Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206666
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3122206666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Márie Kubincovej v právnej veci žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. bpv
Braun Partners s.r.o., so sídlom Ovocný trh 1096/8, 110 00, Praha, IČO: 279 48 994, Česká republika
konajúca prostredníctvom bpv Braun Partners, s.r.o., o.z., so sídlom Europeum Business Center, Suché
Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 207 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
XX, XXX XX E., zast. RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO:
54 359 490 o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 38Odi/21/2022-119 zo dňa 8. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I.RozhodnutieOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.38Odi/21/2022-119zodňa8.novembra2023potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zrušil oddlženie žalovanej, ktorá
bola oddlžená uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38Odk/27/2019-19 zo dňa 04.02.2019, pre
nepoctivý zámer. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia oddlženia
žalovanej pre jej nepoctivý zámer z dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. g), f), a) a c) zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“). Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu
bola uzavretá dňa 08.06.2018 Zmluva o splátkovom úvere č. 5145796997 (ďalej „zmluva o úvere“),
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 23.200,- Eur na základe žiadosti žalovanej zo dňa
07.06.2018, pričom k čerpaniu došlo dňa 11.06.2018. Úver sa zaviazala žalovaná splácať v 96
mesačných splátkach po 308,97 Eur mesačne vždy k 15.-temu dňu v mesiaci od 15.07.2018. Žalovaná

uhradila len 5 splátok, a to poslednú dňa 14.11.2018 a čiastočne dňa 15.01.2019 v sume 100,- Eur.
Aktuálna výška pohľadávky voči žalovanej predstavuje 22.424,80 Eur, ktorú si žalobca prihlásil do
konkurzužalovanej,ktorábolazistená,atedažalobcajeveriteľomžalovanej.Vžalobepoukázalnato,že
návrh na vyhlásenie konkurzu bol datovaný dňom 25.01.2019, pričom z príloh k tomuto návrhu vyplýva,
že rozhodnutie Centra právnej pomoci (ďalej „CPP“) bolo vydané dňa 10.12.2018, výpis z Centrálneho
registra exekúcii (ďalej „CRE“) je zo dňa 22.01.2019, životopis a zoznam spriaznených osôb je zo
dňa 15.11.2018, zoznam veriteľov zo dňa 23.01.2019, zoznam aktuálneho majetku a majetku vyššej

hodnoty, ktoré dlžník vlastnil v posledných troch rokoch je zo dňa 15.11.2018. Žalobca poukázal na to,
že žalovaná podala na CPP žiadosť o poskytnutie právnej pomoci ohľadne konkurzu oddlžením už dňa
20.11.2018 a takému podaniu musela predchádzať žiadosť o konzultáciu. Vzhľadom na krátky časový
odstup medzi poskytnutím úveru a reálnymi úkonmi žalovanej, je dôvodné podozrenie, že pri preberanízáväzkov sa žalovaná spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom (§ 166 ods. 2 písm. g) ZoKR)
vzhľadom k tomu, že pred podaním návrhu na konkurz ako aj po jeho podaní, žalovaná bola zamestnaná
a poberá mzdu, pričom žalovaná v žiadnom doklade neuviedla nový záväzok ani inú skutočnosť, ktoré

by mohli spôsobiť jej platobnú neschopnosť. V čase podania žiadosti o úver mala žalovaná záväzok voči
Štátnemu fondu rozvoja bývania (ďalej „ŠFRB“), čo uviedla v životopise a v zozname veriteľov. Žalobca
preskúmalschopnostižalovanejplniťpovinnostivočiŠFRBajvprípadeposkytnutéhoúveruavýsledkom
bola zistená schopnosť plniť peňažné povinnosti, preto jej bol úver schválený a poskytnutý. Podľa
žalobcu v skutočnosti žalovaná bola a je platobne schopná, čo je dôvodom nepoctivého zámeru podľa §

166g ods. 2 písm. f) ZoKR. Žalovaná si vzala ďalší záväzok za situácie, o ktorej píše samotná žalovaná,
že už nevládala platiť existujúci záväzok voči ŠFRB, poskytnutý úver načerpala, dlhy voči žalobcovi ani
ŠFRB nesplnila. Nie je zrejmé, na aké účely minula poskytnuté peniaze a prečo sa nepokúsila z nich
uhradiť svoje záväzky alebo aspoň ich znížiť, pričom v zozname majetku neidentifikovala ani prostriedky
z účtu, ktoré jej boli poskytnuté vo výške 23.200,- Eur, čo je skutkovou podstatou nepoctivého zámeru
podľa § 166g ods. 2 písm. a) a c) ZoKR.

3. Podľa žalobcu mala žalovaná vedomosť o tom, čo osobný bankrot znamená a aké sú následky s ním
spojené. Žalovaná vedela, čo sa stane s dlhmi existujúcimi ku dňu rozhodnutia o oddlžení a vedela, že
sa ich zbaví, teda keď úver načerpá, nebude povinná ho zaplatiť. Žalovaná v životopise uviedla príjem
550,- Eur, avšak v úverovom návrhu uviedla sumu 720,- Eur ako čistý príjem a teda uviedla nepravdivú

informáciu v životopise ohľadne mesačného príjmu. Podľa žalobcu teda žalovaná buď v čase podania
žiadosti o úver žalobcu zavádzala za účelom získania úveru, keďže mala vedomosť, že je platobne
neschopná a mala záujem následne žiadať o oddlženie alebo žalovaná platobne neschopná nebola,
a to ani v čase žiadosti o úver ani v čase žiadosti o oddlženie a spoliehala sa na to, že svoje záväzky
oddlžením vyrieši a nemala záujem na ich splnení. Žalobca v čase podania žiadosti žalovanej o úver

nemal vedomosť o jej záväzku voči ŠFRB, keďže tento nie je vedený v úverovom registri a existenciu
tohto záväzku žalovaná zamlčala.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná poprela akúkoľvek existenciu úmyslu
uzavrieť zmluvu o úvere a nikdy ho nesplatiť vyhlásením osobného bankrotu. Uvádzala, že nemala

vedomosť o možnosti zbavenia sa dlhov touto formou. Tvrdila, že po smrti manžela, ktorý uzavrel
zmluvu o úvere so ŠFRB bez jej vedomia, žalovanú zažaloval ŠFRB na súde, ktoré konanie sa
viedlo pod sp.zn. 12Csp/46/2016, v ktorom ju zastupoval advokát JUDr. Roman Jurík, PhD., ktorý
zomrel v máji 2021, pričom proces oddlženia vybavoval on a tento jej navrhol túto možnosť, ako sa
vymaniť z dlhov, ktoré splácala po nebohom manželovi. Jednalo sa o uvedený úver a úver poskytnutý

žalobcom, ktorým vyplácala fyzické osoby, ktoré poskytli čiastkové pôžičky nebohému manželovi. Podľa
žalovanej proces vyplnenia formulárov a termín ich podania zabezpečoval jej advokát JUDr. Jurík
a stretnutie s pracovníkom CPP absolvovala len jedno a advokát nemal vedomosť, že požiadala žalobcu
o poskytnutie úveru.

5. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že žalovaná dňa 07.06.2018 požiadala žalobcu o
poskytnutie úveru vo výške 23 200 Eur, pričom uviedla, že je zamestnaná v ŽSR s výškou príjmu 720
Eur mesačne. Dňa 08.06.2018 žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o splátkovom úvere s výškou
úveru 23.200 eur, ktorý jej bol poskytnutý 08.06.2018 jednorazovo. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť
96 mesačnými splátkami od 15.07.2018 s výškou mesačnej splátky 308,97 Eur vždy k 15. dňu v kal.

mesiaci s konečnou splatnosťou 15.06.2026.

6. Žalovaná podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci dňa 20.11.2018 vo veci oddlženia konkurzom a
návrh na vyhlásenie konkurzu je datovaný dňa 25.01.2019. Okresný súd rozhodol o vyhlásení konkurzu
na majetok žalovanej a jej oddlžení dňa 04.02.2019 s účinkami ku dňu 09.02.2019. Žalobca si svoju

pohľadávku vo výške 22.209,77 Eur z poskytnutého úveru prihlásil do konkurzu žalovanej.

7. Okresný súd zistil z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii, že voči žalovanej v
čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo vedené jedno exekučného konanie v prospech
oprávneného ŠFRB na vymoženie sumy 14.405,07 Eur istiny s prísl.

8. V konaní nebolo sporné, že v Zozname majetku a Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník
vlastnil v posledných 3 rokoch datovaných zo dňa 15.11.2018 žalovaná neuviedla žiaden majetok a v
zozname veriteľov zo dňa 23.01.2019 žalovaná uviedla 2 veriteľov, a to žalobcu a ŠFRB. Okresný súdďalej zo životopisu zo dňa 15.11.2018 zistil, že žalovaná s výnimkou roku 2002 (materská dovolenka)
bola a je od r. 1996 zamestnaná v ŽSR, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, uvádzala príjem 550
Eur, z ktorého platí inkaso 230 Eur, náklady na školu 150 Eur, úver 250 Eur.

9. Z úverového návrhu (čl. 92-95) okresný súd zistil, že žalovaná žiadala úver bez uvedenia účelu, v
ktorom bola zistená výška jej príjmu 720 Eur a nebola zistená iná existencia úveru/pôžičky/záväzku u
inej osoby.

10. Z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12CsP/462016 zo dňa 09.02.2017, ktorý bol potvrdený
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/236/2017 zo dňa 03.01.2018, vyplýva, že žalovanej
bola súdom uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi ŠFRB dlžnú sumu 13472,73 Eur s prísl.

11. Z výplatných pások žalovanej okresný súd zistil za máj 2018 výšku čistej mzdy žalovanej 603,14 Eur
a výplatu na účet 549,26 Eur a za november 2018 výšku 723,20 Eur a výplatu v sume 410,91 Eur.

12. Po takto zistenom skutkovom stave dospel okresný súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na
to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, keďže má voči žalovanej pohľadávku vo výške 22.424,80
Eur z titulu nesplateného poskytnutého úveru. Žaloba bola podaná včas, v rámci 6-ročnej lehoty, keďže
konkurz bol vyhlásený dňa 09.02.2019 a žaloba bola podaná na súd dňa 12.10.2022. Po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná pri oddlžení poctivý zámer nemala. Uviedol, že dlžník môže
využiť zákonnú možnosť zbavenia sa dlhov prostredníctvom inštitútu oddlženia, avšak z konania dlžníka
pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval a využil aj s ohľadom
na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. s poctivým zámerom, s vynaložením maximálneho úsilia
vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom, so snahou predísť poškodeniu bez primárnej kalkulácie

zbavenia sa záväzkov oddlžením. Podľa okresného súdu len takéto oddlženie môže byť legitímne
a zákonné. Existencia poctivého zámeru na strane dlžníka predpokladá určité aktívne konanie ohľadne
riešenia jeho nepriaznivej situácie.

13. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané uzavretie zmluvy o splátkovom úvere dňa

08.06.2016 na základe žiadosti žalovanej zo dňa 07.06.2018 a poskytnutie úveru 23.200,- Eur, ktorý sa
zaviazala uhrádzať žalovaná v 96 mesačných splátkach po 308,97 Eur, z ktorých uhradila len prvých 5
splátok, poslednú dňa 14.11.2018 a následne čiastočne vo výške 100,- Eur dňa 15.01.2019. Preukázané
mal aj to, že v čase žiadosti o úver a v čase jeho poskytnutia žalovaná mala splatný záväzok voči
ŠFRBvovýške13.472,73Eur,nazákladerozhodnutiaOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.12Csp/46/2016

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/236/2017 zo dňa 03.01.2018. Existenciu
tohto záväzku voči ŠFRB žalovaná v žiadosti o úver od žalobcu neuviedla. Okresný súd mal preukázané
aj to, že žalovaná bola a je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľ ŽSR s výškou čistého príjmu 720,-
Eur, pričom k výplate dochádzalo vo výške cca 550,- Eur. Okresný súd poukázal na to, že samotná
žalovaná v životopise uviedla, že z príjmu 550,- Eur platila nevyhnutné náklady, a to inkaso 230,- Eur,

náklady na školu 150,- Eur a úver 250,- Eur, spolu 630,- Eur. Okresný súd preto dospel k záveru, že
je možné jednoznačne usudzovať, že žalovaná sa pri preberaní záväzku voči žalobcovi spoliehala
na to, že tento záväzok bude riešiť oddlžením, keď v čase preberania tohto záväzku od žalobcu si
musela byť vedomá, že úver od žalobcu nebude mať z čoho splácať, keďže v čase žiadosti o úver
mala splatný záväzok voči ŠFRB v sume 13.472,- Eur s príslušenstvom, ktorý nemala z čoho splácať

vzhľadom na jej mesačný príjem 720,- Eur vyplácaný vo výške 550,- Eur pri zohľadnení nevyhnutných
nákladov uvedených samotnou žalovanou. Žalovaná nepreukázala podľa okresného súdu, že bola
schopná v čase poskytnutia úveru tento dlh splácať a že len v dôsledku nepredvídateľných objektívnych
skutočností schopnosť záväzok splácať stratila a bola nútená nečakanú situáciu riešiť oddlžením.
Žalovaná v konaní netvrdila a ani nepreukázala, z akých financií mala záujem splátky žalobcovi vo výške

308,90 Eur splácať, keď jej samotný príjem uvedený v životopise, nepostačoval na úhradu predošlého
judikovaného záväzku voči ŠFRB. Bez ohľadu na záväzok voči ŠFRB, žalovanej deklarovaný príjem
v životopise a v konaní preukázaný vo vyplácanej výške 550,- Eur, nepostačoval ani na zaplatenie
mesačnej splátky úveru žalobcovi, pri zohľadnení nákladov uvedených samotnou žalovanou. Žalovaná
nepreukázala a ani netvrdila, že by očakávala zvýšenie svojho príjmu.

14. Podľa okresného súdu nie je možné vidieť v konaní žalovanej poctivý zámer aj z toho dôvodu,
že napriek tomu, že jej bol poskytnutý úver, túto sumu ani čiastočne nepoužila na úhradu svojho už
splatného judikovaného záväzku voči ŠFRB, pričom z poskytnutého úveru od žalobcu mohla vyplatiťcelý existujúci záväzok voči ŠFRB. Žalovaná síce tvrdila, že poskytnutými peniazmi uhrádzala dlhy za
manžela voči fyzickým osobám, ale túto skutočnosť nepreukázala a ani neidentifikovala žiadne osoby,
ktorým údajne mala uhrádzať záväzky z poskytnutého úveru a v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne

dokazovanie. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že žalovaná obdržala od žalobcu prostriedky vo výške
23.200,- Eur, ktoré nepoužila na úhradu judikovaného záväzku a žalobcovi splnila riadne a včas len 5
splátok z 96, nesnažila sa riešiť situáciu so žalobcom, napr. zmenou splátkového kalendára a podobne,
nevyvinula žiadnu snahu o čo najväčšie uspokojenie žalobcu a ani ŠFRB, aj keď disponovala sumou
postačujúcou na úhradu celého splatného judikovaného záväzku voči ŠFRB. Naopak, už v novembri

2011, teda po 4 mesiacoch od poskytnutia úveru vykonávala kroky smerujúce k oddlženiu, čo vyplýva
z príloh priložených k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd takéto správanie žalovanej bez
akejkoľvek snahy, bez vynaloženia maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom,
so snahou predísť ich poškodeniu, posúdil ako nepoctivý zámer. Podľa okresného súdu je zrejmé
špekulatívne konanie žalovanej a jej primárna kalkulácia zbavenia sa dlhu voči žalobcovi oddlžením,
keďže mala vedomosť, že jej príjem nepostačuje na úhradu existujúcich záväzkov po zohľadnení

nevyhnutých nákladov, a teda žalovaná si musela byť vedomá, že nebude mať z čoho plniť záväzok voči
žalobcovi. Podľa okresného súdu je nutné usudzovať, že sa spoliehala na to, že záväzok voči žalobcovi
bude riešiť oddlžením, čím naplnila skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. g)
ZoKR. Podľa okresného súdu došlo aj k naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. a) ZoKR, keď v zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnila v posledných troch rokoch,

žalovaná neuviedla finančné prostriedky z poskytnutého úveru vo výške 23.200,- Eur, ktoré vzhľadom
na ich výšku nie je možné považovať za nepatrný majetok.

15. Na druhej strane okresný súd nemal preukázané konanie žalovanej podľa § 166g ods. 2 písm. c)
ZoKR, keď táto v životopise uviedla výšku príjmu 550,- Eur, to znamená vo výške, v ktorej bol reálne

vyplácaný po odpočítaní rôznych zrážok zamestnávateľom z čistého príjmu 720,- Eur. Okresný súd
nemal preukázaný ani nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZoKR, teda že by žalovaná v čase
podania návrhu nebola platobne neschopná. Naopak bolo preukázané, že bola platobne neschopná,
keďzosvojhopríjmunebolaschopnáplatiťzáväzkyvočiŠFRBvovýške13.472,-Euraanivočižalobcovi
308,- Eur mesačne.

16. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi ako strane úspešnej nárok na ich náhradu voči žalovanej v rozsahu 100 %.

17. Proti uvedenému rozhodnutiu podala včas v celom rozsahu odvolanie žalovaná z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalovanej tvrdenie okresného súdu, že žalobca nevedel
o úvere žalovanej voči ŠFRB a nemal zdroj, z ktorého by mohol overiť záväzok žalovanej voči ŠFRB
je nesprávne skutkové zistenie, pričom odkázala na ustanovenie § 7 a nasl. zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“). Nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie
o spotrebiteľovi z príslušnej databázy a veriteľ je povinný na účely poskytovania spotrebiteľských

úverov poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov
o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na povinnosť veriteľa s vynaložením odbornej starostlivosti
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (overenie bonity) získavať
a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a prevádzkovateľ registra je povinný poskytnúť
veriteľovi údaje z neho na splnenie účelu bez súhlasu spotrebiteľa. Pokiaľ okresný súd poukazoval

na e-mailovú komunikáciu žalobcu o nemožnosti zistenia záväzku žalovanej voči ŠFRB, tento doklad
podľažalovanejnepredstavuježiadnyrelevantnýdôkaz,pretožesajednáointernúkomunikáciurôznych
oddelení tej istej právnickej osoby. Pravosť a datovanie tejto komunikácie preto nie je možné objektívne
overiť. Žalovaná namietala v odvolaní tvrdenie súdu, že žalobca nemohol overiť existenciu svojho
záväzku voči ŠFRB, čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch s tým, že žalobca žiaden

záväzok žalovanej neoveroval, pretože prístup k úverovým registrom má zo zákona povolený a jeho
využitie je povinnosťou žalobcu.

18. Žalovaná namietala záver okresného súdu, podľa ktorého sa mala pri preberaní záväzkov spoliehať
na to, že tento záväzok bude riešiť oddlžením. Takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva.

Úverovú zmluvu uzavrela so žalobcom dňa 08.06.2018, zaplatila 5 mesačných splátok a až dňa
25.01.2019 CPP podalo na súd návrh na vyhlásenie konkurzu žalovanej. Medzi uzavretím úverovej
zmluvy a podaním návrhu teda ubehlo 7 mesiacov a žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že už pri
uzatváraní zmluvy konala žalovaná s vopred uváženým úmyslom riešiť dlh osobným bankrotom. Podľažalovanej dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý založil návrh len na domnienkach a predpokladoch,
pričom žalovaná v konaní poprela existenciu akéhokoľvek úmyslu uzavrieť úverovú zmluvu so zámerom
nesplatiť záväzok vyhlásením osobného bankrotu. Zopakovala, že nemala vedomosť o takejto možnosti

zbavenia sa všetkých dlhov, ani o uzavretí zmluvy o úvere jej bývalým manželom so Štátnym fondom
rozvoja bývania, ktorý po smrti bývalého manžela podal voči žalovanej žalobu v konaní sp. zn.
12Csp/46/2016. Zopakovala tvrdenia o jej zastupovaní v tomto konaní JUDr. Romanom Juríkom, PhD.,
ktorý zomrel a ktorý vybavoval oddlženie žalovanej. Poukázala tiež na to, že spôsob vypisovania tlačív
vyžadovaných v CPP bol v dikcii pracovníka centra a žalovaná nie je osobou znalou práva a prax je taká,

že tieto tlačivá vypisuje žiadateľ pod dohľadom pracovníka. Záväzok voči žalobcovi bol v týchto listinách
uvedený a že zároveň ten istý titul nebol uvedený v zozname majetku, nie je zamlčanie podstatnej
informácie.

19. Žalovaná v odvolaní namietala záver súdu, ktorý poukázal na to, že žalovaná síce tvrdila,
že poskytnutými peniazmi uhrádzala dlhy za manžela, ale túto skutočnosť nepreukázala a ani

neidentifikovala žiadne osoby, ktorým údajne uhrádzala záväzky z poskytnutého úveru a nenavrhla
vykonať žiadne dokazovanie. Poukázala na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP s tým, že žalobca tieto
jej skutkové tvrdenia nepoprel, pokiaľ mali byť nepravdivé. Namietala, že selektívne hodnotenie v jej
neprospech považuje za arbitrárny postup súdu.

20. Žalovaná v odvolaní namietala záver súdu, že jej boli poskytnuté nemalé finančné prostriedky
23.200,- Eur, ktoré nepoužila na úhradu judikovaného dlhu voči ŠFRB, splatila len 5 splátok, nesnažila
sa riešiť situáciu so žalobcom, nevyvinula snahu o čo najväčšie uspokojenie žalobcu a ani ŠFRB
disponujúc pritom postačujúcou sumou na úhradu záväzku voči ŠFRB, ale naopak už po 4 mesiacoch
v novembri 2018 urobila úkony smerujúce k oddlženiu a takého správanie žalovanej bez snahy, bez

vynaloženia úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom posúdil ako nepoctivý zámer. Podľa
žalovanej tieto závery okresného súdu nevyplývajú z vykonaného dokazovania a takýmto spôsobom
nebola odôvodnená ani podaná žaloba a žalobca takúto argumentáciu ani nepoužil. Podľa žalovanej
predpokladom oddlženia fyzickej osoby nie je preukazovanie snahy o mimozmluvné vyriešenie vrátenia
poskytnutého úveru a ani komunikácia s veriteľom. Svoj názor okresný súd nepodložil žiadnym

zákonným ustanovením, čo nemôže byť na ťarchu žalovanej. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

21.Kodvolaniužalovanejsavyjadrilžalobcapodanímzodňa28.12.2023,vktoromnavrhol,abyodvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že žalobca mal

možnosť overiť existenciu záväzku žalovanej voči ŠFRB. Poukázal na § 7 ods. 2, 3 ZoSÚ a na § 92a
zákona o bankách s tým, že žalovaná bola povinná pri poskytnutí úveru od žalobcu poskytnúť žalobcovi
presné, úplné, pravdivé údaje ohľadom schopnosti splácať úver a bola teda povinná informovať žalobcu
aj o svojom záväzku voči ŠFRB, čo neurobila. Odkazom na uvedenú právnu úpravu žalobca zopakoval,
že nemal možnosť zistiť záväzok žalovanej voči ŠFRB, pretože sa jedná o subjekt, ktorý neposkytuje

údaje o poskytnutých úveroch do príslušných úverových registrov.

22. Pokiaľ žalovaná namietala odôvodnenie súdu, že sa spoliehala na to, že záväzok voči žalobcovi
bude riešiť oddlžením, táto skutočnosť podľa žalobcu vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
a z predložených dôkazov. Podľa žalobcu už v čase podania žiadosti o úver žalovaná mala splatný

záväzok voči ŠFRB, ktorý nebol uhradený a po iniciovaní exekúcie zo strany ŠFRB bol exekuovaný
záväzok využitý na odôvodnenia podania návrhu na oddlženie konkurzom. Zopakoval, že žalovaná
neposkytla pravdivé údaje o záväzkoch voči ŠFRB. Neuviedla však ani presné údaje o svojej mzde a z jej
konania je preto možné usudzovať, že sa spoliehala na zbavenie záväzku voči žalobcovi oddlžením.
Neoslovila žalobcu za účelom riešenia svojej situácie v podobe úpravy splácania záväzkov alebo

predĺženie doby splácania úveru. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by čo i len časť z
poskytnutéhoúveru23.200,-Eurpoužilanaúhradujejdlhovalebodlhovjejmanželaaaninaúhradudlhu
voči ŠFRB. Pokiaľ žalovaná namietala závery okresného súdu o posúdení jej konkrétneho správania
ako nepoctivého zámeru, žiadnym spôsobom nepreukázala, že tieto závery nevyplývajú z vykonaného
dokazovania.Podľažalobcuvodvolaníneuviedlažiadneskutočnosti,ktorébymohlimaťzanásledokiné

rozhodnutie vo veci, ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Odvolanie neobsahuje skutočnosti,
ktoré by preukazovali, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam alebo, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý

verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa veriteľ domáha zrušenia oddlženia žalovanej, ktorá bola
oddlžená uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38Odk/27/2019-19 zo dňa 04.02.2019. Žalobca

odôvodňoval zrušenie oddlženia žalovanej tým, že pri preberaní záväzku na základe úverovej zmluvy
podpísanej stranami sporu dňa 08.06.2018 jej boli poskytnuté finančné prostriedky 23.200,- Eur, hoci pri
žiadosti a poskytnutí úveru zamlčala žalobcovi existenciu svojho splatného a judikovaného záväzku voči
ŠFRB, pričom bezprostredne po poskytnutí úveru v lehote do 4 mesiacov vyvíjala kroky pre dosiahnutie
oddlženia. Podľa žalobcu si žalovaná vzala ďalší záväzok napriek tomu, že už nevládala platiť existujúci
záväzok voči ŠFRB, z čoho je možné usudzovať, že už pri prevzatí záväzku voči žalobcovi sa spoliehala

na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom. Žalobca poukazoval na to, že pred podaním návrhu, ako aj
po vyhlásení konkurzu žalovaná bola zamestnaná, mala príjem, pričom zamlčala dôležitú informáciu pri
podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, keď v zozname majetku, ktorý vlastnila 3 roky pred podaním
návrhu neuviedla finančné prostriedky poskytnuté z úveru vo výške 23.200,- Eur a nesprávne uviedla
výšku svojho príjmu.

25. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané naplnenie skutkovej podstaty
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. a) a g) ZoKR.

26. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších

predpisov (ďalej len ZoKR) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

27. Podľa § 166g ods. 1 ZoKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo

výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

28. Podľa § 166g ods. 2 ZoKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

29. Podľa § 151 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

31.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý
rozsudok,ktorýmžalobevyhovel. Podľaodvolaciehosúduodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaspĺňa

zákonomstanovenépodmienkynaodôvodnenierozsudkusúduakorozhodnutiavovecisamej.Odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom a stotožnil
sa s jeho záverom, že žalobca preukázal nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení. Vzhľadom na dôvody
odvolania žalovanej dodáva odvolací súd nasledovné.32. Odvolací súd konštatuje, že inštitút zbavenia sa dlhov vo forme oddlženia je právnym nástrojom
určeným pre dlžníka fyzickú osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZoKR dosiahnuť

nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Poctivý zámer
dlžníka pri oddlžení skúma súd výlučne v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
Ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR definuje poctivý zámer dlžníka, pričom ho viaže na správanie dlžníka
po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZoKR príkladmo vymedzuje
jednotlivými skutkovými podstatami nepoctivý zámer dlžníka, pričom môže ísť o konanie dlžníka ako

pred, tak i po podaní návrhu na oddlženie. V konaní o zrušenie oddlženia dôkazné bremeno preukázať
nepoctivý zámer dlžníka znáša v zmysle § 166f ods. 1 ZoKR veriteľ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Obdo/74/2021 zo dňa 20.10.2022). Na druhej strane dlžníka zaťažuje dôkazné bremeno
preukázania tvrdenia o jeho poctivom zámere podľa § 166g ods. 1 ZoKR.

33. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel z dôvodu, že z vykonaného dokazovania mal

preukázané naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru žalovanej pri oddlžení podľa § 166g ods.
2 písm. g) CSP, t.j. že zo správania žalovanej pred podaním návrhu je možné usudzovať, že pri preberaní
záväzkov sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd dospel k záveru o preukázaní

nepoctivého záveru žalovanej pri podaní návrhu na oddlženie na základe dvoch okruhov skutkových
okolností. Na prvom mieste zdôrazňoval konanie žalovanej ku dňu podania žiadosti o poskytnutie úveru
a uzavretia zmluvy o úvere. V tejto súvislosti zdôraznil, že v čase podania žiadosti a podpisovania zmluvy
o úvere žalovaná mala vedomosť o existencii svojho záväzku voči ŠFRB vo výške 13.472,- Eur, ktorú
skutočnosť žalobcovi pri žiadosti o úver neuviedla. Okresný súd zdôraznil na základe údajov uvedených

samotnou žalovanou v prílohách k návrhu na povolenie oddlženia jej majetkové a finančné pomery, keď
žalovaná samotná uviedla príjem 550,- Eur mesačne, z ktorého platila konkrétne náklady na inkaso
230,- Eur, náklady na školu 150,- Eur a úvery 250,- Eur, spolu vo výške 630,- Eur. Na základe takejto
majetkovej a finančnej situácie a vedomosti žalovanej o svojich nákladoch ako aj o príjme a vedomosti
o existujúcom záväzku voči ŠFRB, ktorý nebol žalobcovi oznámený, dospel okresný súd k záveru, že

žalovaná pri preberaní záväzku, t.j. pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalobcom, sa spoliehala na to, že
tento záväzok bude riešiť oddlžením, keď si musela byť vedomá, že už v čase žiadosti o úver ako aj
poskytnutia úveru, nebude mať splátky z čoho uhrádzať, pretože už v čase žiadosti o úver mala splatný
záväzok voči ŠFRB 13.472,- Eur a pri porovnaní samotnou žalovanou udávaného príjmu a jej výdavkoch
musela mať vedomosť, že splátky, na úhradu ktorých sa zaviazala, nebude môcť splácať. Zdôraznil, že

žalovaná netvrdila a nepreukázala, z akých financií mala záujem dohodnuté splátky 308,90 Eur splácať,
keď jej príjem nepostačoval na úhradu ani predošlého judikovaného záväzku voči ŠFRB. Okresný súd
však zdôraznil, že aj bez tohto záväzku voči ŠFRB príjem žalovanej, ktorý sama deklarovala v životopise,
reálne vyplácaný v sume 550,- Eur, nepostačoval na zaplatenie mesačnej splátky po zohľadnení jej
nákladov.

35. Druhým okruhom okolností, ktorými okresný súd odôvodňoval nepoctivý zámer žalovanej, bolo
následné správanie a konanie žalovanej po poskytnutí úveru, keď napriek poskytnutiu sumy 23.200,- Eur
žalovaná túto sumu nepoužila ani čiastočne na úhradu záväzku voči ŠFRB, hoci táto suma postačovala
na úhradu celého tohto záväzku a nevykonávala ani žiadne kroky vo vzťahu k žalobcovi v snahe znížiť

svoj dlh alebo iným spôsobom riešiť a eliminovať vzniknuté škody voči žalobcovi ako veriteľovi, naopak
podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd poukázal aj na časové súvislosti, keď bezprostredne,
t.j. po 4 mesiacoch od poskytnutia úveru už boli žalovanou realizované úkony na oddlženie, vzhľadom
na datovanie príloh k návrhu na povolenie oddlženia.

36. Súhrn celého takto zisteného konania viedol okresný súd k záveru o špekulatívnom konaní žalovanej
a jej kalkulácii o zbavení sa dlhu voči žalobcovi oddlžením, keďže mala vedomosť, po zohľadnení
nevyhnutých výdavkov, že nebude mať z čoho plniť záväzok voči žalobcovi a je preto nutné usudzovať,
že sa spoliehala na to, že záväzok voči žalobcovi bude riešiť oddlžením. Dospel k záveru aj o naplnení
skutkovej podstaty podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZoKR, keďže žalovaná v zozname majetku väčšej

hodnoty, ktorý vlastnila v posledných troch rokoch, neuviedla finančné prostriedky z poskytnutého úveru
vo výške 23.200,- Eur.37. Okresný súd teda odôvodňoval nepoctivý záver jednak konaním žalovanej a jej vedomosťou
o neschopnosti splácať nový záväzok voči žalobcovi pri prevzatí záväzku z dôvodu poskytnutia úveru,
a to bez ohľadu na existenciu záväzku voči ŠFRB, ako aj časovou súvislosťou, keď po 4 mesiacoch

od poskytnutia úveru už boli žalovanou realizované úkony smerujúce k oddlženiu. Druhým okruhom
skutkových okolností odôvodňujúcich okresným súdom zistený nepoctivý zámer bolo správanie sa
žalovanej po poskytnutí úveru, keď značnú sumu získanú úverom nepoužila ani len čiastočne na úhradu
dlhu voči ŠFRB a nevykonávala ani žiadne kroky vo vzťahu k žalobcovi v snahe znížiť svoj dlh.

38. Odvolací súd konštatuje, že skutkové okolností zistené a vyhodnotené okresným súdom pri skúmaní
konania žalovanej pri žiadosti o poskytnutie úveru a pri uzavretí zmluvy o úvere sú postačujúce pre
záver o nepoctivom zámere žalovanej pri podaní návrhu na oddlženie na základe naplnenia skutkovej
podstaty podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, t.j. že žalovaná sa pri preberaní záväzku spoliehala na
to, že tento dlh bude riešiť konkurzom. Podľa odvolacieho súdu postačujúcim základom na správny
záver okresného súdu o nepoctivom zámere žalovanej bol okresným súdom zistený skutkový stav

o majetkových pomeroch žalovanej ku dňu podania žiadosti o poskytnutie úveru a správne zistená
vedomosť žalovanej o jej neschopnosti splácať nový záväzok voči žalobcovi v čase uzavretia zmluvy
o úvere s následným konaním žalovanej, ktorá bezprostredne po 4 mesiacoch od poskytnutia úveru
začala vykonávať úkony smerujúce k oddlženiu (vyplňovanie povinných príloh k návrhu na vyhlásenie
konkurzu).

39. Okresný súd správne vyhodnotil správanie žalovanej ku dňu podpísania úverovej zmluvy so
žalobcom, keď samotná žalovaná v prílohách k návrhu na oddlženie poukázala na skutočnosť, že
vzhľadom na svoj príjem nie je spôsobilá uhrádzať splátky úveru. Okresný súd správne vyhodnotil
majetkovú a finančnú situáciu žalovanej, keď na základe samotných údajov od žalovanej, porovnaním jej

príjmuavýdavkovdospelkzáveru,žejejpríjemnepostačovalnaúhradudohodnutýchsplátok,vzhľadom
na výdavky žalovanej, a teda správne dospel k záveru, že žalovaná už pri uzatváraní zmluvy o úvere so
žalobcom, t.j. pri preberaní záväzku voči žalobcovi, vedela, že jej finančná situácia neumožní uhrádzať
dlh žalobcovi.

40. V súhrne všetkých zistených okolností, t.j. vedomosti žalovanej o vlastnej finančnej situácii, ktorá
jej vzhľadom na výšku príjmu a výdavkov neumožňovala uhrádzať dlh na ktorý sa voči žalobcovi
zaviazala, o čom musela mať vedomosť už pri uzatváraní zmluvy o úvere, vzhľadom na neoznámenie
judikovaného dlhu voči ŠFRB pri uzatváraní zmluvy, ako aj vzhľadom na krátke časové obdobie 4
mesiacov od poskytnutia úveru po začatie vykonávania úkonov smerujúcich k podaniu návrhu na

vyhlásenie konkurzu, okresný súd správne tieto skutkové okolnosti jednotlivo ako aj vo vzájomnej
súvislosti vyhodnotil tak, že z takéhoto konania žalovanej je možné usudzovať na nepoctivý zámer podľa
§ 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, t.j., že pri preberaní záväzku voči žalobcovi pri uzatváraní zmluvy o úvere
sa spoliehania na to, že tento dlh bude riešiť konkurzom.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená skutková podstata nepoctivého zámeru je postavená na
hypotéze „pokiaľ je možné usudzovať“. Znamená to, že uvedená skutková podstata zohľadňuje
reálny stav v rámci rôznych životných situácií a konkrétnych skutkových okolností, keď naplnenie
tejto skutkovej podstaty nepoctivého zámeru ako vnútorného vzťahu medzi pohnútkou, t.j. motívom
a následným konaním, predpokladá zistenie takých skutkových okolností, ktoré umožnia súdu prijať

záver o nepoctivom zámere dlžníka, a to z dôvodu, že pri preberaní záväzku sa spoliehal na to, že svoje
dlhy bude riešiť konkurzom. K takémuto záveru môže dospieť na základe zisteného správania dlžníka
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Teda predpokladom tejto skutkovej podstaty je zistenie
konkrétneho správania sa dlžníka a následné vyhodnotenie, či konkrétne zistené skutkové okolnosti
umožňujú súdu prijať záver (t.j. z ktorých je možné usudzovať o takej povahe konania dlžníka), že dlžník

sa pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pri preberaní záväzku spoliehal na to, že svoje dlhy
bude riešiť konkurzom.

42. Okresný súd správne na základe zistených skutkových okolností vyhodnotil konanie žalovanej
pred podaním návrhu na oddlženie tak, že z neho je možné usudzovať, že sa pri preberaní záväzku

spoliehala na to, že dlh bude riešiť konkurzom, vzhľadom na jej vedomosť o svojej finančnej situácii,
pri porovnaní výdavkov a príjmov, t.j. o nemožnosti uhrádzania dohodnutých splátok, na ktoré sa voči
žalobcovi zaviazala, vzhľadom na existenciu ďalšieho dlhu voči ŠFRB, ktorý žalobcovi neoznámila, akoaj vzhľadom na krátkosť času od poskytnutia úveru a vykonania úkonov smerujúcich k podaniu návrhu
na konkurz.

43. Žalovaná namietala v odvolaní nesprávny záver okresného súdu, že je možné jednoznačne
usudzovať, že žalovaná sa pri preberaní záväzku spoliehala na to, že ho bude riešiť oddlžením, a to
vzhľadom na uplynutie 7 mesiacov od poskytnutia úveru do podania návrhu, keď žalobca nepredložil
žiadny relevantný dôkaz o tom, že pri preberaní úveru konala s úmyslom riešiť dlh bankrotom. Žalovaná
takýto úmysel v konaní poprela a zopakovala, že nemala vedomosť o takejto možnosti zbavenia sa

dlhov. Namietala, že záver okresného súdu je založený na domnienkach.

44. Odvolací súd opakuje, že okresný súd vyhodnocoval zistené skutočnosti a dôkazy jednotlivo ako aj
v ich vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na vedomosť žalovanej ku dňu uzavretia zmluvy o úvere o vlastnej
finančnej situácii neumožňujúcej jej splácať záväzok na ktorý sa zaviazala, na vedomosť žalovanej
o existencii judikovaného dlhu, ktorý žalobcovi neuviedla, na krátkosť času medzi poskytnutím úveru

a úkonmi smerujúcimi k podaniu návrhu na konkurz (vypracovania podkladov z novembra 2018, t.j.
štyri mesiace po poskytnutí úveru), potom okresný súd správne posúdil takéto konanie žalovanej ako
správanie, z ktorého je možné usudzovať, že pri preberaní záväzku sa spoliehala na to, že ho bude
riešiť oddlžením. Podľa odvolacieho súdu sa nejedná o hypotetický záver postavený na domnienkach,
ale o záver založený na logickom vyhodnotení zistených skutkových okolností ako aj časových súvislostí

medzi poskytnutím úveru a následnými úkonmi smerujúcimi zo strany žalovanej k oddlženiu.

45. Žalovaná v odvolaní okrem iného tvrdila, že žalobca pri poskytovaní úveru žalovanej mal možnosť
aj bez poskytnutia informácií od žalovanej zistiť jej existujúci záväzok voči ŠFRB z príslušnej databázy
o poskytnutí úverov, pričom poukazovala na povinnosti veriteľa zisťovať bonitu, t.j. spôsobilosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Odvolací súd na tieto výhrady žalovanej neprihliadol.

46. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie splnenia povinnosti žalobcu skúmať bonitu
spotrebiteľa a posúdenie dôsledkov nesplnenia tejto povinnosti, ale posúdenie konania a správania
žalovanej vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nepoctivému zámeru pri oddlžení, konkrétne jej konania vo

vzťahu k žalobcovi pri žiadosti o poskytnutie úveru, kedy žalovaná, hoci má zákonom uloženú povinnosť
poskytnúť všetky relevantné údaje pri žiadosti o úver za účelom posúdenia jej bonity, existenciu záväzku
voči ŠFRB žalobcovi neuviedla. Tvrdenie žalovanej o nesprávnom skutkovom závere okresného súdu,
ktorý konštatoval absenciu vedomosti žalobcu o existencii dlhu žalovanej voči ŠFRB preto neobstojí
pre účely rozhodovania vo vzťahu k predmetu tohto konania. Tiež námietka žalovanej voči internej e-

mailovej komunikácii žalobcu nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Ako už bolo uvedené, predmetom
konania nie je skúmanie splnenia povinností veriteľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, ale posudzovanie konania žalovanej z hľadiska poctivého zámeru pre účely
oddlženia.NeuvedenieexistujúcehozáväzkužalovanejvočiŠFRBvovýške13.472,-Eurvčasepodania
žiadosti o poskytnutie úveru zo strany žalovanej, preto okresný súd správne vyhodnocoval ako jednu

z viacerých okolností pri vyhodnocovaní konania žalovanej z hľadiska posudzovanie poctivého zámeru
pri oddlžení.

47. Žalovaná vo vzťahu k vyplneniu formulárov poukazovala na to, že spôsob vypisovania tlačív
vyžadovaných CPP je v dikcii pracovníka tohto centra s tým, že záväzok voči žalobcovi bol v týchto

listinách riadne uvedený a ak ten istý titul nebol uvedený v zozname majetku, túto skutočnosť nie
je možné považovať za zamlčanie podstatnej informácie. Na túto výhradu odvolací súd neprihliadol,
pretože osobou zodpovednou za správnosť údajov uvedených v návrhu na oddlženie, vrátane príloh,
je dlžník podávajúci takýto návrh. Túto skutočnosť potvrdila samotná žalovaná podpisom v zozname
majetku väčšej hodnoty, ktoré vlastnila v posledných troch rokoch v spise na č.l. 53 a č.l. 54, t.j.

zodpovednosť za správnosť a úplnosť týchto údajov je na dlžníkovi, ktorý podpisom prehlásil správnosť
a úplnosť všetkých uvedených údajov.

48. Okresný súd odôvodnil nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení aj tým, že žalovaná síce tvrdila,
že použila finančné prostriedky získané od žalobcu na úhradu dlhov bývalého manžela, avšak toto

tvrdenie nepreukázala a neidentifikovala žiadne osoby veriteľov, voči ktorým tieto finančné prostriedky
použila. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca jej tvrdenie o takomto použití od žalobcu získaných
finančnýchprostriedkovnepoprel,atedajednásaonesporné,nepopretétvrdenie,zktoréhomalokresný
súd vychádzať.49. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, ako to uviedla žalovaná, že žalobca skutkové
tvrdenia žalovanej o takomto použití finančných prostriedkov nepoprel. Aj keď zodpovedá obsahu spisu

tvrdenie žalovanej o nesprávnom postupe okresného súdu, ktorý iniciatívne nad rámec procesného
útoku žalobcu sám spochybnil tvrdenie žalovanej, ktoré žalobca nepoprel, napriek tomu nemá tento
postup okresného súdu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

50. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresným súdom boli samostatne hodnotené skutkové okolnosti

existujúce ku dňu prevzatia záväzku žalovanou voči žalobcovi, t.j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy so
zohľadnením krátkosti času pri vykonávaní úkonov smerujúcich na oddlženie a samostatne hodnotil aj
následné konanie žalovanej po uzavretí zmluvy o úvere, keď finančné prostriedky žalovaná nepoužila
v prospech veriteľa ŠFRB a nemal preukázané ich použitie ani iným spôsobom. Ani takéto konanie
žalovanej okresný súd nepovažoval za poctivý zámer. Nielen teda okolnosti zistené ku dňu prevzatia
záväzku, ale aj následné konanie, a to nepoužitie finančných prostriedkov na úhradu dlhu voči veriteľovi

ŠFRB a konanie bez snahy minimalizovať škody voči žalobcovi, posúdil okresný súd ako podporujúce
záver o nepoctivom zámere žalovanej.

51. Podľa odvolacieho súdu aj keď okresný súd vyhodnotil tvrdenie žalovanej o použití finančných
prostriedkov získaných od žalobcu na uspokojenie veriteľov ako nepreukázané, a to napriek tomu,

že toto tvrdenie žalobca nepoprel, nemá táto skutočnosť vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.Akobolouvedenéužsamotnéskutkovézisteniaovedomostižalovanejpriprevzatízáväzku
voči žalobcovi o tom, že finančná situácia jej neumožní uhrádzať dlh, o neuvedení záväzku voči ŠFRB
pri prevzatí úveru od žalobcu, o krátkosti času od poskytnutia úveru po vykonávanie úkonov smerujúcich
k oddlženiu, ktoré okresný súd správne vyhodnotil v ich súhrne, postačujú na záver, že z takéhoto

konania je možné usudzovať, že pri preberaní záväzku sa žalovaná spoliehala na to, že dlh bude riešiť
konkurzom.

52. Aj keby okresný súd vychádzal z nepopretého tvrdenia žalovanej, že finančné prostriedky od žalobcu
použila na úhradu dlhov voči iným veriteľom ako je žalobca a ŠFRB, a to voči veriteľom bývalého

manžela,tátoskutočnosťnevyvraciazáver,žepriprevzatízáväzkuvočižalobcovipriuzatváraníúverovej
zmluvy sa žalovaná spoliehala na to, že tento dlh bude riešiť konkurzom. Teda aj v prípade zohľadnenia
nepopretého tvrdenia žalovanej, že finančné prostriedky od žalobcu použila na úhradu dlhov voči
veriteľom bývalého manžela, nemá táto skutočnosť vplyv na správny skutkový záver o existencii
nepoctivého zámeru z dôvodu skutkovej podstaty podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, t.j. že z iných

(vyššie uvedených) skutkových okolností vyplýva, že pri preberaní záväzku voči žalobcovi sa spoliehala
na to, že tento dlh bude riešiť konkurzom.

53. Teda napriek tomu, že okresný súd nad rámec procesnej aktivity žalobcu sám spochybnil nepopreté
tvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky od žalobcu boli použité na úhradu dlhu voči veriteľom

bývalého manžela, tento nesprávny procesný postup nemal vplyv na vecnú správnosť záveru okresného
súdu, že na základe vyššie uvedených okolností je možné usudzovať, že pri preberaní konkrétneho
záväzku voči žalobcovi sa žalovaná spoliehala na to, že tento dlh bude riešiť oddlžením.

54. Žalovaná ďalej v odvolaní vytýkala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v jeho bode 35., v ktorom

okresný súd poukazoval na poskytnutie nemalej sumy žalovanej vo výške 23.200,- Eur, ktoré neboli
použité na úhradu záväzku voči ŠFRB, pričom žalobcovi uhradila žalovaná len 5 z 96 splátok, nesnažila
sa riešiť situáciu zmenou splátkového kalendára, nevyvinula snahu o čo najväčšie uspokojenie nielen
žalobcu, ale aj ŠFRB, ale naopak, už po 4 mesiacoch v novembri 2018 vykonávala kroky smerujúce
k oddlženiu (vyplnila prílohy potrebné k návrhu na vyhlásenie konkurzu) a takéto konanie posúdil ako

nepoctivý zámer. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil.

55. Žalovaná namietala, že tieto závery nevyplývajú z dokazovania a takto nebola ani žaloba
odôvodnená. Odvolací súd konštatuje, že žiadne z vyššie uvedených skutkových zistení okresného
súdu žalovaná nenamietala. Okresný súd len zhrnul zistené skutkové okolnosti, ktoré sporné neboli

(poskytnutie úveru v značnej sume, úhrada len 5 z 96 splátok, nepopretý skutkový stav o nepoužití
finančných prostriedkov voči ŠFRB, nepopretý skutkový stav o nenavrhnutí žiadneho splátkového
kalendára, objektívne zistený skutkový stav o úkonoch smerujúcich k oddlženiu po 4 mesiacoch
od poskytnutia úveru). Odvolací súd konštatuje, že súhrn takýchto okolností posúdil okresný súdv konečnom dôsledku tak, že takéto správanie vyhodnotil ako nepoctivý zámer. Jednalo o zhodnotenie
súhrnu zistených skutkových okolností o naplnení skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. g) ZoKR.

56. Okresný súd mal preukázanú skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm.
g) ZoKR, keď dospel k záveru, že pri preberaní záväzku sa žalovaná spoliehala na to, že tento dlh
bude riešiť konkurzom. Na podporu svojho záveru uviedol aj uvedené okolnosti, ktoré nastali po čerpaní
vyššie uvedeného úveru. Žiadnymi tvrdeniami žalovaná ani v odvolaní tieto skutkové zistenia okresného

súdu nespochybnila a neuviedla dôvody ich nesprávnosti. Popierala len jeho záver, na základe ktorého
takto zistené skutočnosti vyhodnotil ako nepoctivý zámer, a to z dôvodu, že tento záver nevyplýva
z vykonaného dokazovania. Podľa odvolacieho súdu súhrn uvedených zistení okresný súd vyhodnotil
správne, keď dospel k záveru, že takéto konanie žalovanej napĺňa skutkovú podstatu nepoctivého
zámeru podľa 166g ods. 2 písm. g) ZoKR.

57. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že predpokladom oddlženia nie je preukazovanie snahy o mimozmluvné
vyriešenie vrátenia poskytnutého úveru, ani komunikácia s veriteľom. Odvolací súd však zdôrazňuje,
že poctivý zámer pri povolení oddlženia súd neskúma. Poctivý zámer je predmetom posúdenia
a preskúmavania až na základe samostatnej žaloby veriteľa, ktorý preukazuje nepoctivý zámer dlžníka.
Konanieasprávaniedlžníka,čiužpredpodanímnávrhualebopopodanínávrhunavyhláseniekonkurzu,

môže podporovať a osvedčovať, alebo naopak, vyvracať jeho nepoctivý zámer. V prejednávanej veci
okresný súd konanie žalovanej pri poskytnutí úveru vyhodnotil ako nepoctivý zámer, s ktorým záverom
sa odvolací súd stotožnil s prihliadnutím na všetky zistené skutkové okolnosti, ktoré žalovaná nepoprela
a ktoré okresný súd správne posudzoval v ich súhrne a vzájomnej súvislosti.

58. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov uvedených žalovanou
v odvolaní. Odvolaciemu súdu neprislúcha dotvárať, rozširovať alebo produkovať samostatné odvolacie
dôvody nad rámec tých, ktoré sú uvedené v odvolaní, čo by bolo v rozpore so zásadou kontradiktórnosti
konania a princípom rovnosti strán sporu. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi a preto
mohol posúdiť napadnuté rozhodnutie, ako bolo uvedené, výhradne z dôvodov, ktoré uviedla žalovaná

v odvolaní.

59. Podľa odvolacieho súdu žalovaná v odvolaní neuviedla také skutkové a právne okolnosti, ktoré by
boli spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorým zrušil oddlženie z dôvodu
nepoctivého zámeru žalovanej. Aj keď bolo odvolanie žalovanej čiastočne dôvodné, keď namietala

nesprávny postup okresného súdu, ktorý tvrdenie o úhrade dlhov veriteľom bývalého manžela sám
spochybnil a považoval ho za nepreukázané, hoci nebolo žalobcom účinne popreté, tento nesprávny
procesný postup nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

60. Žalovaná podala odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho druhej

výrokovej vete, ktorou okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Pretože okresný súd žalobe vyhovel, žalobca bol v konaní úspešný a preto v druhej výrokovej vete
okresný súd rozhodol správne, keď žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP priznal podľa zásady úspechu
v spore nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

61. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.

62. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, ktorá úspešná v odvolacom konaní
nebola.

63. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).