Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011166
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3118011166.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovaným 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
v B. D. E., trvale bytom F. D. F., G. H. I. XXX/X a 2/ C. G. J., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom F. I.
XXX, pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2024 odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/59/2018 zo dňa 30.11.2021
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/59/2018 zo dňa 30.11.2021 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/59/2018 zo dňa 18.01.2022 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“) boli obžalovaní A. B. C. a C. G. J. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodení spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín pod sp. zn. 2Pv 509/14/3309 zo dňa 13.08.2018, ktorá bola
na nich podaná dňa 14.08.2018 pre:
· skutok u obžalovaného A. B. C. právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Tr. zák. a
· skutok u obžalovaného C. G. J. právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinnosti pri správe

cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou pomoci podľa § 21
ods. 1 písm. d) Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že:

obvinený A. B. C. ako konateľ a zároveň ako splnomocnenec likvidátora spoločnosti FORSOL, s. r. o.

v likvidácii so sídlom Kasárenská 9, 911 05 Trenčín, IČO: 44 195 206 a obvinený C. G. J. ako konateľ
spoločnosti Protourion, s. r. o. so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 46 500 227 uzatvorili
dňa 17.08.2012 na presne nezistenom mieste v Trenčíne za uvedené spoločnosti zmluvu o cesii, ktorou
boli na spoločnosť Protourion, s. r. o., postúpené všetky v tom čase existujúce pohľadávky spoločnosti
FORSOL, s. r. o. v likvidácii, pričom obvinení sa medzi sebou dohodli, že za postúpené pohľadávky
spoločnosť Protourion, s. r. o. nevyplatí žiadne finančné prostriedky, ale že odplata za postúpené

pohľadávky bude realizovaná formou vzájomného zápočtu záväzkov a pohľadávok, o čom obvinení aj
uzatvorili dohodu o kompenzácii zo dňa 22.10.2012, kde však pohľadávka spoločnosti Protourion, s. r.
o. voči spoločnosti FORSOL, s. r. o. v likvidácii, bola len fiktívna, o čom obaja obvinení vedeli, následne
obvinení zaslali dlžníkom spoločnosti FORSOL, s. r. o. v likvidácii, výzvy, aby svoj dlh voči spoločnosti
FORSOL, s. r. o. v likvidácii, uhradili už na účet nového veriteľa spoločnosť Protourion, s. r. o., čo dlžníci
aj urobili a svoje záväzky uhradili už na účet nového veriteľa vedený v K. F., L., pod číslom 2925870146,

pričom takto boli uhradené záväzky v celkovej výške 72.860,36 eur, čím bola poškodenej spoločnosti
FORSOL, s. r. o. v likvidácii, spôsobená škoda vo výške 72.860,36 eur,pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote
odvolaním napadol prokurátor v neprospech oboch obžalovaných, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom
pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa
rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení a dostatočne sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom

rozsudku posúdil skutkový stav výlučne v prospech obžalovaných, pričom v prípravnom konaní, ako
aj v konaní pred súdom, boli preukázané skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru dostatočne preukazujú
vinu oboch obžalovaných. Obvinení sú zo spáchania trestnej činnosti kladenej im za vinu usvedčovaní
výsluchmi poškodenej M., ostatných svedkov, ako aj listinnými dôkazmi. Z vykonaných dôkazov podľa
nehovyplýva,žespoločnosťFORSOL,s.r.o.vlikvidáciiaspoločnosťProtourion,s.r.o.prostredníctvom
svojich štatutárov uzatvorili dňa 17.08.2012 v Trenčíne zmluvu o cesii, ktorou boli na spoločnosť

Protourion, s. r. o. postúpené všetky v tom čase existujúce pohľadávky spoločnosti FORSOL, s. r. o.
Toto postúpenie vyplynulo z výpovede M., ktorá sa o ňom dozvedela od odberateľov, ako aj z výpovede
obžalovaného A. C.. Obvinení sa medzi sebou súčasne dohodli, že za postúpenie pohľadávky
spoločnosť Protourion, s. r. o. nevyplatí spoločnosti FORSOL, s. r. o. žiadne finančné prostriedky,
ale že odplata za postúpenie pohľadávky bude zrealizovaná formou vzájomného zápočtu záväzkov

a pohľadávok, o čom obvinení aj uzatvorili dohodou o kompenzácii zo dňa 22.10.2012, kde však
pohľadávkaspoločnostiProtourion,s.r.o.vočispoločnostiFORSOL,s.r.o.bolalenfiktívna,očomobaja
obvinení museli vedieť. Následne obvinení zaslali dlžníkom spoločnosti FORSOL, s. r. o. výzvy, aby
svoj dlh voči spoločnosti FORSOL, s. r. o. uhradili už na účet nového veriteľa – spoločnosti Protourion,
s. r. o., čo dlžníci aj urobili, čím bola poškodenej spoločnosti FORSOL, s. r. o. spôsobená škoda vo

výške 72.860,36 eur. Skutočnosť, že malo ísť o neexistujúcu pohľadávku podľa jeho názoru vyplýva
z výpovedí svedkov E., D. a N.. Poukázal na to, že obvinený A. C. ako konateľ spoločnosti a zároveň
ako osoba splnomocnená likvidátorom spoločnosti jednoznačne porušil povinnosť vyplývajúcu mu z §
135a ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože úmyselne previedol vymožiteľné pohľadávky spoločnosti
FORSOL, s. r. o. na spoločnosť Protourion, s. r. o. bez toho, aby za tieto pohľadávky požadoval

a prevzal zodpovedajúcu odplatu. Po dohode s obvineným C. J. vytvoril fiktívnu pohľadávku spoločnosti
Protourion, s. r. o. voči spoločnosti FORSOL, s. r. o. a odplatu za postúpenie pohľadávky tak realizoval
formou vzájomného zápočtu s touto fiktívnou pohľadávkou spoločnosti Protourion, s. r. o., čím spôsobili
spoločnosti škodu vo výške 72.860,36 eur. Ďalej poukázal na to, že obvinený C. J. si jednoznačne
musel byť vedomý, že obvinenému A. C. pomáha pri páchaní zločinu porušovania povinnosti pri správe

cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., nakoľko jeho konaním (podpisom
príslušných zmlúv) sa jednoznačne vedome pričinil o spôsobenie vyššie uvedenej škody. Z vykonaných
dôkazov, najmä výsluchom poškodenej M. možno podľa jeho názoru dospieť k jednoznačnému záveru,
že obžalovaní sa dopustili podvodného konania spočívajúceho v započítaní existujúcej pohľadávky voči
neexistujúcej pohľadávke, pri ktorom by evidentne boli porušené povinnosti likvidátora, resp. osoby

konajúcej v jeho mene, konať v záujme spoločnosti, ktorého cieľom by zároveň bolo ukrátiť spoločnosť,
už momentom tohto započítania, najneskôr ale momentom jeho zaevidovania do účtovníctva by došlo
k úbytku na majetku spoločnosti a teda naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty stíhaného
trestného činu (dokonanie trestného činu). Poukázal zároveň na to, že z výsluchu poškodenej M.
vyplýva, že vedela, že malo prebehnúť nejaké započítanie medzi spoločnosťami, pričom vymožené

peniaze za pohľadávky na účet spoločnosti FORSOL, s. r. o. nikdy neprišli. Podľa jej vyjadrenia bola
pohľadávka spoločnosti Protourion, s. r. o. voči spoločnosti FORSOL, s. r. o. len fiktívna. Záverom
uviedol, že v započítaní existujúcej pohľadávky oproti neexistujúcej pohľadávke spočíva samotná
trestnosť konania obvinených, nakoľko ich vzájomným postupom došlo v podstate k bezodplatnému
prevodu čiastky 72.860,36 eur (formou postúpenia pohľadávok) zo spoločnosti FORSOL, s. r. o. na

spoločnosť Protourion, s. r. o. a teda k nepochybnému spôsobeniu priamej škody spoločnosti FORSOL,
s. r. o. V prípade, ak by bola ustálená téza, že k započítaniu de iure nedošlo, je potrebné konštatovať
bezodplatný prevod čiastky 72.860,36 eur na spoločnosť Protourion, s. r. o., čím bola nepochybne
spoločnosť FORSOL, s. r. o. poškodená a ukrátená a teda je potrebné konštatovať zachovanie totožnosti
skutku právne kvalifikovaného ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa §

237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol krajskému súdu
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný C. G. J.
prostredníctvom zvoleného obhajcu. Uviedol, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so
všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami a rozhodol vecne správne. Taktiež sa dôkladne

zaoberal všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie, ktoré mu boli na hlavnom pojednávaní
predložené. Poukázal na to, že prokurátor nemal v závere hlavného pojednávania žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania, pričom ani nebol schopný konkretizovať obsah spisu, ktorý nebol prejednaný
na hlavnom pojednávaní a preukazoval by skutok. Podľa jeho názoru ak by aj bolo preukázané, že
sa žalovaný skutok stal presne tak, ako ho popisuje skutková veta obžaloby, potom by takýto skutok

nemohol byť trestným činom. Ďalej popisoval základné východiská obžaloby, pričom uviedol, že ak by sa
teoreticky pripustilo, že skutok sa udial presne podľa obžaloby a že pohľadávka spoločnosti Protourion,
s. r. o., bola len fiktívna, potom započítanie tejto pohľadávky oproti pohľadávke spoločnosti FORSOL,
s. r. o. nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť zánik pohľadávky spoločnosti FORSOL, s. r. o. Poukázal
na to, že pri hmotnej veci je možné oddeliť vlastníctvo (právny stav) od držby (faktický stav) a preto
na hmotnej veci z pohľadu trestného práva je možné spôsobiť škodu alebo sa obohatiť už len tým,

že páchateľ trestnou činnosťou oddelí držbu od vlastníctva (napr. sa protiprávne alebo násilím zmocní
cudzej veci, čím sa právne síce nestane jej vlastníkom, ale znemožní vlastníkovi vykonávať k veci
oprávnenia vlastníka a tým mu spôsobí škodu a seba neoprávnene obohatí). Pohľadávka ako nehmotné
aktívum je však v tomto smere odlišná. V prípade pohľadávky je tak jej existencia neoddeliteľne
spätá s jej veriteľom (kvázi „vlastníkom“) nie je možné ju tomuto veriteľovi „ukradnúť“ ani inak sa jej

protiprávne zmocniť a takto veriteľa o pohľadávku pripraviť. Pri pohľadávke na rozdiel od hmotnej veci
neexistuje možnosť, aby ju veriteľ „de iure“ vlastnil, ale „de facto“ by neexistovala. Otázky či pohľadávka
existuje alebo zanikla a kto je jej veriteľom sú otázkami výlučne právnymi a faktické hľadisko je v
tomto smere bez právneho významu. Preto otázka, či určitá pohľadávka mohla zaniknúť a zanikla jej
započítaním oproti inej pohľadávke, môže byť zodpovedaná len na základe predpisov súkromného

práva. Následkom žalovaného skutku preto nemohla byť a nebola spôsobená žiadna škoda. Z obžaloby
je podľa neho zrejmé, že v tejto veci prokurátor za škodu považuje ujmu na majetku poškodenej
spoločnosti FORSOL, s. r. o., pričom táto ujma má spočívať v zániku (strate) pohľadávky FORSOL,
s. r. o. jej započítaním oproti údajne neexistujúcej pohľadávke spoločnosti Protourion, s. r. o. bez
získania primeraného protiplnenia. K tomuto uviedol, že ak by došlo k uzavretiu dohody o započítaní

pohľadávky spoločnosti FORSOL oproti pohľadávke spoločnosti Protourion, s. r. o., pričom pohľadávka
spoločnosti Protourion, s. r. o. by v tom čase neexistovala, následkom by v žiadnom prípade nemohol
byť zánik pohľadávky spoločnosti FORSOL, s. r. o. Právne účinky započítania by v takom prípade
totiž vôbec nemohli nastať. Právneho nároku vyplývajúceho z pohľadávky spoločnosti FORSOL, s. r.
o. (teda jej súdnej vymáhateľnosti) by sa takáto dohoda vôbec nedotkla a jej dopad na pohľadávku

spoločnosti FORSOL, s. r. o. by bol úplne neutrálny, pretože jej vymáhateľnosť by závisela od aktuálneho
stavu plynutia jej premlčacej doby. Spoločnosť FORSOL, s. r. o. by mohla jej pohľadávku uplatniť na
súde voči spoločnosti Protourion, s. r. o. po uzavretí takejto dohody za úplne rovnakých podmienok
a s úplne rovnakým výsledkom, ako to mohla urobiť po jej uzavretí. Preto keď obžaloba vidí škodu
spôsobenú žalovaným skutkom v tom, že poškodená spoločnosť FORSOL, s. r. o. uzavretím dohody o

započítaníprišla(bolakonanímobžalovanýmipripravená)ojejpohľadávku,takjenepochybné,žetakáto
škoda nemohla vzniknúť. Ak v čase obžalobou tvrdeného započítania pohľadávka spoločnosti FORSOL,
s. r. o. existovala a pohľadávka spoločnosti Protourion, s. r. o. neexistovala, potom k započítaniu
vôbec nemohlo dôjsť a nedošlo. Spoločnosť FORSOL, s. r. o. tak svoju pohľadávku nemohla stratiť a
nestratila, ale naďalej ju mala a mohla ju voči spoločnosti Protourion, s. r. o. aj súdne vymáhať úplne

rovnako ako pred tvrdeným započítaním. Spoločnosť Protourion, s. r. o. síce medzičasom zanikla,
avšak išlo o zánik s právnym nástupníctvom a právny nástupca tejto spoločnosti dodnes existuje,
pričom ani spoločnosť Protourion, s. r. o. ani žiadny z jeho právnych nástupcov neboli insolventné ani
nemajetnéspoločnosti.Skutočnosť,žespoločnosťFORSOL,s.r.o. poúdajnomzapočítanínedostalajej
pohľadávku zaplatenú v peniazoch v čase jej splatnosti, nie je sama osebe škodou, pretože nezaplatenie

pohľadávky (nesplnenie peňažného dlhu) samo osebe nie je škodou a nemôže samo osebe zakladať
ani trestnú zodpovednosť. K takejto situácii by mohlo totiž dôjsť aj bez údajného započítania, ak by
spoločnosťProtourion,s.r.o.nesplniladobrovoľnepohľadávkuspoločnostiFORSOL,s.r.o.Pohľadávka
spoločnosti FORSOL, s. r. o. nezanikla, naďalej patrila spoločnosti FORSOL, s. r. o. a nemohla byť a
nebola takýmto započítaním dotknutá ani čo do svojej existencie ani čo do svojej vymáhateľnosti. Podľa

jeho názoru, tým že nevznikla škoda, nie je naplnený jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu. Záverom poukázal na to, že je stíhaný za zločin porušovania povinnosti pri
správecudziehomajetkuspáchanýformoupomoci.Vtejtosúvislostiuviedol,žeakspoločnostiFORSOL,
s. r. o. bola vôbec spôsobená nejaká (majetková) ujma, tak táto ujma mohla vzniknúť jedine tým, žepohľadávka spoločnosti FORSOL, s. r. o. sa medzičasom mohla stať nevymáhateľnou (v dôsledku
márneho uplynutia premlčacej doby mohol zaniknúť právny nárok z nej vyplývajúci). Za riadne a včasné
vymáhanie nárokov spoločnosti FORSOL, s. r. o. sú však zodpovedné výlučne osoby oprávnené za

ňu konať (teda jej štatutárny orgán alebo likvidátor, ktorí podľa výpisu z obchodného registra sú a
vždy boli oprávnení konať v mene spoločnosti každý samostatne). Ak spoločnosť FORSOL, s. r. o.
medzičasom o svoj právny nárok vyplývajúci z jej pohľadávky voči spoločnosti Protourion, s. r. o.,
pretože v premlčacej dobe neuplatnila tento nárok tento spoločnosti a ani žiadnemu z jeho právnych
nástupcov, je to vecou vyššie uvedených osôb a nie jeho, ktorý nemal ani povinnosť opatrovať alebo

spravovať majetok spoločnosti FORSOL, s. r. o. a ani oprávnenie konať v jej mene. Takáto ujma by teda
vznikla výlučne v dôsledku (ne)konania orgánov spoločnosti FORSOL, s. r. o. Navyše podľa jeho názoru
zadovážené dôkazy neobsahujú ani len indíciu nasvedčujúcu úmyselnému zavineniu na jeho strane. Z
hľadiska subjektívnej stránky trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 Tr. zák. sa v intenciách ustanovenia § 17 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré musí
zahŕňať i porušenie konkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať majetok. To platí aj o spáchaní

tohto trestného činu formou pomoci. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na ustálenú rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR ohľadne úmyselného zavinenia ako obligatórnemu znaku skutkovej podstaty
trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na základe vyššie uvedených
skutočností navrhol krajskému súdu odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu poukázal
na písomné odôvodnenie odvolania prokurátora okresnej prokuratúry, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožnil a preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na jej nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajkyňa obžalovaného C. G. J. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu
poukázala na ich písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora z č.l. 1113-1117 a keďže rozsudok súdu
prvého stupňa považuje za zákonný a správny, navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Tr.por.

Obaja obžalovaní sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu zhodne žiadali
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

verejnom zasadnutí dňa 21. mája 2024, na podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaných, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, a ktoré mu spolu
so spisom bolo predložené dňa 07. februára 2022, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby (o vine), ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora

nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Súd prvého stupňa v rámci v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady
trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu – § 2 ods. 7 Tr.

por., práva na obhajobu – § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov – § 2 ods. 12 Tr. por., i
rovnosti strán (kontradiktórnosti) – § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého
stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými
procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch odvolania prokurátora nie je ani namietaná existencia takýchto procesných chýb konania,

predchádzajúcich výroku napadnutého rozsudku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení
obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa skutok stal je vzhľadom na vykonané dokazovanie správne
a logické. Súd prvého stupňa nepochybil, keď v súlade so zásadou trestného konania „v pochybnostiach
v prospech obžalovaného,“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil všetky potrebné dôkazy v rozsahunevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú
ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaných
spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to
spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia
správne oprel o výpoveď obžalovaného A. B. C., o právne stanovisko C. G. J. (ktorý pred súdom prvého

stupňa odmietol vypovedať) predložené prostredníctvom jeho obhajcu, o výpovede svedkov A. O., P.
M. a F. E. na hlavnom pojednávaní, ako aj o výpovede svedkov Q. C., R. D., G. J., D. P., C. C. J. a R.
N. z prípravného konania, ktorých zápisnice boli na hlavnom pojednávaní prečítané, ako aj o listinné
dôkazy, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, najmä o zmluvu o cesii zo dňa 17.08.2012, objednávku
zo dňa 13.01.2012, dohodu o kompenzácii zo dňa 22.10.2012 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
09.08.2012. Úvahy a závery súdu prvého stupňa sú tak podľa odvolacieho súdu založené na zásadách

logického konania a uvažovania, sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci pritom dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd
prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa podrobne rozviedol a vysvetlil
svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len

opakovaním argumentov a námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten
dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol
vyhodnotiť inak, než ako to urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán
trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať
do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe
týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver
je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak
je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku

starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie, podľa ktorého nebolo dokázané,
že sa skutok stal tak ako je popisované v obžalobe je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má
oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd ohľadne skutkových zistení totožne so súdom prvého stupňa uvádza, že na jednej strane
existovala skupina dôkazov v podobe výpovede nepriamej svedkyne M. (keďže tá nemala byť prítomná
pri stíhanom skutku a teda okolnosti skutku nemohla vnímať vlastnými zmyslami), ktorá v spojení
s ďalšími podpornými dôkazmi, menovite výpoveďami nepriamych svedkov O., E., D. a N., ako aj
zabezpečenýmilistinami–zmluvouocesii,objednávkou,dohodouokompenzáciiazmluvouopostúpení

pohľadávok, podľa obžaloby mali dokazovať, že stíhaný skutok sa stal tak, ako sa obžalovaným kládlo
za vinu, že sa jedná o trestný čin a že ho spáchali obžalovaní, avšak na druhej strane stojí najmä
výpoveď obžalovaného A. C., ktorý spáchanie stíhaného skutku výslovne poprel, pričom v súlade s jeho
výpoveďou stíhaný skutok poprel v celom rozsahu aj obžalovaný C. J., ktorý poukazoval, že v prvom
rade nebolo dokázané, že sa skutok stal a v druhom rade, ak by to aj dokázané bolo, nejedená sa

o trestný čin. Ďalej bola z hľadiska ustálenia skutku a viny obžalovaných na hlavnom pojednávaní tiež
vykonaná menej dôležitá skupina dôkazov, ktoré vyslovene nepodporujú ani prvú a ani druhú skupinu
dôkazov, kam patria výpovede nepriamych svedkov Q. C., P. a J..

Odvolací súd uvádza, že v prejednávanom prípade trestnosť stíhaného skutku mala spočívať v

započítanípohľadávky,ktorúmalaspoločnosťFORSOL,s.r.o.vočispoločnostiProtourion,s.r.o.ztitulu
postúpenia pohľadávok, voči neexistujúcej (fiktívnej) pohľadávke, ktorú mal mať spoločnosť Protourion,
s. r. o. voči spoločnosti FORSOL, s. r. o. a ktorú mala spoločnosť Protourion, s. r. o. nadobudnúť tak,
že spoločnosť CLEANEX, s.r.o, ČR na ňu postúpila svoju pohľadávku voči spoločnosti FORSOL, s. r. o.
titulom objednaného a vykonaného prieskumu trhu. Pritom to, že malo ísť o neexistujúcu pohľadávku,

vyplýva podľa prokurátora z výpovedí nepriamych svedkov E., D. L. N.. V tejto súvislosti sa odvolací
súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že samotný úkon započítania výslovne popreli obaja
obžalovaní, svedkyňa M. ako nepriama svedkyňa o ňom mala informácie len z vyšetrovacieho spisu,
nebola prítomná pri uzatváraní dohody o kompenzácii, ani pri rokovaní alebo komunikácii ohľadnerokovania v súvislosti so započítaním pohľadávky, ktorú mala spoločnosť FORSOL, s. r. o. voči
spoločnosti Protourion, s. r. o. z titulu postúpenia pohľadávok, voči neexistujúcej (fiktívnej) pohľadávke.
O postúpení pohľadávok sa dozvedala v podstate až od odberateľov. Ďalší svedkovia o postúpení

a o úkone započítania vôbec nevedeli, a teda toto postúpenie bolo s najväčšou pravdepodobnosťou
obžalobou ustálené na podklade dohody o kompenzácii, ktorá bola vykonaná ako listinný dôkaz na
hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Obžalovaný A. C. síce pripustil, že dohodu vyhotovil,
resp. pripravoval, súčasne ale vylúčil, že by došlo k jej uzatvoreniu a že by sa ňou strany mali v úmysle
spravovať, teda že by podľa nej akokoľvek aj postupovali. Neboli totiž podľa jeho vyjadrenia splnené

podmienkyprezapočítanie,apretokzapočítaniunedošlo.Navyšedohodaokompenzáciiniejeopatrená
podpismi konajúcich zmluvných strán, a teda ako písomný právny úkon podľa § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka trpí vadou jej formy, a preto sama osebe (tak, ako bola zabezpečená a ako dôkaz vykonaná)
ani nemohla vyvolať právne účinky. Taktiež zo žiadnej svedeckej výpovede priamo nevyplýva, že by sa
spoločnosti FORSOL, s. r. o. a Protourion, s. r. o. mali predmetnou dohodou riadiť. Navyše k verifikácii
započítaniaexistujúcejvočineexistujúcejpohľadávkenebolvykonanýžiadenpodpornýdôkaz,napríklad

účtovníctvo spoločností FORSOL, s. r. o. alebo Protourion, s. r. o., z ktorých by táto skutočnosť mohla
vyplývať. Orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili účtovníctvo ani jednej z uvedených spoločností,
ktoré by mohlo obsahovať dôkaz o započítaní predmetných pohľadávok.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonnú definíciu trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák., z ktorej vyplýva, že tohto trestného činu sa dopustí
ten, kto inému spôsobí škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy
opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo zo strany
súdu prvého stupňa správne ustálené, že v konaní nebol dokázaný samotný úkon započítania a to

bez akýchkoľvek pochybností a teda bez akýchkoľvek pochybností nebol dokázaný ani vznik škody
ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, ktorá mala byť práve následkom
samotného úkonu započítania. Súd prvého stupňa správne prijal záver, že z vykonaného dokazovania
nie je zrejmé, či a v akom rozsahu spoločnosť FORSOL, s. r. o. a spoločnosť Protourion, s. r. o.
na základe uzatvorených zmlúv plnili. V tejto súvislosti sa obžalovaný A. C. vyjadril (čo potvrdila aj

svedkyňa P.), že spoločnosť Protourion, s. r. o. si svoj záväzok zo zmluvy o postúpení pohľadávok po
vymožení konkrétnych pohľadávok splnila, a to v hotovosti do pokladne spoločnosti FORSOL, s. r. o.,
ktorou disponovali konatelia a teda aj P. M.. Uvedená skutočnosť nebola zo strany orgánov činných
v trestnom konaní rozptýlená bez akýchkoľvek pochybností, keďže svedkyňa P. M. sa k tomu nevedela
vyjadriť, t. j. uvedené nepotvrdila a ani nevyvrátila. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bola táto

hotovosť v pokladni akýmkoľvek spôsobom zo strany orgánov činných v trestnom konaní overovaná, t.
j. či sa tam skutočne nachádza, v akom množstve, resp. z akého dôvodu sa tam konkrétna hotovosť
nachádza, poprípade či sa tam nenachádza dôkaz o plnení zo strany spoločnosti Protourion, s. r. o.
Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva (konkrétne z výpovede A. C. a svedkyne P.), že
spoločnosť Protourion, s. r. o. mala plniť práve do pokladne spoločnosti FORSOL, s. r. o.

Po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného
dokazovania nemožno spoľahlivo (teda bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že skutok,
tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami
dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového

stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre
obžalovaného najpriaznivejšiu. Ak teda sú odôvodnené pochybnosti o úkone započítania a následnom
vzniku škody, súd prvého stupňa správne s prihliadnutím na platné zásady trestného konania podľa
Tr. por., (predovšetkým na uvedenú zásadu), oboch obžalovaných podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod
obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkovéaprávnezáverysúduprvéhostupňa.Správnyminámietkamiprokurátorasasúdprvéhostupňav napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú
otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné a preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.