priznaní za kontrolované
zdaňovacie obdobie jún 2019 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa daňového subjektu. Daňovýsubjekt síce na tieto pochybnosti predložil správcovi dane fotodokumentáciu INDOOR a OUTDOOR
obrazoviek, avšak správca dane oprávnene spochybnil vierohodnosť uvedených dôkazov a uvedenú
fotodokumentáciu nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by bez pochybností preukazoval, že mediálne

plnenie – reklamná kampaň na INDOOR a OUTDOOR obrazovkách bola uskutočnená práve
v zdaňovacom období jún 2019. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti Euro Consulting
Group, s. r. o., A. B. A. vyplýva, že realizáciu online kampane spoločnosť Euro Consulting Group, s.
r. o. neuskutočnila vo vlastnej réžií, ale bola realizovaná subdodávateľsky. A. B. A. identifikačné údaje
subdodávateľa uviesť nevedel, napriek tomu, že v daňovacom období jún 2019 bol v spoločnosti Euro

Consulting Group, s. r. o. konateľom. A. B. A. tiež potvrdil existenciu zmluvy, čo je v rozpore s tvrdením
Mgr. Tomáša Hubera (bývalý výkonný riaditeľ kontrolovaného daňového subjektu), ktorý uviedol, že
zmluva uzatvorená nebola a fakturácia bola na základe média plánov. Žalovaný uzavrel, že správca
dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti,pričomprihliadalnavšetko,čovdaňovomkonanívyšlonajavo.Knámietkedaňovéhosubjektu
týkajúcej sa dokazovania, nevypočutia navrhovaného svedka pani C. D., správca dane uviedol, že pani

C. D. pracovala v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a spoločnosti Digitalia, s. r. o., keďže
navrhovaný svedok správcovi dane uviedol, že už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností
a nemá prístup k listinným dôkazom, správca dane vykonal vlastné dokazovania a vypočul konateľa
spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a získal aj listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia,
s. r. o.. Vyhodnotením uvedených dôkazov dospel správca dane k záveru, že ani tieto jednoznačne

nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu v zdaňovacom období jún 2019.
6. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal tak zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
7. Žalobca sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými v napadnutom rozhodnutí.
Namietal, že svedok E. F. G. uviedol, že v rozhodujúcom období bol výkonným riaditeľom žalobcu,

dojednával obchody a uzatváral zmluvy a objednávky, pričom faktúry vystavovala pani H.. So
spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. nadviazal spoluprácu na základe odporúčania,
komunikoval s pánom A.. Nepreveroval si spoločnosť, nakoľko na ňu dostal referenciu. Spolupráca
prebiehala v období jún, júl a august 2019. Predmetom spolupráce bolo umiestnenie mediálnej
kampane na INDOOR a OUTDOOR obrazovkách, pričom spoločnosť Euro Consulting Group, s. r.

o. sprostredkovala mediálny priestor u vlastníka týchto obrazoviek – spoločnosti DIGITAL SCREEN
MEDIA, s. r. o.. Správca dane vykonal výsluch svedka A. B. A., ktorý potvrdil, že v preverovanom
období vykonával konkrétnu obchodnú činnosť pre žalobcu. Svedok potvrdil vystavenie faktúry, ako aj
jej evidenciu v účtovníctve Euro Consulting Group, s. r. o.. Svedok tiež potvrdil, že služby spočívajúce
v premietaní reklamy žalobcu boli dodané, vyfakturované a zaplatené bankovým prevodom. Svedok A.

C. G. potvrdil, že spoločnosť INFRANOVA, s. r. o. skutočne dodávala reklamné a marketingové služby
H.M.B. Group, s. r. o. a Euro Consulting Group, s. r. o. (ktoré následne dodávali služby žalobcovi),
pričom obdržal grafický návrh mediálnej kampane žalobcu od pána A. (Euro Consulting Group, s. r.
o.) alebo pani I. (H.M.B. Group, s. r. o.) a tento následne odovzdal pani D. zo spoločnosti DIGITAL
SCREEN MEDIA, s. r. o., ktorá vlastnila reklamné plochy, tiež potvrdil, že bolo reálne vykonané aj

zobrazovanie reklamných banerov žalobcu na internetovom portáli detiamy.sk. V rozhodujúcom období
došlo k reálnemu vysielaniu reklamných spotov žalobcu na digitálnych obrazovkách v rámci Bratislavy,
pričom ich odvysielanie si objednala spoločnosť INFRANOVA, s. r. o..
8. Žaloba tiež namietal, že bolo vykonaných niekoľko dôkazov, ktoré nielen preukazujú reálnosť
plnenia, z ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, ale zároveň aj samotný kontraktačný proces

predchádzajúci tomuto zdaniteľnému plneniu. V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca odcitoval
§ 3 ods. 2 Daňového poriadku, § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2,4 Daňového poriadku. Žalobca tiež poukázal
na rozhodnutia NS SR týkajúce sa dokazovania. Žalobca zastáva názor, že daňový subjekt nie
je povinný kontrolovať stav obchodných reťazcov svojich obchodných partnerov, ani nie je povinný
kontrolovať plnenie ich daňových povinností. Na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH daňovému

subjektu postačuje, aby prijal faktúru, ktorej predmetom je zdaniteľné plnenie (formálne preukázanie
nároku) a aby zdaniteľné plnenie aj bolo reálne uskutočnené (vecné preukázanie nároku). Pokiaľ
tieto podmienky sú splnené, teda plnenie bolo reálne poskytnuté a bola daňovému subjektu doručená
aj faktúra, nie je možné na daňový subjekt prenášať daňové povinnosti tretích osôb, ktoré si tieto
povinnosti neplnia. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru žalobcu jednoznačne preukázané,

že predmet z fakturácie vystavenej spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. bolo plnenie, ktoré
bolo aj reálne poskytnuté, pričom poskytnutie tohto plnenia nepochybne deklarovali vypočutí svedkovia
a vyplýva tiež z fotodokumentácie predloženej žalobcom. Zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva,
že k plneniu, ktoré bolo predmetom fakturácie, nemalo dôjsť, ba dokonca z nich nevyplynuli anilen pochybnosti o reálnosti plnenia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie správcu dane je ako celok založené iba na nedôvodných pochybnostiach správcu dane
ohľadom hodnovernosti dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, a to bez toho, aby tieto pochybnosti

boli podložené akýmikoľvek relevantnými protichodnými dôkazmi. Žalobca navrhol výsluch svedkyne C.
D., a to už vo svojom písomnom vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Uvedená svedkyňa
mohla priamo potvrdiť reálnosť uskutočneného obchodu a oprávnenosť odpočtu dane u žalobcu.
Neobstojí záver správcu dane, ktorý bol následne v napadnutom rozhodnutí prevzatý žalovaným, podľa
ktorého ak svedok nemá k dispozícií listinné dôkazy, ktoré sa týkajú jeho svedeckej výpovede, výpoveď

je nadbytočná. Nevypočutie svedka, resp. nevykonanie dôkazu navrhovaného žalobcom, z ktorého by
mohli vyplynúť okolnosti v prospech žalobcu a na druhej strane konštatovanie neunesenie dôkazného
bremena v napadnutom rozhodnutí, predstavuje podľa názoru žalobcu exemplárny prípad popretia práv
daňovéhosubjektu,kedyoddaňovéhosubjektunajednejstranebolovyžadovanéunesenieabsolútneho
dôkazného bremena, a to i napriek zásade materiálnej pravdy v daňovom konaní, ale na druhej strane
faktickým postupom a rozhodnutím správcu dane a napadnutým rozhodnutím žalovaného toto unesenie

dôkazného bremena žalobcovi nebolo riadne umožnené. Žalobca má za to, že v rámci daňovej kontroly
predložil resp. navrhol všetky dôkazy, ktoré mohol v rámci zachovania odbornej starostlivosti navrhnúť,
pričom vykonaným dokazovaním bola preukázaná reálnosť plnenia, za ktoré si žalobca nárok na
odpočítanie DPH.
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že daňový subjekt síce

predložil faktúru, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve a zaevidovaná v evidencii DHP za zdaňovacie
obdobie jún 2019, čím deklaroval formálne splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane. Správca dane už vo výzve zo dňa 14.04.2020 spochybnil údaje uvedené v daňovom priznaní za
kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2019 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa daňového subjektu.
Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu Euro Consulting Group, s. r. o. A. B. A. vyplýva, že realizáciu

online kampane spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o. neuskutočnila vo vlastnej réžií, ale bola
realizovaná subdodávateľsky. A. B. A. identifikačné údaje subdodávateľa uviesť nevedel, napriek tomu,
že v zdaňovacom období jún 2019 bol v spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o. konateľom.
A. B. A. tiež potvrdil existenciu zmluvy, čo je v rozpore s tvrdením Mgr. Tomáša Hubera (bývalý
výkonný riaditeľ kontrolovaného daňového subjektu), ktorý uviedol, že zmluva uzatvorená nebola

a fakturácia bola na základe média plánu. A. B. A. síce potvrdil spoluprácu a samotnú realizáciu
reklamnej kampane, ale k svojmu tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy, čím nebolo možné overiť jeho
tvrdenie a overiť stav formálny so skutočnou existenciou poskytnutých služieb. Dokazovanie bolo
vykonané čo najúplnejšie a v dostatočnom rozsahu, skutkový stav popísaný v odôvodnení rozhodnutia je
výsledkomkontrolnýchzisteníadokazovaniavedenéhosprávcomdanevpriebehuvykonávanejdaňovej

kontroly a vyrubovacieho konania. V priebehu daňovej kontroly správca dane viedol dokazovanie,
vyhodnocoval získané dôkazy jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane získal
všetky dôkazy v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Ani v žalobe daňový subjekt nepreukázal
a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil
a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Žalovaný zotrval na svojom žalobou napadnutom

rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcov dane.
10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej

Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 72S/11/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-72S/11/2022.
11. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
14.03.2024. Žaloba na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na podanej správnej žalobe, pričom
v podrobnostiach poukázal na jej obsah. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal vyjadrenia k správnej

žalobe.
12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177
a nasl. SSP. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti
na to podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby.

13. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102543441/2021 zo dňa
13.12.2021, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica č. 101492703/2021 zo dňa 13.08.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určilžalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7 720,80 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2019.

14. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“),
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
15. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
16. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
17. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
18. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
19. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

21.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
22. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka

včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
23. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na
vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa judikatúry Súdneho
dvora EÚ základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99
Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Toto právo - právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou

mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne
uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
sledovaným režimom odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo
zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty

zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich
účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry
Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente
Woerden).

24. Pokiaľ sa týka (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, predpokladom vzniku nároku
na odpočítanie dane príjemcovi plnenie (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre
daň z pridanej hodnoty) je súčasné/kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. Tieto podmienky vyplývajú z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/

ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky.
25. Jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia
(dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie
fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je
príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky

na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie
dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Uvedené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane sú premietnuté do vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona o DPH, podľa
ktorého si platiteľ dane môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§
19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49

ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
26. V súvislosti s otázkou rozsahu dôkazného bremena, resp. jeho prenosu medzi daňovým subjektom
a správcom dane je nutné vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aj
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno

ohľadne preukázania splnenia vyššie popísaných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane
spočíva práve na daňovom subjekte, ktorý si toto právo uplatnil. Zároveň platí, že v súvislosti s
obchodnými transakciami sa nemožno uspokojiť, resp. deklarovať ich len po stránke formálnej a to napr.
vystavenou faktúrou, či zmluvou. Je preto nevyhnutné aby bola formálna stránka obchodnej transakcie
bola podporená dôkazmi takého charakteru, ktoré odrážajú jej reálny základ. Dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočnosti znáša v prípade vzniku pochybností daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočet

dane. V prípade, ak daňový subjekt, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané
tvrdenia nepodporí relevantnými dôkazmi, resp. ich spoľahlivo nepreukáže, nárok na odpočet dane mu
nemožno uznať. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.6.2019).
27. Správny súd taktiež nespochybňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019). S otázkou dokazovania

v daňovom konaní úzko súvis aj problematika prelievania/prenosu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, ktoré sa riadi určitými pravidlami. V tejto spojitosti je možné poukázať
napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018
a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne

sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej.
28. K prenosu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt pritom nedochádza z dôvodu existencie
akejkoľvek pochybnosti správcu dane, týkajúcej sa či už hodnovernosti alebo pravdivosti predložených
listinných dôkazov, ale musí ísť o pochybnosť dôvodnú, ktorá sa opiera v skutočnostiach zistených
správcom dane a to takej kvality, ktorá má potenciál zakladať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane. V nadväznosti na to, je potrebné poznamenať aj to, že i keď
dokazovanie, resp. hodnotenie obstaraných dôkazov vykonáva správca dane a to v procese tzv. voľnej
úvahy, pri ich hodnotení je povinný postupovať tak, že ich posudzuje v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku t. j. tak, že prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou
Euro Consulting Group, s. r. o., predmetom ktorej bolo dodanie služby – online kampaň, s celkovou
fakturovanou sumou 46.324,80 eur, základ dane 38.604 eur, 20 % DPH 7.720,80 eur.
30. Zo strany daňových orgánov nebola primárne spochybnená existencia materiálneho plnenia, ako
jednej z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Vykonaným dokazovaním však malo byť

spochybnené dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR
obrazovkách deklarovaným dodávateľom žalobcom Euro Consulting Group, s. r. o.. V tejto súvislosti je
všakpotrebnéuviesť,žehmotnoprávnoupodmienkounaodpočítaniedaneniejepreukázaniekonkrétnej
osoby deklarovaného dodávateľa. Z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie
vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa

(t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.
31. Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, žeuplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať
bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo
že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,

bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo
poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti
a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či
skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať

dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar
alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod
34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada
neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené
hmotnoprávne požiadavky.
32. Vnútroštátnu právnu úpravu - zákon o DPH je potrebné vykladať v súlade s európskou právnou

úpravou - Smernicou. V tomto kontexte je relevantné, že materiálne/hmotnoprávne podmienky priznania
práva na odpočítanie dane sú upravené v zásade v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Formálne
podmienky sú upravené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH . Na unesenie dôkazného bremena
tak nepostačuje ak daňový subjekt napr. v daňovom konaní predloží faktúry vzťahujúce sa k sporným
obchodom a preukáže úhradu ceny tohto dodania. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa totiž

vzťahuje tak k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/
zákona o DPH ) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ), pričom
platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom
konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového
oprávnenia. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska

dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením
vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné
zo strany daňového subjektu aj preukázať.
33. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168
písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Daňový

subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a) Smernice,
teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , musí byť schopný preukázať, že tovary/služby boli aj reálne
dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.
34. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a)
Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok)

preukáže (alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov
a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel
mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH . A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa
tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby. To
platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel

alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
35. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že mu boli služby dodané od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Euro Consulting
Group, s. r. o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve
splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom

zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane
podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).
36.VdanejvecitakbolaspochybnenáosobadodávateľaEuroConsultingGroup,s.r.o.,t.j.statusosoby
deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti s otázkou statusu

dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov tohto rozhodnutia
vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t .j. poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné

skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany
osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné
konanie.37. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho, že v danej veci bol
spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ Euro Consulting Group, s. r. o., t. j. bola spochybnená
hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné

bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie
dane - žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže
považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V
danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani
žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR

a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. Keďže
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane
uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.
38. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane

viažucich sa k dodávateľovi Euro Consulting Group, s. r. o. vyplynulo, že dodanie predmetnej služby
deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti
Euro Consulting Group, s. r. o., A. B. A. vyplýva, že realizáciu online kampane spoločnosť Euro
Consulting Group, s. r. o. neuskutočnila vo vlastnej réžií, ale bola realizovaná subdodávateľsky. A. B. A.
identifikačné údaje subdodávateľa uviesť nevedel, napriek tomu, že v zdaňovacom období jún 2019 bol

v spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., konateľom. A. B. A. tiež potvrdil existenciu zmluvy, čo je
v rozpore s tvrdením A. F. G. (bývalý výkonný riaditeľ kontrolovaného daňového subjektu), ktorý uviedol,
že zmluva uzatvorená nebola a fakturácia bola na základe média plánov. A. B. A. nevedel konkretizovať
uskutočnené zdaniteľné plnenie, zdôvodniť ekonomické opodstatnenie vystavenej faktúry ani označiť
osobu subdodávateľa, ktorý by sa mal na uskutočnení dodávky pre žalobcu podieľať. Uviedol iba to,

že služba mala byť zabezpečená subdodávateľsky, subdodávateľov však označiť už nevedel. Nemožno
sa stotožniť preto so žalobcom, že by výpoveďou A. B. A. (v zdaňovacom období jún 2019 konateľa
spoločnosti ECG) bolo preukázané dodanie služby spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o..
39. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na
strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov

spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov
predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných
dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal
dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie
o dodávke plnenia od Euro Consulting Group, s. r. o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá

by mala predmetné služby dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých
by bolo jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia služieb a tovarov (ktorých identita nebola
odhalená) by museli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane. Žalobca trval
na tom, že službu mu dodal ním deklarovaný dodávateľ spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o..
40. Daňové orgány tak svoje pochybnosti v zásade postavili na všeobecnej výpovedi konateľa

spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., v čase uskutočnených obchodov (bez konkrétnych informácií
o uskutočnených zdaniteľných plneniach). Správca dane a žalovaný nepochybne vzniesli dôvodné
pochybnosti o materiálnej podmienke práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom
platiteľa dane. A to tým, že spochybnili identitu deklarovaného dodávateľa a z vykonaného dokazovania
nevyplývali také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutočný dodávateľ nevyhnutne musel byť

osobou so statusom platiteľa dane. Za rozhodujúce pochybnosti v tomto smere správny súd považoval
všeobecnosť a nedostatočnosť výpovede konateľa spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o. v čase
uskutočnenia zdaniteľných obchodov, A. B. A.. A. B. A. potvrdil vystavenie faktúry, nemal však konkrétne
informácie o subdodávateľoch, keď tvrdil, že služba bola zabezpečená subdodávateľsky.
41. Ani z iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti,

ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi a pasivite žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti
dôkazov ním predložených. Táto, ako už bolo uvedené, bola pritom spochybnená najmä výpoveďou
bývalého konateľa spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., a nedostatkom podstatných informácií
a dôkazov na strane žalobcu. Správca dane a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali
pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane

zo sporných obchodov žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie
dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver,
že neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov
a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom Euro Consulting Group, s. r. o.. Išloteda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu
potrebné pochybností správcu dane vyvrátiť. Od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem
faktúry preukázal alebo označil aj dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil

s názorom žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Žalobcom predložené dôkazy
(faktúra, fotodokumentácia) nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania ich reálnej
dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu takejto služby, ktorá však nie
je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH žalobcovi, pretože
predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu na odpočet DPH nie je samotná

existencia dodanej služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre vrátane
materiálnej podmienky - dodania služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo sporných
obchodov z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva.
Správny súd mal za to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, v odôvodnení
svojich rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom popísali skutočnosti, z ktorých pri formulovaní svojich

záverov (o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) vychádzali, resp. ako ich
vyhodnotili, pričom ich rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že výsluchom navrhovanej svedkyne pani C. D. mohlo byť preukázané
dodanie predmetnej služby, správny súd poukazuje na to, že pani C. D. pracovala v spoločnosti DIGITAL

SCREEN MEDIA, s. r. o. a spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Pri telefonickom kontakte so správcom dane
uviedla, že už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností a nemá prístup k listinným dôkazom.
Správca dane vykonal vlastné dokazovania a vypočul konateľa spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA,
s. r. o. a získal aj listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Vyhodnotením uvedených dôkazov
dospel správca dane k záveru, že ani tieto jednoznačne nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu

v zdaňovacom období jún 2019 spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o.. Naviac správny súd
poznamenáva, že v danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov
zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru
na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r.
o., teda nie je dôvodné sa domnievať, že službu - sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR

a INDOOR obrazovkách by mala poskytnúť či už spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o., alebo
Digitalia, s. r. o.. Ani správnemu súdu preto nie je zrejmé, čo by mala navrhovaná svedkyňa pani C. D.
k priamemu dodávateľovi služby Euro Consulting Group, s. r. o. ozrejmiť.
43. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrário), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo s časti úspech. Keďže žalobca v konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomeru hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).