Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202319
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423202319.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, C. D. XXX/XXX, B. E., proti žalovanému: FIRSTIN, s.r.o, Krajná 115, Nové Zámky, IČO: 36
539 155, právne zastúpený: Mgr. Ladislav Poloma, advokát, Turecká 24, Nové Zámky, IČO: 42 130 204,
o žalobe na ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.

k. 13C/66/2023-90 zo dňa 11. 10. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10. 06. 2023 domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému

povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za to, že neposkytol žalobcovi informácie, ktoré je povinný
poskytnúť pri predaji potravinárskych výrobkov v prevádzke McDonald´s, v časti „Drive In“.

2. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
(výrok I.) a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že základným dôvodom pre
zamietnutie žaloby bola tá skutočnosť, že sa žalobca domáhal priznania nároku, ktorý mu zákon
nepriznáva, teda ospravedlnenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa nemôže voči
žalovanému domáhať ospravedlnenia, iba primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, že pred
súdom úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa. Také právo si osobitne neuplatnil a súd prvej inštancie porušenie zákona o ochrane

spotrebiteľanekonštatoval.Uloženiepovinnostizverejneniapožadovanýchúdajovnaelektronickejtabuli
žalovaného tiež nebolo dôvodné, pretože žalovaný takúto povinnosť nemá, nakoľko nejde o prevádzku
žalovaného. Pokiaľ nie je „Drive in“ prevádzkou, postačuje, keď predávajúci označí výrobky, ktoré
predáva (spôsobom vyžadovaným zákonom) vo vnútri svojej prevádzky, kde budú tieto voľne dostupné
každému kupujúcemu. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ sa žalobca cítil byť dotknutý na svojich
právach konaním žalovaného, alebo mal za to, že žalovaný svojím konaním (príp. nekonaním niečoho,

čo mu ukladá zákon) porušuje zákon, mal právo obrátiť sa s podnetom (sťažnosťou, či reklamáciu)
na príslušný orgán štátnej správy so žiadosťou na vyriešenie problému. Zákon však žalobcovi nedáva
možnosť domáhať sa ospravedlnenia a rovnako tak ani dodatočného zverejnenia ním žiadaných
informácií. Súd prvej inštancie považoval žalobu za šikanóznu, a to najmä preto, že si žalobca vybral
spôsob ochrany svojich práv (navyše dosiaľ nepreukázaných) spôsobom, že podal súdnu žalobu
namiesto toho, aby sa v zmysle zákona obrátil na príslušný orgán štátnej či verejnej správy za účelom

odstránenia ním tvrdených nedostatkov v konaní žalovaného. Žalobca po zistení, že mu žalovaný
neposkytne informácie, o ktoré žiadal, nemusel s ním kúpnu zmluvu uzavrieť a pokiaľ sa rozhodoltak urobiť, urobil to dobrovoľne. Pokiaľ sa žalobca rozhodol produkty predávané žalovaným zakúpiť
v „ Drive in“, a teda bez toho, aby vystúpil z vozidla, musel si byť vedomý skutočnosti, že má pri
tomto spôsobe nákupu obmedzené možnosti informovať sa, pričom taktiež predávajúci (žalovaný)

má tieto možnosti obmedzené. Pokiaľ napriek tomu mal žalobca záujem o podrobnejšie informácie o
predávaných produktoch, mal možnosť si tieto zistiť vo vnútri prevádzky žalovaného, pričom ak túto
možnosť nevyužil, zrejme nebol jeho záujem, o podľa neho chýbajúce informácie, skutočný. Aj to, že si
tieto informácie žalobca nezistil priamo vo vnútri prevádzky, ale rozhodol sa podať žalobu, nasvedčuje
tomu, že primárnym dôvodom pre podanie tejto žaloby nebolo porušenie jeho práv ako spotrebiteľa.

Takéto konanie zo strany žalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie ako šikanózne a vykonané nie v úmysle
ochrany práv spotrebiteľa, ale s iným, súdu prvej inštancie neznámym úmyslom. Uvedené rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené dňa 13. 11. 2023.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.
12. 2023.

5. V podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neodročil pojednávanie, čoho sa dožadoval,
aby mohol preukázať opodstatnenosť podanej žaloby. Súd prvej inštancie sa, podľa názoru žalobcu,
správne nevysporiadal s definíciou prevádzky, pričom vyhodnotil, že „Drive in“ nie je prevádzka bez
toho, aby si vyžiadal stanovisko od orgánu alebo organizácie, ktorá sa zaoberá ochranou spotrebiteľa.

Ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že nevypočul navrhovaného svedka F. G., ktorého chcel zabezpečiť
na pojednávaní. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia § 4 ods. 12 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Podľa
uvedeného ustanovenia je predávajúci povinný umožniť spotrebiteľovi skontrolovať si správnu mieru,

hmotnosť alebo množstvo výrobku, ak ide o výrobok predávaný na množstvo. V danom prípade žalovaný
predával v prevádzke typu „Drive in“ hamburgery, ktoré boli predávané na množstvo. Hamburgery boli
pripravené a zabalené vopred a spotrebiteľ ich nemohol skontrolovať pred ich kúpou. Žalovaný v konaní
argumentoval tým, že povinnosť umožniť spotrebiteľovi skontrolovať si správnu mieru, hmotnosť alebo
množstvo výrobku sa vzťahuje iba na predávajúceho, ktorý predáva výlučne výrobky predávané na

množstvo. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil, keď vyššie uvedené ustanovenie zákona o ochrane
spotrebiteľa neobmedzuje povinnosť predávajúceho umožniť spotrebiteľovi skontrolovať si správnu
mieru, hmotnosť alebo množstvo výrobku len na predávajúcich, ktorí predávajú výlučne výrobky
predávané na množstvo.

6. Ďalej poukázal na ust. § 17 ods. 3 písm. e/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon), ktoré upravuje, čo sa nepovažuje za prevádzkareň. Toto ustanovenie však nemá
za následok, že by sa na priestor „Drive in“ nevzťahovali iné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa,
vrátane povinnosti umožniť spotrebiteľovi skontrolovať si správnu mieru, hmotnosť alebo množstvo
výrobku. K argumentácii žalovaného, že mu zákon neukladá povinnosť, aby každý zamestnanec

informoval spotrebiteľa o gramáži predávaného tovaru, pričom tieto údaje musia byť zverejnené a
sprístupnené na viditeľnom mieste v prevádzke, kde žalovaný toto ustanovenie naplnil tým, že dané
údaje sprístupnil v elektronickom informačnom cenníku, ktorý je voľne dostupný v prevádzke a aj v
aplikácii McDonald´s, uviedol, že s ňou tiež nesúhlasí. Ustanovenie § 4 ods. 12 zákona o ochrane
spotrebiteľa ukladá povinnosť umožniť spotrebiteľovi skontrolovať si správnu mieru, hmotnosť alebo

množstvovýrobku.Tátopovinnosťsanemôžeuskutočniťtým,žezamestnanecpredávajúcehoinformuje
spotrebiteľa o gramáži výrobku. Spotrebiteľ musí mať možnosť skontrolovať si gramáž výrobku sám.

7. Z uvedených dôvodov žiadal, aby bola vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

8. Odvolanie žalobcu bolo následne doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 14. 12. 2023.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
zneníneskoršíchpredpisov-ďalejlenCSP),skôrakopristúpilkvecnémupreskúmaniurozhodnutiasúdu
prvej inštancie, zisťoval (bez nariadenia odvolacieho pojednávania - ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario),

či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, a to osobou, ktorá je na podanie odvolania
oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolací súd
teda skúmal splnenie zákonných predpokladov pre to, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska
jeho správnosti bolo možné podrobiť vecnému odvolaciemu prieskumu, pričom dospel k záveru, žeodvolanie žalobcu je potrebné podľa ust. § 386 písm. a/ CSP odmietnuť z dôvodu, že bolo podané
oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.

10. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok
lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím

označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet,
posledným dňom mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami

doručené súdu mimo pracovného času.

11. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 3, 4 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

12. Podľa § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

13. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na odvolacom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a v rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky

štádiá konania pred občianskoprávnym súdom (uznesenie v konaní pod sp. zn. I. ÚS 4/2011).

14. Otázka posúdenia toho, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
odvolacie konanie, je otázkou jeho zákonnosti a riešenie tejto otázky patrí do výlučnej právomoci
odvolacieho súdu.

15. Po preskúmaní predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok
bol doručený žalobcovi dňa 13. 11. 2023 (pondelok). Uvedená skutočnosť vyplýva z doručenky, ktorá
sa nachádza na č. l. 98 súdneho spisu súdu prvej inštancie. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie
obsahoval správne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Nové Zámky na Krajský súd v Nitre. Lehota na podanie odvolania
proti napadnutému rozsudku tak začala plynúť žalobcovi nasledujúci deň po dni doručenia rozsudku, t. j.
dňa 14. 11. 2023 a jej posledný deň pripadol na 28. 11. 2023 (utorok), čo bol riadny pracovný deň. V tejto
lehote žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal. V predloženom súdnom spise sa
nachádza odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané až dňa 05. 12. 2023, z čoho vyplýva, že odvolanie podal

žalobca po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na jeho podanie.

16. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie žalobcu podľa ust. § 386 písm. a/ CSP
odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnými námietkami uplatnenými v odvolaní, nakoľko toto bolo

podané oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.17. Odvolací súd uvádza, že už nerozhodoval osobitne o návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorý podal
žalobca tiež dňa 05. 12. 2023, a to práve vzhľadom na odmietnutie oneskorene podaného odvolania.
Doplňujúco tiež uvádza, že v zmysle ust. § 371 CSP nemožno žalobu v odvolacom konaní meniť.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie,
v spojení s § 256 ods. 1 CSP (per analogiam), podľa ktorého, ak strana zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane, pretože odmietnutie odvolania v dôsledku zavinenia strany

možno z procesného hľadiska prirovnať k zavineniu na zastavení konania, a tiež v spojení s § 262 ods. 1
CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. Žalobca podaním odvolania oneskorene procesne zavinil odmietnutie odvolania, a
preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalovanému podľa
obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, nakoľko bol v odvolacom konaní nečinný,
odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal.

19. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.