Decision was made at the court Najvyšší Správny súd
Judgement was issued by Mgr. Michal Novotný
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/109/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200124
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1022200124.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca
spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako
členky senátu vo veci žalobcu: F.. M. O., nar. X. Z. XXXX, S. XXXX/XX, G. G., zastúpeného: Mgr. Martin
Orviský, advokát, Kalinka 67, Vígľašská Huta - Kalinka, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 23. novembra 2021, č. XXX XXX XXXX
X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20 Sa 5/2022-60
z 2. marca 2023 takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca 15. októbra 2020 uplatnil nárok na výplatu
invalidného dôchodku. Počas konania predložil alebo doplnil jednak lekársky nález všeobecného lekára
z 21. októbra 2020, jednak správy z vyšetrení neurológom z októbra, júla a apríla 2021, výsledok CT
chrbtice z októbra 2010, výsledok MR chrbtice zo septembra 2020, správy z vyšetrení neurochirurgom z
októbra 2020, neurológom z augusta 2020, prepúšťaciu správu z rehabilitačného centra z augusta 2020,
správu z vyšetrení neurológom z júna, mája, februára, januára 2020, neurochirurgom z decembra 2019,
prepúšťaciu správu z neurochirurgickej kliniky z decembra 2019, správu z vyšetrenia neurochirurgom,
neurológom a lekárom pohotovostnej služby z novembra 2019, ako aj výsledok MR chrbtice z tohto
mesiaca.
2. Na účely rozhodovania o žiadosti posudková lekárka pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej
Bystrici posúdila schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Svoje závery vyjadrila v lekárskom
posudku z 28. apríla 2021, v ktorom predovšetkým zhrnula závery všetkých uvedených odborných
lekárskych nálezov (do apríla 2021) a na ich základe ustálila diagnózu žalobcu: poškodenie driekových a
iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou; primárna artériová hypertenzia; obezita. Posudková
lekárka okrem iného zistila, že po vyšetrení žalobcu v októbri 2019 kvôli bolestiam v driekovo-krížovej
oblasti magnetická rezonancia potvrdila „prietrž medzistavcovej platničky L5-S1..., ako aj degeneratívne
zmeny medzistavcovej platničky L4-5“. Po operácii v decembri 2019 sa magnetickou rezonanciou
zistilo zúženie L5/S1 „na podklade reziduálnej resp. recidivujúcej extrúzie medzistavcovej platničky“.
Po rehabilitačnom pobyte je mobilný, jeho „chôdza je bez paretickej zložky, na normobáze, rytmus
pravidelný, kroky symetrické, tempo rýchle“, zlepšila sa dynamika dolných končatín. Prítomné sú len
„parestézie zadnej plochy“ pravej dolnej končatiny. Reflexy na nohách sú symetrické, stoj a chôdza
sú v norme. Neskoršie vyšetrenie v septembri 2020 odhalilo pooperačné fibrotické zmeny „s opuchom
koreňaS1vpravo“,ďalšiustarostlivosťvšakžalobcanevyžadoval.Nazákladezhrnutíposudkoválekárkaustálila, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú dorzopatie - stavy po operácii chrbtice
a medzistavcových platničiek s miernym reziduálnym funkčným nálezom podľa kapitoly XV oddielu
E položky 4 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov. Tomu priradila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 % (z
percentuálneho rozpätia 10 až 20 %). Na základe tohto záveru žalovaná rozhodnutím z 28. júna 2021
zamietla žiadosť žalobcu, pretože nebol invalidný v zmysle § 71 ods. 1 cit. zák.
3. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca okrem iného namietol, že jeho stav sa po operácii
a rehabilitácii nezlepšil, pretrvávajú uňho bolesti, ktoré vystreľujú do pravej nohy. Musí často meniť
polohu, v noci sa kvôli tomu často budí. V odvolacom konaní zdravotný stav žalobcu posúdila posudková
lekárka ústredia, pracoviska v Banskej Bystrici, ktorá zohľadnila všetky správy uvedené v odseku
1 tohto rozsudku. Po ich zhodnotení vo svojom odbornom posudku z 21. októbra 2021 ustálila u
žalobcu diagnózy: poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou; stav
po mikrodiskektómii L5-S1 vpravo; arteriálna hypertenzia; a obezita - tučnota 2. stupňa. V samotnom
posudku zvýraznila, že v klinickom náleze žalobcu pretrváva „reziduálna radikulárna symptomatológia
S1 vpravo“, ako aj chronická kompresia koreňa S1 vpravo. Neurologické vyšetrenia však nedokumentujú
hypotóniu, hypotrofiu ani atrofiu svalstva, svalová sila pravej nohy sa zlepšila, rovnako sa zlepšila
stabilita. Preto rovnako ako posudková lekárka pobočky podradila rozhodujúce zdravotné postihnutie
pod kap. XV odd. E pol. 4 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ale pod písmeno b) - so
slabosťou nervového korzetu chrbta, podstatným obmedzením výkonnosti organizmu. Kvôli uvedeným
nevýznamným funkčným vplyvom, ale aj kvôli charakteru zamestnania však tomuto zdravotnému
postihnutiu priradila mieru poklesu 35 % (z možného rozpätia 35 až 45 %). Vysoký krvný tlak je podľa
posudkovej lekárky v norme aj bez liekov a obezita nebola liečená, preto obe choroby nepovažovala
za posudkovo významné. Na základe tohto záveru generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným
rozhodnutím z 23. novembra 2021 potvrdil zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok.
4. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým
rozsudkom č. k. 20 Sa 5/2022-60. Na úvod sa stotožnil s postupom žalovanej, ktorá pri posudzovaní
zdravotného stavu konala bez prítomnosti žalobcu, pretože jej to umožňovalo ustanovenie § 293eu
zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s vyhlásenou krízovou situáciou. Navyše, posudkoví lekári posudzujú
zdravotný stav na základe správ, nie osobného vyšetrenia. Z obsahu oboch posudkov je zrejmé,
že posudkoví lekári vzali do úvahy všetky lekárske správy a nálezy, ktoré mali. Odborný posudok z
21. októbra 2021 zrozumiteľne odôvodňuje, prečo sa miera poklesu žalobcovej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť ustálila na dolnej hranici zákonného rozpätia. Správny súd nezistil, že by bol posudok
nepreskúmateľný alebo neúplný, a preto nemohol sám nahradiť záver lekára svojím záverom. Jednotlivé
písmená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. podrobne určujú, aké závažné postihnutia pod ne
posudkoví lekári môžu podradiť. Subjektívne presvedčenie poistenca o vyššej miere poklesu nie je
podstatné. Žalobca v prerokúvanej veci svoje námietky proti záverom posudkových lekárov ničím
nespochybnil. Žalovaná nepochybila, keď nezvýšila mieru poklesu o ďalších 10 % podľa § 71 ods.
8 cit. zák., pretože ďalšie ochorenia žalobcu nezvyšovali pokles jeho zárobkovej schopnosti o viac
než najdôležitejšie postihnutie. Námietky žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie nie je odôvodnené,
považoval správny súd za príliš všeobecné. Toto rozhodnutie podľa neho vyhovovalo požiadavke § 209
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd nepovažoval za podstatné, že zamestnávateľ žalobcu s
ním skončil pracovný pomer, pretože podľa § 71 cit. zák. pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nie je rozhodujúca situácia na trhu práce. Žalovaná postupovala aj v súlade s § 195
ods. 1 a 2 cit. zák., presne a úplne zistila skutkový stav a námietky žalobcu proti nemu sú nekonkrétne,
na čom nič nemení ani okolnosť, že ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach. Správny
súd nezistil ani potrebu doplniť dokazovanie podľa § 204 SSP a ani žalobca žiadne také dokazovanie
nenavrhol.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku. Nesúhlasil s
výkladom § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z., aký podal správny súd. Toto ustanovenie nevylúčilo
časť vety pred bodkočiarkou v § 153 ods. 5 cit. zák., podľa ktorého sa má posúdenie vykonať
v prítomnosti poistenca, ak posudkový lekár neurčí inak. Také „určenie inak“ má byť aj primerane
odôvodnené. Preskúmavanému rozhodnutiu ďalej chýba vysvetlenie, prečo nebolo možné aplikovať §
71 ods. 8 druhú vetu zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej sa má pri zvýšení miery poklesu zárobkovej
činnosti vychádzať z predchádzajúceho výkonu činnosti. Správny súd však nijako neprihliadol na to,
že žalobca svoj pracovný pomer musel ukončiť. Konečne, správny súd neprihliadol na to, že žalobca
preskúmavanému rozhodnutiu vytýkal nedostatočný výklad použitých ustanovení.6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože jej rozhodnutia i rozsudok správneho súdu
sú správne.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP).
8.Podľa§139ods.2SSPsprávnysúdvodôvodnenírozsudkuuvediestručnýpriebehadministratívneho
konania, stručné zhrnutie napadnutého administratívneho rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Toto ustanovenie nadväzuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá právo na riadne odôvodnenie považuje za súčasť práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zároveň však podľa tejto judikatúry
požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď
na každý jeden čiastkový argument účastníka konania. Špecifická odpoveď sa vyžaduje, len ak ide
o argument kľúčový. No sama okolnosť, že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam účastníka,
neznamená porušenie práva na spravodlivý proces (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi -
napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV. ÚS
247/2023).
9. Podľa kasačného súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá citovaným zákonným
požiadavkám. Správny súd žalobcovi podrobne, s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenia a
príslušnú judikatúru či už tunajšieho súdu, alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky objasnil všetky
podstatné okolnosti, ktoré boli rozhodné pre jeho záver o zamietnutí žaloby. K otázke, prečo žalobcu
osobne nevyšetril posudkový lekár, odkázal nielen na § 293eu a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z., ale aj na povahu lekárskej posudkovej činnosti. Ďalej správny súd žalobcovi podrobne objasnil
postup posudzovania miery zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 a súvisiacu
posudkovú činnosť podľa § 153 cit. zák. Osobitne sa venoval aj podmienkam zvýšenia tejto miery o
ďalších10%vzmysle§71ods.8tohtozákonaasodkazomnajudikatúružalobcovivysvetlil,želekársky
posudok posúdil z tohto hľadiska všetky žalobcove diagnózy. Zvýšenie podľa citovaného ustanovenia
mohol priznať, len ak by ďalšie zdravotné postihnutia zvyšovali mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť ešte viac než základné ochorenie. Taký dôvod však u žalobcu nezistil.
10. Kasačný súd tak v celom rozsahu odkazuje na prehľadné a vyčerpávajúce odôvodnenie
napadnutého rozsudku, ktorého závery preberá. Napokon, žalobca ani v kasačnej sťažnosti nepredstavil
žiadne konkrétne dôvody nesúhlasu s týmito závermi, s výnimkou dvoch bližšie uplatnených námietok.
K nim postačí uviesť toto: kasačný súd súhlasí so žalobcom, že ustanovenie § 293eu zákona č.
461/2003 Z. z. nevylúčilo použitie časti pred bodkočiarkou v § 153 ods. 5 cit. zák., podľa ktorého sa
lekárska posudková činnosť vykonáva za osobnej účasti poistenca, ak posudkový lekár neurčí inak.
Ako zdôraznil už správny súd, možnosť posudkového lekára určiť inak bola zavedená ešte novelou
(zákonom č. 225/2019 Z. z.) účinnou od 1. septembra 2019, teda nie v súvislosti s pandémiou ochorenia
Covid-19. Citované ustanovenie nevyžaduje, aby posudkový lekár rozhodol inak, ani neustanovuje,
že by posudkový lekár mohol určiť inak len z vážnych alebo inak bližšie označených dôvodov. Podľa
kasačného súdu tak posudkový lekár „určí inak“ už tým, že nepredvolá poistenca na posudzovanie jeho
zdravotného stavu, prípadne pri samotnom posudkovom úkone vysloví, že sa posúdenie vykoná bez
prítomnosti poistenca. Rovnako nie je potrebné osobitne odôvodňovať tento postup, pretože to zákon
nepredpokladá. Ako však už správne vysvetlil správny súd, takýto postup je odôvodnený už povahou
lekárskej posudkovej činnosti, ale aj ustanovením § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje zásadne na základe tam uvedených
správ, nálezov a záverov, nie vlastným vyšetrením posudkového lekára.
11. K námietke ohľadom druhej vety § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. treba predovšetkým
zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia možno mieru poklesu zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje túto schopnosť. Na určenie zvýšenia sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Podľa citovaného ustanovenia je tak prvotnou a základnou podmienkou pre uvažovanie o
možnom zvýšení vždy vplyv ostatných zdravotných postihnutí, t. j. postihnutí, ktoré nie sú rozhodujúcou
príčinou nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle odseku 6. Druhá veta § 71 ods. 8 cit. zák. ustanovujelen kritériá, ktoré sú rozhodné pri posudzovaní, či a v akej miere tieto ostatné zdravotné postihnutia môžu
znižovať zárobkovú schopnosť. Nevyplýva z nej však, že by bolo možné zvýšenie miery poklesu tejto
schopnostiztýchtodôvodovpriradiťužkrozhodujúcemuzdravotnémupostihnutiulenpreto,ženapríklad
viedlo k strate zamestnania žalobcu. V prerokúvanej veci posudkoví lekári zrozumiteľne odôvodnili, že
ani vysoký krvný tlak, ani obezita samy osebe nevplývajú na žalobcovu zárobkovú schopnosť, a tak toto
zvýšenie neprichádza do úvahy.
12. Na účely citovaného § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. tak nebolo vôbec potrebné zaoberať sa
tým, či žalobca kvôli svojmu rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (dorzopatii) prišiel o zamestnanie.
Aj keby to tak skutočne bolo, nebolo by na základe tohto ustanovenia možné zvýšiť mieru poklesu
jeho zárobkovej schopnosti za toto rozhodujúce postihnutie. Treba však zdôrazniť, že žalobca na
preukázanie, že dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru skutočne bola strata spôsobilosti na
prácu, predložil len dohodu o skončení pracovného pomeru z 24. novembra 2020. Táto dohoda je však
len spoločným prejavom vôle žalobcu a jeho zamestnávateľa a aj v nej uvedený dôvod skončenia je
len prejavom ich spoločnej vôle. To, že žalobca a jeho zamestnávateľ tento dôvod spoločne uviedli,
však samo osebe nie je dôkazom, že žalobcov zdravotný stav skutočne (objektívne) takýto postup
opodstatňoval. Práve preto zákon č. 461/2003 Z. z. predpokladá, že zdravotné postihnutie a jeho vplyv
na zárobkovú schopnosť poistenca sa posudzuje určeným postupom, a to v rámci určitých rozmedzí,
ktoré typizovane vymedzuje príloha č. 4 k tomuto zákonu. Miery poklesu zárobkovej schopnosti, ktoré
sú vyjadrené v tejto prílohe, napriek svojej typizovanosti objektívnejšie vyjadrujú skutočnú, medicínsky
opodstatnený pokles zárobkovej činnosti, ktorý je spojený s tým-ktorým zdravotným postihnutím.
IV.
Záver
13. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných
dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1
SSP) zamietol.
14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci
úspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok
na náhradu trov priznal.
15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.