Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309010254
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8309010254.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.05.2024 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolaní obžalovaných A. B. (predtým C.)
a obžalovaného A. D. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/65/2009 zo dňa
11.07.2023 výroky o treste týkajúce sa obžalovaných A. B. a A. D..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

1/ obžalovanej A. B. (predtým C.), D. E. - nar. XX.XX.XXXX
v Humennom, bytom B. D. F. XXX,

u k l a d á

Podľa § 355 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 2 a § 56
ods. 1 Tr. zákona z dôvodu uvedeného v čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 600,- (šesťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

ustanovuje náhradný trest odňatia slobody 2 (dva) mesiace.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona ukladá aj trest prepadnutia veci:
- mobilný telefón zn. Nokia 6020, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou a SIM kartou č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XX
- mobilný telefón zn. Nokia 3310, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou a SIM kartou č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XX

- SIM karty od spoločnosti T-Mobile č. XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX,
XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX
XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX
XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX G. XXX XXX XXX
- obaly od SIM karty Ukrajina ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, od spol. T.Mobile s telefónnymi
číslami XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX

2/ obžalovanému A. D. - nar. XX.XX.XXXX vo H. I. J., bytomK.. L. F. XXX/XX, H. I. J.,

u k l a d á

podľa § 355 ods. 2 Tr, zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 a § 56 ods. 1 Tr. zákona z dôvodu
uvedeného v čl. 41 Dohovoru a čl. 6 ods. 1 Dohovoru peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/65/2009 zo dňa 11.07.2023 boli obžalovaná A. B.
(predtým C.) uznaná vinnou v skutku 1, 2, 3 zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr.

zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 4/ z prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona a obžalovaný A. D. bol uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa
§ 355 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

obžalovaná A. B. (predtým C.), D. E.:
1/ v presne nezistenom čase a mieste dňa 23.06.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou,
v služobnom obvode OHK PZ Beňatina, okres Sobrance, po predchádzajúcej vzájomnej dohode A. C.
a D. M. s doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú výhodu
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a následne prechod cez jej územie pre

najmenej 18 nelegálnych migrantov, pričom týchto mal na osobnom motorovom vozidle zn. Chrysler
Voyager EČ N. previezť na neznáme miesto N. O., ktorým v tomto konaní pomáhal D. M., pričom zo
strany príslušníkov OHK PZ Beňatina došlo k služobnému zákroku v čase okolo 22,40 hod., pri ktorom
boli zaistení 8 občania Moldavskej republiky, pričom N. O. a D. M. sa podarilo ujsť,

2/ v presne nezistenom čase a mieste dňa 25.07.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a
Ukrajinou medzi obcami Choňkovce a Podhoroď, okres K., v služobnom obvode OHK PZ Beňatina,
po predchádzajúce vzájomnej dohode A. C. s doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle
získať pre seba finančnú výhodu, nedovolené prekročenie štátnej hranice SR a následne prechod cez
jej územie pre najmenej 22 nelegálnych migrantov, pričom týchto na osobnom motorovom vozidle zn.

Alfa Lancia Thema, EČ P. prevážal na neznáme miesto P. M., ktorý bol uvedeného dňa v čase okolo
19,00 hod. príslušníkmi NJBPNM OO - PČ Východ Prešov zadržaný spoločne s migrantmi,

obžalovaní A. B. (predtým C.), D. E., A. Q., A. D. a P. C.
3/ v presne nezistenom čase a mieste dňa 06.09.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou

v služobnom obvode OHK PZ Ubľa, okres K., po predchádzajúcej vzájomnej dohode A. C. a D. M. s
doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a následne prechod cez jej územie pre najmenej
18 nelegálnych migrantov, pričom týchto na nezistenom osobnom motorovom vozidle dňa 07.09.2006
previezol na benzínové čerpadlo Slovnaft na Zlatých Pieskoch v Bratislave A. Q. s A. D., pričom P. C.

túto činnosť zabezpečoval SIM-kartami, ktoré zakúpil na odcudzený občiansky preukaz na meno Q. R.,
ktorý bol pri domovej prehliadke u menovaného zaistený,

obžalovaná A. B. (predtým C.), D. E.:
4/ dňa 18.06.2006 v Snine na ulici E. F. XXX/X ako osoba oprávnená konať za spoločnosť N. S.,

K.. T. na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 26.10.2004 uzavretou medzi N. S., s.r.o.
Bratislava a obv. A. C., v rozpore a porušením článkov 7, 11 a 18 Zmluvy umožnila uzavrieť Zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXXXX s klientom A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. K. XXX, R. P., kde do žiadosti o
poskytnutie úveru uviedla údaje žiadateľa o pracovnom zaradení a zamestnávateľovi s výškou príjmu,
ktoré nekorešpondovali so skutočnosťou a tieto vlastnoručným podpisom potvrdila ako overené aj

napriek tomu, že k overeniu nedošlo, čím ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti N. S., s.r.o.Bratislava,ktoráúverposkytuje,umožnilazískaťúvertomu,okomvedela,ženespĺňapodmienkyurčené
na jeho poskytnutie aj keď vedela, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť
a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená a tak spôsobila svojím konaním škodu spoločnosti

N. S., s.r.o. Bratislava vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk),

za čo im bol uložený:

obžalovanej A. B. (predtým C.)

podľa § 355 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 2, § 39
ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona jej bola určená skúšobná
doba 12 mesiacov.

Súčasne jej bol uložený podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia veci:

- mobilný telefón zn. Nokia 6020, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou a SIM kartou č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XX
- listinné materiálny: príjmové doklady od spoločnosti Orange
- vklad v hotovosti na účet spol. T-mobile
- lístok s poznámkou s tel. číslom XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX

- mobilný telefón zn. Nokia 3310, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou a SIM kartou č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-XX
- SIM karty od spoločnosti T-Mobile č. XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX,
XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX
XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX

XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX G. XXX XXX XXX
- obaly od SIM karty Ukrajina ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, od spol. T.Mobile s telefónnymi
číslami XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX.

obžalovanému A. D.

podľa § 355 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba 12 mesiacov.

obžalovanému P. C.

podľa ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba 12 mesiacov.

Zároveň mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to SIM karty spol. T-Mobile č.

XXXXXXXXXXXXXXXXX-XX.

U obžalovaného A. Q. podľa § 44 Tr. zákona bolo upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 42
Tr. zákona, pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1T/90/2019-1459
z 04.05.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/19/2020 z 09.09.2020,

ktorými mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov 6 mesiacov nepodmienečne so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pokladá
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Súčasne mu bol uložený aj trest
prepadnutia veci - lístok s poznámkami a doklad o zmene valút.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaná A. B. dňa 14.07.2023 a obžalovaný A. D. dňa
14.09.2023.

Obžalovaná A. B. v dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého
rozsudku vyslovila, že odvolanie proti výroku o vine, treste a škode podala z dôvodu, že sa cíti byť

nevinná, a skutky, ktoré sa jej kladú za vinu, nespáchala, resp. sa stali inak, ako je uvedené v
obžalobe resp. rozsudku. Trvá na svojich vyjadreniach prednesených v danej trestnej veci na hlavných
pojednávaniach. Pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní, počas svojho výsluchu uviedla, že žiadnych
migrantov neprevádzala a ani nespáchala prečin úverového podvodu.Pretože bez zavinenia niet viny a ani trestu a v prípade pochybností je potrebné uplatniť zásadu in dubio
pro reo, má za to, že neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý
sa jej kladie za vinu a to subjektívna a objektívna stránka trestného činu. Z týchto dôvodov žiadala, aby

ju súd oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutky spáchala.
Po podaní obžaloby a po vyhlásení viny obžalovaných D. M. a N. O. Okresný súd Humenné rozhodol
rozsudkom sp. zn. 3T/74/2008 zo dňa 20.05.2009 o ich vine a treste a vec proti obžalovaným A. B., A.
Q., A. D. a P. C. vylúčil na samostatné konanie, v rámci ktorého súd vykonal dokazovanie.
Spolusostatnýmiobžalovanýmipopieralaspáchanieskutkovkladenýchimzavinuvprípravnomkonaní,

ako aj v konaní pred súdom. Jej vinu podľa jej názoru nie je možné oprieť o súhrn priamych i nepriamych
dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú
záver, že sa skutky stali, a že ich spáchala obžalovaná v spolupáchateľstve s ďalšími osobami. Súd
nemôže z množstva zaistených veci pri domových prehliadkach vyvodiť záver, že skutky uvedené v
obžalobe spáchali obžalovaní, pretože je podľa súdu zrejmé, že bežne človek používa jeden, max dva
mobilné telefóny, nie však množstvo mobilných telefónov a zároveň také rozsiahle množstvo SIM kariet

s rôznymi telefónnymi číslami. Súd nemôže z prehratých záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi
obžalovanými a výsluchom obžalovaných na hlavných pojednávaniach stotožniť hlasy na nahrávkach
s hlasmi obžalovaných.
Podľa názoru obhajoby sa súd neriadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku a dostatočne nevysvetlil
a objektívne nezhodnotil vykonané dokazovanie.

Za dobu od spáchania predmetného skutku, sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, pre
ktoré by bola trestne stíhaná, o čom svedčia výsledky vykonaných lustrácií, najmä odpis z Registra
trestov Generálnej prokuratúry SR a odpoveď na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry SR. V
Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov boli nájdené len 2 záznamy - o porušení predpisu
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s pokutou vo výške 20,- Eur. Žalované skutky sú posledným

jej protiprávnym konaním, pričom od týchto skutkov u nej nedošlo k opakovaniu protiprávneho konania.
Zo správy o povesti vyplýva, že žije s manželom a dvoma maloletými dcérami v obci Kalná Roztoka
a jej správanie nebolo prerokované komisiou verejného poriadku. Obžalovaná v súčasnosti pracuje a
vedie riadny život.
Trest má plniť funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa

prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna
prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny
život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od

páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že
konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Každý obžalovaný má právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, čo mu garantuje čl.

48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom
Dohovor).Dobatakmer17rokov,poktorúsaviedlotrestnéstíhaniecelkomavsúdnomkonanítakmer15
rokov, so zreteľom na vyššie uvedené zistenia nie je primeranou, preto som presvedčená, že súd by mal
dospieť k záveru, že obžalovanej prináleží určité spravodlivé zadosťučinenie v zmysle čl. 41 Dohovoru.
Takýmto právnym prostriedkom nápravy v trestnom konaní pri porušení práva na prejednanie veci v

primeranej lehote je možnosť uloženia trestu mimo trestnú sadzbu, keďže ide o mimoriadnu okolnosť
prípadu (Rt 10/2011).
Navrhla preto, aby ju súd oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu. V prípade, ak by ju súd uznal za
vinnú, navrhla, aby súd aplikoval § 39 ods. 1 Tr. zákona a uložil jej nižší trest, ako jej bol uložený v
napadnutom rozsudku.

Obžalovaný A. D. predložil dôvody odvolania, v ktorých po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku
vyslovil, že má za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo naplnenie základných znakov
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona - Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom

Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechoď cez jej územie, alebo také
konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Kto v
úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodupre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky
alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha.

Pretentozáversúduprvéhostupňaospáchanítrestnéhočinumnouneexistujeopora,anivovykonaných
dôkazoch, ani v právnom výklade trestného činu prevádzačstva. Žiadne priame a ani nepriame dôkazy,
na ktoré sa formálne vo vzťahu k mojej osobe odvoláva súd, nesmerujú k tomu, že by ma usvedčovali
zo spáchania daného skutku.
Pod skutkom rozumieme všetky prejavy páchateľa, ktoré majú odraz v materiálnom svete, sú významné

z pohľadu trestného práva a sú pokryté zavinením páchateľa. Skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu a vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky
skutkovej podstaty v skutkový dej (skutok). Vecné, miestne, časové a iné súvislosti môžeme označiť aj
ako parametre skutku.
Súd nekriticky prevzal skutkové zistenia uvedené v obžalobe prokurátora bez toho, aby tieto skutkové
zistenia vo výrokovej časti rozsudku presnejšie objektivizoval. Znaky skutkovej podstaty trestného

činu vrátane osobitných kvalifikačných pojmov musia vyplývať zo zisteného skutkového stavu bez
akýchkoľvek pochybností. V prípade, že tomuto tak nie je, musí súd pri hodnotení dôkazov aplikovať
zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného".
Skutková veta uvedená v rozsudku je veľmi neurčitá - „v presne neurčitom čase“, „s doposiaľ neznámym
Ukrajincom“, „na nezistenom osobnom motorovom vozidle“, „pre seba finančnú výhodu“, „najmenej 18

nelegálnych migrantov“.
V trestnom konaní musia byť všetky základné znaky skutkovej podstaty trestného činu 100%
preukázané, nepostačuje len pravdepodobnosť jeho viny, v opačnom prípade je nutné aplikovať zásadu
in dubio pro reo. Vykonaným dokazovaním mu nebol preukázaný v prvom rade úmysel spáchať trestný
čin, nebolo mu ani preukázané protiprávne konanie v zmysle

§ 355 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže nič neorganizoval, neumožňoval, alebo nepomáhal v ilegálnej
činnosti; nezískal žiadnu finančnú výhodu.
Znaky trestného činu sú určené konkrétnou skutkovou podstatou uvedenou v osobitnej časti Trestného
zákona. Je nevyhnutné aby skutková veta obsahovala všetky znaky základnej ako aj kvalifikovanej
skutkovej podstaty. Skutková veta (popis skutku) musí bezpodmienečne obsahovať úplný popis

skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty (viď Nález ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 509/2015).
Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti
zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný
vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre

naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na
spravodlivý proces (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. januára
2016).
Skutková veta má stručne a výstižne vyjadriť žalovaný skutok, ktorého sa obžalovaný podľa zistenia
súdu dopustil. Súd v nej uvedie konkrétne údaje týkajúce sa miesta, času a spôsobu spáchaného

skutku a údaje relevantné z hľadiska zákonných znakov stíhaného trestného činu, ako aj z hľadiska
individualizácie skutku, tak aby tento nemohol byť zamenený s iným (pozri § 163 ods. 3 Tr. poriadku).
Vo vzťahu k jeho osobe neboli dodržané uvedené zákonné ustanovenia, takmer tam bol len všeobecne
zahrnutý aj on. Skutková veta je nepreskúmateľná v tom, akým konkrétnym konaním a za akých
konkrétnych okolností spáchal, podľa súdu, trestný čin.

Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti
zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol uznaný vinným. Keďže
skutková veta vo výroku o vine neobsahuje úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých
znakov skutkovej podstaty, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že jediným dôkazom proti nemu bol jeden jediný záznam

z telekomunikačnej prevádzky, hoci súd svoje závery odôvodňoval záznamami telekomunikačnej
prevádzky, prepismi a prekladmi telekomunikačnej prevádzky, zápisnicami o vykonaných domových
prehliadkach, znaleckými posudkami a vecnými dôkazmi. Zo záznamov telekomunikačnej prevádzky
zo dňa 06.09.2006 a 07.09.2006 vôbec nevyplýva, že by páchal trestnú činnosť. Súd uviedol, že
jeho vina je preukázaná iba nepriamo (jediným dôkazom), keďže sa nepotvrdilo, aby niektorý hlas

zo záznamov telekomunikačnej prevádzky patril jemu. Má za to, že jeho úmysel spáchať trestný čin
nemožnovyvodzovaťibazjednéhonepriamehodôkazu,ktorýsadotýkalobžalovanéhoQ.aobžalovanej
B.. Nevie, na základe akej úvahy súd dospel k tomu, že aj on páchal trestný čin. Jediné, čo bolo
vykonaným dokazovaním preukázané, bolo to, že bol účastný dopravnej nehody v Ružomberku dňa06.09.2023, zo záznamu z dopravnej nehody vyplýva, že viedol motorové vozidlo. Na mieste bola
zaplatená aj bloková pokuta, prerokovanie priestupku trvalo takmer dve hodiny. Vyvodenie jeho úmyslu
podieľať sa na páchaní trestného činu prevádzačstva iba z toho, že bol v jednom aute s obžalovaným,

a z toho, že spoznal obžalovanú B. len pár dní (len za účelom vybavenia potvrdenia z registra trestov),
je nedostatočné na preukázanie jeho viny, jeho úmyselného konania. Jeho vina nebola preukázaná ani
žiadnymi výpoveďami nejakých 18 nezadržaných, nevypočutých nelegálnych migrantov, ani žiadnymi
dôkazmi, že bol s nimi v kontakte, že bol na benzínovom čerpadle Slovnaft na Zlatých Pieskoch.
Dôkaznú núdzu súd kompenzoval tým, že vytvoril chronologicko-logickú reťaz na základe jediného

dôkazu. „Hluché miesta“ z hľadiska dokazovania následne premosťoval svojimi arbitrárnymi úvahami.
Neexistujú žiadne priame dôkazy, ale ani reťaz (iba jeden) nepriamych dôkazov, ktoré by vytvárali reťaz
logických záverov smerujúcich k tomu, žeby organizoval, umožňoval, alebo pomáhal v ilegálnej činnosti,
že by sa s niekým dohodol na nej; nebolo preukázané, žeby získal nejakú finančnú alebo inú výhodu (v
tom čase som bol zamestnaný v ČR). Zo spáchania skutku ho neusvedčujú ani výpovede svedkov, ani
výpovede svedkov odsúdených a to O., M. a M. (ktorí ho nepoznali), ani žiadne listinné dôkazy vykonané

pred súdom, žiadne kamerové záznamy a pod.
Súd uviedol, že obžalovaných usvedčuje to, že u nich bolo nájdených niekoľko mobilných telefónov a
že je zrejmé, že bežný človek používa jeden, max dva mobilné telefóny, u neho bol nájdený iba jeden
mobilný telefón, ktorý neobsahoval žiadne usvedčujúce informácie.
Súd zamietol vykonanie ním navrhnutého dôkazu a to vypracovanie posudku, či je možné v motorovom

vozidle Peugeot previesť najmenej 18 nelegálnych migrantov. Uvedená skutočnosť je dôležitá pre
preukázanie jeho ne/viny. Jeho odôvodnenie nepripustenia tohto dôkazu je nedostatočné. Súd sa
rovnako nevyporiadal s návrhom na výsluch p. B., s ktorým mal dohodnuté stretnutie v inkriminovaný
deň.
Všetky vykonané dôkazy, konkrétne iba jeden vo vzťahu k jeho osobe, v súhrne vyvolávajú pochybnosť

o tom, že spáchal trestný čin (citoval rozhodnutia R 38/68-IV, R 38/1970-I).
Navrhol preto, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa §
285 písm. c) Tr. poriadku, pretože mu nebolo preukázané, že skutok v obžalobe definovaný spáchal.

Na podklade riadne a včas podaných odvolaní obžalovanými A. B. a A. D. krajský súd, nezistiac dôvody

zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaní podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby
odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolania sú čiastočne dôvodné.

Konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil obom obžalovaným vyjadriť sa ku
skutkom kladeným im za vinu. Obžalovaní mali možnosť navrhovať aj vykonanie dôkazov, vyjadriť sa
k nim, mali možnosť predložiť argumentáciu o ich nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova,
či už osobne alebo prostredníctvom ich obhajcu, preto v tomto rozsahu porušenie práva na obhajobu

zistené nebolo.

Dokazovanie bolo vykonané podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o výsledky
dokazovania mohol konajúci súd opierať svoje skutkové zistenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku
konajúci súd uviedol podstatný obsah dokazovania, ktorý následne vyhodnotil vo vzťahu k jednotlivým

skutkom právne kvalifikovaným ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
poukazujúc pritom najmä na výpovede svedkov - právoplatne odsúdených spoluobžalovaných,
ktoré zároveň korešpondujú s vykonanými listinnými dôkazmi, priestupkovými spismi OHK Beňatina,
domovými prehliadkami s množstvom zaistených vecných dôkazov spočívajúcich najmä v mobilných
telefónoch a SIM kartách, či berúc do úvahy závery znaleckých posudkov konajúci súd ustálil, že skutky

uvedené v obžalobách sa stali, tieto sú trestnými činmi a spáchali ich obžalovaní.

O vine obžalovaných podľa názoru konajúceho súdu svedčia priame aj nepriame dôkazy a to
najmä svedecké výpovede D. M., N. O. a P. M., ktorí sú za identické skutky právoplatne odsúdení,
záznamy telekomunikačnej prevádzky, či prepisy telekomunikačnej prevádzky, zápisnice o zadržaní

obžalovaných, zápisnice o vykonaných domových prehliadkach, či zaistené veci pri domových
prehliadkach a závery znalcov o ich posúdení. Zaistenie vyššieho počtu SIM kariet a viacerých
mobilných telefónov nevedel ani jeden z obžalovaných rozumne vysvetliť, hoci bežne človek používa
jeden maximálne dva mobilné telefóny. Tieto zistenia podľa názoru konajúceho súdu potvrdzujúpáchanie trestnej činnosti. Zvukové záznamy a ich prepisy sú procesne použiteľné a z nich
vyplynula komunikácia medzi obž. A. B. ako organizátorkou prevozu nelegálnych migrantov a ďalšími
spoluobžalovanými v čase spáchania jednotlivých skutkov dňa 23.06.2006, 25.07.2006 a 06.09.2006.

Aj keď obžalovaní hovoria v inotajoch, používajúc vulgarizmy, je z hovorov zrejmé, že sa týkajú
naloženia nelegálnych migrantov, ďalšieho prevozu na územie Slovenska, ich počet, označenie miesta
vyzdvihnutia,času,cieľucesty,plánovaniatrasy,výškyodmienapod.Totožnosťhlasovbolasúduzrejmá
z ich vykonania i z vykonania výsluchu jednotlivých obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní,
tieto hlasy sú totožné a preto súd ustálil, že ženský hlas na nahrávke patrí obžalovanej A. B. a mužské

hlasy obžalovaným A. Q. a P. C., svedkovi N. O. a D. M., ktorí zároveň potvrdili totožnosť svojich hlasov
i hlasu A. B. na nahrávkach. Na komunikáciu obžalovaní používali mobilné telefóny zabezpečené obž.
P. C. na odcudzený občiansky preukaz Q. R., ktorý sa u neho našiel pri domovej prehliadke. Aj keď
obž. A. D. neskôr svoju výpoveď menil s tým, že cestoval za prácou do Čiech cez Bratislavu neskôr
uvádzal, že mal zobrať aj ďalšie osoby, pre ktorých vybavoval prácu, konajúci súd mu neuveril, pretože
jeho tvrdenia nekorešpondujú s udalosťami o skutku dňa 07.09.2006, kedy sa obaja vrátili vlakom do

Vranova nad Topľou po vrátení požičaného vozidla v Ružomberku. Ani obrane obž. A. D., že cestoval do
Bratislavy motorovým vozidlo zn. Peugeot 406, do ktorého sa 18 osôb nezmestí, čo potvrdzuje záznam
z dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom, konajúci súd neuveril, pretože zo záznamu telekomunikačnej
prevádzky je evidentné, že do Bratislavy cestovali za iným účelom a to ako sprievodné vozidlo k bielemu
nestotožnenému motorovému vozidlu, ktoré prevážalo 18 nelegálnych migrantov, neskôr odstavené na

Zlatých pieskoch v Bratislave, odkiaľ migrantov postupne k hraniciam prevážal nestotožnený taxík.

Z trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona obžalovanú usvedčuje svedok
B., ktorý popísal, akým spôsobom obžalovaná uzavrela medzi ním a N. S. zmluvu o poskytnutí
úveru. Obžalovaná ako obchodný zástupca poškodenej strany N. S. na základe zmluvy o obchodnom

zastúpení dňa 26.10.2004 (ZoOZ) vypísala žiadosť o úver v rozpore s článkom 7, 11 a 12 ZoOZ, pretože
svedok predložil obžalovanej iba občiansky preukaz a obžalovaná sama vypísala žiadosť s uvedením
pracovného zaradenia, zamestnávateľa a výšky príjmu, čo nekorešpondovalo so skutočnosťou
a žiadosť vlastnoručne potvrdila podpisom ako overené. Listiny preukazujú, že k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere došlo a došlo aj k čerpaniu úveru.

Konajúci súd stručne a logicky vyhodnotil dôkaznú situáciu a s jeho úvahami sa stotožnil aj odvolací súd,
pritom reagujúc na odvolacie námietky doplnil dôvody k výroku o vine dávajúc na zreteľ, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa a rozhodnutie súdu druhého stupňa tvoria jeden celok a ako taký ho treba vnímať
nielen vo vzťahu k výroku o vine, ale aj treste.

Na skutku 1/ sa podľa obžaloby podieľala aj obžalovaná A. B., účastní na ňom boli bez pochýb svedkovia
D. M. a N. O., ktorí už boli zaň odsúdení a ktorí na hlavnom pojednávaní ku konkrétnostiam skutku
nevypovedali odvolávajúc sa na uplynutie dlhej doby od spáchania tohto skutku. Obaja obžalovaní
boli za tento skutok odsúdení rozsudkom konajúceho súdu sp. zn. 3T/74/2008 zo dňa 20.05.2009 na

základe ich vyhlásenia, že sú vinnými z jeho spáchania, teda o ich účasti na ňom odvolací súd nemal
žiadne pochybnosti. Hoci menovaní svedkovia komunikovali v kritickú dobu prostredníctvom mobilného
telefónu, v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní svojou výpoveďou takúto činnosť nepotvrdili a
z nahrávok nespoznali žiadny hlas. Vyjadrili sa, že rozhovory sú síce zaujímavé, ale nespoznali ani svoj
hlas. Toto vyjadrenie hodnotil odvolací súd ako účelové, v snahe napomôcť obž. A. B..

Konajúci súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku
prečítal výpoveď svedka N. O. z prípravného konania z 12.01.2007, avšak zrejme ušlo pozornosti
konajúcemu súdu, že táto výpoveď nie je svedeckou výpoveďou, ale výpoveďou obvineného. Z
uvedeného dôvodu preto nemožno výpoveď N. O. z prípravného konania hodnotiť ako procesne účinnú

a pokiaľ by aj obsahovala nejaké dôležité skutočnosti pre posúdenie veci, obsah tejto výpovede nemôže
tvoriť podklad pre rozhodnutie.

Okrem toho konajúci súd opieral vinu obžalovanej o záznamy z telekomunikačnej prevádzky, ktoré
odpočúvanie sa realizovalo na základe príkazu Okresného súdu Prešov pod č. OS-PO-V-73-1/2006-

Ntt-73/06 zo dňa 28.04.2006 na mobilnú telefónnu stanicu s IMEI č. XXXXXXXXXXXXXX s t. č.
XXXXXXXXXX, ktorú používal svedok D. M.. Vzhľadom k tomu, že v prerokúvanej veci bolo začaté
trestné stíhanie a súčasne aj vznesené obvinenie menovaným svedkom A. M. a N. O. a odvolateľom
A. B. a A. D. tým istým rozhodnutím dňa 25.09.2006, z konštatovaného rozhodnutia logicky vyznieva,že príkaz na odpočúvanie bol vydaný v inej veci. Ďalší príkaz Okresného súdu Prešov č. OS-
PO-V-86-1/2006-Ntt-63/06 bol vydaný dňa 24.05.2006 na odpočúvanie mobilnej telefónnej stanice
IMEI č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorú používala dňa 23.06.2006 obžalovaná A. C. (na telefónne číslo

XXXXXXXXXXXX), súčasné priezvisko B., z čoho je zrejmé, že aj tento príkaz bol vydaný v inej veci.

Podľa § 115 ods. 7 Tr. poriadku účinného do 31.08.2011 v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len
vtedy, ak ide o trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1. Ustanovenie § 115 ods. 1 Tr. poriadku

vymedzuje okruh trestných činov v trestnom konaní, na ktoré sa vzťahuje možnosť vydania príkazu
na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, a to na zločiny, na korupciu, na trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti a úmyselný
trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodný zmluva.

Konajúci súd vo svojom rozhodnutí poukázal na právne vety Stanoviska NS SR Tpj 46/2020

z 17.06.2020, ktoré zjednotilo prax pri aplikácii ustanovení § 115 ods. 7, vrátane
§ 113 ods. 9, 114 ods. 7 a § 118 ods. 7 Tr. poriadku so záverom, že záznam telekomunikačnej prevádzky
ako dôkaz možno použiť aj v inej veci za splnenia podmienky, aby bolo v tej inej veci vedené trestné
stíhanie pre trestný čin uvedený v § 115 ods. 1 Tr. poriadku, teda nejde o časovú, ale vecnú súvislosť
medzi ods. 7 a ods. 1 § 115 Tr. poriadku a nevyžaduje sa tak, aby sa v čase použitia informačno-

technických prostriedkov viedlo aj v inej veci trestné stíhanie.

Správne preto postupoval konajúci súd, ak na obsah vyhotovených záznamov telekomunikačnej
prevádzky prihliadal, pretože aj napriek tomu, že v uvedenej veci nebol vydaný príkaz na odpočúvanie
a záznam telekomunikačnej prevádzky, vedenie trestného stíhania v tejto veci je pre úmyselný trestný

čin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorý je kategorizovaný vzhľadom na trestnú
sadzbu stanovenú zákonom odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov ako zločin (§ 11 ods. 1 Tr. zákona).

Z pripojeného priestupkového spisu OHK PZ Beňatina č. p. PPZ-P-35/HCP-OHKBE/2006 vyplynulo, že
dňa 23.06.2006 o 05.30 hod. a o 21,45 hod. a boli hliadkou MZJ OHK PZ Beňatina zaistení 8 migranti,

ktorí neoprávnene vstúpili na územie SR mimo hraničný prechod, pričom záznamy z telekomunikačnej
prevádzky medzi monitorovanými stanicami preukazujú súvislosť s nelegálnym prechodom migrantov
na územie SR a organizovanie prechodu cez územie SR práve obžalovanou A. B., ktorá komunikovala
s ukrajinským telefónnym číslom a následne so svedkami D. M. a N. O.. Z komunikácie vyplýva, že odišlo
18 migrantov, pričom v rámci komunikácie sa dohadovala aj cena prevozu za jednu osobu v rozmedzí

100 až 150 (eur). Taktiež sa komunikovalo o stratégii ďalšieho postupu vzhľadom k tomu, že policajti
obiehali auto, ktoré viedol svedok N. O..

Uvedená dôkazná situácia v dostatočnom rozsahu postačovala pre ustálenie skutkových okolností
uvedených pod bodom 1/ v napadnutom rozsudku, o ktorých nemal pochybností ani odvolací súd. Ak

aj svedkovia M. a O. na hlavnom pojednávaní nespoznávali hlasy z prehrávaných záznamov a to ani
vlastné, odvolací súd vo vzťahu k týmto tvrdeniam svedkov len v stručnosti uvádza, že hlas obž. A. B.
bol identifikovaný ods. Q. ešte v prípravnom konaní a preto nebol dôvod znalecky posudzovať jej hlas
ani pri iných záznamoch.

Obžalovaná A. B. popierala aj spáchanie skutku 2/, ktorého sa mala dopustiť spoločne s odsúdeným
P. M. dňa 25.07.2006. Obsahom spisu sú prepisy z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, ktoré
boli realizované a následne vyhotovené na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. KSPO-
V-311-1/2006-211Ntt-OUS z 24.07.2006, ktorým bol udelený súhlas na použitie informačno-technického
prostriedku (v ďalšom ITP) na účastnícku stanicu XXXX XXX XXX, ktorej užívateľkou bola obž. C.. I keď

obžalovaná popierala, že sa nezúčastnila organizovania prevodu nelegálnych migrantov, odvolací súd
zastáva názor, že 21 kusov SIM kariet, ktoré boli u nej nájdené a zakúpené na meno Q. R., začínajúce
číslomXXXX,pritomďalšietrojčíslieboloXXX,XXXF.XXX,anemožnoopomenúťaninájdenéSIMkarty
s číslom XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX, poukazuje na zaobstaranie týchto SIM kariet za účelom
jednorazového použitia práve pre potreby tej ktorej akcie pri prevádzaní migrantov. O tom svedčia

i telefónne čísla používané v rámci zaznamenávania hovorov pri použití ITP, napr. v tomto prípade
odpočúvanie účastníckej stanice XXXXXXXXXX, ktoré koncové trojčíslie možno zaradiť medzi SIM karty
s totožnou predvoľbou a následným rovnakým trojčíslím.ZvýsluchusvedkaP.M.,ktorábolaprečítanázprípravnéhokonania vyplynulo,žemuzavolalaneznáma
osoba, mohla to byť žena, hovorila rusnáckym nárečím, na telefón, ktorý dostal od neznámej osoby,
za účelom prevozu nelegálnych migrantov z obce Tibava (čl. 152). Číslo si nepamätal, lebo telefón

mu bol zaistený políciou.

Aj v tejto veci boli použité záznamy a prepisy hovorov z telekomunikačnej prevádzky uskutočnenej
na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. KSPO-V-280-1/2006-180Ntt-OUS z 15.06.2006
a následne č. KSPO-V-311-1/2006-211Ntt-OUS z 24.07.2006 podľa zák. č. 166/2003 Z. z. vydaného

pred začatím trestného stíhania. Možno tak konštatovať v zmysle Stanoviska NS SR Tpj 46/2020, že
získané záznamy sú v súlade so zákonom. Z nich vyplynulo, že obž. B. bola prostredníctvom tel. čísla
XXXX XXX XXX v telefonickom kontakte so svedkom P. M., ktorý prevážal nelegálnych migrantov, čo je
nespochybniteľným nielen na základe jeho zadržania, ale aj odsúdenia za túto trestnú činnosť. Obž. A.
B. v rámci realizácie tohto prevozu nelegálnych migrantov bola v kontakte aj s už ods. P. C. dohadujúc
čas a miesto prevzatia a odvoz do Martina.

O odsúdení svedka P. M. svedčí fakt, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/12/2007
z 15.02.2007 bol svedok P. M. uznaný vinným z trestného činu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona za skutok spáchaný dňa 26.07.2006, kedy za odplatu vo výške 10000,- Sk mal previezť
cez územie SR nelegálnych migrantov na neznáme miesto, nakoľko mali pokračovať v ďalšej ceste

smerom do niektorej z krajín Európy, pričom pri tejto činnosti bol zadržaný políciou.

Na základe uvedeného odvolací súd preto nemal pochybnosti ani o spáchaní tohto žalovaného konania
obžalovanou A. B., čo je dokázané cez záznamy a prepisy hovorov legálne použitých informačno-
technických prostriedkov (ITP). Je potrebné si uvedomiť, že táto trestná činnosť je latentná a preto ťažko

odhaliteľná, vykonáva ju malý okruh osôb v lokalite, kde býva menší počet obyvateľov, ktorí sa navzájom
poznajú, a preto najúčinnejším prostriedkom objasnenia páchania tejto trestnej činnosti je práve použitie
ITP. Je preukázané, že telefónne číslo XXXX XXX XXX používala obž. A. B. cez identifikáciu hlasu
svedkom Q. pri iných záznamoch z ITP, pričom tak ako v prípadoch 1/ a 3/, aj v tomto prípade účastnícka
stanica XXXX XXX XXX bola používaná iba dočasne a to na páchanie trestnej činnosti, čo osvedčuje aj

množstvo SIM kariet zaistených pri domovej prehliadke obžalovanej so začínajúcim trojčíslím 914. Tieto
skutočnosti vo vzájomnom súhrne možno vyhodnotiť so záverom, že obž. B. bola vina zo spáchania
skutku 2/ preukázaná.

Skutok 3/ obžalovaní A. B. a A. D. taktiež popierali, ale vo veci boli vypočutí aj obžalovaní A. Q. a P.

C., ktoré výpovede časť skutku objasňujú a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi skutok
preukazujú.

Obžalovaný A. D. nepopiera spoločnú cestu s už ods. A. Q. kritického dňa 06.09.2006 do Bratislavy.
Tá je osvedčovaná aj záznamom o dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 07.09.2006 o 04,40 hod.

s osobným motorovým vozidlom Peugeot 406, ktoré viedol ako vodič obž. A. D.. Cestu do Bratislavy
potvrdil aj ods. A. Q., aj keď ju prezentoval ako cestu do ČR, a keďže mali cestou dopravnú nehodu
a mysleli si, že to stihnú, tak išli do Bratislavy, kde vybavovali aj register trestov pre A. C.. Ods. A. Q. sa pri
svojom výsluchu dňa 27.09.2007 vyjadril k rôznym záznamom rozhovorov medzi účastníckymi stanicami
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, pričom hlas z účastníckej stanice XXXXXXXXXX identifikoval ako svoj

a ženský hlas z monitorovanej účastníckej stanice XXXXXXXXX označil za hlas obž. B., predtým C.. Na
použitie ITP na účastnícku stanicu XXXXXXXXXX, ktorú používala v tej dobe A. C. vydal súhlas Krajský
súd v Prešove č. KSPO-V-327-1/2006-227Ntt -OUS dňa 17.08.2006 podľa zák. č. 166/2003 Z. z., teda
pred začatím trestného stíhania.

Použitie ITP je v súlade so zákonom, keďže rozhodnutie vydal príslušný krajský súd a odpočúvanie
sa realizovalo na základe tohto rozhodnutia, preto o tieto záznamy telekomunikačnej prevádzky
a prepisy hovorov mohol konajúci súd opierať svoje skutkové zistenia. Vzhľadom na výpoveď
obž. Q. z prípravného konania ani odvolací súd nemal pochybností, že v kritickú dobu účastnícku
stanicu XXXXXXXXXX používala obžalovaná C., teraz B.. Z prepisov záznamov hovorov, ktoré sú

súčasťou spisu, je preukázané, že obž. B. (C.) sa organizačne zapájala do prevozu migrantov cez
územie SR. Obžalovanej bola zaslaná SMS s dvoma kontaktnými telefónnymi číslami XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX, s ktorými následne komunikovala. Z prepisu hovoru pod č. 406 zo dňa 07.09.2006
o 05:05:06 s účastníckou stanicou XXXXXXXXXX je zrejmé, že zabezpečovala po dopravnej nehodev Ružomberku obžalovaným Q. a D. druhé motorové vozidlo, čo oznamovala v rámci odôvodnenia
meškaniaprevozumigrantovdoBratislavy,Zlatépiesky.ĎalšíhovorskontaktnýmčíslomXXXXXXXXXX
o 09:17:53 objasňuje počet časti nimi prevážaných migrantov 11. Tento počet prevážaných migrantov

uvádzal aj ods. Q. v rozhovore medzi obž. B. (C.) o 12:05:21 toho istého dňa, keď konštatoval, že zobral
troch, potom príde taxík po štyroch a zasa po štyroch. Pri domovej prehliadke u obž. B. (C.) bol zaistený
papier s prepisom tejto SMS, čo svedčí o tom, že účastnícku stanicu používala práve C. - B., ktorá si
tieto kontakty opísala a následne ich použila.

Tvrdenia ods. Q. pri výpovedi z prípravného konania, že viezli do Bratislavy ľudí za prácou, sú tak
iba tvrdením, v snahe vysvetliť obsah rozhovorov medzi ním a obž. B. (C.). Správne postupoval
konajúci súd, ak týmto tvrdeniam ods. A. Q. neuveril, keďže prepisy hovorov z ich záznamov svedčia
o prevážaní nelegálnych migrantov. Ak obž. A. D. v kritickú dobu viedol motorové vozidlo, s ktorým
havaroval, musel vedieť aj o prevoze nelegálnych migrantov, keďže viedol sprievodné vozidlo. Okrem
toho bol pri rozhovoroch ods. A. Q., ktorý komunikoval nielen ohľadne motorového vozidla po dopravnej

nehode, ale aj o prevoze nelegálnych migrantov. Preto ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti
o vedomosti obž. A. D., že bol priamo účastný na prevoze nelegálnych migrantov od hraníc s Ukrajinou
do Bratislavy. Z uvedených dôvodov potom obhajobu obž. A. D. a obž. B., že skutku sa nedopustili,
možno považovať za vyvrátenú. O tom nasvedčujú aj ďalšie hovory pod č. 480 zo 07.09.2006 o 12:42:54
k počtu prevážaných migrantov 18 s cenou za jedného 120 s vyjednávaním ceny na 110, pričom hovor

č. 536 z 08.09.2006 o 16:10:15 dokumentuje prevzatie odmeny za prevoz obž. B. (C.).

K námietkam obž. A. D. odvolací súd uvádza, že vyššie uvedenými dôkazmi bol preukázaný skutkový dej
uvedený pod bodom 3/ vo výroku o vine napadnutého rozsudku a aj jeho účasť na prevoze nelegálnych
migrantov po ich prechode cez štátnu hranicu do Bratislavy, keďže sa na tomto prevoze osobne zúčastnil

ako vodič sprievodného vozidla.

Skutková veta vymedzená dejom „dňa 06.09.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou A.
C. a M. s neznámym Ukrajincom zorganizovali nedovolené prekročenie hranice SR a následne prechod
cez jej územie pre 18 nelegálnych migrantov, pričom týchto previezol na Zlaté piesky v Bratislave dňa

07.09.2006 už ods. A. Q. a obž. A. D.“ obsahuje dostatočné vymedzenie konania odvolateľa A. D.,
ktoré zakladá znaky trestného činu prevádzačstva. Tohto trestného činu sa dopustí i ten páchateľ,
ktorý v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, osobe, ktorá nie je štátnym občanom SR, pomáha
v prechode cez jej územie. Obž. A. D. tým, že viedol motorové vozidlo so začiatkom cesty v nočných
hodinách dňa 07.09.2006 ako sprievodné vozidlo iného vozidla s posádkou nelegálnych migrantov,

týmto pomáhal v prechode cez územie SR z okresu Snina do Bratislavy. Skutočnosť, že v skutku nebol
konkretizovaný čas hodinou ale iba dňom nelegálneho prechodu migrantov na územie SR, nemá vplyv
na zistené protiprávne konanie obž. A. D., ktoré je popísané dostačujúco v skutkovej vete. Podstatným
pre naplnenie znakov objektívnej stránky zločinu prevádzačstva je popis konania zodpovedajúci znaku
„pomáhavprechodecezúzemieSlovenskejrepubliky“.Úmyselobž.A.D.,ževedelotom,ženapomáhal

prevozu cez územie SR nelegálnym migrantom, je vyvoditeľný z prepisov hovorov, z ktorých je zrejmé,
že iné auto prevážalo nelegálnych migrantov (napr. hovor č. 406 z 07.09.2006 o 05:05 hod.), pretože
auto, ktoré viedol obž. A. D. jazdilo pred ním ako sprievod. To, že sa prevážali osoby, potvrdil aj s ods.
A. Q. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní.

K ďalším odvolacím výhradám obž. B. odvolací súd uvádza, že skutok 3/ je aj u nej preukázaný
prostredníctvom prepisov hovorov, ktoré sú procesne použiteľnými dôkazmi so zreteľom na obsah
rozhodnutia, ktorým sa vydal súhlas na použitie ITP.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že ustálené skutkové zistenia zodpovedajú

výsledkom vykonaného dokazovania. Právna kvalifikácia skutkov týkajúcich sa obž. A. B. nezodpovedá
zákonu, pretože jej konanie malo byť posúdené aj podľa ods. 3 písm. d) Tr. zákona a to závažnejším
spôsobom pre naplnenie kvalifikačného znaku na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zákona.
To sa týka aj ostatných už odsúdených. Toto pochybenie odvolací súd nemohol napraviť, pretože
obžalovaná podala odvolanie iba vo svoj prospech a bránila tomu zásada „zákaz zhoršenia postavenia

obvineného - reformatio in peius“ ustanovená vo vete druhej § 322 ods. 3 Tr. poriadku. Nie celkom
presným vymedzením je právna veta u obž. A. D., ktorá správne mala znieť „spoločným konaním
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky pomáhal v prechode cez jej územie“. Okrem toho aj v prípade obž. A. D. malo byť jeho konanieposúdené aj s priznaním kvalifikačného znaku na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zákona
ako závažnejší spôsob konania, čo zodpovedá použitiu prísnejšej právnej kvalifikácie skutku aj podľa
§ 355 ods. 3 písm. d) Tr. zákona. Ani v jeho prípade však toto pochybenie nebolo možné napraviť

pre absenciu odvolania podaného v jeho neprospech. Konajúci súd kvalifikoval skutky podľa Trestného
zákona účinného v čase ich spáchania. Odvolací súd konštatuje, že uvedený trestný čin podľa § 355
ods. 1, 2 nebol novelizovaný z pohľadu miernejšej trestnosti počas účinnosti Trestného zákona od
doby spáchania skutku po dobu rozhodnutia , preto do úvahy prichádzalo právne posúdenie skutkov
podľa Trestného zákona účinného po nadobudnutí účinnosti Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS

106/2011 dňa 28.11.2012 so zreteľom na zmiernenie aplikácie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.
zákona. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd neukladal obž. B. úhrnný trest odňatia slobody podľa zásady
ustanovenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona, ponechal právne posúdenie skutku nezmenené.

Následne odvolací súd preskúmaval výroky o treste, keďže v zmysle § 321 ods. 3 Tr. poriadku mu
vyplýva takáto povinnosť, aj v prípade, pokiaľ by obžalovaní výroky o treste nenapádali.

Obžalovanej A. B. konajúci súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov za použitia
zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona pri zistení rovnakého pomeru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Správne postupoval konajúci súd, ak obžalovanej priznal, že pred spáchaním trestných činov viedla

obžalovaná riadny život, čo zodpovedá poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zákona.
Obžalovaná spáchala dva trestné činy, čo zodpovedá priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h)
Tr. zákona.

Pochybenie zistil odvolací súd aj pri ukladaní trestu prepadnutia veci u obž. A. B., pretože do tohto výroku

boli zahrnuté aj také listiny, ktoré sú vecným dôkazom preukazujúcimi vinu obžalovanej - ide o lístok
zaistený s telefónnymi číslami nájdenými pri domovej prehliadke, pričom zaznamenané telefónne čísla
boli následne použité v rámci komunikácie medzi spolupáchateľmi zločinu prevádzačstva v bode 3/ vo
výroku o vine napadnutého rozsudku.

Obž. A. D. konajúci súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov za použitia zmierňovacieho
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
12 mesiacov. Zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u neho neboli.

U oboch obžalovaných ako je to vyššie uvedené, bolo aplikované zmierňovacie ustanovenie pri ukladaní

trestu, pričom dôvodom na zníženie dolnej hranice trestnej sadzby bola neprimeraná dĺžka konania,
tedažedošlokporušeniuichprávanaprejednanievecivprimeranejlehote.Stýmtozistenímsaodvolací
súd stotožnil, pretože obžaloba bola vo veci podaná dňa 16.06.2008 a konajúci súd rozhodol o vine
atrestenapadnutýmrozsudkomdňa11.07.2023,tedapouplynutítakmer15rokov.Skutkybolispáchané
v mesiacoch jún až september 2006, teda do rozhodnutia napadnutého rozsudku uplynula doba 17

rokov. K prieťahom v konaní došlo na konajúcom súde v období od 01.12.2010 do 28.03.2012, kedy sa
neúčinne konalo, od zrušenia prvého vyhláseného rozsudku v tejto veci dňa 20.10.2015 do 10.01.2019,
kedy konajúcim súdom neboli vykonávané efektívne úkony, a účinne sa začalo konať až po zmene
zákonného sudcu po 18.01.2021

Po vyhodnotení dlhej doby, ktorá uplynula od podania obžaloby, odvolací súd uzavrel, že uložené
tresty sú aj po použití § 39 ods. 1 Tr. zákona nezodpovedajúce zistenému skutkového stavu, pretože
obž. A. B. pred touto trestnou činnosťou a ani po jej spáchaní, sa nedopustila žiadneho protiprávneho
konania kvalifikovaného ako trestný čin, v jednom prípade spáchala priestupok iného charakteru.
U obžalovaného A. D. možno taktiež konštatovať, že po spáchaní tohto trestného činu sa nedopustil

žiadneho iného trestného činu, spáchal ale viacero priestupkov na úseku cestnej premávky, ktoré sú
však inej povahy (v cestnej premávke) ako prerokúvaný skutok.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Z pohľadu zabezpečenia účelu trestu je nutné konštatovať, že po uplynutí doby takmer 18 rokov, počas
ktorej obaja obžalovaní nepáchali ďalšiu trestnú činnosť, sa stratil zmysel uloženie trestu z dôvodu
nápravy obžalovaných. Ani v rámci generálnej prevencii už nie je účelné ukladať obžalovaným trest

v zákonnej sadzbe, preto postup konajúceho súdu, ak aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1
Tr. zákona bol správny.

Odvolací súd však vzhliadol ďalšiu okolnosť na zmiernenie už uložených trestov a tou je priznanie
spravodlivého zadosťučinenia v zmysle čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

publikovaného pod č. 209/1992 Z. z. z dôvodu zisteného porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže vo veci
nebolo rozhodnuté v primeranej lehote.

Tento záver viedol odvolací súd k zrušeniu výrokov o treste u odvolateľov na podklade ich odvolaní
podaných v ich prospech postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku a k rozhodnutiu
o uložení miernejších trestov tak, aby tieto zodpovedali všetkým okolnostiam prípadu, včítane

neprimeranej doby vedeného trestného stíhania, prihliadajúc na pomery obžalovaných a možnosti ich
nápravy, ktoré sú priaznivé, keďže po spáchaní skutku po dobu takmer 18 rokov, možno hodnotiť, že
viedli riadny život. Z uvedeného dôvodu obom obžalovaným odvolací súd uložil alternatívny peňažný
trest v nižšej výmere, keďže uloženie výchovného trestu, za ktorý možno považovať hrozbu výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý je podmienečne odložený na skúšobnú dobu, stratil svoj zmysel.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd jednomyseľne čiastočne vyhovel odvolaniam
obžalovaných.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.