Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5920200457.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: T. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, XXX XX H., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovaným: 1/ U. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XX/XX, XXX XX M., 2/ Broker company s.r.o., so sídlom Rudohorská 33,

974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 626 992, 3/ BRUKER s.r.o., so sídlom 034 93 Hubová č. 34, IČO: 46 440
739, 4/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, XXX XX Q., žalovaní 1/, 3/ a 4/ zastúpení spoločnosťou:
JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Lúčna 6100/1, 029 01 Námestovo, IČO: 47
258 781, o zaplatenie sumy 20.500,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného 3/ proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 10Csp/11/2020-207 zo dňa 13.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 10Csp/11/2020-207 zo dňa 13.08.2021 vo výrokoch I., II.

a v časti výroku III. o zamietnutí žaloby voči žalovaným 1/ a 2/, a tiež v časti výroku IV., ktorým
súd žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je im
žalobca povinný zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov, a tiež vo
výrokoch V. a VI. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pracovisko Ružomberok na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti, t. j. v časti výroku III., ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému 4/ a tiež v časti
výroku IV., ktorým súd žalovanému 4/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktoré je mu žalobca povinný zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým bude
rozhodnuté o výške trov, zostáva rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 10Csp/11/2020-207 zo
dňa 13.08.2021 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
16.351,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 16.351,72 eur od 01.08.2018 do
zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej žalobu
voči žalovanému 3/ zamietol (výrok II.). Zároveň súd zamietol žalobu voči žalovaným 1/, 2/ a 4/ (výrok
III.). O trovách konania rozhodol tak, že vo výroku IV. žalovaným 1/ a 4/ priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je im žalobca povinný zaplatiť v lehote

určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov (výrok IV.) a žalovanému 2/ voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Napokon súd priznal žalobcovi voči žalovanému 3/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,52 %, ktoré je žalovaný 3/ povinný zaplatiť žalobcovi v
lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov (výrok VI.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa so
žalovaným 1/ v októbri 2016 ústne dohodli na zmluve o dielo, ktorej predmetom bolo rozobratie celej

starej strechy spolu s krytinou a postavenie novej strechy podľa plánu. Žalobca v tomto období vôbec
nevedel, akú spoločnosť žalovaný 1/ zastupuje, keďže mohol vystupovať iba ako zástupca žalovaných1/, 2/ a 3/, pretože iba títo v tom čase mali podnikateľské oprávnenie na zhotovovanie strechy, teda
na zhotovenie diela. Termín zhotovenia diela, na ktorom sa žalobca so žalovanými 1/ až 4/ v októbri
2016 dohodli, bol viackrát žalovaným 1/ menený z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti (dopracovávanie

nedorobkov a reklamácií v Rojkove, výstavba strechy na požiarnej stanici v Hubovej). Dňa 19.09.2017,
kedy dostali žalovaní 1/ a 2/ od žalobcu druhých 10.000,00 eur v hotovosti, sa žalobca so žalovanými 1/,
2/ a 3/ dohodli písomne na konečnom termíne zhotovenia diela do 31.07.2018, ktorý uviedli žalovaní
1/, 2/ a 3/. Prvých 10.000,00 eur dostali žalovaní 1/, 2/ a 3/ od žalobcu bezhotovostne, a to prevodmi
v dňoch 26.10.2016 v sume 5.000,00 eur a 16.11.2016 v sume 5.000,00 eur. Táto suma

bola poukázaná na účet určený žalovaným 1/, 2/ a 3/ formou SMS, ktorú žalovaný 1/ zaslal žalobcovi.
Tento účet vraj patril žalovanému 4/, ktorý je bratrancom žalovaného 1/ a bol spoločníkom žalovaného
3/. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ súhlasili s tým, že drevo na stavbu konštrukcie strechy ako jej základu si žalobca
zabezpečí a dodá žalovaným 1/, 2/ a 3/ sám vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ nedisponovali
dostatočným množstvom dreva na stavbu konštrukcie strechy. Skutočnosť, že drevo žalobca žalovaným
1/, 2/ a 3/ dodal, potvrdil žalovaný 3/ tým, že v čl. II. bod 2.2 dohody o skončení zmluvy o dielo z

31.07.2018, kde to uviedol sám žalovaný 3/ (po prvýkrát došlo k zmene v osobe žalovaného
1/, resp. 2/, na žalovaného 3/) a zároveň tým, že žalobcovi vystavil žalovaný 2/ príjmový pokladničný
doklad č. 2 z 19.09.2017 v sume 2.500,00 eur (suma určená odhadom žalobcom a žalovaným 2/ a
vzájomneodsúhlasená).Spolutedažalobcaodovzdalžalovaným1/až3/nastavbujehostrechymateriál
- drevo v hodnote 2.500,00 eur a finančné prostriedky v sume 20.000,00 eur, pozostávajúce z

bezhotovostných prevodov v sume 10.000,00 eur (dvakrát po 5.000,00 eur) realizovaných
v dňoch 26.10.2016, 16.11.2016 a v hotovosti v sume 10.000,00 eur odovzdaných 19.09.2017. To, že
žalovaný 2/ dostal 19.09.2017 peniaze v hotovosti, potvrdzuje aj skutočnosť, že si ich žalovaný 1/ dňa
XX.XX.XXXX (o necelý rok neskôr) vložil na účet, a to v dvoch pobočkách Q. vo Q.
a T. O.. Žalobca bol v máji 2018 spolu s pánom P. T., osobou skúsenou so stavbou striech, osobne za

žalovaným na obhliadke napílenej konštrukcie. Materiál na stavbu žalobcovej strechy nebol zhotovený
kompletne a ten, čo bol napílený, tak nebol napílený v požadovaných rozmeroch a kvalite. Vzhľadom
na to, že materiál - drevo na konštrukciu strechy nebol kompletný a v požadovanej kvalite,
žalobca ho odmietol prevziať. Na tomto stretnutí po predchádzajúcich skúsenostiach so žalovanými 1/
až 3/ sa žalobca vyjadril, že má pochybnosti o splnení záväzku žalovaných 1/ až 3/ zo zmluvy

o dielo (postavenie novej strechy) včas a riadne, t. j. v termíne do 31.07.2018, čo sa napokon ukázalo
aj pravdivým. Od tohto obdobia prebehlo veľa stretnutí a telefonátov medzi žalobcom a žalovanými 1/
až 3/, kde žalobca dával čas žalovaným 1/ až 3/ na realizáciu diela, ale žalovaní 1/ až 3/ neodôvodnene
naťahovali čas a nevykonali žiadny úkon. V prípade, že by žalovaní 1/ až 3/ mali
drevo včas prichystané a mali nakúpený celý materiál, mohli už v máji 2018 začať stavať strechu a

boli by ju včas dokončili. To sa však nestalo z dôvodu, že nemali prichystanú drevenú
konštrukciu na osadenie strechy. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ až 3/ nedodržali termín zhotovenia
diela - stavby strechy a dodanie materiálu, žalobca si po doručení odstúpenia od zmluvy z 31.07.2018
žalovanými 1/ až 3/, začiatkom augusta 2018 našiel iného zhotoviteľa, ktorý už zhodenie i postavenie
novej strechy zrealizoval. Strechu žalobcovi postavila firma STRECHY DOBRÍK s.r.o., so sídlom Stupy

1467/23, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 44 633 912. Dňa 31.07.2018 žalovaný 3/ odoslal žalobcovi
dohodu o ukončení zmluvy o dielo, v ktorej vyčíslil cenu diela na 19.500,00 eur bez DPH, t. j. 23.400,00
eur s DPH, keďže žalovaný 3/ je platcom DPH. Žalobca preto aj zložil zálohu žalovaným 1/ až 3/ v skoro
celom rozsahu ešte v septembri 2017, kedy nemal žiadne pochybnosti o nesplnení si svojich povinností
voči žalovaným 1/ až 3/. Žalobca akceptoval dohodu o ukončení zmluvy o dielo vypracovanú žalovaným

3/ s veľkými výhradami (žalovaní 1/ až 3/ boli viackrát informovaní, naposledy aj na osobnom stretnutí
s jeho právnym zástupcom o akceptácii dohody žalobcom), kde upozornil na divný postup žalovaných
1/ až 3/ pri fakturácii (boli fakturované aj úkony a materiál, ktorý žalovaný 3/ vôbec neuhradil zo zálohy
žalobcu a žalobca si ho musel po 31.07.2018 kúpiť za svoje peniaze) a s tým spojenou výškou preplatku
vypočítanou žalovanými 1/ až 3/. Ďalej žalobca nesúhlasil s povinnosťami, ktoré žalovaní 1/ až 3/ touto

dohodou ukladajú žalobcovi, ktorý si na rozdiel od žalovaných 1/ až 3/ riadne a včas plnil svoje povinnosti
zo zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov ju žalobca nepodpísal a nezaslal späť žalovaným 1/ až 3/. O
skutočnosti, že žalobca súhlasí s ukončením zmluvy o dielo, boli žalovaní 1/ až 3/ informovaní aj SMS
správou od žalobcu. Napriek tomu prebehlo medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 3/, aj za
účasti ich právnych zástupcov stretnutie, ktorého cieľom bolo doriešenie problémových bodov dohody o

ukončení zmluvy o dielo, najmä vrátenia zostatku zálohy zloženej žalobcom neoprávnene zadržiavanej
žalovanými 1/ až 3/ ako rozdielu zo sumy 22.500,00 eur zaplatenej žalobcom a sumami uhradenými
žalovanými 1/ až 3/ za tovar a dovtedy vykonanú prácu, vrátane dodaného tovaru. Žalovaní 1/ až 3/ však
nesúhlasili s týmto návrhom žalobcu. Navrhli riešenie, že predajú drevo a vrátia žalobcovi peniaze, s čímvšak žalobca nesúhlasil, pretože žalovaný disponoval dostatočnou hotovosťou na to, aby vrátil žalobcovi
peniaze, t. j. zálohu, ktorá bola žalovanému od októbra 2016 žalobcom poskytnutá na zhotovenia diela,
o čom svedčia aj hotovostné vklady v sume 10.000,00 eur z XX.XX.XXXX. Žalovaní 1/ až 3/, teda nie

on priamo, ale cez svojho dodávateľa, v ktorej žalovaný objednával materiál na stavbu strechy, dodal
do 31.07.2018 iba strešnú krytinu v hodnote cca. 2.000,00 eur, ktorú z vyplatenej sumy
22.500,00 eur žalobca odpočítal. Do dňa podania žaloby žalobca so žalovanými 1/, 2/ a 3/
neuzavrel žiadnu dohodu. Vzhľadom na to, že už stavbu strechy zrealizoval žalobcovi iný dodávateľ, nie
je možné akceptovať, že by dielo dokončil žalovaný. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca

predložil do spisu listinné dôkazy.
3. Žalovaní 1/, 3/ a 4 vo vyjadrení k žalobe žiadali návrh žalobcu voči všetkým žalovaným ako nedôvodný
zamietnuť, keď popreli dôvodnosť a výšku pohľadávky uplatnenej žalobou. Súčasne žalovaní 1/ a 4/
namietali aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Žalovaný 4/ o podmienkach žiadnej zmluvy
o dielo so žalobcom nikdy nejednal a žiadnu ústnu zmluvu o dielo s ním neuzatváral. Obdobne svoju
pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore namietol aj žalovaný 1/, tvrdiac, že so žalobcom ako fyzická

osoba neuzatváral žiadnu zmluvu o dielo. Ústnu zmluvu o dielo so žalobcom uzatváral výlučne iba v
mene žalovaného 3/ ako jeho konateľ. Túto zmluvu neuzatváral so žalobcom ani v mene žalovaného 2/,
ktorý preto tiež nemal byť v tomto spore pasívne vecne legitimovaný. Nakoľko žalobca v tomto zmluvnom
vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ a zmluvné strany (žalobca a žalovaný 3/) sa tak
výlučne nedohodli, podliehajú ich zmluvné vzťahy, vrátane nárokov z nich vyplývajúcich režimu

Občianskeho zákonníka. Žalovaný 3/ namietol dôvodnosť a výšku pohľadávky uplatnenej
žalobcom.Tvrdil,žeodžalobcuprijalibasumu10.000,00eur,aniesumu20.000,00eur.Následnepotom
ako žalobca od zmluvy odstúpil, žalovaný 3/ postupoval v súlade s § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O tom svedčí aj žalobcom predložený doklad - dodací list č. 18VF00005, ku ktorému žalovaný 3/ vystavil
aj faktúru č. 18VF00005 z 28.06.2018 na sumu 9.948,50 eur, za dovtedy vykonané práce a

obstaraný a vyhotovený (typizovaný) materiál, ktorý už žalovaný 3/ nemohol použiť inak. Žalovaný
3/ niekoľkokrát vyzýval žalobcu, aby si vyhotovený a zaobstaraný materiál prevzal, čo však žalobca
neurobil. Žalovaný v 3/ preto započítal svoj nárok vo výške 9.948,50 eur za vykonané práce a obstaraný
materiál voči nároku žalobcu uplatnenom žalobou. Vzhľadom na to, že žalovaným zatiaľ nie je
známy obsah trestného spisu, ktorý navrhli pripojiť aj z dôvodu ustálenia času, kedy došlo k odstúpeniu

od zmluvy zo strany žalobcu podľa § 642 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaní 1/, 3/ a 4/ vzniesli
voči nároku žalobcu i námietku premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
za vydanie plnenia vzniknutého z dôvodu, ktorý odpadol. Ďalej uviedli, že k uzavretiu ústnej zmluvy o
dielo došlo medzi žalobcom a žalovaným 3/ BRUKER s.r.o., ktorý si riadne vykonávala svoje zmluvné
povinnosti, t.j. spracovával drevnú hmotu, nakúpil potrebný materiál pre účely dodávky a montáže krovu

a strechy pre žalobcu, pričom počas zabezpečovania materiálu a spracovávaniu drevnej hmoty
na rezivo došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení
žalovaní 1/ až 3/ navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a konateľa žalovaného 3/ (ktorý je v
tomto spore zároveň aj označený ako žalovaný 1/) a trestným spisom OO-PZ Ružomberok označeným
vyššie.

4. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2020 uviedol, že si je vedomý, že ide o komplikovaný spor vzhľadom
na počet strán, ale najmä vzhľadom na vzťahy, ktoré žalovaný 1/ vytvoril s tým, že určoval kde,
kedy, koľko, ale hlavne komu poslať peniaze. Aj pre neho ako žalobcu to bolo a stále je komplikované
od koho ich žiadať späť. Práve preto žaluje všetkých žalovaných rovnako, čo odôvodňuje v stručnosti
na základe pocitov z tých čias a aj v súčasnosti. Pre žalobcu ako záujemcu o zhotovenie

diela, keď sa už konečne dohodli na cene práce a jej rozsahu, bolo jedno, kde má uhradiť peniaze.
Uhrádzal tak, ako si určil sám žalovaný 1/. Prvýkrát žalovaný 1/ označil žalobcovi v SMS správe nejaký
účet, na ktorý mu v októbri 2016 žalobca poslal prvých 10.000,00 eur. Žalobca vôbec netušil a
ani nemal dôvod vyšetrovať, komu ten účet patrí. Druhých 10.000,00 eur žalobca odovzdal žalovanému
v rade 1/ v hotovosti dňa 19.09.2017. Žalobca vôbec nevedel, že v tomto čase, je žalovaný v rade 1/

spoločníkom a konateľom v dvoch obchodných spoločnostiach, a to žalovaného 2/ Broker company,
s.r.o., IČO: 47 626 992 a žalovaného 3/ BRUKER s.r.o., IČO: 46 440 739 - keď v tejto spoločnosti
bol od 19.04.2018 do 12.09.2019 spoločníkom aj žalovaný 4/ P. O.. Zároveň žalobca vôbec neriešil,
kde a koľko peňazí, ale hlavne prečo a na aký účet, si žalovaný 1/ určuje vložiť peniaze, resp. za koho
vystupuje a preberá ich. Komunikoval a dohadoval podmienky diela (zhodenie starej strechy

a vybudovanie novej strechy) osobne alebo telefonicky len so žalovaným 1/ U. W.. Žalobca teda žaluje
a žiada od osôb, o ktorých sa dozvedel z podaného trestného oznámenia, čo doposiaľ
neučinili. Ide o trestný spis č. ORP-343/VYS-RK-2018 z 05.11.2018. Žalobca je presvedčený,
že žalovaný 2/ je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, pretože práve žalovaný 2/ dňa 19.09.2017vystavil a potvrdil žalobcovi dva príjmové pokladničné doklady, a to pokladničný doklad č. 1 na sumu
10.000,00 eur s účelom platby dodanie materiálu a stavba strechy do 31.07.2018 a pokladničný doklad č.
2 na sumu 2.500,00 eur s účelom platby záloha drevo. V období uzatvárania a podpisovania príjmových

pokladničných dokladov bol žalovaný 1/ U. W. spoločníkom a konateľom žalovaného 2/. Spoločníkom a
konateľom žalovaného 2/ bol žalovaný 1/ U. W. do 26.04.2018, kedy predal žalovaného 2/ tretej osobe.
Žalovaný 2/ teda prevzal od žalobcu zálohu v hotovosti v sume 10.000,00 eur a tiež potvrdil, že prijal
od neho drevo v hodnote 2.500,00 eur. Túto zálohu žalobca neposkytol žalovanému 1/ ani žalovanému
3/. Žalovanému 1/ bola však poskytnutá záloha na ním určený účet v októbri 2016 v sume 10.000,00

eur (dvakrát po 5.000,00 eur). Žalobca nevie, na základe čoho a kedy došlo k prechodu povinnosti
zhotoviť dielo zo žalovaného 2/ na žalovaného 3/. O tejto skutočnosti žalobca nebol žalovanými vôbec
informovaný. Dozvedel sa o nej iba 31.07.2018, kedy mu žalovaný 3/ doručil odstúpenie od zmluvy o
dielo. Z tohto dôvodu figuruje medzi žalovanými aj spoločnosť BRUKER s.r.o., IČO: 46 440 739. Žalobca
má tiež výhrady ku faktúre, ktorú mu vystavil žalovaný a na ktorej je uvedený i materiál
z firmy Blachotrapez, ktorý však žalobcovi nebol dodaný, lebo ani po odstúpení od zmluvy žalovanými

ešte nebol zakúpený. Tento tovar bol však žalobcovi už v júni 2018 žalovaným 3/ fakturovaný, ktorý si
ešte si na to nárokoval vrátenie DPH akoby to mal zaplatené. Ide o položky vo faktúre č. 17. a doplnky
v č. 16. Žalovaný 3/ dňa 10.08.2018, t. j. celých 10 dní po odstúpení od ústnej zmluvy o dielo nemal
tento tovar zakúpený. Svedčí o tom i faktúra č. FV441800366 na sumu 974,08 eur zo dňa 08.08.2018
a faktúra č. FV441800376 na sumu 480,00 eur zo dňa 14.08.2018, kde si predmetné veci žalovaný 3/

fakturoval, napriek tomu, že ich nemal vôbec zakúpené, čo žalobca nemôže akceptovať. Žalobca nemal
problém aj sprostredkovane prevziať si veci, ktoré mu žalovaní zakúpili z peňazí, ktoré im poskytol ako
zálohu. Tomu nasvedčuje aj fakt, že na pobočke firmy Blachotrapez v Ružomberku zaplatil žalovaný (U.
W.) sumu cca. 2.000,00 eur za strešnú krytinu, ktorú si žalobca prevzal a túto sumu akceptuje. Vo faktúre
vystavenej žalovaným 3/ nesedí množstvo zhotoveného reziva i jeho rozmery. Tieto nesedeli

i napriek tomu, že nárezový plán k projektu mali žalovaní k dispozícii. Žalovaní neboli schopní
napíliť guľatinu riadne a včas podľa plánu. Na krov žalobcu bolo podľa projektu potrebných 13,23 m3
reziva. Z dreva, ktoré žalobca dodal podľa faktúry vyplýva, že zhotoviteľ vyhotovil 21,85 m3 reziva. V
dohode o odstúpení však U. tvrdil, že z jeho dreva vyhotovil 18,93 m3 v hodnote 638,00 eur. Táto cena
je vypočítaná z faktúry. Či už 18,9 m3 alebo 21,85 m3, v oboch prípadoch mal U. W. reziva viac než

dosť, keďže na krov potreboval podľa projektu 13,23 m3. Aj napriek tomu tvrdí, že dreva mu dal málo
a musel doložiť a píliť zo svojho (toto jeho drevo je vo faktúre pod č. 3 a č. 4 a spolu sú v množstve
8,51 m3 reziva). Na takéto množstvo reziva podľa koeficientu, ktorý použili žalovaní pri fakturácii, by
bolo potrebných ďalších 14,70 m3 guľatiny. Takže guľatina žalobcu 37,75 m3 + 14,70 m3 = 52,45 m3
dreva. Aj nevedomý laik vie, že toto množstvo postačuje na stavbu drevenice, a nie strechy. V

danej súvislosti žalobca uviedol, že žalovaní pracovali s uhlovou pílou, ktorá na rozdiel od gátru
(normálna píla) má vyššiu presnosť a výťažnosť. Pri takýchto výpočtoch by žalovaní museli pracovať
s gátrom, a nie uhlovou pílou. Svedčí to o tom, že nevedeli, čo robia. Keby to vedeli, tak to mali mať
napílene riadne a včas a žalobca by od nich prevzal rezivo tak, ako od nich prevzal strešnú krytinu. To,
že drevo nebolo napílené v požadovaných rozmeroch a na čas môže preukázať výpoveď svedka P. T.,

ktorý bol dňa 12.05.2018 v Hubovej spolu so žalobcom rezivo skontrolovať. Žalobca tiež nesúhlasil ani
so sumou, ktorú mu žalovaní fakturovali za porez guľatiny vo výške 1.540,00 eur (položka č.
15 faktúry), keďže žalovaní mu znehodnotili jeho guľatinu a on im má za to ešte zaplatiť. Zle napílenú
guľatinu môže potvrdiť vo svojej výpovedi svedok P. T. i SMS správa zo dňa 04.05.2020, v ktorej mu
žalovaný 3/ navrhuje, že mu škodu spôsobenú na guľatine nahradí a zaplatí sumu 2.642,00

eur. Žalobca sa s ním nedohodol, pretože z jeho zaplatených 20.000,00 eur by mu žalovaný 3/ vrátil iba
2.642,00 eur, čo je z jeho strany absolútne neakceptovateľné. Žalobca neuznáva položky na faktúre,
s výnimkou strešnej krytiny.
5. Žalovaní 1/, 3/, 4/ v duplike zo dňa 05.08.2020 uviedli, že medzi stranami nie je sporné, že v októbri
2016 došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, a ani to, že žalobca zaslal na bankový účet určený

žalovaným 1/ 2 x sumu 5.000,00 eur tak, ako to uvádza v žalobe. K uzavretiu ústnej zmluvy o dielo
došlo medzi žalovaným 3/ ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom. Zmluva o dielo z októbra
2016 bola dohodnutá s odkladacou podmienkou, že k realizácii samotného diela dôjde v priebehu roku
2017. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že žalobca zašle žalovanému 3/ zálohu za materiál spolu vo
výške 10.000,00 eur. Žalobca teda zaslal predmetnú sumu na bankový účet uvedený žalovaným 1/. Išlo

o nepodnikateľský bankový účet, nakoľko žalovaný 3/ zatiaľ túto sumu neevidoval vo svojom
účtovníctve, keďže k realizácii diela malo dôjsť až v priebehu roku 2017. Za ten čas mal žalovaný 1/ ako
fyzická osoba zabezpečiť nákup potrebného materiálu. Suma 10.000,00 eur za ten čas mala zostať v
úschove u žalovaného 4/ na bankovom účte, ktorý za týmto účelom žalovaný 1/ žalobcovioznámil. Celková cena za dielo bola dohodnutá vo výške 19.500,00 eur, t. j. spolu materiál
i práca. Predmetom zmluvy o dielo mali byť práce na realizácii novej strechy na staršom rodinnom
dome v obci D., a to v rozsahu: stavba strechy s plechovým zakrytím, nová drevená

podlaha v podkrovnej časti, veniec okolo stavby a z vonkajšej strany mali byť steny podkrovia obité
tatranským profilom. V priebehu roku 2017 (ešte pred pôvodne dohodnutou realizáciou diela) manželka
žalobcu chcela zmeniť pôvodný projekt stavby (chcela dorobiť 2 balkóny, vybudovať nový pilier), čo by
si však vyžadovalo nákup ďalšieho materiálu a zrejme aj zvýšenie samotnej ceny za dielo. Žalobca však
žalovanému 3/ uviedol, že na zvýšenie ceny za dielo peniaze nemá a tak sa zmluvné strany dohodli na

ďalšom odklade realizácie diela, pokiaľ si žalobca neušetrí ďalšie peniaze. Žalobca v tom čase si kúpil
nové motorové vozidlo a z uvedeného dôvodu nemal viac financií. Termín realizácie stavby bol teda
presunutý na rok 2018. Naďalej teda žalovaný 1/ evidoval na nepodnikateľskom účte sumu 10.000,00
eur, ktorá bola de facto takto „zmrazená“ na nákup budúceho materiálu pre účely realizácie budúceho
diela. Manželka žalobcu však v tom čase (v roku 2017) požadovala, aby žalovaný 1/ vystavil žalobcovi
nejaký doklad o tom, že mu už zaplatili 10.000,00 eur ako zálohu. Žalovaný 1/ im uviedol, že na to majú

výpis z účtu. Aj napriek tomu naďalej požadovali od žalovaného 1/ vystavenie príjmového pokladničného
dokladu. Príjmový pokladničný doklad vystavil žalovaný 1/ dňa 19.09.2017 na sumu 10.000,00 eur s
uvedením, že ide o zálohu za materiál (išlo o peniaze, ktoré boli predtým zasielané na nepodnikateľský
bankový účet v roku 2016). V roku 2017 žalobca už žiadnu ďalšiu sumu (okrem uvedených 10.000,00
eur) neposielal žalovanému 1/, a ani 3/. Žalovaný 1/ však nesprávne uviedol na príjmovom pokladničnom

doklade identifikačné údaje žalovaného 2/. Zmluvný vzťah vznikol výlučne medzi žalobcom a
žalovaným 3/, avšak s odkladacou podmienkou, že zatiaľ budú peniaze (10.000,00 eur) v
úschove u žalovaného 1/, s tým že, keď sa začne dielo žalovaným 3/ realizovať, budú tieto peniaze
vložené do pokladne, resp. na bankový účet žalovaného 3/ a riadne evidované v účtovníctve. Dňa
19.09.2017 vystavil žalovaný 1/ aj druhý pokladničný doklad na sumu 2.500,00 eur. Opäť žiadnu takúto

sumu žalobca žalovanému 1/ nevyplácal, išlo len o hodnotu drevnej hmoty, ktorú na účely realizácie
budúceho diela odovzdal žalobca žalovanému 3/. Podľa pôvodnej dohody mal žalovaný 3/ zabezpečiť
komplet potrebný materiál na budúcu realizáciu diela. Koncom roka 2016 však volal žalobca žalovanému
1/, že má možnosť zohnať lacnejšie guľatinu na stavbu. Zmluvné strany sa teda dohodli, že túto guľatinu
žalobca 3/ spíli na potrebné rozmery a použije pri realizácii diela (s tým, že manipulačné a piliarske

prácebudúsamozrejmepredmetomfakturácie)ataktovyhotovenérezivo(vzniknuténapílenímguľatiny)
nebude žalovaný 3/ žalobcovi v konečnej faktúre a konečnom vyúčtovaní fakturovať. Žalobca preto
dodal ním zabezpečenú guľatinu v objeme 35,73 m3, ktorú zložil u žalovaného 3/ a táto bola
odložená na budúcu prácu v zmysle zmluvy o dielo. Žalobca však opäť trval na tom, aby bol vystavený
príjmový pokladničný doklad na sumu 2.500,00 eur, čo mala byť ako hodnota drevnej hmoty. Žalovaní

1/ až 3/ akcentovali, že v septembri 2017 žalobca im neodovzdával žiadnu ďalšiu finančnú zálohu (nad
rámecuvedených10.000,00eur,ktorépredtýmuhradilnaoznačenýbankovýúčet).Jepredsanelogické,
aby žalobca ako objednávateľ uhradil v tom čase de facto celú sumu za dielo (dokonca nad rámec
dohodnutých 19.500,00 eur) s tým, že dielo malo byť realizované až v priebehu nasledujúceho roka
(10.000,00 eur + 10.000,00 eur + 2.500,00 eur = 22.500,00 eur). Pri akomkoľvek zhotovení

veci, resp. kúpy budúcej veci a pod. sa takmer nikdy na začiatku neplatí predsa celá suma (a v tomto
prípade nie nízka), aby následne k samotnému plneniu malo dôjsť až o niekoľko mesiacov, resp. až o
rok. Toto tvrdenie žalobcu je preto absolútne nepravdivé. Žalovaný 3/ priznal, že od žalobcu prijal jedine
sumu 10.000,00 eur a guľatinu v objeme 35,73 m3. To nepriamo potvrdzuje aj samotný žalobca
v žalobe na strane 3, tretí odsek. Podotkli, že v návrhu písomnej dohody o ukončení zmluvy o dielo sa

uvádza, že žalobca uhradil celkovo zálohu na materiál vo výške 10.000,00 eur. Ak by teda mal žalobca
ako to tvrdí údajne zaplatiť zálohu až vo výške 20.000,00 eur, je zrejmé že takúto výhradu by voči tomuto
návrhu dohody vzniesol ako prvú a zásadnú. Navyše pri oboch údajných zálohách (tak pri uhradení
sumy 2 x po 5.000,00 eur a pri príjmových pokladničných dokladoch na sumu 10.000,00 eur sa uvádza
ako účel „platba za materiál“ resp. „záloha na materiál“. Je zrejmé, že len materiál nemohol stáť spolu

20.000,00 eur, ak bola dohodnutá celková suma za dielo (teda materiál + práca) vo výške 19.500,00
eur. Tieto všetky nezrovnalosti podľa názoru žalovaných 1/ až 3/ preukazujú, že žalobca uhradil len
1x sumu spolu 10.000,00 eur a jeho ostatné peňažné nároky sú teda vymyslené, snažiac sa zneužiť
situáciu, keď má žalobca u seba dva doklady o zaplatení nejakých finančných prostriedkov. Žalovaný
1/ tiež priznal, že tým, že v roku 2017 sa nechal žalobcom a jeho manželkou „dotlačiť“ k vystaveniu

dodatočného potvrdenia o prijatí zálohy vo výške 10.000,00 eur (aj napriek tomu, že žalobca
disponoval výpismi z jeho účtu o úhrade zálohy), zneprehľadnil celú situáciu. Nič to však nemení na tom,
že žalobca zaplatil žalovanému 1/ ako zálohu za nákup budúceho materiálu len sumu 10.000,00 eur a
nič viac. Od mája 2018 už malo dôjsť k zhotoveniu samotného diela (napokon v rozsahupodľa pôvodnej dohody z roku 2016, bez zmien navrhnutých manželkou žalobcu v roku
2017). Žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 3/ preto vložil sumu 10.000 eur (2 x po 5.000,00 eur, t. j.
ktorú mu predtým v roku 2016 zaplatil žalobca do úschovy na nepodnikateľský účet)

na podnikateľský účet žalovaného 3/ a túto sumu oficiálne zaevidoval do účtovníctva BRUKER, s.r.o.
Uvedenú skutočnosť preukazujú hotovostné vklady z XX.XX.XXXX, ktoré žalobca predložil do spisu ako
prílohukžalobe.Žalovaný3/sizároveňzačalpostupnepripravovaťajmateriálnastavbustrechy,najskôr
začal napiľovať drevo na stavbu a postupne aj nakupoval ostatný materiál potrebný na realizáciu diela. Z
dreva dodaného žalobcom žalovaný 3/ vyhotovil rezivo uvedené vo faktúre č. 18VF00005 pod číslami 1,

2, 4, 5, 11, 13, 14 a 21. Ide celkovo o približne 23,85 m3 reziva (položka 21 - Profil 90 m2 nie
je uvedená v m3, ale 90 m2 predstavuje objem približne 2 m3). Tieto položky nie sú uvedené vo faktúre,
fakturovaný je iba porez a manipulácia s guľatinou 37,75 m3 - položka č. 15 faktúry. Výťažnosť z dreva
žalobcu je teda viac ako 60 % (presne 63 %), čo je veľmi dobrý výsledok, keďže zväčša býva výťažnosť
z guľatiny okolo 50 %. Žalovaný 3/ používa uhlovú pílu, ktorá na rozdiel od gátrovej píly môže
v rámci guľatiny robiť aj mimostredové rezivo (gáter vypíli hranol len zo stredu guľatiny). Uhlová píla

má hrubšie píly (5,5 mm) ako gáter (3,5 mm), preto je výťažnosť z oboch druhov píl približne rovnaká.
Pri gátri však pracovník strávi viac času, nakoľko musí vyberať správnu guľatinu, tak aby po stredovom
pílení ostalo čo najmenej odpadu (pri uhlovej píle takáto práca nie je potrebná, nakoľko táto si dokáže
pri mimostredovom pílení sama prispôsobiť pílenie v rámci danej guľatiny podľa požadovaného rozmeru
napiľovaného budúceho hranolu). Žalobca doposiaľ nepreukázal, že by na svoj projekt potreboval iba

13,23 m3 reziva tak, ako to tvrdí. Nepredložil k žalobe žiadny projekt. Žalovaný 3/ tvrdí, že množstvo
reziva uvedené vo faktúre č. 18VF00005 bolo potrebné na realizáciu diela. Navyše ak sa aj všeobecne
v projekte budúcej stavby uvádza určité množstvo reziva potrebné pre realizáciu stavby, ide o samotné
hranoly, dosky a pod., ktoré sú potrebné na realizáciu krovu. V tomto množstve projektovaného reziva
sa však nepočíta s doskami, latami, ktoré sú len pomocné (napr. šalovacie dosky) a ktoré sa po použití

z diela odstránia a ktoré sú na ďalšiu činnosť nepoužiteľné. Okrem toho vo fakturovanom množstve
vyhotoveného reziva je aj rezivo potrebné na výstavbu detského domčeka (položka č. 11), ktoré chcel
žalobca z dodaného dreva napíliť ešte v priebehu roku 2017 a ktoré mu žalovaný 3/ v tom čase aj napílil
a žalobca si po toto rezivo ešte v roku 2017 aj prišiel s prívesným vozíkom. Detský
domček si potom žalobca sám svojpomocne zrealizoval na svojom pozemku. Ohľadom

údajných nedostatočných rozmerov napíleného dreva žalovaní v rade 1/ až 3/ uviedli, že žalobca toto
svoje tvrdenie dostatočne nepreukázal (projektom a pod.). Žalovaný 3/ zotrval na svojom
tvrdení, že rezivo v čase pílenia bolo z guľatiny napílené v požadovanom množstve a rozmeroch. Ďalej
uviedol, že rezivo sa vyrába z guľatiny, ktorá nie je vysušená a preto sa môže stať, že po napílení reziva
a jeho postupnom sušení, rezivo svoj rozmer zmení aj o 0,5 cm. Nič to však nemení na zachovaní

vlastností dreva a nie je to ani žiadna vada brániaca v realizácii samotného diela. Čo sa týka existencie
zmluvného záväzku medzi žalobcom a žalovaným 4/ žalovaní uviedli, že doposiaľ nie je preukázané, že
by žalovaný 4/ so žalobcom vôbec ohľadom zmluvy o dielo jednal a žalobca to vo svojej žalobe a ani
v nasledujúcich svojich vyjadreniach netvrdí. Žalovaný 4/ teda nie je v tomto spore subjektom pasívne
vecne legitimovaným, preto je potrebné žalobu voči nemu zamietnuť.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 26.10.2016 na
číslo účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bola poukázaná platba 5.000,00 eur - T. C. platba za
(zadávateľ T. C.), dňa 16.11.2016 bola na rovnaké číslo účtu poukázaná suma 5.000,00 eur - platba
za materiál (zadávateľ T. C.). Predmetné číslo účtu (patriace žalovanému 4/ - poznámka odvolacieho
súdu) bolo žalobcovi oznámené formou SMS od žalovaného 1/ dňa 25.10.2016. Dňa 19.09.2017

vyhotovil žalovaný 2/ príjmový pokladničný doklad č. 1 na sumu 10.000,00 eur podpísaný žalovaným 1/
s poznámkou záloha na materiál (stavba strechy) a dodanie materiálu a stavba strechy do 31.07.2018
a tiež pokladničný doklad č. 2 na sumu 2.500,00 eur - záloha na drevo hranol. Dňa XX.XX.XXXX bola
žalovaným 1/ na účet SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX patriaci žalovanému v rade 3/ vložená suma
5.000,00 eur v pobočke Vrútky s poznámkou Denis Fedič - záloha za materiál a rovnaká suma dňa

XX.XX.XXXX v pobočke Dolný Kubín s poznámkou T. C.. V oboch prípadoch žalovaným 1/. Písomnú
zmluvu o dielo na pokrytie strechy uzatvoril žalobca so spoločnosťou STRECHY DOBRÍK s.r.o. dňa
07.11.2018. Cena diela 15.228,00 eur s DPH. Dňa 31.07.2018 vypracovala spoločnosť BRUKER s.r.o.
Dohodu o ukončení diela. Zároveň dňa 28.06.2018 vyhotovila táto spoločnosť žalobcovi faktúru č.
VF00005 na sumu 5.593,66 eur s DPH, avšak v rovnaký deň s rovnakým číslom vyhotovila faktúru na

sumu 9.948, 50 eur s DPH. Predmetom faktúry bolo dodanie materiálu a prác. Dňa 05.09.2018 zaslala
spoločnosť BRUKER s.r.o. žalobcovi výzvu na prevzatie materiálu. Dňa 08.08.2018 žalobca prevzal od
spoločnosti Blachotrapez s.r.o. materiál na strechu v hodnote 947,08 eur a dňa 14.08.2018 v hodnote
480,00 eur, ktorý aj vyplatil. Z čestného prehlásenia T. vyplynulo, že v čase vyplatenia dvoch zálohpo 5.000,00 eur v roku 2016 bola vlastníčkou účtu, z ktorého odišli peniaze, no na tomto účte boli aj
peniaze žalobcu. Aj napriek tomu, že sú so žalovaným 1/ rozvedení, žijú v spoločnej domácnosti. O
zhotovení novej strechy na rodinnom dome v Q. komunikoval výlučne žalobca, ona sa U. W. pýtala na

niečo iba raz pred vypracovaním projektu. Spoločnosť, ktorá im strechu vyhotovila, vychádzala iba z
jedného projektu, žiadny iný sa nevyhotovoval. T. C. nebola pri odovzdávaní peňazí v hotovosti, ktoré
dal žalobca žalovanému 1/ v septembri 2017, no nepochybovala o tom, že ich skutočne vyplatil, nakoľko
táto suma aj reálne doma od uvedeného dňa chýbala.
7. Právny vzťah založený zmluvou o dielo konajúci súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je

nevyhnutné aplikovať ust. § 488 a § 489, § 631 a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca v
danom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ - fyzická osoba. Vychádzajúc z ust. § 488, § 489, § 631, § 632,
§ 633 ods. 1 a 2, § 634 ods. 1 a 2, § 635 ods. 1 až 4, § 637 ods. 1 a 2, § 640, § 641 ods. 1 a 2 a § 642 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka citovaných v napadnutom rozhodnutí, súd prvej inštancie konštatoval, že
po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že v októbri 2016 došlo k uzavretiu ústnej zmluvy
o dielo medzi žalovaným 3/ spoločnosťou BRUKER s.r.o. konajúcou prostredníctvom konateľa U. W.

(tiež označeným ako žalovaný 1/) a žalobcom za cenu 19.500,00 eur bez DPH. Medzi
stranami sporu bolo nesporné, že na bankový účet určený žalovaným 1/ zaslal žalobca 2 x po 5.000,00
eur tak, ako to uvádza v žalobe. Aj keď žalobca tvrdil, že nemal vedomosť, koho v čase
uzatvárania zmluvy žalovaný 1/ zastupuje, vychádzajúc z výpisu z obchodného registra vložky č.
55777/L je zrejmé, že žalovaný 3/ má v predmete svojho podnikania uskutočňovanie stavieb a ich zmien.

Žalovaný 2/ spoločnosť Broker company s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra vložky č. 34314/
S takýto predmet podnikania zapísaný nemá. Na základe toho považoval konajúci súd za nesporné
tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že dielo mala vykonať spoločnosť BRUKER s.r.o. Tiež nebolo sporným, že
spoločnosť BRUKER s.r.o. dielo nezrealizovala a že táto spoločnosť dňa 31.07.2018 vypracovala návrh
dohody o ukončení zmluvy o dielo, ktorá však nebola podpísaná žalobcom. Zároveň žalobca nepoprel,

že na základe tohto návrhu došlo skutočne k dohode o ukončení zmluvy o dielo medzi ním a
žalovaným 3/. Zmluva o dielo tak ku dňu 31.07.2018 zanikla. Nebolo tiež sporným, že dňa 19.09.2017
vyhotovil žalovaný 2/ príjmový pokladničný doklad č. 1 na sumu 10.000,00 eur podpísaný žalovaným 1/
s poznámkou záloha na materiál (stavba strechy) a dodanie materiálu a stavba strechy do 31.07.2018 a
tiež pokladničný doklad č. 2 na sumu 2.500,00 eur - záloha na drevo hranol (táto suma sporná nebola).

DňaXX.XX.XXXXbolažalovaným1/naúčetSKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXvpobočkeQ.vložená
suma 5.000,00 eur s poznámkou T. C. - záloha za materiál a rovnaká suma dňa XX.XX.XXXX na ten
istý účet v pobočke T. O. s poznámkou T. C..
8. V konaní však zostala medzi stranami sporná skutočnosť, či dňa 19.09.2017 žalobca poskytol
žalovanému 2/ prostredníctvom žalovaného 1/ hotovostnú zálohu, ktorú zálohu potom žalovaný 1/ ako

konateľ spoločnosti žalovaného 3/ vložil na účet tejto spoločnosti dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti
konajúci súd konštatoval, že žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 3/ neuniesol dôkazné bremeno, ktorý
tvrdil, že na žiadosť vtedy prítomnej manželky žalobcu - T. C. (bývalej manželky - poznámka súdu)
dňa 19.09.2017 vystavil účtovné doklady č. 1 a 2 ako potvrdenie o tom, že žalobca už uhradil na účet
označený žalovaným 1/, patriaci však žalovanému 4/ dve zálohové platby na vykonanie diela v celkovej

výške 10.000,00 eur. To však z obsahu uvedených dokladov vôbec nevyplýva. T. C. však vo svojom
čestnom prehlásení tvrdila, že nebola osobne prítomná pri odovzdávaní tejto hotovostnej
sumy žalobcom. Žalovaný 1/ aj ako konateľ žalovaného 3/ toto tvrdenie nijako nevyvrátil a nenavrhol ani
výsluch - konfrontáciou T. C.. Jeho tvrdenia o neprevzatí tejto zálohy tak zostali ničím nepreukázané.
Okresnýsúdtiežzdôraznil,žepríjmovýpokladničnýdokladjeriadnyúčtovnýdokladapatrípodľazákona

č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
účtovníctve“) k účtovným záznamom, ktoré tvoria účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky. Pokiaľ teda
žalovaný 1/ ako konateľ spoločností žalovaným 2/, 3/ takýto doklad vystavil, finančné prostriedky mali
byť zaznamenané ako hotovostný príjem do pokladne prijímateľa a žalobcovi mala byť vystavená riadna
zálohová faktúra. Toto však žalovaný 1/ neurobil a sám uviedol, že do účtovníctva žalovaného 2/ túto

sumu nikdy nezaevidoval.
9. Pokiaľ sa týka zálohy zaplatenej v roku 2016 na účet patriaci žalovanému 4/, z listinných
dôkazov zaevidovaných v oboznámenom trestnom spise číslo ČVS:ORP-343/VYS-RK-2018 vyplynulo,
že dňa 27.10.2016 bola na účet žalovaného 4/ pripísaná platba 5.000,00 eur - T. C. platba za materiál,
uvedená suma bola dňa 07.11.2016 vybratá v hotovosti žalovaným 1/. Dňa 16.11.2016 bola

pripísaná platba 5.000,00 eur - platba za materiál T. C., dňa 18.11.2016 vybratá v hotovosti žalovaným
1/. Od novembra 2016 teda žalovaný 1/ disponoval hotovosťou vo výške 10.000,00 eur a tvrdil, že
nakupoval materiál na vykonanie diela, platil zálohy a potom XX.XX.XXXX celú túto hotovosť vložil na
účet spoločnosti žalovaného 3/. Žalovaný 1/ tak tieto peniaze poukázal na účet žalovaného 3/ až v časekeďsaužmalodielorealizovať,keďžetermínjehokonečnejrealizácieboldohodnutýnadeň31.07.2018.
Je teda možné predpokladať, že materiál na realizáciu diela žalobcu bol v tom čase už zakúpený, resp.
vyhotovený. Na skutočnosť o aké finančné prostriedky sa jednalo, žalovaný 3/ nenavrhol vykonať žiadny

dôkaz, napr. účtovnými dokladmi, či výsluchom osoby, vykonávajúcej firemné účtovníctvo. Jeho tvrdenia
sapotomjaviaakonepresvedčivé,čomožnovyvodiťajznímtvrdenéhospôsobunakladania s
finančnými prostriedkami zverenými mu žalobcom za účelom realizácie diela.
10. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti okresný súd dospel k záveru,
že žalovanému (bližšie neoznačenému - poznámka odvolacieho súdu) sa v tomto spore nepodarilo

vyvrátiť tvrdenie žalobcu o poskytnutí zálohy na vykonanie diela v sume 20.000,00 eur a
v hodnote dodanej guľatiny vo výške 2.500,00 eur. Žalobca však od uvedenej celkovej
sumy odpočítal cenu krytiny uhradenú žalovaným 3/ vo výške 2.000,00 eur a predmetom žaloby je suma
20.500,00 eur. Po vyhodnotení výpovede svedka P. T., ktorý napokon zrealizoval dielo - výmenu strechy
žalobcu okresný súd považoval za preukázané, že hranoly napílené žalovaným 3/ boli na vykonanie
diela použiteľné. Žalobca totiž dôkaz o ich nepoužiteľnosti súdu neposkytol. Vychádzajúc z ust. § 635

ods. 4 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 3/
(plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) prvoinštančný súd zo
žalovanej istiny 20.500,00 eur potom odpočítal sumu 2.500,00 eur za guľatinu, sumu 1.540,20 eur za
porez guľatiny a sumu 108,08 eur za hobľovanie 90 m2 profilu z materiálu zákazníka účtovanej faktúrou
č. 18FV00005 zo dňa 28.06.2018. Celková suma, ktorú je žalovaný 3/ povinný zaplatiť žalobcovi tak

predstavuje sumu 16.351,72 eur, a preto v ostatnej časti nároku okresný súd žalobu zamietol.
Pokiaľ sa týka ostatných položiek uvedených vo faktúre žalovaný 3/ nepreukázal, že by ich žalobcovi
dodal. Námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/, 3/, 4/ súd vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc
z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, sa
žalobca dozvedel zo žalovaným 3/ vyhotovenej dohody o ukončení zmluvy o dielo zo dňa 31.07.2018,

kedy získal vedomosť, že žalovaný 3/ dielo aj napriek zaplateným zálohám nezrealizuje. Subjektívna
premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňa 01.08.2018 a uplynula 01.08.2020. Žaloba bola podaná
na súd dňa 10.03.2020, teda včas.
11. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 517 ods. 2 a k § 53b ods. 1). Ku dňu omeškania bola základná
úroková sadzba ECB 0,00% teda úrok z omeškania predstavuje 5,00% z dlžnej istiny. Nakoľko sa jedná
vo veci o občianskoprávny spor, nie je možné priznať žalobcovi úrok uplatňovaný podľa Obchodného
zákonníka, preto v prevyšujúcej časti uplatňovaného úroku súd žalobu zamietol.
12. Pokiaľ sa týka žalovaných 1/, 2/ a 4/ prvoinštančný súd voči nim žalobu zamietol, nakoľko v tomto

sporenebolopreukázanébyžalovaný1/,konalvovzťahukžalobcoviakosúkromnáosoba,keďvdanom
prípade U. W. konal výlučne ako konateľ dvoch obchodných spoločností - žalovaných 2/ a 3/. Pokiaľ sa
týka žalovaného 2/, aj keď účtovné doklady č. 1 a 2 z 19.09.2017 boli vystavené na uvedenú spoločnosť
Broker company s.r.o., v konaní bolo preukázané, že táto obchodná spoločnosť nikdy uvedené
zálohy žalobcu neprevzala do svojho účtovníctva, tak ako to tvrdil žalovaný 1/, tieto finančné prostriedky

boli vložené na účet žalovaného 3/. Vo vzťahu k žalovanému 4/ súd žalobu zamietol, nakoľko v tomto
konaní nebolo sporným, že jeho účet bol len platobným miestom, na ktorý žalobca v roku 2016
poukázal zálohy na vykonanie diela, ktoré však ihneď po ich vložení v hotovosti vybral žalovaný 1/, ktorý
nesporne tvrdil, že v danom prípade konal ako konateľ spoločnosti 3/, a nie ako súkromná osoba.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1

CSP, keď plne úspešným žalovaným 1/ a 4/ priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi v
rozsahu 100 %, nakoľko mali vo veci plný úspech. Žalovanému 2/ trovy nepriznal, nakoľko zo spisového
materiálu mu žiadne nevyplývajú, tento bol v konaní absolútne nečinný. Vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným 3/ súd postupoval podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobca mal vo veci úspech
čiastočný - žalovaná suma 20.500,00 eur priznaná 16.351,72 eur, t. j. pomer úspechu a neúspechu

79,76:20,24 = úspech žalobcu 59,52%, ktorému je povinný ich nahradiť žalovaný 3/.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/, a to proti jeho
výrokomI.aIV.,ktorýsadomáhaljehozrušeniaavráteniavecisúduprvejinštancievnapadnutejčastina
ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhal tak, aby odvolací súd rozsudok okresného

súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 3/ v celom rozsahu
zamietne.
15. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia,
že vo veci bolo žalobcom poskytnutých zálohovo celkovo 20.00,00 eur a tiež drevná hmota na ďalšiespracovanie v hodnote 2.500,00 eur. Ďalej konajúci súd uviedol, že nakoľko došlo k dohode o
odstúpení zmluvy o dielo, bolo potrebné pri vrátení poskytnutých záloh vychádzať z ust. § 635 ods. 4 a
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri odpočítaní sumy 2.500,00 eur za guľatinu, sumy

1.540,20 eur za porez guľatiny a sumy 108,08 eur za hobľovanie 90 m2 profilu tak, ako to vyplývalo z
faktúry č. 18FV00005 z 28.06.2018 (odsek 26. napadnutého rozsudku).
16. Odvolateľ namietal, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným 3/ okresný súd nesprávne právne
posúdil, resp. nárok plynúci žalovanému 3/ voči žalobcovi subsumoval pod nesprávnu právnu normu.
Podľa názoru odvolateľa nárok žalovaného 3/ po odstúpení od zmluvy bolo potrebné posúdiť v súlade

s ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresným súdom aplikovaný § 635 ods. 4 Občianskeho
zákonníka sa totiž týka možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany objednávateľa a nárokov z takéhoto
zrušenia zmluvy plynúcich v prípade, ak dôjde k zmene ceny za dielo počas platnosti zmluvy. K takejto
situácii však v prejednávanom spore nedošlo. Nárok žalovaného 3/ voči žalobcovi ako zhotoviteľovi po
odstúpení od zmluvy bolo preto potrebné podriadiť pod ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je
tak zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
17. Ďalej sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa dopustil aj inej vady, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], a to v časti priznaného príslušenstva
judikovanejpohľadávky.Súdprvejinštancietotižpriznalžalobcoviúrokzomeškaniavovýške5%,avšak
bez uvedenia, či sa jedná o úrok ročný, mesačný, denný a podobne. Táto vada v tejto časti zakladá

neurčitosť výroku, a teda aj jeho nezákonnosť.
18. Okrem toho súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], keď vychádzal zo záveru, že žalovanému
3/sanepodarilopreukázať,žebyzostranyžalobcubolaposkytnutálenjednazálohavovýške10.000,00
eur (dňa 27.10.2016 vo výške 5.000,00 eur a dňa 07.11.2016 vo výške 5.000,00 eur) a priklonil sa

k tvrdeniu žalobcu o tom, že bola poskytnutá aj ďalšia peňažná záloha, a to vo výške 10.000,00
eur (dňa 19.09.2017). K tomuto záveru konajúci súd dospel na základe žalobcom predloženého
príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 19.09.2017 za prijímateľa Broker company s.r.o.,
t. j. žalovaného 2/.
19. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by sa do majetkovej dispozície žalovaného

3/ dostali obidve zálohy (spolu vo výške 20.000,00 eur). Žalobca tvrdil a žalovaný 3/ to ani nepoprel,
že konateľ žalovaného 3/ U. W. vložil dve hotovostné vklady po 5.000,00 eur na bankový
účet žalovaného 3/, a to dňa XX.XX.XXXX v dvoch pobočkách Q., a.s. (Q. a T. O.). Žalobca však
netvrdil a netvrdil to ani žalovaný 3/, že by do majetku žalovaného 3/ bola vložená aj druhá záloha,
resp. druhých 10.000,00 eur. Prvá záloha (2 x 5000,00 eur) v roku 2016 bola vložená na bankový účet

vedený na žalovaného 4/, ktorú sumu následne vybral žalovaný 1/ - U. W.. Dôkazom o druhej zálohe vo
výške 10.000,00 eur, ktorej vyplatenie žalovaní 1/, 3/ a 4/ v spore popierali, je iba príjmový pokladničný
doklad zo dňa 19.09.2017, ktorý je vystavený nie žalovaným 3/, ale žalovaným 2/. Nie je teda zrejmé,
na základe akého dôkazu súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný 3/ mal preukázateľne disponovať
oboma žalobcami tvrdenými zálohami v celkovej výške 20.000,00 eur (ktoré skutkové tvrdenie si súd

prvej inštancie osvojil). Žalovaný 3/ však počas celého konania tvrdil, že dostal a disponoval iba jednou
zálohou vo výške 10.000,00 eur, čo bolo napokon v konaní preukázané hotovostnými vkladmi na jeho
účet. Žiaden iný dôkaz o tom, že by žalovaný 3/ dostal aj druhú sumu vo výške 10.000,00 eur,
sa v súdnom spise nenachádza.

20. Napriek tomu súd prvej inštancie v odseku 28. napadnutého rozsudku tvrdí, že konateľ žalovaného
3/ vložil finančné prostriedky na účet žalovaného 3/, a teda zálohy, hoc bol pokladničný doklad vystavený
na žalovaného 2/ a tieto prostriedky nikdy neprevzal do svojho účtovníctva. Ako už bolo uvedené vyššie,
jedinýmdôkazomnachádzajúcimsavspise,ktorýpreukazujeprevzatiezálohdoúčtovníctvažalovaného
3/, sú dva hotovostné vklady po 5.000,00 eur, obidva zo dňa XX.XX.XXXX. Žiadny iný dôkaz

o prevzatí ďalších 10.000,00 eur sa v súdnom spise nenachádza. Napokon aj samotný žalovaný 1/ ako
konateľ žalovaného 3/ na pojednávaní dňa 24.06.2021 pri svojom výsluchu uviedol, že do účtovníctva
žalovaného 3/ dával iba 10.000,00 eur, a nie čiastku 20.000,00 eur, ako to mylne uvádza súd prvej
inštancie.

21. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobca mu poskytol zálohu na dielo iba vo
výške 10.000,00 eur. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolateľa nevysporiadal so
skutočnosťami tvrdenými žalovaným 3/, prezentovanými v rámci záverečného prednesu jeho zástupcu
na pojednávaní dňa 16.07.2021. V konaní bolo preukázané, konkrétne oboznámením vyšetrovaciehospisu OO-PZ Ružomberok sp. zn. ORP-343/VYS-RK-2018, a to zápisnicou o výsluchu žalobcu ako
oznamovateľazodňa05.01.2018,vktorejžalobcaakooznamovateľuviedol,žedohodnutácenazadielo
bola 19.500,00 eur bez DPH. V tejto súvislosti tiež žalovaný 3/ poukázal na to, že je neštandardné, aby

objednávateľ zhotoviteľovi vopred poskytol zálohu vo výške 20.000,00 eur, t. j. sumu, ktorá prevyšuje
dohodnutú cenu za dielo, a to dokonca v čase, kedy dielo ešte nebolo realizované. Ďalej žalovaný
zdôraznil, že v prípade všetkých záloh (tak tých, ktoré boli preukazované výpisom z bankového účtu z
roku 2016, ako aj druhej preukazovanej príjmovým pokladničným dokladom z roku 2017) sa ako účel
platby uvádza „Záloha na materiál“. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že celková cena za

dielo bude zahŕňať tak materiál, ako aj prácu, s výnimkou časti drevnej hmoty, ktorú dodal samotný
žalobca. Je zrejmé, že zálohy poskytované len na materiál a vo výške 20.000,00 eur nemohli
byť zálohami len na tento účel, ale museli zahŕňať aj samotnú prácu. Je teda nelogické,
aby žalobca len za materiál zaplatil zhotoviteľovi zálohovo čiastku 20.000,00 eur, ak celková dohodnutá
cena za dielo (zahŕňajúca materiál, prácu i realizáciu) bola 19.500,00 eur.
22.Nakoľkosúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutínesprávneaplikoval§635ods.4Občianskeho

zákonníka, hoci mal na prejednávaný spor aplikovať § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu, aj čo do nárokov žalovaného 3/ ako zhotoviteľa, voči žalobcovi
ako objednávateľovi z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo pred jeho úplným vykonaním.
Ustanovenie§642ods.1Občianskehozákonníkadávazhotoviteľoviprávopožadovaťodobjednávateľa
sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce, ako aj náhradu účelne vynaložených nákladov. Súd prvej

inštancie však priznal žalovanému 2/ voči žalobcovi sumu 2.500,00 eur za guľatinu, sumu 1.540,20 eur
za porez guľatiny a sumu 108,08 eur za hobľovanie 90 m2 profilu z materiálu zákazníka (odsek 26.
napadnutého rozsudku). Výsluchom svedka P. T. však bolo preukázané, že drevo, ktoré napílil žalovaný
3/, bolo použiteľné na stavbu žalobcu. Tento záver konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 26.
napadnutého rozsudku. Ostatné položky fakturované žalovaným 3/ žalobcovi faktúrou č. 18VF00005

okresný súd žalovanému 3/ voči žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané,
že by tieto ostatné položky (materiál) žalovaný 3/ žalobcovi dodal. V danej súvislosti odvolateľ namietal,
že súd prvej inštancie opomenul aplikovať v tomto spore ust. § 560 Občianskeho zákonníka, ktoré
sa aplikuje na tzv. synalagmatické záväzky, keď záväzok z bezdôvodného obohatenia z titulu, ktorý
odpadol, nepochybne takýmto záväzkom je. Na túto skutočnosť poukazoval zástupca žalovaného 3/

aj na pojednávaní dňa 16.07.2021. Synalagmatickosť záväzku sa prejavuje práve v tom, že účastník
záväzku, ktorý je povinný plniť skôr, môže toto svoje plnenie odoprieť práve až do času, kým bude
druhým účastníkom poskytnuté, resp. zabezpečené vzájomné plnenie. V prejednávanom spore bolo
jednoznačne preukázané, že po odstúpení od zmluvy o dielo žalovaný 3/ listom zo dňa
05.09.2018 vyzval žalobcu na prevzatie výsledkov doterajšej práce na dohodnutom diele. Aj z výpovedí

žalobcu i žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 24.06.2021 vyplynulo, že žalobca odmietol tovar
prevziať a podpísať dodací list. Žalobca tvrdil, že drevo odmietol prevziať s odôvodnením, že toto nebolo
napílené v požadovaných rozmeroch a množstve. Z výsluchu svedka P. T. však vyplynulo, že drevo
napílené žalovaným 3/ bolo na stavbu žalobcu použiteľné. Tento dôvod neprevzatia výsledkov činnosti
žalovaného 3/ teda nebol dôvodný.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä synalagmatickosť záväzku a preukázateľnú
pripravenosť žalovaného 3/ odovzdať výsledky svojej činnosti riadne žalobcovi a preukázateľné
neodôvodnené námietky žalobcu, čo do kvality a množstva, nebol dôvod na to, aby súd nepriznal
žalovanému 3/ voči nároku uplatnenému žalobcom v tomto spore, aj čo do ostatných položiek
vyfakturovaných predmetnou faktúrou. Práve s poukazom na § 642 ods. 1 a § 560 Občianskeho

zákonníka mali byť voči nároku žalobcu uplatnené ním vykonané práce a účelne vynaložené náklady
nasledovné položky: č. 3 - hranoly na stojky - 0,88 m3 v sume 216,48 eur, č. 6 - materiál hranoly na
krov - 7,63 m3 v sume 1.876,98 eur, č. 7 - železná armatúra v sume 579,50 eur, č. 8 - farba na
krov v sume 485,00 eur, č. 9 - farba na profil v sume 198,00 eur, č. 10 - montáž dielcov v sume 89,00
eur, č. 12 - klince na šalovacie dielce v sume 14.50 eur, č. 15 - porez a manipulácia s guľatinou 37,75

m3 v sume 1.540,20 eur, č. 16 - krytina a doplnky v sume 2.047,18 eur, č. 17 - odkvapový systém v
sume 588,00 eur, č. 18 - tatranský profil hrúbka 24 mm 45 m2 v sume 472,50 eur, č. 19 - tatranský profil
hrúbka 16 mm 45 m2 v sume 279,00 eur, č. 20 - hobľovanie 90 m2 profil z materiálu zákazníka v sume
108,08 eur, spolu v sume 8.494,42 eur.
24. V prípade položky č. 16 - krytina a doplnky bolo v priebehu konania preukázané, že doplnky

ku krytine si zakúpil sám žalobca (faktúra č. FV441800366 a faktúra č. FV441800376
na sumu 480,00 eur) u spoločnosti Blachotrapez v celkovej sume 1.454,08 eur, ktoré žalobca pripojil k
vyjadreniu z 13.07.2020. Túto sumu žalovaný 3/ odpočítal z pôvodne fakturovanej sumy 3.501,26 eur.25. Započítajúc sumu 8.494,42 eur oproti zálohe 10.000,00 eur (platby dvakrát po
5.000,00 eur), ktorá ako jediná bola vložená do majetku žalovaného 3/, mal byť žalovaný 3/ potom
správne zaviazaný zaplatiť žalobcovi iba sumu 1.505,58 eur a v ostatnej časti mal súd žalobu zamietnuť.

26. Ďalej odvolateľ uviedol, že po tom, čo bolo z výpovede svedka P. T. preukázané, že drevo napílené
žalovaným 3/ bolo použiteľné na stavbu žalobcu, čím boli pôvodné námietky žalobcu týkajúce sa
nekvality a nepoužiteľných výsledkov činnosti žalovaného 3/ vyvrátené, mal žalobca ako dominus litis
upraviť (doplniť) žalobný návrh tak, aby bola z neho zrejmá vzájomná podmienenosť v plnení strán
sporu vyjadrená v petite žaloby (povinnosť žalovaného 3/ zaplatiť žalobcovi určitú sumu oproti povinnosti

žalobcu prevziať konkrétny materiál). Tento nedostatok je podľa žalovaného 3/ samostatným dôvodom
na zamietnutí žaloby.
27. Nakoľko výrok VI. o výške nároku na náhradu trov konania nadväzuje na výrok I. o čiastočnom
vyhovení žalobe, žalovaný 3/ namieta aj zákonnosť tohto výroku, ktorý trpí vadou nezákonnosti.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na cene diela

19.500,00 eur bez DPH. Po pripočítaní DPH tak potom cena diela by bola minimálne 23.400,00 eur.
Minimálna cena je žalovaným 1/ uvedená z toho dôvodu, že vo väčšine prípadov
zmlúv o dielo si zhotovitelia priúčtujú vždy niečo navyše, pretože pri rozoberaní stavby alebo
skladaní zistia nejaké nedostatky, s ktorými pôvodne nepočítali, alebo sa navýši rozpočet z dôvodu, že
sa navýši cena stavebného materiálu a podobne. To, že kompletná cena diela bola dohodnutá bez

DPH, potvrdzuje aj vyjadrenie žalovaných 1/ až 3/, ktorí chceli vykonať dielo pre žalobcu čo najlacnejšie,
a preto ho mala robiť spoločnosť, ktorá nie je platcom DPH, konkrétne spoločnosť Broker Company,
s.r.o. (žalovaný 2/). Je tak zrejmé, že žalobca nezaplatil žalovaným plnú cenu na dielo. Jednalo sa len
o čiastočnú cenu za dielo, aj keď vo vyššej sume, než býva obvyklé, a to z dôvodu nátlaku žalovaného
1/ v Q. 19.09.2017 a obavy žalobcu, či žalovaný vôbec začne dielo zhotovovať. Žalobca v tomto spore

nikdy netvrdil, že prijatá záloha bola iba na nákup materiálu. Vyššia cena diela bola kompletná, vrátane
prác. Zálohy teda mali slúžiť nielen na nákup materiálu, jeho dodanie, ale aj na realizáciu samotného
diela. Žalovaní nielenže nenapílili drevo včas a riadne a stavbu nezrealizovali, ale ani nekúpili a nedodali
žalobcovi požadované tovary, a ešte k tomu ani dobrovoľne nevrátili nespotrebovanú časť z prijatých
záloh. Práve preto bol žalobca nútený podať žalobu na súd v tejto veci.

29. Čo sa týka drevnej hmoty slúžiacej na porez guľatiny, žalobca a žalovaný si boli od
začiatku plne vedomí, že túto drevnú hmotu dovezie žalovanému sám žalobca. Vzhľadom na to, že
žalovaný túto drevnú hmotu popílil nesprávne (v nesprávnych rozmeroch) a oneskorene, vyzval žalobcu
na jej prevzatie až po odstúpení od zmluvy o dielo v septembri 2018, t. j. mesiac a pol po doručení
odstúpenia od zmluvy o dielo. Je tak zrejmé, že do omeškania sa dostal žalovaný,

a nie žalobca. Aplikácia synalagmatickosti zmluvných vzťahov upravená v ust. § 560, § 635 alebo
§ 641 Občianskeho zákonníka nemôže byť preto na tento prípad aplikovaná. Žalobca sa totiž ako
objednávateľ nemôže dostať do omeškania z dôvodu, že žalovaný ako zhotoviteľ nedodal žalobcovi
napílené drevo na dielo v požadovaných rozmeroch. Žalovaný síce vyzval žalobcu na jeho prevzatie
v odstúpení od zmluvy o dielo, no toto drevo ešte nemal riadne napílené, čo potvrdila aj

výpoveď svedka P. T. na pojednávaní dňa 24.06.2021, ktorý uviedol, že žalovaný ho konštatoval po
31.07.2018. Relevantnou skutočnosťou je aj to, že od zmluvy o dielo neodstúpil objednávateľ, ale jeden
z dvoch zhotoviteľov (BRUKER, s.r.o.), a to z toho dôvodu, že nestihol dohodnutý
termín jeho zhotovenia (31.07.2018), uvedený na príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017. Túto
skutočnosť potvrdzujú aj výpovede žalovaných, ktorí na pojednávaniach vôbec netvrdili, že by dielo

pre žalobcu zrealizovali riadne, ale najmä včas. Žalobca pri uplatnení nároku započítal aj ním dodané
drevo (suma dohodnutá sporovými stranami odhadom na 2.500,00 eur), keďže zo strany žalovaných
nedošlo k jeho dodaniu, ale skôr k znehodnoteniu, keďže drevo nebolo napílené v rozmeroch uvedených
v projekte, čo potvrdil aj svedok P. na pojednávaní dňa 24.06.2021. Už z napíleného porezu v menších
rozmeroch sa väčšie rozmery požadované podľa projektovej dokumentácie napíliť nedajú. Žalovaní v

priebehu konania nenamietali, že by im žalobca nepredložil projektovú dokumentácia, na základe ktorej
mali pri zhotovení diela postupovať. Napokon sám žalovaný 1/ uviedol, že drevo pílil podľa projektovej
dokumentácie predloženej žalobcom. Bolo by nelogické, že ak by mal zhotoviteľ napílené drevo riadne
a včas, následne by čakal na jeho odovzdanie objednávateľovi až po odstúpení od zmluvy o dielo,
ktoré mimochodom vystavil a doručil sám žalovaný zhotoviteľ a nie žalobca. Pre žalobcu bol záväzný

termín zhotovenia diela 31.07.2018, vrátane dodania materiálu a vykonania všetkých prác, ktorý deň
si sporové strany uviedli na príjmovom pokladničnom doklade. Žalobca preto nebol povinný písomne
odstúpiť od zmluvy o dielo, ak zo strany žalovaných nebol dodržaný termín zhotovenia diela. Po tomto
termíne žalobca nebol povinný od žalovaných prevziať nič. Všetko, čo bolo žalovaným vykonávané adodané po tomto termíne preto žalobca nebol povinný prevziať, ani zaplatiť. Zároveň je nelogické, aby
si žalobca (objednávateľ) neprevzal správne napílené drevo, t. j. v požadovaných rozmeroch, keďže
drevo si sám zakúpil a musel si následne zaobstarať nové pre nového zhotoviteľa. Nie, že by to bolo

nehospodárne, ale časovo neefektívne. Je zrejmé, že riadne napílené drevo by žalobca
použil aj pri zhotovení diela iným zhotoviteľom. Žalobca bol u žalovaného pozrieť stav napíleného dreva
v mesiaci máj 2018 spoločne so svedkom F.. Vtedy zistili, že hlavné a najpodstatnejšie časti sú už
napílené, ale nesprávne (boli napílené v menších rozmeroch, ako bolo uvedené v projekte). Druhýkrát si
išiel žalobca prevziať napílené drevo k žalovanému na základe jeho výzvy dňa 28.06.2018. V uvedený

deň vznikla najskôr jedna faktúra vystavená žalovaným na nižšiu sumu a následne, keď žalovaný vedel,
že dielo nezhotoví, vystavil druhú faktúru s tým istým dátumom a pod tým istým číslom, no skoro s
dvojnásobne vyššou sumou, ktorú priložil k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Ani koncom mesiaca jún 2018
nemal žalovaný drevo kompletne napílené, no hlavne neopravil nesprávne napílené drevo, ktoré bolo
najpodstatnejšie a najzákladnejšie, s najväčšími rozmermi. Jeho píla dané rozmery nevedela napíliť, čo
potvrdilajsamotnýžalovanýnapojednávaní.Právepretosižalobcaneprevzaldrevoodžalovanýchpred

uplynutím lehoty na zhotovenie diela. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že nech už nepíli drevo a
neopravuje, že to aj tak nestihne a že žalobca už osloví iných zhotoviteľov. Po odstúpení od zmluvy o
dielo doručeného žalovaným si žalobca drevo neprevzal, lebo ešte ani v mesiaci 8/2018 ho žalovaný
nemal riadne napílené. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že sám žalovaný ešte v mesiaci 8/2018, teda po
termíne 31.07.2018, sa kontaktoval s P., aby si overil rozmery napíleného dreva. Toto tvrdenie potvrdzuje

aj fakt, že k výzve na prevzatie napíleného dreva došlo až v mesiaci 9/2018. Žalovaní teda pílili drevo
aj po dátume 31.07.2018 a snažili sa zakúpiť ešte nejaký materiál, hoc duplicitne a dodať ho žalobcovi.
30. Ďalej žalobca uviedol, že napriek tomu, že okresný súd neuviedol v rozsudku, o aký úrok z
omeškania sa jedná, v danom prípade sa podľa názoru žalobcu jedná o chybu v písaní, keď najmä
zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že sa jedná o 5 % úrok z omeškania.

Ďalej žalobca uviedol, že od samého začiatku súdneho konania sám žalovaný 1/ uviedol, že prijaté
peňažné prostriedky nepriznal do firmy Broker Company (žalovaného 2/), pretože túto spoločnosť
predával a aj predal v mesiaci 4/2018, t. j. pred dokončením diela. Z tohto dôvodu predmetné peňažné
prostriedky vložil na účet žalovaného 3/ - Bruker s.r.o., ktorá bola platcom DPH, a teda neobstojí
tvrdenie žalovaného, že by mal žalovaný 3/ zhotoviť dielo žalobcovi bez DPH. O vložení peňazí na

účet žalovaného 3/ svedčia dva hotovostné vklady zo dňa XX.XX.XXXX, keď aj sám žalovaný aj vo
svojom odvolaní uviedol, že obdržal od žalobcu peniaze v hotovosti. Tomu nasvedčuje aj tvrdenie
žalovaného, že nakupoval materiál na stavbu, minimálne strechu, ktorú žalobca od zaplatenej zálohy
s drevom, t. j. od sumy 22.500,00 eur riadne odpočítal. Je tak zrejmé, že ak by sa jednalo o peňažnú
hotovosť žalovaného z konca roku 2016, nemohol by vložiť na účet žalovaného 3/ celú zálohu, ale iba

jej časť, ktorá predstavuje čiastku po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný vynaložil na zaplatenie strechy
bez doplnkov. Práve naopak, táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o peniaze z
mesiaca september 2017. Argumentácia žalovaných o tom, že peniaze vložené na účet BRUKER, s.r.o.
(žalovaného 3/) sú peniazmi žalobcu z konca roka 2016, je účelová, vymyká sa z logického i časového
hľadiska, a preto nemôže byť dôvodná a dôveryhodná. Je nelogické, aby niekto držal peniaze 2 a

pol roka doma, resp. na cudzom účte a následne si ich vložil na firemný účet, tobôž, ak tie peniaze
potreboval napríklad na nákup materiálu, ku ktorému aj došlo. Otázkou zostáva, prečo si žalovaný,
ak sa jednalo o peniaze z roku 2016, nevložil tieto peniaze ešte pred prijatím zálohy v roku 2017
na účet, keď malo dôjsť k vystavenie príjmového pokladničného dokladu potvrdzujúceho len prijatie
peňazí z roku 2016. Prečo žalovaný v príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017 neuviedol, že

sa jedná o peniaze z roku 2016? Ak by takéto niečo žalovaný od žalobcu žiadal, žalobca by mu
druhú zálohu v sume 10.000,00 eur určite neodovzdal. Pokiaľ by argumentácia žalovaného bola čo
i len čiastočne pravdivá, je zrejmé, že by vystavil napr. dva príjmové pokladničné doklady, alebo by
uviedol do poznámky takú informáciu, ako bolo uvedené vyššie. Argumentácia
žalovaných v odvolaní smeruje k tomu, že žalobca odstúpil od zmluvy o dielo, ktoré malo byť realizované

do 31.07.2018 v zmysle príjmového pokladničného dokladu z 19.09.2017. Táto argumentácia však
nezodpovedá činnosti, resp. skôr nečinnosti žalovaných, časovej súslednosti a nemá ani logiku, pretože
žalovaný si sám svojou argumentáciou protirečí, keď najskôr tvrdil, že peniaze neprijal, následne už
tvrdil, že ich ani do spoločnosti nepriznal a iné tvrdenia; odstúpenie od zmluvy poslal v posledný deň
zrealizovania diela samotný žalovaný (zhotoviteľ), keďže si bol vedomý, že to v dohodnutom termíne

nestihne. Je jednoznačné, že príjmové pokladničné doklady zo dňa 19.09.2017 vystavil U. za spoločnosť
Broker company s.r.o. Zároveň je nelogické a protirečivé, ak by žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného
2/ vystavil príjmový pokladničný doklad na druhú časť zálohy v sume 10.000,00 eur bez toho, aby
prijal nejaké ďalšie peniaze. K výpovedi svedka P. odvolateľ uviedol, že v danom prípade menovanýsvedok len potvrdil kvalitu dreva, ktorá bola dobrá. Je z nej zrejmé, že žalobca doniesol
žalovanému kvalitné drevo (guľatinu), no nepotvrdzuje to, že napílené drevo bolo použiteľné na stavbu
diela. K tomu, či drevo bolo napílené aj v správnych rozmeroch v tej kvalite, v ktorej bolo napílené, je

nutné v celom komplexe vyhodnotiť výpoveď svedka P. T.. Zároveň odvolateľ dodal, že žalovaný mal
dostatok času aj finančných prostriedkov od žalobcu vo formách záloh, aby aspoň zakúpil materiál na
stavbu strechy a dodal ho žalobcovi. Žalovaný tak neurobil v roku 2017 a následne ani v roku 2018,
odhliadnuc od napílenia dreva. Žalobca si neprevzal napílené drevo od žalovaného, lebo žalovaný ho
nemal napílené v požadovaných rozmeroch, a to v termíne do 31.07.2018. Po tomto

dátume si žalobca kúpil nové drevo (guľatinu) na porez. Žalovaný vyzval žalobcu na prevzatie dreva
až v mesiaci september 2018, t. j. jeden a pol mesiaca po tom, čo on sám odstúpil od zmluvy. Je tak
zrejmé, že ak bol v omeškaní s akýmkoľvek plnením žalovaný (zhotoviteľ) napriek tomu, že mu žalobca
(objednávateľ) vyplatil cenu skoro za celé dielo, nemohol sa dostať do omeškania s plnením žalobca
(objednávateľ). Z tohto dôvodu nie je možné zaviazať žalobcu, aby si aj po dohodnutom finálnom termíne
na zhotovenie diela (31.07.2018) prevzal od žalovaného to, čo stihol opraviť, ale hlavne zaviazať ho k

tomu, aby za také plnenie aj zaplatil. Vychádzajúc z ust. § 631 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že
do omeškania nielen s napílením dreva, aj ale s objednávaním materiálu na strechu (okrem strešnej
krytiny), sa dostal žalovaný (zhotoviteľ) a nie žalobca (objednávateľ), ktorého jedinou povinnosťou bolo
zaplatiť zhotoviteľovi za zhotovenie diela dojednanú cenu, a ktorú si žalobca aj splnil. Napriek tomu mu
žalovaný nechce dobrovoľne vrátiť zvyšné peniaze. Je tak zrejmé, že odvolanie žalovaného 3/ nemôže

byť dôvodné.

31. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie aj žalobca, a to proti jeho výrokom I., II., III., IV.
a VI., ktorý sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovaným 1/
až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu 20.500,00 eur spolu s príslušenstvom a nadväzne

na to rozhodne aj o trovách konania.
32. Svoj opravný prostriedok odvolateľ odôvodnil ust. § 365 písm. d), f) a h) CSP. Ďalej uviedol, že
celý spor je nevyhnutné rozdeliť minimálne do dvoch období z pohľadu platieb záloh, a to od prijatia
prvej zálohy koncom roka 2016 (2 x 5.000,00 eur) žalovaným 1/ do prijatia druhej
zálohy (10.000,00 eur - príjmový pokladničný doklad č. 1 z 19.09.2017) žalovaným 1/ „možno“ ako

konateľom žalovaného 2/ a od prijatia druhej zálohy v hotovosti (10.000,00 eur - príjmový pokladničný
doklad č. 1 z 19.09.2017) žalovaným 1/ „možno“ ako konateľom žalovaného 2/ do odstúpenia od zmluvy
(31.07.2018). Zároveň je potrebné počas celej doby dojednaného zmluvného vzťahu medzi sporovými
stranami rozdeliť dielo, resp. úkony žalovaných na diele nasledovne: 1/ nákup materiálu, 2/ dodanie
materiálu a napíleného dreva zo základného materiálu žalovaných, 3/ napílenie dreva, a 4/ stavba -

montážstrechy.Jetopreto,lebožalovaný1/disponovaldvomiobchodnýmispoločnosťami,ktorémohliči
už jednotlivo alebo subdodávateľsky zhotovovať dielo tak, aby to bolo pre žalobcu výhodnejšie (tvrdenie
žalovaného 1/), teda dielo mohol rozdeliť medzi dve svoje obchodné spoločnosti (žalovaní 2/ a 3/) a aj
fakturovať žalobcovi týmito spoločnosťami.
33. Odvolateľ namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý sa týka

žalovaných a ich povinností, či už z diela, ale aj záväzku plniť žalobcovi (prezentované v bode 20.
napadnutého rozsudku). Nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že žalovaný 2/ to nemohol byť,
lebo v obchodnom registri nemal zapísaný taký predmet podnikania. Je pravdou, že žalovaný 2/ síce
nemal v obchodnom registri zapísaný predmet podnikania zhodný so žalovaným 3/, a teda nemohol
dokončiť stavbu, ale mal zapísané iné predmety podnikania, ktoré by mohli byť a mali byť použité

na niektoré jednotlivé činnosti diela, jedine a výlučne, čo nemohol vykonať žalovaný 2/, bola stavba
strechy. Čiže žalovaný 2/ mal a mohol vykonať pre žalobcu kúpu materiálu, napílenie dreva a dodať
ho v požadovaných rozmeroch a kvalite žalobcovi, pretože od 04.01.2014 mal zapísané v predmete
svojej činnosti Opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva a kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod).

Žalobca aj žalovaný na polícii (trestný spis č. ČVS:ORP-343/VYS-RK-2018) zhodne uviedli,
že to malo byť pre žalobcu výhodnejšie, a teda mala to robiť firma, ktorá nebola platcom DPH, t. j.
spoločnosť Broker Company, s.r.o. (žalovaný 2/). Túto skutočnosť žalovaný na súde nepoprel. Naopak,
potvrdil, že to mala byť táto spoločnosť s tým, že on ju pred dokončením diela v mesiaci apríl 2018
predal. Žalovaný dôvod predaja uvedenej spoločnosti nevedel vysvetliť. Jeho tvrdenie, že mal úmysel

dielo zhotoviť pre žalobcu čo najvýhodnejšie, sa preto javí ako zavádzajúce, až klamlivé. Výhodnosť
celého zhotovenia diela bola v tom, že za materiál zakúpený žalovaným 2/ (zakúpený žalovaným od
subdodávateľa s DPH) by nebol žalobcovi fakturovaný s ďalším navýšením DPH zo strany žalovaného,
t. j. dielo (okrem prác pozostávajúcich zo stavby strechy) by bolo pre žalobcu o 20 % lacnejšie. Pokiaľžalovaný 1/ vedel, že ide predávať žalovaného obchodnú spoločnosť - žalovaného 2/ v mesiaci apríl
2018, mal žalobcovi vyfakturovať vyššie vykonané činnosti s výnimkou strešnej krytiny tak, aby splnil
to, čo sľúbil. Rovnako to bolo aj s objednaním a dodávkou strešnej krytiny bez doplnkov. Žalovaný

objednal strešnú krytinu, ktorú mu žalobca odpočítal zo žalovanej sumy, lebo túto si žalobca prevzal
a použil na stavbu strechy. Žalovaný 1/ tak neurobil, ale namiesto toho vystavil žalobcovi faktúru dňa
28.06.2018, cca 3 mesiace po predaji spoločnosti na žalovaného 3/, ktorý bol platca DPH. Žalobcovo
dielo sa tak predražilo minimálne o DPH vo výške 20 %. Naviac, žalovaný vložil peniaze v hotovosti na
účet žalovaného 3/ v dvoch pobočkách Q., a.s. dňa XX.XX.XXXX, teda až približne o 11 dní neskôr, ako

bola vystavená faktúra. Napokon žalovaní vystavili dve faktúry s tým istým číslom a v ten istý deň, ale
na rôzne sumy. Vychádzajúc z tvrdení žalovaných, ktorí nenamietali, že dielo mali a mohli vykonávať
obaja a že od samého začiatku bolo jasné, že to má robiť žalovaný 2/, a nie žalovaný 3/. Odvolateľ
tiež akcentoval, že k zmene zhotoviteľa diela došlo až na základe predaja žalovaného 2/ žalovaným
1/ v mesiaci apríl 2018, t. j. cca 3 mesiace pred dokončením diela. O tomto kroku žalovaní žalobcu
vôbecneinformovali.Tútoskutočnosťžalobcazistilnazákladevlastnejčinnosti.Žalobcajepresvedčený,

že žalovaný sa nachádzal v ťažšom finančnom období. Napriek tomu, že mu bola v mesiaci 9/2017
poskytnutá žalobcom druhá záloha na dielo, žalovaný nenakúpil žiadny materiál pre žalobcu, resp. mu
ho ani nedodal a ani ho nevyzval, aby si ho prišiel prevziať. Dúfal, že väčšinu si vyfakturuje s nádejou,
že žalobca to nechá tak a nebude sa s ním súdiť. Práve to bol dôvod žalovaného, ktorý si v mesiaci
september 2017 prišiel vypýtať od žalobcu druhú časť zálohy na dielo. To zároveň potvrdzuje aj to, že

sa nemohlo jednať o peniaze z konca roka 2016, ktoré žalovaný podľa vlastných tvrdení mal vložiť na
účet dňa XX.XX.XXXX, lebo tieto už nemal. Sám žalovaný potvrdil, že v období zima 2016 až september
2017 kupoval staronovú pílu. Nemožno preto súhlasiť s názorom konajúceho súdu, ktorý rozsudkom
zaviazal zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom výlučne žalovaného 3/, a nie aj žalovaných 1/ a 2/
spoločneanerozdielne.Takýmtopostupomokresnýsúdnielenženedôvodnezúžilokruhžalovaných,ale

aj vyvrátil tvrdenie žalovaných, ktorí vôbec netvrdili, že dielo mal vykonať iba žalovaný 3/ a že vykonané
dielo nemá byť čo najvýhodnejšie pre žalobcu. Týmto vyhodnotením súd nepriamo tvrdí, že žalobca si
nevybral žalovaného z dôvodu jeho najvýhodnejšej ponuky spomedzi ostatných, čo je však absolútny
nezmysel. Žalobca si žalovaného vybral práve preto, že mal pre neho najvýhodnejšiu ponuku, ktorá bola
bez fakturácie DPH nižšia o 20 %.

34. Vo vzťahu k prijatiu druhej zálohy v sume 10.000,00 eur dňa 19.09.2017 žalobca uviedol, že
sám žalovaný 1/ v trestnom konaní uviedol, že prijaté peňažné prostriedky nepriznal do firmy Broker
Company, s.r.o. (žalovaného 2/), pretože túto spoločnosť predával a aj predal v mesiaci apríl 2018, a
preto tieto peňažné prostriedky vložil na účet žalovaného 3/ (BRUKER s.r.o.), ktorá mu ostala, a preto
tvrdenie žalovaného, že cena diela mala byť bez DPH, nemôže obstáť.

35. Skutočnosť, že žalovaný 1/ peniaze nevložil na účet žalovaného 2/, ale na účet žalovaného 3/ v
dvoch hotovostných vkladoch dňa XX.XX.XXXX, uviedol žalovaný 3/ aj vo svojom odvolaní,
čím potvrdzuje, že od žalobcu obdržal hotovosť (peniaze). Fakt, že sa jedná práve o túto hotovosť treba
aj vykladať v súvislosti s tvrdením žalovaného, že nakupoval materiál na stavbu,
minimálne strešnú krytinu, ktorú žalobca od zaplatenej zálohy spolu s drevom, t. j. od sumy 22.500,00

eur riadne odpočítal. Ak teda mala byť výlučne hotovosť žalovaného 1/ z konca roku 2016 (2 x 5.000,00
eur), žalovaný 1/ nemohol dňa 09.07.2008 vložiť celú zálohu, ale iba jej časť, a to po odpočítaní sumy,
ktorú vynaložil na zaplatenie strechy bez doplnkov, ktorú si žalobca aj prevzal. Žalovaný mohol vložiť
na účet maximálne 8.000,00 eur ako zostatok z peňazí prijatých v roku 2016 za podmienky, že by dostal
len jednu zálohu vo výške 10.000,00 eur. V priebehu sporu vyšlo najavo viacero skutočností, ktoré

nepriamo alebo vo vzájomnej súvislosti popierajú tvrdenia žalovaných a naopak potvrdzujú tvrdenia
žalobcu. Napríklad v tomto prípade, že išlo o peniaze z mesiaca september 2017, ktoré žalovaný 1/
vkladal na účet žalovaného 3/ XX.XX.XXXX, boli jeho súkromné (pozri ako je to uvedené v zápisnici
z pojednávania z 24.06.2021) a výpoveď žalovaného 1/ na str. 7, ktorý však vkladal svoje súkromné
peniaze sám a dobrovoľne uvádzal do poznámky „záloha“ a tiež „T. C.“ (dôkaz - dve potvrdenia Q. a.s.

o hotovostnom vklade peňazí na účet XX.XX.XXXX (2 x 5.000,00 eur). Žalobca je presvedčený, že
argumentácia žalovaných o tom, že peniaze vložené na účet žalovaného 3/ sú peniazmi žalobcu z konca
roku 2016, je účelová, ktorá však z logického, a ani z časového hľadiska nebola v spore preukázaná.
Naopak, aj toto potvrdzuje, že žalovaný nielenže zavádzal a klamal žalobcu, ale zavádza a klame súd.
Ktobypredsadržalpeniazedvaapolrokadoma,resp.nacudzomúčteapotombysiichvložilnafiremný

účet, keď tieto peniaze potreboval napr. na nákup materiálu, ktorý na tento účel doposiaľ nepoužil.
Naviac, prečo žalovaný na príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017 neuviedol, že sa jedná o
peniaze z roku 2016. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú vo vyjadrení k odvolaniu
vo vzťahu k vystavenému príjmového pokladničnému dokladu zo dňa 19.09.2017. Nie je tiež zrejmé,prečo si žalovaný, ak má ísť o peniaze z roku 2016 nevložil tieto peniaze v roku 2017 ešte pred prijatím
druhej zálohy na účet, keď malo dôjsť k vystaveniu príjmového pokladničného dokladu, potvrdzujú
len prijatie peňazí z roku 2016. Prečo žalovaný 1/ nevystavil v septembri 2017 príjmový pokladničný

doklad priamo na žalovaného 3/, ktorý mal byť podľa jeho tvrdenia jediným zhotoviteľom diela. Celá
argumentácia žalobcu ohľadne príjmového pokladničného dokladu nasvedčuje tomu, že pokiaľ by mal
žalovanýskutočnýzáujemodsaméhozačiatkuzazmluvniťzhotoveniedielaprežalobcuprostredníctvom
žalovaného 3/ (BRUKER, s.r.o.), vystavil by príjmový pokladničný doklad na žalovaného 3/ a nie na
žalovaného 2/. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj to, že žalovaný dostal ďalšie (druhé iné) peniaze vo

forme druhej zálohy v mesiaci 2017, t. j. odlišné finančné prostriedky než tie, ktoré dostal koncom roka
2016. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu a predložené dôkazy vystavené žalovanými 1/ až 3/
a najmä tvrdenia sporových strán, najmä žalovaného a dôkazov, ktoré nepreukazujú jeho tvrdenia je
nesporné, že žalovaným boli prijaté dve zálohy spolu v sume 20.000,00 eur, čo potvrdzuje aj fakt, že
príjmový pokladničný doklad bol vystavený na inú obchodnú spoločnosť. Sporné je však, kto má peniaze
vrátiť a akú výšku. Ak by platila hypotéza č. 1, že tvrdenia žalovaného 1/ týkajúce sa prijatia peňazí z

konca roka 2016 (prvá časť zálohy) a vložením na účet žalovaného 3/, tak by ju mal vrátiť žalovaný
3/ po odpočítaní iba (výlučne) strešnej krytiny, ktorá bola žalobcovi dodaná ešte pred odstúpením od
zmluvy a ktorú sumu aj žalobca pred podaním žaloby odpočítal od žalovanej istiny. V prípade prijatia
a prevzatia druhej časti zálohy dňa 19.09.2017 (v sume 10.000,00 eur) by mal súd dospieť k záveru,
že je ju povinný vrátiť žalovaný 1/, ktorý ju nepriznal do firmy a ponechal si túto sumu, čo

on svojím podpisom potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade. V opačnom prípade, ak bol podpis
na príjmovom pokladničnom doklade č. 1 z 19.09.2017 žalovaného 1/ ako podpis konateľa žalovaného
2/, by mal túto časť v celosti (keďže nepracoval na diele a ani nič nezakúpil) vrátiť žalobcovi. Na
základe tvrdení žalovaného 1/, že na predmetnom príjmovom pokladničnom doklade je jeho podpis a
že peniaze nepriznal do firmy, hoci tak spraviť mal, je žalobca presvedčený, že tieto peniaze mu má

vrátiť primárne žalovaný 1/ a až sekundárne žalovaný 2/. Ak by platila hypotéza č. 2, teda tá, ku ktorej
dospel konajúci súd logicky a na základe dôkazov, a teda, že zdroj peňazí vložených žalovaným 1/
XX.XX.XXXX pochádzali z prijatej zálohy zo dňa 19.09.2017, tak súd by mal dospieť k tomu, že tieto
peniaze je povinný vrátiť žalobcovi žalovaný 3/ po odpočítaní vynaložených peňazí na kúpu strešnej
krytiny, ktorá bola žalobcovi dodaná ešte pred odstúpením od zmluvy, pretože žalobcom zakúpené a

dodanédrevovhodnote2.500,00eurboložalovanýmznehodnotenéanahobľovanédrevo90m2nebolo
žalobcovi dodané a na jeho prevzatie bol vyzvaný až v mesiaci september 2018, t. j. 1 a pol mesiaca
po tom, čo dňa 31.07.2018 žalovaný 3/ odstúpil od zmluvy, ako aj to, že peniaze prijaté koncom roka
2016 (2 x 5.000,00 eur) má vrátiť žalovaný 1/ alebo žalovaný 4/ z dôvodu bezdôvodného obohatenia
(preplatok záloh za dielo) spoločne a nerozdielne. Nakoľko žalobca vo svojom opravnom prostriedku

zopakoval svoju argumentáciu k synalagmatickosti zmluvného záväzku a započítaním ďalších položiek
z faktúry žalovaného po 31.07.2018 identicky ako to prezentoval vo svojom vyjadrení k žalobe.

36. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
okresného súdu tak, že zaviaže žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

20.500,00 eur spolu s príslušenstvom a zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho
konania.
37. Uviedol, že z obsahu spisového materiálu má za to, že žalobca sa svojou žalobou na súde
domáha vrátenia svojich peňazí, ktoré poskytol žalovaným vo forme záloh v októbri a novembri 2016
a v septembri 2017, a to po odpočítaní toho, čo si žalovaný riadne a včas voči žalobcovi splnil, keďže

tieto peniaze žalovaný dobrovoľne ani napriek písomnej výzve žalobcu a dvom osobným stretnutiam
dodnes nevrátil. Primárne si treba dôkladne uvedomiť, že žalovaný 1/ (U. W.) v období od októbra 2016
do apríla 2018 bol konateľom dvoch obchodných spoločností (žalovaného 2/ - Broker company, s.r.o.
a žalovaného 3/ - BRUKER s.r.o.), ktorých bol aj spoločníkom, a teda mohol a zastupoval okrem seba
ako fyzickú osobu aj tieto dve obchodné spoločnosti. Je nemysliteľné a nelogické, aby žalobca žaloval

všetkých, vrátane U. W. ako fyzickej osoby, ak by vedel od žalovaného, koho zastupuje, resp. za koho
žalovaný 1/ rozpráva v čase, keď sa dohadovali na diele. Žalobca vedel jedine to, že žalovaný
1/ má dve obchodné spoločnosti, z ktorých jedna nie je platiteľom DPH. Zároveň podľa tvrdení, ktoré sú
nesporné, žalobca vedel jedine to, že to má byť pre neho výhodnejšie, čo tiež nebolo v konaní sporné.
Celé konanie žalovaného 1/, U. W., a to je jedno, či zastupoval žalovaného 2/ alebo žalovaného 3/

bolo počas obdobia dojednaného zmluvného vzťahu zmätočné a zavádzajúce. Tak tomu bolo aj na
súde, kde sám od začiatku nevedel, kto má dielo zhotovovať. Žalovaný zavádzal (ak vedome neklamal)
nielen samotného žalobcu, ale aj vyšetrovateľa a súd. Žalovaný 1/ tvrdí, že dielo malo byť pre žalobcu
výhodnejšie, no následne predá žalovaného 2/, t. j. subjekt, ktorý nie je platiteľom DPH inej osobe vmesiaci apríl 2018, teda pred dohodnutým termínom zhotovenia diela (31.07.2018). To všetko nemožno
označiť za nič iné ako klamlivé konanie, ak nie podvod. Ak by vyššie uvedená argumentácia nemala byť
pravdivá, nie je zrejmé, prečo by žalovaný 1/ prijímal druhú zálohu v septembri 2017 za žalovaného 2/, ak

mal byť zhotoviteľom diela žalovaný 3/. Žalobca počas pojednávaní na súde, ale aj vo svojom opravnom
prostriedku a v trestnom konaní ČVS:ORP-343/VYS-RK-2018 uviedol, že spoločnosťou,
ktorá mala realizovať dielo, bol žalovaný 2/ Broker company, s.r.o. K predmetu podnikania obchodnej
spoločnosti sa žalobca vyjadril už vo svojom odvolaní, kde sa predmetom podnikania zapísaným v
čase dohody o dielo až po jeho zrealizovanie žalovaným (do 31.07.2018) detailne venuje. V zmysle

odôvodnenia rozsudku, ktorým okresný súd ustálil ako pasívne legitimovaného v spore iba žalovaného
3/ (BRUKER s.r.o.) možno vyvodiť len z toho, že žalovaný 2/ (Broker company, s.r.o.) nemal zapísaný
v obchodnom registri predmet podnikania na zhotovenie prác, v tomto prípade diela. Netreba však
opomínať fakt, že obidve firmy patrili žalovanému 2/ a mohli dielo zhotoviť aj subdodávateľsky medzi
sebou, čo bolo pre žalobcu rovnako výhodné. Na základe uvedeného je evidentné,
že po predaji žalovaného 2/ žalovanému 1/ už neostávalo nič iné iba zaslať odstúpenie od zmluvy

žalovaným 3/ (spoločnosťou BRUKER s.r.o.). V dôsledku toho aj pred vyšetrovateľom i na súde tvrdil,
že subjektom, ktorý mal dielo zrealizovať, bola práve spoločnosť BRUKER s.r.o., keďže žalovaný 1/ už
nebol konateľom a ani spoločníkom žalovaného 2/. Práve z tohto dôvodu odstúpenie od zmluvy o dielo
už nebolo možné zo strany žalovaného žalobcovi nielen vystaviť, ale ani zaslať. K tvrdeniu žalovaného
o tom, že je nelogické, aby mu žalobca poskytol zálohu vo vyššej sume ako bola dohodnutá cena za

dielo, t. j. že žalobca poskytol žalovanému celkom sumu 20.000,00 eur, hoci dielo malo stáť 19.500,00
eur bez DPH žalobca uviedol, že si uvedomuje, že urobil hlúposť, čo už dávno oľutoval, keďže z dôvodu
kamarátskeho vzťahu nečakal, že žalovaný pre neho dielo nielenže nezhotoví, ale že mu ani nevráti
peniaze, resp. vystaví mu faktúry na sumy, ktoré ďaleko presahujú rozumnú čiastku za
celé dielo, keďže v tom čase už peniaze nemal. Žalovaný bol tak nútený navýšiť jednotkové sumy za

úkony, aby nemusel žalobcovi vracať veľa peňazí. Ide o tzv. možný preplatok 500,00 eur, ktorý nie je až
taký vysoký s prihliadnutím na fakt, že počas zhotovovania diela sa môžu prihodiť všelijaké komplikácie.
Zároveň tým, že bola dohodnutá cena za dielo (materiál, práca) ešte neznamená, že to bola finálna
a konečná cena, pretože na strane druhej je známe, že pri takýchto zákazkách, odhliadnuc od tohto
prípadu, si zhotovitelia prihadzujú rôzne nepredvídané položky, aby od objednávateľa získali čo najviac

peňazí. To, že zhotoviteľ diela nebol známy ani žalovanému od samého začiatku potvrdzuje i fakt, že
prvú zálohu v októbri a novembri 2016 2 x 5.000,00 eur si žalovaný 1/ U. W. neposlal priamo na firemný
účet žalovaného 3/, ale na účet svojho bratranca - žalovaného 4/ P. O.. Žalovaný sám potvrdzuje aj
vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 15.11.2021, že peniaze, ktoré vkladal na účet žalovaného 3/ boli
peniazezoktóbraanovembra2016(prváčasťzálohy).Ažpostupomčasu,alenajmäodovzdanímdruhej

zálohy 19.09.2017 v sume 10.000,00 eur žalobca trval na vystavení dokladu o jej prijatí a tiež o jasné a
jednoznačné uvedenie zhotoviteľa diela a finálneho termínu na zhotovenie diela, ktorým bol stanovený
deň 31.07.2018. Žalobca sa od začiatku spýtal, či by nemali mať medzi sebou uzatvorenú písomnú
zmluvu, no žalovaný tvrdil, že to nie je potrebné. Až postupom času, keď žalovaný odkladal zhotovenie
diela z roka na ďalší rok, žalobca trval aspoň na vystavení príjmového pokladničného dokladu. Ďalšou

veľmi podstatnou skutočnosťou pri prijímaní záloh bol zlý ekonomický a finančný stav žalovaného 1/,
ktorý sám na pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil tzv. dlhy zdedené po otcovi. Práve tento stav
pretrvával do septembra 2017, ak nie dlhšie a práve aj tento stav ho prinútil vypýtať si od žalobcu
nielen prvú zálohu v zime 2016, ale druhú zálohu na jeseň 2017, z ktorej už pravdepodobne zakúpil
aj strešnú krytinu, aby bol žalobca v očakávaní, že vo veci zhotovenia diela sa koná a že mu dielo

bude dodané. Táto skutočnosť (dodanie strešnej krytiny) potvrdzuje ústne dojednanú zmluvu o dielo
medzi sporovými stranami. V zmysle uvedeného je potom pre žalobcu nepochopiteľné, ako konajúci
súd dospel k záveru, že peniaze má vrátiť iba žalovaný 3/, keď druhú časť zálohy v hotovosti v sume
10.000,00 eur v mesiaci 2017 prevzal žalovaný 1/, ktorý vyplnil aj príjmový pokladničný doklad, pričom
on sám na pojednávaniach tvrdil, že peniaze nepriznal do firmy Broker company,

s.r.o. (žalovaného 2/). Z uvedeného vyplýva jediný záver a to, že žalovaný 1/ si peniaze ponechal ako
fyzická osoba. Peniaze, ktoré žalovaný 1/ obdržal od žalobcu v mesiaci september 2017 je tak povinný
vrátiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia práve žalovaný 1/, ktorý tieto peniaze nezaúčtoval
do firmy Broker company, s.r.o. Prijatie peňazí v hotovosti v septembri 2017 potvrdzuje aj fakt, že
žalovaný ani ešte v tomto období nebol schopný prijať peniaze od žalobcu na účet, lebo mal

stále finančné problémy, na ktorých vyriešenie použil práve aj peniaze žalobcu, ktoré od
neho vylákal pod zámienkou, že to žalovaný začne už robiť. Je otázne, prečo ani v septembri 2017
žalovaný 3/ (BRUKER s.r.o.) neprijímal peniaze, ak mal tento subjekt dielo realizovať. Podľa názoru
žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ba priam vystavením príjmového pokladničného dokladuz 19.09.2017, ktoré vlastnoručne podpísal, čo potvrdil aj na pojednávaní, dostatočne preukazuje, že
žalobca odovzdal peniaze žalovanému 1/. Ak by tomu tak nebolo, ako tvrdí žalovaný 1/, prečo by žalobca
trval na vystavení účtovného dokladu od žalovaného.

38. Ďalej žalobca opätovne vyslovil svoj nesúhlas s priznaním časti žalovanej istiny za
úkony, ktoré mal žalovaný 3/ odovzdať po dátume 31.07.2018, teda po termíne, ktorý bol dojednaný
ako finálny na zhotovenie diela. Ak sa do omeškania dostal zhotoviteľ, nemôže sa dostať do omeškania
jeho objednávateľ. Je preto nepochopiteľné, prečo okresný súd zaviazal žalovaného 3/ len na zaplatenie
sumy 16.351,72 eur, keď odpočítané položky, ktoré majú ísť na vrub žalobcu, mohli byť žalovaným

dodané až po termíne 31.07.2018, ktorý bol konečným termínom na zhotovenie diela. Jediné, čo žalobca
potvrdil je čiastka, ktorú žalovaný uhradil za strešnú krytinu (bez doplnkov) a ktorá bola žalobcovi aj
reálne dodaná. Táto suma však bola zo žalovanej istiny odpočítaná. Čo sa týka použitia napíleného
dreva v máji 2018 od P. T., žalobca opätovne zopakoval, že tento svedok sa vyjadroval ku kvalite
dreva a nie ku kvalite napílenia. Žalobca zopakoval svoje vyjadrenia k výpovedi menovaného svedka
a znovu zdôraznil, že drevo napílené z mája 2018 nepoužil na stavbu strechy, lebo nebolo napílené v

požadovaných rozmeroch podľa projektovej dokumentácie, a teda v požadovanej kvalite.
39. Solidarita dlžníkov, najmä žalovaného 1/, vychádza z toho, že žalovaný 1/ v čase, keď prijímal druhú
časť zálohy (hotovosť 10.000,00 eur) na zhotovenie diela, vrátane nákupu materiálu a práce (o čom
svedčí poznámka na príjmovom pokladničnom doklade z 19.09.2017 napísaná ním samotným) síce
zastupoval žalovaného 2/, ale podľa tvrdení žalovaného 1/, tieto peniaze nepriznal do firmy, a teda si

ich ponechal on sám, napriek tomu, že išlo o peniaze na zhotovenie diela. Solidarita žalovaných na
zaplatenie žalovanej istiny je daná preto, že žalobca chce len svoje peniaze späť a je mu jedno, ktorý
zo žalovaných mu ich vráti z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca na pojednávaniach tvrdil, že
dátum 31.07.2018 je finálnym termínom na zhotovenie diela a táto skutočnosť, nebola medzi sporovými
stranami sporná, (potvrdil ju aj žalovaný na pojednávaní). Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že súd

prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (po ustálení si toho, kto bol
v omeškaní a s ním spojeným započítaním prác žalovaného, ktoré mohli byť odobraté žalobcom po
termíne ukončenia zmluvy o dielo, t. j. po 31.07.2018 a toho, kto prijal druhú časť zálohy). Podľa názoru

žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žaloba v tejto veci je dôvodná,
naliehavý právny záujem daný a preukázaný.
40. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že
uloží žalovaným 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 20.500,00 eur spolu s úrokom z

omeškania zo sumy 20.500,00 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do 30
dní od právoplatnosti rozsudku alebo uloží žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,00
eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 10.000,00 eur od 01.08.2018 do zaplatenia a žalovanému 1/
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,00 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 10.500,00
eur od 01.08.2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, voči

žalovaným 2/ a 4/ žalobu zamietne a zároveň prizná žalobcovi voči žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú mu žalovaní 1/ a 3/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov, alebo prizná žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 50 %, ktoré je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi
v lehote určenej v uznesení, ktorým bude určené o výške trov a žalovanému 3/ v rozsahu 50 %, ktoré je

žalovaný 3/ povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov
a žalovaným 2/ a 4/ náhradu trov konania nepriznáva. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd uznesením
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

42. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v časti špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP

zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodneniarozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery,
ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach,
potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní. Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 CSP, je
nepreskúmateľné.Ústavnýsúdužvyslovil,žesúčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivýproces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ sa súd prvej inštancie
dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z
tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a
zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu.

45. Primárne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba predstavuje v civilnom procese
podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje
rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa
vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s ust. § 127 a § 132 CSP. Z podania musí
byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je ústredným pojmom a

ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom konaní petit určuje neprekročiteľný
program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby musia byť zjavné základné
skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie
je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí byť minimálne
zrejmé, v čom bude spočívať predmet sporu.

46. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou

v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

47. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo
ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a

toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej
skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného
bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej
okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie

je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov
ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je
zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).48. Ak sporová strana neponúkne súdu žiadne tvrdenie, ale toto sa snaží nahradiť dôkazom, ide postup,
ktorý aktuálne procesná úprava nepripúšťa (§ 132 ods. 2 CSP), čím sa zvyšuje zodpovednosť strany
sporu za logickú a konštruktívnu argumentáciu vo vzťahu k nárokom uplatneným v spore.

49. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií mal odvolací súd za to, že z formálneho hľadiska
splnila žaloba žalobcu všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu
(20.500,00 eur s príslušenstvom), no skutkové okolnosti prípadu prezentované žalujúcou sporovou
stranou v žalobe i v priebehu celého konania sú nekonzistentné a nedostatočné a nárok uplatnený

žalobou doposiaľ nemožno považovať za preukázaný.

50. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na fakt, že v prejednávanom prípade doposiaľ ani jedna
sporová strana neponúkla súdu konzistentné skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné
ustáliť skutkový stav. Žalobca sám v žalobe uviedol, že v mesiaci október 2016 sa so žalovaným 1/
ústne dohodol na zmluve o dielo, ktorej predmetom bolo rozobratie celej starej strechy spolu s krytinou

a postavenie novej strechy podľa plánu. Zároveň tvrdil, že v tomto období žalobca vôbec nevedel, akú
spoločnosť žalovaný 1/ zastupuje, keďže mohol vystupovať iba ako zástupca žalovaného 1/, 2/ a 3/,
pretože iba títo mali v tom čase podnikateľské oprávnenie na zhotovovanie strechy, teda na zhotovenie
diela. Ďalej tvrdil, že termín zhotovenia diela, na ktorom sa žalobca so žalovanými 1/ až 4/ v októbri
dohodli bol viackrát žalovanými 1/ až 3/ menený z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti a že dňa

19.09.2017 dostali žalovaní 1/ a 2/ od žalobcu druhých 10.000,00 eur v hotovosti a so žalovanými 1/
až 3/ sa písomne dohodli na konečnom termíne zhotovenia diela do 31.07.2018. Rovnako
žalobca tvrdil, že prvých 10.000,00 eur dostali žalovaní 1/ až 3/ od žalobcu bezhotovostne, dvomi
prevodmi v dvoch termínoch 26.10.2016 v sume 5.000,00 eur a 16.11.2016 v sume 5.000,00 eur s tým,
že táto suma bola poukázaná na účet určený žalovanými 1/ až 3/ formou SMS, ktorú zaslal žalobcovi

žalovaný 1/ a tento účel vraj patril žalovanému 4/, ktorý je bratrancom žalovaného 1/ a bol spoločníkom
žalovaného3/.Akchcebyťvšakžalobcavtomtosporeúspešný,musíjednoznačnepreukázaťexistenciu
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo (§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka). Je preto povinný
preukázať, kedy ako objednávateľ a s kým (ako zhotoviteľom) uzatvoril zmluvu o dielo a aká bola
zmluvnými stranami dojednaná cena za zhotovenie diela. Až potom, keď bude zrejmé, kto ako zhotoviteľ

bol zmluvnou stranou žalobcu ako objednávateľa, bude možné zo strany súdu skúmať, či v danom
prípade došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo a či zálohu na zhotovenie diela prevzal
ten, kto bol zmluvnou stranou žalobcu. S poukazom na riadne zistený skutkový stav, bude nadväzne
potom možné konajúcim súdom ustáliť, či subjekt, ktorý od zmluvy ako zhotoviteľ odstúpil, bol na takýto
úkon oprávnený. Ak totiž žalovaný 3/ nebol v právnom vzťahu so žalobcom z titulu dojednanej zmluvy

o dielo, je vylúčené, že by mohol od tejto zmluvy odstúpiť. V konaní totiž doposiaľ nebolo preukázané
ani to, že by bol žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným 2/, ale ani to, že by žalovaný 3/ bol právnym
nástupcom žalovaného 2/ ako pôvodnej zmluvnej strany žalobcu, či už na základe singulárnej alebo
univerzálnej sukcesie. V danej súvislosti netreba opomínať fakt, že žalovaný 2/, obchodná spoločnosť
Broker company, s.r.o. bola v priebehu konania žalovaným 1/, (ktorý bol jej konateľom) prevedená na

inú osobu, keď jeho spoločníkom je od 11.03.2021 S. S., bytom T.. XXX/XX, XXX XX A.., ktorý sa
stal súčasne jeho jediným konateľom dňa 27.04.2018. Žalobca je povinný ponúknuť súdu dostatočné
skutkovétvrdenianato,abypreukázalexistenciuzmluvnéhovzťahusniektorýmzožalovaných.Zároveň
jepovinnýpreukázať,ktoakomujednotlivéplatbyoznačenéakozálohypoukazovaladodispozíciekoho
sa tieto platby dostali. Pozornosti odvolacieho súdu pritom neunikol fakt, že prvé dva bezhotovostné

prevody - dňa 26.10.2016 v sume 5.000,00 eur a dňa 16.11.2016 v sume 5.000,00 eur nezrealizoval
žalobca, ale jeho bývalá manželka T. C.. Okresný súd sa však len uspokojil s ničím nepreukázaným
tvrdením menovanej, že na jej účte, z ktorého zadala príkazy na úhradu v prospech žalovaného v rade
4/ sa nachádzali aj finančné prostriedky žalobcu. Zánikom manželstva žalobcu a T. C. však zaniklo aj
ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ak k

jeho zániku nedošlo už skôr jeho zrušením postupom podľa § 148 ods. 2, alebo podľa § 148a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Doposiaľ nie je zrejmé, kedy nadobudol rozsudok o rozvode manželstva
žalobcu a T. C., prípadne rozsudok o zrušení ich bezpodielového manželstva podľa § 148 ods. 2 alebo §
148a ods. 2 Občianskeho zákonníka právoplatnosť, a či a kedy a akým spôsobom došlo k vyporiadaniu
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda, či vo vzťahu k bezhotovostným prevodom zo

dňa 26.10.2016 a dňa 16.11.2016 (obidva vo výške v sume 5.000,00 eur) na účet žalovaného 4/, je
vôbec žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Zároveň ku skutkovým tvrdeniam
ohľadne odstúpenia od zmluvy zo strany zhotoviteľa, odvolací súd zdôrazňuje, že možnosť
zhotoviteľa odstúpiť od zmluvy je upravená jedine v ust. § 637 Občianskeho zákonníka a takétoskutočnosti doposiaľ žiadna zo strán v spore netvrdila. Je absolútne neakceptovateľné, aby žalobca
označil v žalobe štyri subjekty a v priebehu konania v snahe dosiahnuť svoj úspech v spore menil svoje
tvrdenia, aby na strane žalovanej vystupovalo čo najviac subjektov, najlepšie zaviazaných spoločne a

nerozdielne,beztoho,abysvojetvrdeniariadnepreukázaladoslovačakal,žesúdbudehľadaťmožnosť,
ako jeho žalobe vyhovieť. Neobstojí ani požiadavka žalobcu, aby boli žalovaní v rade 1/ až 3/ zaviazaní
zaplatiť mu žalovanú istinu spoločne a nerozdielne. Žiada sa dodať, že aj keby sa podľa hmotného práva
jednaloosolidárnychdlžníkov,(čovšakdoposiaľvtomtosporenebolopreukázané),rozsudoksanemusí
vzťahovať na všetkých solidárnych dlžníkov - a o nerozlučné spoločenstvo sa nejedná - tiež preto, že

veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov, z čoho
i v takom prípade vyplýva záver o samostatnosti subjektívnej kumulácie.

51. Ďalej odvolací súd uvádza, že závery konajúceho súdu v bode 20. odôvodnenia napadnutého
rozsudku sú protirečivé, no najmä predčasné. Určiť zhotoviteľa diela, ktorý mal uzatvoriť zmluvu so
žalobcom nemôže súd vyvodiť len z predmetu podnikania obchodnej spoločnosti, ktorá je zapísaná

v obchodnom registri. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vlastná dôkazná iniciatíva
všeobecného súdu je spôsobilá posunúť zisťovanie skutkového stavu do inej roviny, a to spravidla v
prospech jednej zo strán, vystavuje sa tým zároveň aj riziku, že jeho postup môže v zásade signalizovať
nielen porušenie zásady nestrannosti súdu, ale aj rovnosti procesných strán. Túto skutočnosť je
jednoznačne povinný preukázať v spore žalobca, ktorý sám v tomto konaní, ale aj pri výsluchu pred

orgánom činným v trestnom konaní povedal, že jednal so žalovaným 1/ a v čase rokovania nevedel, či
žalovaný 1/ konal za žalovaného 2/ alebo žalovaného 3/. Je zrejmé, že žalobca doposiaľ neponúkol v
tomto spore žiaden dôkaz o tom, s kým vlastne uzatvoril predmetnú zmluvu o dielo. Je potom sporné,
či vôbec žalovaný 3/ bol subjektom oprávneným odstúpiť od predmetnej zmluvy a ak
áno, či v danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady pre takýto jeho právny úkon. Doposiaľ tiež

žalobca v tomto spore riadne nepreukázal výšku nároku uplatneného žalobou, ktorú žalovaní 1/ až 3/
zhodne popierajú. Ani v tomto smere žalobca doposiaľ neprezentoval dostatočne určité tvrdenia, ktoré
by preukázal. Tomu napokon nasvedčujú aj zistenia konajúceho súdu v bode 18. napadnutého rozsudku.

52. Rovnako nekonzistentné skutkové tvrdenia prezentuje v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore

i žalovaná sporová strana. Je zrejmé, že žalovaný 1/, ktorý rokoval so žalobcom ohľadne
uzavretia zmluvy o dielo, má snahu preniesť svoju zodpovednosť za vzniknutý záväzok aj na
zvyšných žalovaných 2/ a 3/ uvedomujúc si dosah prípadného rozhodnutia súdu pre neho ako fyzickú
osobu.Ďalejjepotrebnéuviesť,ževprípade,žebydošlokplatnémuuzavretiuzmluvyodieloanásledne
došlo platnému odstúpeniu od zmluvy subjektom na to oprávneným, ustáliť nároky z toho plynúce.

Povahu tohto úkonu môže však súd vyhodnotiť až na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.
Aktuálne z obsahu spisového materiálu v prejednávanom spore nie je možné jednoznačne uzavrieť,
kto bol zmluvnou stranou žalobcu ako zhotoviteľ v zmluve o dielo. Aj za situácie, že by táto zmluva
bola uzavretá platne, doposiaľ nie je zrejmé, či žalovaný 3/ platne odstúpil od zmluvy o dielo, t. j. či
bol subjektom na to oprávneným, ktorý bol (podľa zmluvy) zhotoviteľom diela pre žalobcu. Zároveň je

nutné dodať, že nároky vyplývajúce z ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka prináležia zhotoviteľovi
v prípade, že od platne uzavretej zmluvy odstúpi objednávateľ. V posudzovanom prípade však došlo,
podľa tvrdení strán sporu, k odstúpeniu zhotoviteľa od zmluvy, ktorý údajne meškal so zhotovením diela.
Netreba pritom opomínať fakt, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka)
pôsobí voči každému a neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik, zmenu a zánik

práv a povinností), ktoré boli týmto úkonom sledované. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí
súd prihliadať ex offo. Všetky časové údaje, prezentované stranami sporu v súvislosti s predmetnou
zmluvou o dielo však neboli zo strany konajúceho súdu dôsledne vyhodnotené.

53. Rovnako argumentácia žalovaného 3/ o nutnosti aplikácie ust. § 560 Občianskeho zákonníka

na prejednávanú vec môže byť relevantná len za situácie, že v konaní bude preukázané riadne
platné uzavretie zmluvy medzi žalobcom a konkrétnym zhotoviteľom diela a následne bude zistené,
že skutočne od zmluvy odstúpil zhotoviteľ, ktorý bol touto zmluvnou stranou so žalobcom. V prípade
neplatnosti zmluvy by sa však mohlo jednať o nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Ako už bolo uvedené vyššie, predmetom civilného sporového konania je v

konaní uplatnený nárok (procesný nárok), ktorý vymedzuje žalobca, a to nielen určením predmetu, teda
žalobného petitu, ale i určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera a ktoré
je povinný v spore preukázať.54. Žiada sa dodať, že aj závery prezentované v bode 28. napadnutého rozsudku sú predčasné a
nevyplývajú z dokazovania, ktoré bolo doposiaľ súdom prvej inštancie v tomto spore vykonané. Doposiaľ
jednoznačne nebolo možné ustáliť, kto zo žalovaných v rade 1/ až 3/ označený v žalobe je povinný

žalobcovi vrátiť finančné prostriedky a v akej výške. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že
žalobca rokoval so žalovaným 1/, účtovné doklady č. 1 a č. 2, ktoré žalovaný 1/ vystavil dňa 19.09.2017,
bolivystavenénažalovaného2/,avroku2016boliexmanželkoužalobcupoukázanénaúčetžalovaného
4/, dve platby vo výške 5.000,00 eur, ktoré následne v hotovosti vybral z tohto účtu žalovaný 1/.
55. Možno teda zhrnúť, že v posudzovanom prípade je nutné predovšetkým uzavrieť, s kým žalobca

ako objednávateľ v októbri 2016 uzavrel zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo rozobratie celej starej
strechy spolu s krytinou a postavenie novej strechy podľa plánu v naposledy dohodnutom termíne do
31.07.2018, t. j. kto bol zhotoviteľom diela. Až po preukázaní existencie právneho vzťahu
medzi žalobcom a konkrétnym zhotoviteľom bude môcť súd ďalej po doplnení dokazovania v merite
tejto veci rozhodnúť. Dovtedy nie je možné ani zistiť, či žalovaný 3/ bol vôbec oprávneným subjektom
na vypovedanie zmluvy o dielo dňa 28.06.2018.

56.Netrebatiežopomínaťfakt,žepreskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
(teraz strany sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v

konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie

je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 214/2011 zo dňa 18.01.2012). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo
205/2009 zo dňa 29.06.2010).

57. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní majú strany povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa v spore. Na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutkových tvrdení môže súd požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 151 ods.
1 a 2 CSP), čo však súd prvej inštancie napriek rozporným skutkovým tvrdeniam obidvoch sporových
strán doposiaľ neučinil.

58.Popísanépochybeniavpostupeokresnéhosúdupovažovalodvolacísúdzatakpodstatné,ženevidel
dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalobcu v jeho opravnom prostriedku,
keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej

inštancievtakomtorozsahubynemalnaprávaťodvolacísúd,ktorýjespravidlaurčenýnato,abynáležite
vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne
vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel
civilného sporového konania vyjadrený v článkoch 2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy
SR a nenachádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.

59. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej vo
výrokoch I., II. a v časti výroku III. o zamietnutí žaloby voči žalovaným 1/ a 2/, a tiež v závislých
výrokoch - konkrétne časti výroku IV., ktorým súd žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je im žalobca povinný zaplatiť v lehote určenej v uznesení, ktorým

bude rozhodnuté o výške trov, a vo výrokoch V. a VI. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

60. V ďalšom konaní okresný súd vykonaná dokazovanie na základe dôkazov označených a
predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi

na doplnenie dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Prihliadne pritom na
argumentáciu obidvoch procesných strán v konaní a nimi produkované dôkazy. Nadväzne súd prvej
inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania opätovne rozhodne v merite veci. Súd prvej
inštancie je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP).61. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

62. Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním (t.j. v časti výroku III. o zamietnutí žaloby voči žalovanému
v rade 4/ a tiež v závislom výroku IV. o trovách konania v časti týkajúcej sa žalovaného v rade 4/) zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

63. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).