Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220204326
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2220204326.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C., D. XXX, zastúpenému
opatrovníčkou:E.B.,nar.XX.XX.XXXX,adresaC.,D.XXX,2.E.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.,D.XXX,obaja
žalobcovia zastúpení advokátskou kanceláriou: ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, adresa G. H., D. XXX/XX,
zastúpená advokátskou kanceláriou: AK Legal Cases, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske

nám. 328, IČO: 36 720 097, 2. ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO:
31 325 416, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 20C/41/2020-542, zo dňa 26.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 2 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. konanie zastavil a vo výroku II. vyslovil, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, odvolacieho konania a ani dovolacieho konania.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil právne s použitím ust. § 470 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP) a § 110 a § 111 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok (účinný do 30.6.2016).

3.Vecneprvoinštančnýsúdargumentovaltým,žepozrušeníavrátenímuveciKrajskýmsúdomvTrnave
opätovne podrobne preskúmal všetky tvrdenia strán, prekontroloval súdny spis sp. zn. 10C/265/2013,
prekontroloval pripojený súdny spis sp.zn. 12C/414/2014, s negatívnym výsledkom, t.j. nebol v ňom
nájdený žiadny návrh na pokračovanie v konaní sp.zn. 10C/265/2013 (v spise 20C/41/2020 sa na

č.l. 524 nachádza úradný záznam o vykonanej kontrole). Inštitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o. na výzvu súdu predložil dôkaz o tom, kedy bol znalecký posudok odoslaný právnemu zástupcovi
žalobcov, a to dňa 6.3.2015 a vyúčtovaná znalecká odmena bola uhradená dňa 18.3.2015 (dôkaz:
podací lístok č.l. 527 a potvrdenie o prijatí platby zo dňa 18.3.2015 č.l. 528 spisu sp.zn. 20C/41/2020).
Súd vykonal ďalší dôkaz a to, preskúmanie všetkej evidencie došlej pošty (došlé akoukoľvek formou) zo
dňa 15.8.2014 a zo dňa 16.8.2014, či bol súdu doručený návrh právneho zástupcu žalobcov (ŠKODLER

& PARTNERS, s.r.o.) na pokračovanie v konaní. Zamestnanci podateľne skúmali tak podľa účastníkov
konania (aj žalobcov A. B., E. B.), ako aj sp.zn. (ak by sp. zn. nebola uvedená na pošte). Na č.l.
540 spisu sp.zn. 20C/41/2020 sa nachádza úradný záznam, ktorý spísala H. I. G. (zamestnankyňa
podateľne Okresného súdu Dunajská Streda) o tom, že dňa 13.9.2023 asistentka na pokyn vyššieho
súdneho úradníka požiadala podateľňu, aby preskúmali všetky došlé pošty akoukoľvek formou zo
dňa 15.8.2014 a 16.8.2014 so záverom, že v danom roku (2014) sa ÚPVS ešte nepoužíval, v E-

žalobách a v zošite, ktorý si zamestnanci viedli pre došlú poštu, ktorá do podateľne súdu prišla v dnom
mesiaci hľadaný návrh nenašli. Na základe zisteného skutočného stavu v predmetnom konaní súd užďalšie navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko z uvedeného zistenia je nad všetky pochybnosti, že
právny zástupca žalobcov návrh na pokračovanie v konaní sp. zn. 10C/265/2013 v dátume 15.8.2014 a
16.8.2014 nepodal. Súd nemá kapacity na to, aby prekontroloval všetky spisy ako to navrhoval žalovaný

2/, z hľadiska účelnosti a hospodárnosti konania, keďže preskúmaním došlej pošty bolo zistené, že
žiadnehľadanépodanieodprávnehozástupužalobcovaleboodžalobcovaleboakékoľvekpodanieksp.
zn. 10C/265/2013 v uvedenom dátume na súd nedošlo. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej
povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich
tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu podaného návrhu na pokračovanie v konaní označené

sp.zn. 10C/265/2013, zaťažuje žalobcu. Žalobcovia sú v tomto konaní zastúpení právnym zástupcom -
advokátom, ktorému bola známa spisová značka pod ktorou sa viedlo konanie o náhradu škody, keďže
uznesenie o prerušení konania, proti ktorému nikto zo strán nepodal opravný prostriedok, nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.6.2014. Taktiež uznesenie o zastavení konania s č.k. 10C/265/2013-101 proti
ktorému podal právny zástupca žalobcov odvolanie, kde uviedol spisovú značku 10C/265/2013. Z
toho vyplýva, že právnemu zástupcovi bola spisová značka známa a povinnosťou strán je vždy uviesť

spisovú značku na akomkoľvek podaní, ktoré urobí v prebiehajúcom konaní. Žalobcovia mali jeden
rok (pozn. súdu podľa § 111 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - platného v tom čase) na to,
aby podali návrh na pokračovanie v konaní. Dňa 6.3.2015 im bol odoslaný vypracovaný znalecký
posudok na základe ktorého mohli podniknúť ďalšie kroky k mimosúdnej dohode alebo k pokračovaniu
v konaní. Nakoľko právny zástupca žalobcov svojimi predloženými dôkazmi nepreukázal, že dňa

15.8.2014 doručil súdu spolu so žalobou na ochranu osobnosti aj návrh na pokračovanie v konaní
sp.zn. 10C/265/2013 (pozn. súdu z predloženej doručenky vyplýva, že na súd bolo dňa 14.8.2014
podané podanie označené ako 27-14, Návrh na ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu), súd má jasne
preukázané nad všetky pochybnosti na základe vykonaného dokazovania, že do podateľne súdu nebol
takýto návrh na pokračovanie v konaní zo strany právneho zástupcu žalobcov doručený ( pozn. súdu na

základe vykonanej kontroly v podateľni, kde k dátumu 15.8.2014 ani 16.8.2014 nebolo zapísané žiadne
podanie k spisovej značke 10C/265/2013). V prípade, ak by bolo tvrdenie právneho zástupcu žalobcov
pravdivé, podanie zo dňa 14.8.2014 „Oznámenie prevzatia zastupovania a návrh na konanie vo veci“,
ktoré priložil k odvolaniu zo dňa 23.3.2016, by sa nachádzalo v spise 12C/414/2014. Zamestnanec
podateľne by si v žiadnom prípade nedovolil vyhodiť nejaké podanie, príp. vyložiť z príloh. Preto súd

uzatvára, že ide len o tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, ktoré nie je preukázané. Ďalšie argumenty
strán tunajší súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry
tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých tvrdení uvádzanými stranami (porovnaj

napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

4. Podaním zo dňa 14.10.2013 žalovaná 2 navrhla konanie prerušiť až do doby ukončenia rokovaní
žalobcov so žalovanou 2 o spôsobe a rozsahu odškodňovania nárokov žalobcov. Podaním zo dňa
17.10.2013 žalovaná 1 navrhla súdu nekonať z dôvodu, že je pravdepodobné že dôjde k doriešeniu veci

mimosúdnou cestou. Podaním zo dňa 21.2.2013 žalobcovia navrhli, aby súd poskytol lehotu 3 mesiace
k mimosúdnym rokovaniam. Podaním zo dňa 24.3.2014 žalobcovia oznámili na výzvu súdu, že súhlasia
s prerušením konania z dôvodu pokusu o mimosúdnu pokonávku žalovanou 2. Tunajší súd uznesením
č.k. 10C/265/2013 - 93 zo dňa 17.4.2014 konanie prerušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.6.2014. Do 11.6.2015 návrh na pokračovanie v konaní nebol podaný. Na základe vyššie uvedených

skutočností má súd za to, že právny zástupca žalobcov nepreukázal, že návrh na pokračovanie v konaní
bol súdu doručený včas, a to do jedného roka od právoplatného prerušenia konania ( t.j. do 11.6.2015)
dňa 15.8.2014 (ako to tvrdil) a preto súd musel rozhodnúť v súlade s § 111 ods. 3 OSP a konanie zastaviť
(výrok I.).

5. O náhrade trov konania prvoinštančný súd s použitím ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 396 ods.
3, § 453 ods. 1 a 3 CSP rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej sporovej
strane, keď zohľadnil, že žiadna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Nie je tak možné
pričítať procesné zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 CSP niektorej zo strán. Zároveň
nemožno hovoriť ani o prípadnom úspechu či neúspechu niektorej zo sporových strán v odvolacom

konaní, keďže Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 26Co/198/2016-190 najprv uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil a následne na základe rozhodnutia dovolacieho súdu rozhodol odvolací súd
uznesením sp.zn. 26Co/38/2020-252, tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Preto vo výroku II. súd nepriznal žiadnej zo sporových strán nárok na náhradutrov konania, a vrátane právne záväzného právneho názoru nadriadeného súdu nepriznal ani trovy
odvolacieho konania prebiehajúceho, na ktoré rozhodnutie bol v zmysle uznesenia Krajského súdu v
Trnavepodľa§396CSPpovrátenívecisúdprvejinštanciezaviazaný(ods.15odôvodneniazrušujúceho

Uznesenia). Čo sa týka nároku na náhradu trov v dovolacom konaní súd sa priklonil k záveru, že v
konečnom dôsledku konanie bolo zastavené a preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spoj. s § 453 ods. 3
CSP nepriznal nárok na náhradu trov žiadnej sporovej strane (výrok II.).

6. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu, z odvolacích dôvodov, že neboli splnené procesné

podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), podali prostredníctvom svojho

právneho zastúpenia odvolanie žalobcovia, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že konanie pokračuje, alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. V úvode odvolania odvolatelia poukázali na priebeh konania po jeho prerušení a zdôraznili záver

NS SR v jeho zrušujúcom uznesení, že pokiaľ súd nemá preukázané mimo rozumných pochybností,
že procesný úkon nebol urobený včas, alebo procesné právo nebolo uplatnené včas, musí vychádzať
z predpokladu, že sa tak stalo. Po poukaze na odôvodnenie napadnutého uznesenia prvoinštančným
súdom skonštatoval, že okresný súd vykonal dokazovanie dopytom na Inštitút forenzných medicínskych
expertíz, s.r.o., aby predložil dôkaz o tom, kedy bol znalecký posudok odoslaný právnemu zástupcovi

žalobcov, okresný súd teda vykonal iba tento jediný dôkaz, ktorý však preukazuje skutočnosti tvrdené
žalobcom, že žalobcovia boli aktívni a mali záujem pokračovať v konaní. Okrem toho prvoinštančný
súd opiera rozhodnutie o opakovanú kontrolu evidencie došlej pošty na súde, čo však nie je možné
považovať za nový dôkaz. Za danej dôkaznej situácie je odvolateľ toho názoru, že súd prvej inštancie bol
pri rozhodovaní povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu, ktorým je viazaný,

a pri absencii dôkazov, ktorými by boli odstránené pochybnosti, mal rozhodnúť o pokračovaní v konaní.
Nadväzne odvolateľ odkázal na všetky svoje predchádzajúce tvrdenia a dôkazy uvedené v odvolaní zo
dňa 23.3.2016, v doplnení jeho odôvodnenia zo dňa 12.10.2016, ako aj v dovolaní zo dňa 19.4.2018.
Za ironické a pre žalobcu urážajúce označil to, že súd sa v odôvodnení uznesenia odvoláva na to, že
ďalšie dôkazy nevykonal z hľadiska účelnosti a hospodárnosti, keď o zastavení konania rozhodol po

viac ako trojročnej faktickej nečinnosti od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave. Z dôvodu nečinnosti
boli žalobcovia nútení podať aj sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom predsedníčka Okresného súdu
Dunajská Streda vo vybavení sťažnosti zo dňa 4.7.2023 konštatovala, že úkony súdu neboli vždy účelné
a včas realizované a že dochádza k zbytočným prieťahom (ako dôkaz pripojil sťažnosť zo dňa 7.6.2023
a jej vybavenie zo dňa 4.7.2023).

8. Následne odvolatelia poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 413/08 zo dňa 17.8.2009,
z ktorého záverov zdôraznili, že občianske súdne konanie, ktoré na prvom stupni trvá už vyše 9 rokov
v nerozhodnutom stave, nutne nastoľuje otázku, či je vedené bez zbytočných prieťahov. Aj v danom
konaní, ktoré trvá už viac ako 10 rokov sa žalobcovia ocitli v neistote, či sa v ich veci bude pokračovať

alebo nie, resp. či im súd súdnu ochranu poskytne alebo im ju poskytnúť odmietne, čo nutne nastoľuje
otázku, či toto konanie je vedené bez zbytočných prieťahov a či je vedené a rozhodované nezaujatým
a nestranným sudcom. Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je
to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená a relevantná. Subjektívne hľadisko sudcovskej
nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Odvolatelia nenamietajú

vzťah zákonnej sudkyne k stranám sporu alebo k ich právnym zástupcom a ani nechcú pripustiť jej
aktívnu účasť na strate žiadosti o pokračovanie v konaní, avšak spôsob vedenia predmetného konania
ajejkonkrétnekonanieprivedenísúdnehosporudosahujetakýcharakteraintenzitu,žežalobcoviamajú
odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti a nestrannosti. V záujme zachovania práva na spravodlivý
proces sú preto nútení namietnuť zaujatosť zákonnej sudkyne Mgr. Eriky Szalaiovej v predmetnom

spore.

9. Žalovaní 1 a 2 odvolanie nepodali, žalovaná 1 zostala v odvolacom konaní pasívna.10. Žalovaný 2 predložil k doručenému odvolaniu žalobcov prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
písomné vyjadrenie s tým, že s odvolaním nemožno súhlasiť, nakoľko je nedôvodné a napadnuté
rozhodnutie je vecne správne, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil

a žalobcom 1 a 2 uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2 trovy konania v plnom rozsahu.

11. Podľa žalovaného 2 prvoinštančný súd plne postupoval v súlade s názorom a inštrukciou
dovolacieho a odvolacieho súdu. Z toho, že žalobcom bol doručený znalecký posudok a to, že zaplatili
s ním súvisiacu odmenu, nevyplýva ich aktivita a záujem o pokračovanie v konaní a to osobitne

vzhľadom k následnému postupu žalobcov a ich zástupcu. Znalecká organizácia totiž posudok doručila
6.3.2015. Od toho času boli žalobcovia a ich právny zástupca vo vzťahu k súdu úplne nečinní a to až
do pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania dňa 10.3.2016 (t.j. po viac ako
roku). Po celú túto dobu pritom žalobcovia nevykonali žiadny úkon, keď znalecký posudok nedoručili
súdu, ani neurobili žiadny dispozičný úkon v konaní, ktorý by sa vzhľadom k obsahu znaleckého
posudku predpokladal, keďže ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa tohto

posudku prevyšovalo vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotenú lekárskymi
posudkami zo dňa 16.8.2013 a 9.9.2013 na základe ktorých žalovaný 2 žalobcovi 1 plnil, pričom
žalobcovia sú od počiatku zastúpení v konaní advokátom, ktorý si je nepochybne vedomý vplyvu plynutia
času na premlčanie uplatnených nárokov. Žalobcovia predmetný posudok doručili súdu prvej inštancie
až podaním z 9.6.2021 a zároveň vykonali zodpovedajúci dispozičný úkon, ktorým zohľadnili obsah

znaleckého posudku. Aj z tohto je zrejmé, že žalobcovia od prerušenia konania až do jeho pôvodného
zastavenia boli procesne úplne pasívni. Prvoinštančný súd pritom podrobne popísal aké dôkazy za
účelom preukázania tvrdenia žalobcov, že mali doručiť návrh na pokračovanie v konaní, vykonal a
nezistil včasné doručenie akéhokoľvek podania žalobcov, z ktorého by vyplývala vôľa pokračovať
v tomto konaní. Už zo skutočností uvádzaných súdom prvej inštancie je preto zrejmé, že žalobcovia

včas nedoručili návrh na pokračovanie v konaní a tento nebol ani obsahom zásielky, ktorej obsahom bol
návrh na začatie konania na ochranu osobnosti, ktorý doručili súdu dňa 15.8.2014.

12. Napriek tomu žalovaný 2 poukázal aj na listy právneho zástupcu žalobcov týkajúcich sa náhrady
škody na zdraví žalobcu 1 dňa 15.4.2016, 9.9.2014 včítane obálky, na ktorých je uvedená značka

„28-14“ s tým, že vo všetkých týchto písomnostiach týkajúcich sa náhrady škody na zdraví žalobcu 1
právny zástupca žalobcov uvádza ako svoju značku „28-14“. Na návrhu na začatie konania na ochranu
osobnosti doručenom súdu 15.8.2014 pritom právny zástupca uvádza „naša značka 27-14“, rovnako aj
na doručenke, uvádza teda svoju odlišnú značku. Možno pritom rozumne predpokladať, že v prípade,
ak by obsahom zásielky boli doručované dve samostatné veci (návrh na začatie konania a zároveň

oznámenie o prevzatí zastupovania v inej veci), tak by obe tieto značky boli uvedené aj na doručenke
preukazujúcej doručenie zásielky. Nie je tomu však tak.

13. Podľa podacej pečiatky Okresného súdu Dunajská Streda obsahom zásielky žalobcov doručenej
súdu 15.8.2014 mal byť návrh na začatie konania a 11 príloh. Podacia pečiatka podateľne súdu teda

plne korešponduje so známym obsahom zásielky, ktorej obsahom bol výlučne návrh na začatie konania
a jeho prílohy a žiadne iné písomnosti, teda ani návrh na pokračovanie v tomto konaní. Aj z týchto
skutočnosti spolu so skutočnosťami uvádzanými súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobcovia včas
nepožiadali o pokračovanie tohto konania. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní poukazujú na svoje tvrdenia
a dôkazy vo svojich predchádzajúcich podaniach, takýto odkaz je všeobecný, obsahovo nevymedzujúci

odvolacie dôvody a neuvádza a nekonkretizuje dôvody, pre ktorý sa rozhodnutie súdu napáda a nemôže
nahradiť riadne vymedzenie odvolacieho dôvodu.

14. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne 2 žalovaný 2 uviedol, že mu v konečnom dôsledku nie je zrejmý
vecný dôvod, pre ktorý k nemu pristúpila, keďže podaním zo dňa 9.6.2021 vzala žalobu späť, čo

dôsledkom podľa § 145 ods. 1 CSP je zastavenie konania.

15. K námietke zaujatosti zákonnej sudkyne žalovaný 2 uviedol, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti,
z ktorých by vyplývala odôvodnená pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti zákonnej sudkyne, ani
také, čo by len naznačovali pomer zákonnej sudkyne k veci, stranám sporu, ich zástupcom, resp. k iným

zúčastneným osobám. Z tohto dôvodu sa preto k možnej zaujatosti nemôže vyjadriť. Iba poukazuje na
skutočnosť, že podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti, a na takúto námietku sa podľa § 53 ods.
3 CSP neprihliada. Okrem toho podľa § 52 ods. 2 CSP jednou z náležitostí námietky zaujatosti je ajuvedenie doby, kedy sa strana o dôvode, pre ktorú má byť zákonný sudca vylúčený, dozvedela, čo
v danom podaní žalobcov absentuje. V každom prípade o týchto skutočnostiach sa museli dozvedieť
najneskôr z listu predsedníčky prvoinštančného súdu zo dňa 4.7.2023, ktorým skonštatovala nedostatky

vo vedení konania a zbytočné prieťahy. Samotné uznesenie o zastavení konania zo dňa 26.10.2023 bolo
právnemu zástupcovi doručené 6.12.2023. Žalobcovia pritom podali odvolanie proti uzneseniu, ktorého
obsahom je aj námietka zaujatosti zákonnej sudkyne dňa 20.12.2023. Vychádzajúc z § 53 ods. 1 CSP
námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre
ktorý je sudca vylúčený s tým, že na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada.

16.Dospisuboladoručenáajreplikažalobcukvyjadreniužalovaného2,vktorejuviedol,žepovinnosťou
súdu prvej inštancie je riadiť sa názorom odvolacieho súdu v spojení s právnym názorom vysloveným
dovolacím súdom, ktorým je viazaný, odstrániť pochybnosti o včasnom a riadnom podaní návrhu
na pokračovanie v konaní, v prípade potreby, aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite
sporových strán, vykonať ďalšie dokazovanie a následne opätovne posúdiť dôvody zastavenia konania,

prípadne pokračovania v konaní ďalej. Súd prvej inštancie iba zopakoval dôvody, ktoré uviedol už
v predchádzajúcom uznesení o zastavení konania, pričom iba zopakoval už vykonané dokazovanie
s rovnakým výsledkom. Konal teda v zjavnom rozpore s právnym názorom dovolacieho súdu.

17. Argumentácia žalovaného 2 o nečinnosti žalobcov po doručení znaleckého posudku je účelová

a nemôže byť dôkazom pasivity žalobcov. Žalobcovia súdu predložili e-mailovú komunikáciu zo
dňa 26.3.2015 (17 dní po doručení im znaleckého posudku) medzi právnym zástupcom žalobcov
a zamestnancom žalovaného 2 I. H. D., ktorá preukazuje, že predmetný znalecký posudok bol
žalovanému 2 doručený dňa 26.3.2015, čo žalovaný 2 v ten istý deň oznámil Okresnému súdu
Dunajská Streda elektronickou poštou. Vo vzťahu súdu žalobcovia po vyhodnotení znaleckého posudku

nevykonali žiaden úkon z toho dôvodu, že konanie bolo prerušené a snažili sa spor vyriešiť mimosúdne.
Žalobcovia z objektívneho dôvodu prerušenia konania nevykonali žiadne procesné úkony a čakali
na základe súdu dourčenej žiadosti o pokračovanie v konaní na uznesenie, ktorým súd rozhodne
o pokračovaní. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu a predchádzajúcu argumentáciu žalobcov
nemôžu byť pochybnosti o tom, že žalobcovia mali jednoznačný záujem v konaní pokračovať.

18. Vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného 2 týkajúcu sa číselného označovania spisovej
agendy advokátom, opätovne uviedli, že sa jedná o výlučne interné označenie, ktoré nemá vo vzťahu
k preukazovaniu doručenia listín súdu žiaden právny význam. Právna agenda žalobcov bola prvotne
vedená pod interným označením 27-14, následne bola právna vec žalobcov týkajúca sa náhradu škody

odčlenená a vedená pod interným označením 28-14 a vec týkajúca sa ochrany osobnosti pod pôvodným
označením 27-14. Keďže v čase zaslania návrhu na konanie vo veci viedli agendu žalobcov ako
celok pod interným označením 27/14 a nie pod dvoma značkami ako tomu bolo neskôr, nemohli byť
na danej doručenke obsahujúcej 2 podania žalobcov uvedené 2 interné označenia. Skutočnosť, že
označenie spisovej agendy advokáta sa nezhoduje s predstavou právneho zástupcu žalovaného 2,

nemôže zakladať pochybnosti o splnení podmienok konania.

19. K námietke možnej zaujatosti zákonnej sudkyne sa žalobcovia vyjadrili predovšetkým s ohľadom na
jejvedeniekonaniaazjavnejneochoterozhodnúťvoveci.VtejtosúvislostipoukázalinanálezÚstavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 21/20, z ktorého okrem iného citovali, že zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR

nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Spôsob vedenia konania a konkrétne
konanie zákonnej sudkyne pri vedení súdneho sporu dosahuje taký charakter a intenzitu, že žalobcovia
majú odôvodnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti zákonného sudcu.

20. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie
pokračuje alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalovaný 2 vo svojej duplike k replike žalobcov uviedol, že sami žalobcovia uvádzajú, že ani po
doručení daného znaleckého posudku nevykonali žiadny úkon vo vzťahu k súdu, nakoľko sa snažili

o mimosúdne vyriešenie veci, teda sami priznávajú, že vo vzťahu k súdu boli pasívni a nemali dôvod
na doručenie posudku súdu, keď mali záujem vyriešiť vec mimosúdne, ich vôľou teda bolo riešiť
sporné otázky inak ako rozhodnutím súdu. Dôsledkom prerušenia konania podľa § 111 ods. 1 OSP je
neplynutie procesných lehôt a to, že počas prerušenia konania sa nevykonávajú pojednávania, žiadneiné dôsledky prerušenie konania nemá, teda účastníkom konania ako aj súdu nič nebránilo v tom, aby
počas prerušenia vykonávali procesné úkony podľa svojej úvahy, resp. potreby. Mohli teda robiť podania
vo vzťahu k súdu vrátane prípadného dispozičného úkonu. Žalobcom teda ani po dobu prerušenia

konania nič nebránilo v tom, aby súdu zaslali znalecký posudok a nakoniec ani v tom, aby vykonali
dispozičný úkon. Poukazovanie z tohto hľadiska na prerušenie konania je nenáležité. OSP pritom
neviazal pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené, na vydanie osobitného uznesenia o pokračovaní
v konaní.

22. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú na to, že ich právny zástupca nevedie internú evidenciu spisovej agendy
v súlade s predstavami žalovaného 2, voči tomu nemožno nič namietať, avšak na druhej strane nemožno
prehliadnuť, že listiny, ktoré sa týkali konania vo veci 12C/414/2014 právny zástupca žalobcov označoval
internou značkou „27-14“, listiny, ktoré sa týkali tohto konania označoval internou značkou „28-14“. Nič
iné v konaní nebolo preukázané, tak ako v konaní nebolo preukázané to, že by žalobcovia včas doručili
súdu návrh na pokračovanie v konaní a ani to, že by bol obsahom zásielky, v ktorej bol návrh na začatie

konania na ochranu osobnosti, ktorý bol doručený súdu 15.8.2014. Za tohto stavu žalovaný 2 zotrváva
na nedôvodnosti odvolania žalobcov.

23. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.

1 CSP a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
(§ 387 CSP).

25. Predmetom konania je nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenej trestným činom žalovanej 1, za
ktorý bola Okresným súdom Dunajská Streda v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4T/47/2013 právoplatne
odsúdená za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, v ktorej veci
poškodeným bol žalobca 1 a tento bol so svojím nárokom z titulu náhrady škody odkázaný na civilný
proces, resp. občianskoprávne konanie.

26. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
bolo toto konanie s použitím ust. § 110 a § 111 ods. 3 OSP s odkazom na ust. § 470 ods. 1 a 2
CSP zastavené, z dôvodu, že po prerušení konania podľa § 110 OSP nebol v lehote jedného roka
podaný návrh na pokračovanie v konaní v zmysle § 111 ods. 3 OSP, vychádzajúc pritom z odvolateľmi

uplatnených odvolacích dôvodov popísaných vyššie.

27. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutkové
okolnosti právne rozhodné pre splnenie podmienok pre zastavenie daného konania a pretože v celom
rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od relevantných záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc
z odvolacej argumentácie odvolateľov, dopĺňa iba nasledovné:

28. Východiskovým pravidlom pre posúdenie splnenia podmienok pre zastavenie daného konania
preskúmavaným uznesením, na ktoré poukázal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí Krajský súd
v Trnave aj NS SR, ktoré vychádza zo záverov Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 119/07, III.ÚS249/08, III.ÚS 331/04 a IV.ÚS 379/08 je, že pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba
pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných
pochybností; pokiaľ teda súd nemá preukázané mimo rozumných pochybností, že procesný úkon nebol

včas urobený alebo procesné právo nebolo včas uplatnené, musí vychádzať z predpokladu, že sa tak
stalo. V danom prípade preto pre zastavenie konania nepostačujú iba pochybnosti súdu o tom, či návrh
žalobcov na pokračovanie v konaní nebol urobený včas, musí byť preukázané, že daný procesný úkon
včas urobený nebol.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 14.10.2013 žalovaná 2 navrhla konanie prerušiť až
do doby ukončenia rokovaní žalobcov so žalovanou 2 o spôsobe a rozsahu odškodňovania nárokov
žalobcov.Podanímzodňa17.10.2013žalovaná1navrhlasúdunekonaťzdôvodu,žejepravdepodobné,
že dôjde k doriešeniu veci mimosúdnou cestou. Podaním zo dňa 21.2.2013 žalobcovia navrhli, aby
súd poskytol lehotu tri mesiace k mimosúdnym rokovaniam. Podaním zo dňa 24.3.2014 žalobcovia na
výzvu súdu oznámili, že súhlasia s prerušením konania z dôvodu pokusu o mimosúdnu pokonávku so

žalovanou 2. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č.k. 10C/265/2013-93 zo dňa 17.4.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 11.6.2014, konanie podľa § 110 OSP prerušil.

30. Podľa § 110 OSP (aplikovaného s odkazom na ust. § 470 ods. 2 CSP), ak to účastníci zhodne
navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie

preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch
konanie vždy.

31. Podľa § 111 ods. 3 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po
uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred

uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do
jedného roka, súd konanie zastaví.

32. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 1MCdo/117/2009 lehota v zmysle § 111 ods. 3 OSP začína
plynúť už od doručenia uznesenia o prerušení konania (ktoré bolo právnej zástupkyni žalobcov doručené

23.5.2014, právnej zástupkyni žalovaného 1 dňa 26.5.2014 a žalovanej 2 dňa 26.5.2014) a nie až od
právoplatnosti.

33. Žalobcovia v priebehu konania aj v podanom odvolaní tvrdia, že žiadosť o pokračovanie v tomto
konaní (spolu s dohodou o plnomocenstve z 1.8.2014) bola podaná na súd prvej inštancie spolu so

žalobou o ochranu osobnosti dňa 15.8.2014 (konanie sp. zn. 12C/414/2014), pričom nebola správne
založená do spisu v tejto veci sp. zn. 10C/265/2013.

34. Prvoinštančný súd za účelom overenia predmetného tvrdenia žalobcov do vydania preskúmavaného
uznesenia vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie, pričom preskúmaním všetkej evidencie pošty

došlej na súd akoukoľvek formou dňa 15.8. a 16.8.2014, pričom boli podania preskúmavané tak
podľa účastníkov konania, ako aj podľa spisovej značky, hľadaný návrh žalobcov na pokračovanie
v predmetnom konaní nenašiel. Takýto návrh nebol nájdený ani v pripojenom spise č.k. 12C/414/2014 o
ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy a nenachádza sa ani v spise č.k. 10C/265/2013, resp.
20C/41/2020. Z pripojeného spisu č.k. 12C/414/2014 o ochranu osobnosti vyplýva, že predmetná žaloba

bola na Okresný súd Dunajská Streda doručená dňa 15.8.2014 spolu s jedenástimi prílohami, ktoré
všetky sú v danom spise pripojené a podľa podacej pečiatky žiadnu inú prílohu žaloba neobsahovala,
teda ani návrh na pokračovanie v konaní vo veci 10C/265/2013. Z kópie doručenky k návrhu na ochranu
osobnosti (č.l. 104 spisu 10C/265/2013) vyplýva, že jej obsahom je pod značkou „27-14“ návrh na
ochranu osobnosti, ktorý bol doručený Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 15.8.2014.

35. Z cit. ust. § 111 ods. 3 OSP pritom vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou, aby súd
pokračoval v konaní prerušenom podľa § 110 OSP, je návrh ktoréhokoľvek účastníka na pokračovanie
v konaní, predpokladom teda je relevantný procesný úkon účastníka adresovaný súdu. Nemôže
teda postačovať, hoci preukázaná vôľa účastníka pokračovať v konaní, ktorá ale nebola relevantným

spôsobom vo vzťahu súdu prejavená, resp. pretavená do jeho procesného úkonu. Pokiaľ preto
žalobcovia preukazujú svoju vôľu pokračovať v predmetnom konaní napríklad tým, že po prerušení
konania si dňa 9.9.2014 objednali znalecký posudok, prípadne ho doručili žalovanému 2 (na druhej
strane ale nedoručili súdu), či udelili dňa 11.8.2014 plnomocenstvo advokátskej kancelárii uvedenejv záhlaví na zastupovanie v právnej veci nielen ochrany osobnosti, ale aj náhrady škody na zdraví
(čo všetko môže rovnako dobre preukazovať vôľu na mimosúdne vyriešenie veci), ide len o indície
osvedčujúce vôľu žalobcov pokračovať v konaní, avšak nijako nepreukazujúce, že v konaní urobili

včas procesný úkon voči súdu, ktorým v súlade s ust. § 111 ods. 3 OSP navrhli v konaní pokračovať.
Vyjadrenie žalobcov, že návrh na pokračovanie v konaní včas podali, tak zostalo len v rovine ničím
nepreukázaného tvrdenia.

36. Základnými náležitosťami odvolania je aj uvedenie z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne, resp. odvolacie dôvody (§ 363 CSP), pričom v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je
odvolacími dôvodmi viazaný. Preto na iné dôvody neuvedené v podanom odvolaní odvolací súd nemôže
prihliadať a odvolacími dôvodmi resp. argumentáciou sa nemôže stať ani obsah iných početných podaní,
na ktoré odvolatelia iba odkázali v odvolaní.

37. Odvolatelia v závere odvolania namietajú tiež zaujatosť zákonnej sudkyne Mgr. Eriky Szalaiovej

v predmetnom spore, s poukazom výlučne na spôsob vedenia predmetného konania resp. jej konanie
pri vedení súdneho sporu. Keďže v zmysle § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu explicitne nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, v zmysle § 53
ods. 3 CSP na predmetnú námietku zaujatosti nebolo možné prihliadať. Bolo už potom bezvýznamné,
či bola doručená včas, v súlade s § 53 ods. 1 CSP. Odvolací dôvod, že by vo veci rozhodoval vylúčený

sudca, preto nie je daný.

38. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú

ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom
prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcov, odvolací súd zhodne

s prvoinštančným dospel k záveru, že v konaní bolo nesporne (mimo rozumných pochybností)
preukázané, že procesný úkon žalobcov – návrh na pokračovanie v konaní prerušenom v zmysle § 110
OSP, nebol urobený včas v zákonom stanovenej lehote podľa § 111 ods. 3 OSP, v dôsledku čoho boli
splnené zákonné podmienky pre zastavenie predmetného konania. Vykonanými šetreniami bolo totiž
preukázané, že procesný úkon žalobcov, ktorým mali navrhnúť pokračovanie v konaní datovaný dňom

14.8.2014 (č.l. 105 spisu), nebol súdu doručený v zákonnej lehote a tvrdenia žalobcov, že sa tak stalo,
neboli ničím preukázané. V dôsledku toho boli potom splnené zákonnom stanovené podmienky pre
zastavenie predmetného konania preskúmavaným uznesením.

40. Odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne

správne, včítane závislého, odvolacími dôvodmi ani výslovne nenapadnutého a vzhľadom na spôsob
prvoinštančného rozhodnutia správneho, výroku II. o náhrade trov prvoinštančného, odvolacieho
a dovolacieho konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím § 387 CSP, potvrdil.

41. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.42. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa citovaných ustanovení v odvolacom konaní fakticky úspešnému žalovanému 2 vznikol
zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom.

45. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov konania civilného sporového procesu
je zásada úspechu vo veci vyjadrená v cit. § 255 ods. 1 CSP. V tejto zásade sa premieta myšlienka,
že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený záujem, by mal mať
právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej

strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči
neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý
sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t.j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení,
ktorého rámci strany vystupujú ako vzájomný odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy.
Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá

strana sa v medziach daných Civilným sporovým poriadkom snaží pomocou prostriedkov procesného
útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by
jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou
civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry
strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne

zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej
ochrany a teda aj v rozpore s čl. 46 Ústavy SR.

47. Výnimočné uplatnenie cit. § 257 CSP je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje

všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Cit. ust. § 257 CSP teda predstavuje odchýlku zo
zásadyzodpovednostizavýsledokajzozásadyzodpovednostizazavinenieanáhodu.Znamená,žesúd
nemusízaviazaťneúspešnústranunahradiťtrovykonaniaúspešnejstrane.Existenciudôvodovhodných
osobitnéhozreteľamusítvrdiťapreukázaťstranainakpovinnázaplatiťnáhradutrovkonania.Predmetné

zákonné ust. tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za
výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia
musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie § 257 CSP pritom
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto
ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol

celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa
a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom
vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie

o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

48. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, odvolací súd bol toho názoru,
že v danom konkrétnom prípade zaviazať žalobcov na náhradu trov v odvolacom konaní aktívnemua fakticky úspešnému žalovanému 2 by viedlo k nežiadúcej tvrdosti a mal za to, že v danom prípade
boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce
nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému 2. Za takéto odvolací súd považoval

skutočnosť, že žalobca 1 si žalobou v predmetnom konaní uplatňuje náhradu škody na zdraví,
ktorú mu zavineným trestným činom spôsobila žalovaná 1, ktorá mala uzavretú zmluvu o povinnom
zmluvnompoistenísožalovaným2,pričomžalobkyňa2jematkouaopatrovníčkounásledkomutrpených
vážnych zranení nesvojprávneho žalobcu 1. Pri tejto dopravnej nehode žalobca 1 utrpel závažnú
polytraumu s trvalými následkami, nachádza sa v bdelej kóme a žalobkyňa 2 mu poskytuje nevyhnutnú

celodennú starostlivosť. Žalobca 1 má trvalé a globálne sťaženie spoločenského uplatnenia vo
všetkých jeho zložkách osobnej, rodinnej, pracovnej, spoločenskej, s kompletnou stratou samostatnosti
a odkázanosťou na 24-hodinovú opateru inej osoby. Obaja žalobcovia v dôsledku toho nie sú schopní
zárobkovej činnosti a sú odkázaní na štátne sociálne dávky. Na strane žalovaného 2 ide pritom
o dlhodobo zabehnutú nadnárodnú prosperujúcu obchodnú spoločnosť, ktorej nenahradenie trov
žalobcami nemôže spôsobiť žiadnu citeľnú majetkovú ujmu. Ak by súd za tejto situácie žalobcov zaviazal

na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 2, došlo by k nežiadúcej a neprimeranej tvrdosti.
Odvolacísúdpretopovažovalzapotrebnévyužiťdanémoderačnéprávoazmierniťtakúčinkycitovaných
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Preto hoci úspešnému žalovanému 2 náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcom 1 a 2 nepriznal.

49. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).