Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122207397.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX D., 2) B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: G. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Mariom Hollerom, advokátom, Krmanova
16, 040 01 Košice, o zľavu z kúpnej ceny, o odvolaní žalobkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného

súdu Prešov č.k. 8C/57/2022-104 zo dňa 13.06.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
,,I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania

v rozsahu 100 %, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
týchto trov.“

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou
súdu dňa 23.08.2022 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 14.150,- eur, titulom zľavy
z kúpnej ceny. Konštatoval, že v danom prípade nebolo sporné, že žalovaný neupozornil žalobcov na

ním realizované zatrubenie B. potoka prechádzajúceho cez parc. H. č. XXXX/X, v k.ú. D., bez povolenia
príslušných orgánov, čo možno považovať za faktickú, skrytú vadu veci.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že predpokladom uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady na
súde je ich uplatnenie u predávajúceho. Práva zo zodpovednosti za vady musí kupujúci uplatniť u
predávajúceho „bez zbytočného odkladu“. Najneskoršie je možné vadu vytknúť v rámci záručnej doby
v trvaní 24 mesiacov. Tá sa počíta od prevzatia veci kupujúcim. V prípade nehnuteľnosti táto lehota

začína plynúť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Márne uplynutie tejto lehoty
znamená, že príslušné právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si nebude môcť uplatniť
toto právo na súde, pretože toto právo zanikne tzv. preklúziou. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom
prípade došlo k zavkladovaniu predmetnej kúpnej zmluvy dňa 9.5.2017. Žalobcovia si preukázateľne
uplatnili u žalovaného vady predmetu kúpy až listom zo dňa 14.8.2020, teda po uplynutí zákonnej
prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie dodal, že žalobcovia síce žiadali preplatenie nákladov spojených

s legalizáciou zatrubenia, no neurčito, t.j. bez uvedenia konkrétnej výšky.
Súd prvej inštancie rozlišoval medzi inštitútom zodpovednosti za škodu a inštitútom zodpovednosti
za vady, najmä pokiaľ ide o predpoklady ich vzniku. Náhradou škody sa sleduje náhrada ujmy
vzniknutej následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej skutočnosti uznanej právom.
Zodpovednosť predávajúceho za škodu nastupuje vtedy, ak predávajúci poruší svojím zavinením
niektorúzosvojichzmluvnýchpovinnostíavdôsledkutohovzniknekupujúcemuškoda.Žalovanývtomto

prípade porušil svoju povinnosť upozorniť žalobcov na zatrubenie potoka. Podľa súdu prvej inštancie
aj keď nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci a nárok na náhradu škody obstoja vedľa sebaa každý z nich možno uplatňovať nezávisle od druhého, zásadne platí, že nárokov, ktoré vyplývajú zo
zodpovednosti za vady sa nemožno úspešne domáhať z titulu náhrady škody, a že náhrady nákladov
vynaložených na odstránenie vád predmetu kúpnej zmluvy sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody.

V danom prípade si žalobcovia uplatnili nárok vyplývajúci z vád predmetu kúpy a nie titulom náhrady
škody. Zároveň súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že z konania nevyplynulo, žeby
žalobcom vznikla majetková ujma v podobe vynaloženia finančných prostriedkov na preložku B. potoka,
okrem nákladov na vypracovanie projektovej dokumentácie vyhotovenej I. B. J. K.. Z vyjadrení žalobcov
vyplýva, že sa o zatrubení potoka dozvedeli už po vyhotovení základovej dosky. Vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania by bolo možné tento nárok považovať za premlčaný.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojenís§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej ako ,,CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v 2. rade. Namietala, že súd prvej inštancie
sa nevyporiadal s právnou kvalifikáciou skutku, pokiaľ ju žalobcovia uviedli nesprávne. Skutkový stav

je daný. Ak žalobcovia nesprávne právne kvalifikovali tvrdený skutkový stav, mal sa touto skutočnosťou
vysporiadať súd a použiť správnu právnu kvalifikáciu. Žalobcovia požadujú od žalovaného zaplatenie
14.150,- eur, pričom právne kvalifikovali požadovanú sumu ako zľavu z kúpnej ceny. Žalobkyňa v 2.
rade poukázala na to, že pri kúpe pozemku od žalovaného bola žalobcom zamlčaná skutočnosť, že na
pozemku urobil čiernu stavbu a to zatrúbenie. O tejto skutočnosti vedela sestra pána A., pani L., ale

ich žalobcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich o tom nikto neinformoval. A keďže to bola čierna stavba,
nebola ani nikde zapísaná ani v evidencii nehnuteľností. Kúpu pozemku ako aj samotnú stavbu domu
žalobcovia financovali cez hypotekárny úver (a tam je postupné čerpanie, po splnení podmienok, ktoré
si určuje banka a taktiež podľa posudzovania príjmov žalobcov), takže stavali postupne podľa financií a
prefinancovaní úveru. Po tom čo žalobcovia začali stavať a položili základovú dosku domu, boli udaní

(p. L. - sestrou žalovaného), že sa „vybudovali" na potoku, ktorý načierno zatrúbil predchádzajúci majiteľ
p. A. ako žalovaný. Pričom zatrúbenie bolo žalovaným urobené s nepostačujúcim priemerom rúr a
do budúcna bude treba oficiálnou cestou upraviť s vyšším priemerom rúr, nakoľko p. L. pri silných
dažďoch vytápalo. Túto skutočnosť žalobcovia pri kúpe pozemku nemohli vedieť a ani vidieť, pokiaľ
žalobcovia nezačali reálne stavať. Žalovaný však si bol vedomý a vedel, že potok zatrúbil protiprávne

a bez potrebnej dokumentácie a na toto žalobcov neupozornil, čo malo za následok, že sme začali
stavať dom na pozemku, ktorý vlastne na stavbu domu nebol ani vhodný. Od samého začiatku vzniku
kúpnopredajnéhovzťahumedzižalobcamiv1.a2.radeažalovanýmžalovanýpodľanejkonalúmyselne
a podlo so zámerom predať pozemok čo najrýchlejšie a najvýhodnejšie pre neho. Dokonca ten pozemok
ponúkal žalovaný aj v realitnej kancelárii a ani tam nebolo uvedené, že potok, ktorý preteká cez

pozemok, žalovaný protiprávne zatrúbil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobkyne v 2. rade sa žalovaný nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok,
to,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05).

7. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako ,,OZ“), ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie,

je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.8.Podľa§597ods.1OZ,akdodatočnevyjdenajavovada,naktorúpredávajúcikupujúcehoneupozornil,
má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak
ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

9. Podľa § 599 ods. 1 a 2 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu.
Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do
24 mesiacov od prevzatia veci. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na
súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade o zaplatenie
sumy 14.150,- eur uplatnenej titulom zľavy z kúpnej ceny za pozemok, ktorý žalobcovia kúpili od
žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.2017. Súd prvej inštancie dospel k záveru o uplynutí
zákonnej prekluzívnej doby 24 mesiacov podľa § 599 ods. 1 OZ v čase uplatnenia vady predmetu kúpy
u žalovaného dňa 14.8.2020, ktorú súd počítal od momentu prevzatia veci v podobe zavkladovania

kupovaného pozemku na katastri nehnuteľnosti dňa 9.5.2017.

11. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci a
žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 01.03.2017 kúpnu zmluvu (č.l. 11 až 13 spisu), predmetom ktorej
bola parcela H. č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere 626 m2 (ďalej texte aj ako ,,nehnuteľnosť“)

za kúpnu cenu vo výške 45.000,- eur. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 9.5.2017 pod M. XXXX/XXXX (rub č.l. 102 spisu).

12. Ďalej z dokazovania vyplýva, že žalobca v 1. rade v liste zo dňa 14.08.2020 (nedatovaná
a nepodpísaná verzia na č.l. 48 spisu, originál predložený na pojednávaní a vrátený žalobcom na č.l.

100 spisu) označenom ako „Výzva na uhradenie poplatkov spojených so zlegalizovaním zatrubenia,
prípadne vybudovaním koryta na časti toku B. potoka“ vyzvali žalovaného, aby kontaktoval oboch
žalobcov a by sa zmluvne zaviazal na preplatenie všetkých nákladov spojených so zlegalizovaní
sa trúbenia, prípadne vybudovaním koryta, ako aj nákladov spojených s vypracovaním projektovej
dokumentácie.

13. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalovaný neupozornil žalobcov v 1. a 2. rade
na ním realizované zatrubenie B. potoka prechádzajúceho cez parcelu H. č. XXXX/X, bez povolenia
príslušných organov.

14. Na účely právneho posúdenia veci podľa § 597 ods. 1 a § 599 ods. 1 OZ sa odvolací súd stotožňuje
so súdom prvej inštancie, že zatrubenie B. potoka vyšlo dodatočne najavo ako skrytá faktická vada, na
ktorú predávajúci – žalovaný, kupujúcich – žalobcov v 1. a 2. rade neupozornil. Ide teda o situáciu, keď
vada nebola zjavná pri uzavieraní zmluvy o prevode vlastníckeho práva (tzv. skrytá vada).

15. Vadou, ktorá vyjde najavo až dodatočne, je vada, ktorá bola pri predaji nepoznateľná (tzv. skrytá
vada). Ide teda o vadu alebo vady veci, ktoré vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy.
Použitá formulácia úvodných slov ustanovenia § 597 ods. 1 OZ („Ak dodatočne vyjde najavo vada...“)
vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel
a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť

(R9/2003), teda predávajúci zodpovedá za vady predávanej veci aj vtedy, ak ide o vadu, ktorá nie je
zjavnou vadou a nie je teda možné ju zistiť pri predaji, hoci predávaná vec túto vadu už mohla mať v dobe
odovzdania veci a kupujúcemu sa nepodarí preukázať, že predávaná vec túto vadu v dobe prevzatia
nemala (napr. porovnaj podobne Rozsudok NS ČR z 22.1.2003, sp.zn. 33Odo 823/2002).

16. Primárnym predpokladom uplatnenia práv z vadného plnenia je ich uplatnenie u predávajúceho.
Zákon nepredpisuje formu, v akej majú byť tieto práva uplatnené, do úvahy preto prichádza akákoľvek
vhodná forma. Súčasne platí, že vadu je nutné vytknúť najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
Táto lehota nemôže byť predĺžená a začiatok jej plynutia nemôže nastať inak ako od prevzatia veci. Po
márnom uplynutí tejto lehoty právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si už nebude môcť

uplatniť toto právo na súde.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
a predčasnému právnemu záveru, pokiaľ považoval za začiatok plynutia prekluzívnej lehoty momentzavkladovania nehnuteľnosti ku dňu 9.5.2017. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že žalovaný
ako predávajúci neupozornil žalobcov v 1. a 2. rade ako kupujúcich na skrytú faktickú vadu v podobe
zatrúbenia potoku na nehnuteľnosti, ktorú kúpili od žalovaného, a ktorá existovala v čase jej kúpy. Podľa

výpovede žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 13.6.2023 (rub č.l. 100 spisu), o vade veci sa mali
žalobcovia v 1. a 2. rade dozvedieť až v čase, kedy bola spravená základová doska rodinného domu na
kúpenej nehnuteľnosti, a to od susedky, sestry žalovaného B. L.. Následné podľa výpovede žalobcu v 1.
rade oslovili žalovaného, ktorý mal reagovať tak, že si vyžiadal od nich poklady potrebné pre predkladku
a teda výšku tejto preložky.

18. Vo vzťahu k preklúzii práva odvolací súd poukazuje na anotáciu rozsudku ze dne 17. září 2013 ve
věci č. 59601/09 – Eşim proti Turecku.
V září 1990 vypuknul konflikt mezi bezpečnostními silami, jichž byl stěžovatel příslušníkem, a skupinou
teroristů, při němž byl stěžovatel těžce zraněn. V dubnu 1992 byl pro trvalé následky propuštěn z armády
a obdržel invalidní důchod. V následujících letech trpěl bolestmi hlavy a nespavostí. V roce 2004 byl

ve stěžovatelově hlavě objeven kovový předmět. V roce 2007 bylo zjištěno, že v hlavě stěžovatele je
střela, jejíž vynětí by však podle doktorů mohlo ohrozit stěžovatelův život. V září 2007 stěžovatel požádal
ministerstvo obrany o náhradu za nově zjištěné poškození a tvrdil, že v důsledku lékařského zanedbání
utrpěl finanční újmu, neboť k nově zjištěné skutečnosti nemohlo být při stanovení jeho invalidního
důchodu přihlédnuto. Jelikož jeho žádost o poskytnutí náhrady byla odmítnuta, podal k Nejvyššímu

vojenskému správnímu soudu samostatné žaloby o náhradu majetkové škody a o náhradu nemajetkové
újmy. V lednu a únoru 2009 Nejvyšší vojenský správní soud obě žaloby odmítl jako podané opožděně.
K důvodům uvedl, že bez ohledu na skutečnost, že až do roku 2007 o střele ve své hlavě stěžovatel
nevěděl, své nároky měl dle příslušné právní úpravy uplatnit ve lhůtě pěti let od incidentu.
Stěžovatelnamítal,žeodmítnutímžalobyjakoopožděněpodanébylzbavenprávanaspravedlivýproces

a účinný přístup k soudu. Tvrdil, že ustanovení o pětileté lhůtě k uplatnění nároku bylo Nejvyšším
vojenským správním soudem aplikováno způsobem, který ho zbavil práva podat žalobu dříve, než se
dozvěděl o skutečnostech významných pro její podání.
Soud připomněl, že právo na spravedlivý proces garantované čl. 6 odst. 1 Úmluvy musí být vykládáno ve
světle zásady právního státu, který vyžaduje existenci účinného právního nástroje k prosazení civilních

nároků (viz Běleš a ostatní proti České republice, č. 47273, rozsudek ze dne 12. listopadu 2002, § 49).
V tomto smyslu citovaný článek Úmluvy zaručuje „právo na soud“, jehož jedním z aspektů je právo
na přístup k soudu, tj. právo zahájit řízení před soudy v civilních věcech [viz Golder proti Spojenému
království, č. 4451/70, rozsudek ze dne 21. února 1975, § 36, a Princ Hans-Adam II Lichtenštejnský
(Prince Hans-Adam II of Lichtenstein) proti Německu, č. 42527/98, rozsudek velkého senátu ze dne 12.

června 2001, § 43]. Právo na soud není absolutní a již ze své podstaty je předmětem omezení a regulace
státem, který má jistou míru uvážení, zejména pokud jde o podmínky přípustnosti (viz García Manibardo
proti Španělsku, č. 38695/97, rozsudek ze dne 15. 2. 2000, § 36). Taková omezení nicméně nesmí
ztížit přístup osoby do takové míry, že je dotčena samotná podstata tohoto práva. Omezení nebudou
slučitelná s čl. 6 odst. 1 Úmluvy, nebudou-li sledovat legitimní cíl nebo nebude-li existovat rozumný vztah

proporcionality mezi použitými prostředky a sledovaným cílem (viz Guérin proti Francii, č. 25201/94,
rozsudek velkého senátu ze dne 29. července 1998).
Soud poznamenal, že jádrem projednávaného případu bylo odůvodnění rozhodnutí vnitrostátního
soudu, dle něhož pětiletá lhůta byla počítána již od data, kdy byl stěžovatel zraněn, přičemž bylo mezi
stranami nesporné, že střela ve stěžovatelově hlavě v době jeho zranění nebyla zjištěna a byla objevena

až později, kdy začal trpět bolestmi hlavy.
Soud byl toho názoru, že od stěžovatele nebylo možné rozumně očekávat, že podá žalobu ve lhůtě pěti
let od zranění, neboť bylo nesporné, že v září 1995 o střele ve své hlavě nevěděl.

19. V danom prípade striktným výkladom momentu začiatku plynutia prekluzívnej lehoty (ku dňu

zavkladovania nehnuteľnosti) pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady by došlo k zabráneniu
meritórneho posúdenia veci a na žalobcov v 1. a 2. rade by bolo uvalené neprimerané bremeno, čím by
došlo k zásahu do samotnej podstaty ich práva na prístup k súdu a tým by došlo k porušeniu ich práva
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok ESĽP zo dňa
17. septembra 2013 vo veci č. 59601/09 – Eşim proti Turecku).

Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou úlohou súdneho konania je nastolenie spravodlivej rovnováhy
vzťahov. A uvedený spor nie je výnimkou.20. Odvolaciemu súdu nedá nepoukázať na nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie v poslednej
vete bodu 10. odôvodenia rozsudku, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
by bolo možné nárok žalobcov považovať za premlčaný.“

Je pravdou, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2022 vzniesol námietku premlčania
nároku žalobcov (rub č.l. 70 spisu), avšak pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že okrem uplynutia
prekluzívnej doby podľa § 599 ods. 1 OZ, došlo aj k uplynutiu premlčacej doby nároku žalobcov, mal svoj
záver podložiť uvedením dôvodov, že uplynutí akej premlčacej doby došlo k premlčaniu, kedy začala
plynúť premlčacia doba a kedy skončila. Odvolací však takéto dôvody v odôvodnení tohto rozhodnutia

nenachádza.
So zreteľom na povahu veci a povahu skrytej vady (nehnuteľnosť a zatrubenie potoka) je
neakceptovateľné považovať za rozhodný moment – incepto momentum rozhodnutie o povolení vkladu
do katastra nehnuteľností.

21. So zreteľom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci

zrušiť rozsudok a postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP s vrátením
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcov tak, že musí prednostne
opätovne vyriešiť otázku momentu začatia plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 599 ods. 1 OZ vo vyššie

uvedených intenciách a tomto smere vykonať dokazovanie, v rámci ktorého umožni žalobcom v 1.
a 2. rade predniesť tvrdenia a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, o momente kedy sa
skutočne dozvedeli, že ich kupovaná nehnuteľnosť má vadu. V prípade, ak dospeje k záveru, že nárok
žalobcov na uplatnenie zodpovednosti za vady nezanikol v prekluzívnej dobe podľa § 599 ods. 1 OZ,
posúdi námietku premlčania vnesenú žalovaným, a v prípade jej nedôvodnosti posúdi samotné splnenie

zákonnýchpodmienoknárokužalobcovnazľavuzkúpnejcenypodľa§597OZ.Poopätovnomposúdení
veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám
stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396
ods. 3 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)