Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010200
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010200.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku, proti obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX B. C., trvale bytom
D. E. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, trestne stíhanému pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. d) Trestného zákona a §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 25. apríla 2024 prejednal odvolanie

prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2024, sp. zn. 3T/11/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2024, sp. zn. 3T/11/2024, bol obžalovaný A.
A. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b)
Trestného zákona v spojení s § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.12.2023 v čase o okolo 01:00 hod. v Prievidzi na Ul.
Nábrežie sv. Cyrila č. 362/43, v byte č. 15, pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej hádke, týkajúcej
sa toho, že si poškodená - bývalá družka F. G. dopisuje s bratrancom obvineného ohľadom sexu, jej
vulgárnenadávalanáslednejufyzickynapadol,atotak,žejuniekoľkokrátudrelpäsťamidooblastitváre,
dal jej facky, ťahal ju za vlasy a buchol ju o radiátor, a následne sa jej mal vyhrážať slovami „Zabijem
ťa“, že ju „dobije“ a že „ju dá zahrabať do nejakej rokliny“, následne zaspal, a poškodená utiekla z bytu k

susedovi o poschodie vyššie, ktorého požiadala o to, aby zavolal políciu, pričom konanie obvineného u
poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a spôsobil jej zranenia - opuch tváre a rozbité
čelo, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per

anologiam“ na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona okresný súd zároveň
obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal voči nemu
proti výroku o treste v neprospech obžalovaného odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice
o hlavnom pojednávaní.

Prokurátor dodatočne písomne zdôvodnil podané odvolanie nasledovne:

„Prokurátor je toho názoru, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam.Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí

trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať

rokov.

Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom vyplýva už zo samotného názvu tohto ustanovenia. Nejde teda
o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce
skutočnosti.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe
prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „vyhláška“) prokurátor pri
zvažovaní vhodnosti konania o dohode o vine a treste a pri vyjednávaní dohody s obvineným okrem
kritérií uvedených v odseku 2 berie do úvahy všetky relevantné skutočnosti, najmä

a) ochotu obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní iných obvinených,
b) minulosť obvineného, najmä skoršie odsúdenie,
c) povahu a závažnosť trestného činu, ktorý je predmetom obvinenia,
d) prejavenú ľútosť a pocit viny obvineného, jeho ochotu dobrovoľne prevziať zodpovednosť za svoje
konanie,

e) záujem na rýchlom a primeranom skončení trestnej veci,
f) pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v súdnom konaní,
g) pravdepodobný dosah súdneho konania na svedkov,
h) pravdepodobný trest alebo iné dôsledky v prípade, že obvinený bude usvedčený v súdnom konaní,
i) verejný záujem, na základe ktorého by sa prípad mal prejednať v súdnom konaní na základe obžaloby

podanej prokurátorom,
j) náklady súdneho konania vrátane nákladov na prípadné odvolacie konanie,
k) potrebu zabrániť oneskorenému skončeniu iných rozpracovaných trestných vecí,
l) dosah na právo poškodeného a ochotu obvineného nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom.

Okresný súd v predmetnej veci analogicky aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona, podľa ktorého možno páchateľovi mimoriadne znížiť trest v konaní o dohode o vine a treste
pokiaľ sa páchateľ k spáchaniu skutku priznal. Mám za to, že vzhľadom na analogickú aplikáciu
citovaných ustanovení je potrebné taktiež analogicky aplikovať ustanovenia vyhlášky a pri stanovení
trestu vyhodnotiť aj kritéria v nej stanovené.

Z týchto kritérií nie je možné opomenúť posúdenie minulosti obžalovaného, najmä jeho skoršie
odsúdenie (2018) a skoršie podmienečné zastavenie trestného stíhania (2013). Je pravdou, že
obžalovanému svedčí fikcia neodsúdenia (odsúdenie nie je možné vyhodnotiť v intenciách § 37 písm.
m) Trestného zákona), avšak táto fikcia nebráni tomu, aby súd pri objasňovaní spôsobu života páchateľa

zisťoval povahu a závažnosť predchádzajúcich odsúdení a prihliadol k nim pri úvahe o tom, či obvinený
viedol pred činom riadny život.

Pokiaľ teda ide o osobu páchateľa, obžalovaný A. A. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný. Odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/137/2018 zo dňa 21.11.2018 sa týkalo

prečinu sprenevery podľa §213 ods. 1 Trestného zákona, pričom na páchateľa sa t. č. hľadí, akoby
nebol odsúdený. Okrem tohto odsúdenia bolo voči obžalovanému podmienečne zastavené trestné
stíhanie vo veci prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona,pričomvskúšobnejdobepodmienečnéhozastaveniatrestnéhostíhaniasaobžalovanýosvedčil.
Okrem predmetných trestných činov, ktorých sa obžalovaný v minulosti dopustil, tak z výpisu z

Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR je zrejmé, že obžalovaný sa opakovane dopustil
agresívneho správania (násilia) voči ženám. Rozhodnutím sp. zn. OU-PD-OWS- 2021/016675 zo dňa
17.06.2021 bol obžalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o priestupkoch“), ktorého skutku sa dopustil tak, že slovne a fyzicky napadol toho času svoju
priateľku, s ktorou žili v spoločnej domácnosti. Taktiež rozhodnutím sp. zn. OU-PD-OVVS-2017/007480
bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.

e) zákona o priestupkoch, ktorého skutku sa dopustil tak, že pod vplyvom alkoholu udrel rukou do tváre
toho času svoju družku, čím jej podľa odborného vyjadrenia spôsobil zlomeninu nosa s minimálnym
posunom.

V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, a to s poukazom na predchádzajúce dva

priestupkové postihy obžalovaného za hrubé až násilné správanie voči ženám (r. 2017, 2021)
a s poukazom na charakter skutku v aktuálne prebiehajúcom trestnom konaní (nebezpečné vyhrážanie
bývalej družke za použitia násilia), že intenzita násilného konania obžalovaného voči ženám má
stúpajúcu tendenciu. Vychádzam najmä z toho, že pri predchádzajúcich skutkoch sa obžalovaný
„obmedzil“ na verbálne urážky a fyzické napádanie, pričom v prejednávanej veci okrem verbálnych
urážok a fyzického napadnutia jeho konanie sprevádzali už vyhrážky smrťou.

Navyše obžalovaný sa prečinu nebezpečného vyhrážania v prejednávanej veci dopustil tak, že naplnil
až dva znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty, t. j. trestný čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(násilím) a na chránenej osobe (blízka osoba). Naplnenie nie jedného, ale až dvoch kvalifikačných
znakov skutkovej podstaty odôvodňuje záver o tom, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia

slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa javí ako prílišne benevolentné. Podľa ustálenej súdnej
praxe naplnenie viacerých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty sa má premietnuť nielen na druhu,
ale predovšetkým na výške ukladanej trestnej sankcie.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní dalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Keďže v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona má ukladaný trest zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a

vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu), tak vychádzajúc z princípov humánnosti
pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva (a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje), že
pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu

k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chránenýmTrestnýmzákonomaktomu,žepredchádzajúcetrestyneviedlikprevýchovepáchateľa,teda
k prijatiu skutočnému predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásade
prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu. V neposlednom
rade je taktiež potrebné prihliadať na dosiahnutie preventívneho pôsobenia trestu na obžalovaného

pokiaľ ide o ochranu spoločnosti pred trestnými činmi.

Pokiaľ bol okresný súd pri úvahách o znížení dolnej hranice trestnej sadzby vedený tou skutočnosťou,
že v rámci dohodového konania sa obžalovaný ku skutku priznal a tento následne oľutoval, tak
priznanie sa ku skutku a uznanie viny v dohodovacom konaní v sebe neobsahuje žiaden etický

aspekt ľútosti, či sebakritický postoj k spáchaniu trestného činu ako prísľub nápravy. Vo všeobecnosti
môže ísť len o taktickú kalkuláciu so snahou dosiahnuť výhodu vo svoj prospech. Preto priznanie
sa k spáchaniu trestného činu v rámci konania o dohode o vine a treste nemôže byť automaticky
posudzované ako poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, nie to ešte navyše
ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona

per analogiam. Dohoda medzi obžalovaným a prokurátorom nebola uzatvorená práve z dôvodu, že
prokurátornevyužilzákonnúmožnosťvzmysle§39ods.4Trestnéhozákonaanenavrholobžalovanému
trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Pri určovaní druhu a výmery trestu v rámci
dohodového konania prokurátor prihliadal na osobu obžalovaného, pričom ide o osobu, ktorá sa užv minulosti dopustila úmyselnej trestnej činnosti. Uložené tresty (podmienečný trest odňatia slobody
a podmienečné zastavenie trestného stíhania so skúšobnou dobou) zjavne nemali na obžalovaného
dostatočný výchovný vplyv, aby mu zamedzili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorý

dôvod prokurátor navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Možnosť mimoriadneho
zníženia trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona prokurátor nevyužil keďže mal
za to, že u obžalovaného badať známky druhovej recidívy (násilie voči ženám) so stúpajúcou mierou
závažnosti, pričom týchto protiprávnych konaní sa opakovane dopúšťal voči svojim blízkym osobám
(družkám), vzhľadom na ktorú skutočnosť je potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným

trestom odňatia slobody, a to vo výmere (aspoň) na spodnej hranici základnej trestnej sadzby, ktorý trest
podľa názoru prokurátora bude korešpondovať s možnosťami nápravy obžalovaného a potrebu ochrany
spoločnosti pred ďalšou jeho trestnou činnosťou.

Zhrnúc už uvedené, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov prokurátor považuje za prílišne
benevolentný a za nedostatočný na nápravu páchateľa, ktorý trest ho neodradí od páchania ďalšej

trestnej činnosti a taktiež ho považuje za nedostatočný na ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu nezabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a nevytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život. Uložený trest nespĺňa predpoklady podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona. Je zjavné,
že predchádzajúce sankcie nenapravili obžalovaného natoľko, aby ho odradili od páchania opätovnej
trestnej činnosti. Uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby obžalovaného A. A. neprevychová,

nebude ho motivovať k náprave a zároveň nevystihuje mieru závažnosti skutku.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e)
Trestného poriadku z dôvodu porušenia ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/11/2024-136 zo dňa 12.03.2024 vo výroku o treste, a aby

podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol a obžalovanému uložil podľa § 360 ods.
2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona.“

K podanému odvolaniu sa obžalovaný písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na podanom odvolaní a navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite písomných dôvodov
podanéhoodvolania.Obhajcaobžalovanéhoaobžalovanýnavrhliodvolanieprokurátoraakonedôvodné

zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd
okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora
a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v

odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,

ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu
odňatia slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vovzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe
preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní
trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata odôvodnenia

odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že podľa názoru prokurátora
okresný súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný
(v roku 2018) a jeden krát bolo voči obžalovanému podmienečne zastavené trestné stíhanie (v roku
2013) a tiež bol dva krát priestupkovo postihnutý, ktoré okolnosti s poukazom na účel trestu podľa § 34
ods. 1 Tr. zák. odôvodňujú záver o neprimeranej miernosti obžalovanému uloženého nepodmienečného

trestu odňatia. V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v prípade
podmienečného zastavenia trestného stíhania sa obžalovaný osvedčil v skúšobnej dobe a pokiaľ ide
o odsúdenie v roku 2018, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ak teda u obžalovaného platí
zákonná fikcia neodsúdenia, je túto fikciu nevyhnutné dôsledne rešpektovať. Z okolností vyplývajúcich
z odpisu z registra trestov a registra priestupkov možno podľa záveru odvolacieho súdu vyvodiť sklony
obžalovaného k porušovaniu záujmov chránených zákonom, ktorú okolnosť okresný súd podľa názoru

odvolaciehosúdusprávnezohľadnilvuloženínajprísnejšiehodruhutrestu,atonepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody.

Okresný súd sa dôsledne zaoberal so všetkými okolnosťami prejednávaného prípadu za účelom
zabezpečenia dosiahnutia účelu trestnoprávnych sankcii v zmysle § 34 (Zásady ukladania trestov) a §

35 (Zásady ukladania ochranných opatrení) Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že tresty a ochranné opatrenia sú v dialektickom vzťahu, pričom ochranné opatrenia sú tiež
prostriedkom na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil

u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že obžalovaný sa
priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a žiadnu priťažujúcu okolnosť.
U obžalovaného je daná prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, v dôsledku
čoho sa obžalovanému podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu. Okresný súd dospel k záveru, že u obžalovaného je zároveň namieste pri

ukladaní trestu použiť „per analogiam“ ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Uložený trest
odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, teda pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, považoval
za spôsobilý v dostatočnej miere plniť účel trestu z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Odvolací súd konštatuje, že ustálená súdna prax, prezentovaná stanoviskom, publikovaným v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017, okresnému súdu
umožňovala analogicky aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. po individuálnom
zhodnotení okolností prípadu obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve vyhlásenie o vine
obžalovaného a prijatie tohto vyhlásenia okresným súdom je potrebné považovať za významnú pomoc
obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko takéto vyhlásenie obžalovaného zbavuje

prokurátora uniesť dôkazné bremeno preukázať vinu obžalovaného v konaní pred súdom. Preto takáto
okolnosť sa musí významným spôsobom prejaviť vo výmere uloženého trestu.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby analogickým použitím § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. bol okresný súd viazaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. V zmysle

tohto ustanovenia pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest
odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Napriek vyššie uvedenému uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere päť mesiacov

možno v posudzovanom prípade považovať za správne a zákonné, nakoľko jeho uloženie, na základe
skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a za zistenej závislosti
obžalovaného na alkohole, okresný súd priamo oprávňovalo ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák.,
ktoré je špeciálnym ustanovením k § 39 ods. 1 Tr. zák. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v takomto
prípade uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ustanovenej Trestným zákonom, ak dospeje

k záveru, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestnom kratšieho trvania, pričom v tomto prípade súd nie je
viazaný ani obmedzeniami výšky trestu uloženého pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa ustanovenia
§ 39 ods. 3 Tr. zák.S poukazom na to, že odvolací súd dospel k záveru o správnosti vyššie uvedených skutkových záverov
okresného súdu, majúcich oporu vo vykonaných dôkazoch, stotožnil sa aj so záverom okresného súdu,

podľa ktorého okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov za súčasného
uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, predpoklad trvania ktorého je
v zmysle § 35 ods. 6 Tr. zák. dovtedy, kým sa nesplní jeho účel, je spôsobilým prostriedkom na
dosiahnutie ochrany spoločnosti v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. Okresnému súdu
je na základe uvedeného možné vytknúť len to, že v prejednávanom prípade pri ukladaní trestu pod

zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby analogicky aplikoval § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Tr. zák., hoci s poukazom na vyššie uvedené boli primárne splnené zákonné podmienky na aplikáciu
špeciálneho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ktoré pochybenie však nemalo žiadny vplyv
na správnosť, teda primeranosť výšky uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie

uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.