Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221511
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3113221511.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej

a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, právne zastúpený JUDr. Jiřím Choutkom, so sídlom v Trenčíne,
Štúrovo nám. 121, IČO: 42 277 981, proti žalovaným:
1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2/ G. H.,
nar. XX.XX.XXXX bytom C. D. E. XXX, obaja právne zastúpení Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Rázusova č. 13, IČO: 36 866 563, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo

dňa 20. mája 2020, č.k. 12C/132/2013-403 v spojení s uznesením zo dňa 24. augusta 2020, č.k.
12C/132/2013-446, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám
jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorú náhradu sú povinní zaplatiť
vo výške určenej súdom prvej inštancie.

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktorú
náhradu je žalobca povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ vo výške určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca A. B. ml., rodený B., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C. D. E. XXX je výlučným vlastníkom v 1/1 nehnuteľností, a to pozemok CKN
parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere
3 m2 a CKN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 vytvorené geometrickým
plánom A. I. F. č. 36335924-113-13 zo dňa 17.07.2013, overený Správou katastra Trenčín dňa

29.07.2013 pod č. 625/13, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Výrokom II. zaviazal žalovaných 1/, 2/
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám jeho právneho
zástupcu J. J. K. v lehote
3 mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude
po právoplatnosti rozsudku určená výška náhrady trov konania.

2. Opravným uznesením zo dňa 24.08.2020, č.k. 12C/132/2013-446, bolo opravené záhlavie

napadnutého rozsudku tak, že správne znie, že žalovaní 1/, 2/ sú právne zastúpení Vojčík & Partners,
s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 13.3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia vlastníckeho práva v podiele 1/1 ku KNC parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3 m2
a KNC parcela č. XXXX/X o výmere 16 m2, k.ú. C. D., na tom skutkovom základe, že svoje nehnuteľnosti

okrem KNC parcely č. XXXX/X nadobudol
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2007 od predávajúcich A. B. L. a M. B., rodičov strán sporu,
pričom parcelu č. XXXX/X nadobudol na základe kúpnej zmluvy od F. B. a G. B., teda žalovaných po
jej odčlenení geometrickým plánom, rešpektujúc dlhodobé užívanie prístupovej cesty vlastníkmi KNC
parcely č. XXXX/X, ktorá bola vybudovaná v roku 1974 pri výstavbe rodinného domu a KNC parcela

č. XXXX/X v roku 1975. Žalovaní 1/, 2/ nadobudli svoje nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe
Kúpnej zmluvy z roku 2003 s tým, že ich kúpili v takom stave ako ležia a stoja. Spor kvôli hranici
pozemkov vznikol v roku 2012 z dôvodu, že boli vyhotovené dva rozdielne vytyčovacie náčrty. Žalobca
teda tvrdil, že na jeho strane došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k žalovaným parcelám.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 507a, teda prechodnými
ustanoveniami k úpravám účinným od 01.04.1983, kedy Občiansky zákonník

do dňa 01.04.1983 nemal ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva. Ďalej použil ust. § 135a ods.
1 až 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991. Ďalej ust. § 134 ods. 1, 4
OZ účinného od 01.01.1992 doteraz, ďalej § 868 zák.č. 509/91, § 872 ods. 1, 4 OZ účinného od
01.01.1992, § 872 ods. 4, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ. Podľa citovaných ustanovení
je vydržanie osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ex lege pri

splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí isť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí
byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby 10 rokov. Oprávnená
držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi
v dobrej viere, že držiteľovi veci patria. Táto dobrá viera sa hodnotí objektívne nielen zo subjektívneho
hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Držiteľ musí teda preukázať okolnosti,

z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho
dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné
presvedčenie - psychický stav. Súd poukazuje na to, že predmetom tohto súdneho sporu nie je šírka
KNC parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X, ale v skutočnosti určenie, kadiaľ prechádza ich hranica
so susednými pozemkami KNC parcela č. XXXX/X M. E. XXXX/X spolu s vymedzením plochy, ktorá

by mala vlastnícky patriť žalobcovi. Z tohto dôvodu v tomto súdnom spore nie je právne významné, či
šírka pozemkov KNC parcela č. XXXX/X M. E. XXXX/X mala byť iba 20 a či bola a či právny predchodca
žalobcu posunul hranicu svojich pozemkov do pozemku suseda z opačnej strany a či stavebná komisia
v roku 1982 merala, alebo nemeral skutočnú šírku pozemkov,
resp. mala vedomosť o bežnej šírke pozemku 20 m. Z tohto dôvodu sa súd týmito skutočnosťami

nezaoberal. Súd skúmal, kde sa nachádzala pôvodná hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných
1/, 2/. Podľa vyššie uvedeného skúmal splnenie zákonom požadovaných predpokladov, t.z. či sa jednalo
o spôsobilý predmet vydržania, či bola držba oprávnená, či bola nepretržitá po celej zákonom stanovenej
doby 10 rokov.

5. V prejednávanej veci išlo o spôsobilý predmet vydržania, pretože žalované pozemky neboli vo
vlastníctve štátu od spomínaného roku 1974 doteraz. K tvrdeniu žalovaných 1/, 2/, že neexistoval
spôsobilý predmet vydržania, nakoľko predmet vydržania, a to parcela č. XXXX/X
a parcela č. XXXX/X vznikli až v roku 2013 približne 2 mesiace predtým ako žalobca podal žalobu, súd
uvádza, že keď sa chcel žalobca žalobou o určenie vlastníckeho práva o určenie svojho vlastníckeho

práva k určitej ploche pozemku, ktorá je len časťou určitej parcely a táto parcela je evidovaná na liste
vlastníctva na správe katastra vo vlastníctve inej osoby, nič iné mu nezostávalo, len si dať geodetom
zamerať túto plochu, ku ktorej vlastníkom sa cítil byť s tým, aby ju geodet odčlenil od pôvodnej parcely
a priradil jej číslo, pretože petit určovacej žaloby musí byť konkrétny a vykonateľný aj z pohľadu
Katastrálneho zákona.

6. K druhej a tretej podmienke vydržania, že držba musí byť oprávnená súd zistil výsluchom strán sporu,
svedkov i obhliadkou na mieste samom, že právni predchodcovia žalobcu, jeho rodičia a zároveň rodičia
žalovaného 1/ nadobudli vlastníctvo k parcele č. XXXX/X od svojich rodičov na stavbu rodinného domu.
A. B. st. otec žalobcu a žalovaného 1/

v roku 1968 postavil oplotenie pozostávajúce z kovových stĺpikov a drôtenej siete oddeľujúcej parcely č.
XXXX/X M. E. XXXX/X od parciel č. XXXX/X M. E. XXXX za účasti jeho matky. Následne
v roku 1974 A. B. st. kúpil od rodičov parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X, na ktorých postavil rodinný dom,
kolaudovaný v roku 1978. Pôvodný plot pozostávajúci z kovových stĺpikova drôtenej siete bol v roku 1982 nahradený súčasnou betónovou podmurovkou a oplotením, ktoré
žalovaní 1/, 2/ odstránili. Pred vybudovaním nového oplotenia v roku 1982 došlo
k zameraniu pozemkov komisiou MNV. V zápisnici je uvedená len šírka pozemku. Po celú dobu užívania

parciel č. XXXX/X M. E. XXXX/X neboli právni predchodcovia žalobcu nikým rušení, nikto, ani ich právni
predchodcovia žalovaných 1/, 2/ nemali žiadne námietky alebo výhrady
a tieto skutočnosti boli potvrdené jednotlivými svedeckými výpoveďami na obhliadke
na mieste samom dňa 01.10.2015. Spôsob výsluchu svedkov na obhliadke bol vykonaný tak, ako bolo
uvedené v zápisnici, pretože nešlo o výsluchy svedkov v uzavretej pojednávacej miestnosti, ale vo

voľnej prírode bez oddeľujúcich stien. V zápisnici je pri výsluchu svedkov použitý odkaz na výpoveď
predchádzajúceho svedka z dôvodu hospodárnosti. Ak by aj súd
na tieto výpovede svedkov na obhliadke vzhľadom na procesné námietky žalovaných 1/, 2/ neprihliadol,
potom nebolo žiadnymi svedkami, ani listinami žalovaných 1/, 2/ preukázané rušenie dobromyseľnej
držby žalobcu a jeho právnych predchodcov. Teda právni predchodcovia žalobcu od roku 1974 min. od
roku 1982 (vybudovania nového oplotenia

na mieste pôvodného) boli v dobrej viere, že parcela č. XXXX/X M. E. XXXX/X im patrí vo výmere
ohraničenej plotmi a takto vymedzenú ohraničenú parcelu dobromyseľne ako svoju užívali
a v tomto užívaní neboli nikým rušení. Sporná plocha tvorená parcelami č. XXXX/X M. E. XXXX/X bola
od roku 1968 oplotená a tvorila súčasť parcely č. XXXX/X a neskoršie od roku 1974 bolo súčasťou
pozemku priliehajúcemu k domu súp. č. 351. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia

a zároveň nebola ani medzi stranami sporná. Z pohľadu času sa nikdy nestalo až do roku 2012 než bol
žalobca vyrozumený o právnom stave vlastníctva užívaných pozemkov niečo, čo by
pri obvyklej miere opatrnosti, ktorú bolo možné so zreteľom ku všetkým okolnostiam
po žalobcovi a jeho právnych predchodcov požadovať, mohlo viesť k tomu, aby zistil, resp. zistili
skutočné právne vzťahy. Žalobca a jeho právni predchodcovia, to platí aj pre žalovaných nenadobudli

nehnuteľnosti, ktoré by nepoznali, ale boli na nich prevedené blízkymi osobami, pričom išlo o
nehnuteľnosti rodinou bezprostredne užívané a preto nemali dôvod sa zaujímať
o jeho parametre. V čase vzniku držby a následne aj ďalšie roky, a to až do doby niekoľko rokov
po nežnej revolúcii v roku 1989 neexistoval internet z verejnosti dostupným katastrom nehnuteľností,
ani súdny znalci a geodeti nezameriavali hranice pozemkov pomocou satelitných údajov presne na

milimetre, ale iba s pásmom a kvôtami v prírode s prípustnou zákonom dovolenou odchýlkou pri meraní.
V danej veci bola preukázanou právnych predchodcov žalobcu oprávnená držba, teda faktické ovládanie
veci alebo vykonanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi
veci patria v čase vzniku držby ako aj počas 10-ročnej i viac vydržacej lehoty. Túto dobrú vieru súd
hodnotil objektívne nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného

presvedčenia. Objektívnosť vyplýva zo skutočnosti, že po zameraní bolo zistené, že plot je
vo vzdialenosti takmer 0,5 m od domu, tak ako je uvedené v Stavebnom povolení pre rodičov žalobcu
zo dňa 23.05.1974 ako aj z toho, že Komisia pre výstavbu a obchod pri zameraní
zo dňa 09.08.1982 nekonštatovala osadenie, resp. umiestnenie plota do susednej parcely, ako aj
skutočnosť, že oprávnený držiteľ nebol počas celej držby až do roku 2012 nikým rušený, ani susedmi,

ani žalovanými 1/, 2/, ktorí si pri kúpe svojich pozemkov tieto nedali zamerať
a rešpektovali hranice viditeľné v prírode. K sporu došlo až po zistení žalovaného 1/, že jeho otec predal
žalobcovi svoj rodinný dom a jemu to nepovedal. Súd nemal pochybnosti
o dobromyseľnosti žalobcu a jeho právnych predchodcov, ani o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanými nehnuteľnostiam v časti pozemku na strane susediacej

s pozemkami žalovaných 1/, 2/ v predmete sporu. Súd zotrváva na svojom názore, že predmetom tohto
konania nie šírka pozemkov KNC parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X, ale
v skutočnosti určenie, kadiaľ prechádza ich hranica so susednými KNC parcelami č. XXXX/X M.
E. XXXX/X spolu s vymedzením plochy, ktorá by mala vlastnícky patriť žalobcovi. Z tohto dôvodu v tomto
súdnom spore nie je právne významné, či šírka pozemkov mala byť 20 m a či ich právny predchodca

žalobcu posunul hranicu svojich pozemkov do pozemku suseda
z opačnej strany a či stavebná komisia v roku 1982 merala alebo nemerala skutočnú šírku pozemkov,
resp. mala vedomosť o bežnej šírke nových stavebných pozemkov 20 m.
Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v tomto prípade nemajú žiadny vplyv ani rôzne
vytyčovacie náčrty geodetov z roku 2012, ani merania z roku 1973, ani z iných rokov, pretože samotné

merania a zakreslenia na papier pokiaľ nedošlo k novému vytýčeniu hranice v prírode, nemal žiaden
vplyv na stojaci plot žalobcu a jeho právneho predchodcu a ich presvedčenie
o dobromyseľnosti. V tomto konaní žiadna zo strán netvrdila a nepreukázala, že by počas vydržacej
doby,resp.odrokov1974až2012bologeodetomvprírodezistenéposunutiespornejhranice.Vzhľadomna uvedené súd žalobe vyhovel v celom rozsahu pre splnenie zákonných podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Týmto rozhodnutím nedôjde ani k
porušeniuústavnéhoprávažalovaných1/,2/podľačl.20ods.4ÚstavySR.Podľacitovanýchustanovení

súdskúmalajto,činedošlokporušeniuústavnejzásadyprimeranostispravodlivostiochranyprávateda,
či nedošlo k hrubému nepomeru medzi právom žalobcu vlastniť nehnuteľnú vec a právom žalovaných 1/,
2/ vlastniť nehnuteľnú vec. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu bola malá časť pozemku v celkovej
výmere 19 m2, táto bola od začiatku ohradená a užívaná ako súčasť pozemkov a žalobcu a jeho
právnych predchodcov už starou matkou žalobcu a žalovaného 1/ nikto túto skutočnosť nenamietal a

nemal o nej pochybnosti vrátane žalovaných 1/, 2/ až do roku 2012 dospel súd
k záveru, že nešlo o hrubý nepomer medzi právami vlastniť majetok žalobcom tak isto ako aj žalovanými
1/,2/,činedošlokporušeniuústavnéhoprincípurovnostispravodlivostiaochranyprávavlastniťmajetok.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi súd plnú náhradu trov konania proti žalovaným
1/, 2/, pričom podľa § 232 ods. 3 CSP súd určí lehotu na finančnú plnenie dlhšiu ako 3 dni vzhľadom

na predpokladanú vyššiu výšku náhrady trov konania, kedy mnoho sa jednalo o mnoho úkonov právnej
službyvprejednávanejveciazároveňjetuzhoršenáfinančnásituáciaobčanovvzhľadomnakaranténne
opatrenia v súvislosti s ochorením COVID.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali, aby krajský súd ako súd

odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Namietali konštatovanie
súdu prvej inštancie v tom smere, že v tomto súdnom spore nie je právne významné, že šírka pozemkov
mala byť iba 20 m, keďže práve tieto skutočnosti majú rozhodujúci vplyv na posúdenie, či plocha,
ktorej vlastníkom bol rozsudkom OS Trenčín určení žalobca, bol zo strany žalobcu, resp. právnych
predchodcov dodržaný, alebo nie. Poukázali

naznaleckýposudokA.N.O.,súčasťouktoréhojeajgeometrickýplánoverenýstrediskomgeodéziedňa
11.04.1973,zktoréhozreteľnevyplýva,žešírkaparcelyč.XXXX/Xmábyťvprednejajzadnejčasti20m.
Na základe tohto geometrického plánu vznikli okrem parcely č. XXXX/X v k.ú. C. D. aj parcely č. XXXX/X,
E.XXXX/X,E.XXXX/XM.E.XXXX,t.j.všetciichvlastnícisimuselibyťvtomtočasevedomíhranícmedzi
jednotlivými pozemkami, a to, že šírka parcely č. XXXX/X má predstavovať v prednej aj zadnej časti asi

20 m. Tento geometrický plán overený 11.04.1973 bol ako listinný dôkaz v konaní zároveň predložený
už aj žalovanými dňa 01.10.2015 počas obhliadky na mieste samom. Súčasťou tohto geometrického
plánu bol aj výkaz plôch. To, že šírka parcely č. XXXX/X má v prednej aj zadnej časti 20 m vyplýva z
poľného nákresu pre geometrický plán zo dňa 16.07.1979 aj zo samotného tohto geometrického plánu.
Argumenty, že na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nemajú vplyv ani rôzne vytyčovacie

náčrty geodetov sú nelogické, keďže geometrický plán, ktorý bol technickým podkladom pre darovaciu
zmluvu R1 153/74 a z jeho znenia vyplýva, že nové hranice sú označené železnými trubkami s tým, že
stavba plota, realizáciu ktorého spomína žalobca bola ohlásená zo strany právnych predchodcov až v
roku 1982, údajmi ktoré neboli v súlade
so stavom právnym. Rovnako došlo k vytyčovaniu hraníc v prírode A. F. I. v roku 2012. Nové hranice

boli v prírode označené železnými kolíkmi. Preto s posúdením dobromyseľnosti právnych predchodcov
žalobcu ako ju vykonal v rozsudku okresný súd nesúhlasia. To, že sa vlastník nezaujíma o parametre
ním vlastnenej nehnuteľnosti, nemôže svedčiť o obvyklej miere opatrnosti z jeho strany. Svedok tvrdil,
že keď ploty staval, nemerali šírku 20 m ako aj to, že neriešil rozdiel v šírke pozemku. V tejto dobe sa
dávali pozemky v šírke 20 m. Nie je možné, aby žalobca vydržal nehnuteľnosti, ak žalobca, resp. právny

predchodca vie, resp. pri zachovaní náležitej opatrnosti mohol vedieť, že oplotenie bolo vybudované
na hranici medzi parcelami č. XXXX/X M. E. XXXX/X. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
so zreteľom na všetky okolnosti. Nemôže ich ospravedlňovať skutočnosť, že
v danej dobe neexistoval internet s verejne dostupným katastrom nehnuteľností, keďže možnosti
oboznámenia sa s takýmito údajmi treba vždy posudzovať s ohľadom na ich technické možnosti a

dostupné prostriedky danej doby. A. B. st. ako svedok uviedol, že postavil železný tyčkový plot, ktorý
je na fotke z roku 2007 v roku 1996, teda keď ešte žili jeho rodičia, a to vinklový a pletivový, pričom
on urobil betónový múrik. Železný tyčkový plot z roku 1997 sa nehýbal, je namieste pôvodného plotu.
Od roku 1938 nie je pohnutý, len sa robila generálna oprava. Počas pojednávania však žalovaný 1/
tvrdenia svedka A. B. st. poprel, pretože uviedol, že železný tyčkový plot tam nebol a svedok ho staval

v roku 1982. Rovnako svedkyňa M. B. uviedla, že prišla tam bývať v roku 1977 a po vydaji v roku
1968 rodinný dom už stál. Ploty sa robili asi až potom, už si to nepamätá. Svedkyňa M. P. uviedla, že
betónová podmurovka bola postavená na mieste starého plota, nerobili sa žiadne posuny ani doľava,ani doprava. Nie je zrejmé z jej výpovede, kedy dané ploty boli postavené. Zo strany žalobcu v konaní
nebolo dostatočným spôsobom preukázané, či vôbec a kedy bol min.
pred rokom 1982 postavený plot. Navyše uvedené parcely ešte v roku 1968 neexistovali a teda plot

by nemohol mať vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov.
Poukázal na skutočnosť, že medzi parcelami č. XXXX/X M. E. XXXX/X plot vôbec neexistoval, a preto
nemožno takýmto spôsobom odôvodňovať dobromyseľnosť v užívaní plochy žalobcom. Čo sa týka
zápisnice č. 5 z roku 1982, vo vzťahu k tejto zápisnici sa spomína geometrický plán, pričom však nikde
nie je uvedené jeho číslo. Muselo byť ísť o niektorý

z geometrických plánov spomínaných v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom zo všetkých z nich
vyplýva, že šírka parcely mala byť 20 m. Nikde nie je uvedený súhlas a podpis pani M. B. vlastníčky
susedného pozemku s výstavbou a napojením plota, To, že A. B. st. si bol vedomý toho, že nedodržiaval
hranicu určenú už v roku 1973 vyplýva aj zo spôsobu stavby jeho rodinného domu, teraz vo vlastníctve
žalobcu, keď múry domu nestoja priamo
na plánovom vybetónovanom základe, ale sú posunuté ďalej smerom od hranice pozemku. Žalovaní

teda trvajú na tom, že stavba plota, realizáciu ktorého spomína žalobca bola v roku 1982 ohlásená zo
strany právnych predchodcov žalobcu s údajmi, ktoré neboli v súlade
so stavom právnym čo sa týka vzdialenosti umiestnenia plota. Tiež poukázal na skutočnosti novozistené
zo strany žalobcov, kedy bolo zo štátneho archívu zistené, že zápisnica č. 5 z roku 1982 má úplné iné
znenie, ktoré nekorešponduje s obsahom, štruktúrou, dátumom, programom a predmetom zápisnice č.

5 predloženej iba v kópii v súdnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti sú tvrdenia žalobcu uvedené
v žalobe zo dňa 22.08.2013, že žalobca a jeho právni predchodcovia od roku 1974 min. od roku 1982
užívali parcelu č. XXXX/X v k.ú. C. D. o rozlohe ohraničenej oplotením, tieto tvrdenia sú teda nepravdivé.
Poukázali tiež
na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/169/2015 z roku 2016, ktorý prejednával obdobný

prípad, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že aj keby sa preukázalo, že právni predchodcovia
žalobkyne súhlasili s výstavbou plota tak, ako je postavený, žalovaní by nemohli nadobudnúť spornú
plochu vydržaním s tým, že pozemok bol žalovaným daný do osobného užívania rozhodnutím MNV
v Medzilaborciach, a to v presne určenej výmere 671 m2. Žalovaní nemohli užívať pozemok o väčšej
výmere a byť dobromyseľní v tom, že im patrí. Museli vedieť, že stavali plot a stavajú ho na pozemku,

ktorý im nepatrí. V závere tiež poukázali
na procesné pochybenia súdu prvej inštancie v tomto konaní, ktoré mali za následok porušenie práva
na spravodlivý proces žalovaných. Z vyjadrenia svedkýň M. B., M. P., C. J., B. B. a C. B. počas obhliadky
na mieste samom zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že tieto súd nemal brať do úvahy, keďže svedkyne neboli
vypočuté samostatne v neprítomnosti svedkov, ktorí ešte neboli vypočutí, nachádzali sa počas obhliadky

na mieste samom a vypovedali všetky v prítomnosti ostatných svedkýň naraz, preto ich výpoveď bola
očividneovplyvnenáprítomnosťounapredmetnejprehliadke.Konajúcisúdmusíbyťschopnýzabezpečiť
oddelený výsluch svedkýň vo voľnej prírode
bez oddeľovacích stien. Právny zástupca žalovaných opakovane poukazoval na to, že mu neboli
opakovane zo strany súdu doručované dokumenty zo strany konajúceho súdu, resp. opakovane nebol

upovedomený o úkonoch zo strany konajúceho súdu. Pokyny sudkyne vo vzťahu
k znaleckému posudku boli vágnymi pojmami, z ktorého nemožno odvodiť, aký vplyv mali, resp.
mohli mať postupy znalkyne pri vyhotovovaní znaleckých posudkov a jeho záverov. Následne došlo k
vyčiarknutiu p. B. zo zoznamu znalcov a došlo teda následne
k zrušeniu jej ustanovenia za znalkyňu. Okrem toho poukázal na tú skutočnosť, že v úvodnej časti

písomného vyhotovenia rozsudku je uvedený ako právny zástupca žalovaných JUDr. Ján Kasenčák a
nie AK Vojčík & Partners, pričom JUDr. Jánovi Kasenčákovi bol zo strany okresného súdu doručený
rozsudok. Napriek tomu, že ako právny zástupca žalovaných už niekoľko rokov nezastupuje. Vo svetle
týchto uvádzaných faktov, teda o nedobromyseľnosti žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov a s tým
súvisiaceho nedodržania vydržacej lehoty

v trvaní 10 rokov ako aj procesných pochybení zo strany súdu prvého stupňa v konaní považujú
porušenie práva žalovaných vlastniť majetok garantovaného v čl. 20 Ústavy SR, rozhodnutie preto
považujú za nespravodlivé a protizákonné.

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 24.02.2021,
č.k. 5Co/67/2020-453 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením a vyslovil, že
žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.11. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ dovolanie s tým, že uznesením Najvyššieho súdu
SR zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 2Cdo/197/2021 bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

24.02.2021, sp. zn. 5Co/67/2020 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd
SR vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že konanie na odvolacom súde je postihnuté vadou
zmätočnostispočívajúcouvnepreskúmateľnosti,vnedostatočnomodôvodnenírozhodnutiaodvolacieho
súdu. Nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo
neodôvodnil, keď jeho rozsudok nespĺňa kritériá v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Z rozsudku odvolacieho

súdu nie je jasná odpoveď súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu na otázku „pokynov sudkyne“
k znaleckému dokazovaniu, na základe ktorých mala znalkyňa A. A. B. pri vyhotovení znaleckého
posudku postupovať, ktoré neboli obsahom uznesenia Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 12C/132/2013
zo dňa 02.08.2016 ani žiadnej obsahovej časti znaleckého posudku. Toto namietali dovolatelia už
v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Dovolací súd uviedol, že zo zápisnice
o obhliadke na mieste samom dňa 18.10.2017 vyplýva, že sudkyňa znalkyni

na mieste samom zadala úlohu zhodnú podľa uznesenia, zakresliť do mapy, ktorá je súčasťou žaloby,
farebne hranicu, teda stred podmurovky, ktorá ešte stojí pôvodná a za jej koncom
do stratena v častiach, kde jej hranica nie je sporná. Zo znaleckého posudku č. 15/2017 vyplýva, že
úlohou znalca bolo po obhliadke na mieste samom, za účasti súdu a strán sporu, zakresliť
do geometrického plánu A. I. F. zo dňa 17.07.2013, umiestnenie stredu sporného plota podľa pokynov

sudkyne na obhliadke na mieste samom a vyjadriť sa, či sa nachádza
na červenej strane, t.j. novej hranice CKN parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X, k.ú. C. D. zakreslenej
na uvedenom geometrickom pláne. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 20 síce vyplýva, že
pokiaľ žalovaní namietali pokyny sudkyne, táto námietka neobstojí, pretože znalecký posudok nebol
v konečnom dôsledku braný do úvahy pri výsledku tohto sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného

súdu však vyplýva, že okresný súd v rámci zistenia skutkového stavu uviedol závery znalkyne A.
A. B. a uvádza aj obsah vyjadrenia znalkyne zo dňa 20.06.2018 k námietkam žalovaných 1/, 2/.
Pokiaľ teda odvolací súd v odôvodnení len skonštatoval, že súd prvej inštancie znalecký posudok A.
B. nebral do úvahy bez toho, aby sa presvedčivo vysporiadal s výhradami žalovaných k pokynom
sudkyne a k vágnemu pojmu, z ktorého nemožno odvodiť, aký vplyv mohli mať na postup znalkyne

pri vyhotovovaní posudku a jeho závery. Toto konštatovanie nie je ozrejmené tak, aby strana sporu
nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov o tom, čo bolo
vlastne úlohou znalca podľa pokynov sudkyne. Odvolací súd sa touto námietkou nedostatočne
zaoberal. Ďalej dovolací súd konštatoval, že súd medzi inými zisťoval výmeru pozemkových parciel.
Výmera nehnuteľnosti vyjadruje veľkosť, resp. mieru, ku ktorej sa vzťahuje právny úkon. Vyššia

presnosť výmery spoľahlivejšie definuje konkrétnu nehnuteľnosť. Presnosť určenia výmery sa odvíja
od momentu, kedy bol pozemok v teréne vymedzený, parcela bola zakreslená do mapy a výmera
zaznamenaná do evidencie. Výmera parcely má právny a technický rozmer. Výmera nehnuteľnosti je
povinný údaj pri vzniku, zmene alebo zániku práva a povinnosti k nehnuteľnostiam. Je vyjadrením
plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovanej roviny v plošných metrických mierach. Inými

slovami pretavenie reálnej situácie v zmyslami vnímanom priestore do číselného výsledku, získaného
prostredníctvommatematickéhovýpočtuhodnôtzistenýchgeometrickýchrozmerovparcely,toznamená
v posudzovanom prípade zistenie šírky a dĺžky susediacich parciel strán sporu
a na to nadväzujúci plošný obsah, z toho logické odvodenie šírky a dĺžky spornej časti parcely, a na to
nadväzujúci plošný obsah, určenie šírky a dĺžky susediacich parciel strán sporu nezahŕňajúcich spornú

časť parcely a na to nadväzujúci plošný obsah predstavuje technickú stránku výmery, ktorej zistenie
je úlohou znalca. Právna stránka a priradenie miery významu výmery k právnej skutočnosti v danom
prípade vydržaniu ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva nie je úlohou znalca. Vzhľadom na
absenciu vymedzenia obsahu pokynov sudkyne v súdnom spise záver o právnom alebo technickom
rozmere „pokynov sudkyne“ nie je možné zaujať bez pochybností a je len v rovine dohadov.

12. Dovolací súd sa ďalej zaoberal výsluchom svedkyne na obhliadke dňa 01.10.2015, kedy súd
uskutočnil obhliadku, o ktorej priebehu je v spise založená zápisnica. Zo zápisnice vyplýva, že obhliadky
sa zúčastnili svedkovia A. B. L., M. B., M. P., C. J., B. B., ktorých okresný súd poučil a vypočul.
Právna úprava obhliadky v § 126 OSP upravovala rámcovo postup súdu pri výsluchu svedka. Úlohou

súdu bolo v rámci výsluchu svedkov sa postarať o to, aby osoby, ktoré budú v priebehu konania
vypočuté ako svedkovia, neboli prítomné v pojednávacej miestnosti pri prednesoch účastníkov, ani
pri vykonávaní dôkazov. Táto zásada sa transformovala do znenia § 199 ods. 1 CSP. Okresný súd
k výsluchu svedkov uviedol, že „spôsob výsluchu svedkov na obhliadke bol vykonaný tak, ako bolouvedené v zápisnici, pretože nešlo o výsluchy svedkov v uzavretej pojednávacej miestnosti ale vo voľnej
prírode bez oddeľujúcich stien.“ V zápisnici je
pri výsluchu použitý odkaz na výpoveď predchádzajúceho svedka z dôvodu hospodárnosti. Odvolací

súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie riadne vykonal výsluch svedkov pri obhliadke
na mieste samom tým spôsobom, ako to obhliadka na mieste samom umožňuje. K tomuto dovolací
súd poznamenal, že na túto argumentáciu súdy síce reagovali, keď sa zaoberali spôsobom vedenia
výsluchu svedkov, ale nedali konštruktívnu a presvedčivú odpoveď, v ktorej by sa vysporiadali jasným,
právne korektným a zrozumiteľným spôsobom z hľadiska jej relevancie jednak spôsobu výsluchu

svedkov ale aj spôsobu zápisu o výsluchu svedkov v zápisnici, keď z výsluchu C. J., B. B. a C. B. je
vyslovene uvedené, že svedkyňa sa vyjadrila zhodne ako svedkyňa M. P.. V rozhodnutí odvolacieho
súdu tak zjavne absentuje jasné a nespochybniteľné posúdenie žalovanými vznesenej námietky. Ani
jeden zo súdov nižšej inštancie neuviedol, či vykonal výsluch svedkov samostatne bez ich vzájomnej
prítomnosti alebo spoločne v ich vzájomnej prítomnosti. Zároveň dovolací súd dodal, že zrejmá odpoveď
na dovolateľmi namietanú argumentáciu nevyplýva ani zo zápisnice o obhliadke, keď táto síce obsahuje

písomný záznam vrátanej použitej skrátenej verzie záznamu výsluchu C. J., B. B. a C. B., pri ktorých
je uvedené, že svedkyňa sa vyjadrila zhodne ako svedkyňa M. P., avšak z obsahu zápisnice nie je
možné určiť, či došlo k výsluchu spoločne v organickej podobe spoločnej debaty, čo by predstavovalo
nesprávny procesný postup v rozpore s § 199 CSP, resp. právnou úpravou § 126 OSP platnou v čase
konania výsluchu alebo došlo k výsluchu svedkov jednotlivo bez ich vzájomnej prítomnosti v súlade s

§ 126 OSP. Odvolací súd tejto námietke dovolateľov nevenoval dostatočnú pozornosť a nedal jasnú
a zrozumiteľnú odpoveď, a nemôže bez pochybnosti uviesť, či nedošlo k nesprávnemu procesnému
postupu namietaného dovolateľmi. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj okresného súdu
vyplýva, že svoje rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom na základe vydržania,
založili okrem iného aj na výpovedi svedkov z obhliadky dňa 01.10.2015.

13. Čo sa týka námietky dovolateľov, v ktorej žalovaní namietali, že v námietke zaujatosti zo dňa
26.05.2016 predchádzajúci právny zástupca žalovaných poukazoval na to, že mu opakovane neboli
doručované dokumenty zo strany konajúceho súdu a túto zopakovali v dovolaní, kedy pôvodný
právny zástupca nebol upovedomený o úkonoch, a to rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní

proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 01.10.2015, predvolanie na obhliadku na mieste samom
dňa 19.03.2016, na mieste samom dňa 27.06.2016, či upovedomenie o zmene termínu obhliadky
06.07.2016. Eventuálne nedoručenie písomnosti môže založiť porušenie práv na spravodlivý proces,
pretože ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať
písomnosti tomuto zástupcovi.

14. Ďalej dovolatelia namietali novo zistenú skutočnosť zistenú skutočnosť v súvislosti
so zápisnicou č. 5, ktorou sa odvolací súd zaoberal podľa dovolateľov nedostatočne, kedy uviedol,
že pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazujú na rôzne znenie zápisnice z roku 1982, jedná sa o nový
dôkaz, na ktorý odvolací súd v rámci uzavretia dokazovania pred súdom prvej inštancie už prihliadať

nemôže a nebude. Ustanovenie § 366 CSP vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa § 153 a
§ 154 CSP, kedy prostriedky procesného útoku a obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto nie sú
uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Právo novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené
ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie

prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom
prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti
a dôkazy, to znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a obrany, ktoré neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok
vylúčenia sudcu, nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Zodôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduniejezrejmé,
o ktorý z uvedených prípadoch v súdenej veci ide.

15. V konečnom dôsledku potom najvyšší súd ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie

žalovaných je nielen prípustné, ale tiež dôvodné, pretože je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací
dôvod v zmysle § 431 ods. 1 CSP s tým, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné
zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva
zrušovanérozhodnutiesúdu,apretodovolacísúdnepristúpilkposúdeniuopodstatnenostiargumentáciežalovaných týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušené a vrátené odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

16. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v
nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne
a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zároveň naňho odkazuje.

17. S účinnosťou od 01.07.2016 prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok došlo v súlade
s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto

zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie
konania, ak by boli v neprospech strany.

19. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že návrh zo strany žalobcov napadol na súd prvej inštancie
dňa 21.08.2013, avšak s tým, že súd prvej inštancie už rozhodoval za účinnosti Civilného sporového

poriadku, odvolací súd ďalej pokračoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku tak,
ako je vyššie uvedené, s výnimkou predpokladanou
v ust. § 470 ods. 2 CSP.

20. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ako aj prednesov účastníkov vyplynuli. Neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie súd použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na
daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si aj odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
a v celom rozsahu na ne poukazuje v súlade s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva.

21. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej
po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý

vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy
daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci. Opakom ovládania veci držiteľom, je nečinnosť vlastníka.
Vydržanie tak hojí predovšetkým vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu v prípade, že zmluva je
neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo tu
výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že

tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci oprávneným držiteľom a po splnení ďalších podmienok ju vydrží.
Účelom vzniku inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

22. Čo sa týka definície veci spôsobilej, vydržaním nemožno nadobudnúť vlastníctvo veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len

vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Faktom je, že v právnej praxi vznikli
pred časom pochybnosti o tom, či spôsobilým predmetom vydržania môže byť aj časť pozemku tak, ako
uvádza vo svojom odvolaní žalovaný s tým, že nemožno súhlasiť s názorom, že zákonnú podmienku
držby by nespĺňal pozemok, ktorý by nebol samostatne geodeticky oddelený, pričom teda možno
konštatovať, že predmetom právnych vzťahov sú tiež veci nehnuteľné a takýmito vecami sú aj pozemky.

Pozemkom sa rozumie časť prirodzeného povrchu zemského, ktorá je oddelená od susedných častí
trvale viditeľných rozhraničením hranicou správnou alebo držbou alebo sa od nich líši užívaním alebo
obhospodarovaním. Časť parcely, ktorá bola v držbe inej osoby ako vlastníka tejto parcely je pozemkom
apozemokakonehnuteľnúvecjemožnévydržať.Pokiaľtedažalovanývodvolanínamieta,žepozemok,ktorý je predmetom tohto sporu nebol spôsobilým predmetom vydržania, tento názor nie je vecne
správny, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného aj časť parcely môže byť predmetom vydržania bez
ohľadu nato, či má samostatné parcelné číslo alebo nie, pretože v opačnom prípade by sme popierali

samotný zmysel inštitútu vydržania.

23. V prejednávanej veci sa jedná fakticky o spor o hranicu, kde podstatnou časťou sporu
o hranicu je v zásade vyriešenie vlastníctva určitej plochy, ktorá je medzi vlastníkmi susedných
nehnuteľností sporná. Pokiaľ je teda v žalobe tvrdené, že bola posunutá hranica, bude na mieste

zisťovať, či k posunu tejto hranice došlo. Pokiaľ posun hranice nebude preukázaný, bude to dôvodom na
zamietnutie žaloby. Ak je teda v žalobe tvrdené, že hranica je posunutá, bude predovšetkým potrebné
zisťovať, či nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva sporného pásu zeme.

24. Ak účastník konania napadá správnosť existujúcej hranice preto, že uplatnil vlastnícke právo v časti
susednej parcely, a to k ploche, ktorá doteraz nebola geometricky z tejto susednej parcely vyčlenená,

pričom svoje vlastnícke právo dovodzuje z vydržania, alebo z právneho úkonu, ktorý nebol zapísaný
v pozemkovej knihe a podobne, ide o zistenia, či sa žalobca stal vlastníkom plochy, ktorá podľa
pozemkovej knihy, prípadne podľa evidencie nehnuteľnosti je vedená ako vlastníctvo žalovaného. Tu
je potrebný znalecký posudok zodpovedajúci predpisom o vyhotovení geometrického plánu, v ktorom
znalec spornú plochu vymedzí podľa výsledkov zistenia súdu a podľa tohto posudku potvrdeného

príslušným strediskom geodézie možnosť riešiť potom rozsudkom.

25. Následne potom pri posudzovaní dobromyseľnosti pri samotnej držbe hrá rozhodujúcu rolu aj tzv.
ospravedlniteľný skutkový omyl. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú
nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti.

Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade pomer plochy
kúpeného a skutočne držaného pozemku. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti na základe právnej
skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho práva chopí držby pozemku, na ktorý sa táto právna
skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj
tohto pozemku. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade

pomer plochy nadobudnuteľného a skutočne držaného pozemku. Ospravedlniteľný skutkový omyl
v prípade vydržania pozemku je taký, kedy pomer plochy kúpeného a skutočne vydržaného pozemku
nesvedčí v prospech fakticity. Každopádne však pôjde o posúdenie každého konkrétneho prípadu a
ťažko vyjadriť túto tézu akýmkoľvek číselným zlomkom.

26. Suma sumárum vydržanie je teda v platnom znení Občianskeho zákonníka definované tak, že
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
10rokovpokiaľideonehnuteľnosť.Taktovšaknemožnonadobudnúťvlastníctvokveciam,ktorénemôžu
byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
stanovených právnických osôb. Do doby vydržania sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca. Pre počiatok a trvanie vydržacej doby sa použijú primerane ustanovenia o
behu premlčacej doby. Pokiaľ ide o oprávnenú držbu, oprávnený držiteľ je charakterizovaný tak, že ide
o držiteľa, ktorý je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere o tom, že mu vec alebo právo patrí.
V pochybnostiach sa má zato, že držba je oprávnená. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa však musí
posudzovať nie

z hľadiska subjektívneho presvedčenia držiteľa, ale so zreteľom ku všetkým objektívnym okolnostiam, z
ktorýchmožnodôvodnepresvedčeniedržiteľausudzovať.Akvzniknepochybnosť,čidržbajeoprávnená
alebo neoprávnená, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. Vydržacia doba je
rovnako upravená tým spôsobom, že je potrebné, aby táto držba bola nepretržitá. Po celú vydržaciu
dobu teda musí byť u vydržateľa splnená požiadavka nakladania s vecou ako so svojou, a to so zreteľom

ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu vec patrí. Ak držiteľ prestane byť v dobrej viere, stáva sa automaticky držba
neoprávnenou a pri novom vzniku oprávnenej držby sa beh pôvodne vydržacej doby neobnovuje. V
takomto prípade vydržacia doba počína plynúť znova od začiatku.

27. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XXXX/
X, E. XXXX/X, E. XXXX/X, E. XXXX/X titulom kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2007, kedy tieto nehnuteľnosti
kúpil od svojich rodičov A. B. L. a M. B. s tým, že ako vyplýva z čl. 2 predmetnej kúpnej zmluvy,
predávajúci, to znamená rodičia žalobcu, predávajú nehnuteľnosti spolu s príslušenstvom, ktorými súvonkajšie úpravy, ploty, chodníky. Ďalšiu nehnuteľnosť, to znamená, parcela č. XXX/X, získava žalobca
titulom kúpnej zmluvy
zo dňa 22.06.2007, a to parcela č. XXXX/X od žalovaných 1/, 2/, F. B. a G. B.. Zároveň je z vykonaného

dokazovania nesporné, že žalovaný je vlastníkom susedných nehnuteľností, parcela č. XXXX/X, E.
XXXX, E. XXXXX/X, E. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 22.05.2003, kedy žalovaní 1/, 2/ kupujú túto nehnuteľnosť od právnych nástupcov
po starej mame žalobcu a žalovaného 1/ s tým, že ako vyplýva z rozhodnutia obce Mníchova Lehota,
Čj 658/2013 (viď č.l. 26) predmetnom kúpnej zmluvy z roku 2003 bolo okrem pozemkov aj rodinný dom,

pričom súčasťou tejto kúpnej zmluvy bol znalecký posudok
č. 65/2003, z ktorého vyplýva, že predmetom kúpy bol rodinný dom, uličný plot bol vybudovaný v roku
1970 v predzáhradke rodinného domu o dĺžke 28 m, maštaľ, šopa, pričom predmetom znaleckého
ocenenia a kúpy nebol plot medzi parcelami č. XXXX, E. XXXX/X.
Zo zápisnice č. 5 spísanej dňa 09.08.1982 Komisiou pre výstavbu pri MNV v Mníchovej Lehote zároveň
vyplýva, že táto sa týka výstavby oplotenia predzáhradky pred rodinným domom právneho predchodcu

žalobcu (otca žalobcu a žalovaného 1/) od parcely č. XXXX/X s tým, že z tejto zápisnice je zrejmé, že
v čase jej spisovania už existovalo oplotenie medzi parcelami
č. XXXX/X M. E. XXXX/X, pretože oplotenie predzáhradky sa malo napojiť na ohradu M. B., terajšej
vlastníčky parcely č. XXXX, to znamená, starej mamy žalovaného 1/, od ktorej právnych nástupcov
žalovaný 1/ svoju nehnuteľnosť kupoval. Rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva žalobca spolu so

svojimi rodičmi postavil jeho otec A. B. a manželka
na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 23.05.1974 (viď č.l. 3) s tým, že z výsluchu svedka
A. B. st., otca strán sporu vyplýva, že podmurovku aj pôvodné betónové pásy staval on v rokoch 1976
- 1977 s tým, že podmurovku spravil a umiestnil po dohode s rodičom, teda s mamou, pričom J. D. je
sused z pravej strany. Ako ďalej vyplýva zo zápisnice č. 5 z roku 1982, komisia pred stavbou podmurovky

a plotov vpredu namerala šírku pozemkov 21,40 m.

28. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchov ako žalobcu tak žalovaného, ako aj ich rodičov zároveň
vyplýva, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ kupovali v roku 2003 pozemky, nedali ich premerať, pretože veril
otcovi. Všetci ostatní svedkovia, to znamená M. B., M. P., C. J., B. B., C. B., teda osoby, od ktorých

boli nehnuteľnosti kúpené, uviedli, že počas života starej mamy, to znamená právnej predchodkyne
žalovaných 1/, 2/, žiadne spory o hranicu medzi nimi neboli s tým, že pokiaľ v čase, kedy sa pozemky
kupovali, geodet pozemky nemeral a vždy sa pozemky považovali
za vlastníctvo strán, prípadne právnych predchodcov „od plota k plotu“. Odvolací súd poukazuje na tú
skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal riadny výsluch svedkov

pri obhliadke na mieste samom tým spôsobom, ako to obhliadka na mieste samom umožňuje. Účelom
takejto obhliadky je práve na tvare miesta zistiť skutočné faktické a užívacie stavy. Je prirodzené, že
pokiaľ došlo k vybudovaniu oplotenia v dávnych dobách, že svedkovia si presne nevedeli a nemohli
spomenúť, kedy konkrétne bol plot postavený, skôr naopak, pokiaľ by svedkovia vedeli uviesť presný
dátum vzniku oplotenia, toto by nasvedčovalo tomu, že ich výpoveď bola vopred ovplyvnená niektorou

zo strán sporu. Všetci svedkovia vypočutí
na mieste samom potvrdili dlhodobý nerušený užívací stav sporných nehnuteľností tak, ako ich tvrdil
vo svojej žalobe žalobca. Nie je rozhodné, či k výstavbe plotu došlo v roku 1968 alebo v roku 1982,
pretože po celý čas boli nehnuteľnosti užívané v takých hraniciach, ako tvrdil žalobca, pretože nikto zo
zúčastnených strán okrem žalovaného 1/ nepopieral hranice, v rámci ktorých sa jednotlivé pozemky

užívali. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje predovšetkým na výpoveď A. B. staršieho, ktorý
sám plot budoval, je otcom strán sporu, tento potvrdil, že podmurovka k plotu sa robila v roku 1982
po obhliadke komisiou, ktorej zápisnicu súdu predložil s tým, že ani jeden zo svedkov netvrdil, že
by došlo k sporom medzi vlastníkmi susedných pozemkov. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje
na konzistentnosť výpovede A. B. staršieho, pretože je zrejmé, že konaniu pred súdom ako takým

predchádzalo správne konanie, to znamená, že žalobca so žalovaným mali spor, ktorý sa pokúšali
mimosúdne vyriešiť pred orgánom obce a už v rámci tohto konania boli vypočúvaní ako žalobca tak
žalovaní 1/, 2/, avšak aj ich rodičia, to znamená A. B. starší s matkou, v rámci ktorého sa riešila sporná
hranica medzi ich nehnuteľnosťami v ich vlastníctve. Ťažko tu potom hovoriť o tom, že by svedok A. B.
starší so svojou manželkou neboli ovplyvnení, pretože je zrejmé, že spory medzi stranami sporu trvajú

od roku 2012 a konaniu pred súdom tak predchádzalo správne konanie, a preto svedkovia už dopredu
vedeli, čo bude predmetom ich výsluchu. Okrem toho konzistentnosť výpovede svedka A. B., ktorý sám
plot staval, spočíva aj v jeho výsluchu na pojednávaní, ktoré predchádzalo obhliadke na mieste samom,
ktorý potvrdil pri výsluchu ako na pojednávaní dňa 03.11.2014, tak aj pri obhliadke na mieste samomdňa 01.10.2012, že on postavil železný tyčkový plot v čase, keď žili ešte jeho rodičia, a to vinklový
a pletivový, on robil betónový múrik, pričom tam prišla neskôr betónová ohrada. Nebolo zároveň sporné,
že v čase, keď sa plot staval, sa nevolal geodet a hranice zameriavať nedával. Na druhej strane aj

samotný žalovaný pri výsluchu na pojednávaní (viď č.l. 95) uviedol, že plot staval v roku 1982 A. B. starší.

29. Je pravdou, že žalovaní 1/, 2/ v odvolaní namietali spôsob výsluchu svedkov
pri obhliadke na mieste samom zo dňa 01.10.2012 (viď č.l. 111 - 113). Mali za to, že výpoveď svedkov
nemala byť braná do úvahy, pretože svedkyne neboli vypočuté samostatne v neprítomnosti ostatných

svedkov, nachádzali sa všetci spoločne na mieste samom a vypovedali v prítomnosti ostatných svedkýň
naraz, a preto ich výpoveď bola očividne ovplyvnená prítomnosťou na predmetnej prehliadke. Účelom
ohliadky na mieste samom je stotožniť stav právny so stavom faktickým s tým, že pokiaľ prebieha
výsluch vo voľnej prírode, je ťažko predstaviteľné, akým spôsobom by bol zabezpečený výsluch svedkov
oddelene
bez toho, aby sa navzájom ovplyvňovali. Účelom výsluchu svedkov na mieste samom bolo zistiť, či

plot, ktorý stojí medzi pozemkami, tam stojí dlhodobo, prípadne či došlo úmyselným konaním žalobcu
prípadne jeho právneho predchodcu k posunutiu hranice na úkor žalovaných 1/, 2/. Žiaden zo svedkov
nevypovedal o prípadnom úmyselnom posunutí hranice, avšak, ako už bolo vyššie uvedené, podstatné
pre posúdenie dobromyseľnosti zo strany žalobcu a jeho právneho predchodcu je výpoveď práve
právneho predchodcu žalobcu, to znamená otca žalobcu a žalovaného 1/, vrátane tej skutočnosti, že

tomuto konaniu predchádzalo správne konanie pred obecným úradom, v rámci ktorého už strany sporu
mali vedomosť o tom, čo je predmetom tohto konania. Preto obrana žalovaných 1/, 2/ v tom smere, že
došlo k svojvoľnému posunutiu hranice na jeho úkor zo strany jeho právneho predchodcu, zostalo len
v rovine tvrdení, pretože nikto zo zúčastnených strán, svedkov, ani listinných dôkazov túto jeho výpoveď
nepotvrdil.

30. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že po obhliadke na mieste samom bolo potrebné v prejednávanej
veci ustanoviť znalca, ktorý by zidentifikoval polohu plota, ktorý by mal tvoriť hranicu medzi pozemkami
a zároveň zistiť, či tento plot je postavený na mieste, ktoré zodpovedá skutočným vlastníckym vzťahom
podľa pozemkovej knihy, súd prvej inštancie v prejednávanej veci uznesením zo dňa 01.10.2015, č.k.

12C/132/2013-118 ustanovil znalkyňu A. A. B. z odboru geodézie, ktorej úlohu vymedzil tak, že jej úlohou
bude vytýčiť vlastnícku hranicu medzi pozemkami navrhovateľov CKN parcely č. XXXX/X, E. XXXX/
X a žalovaných 1/, 2/ parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X, a to v strede pôvodného betónového múrika
stojaceho na hranici pozemkov účastníkov minimálne 50 cm od garáže priebežne ku koncu parciel č.
XXX/X, E. XXXX/X dozadu k CKN parcele č. XXXX M. E. XXXX/X a priebežne ku koncu CKN parcely

č. XXXX/X, E. XXXX/X dopredu, a ak zasahuje v prírode takto zistená hranica pozemkov navrhovateľov
č. XXXX/X, č. XXXX/X, k.ú. C. D. do pozemkov odporcov 1/, 2/ parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X, k.ú.
C. D., oddeliť túto časť geometrickým plánom. Znalkyňa si 09.03.2016 prevzala spis s tým, že znalkyňa
súdu dňa 31.03.2016 oznamuje, že zvolala strany sporu na 19.03.2016 na miesto samé, avšak jej
neoblo možné vykonať zameranie preto, lebo došlo k chybne uvedenému parcelnému číslu v uznesení

súdu prvej inštancie. Následne súd prvej inštancie vytýčil 27.06.2016 obhliadku na mieste samom, kedy
faktom je, že na túto obhliadku zavolal ako navrhovateľa vrátane právneho zástupcu a žalovaných 1/,
2/ vrátane znalkyne, avšak nepredvolal na túto obhliadku právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ (zrejme
z dôvodu, že nemal k dispozícii spis, ktorý bol v tom čase u znalkyne), avšak nakoniec tento termín sa
obhliadka neuskutočnila, nakoľko súdu stanovil nový termín obhliadky na 06.07.2016 s tým, že tento

termín obhliadky bol rovnako zrušený a zároveň bol v tom čase ustanovený právny zástupca žalovaných
vyzvaný na preloženie plnej moci z dôvodu, že súd túto plnú moc nemal k dispozícii, pretože celý spis sa
nachádzal u súdom ustanovenej znalkyne. Z toho teda vyplýva, že k obhliadke rovnako dňa 06.07.2015
nedošlo a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.08.2016 č.l. 172 mení znaleckú úlohu pre súdom
stanovenú znalkyňu, kedy úlohou znalkyne bude po obhliadke na mieste samom za účasti súdu a strán

sporu zakresliť do geometrického plánu A. I. F. zo dňa 17.07.2003, ktorý predložil žalobca so žalobou,
umiestnenie stredu sporného plota podľa pokynov sudkyne
na obhliadke na mieste samom a vyjadriť sa, či sa nachádza na červenej čiare, t.j. na novej CKN hranici
parcely č. XXXX/X, E. XXXX/X, k.ú. C. D., zakreslenej na geometrickom pláne. V konečnom dôsledku
sa obhliadka na mieste samom uskutočnila dňa 18.10.2017

za prítomnosti ako žalobcu, jeho zástupcu, žalovaných 1/, 2/ a ich zástupcu, kedy sudkyňa znalkyni
na mieste samom zadala úlohu zhodnú podľa uznesenia, zakresliť do mapy, ktorá je súčasťou žaloby,
farebne hranicu stred podmurovky, ktorá stojí pôvodná a za jej koncomdo stratena v častiach, kde hranica nie je sporná, pričom zároveň dochádza k zameraniu pozemkov.
Následne znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 15/2017 s tým, že na základe výhrad zo strany
žalovaných následne súdom ustanovená znalkyňa súdu oznámila, že končí

so znaleckou činnosťou s tým, že bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a preto súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 12.07.2018, č.k. 12C/132/2013-249 zrušil ustanovenie za znalkyňu pre A. A. B. dňom
jej vyčiarknutia zo zoznamu znalcov dňa 22.06.2018.

31. Súd prvej inštancie následne v prejednávanej veci, kde na základe žiadosti oboch právnych

zástupcov na pojednávaní dňa 20.02.2019 ustanovil v poradí druhú znalkyňu
A. N. O., ktorej úlohou bude vykonať kontrolu výkazu výmer nového stavu CKN parciel č. XXXX/X, E.
XXXX/X, E. XXXX/X M. E. XXXX/X, k.ú. C. D. v geometrickom pláne A. I. F. zo dňa 17.07.2013, ktorý
predložil žalobca so žalobou a uviesť, či sú výmery správne, ak nie sú správne, uviesť správne výmery.
Žiadna zo strán sporu nenamietala takto stanovenú znaleckú úlohu s tým, že na základe tohto uznesenia
súdom ustanovená znalkyňa vypracovala v poradí druhý znalecký posudok č. 15/2019. Ako vyplýva zo

záverov tohto znaleckého posudku dňa 17.07.2013 bol vyhotovený geometrický plán
na oddelenie parciel č. XXXX/X M. E. XXXX/X A. I. F. overený dňa 17.07.2013, pričom tento geometrický
plán vychádzal z vytyčovacieho náčrtu č. 816. Týmto geometrickým plánom bol zmenený priebeh
vlastníckej hranice medzi parcelami č. XXXX/X M. E. XXXX/X, s tým, že v čase vyhotovenia tohto
geometrického plánu mal jeho vyhotoviteľ vychádzať z priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami

registra„C“č.XXXX/XM.E.XXXX/X,vytvorenýgeometrickýmplánomč.3635924-105/06naodčlenenie
parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X a z priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami registra „C“ č. XXXX/
X M. E. XXXX/X, určená geometrickým plánom č. 3635924-12606 na zameranie prístavby rodinného
domu parcela
č. XXXX/X a nie z priebehu vlastníckych hraníc určiť určeným vytyčovacím náčrtom č. XXX. Ďalej

znalkyňa porovnala jednotlivé výmery z tohto geometrického plánu a konštatovala, že v čase
vyhotovenia geometrického plánu bol nesprávne zidentifikovaný doterajší stav a výkaz výmer bol
vyhotovený nesprávne. Tento geometrický plán č. 36335924-113-13 na oddelenie parciel č. XXXX/
X M. E. XXXX/X nie je ešte v katastri nehnuteľností zapísaný, avšak zo súradníc podrobných
bodov zadaných v tomto geometrickom pláne vychádzal vyhotoviteľ ďalšieho geometrického plánu

č. XXXXXXXX-XXX-XX na zameranie prístavby na parcele č. XXXX/X, ktorý bol overený Okresným
úradom Trenčín pod č. XXX/XX. Tento geometrický plán bol zapísaný
do katastra nehnuteľností pod č. zmeny 1053/18 a vytvoril technický podklad kolaudačného rozhodnutia
SU 4622017-IZ, ktorá riešila zmenu dokončenia stavby terasu pri rodinnom dome súp. č. XXX. Zápisom
tohto geometrického plánu sa zmenilo geometrické a polohové určenie parcely registra „C“ č. XXXX/

X, E. XXXX/X, E. XXXX/X M. E. XXXX/X. Premietnutím tohto geometrického plánu vzniklo duplicitné
vlastníctvo parciel č. XXXX/X, E. XXXX/X, E. XXXX/X
M. E. XXXX/X v častiach, ktoré sú označené v geometrickom pláne z roku 2013 ako parcely registra
„C“ č. XXXX/X M. E. XXXX/X. V súčasnosti grafické znázornenie doterajšieho stavu KN v geometrickom
pláne č. 36335924-113-13 zodpovedá platnému stavu v KN a výmery parciel uvedené v novom stave

a výkazu výmer sú správne, nakoľko zápisom geometrického plánu
na zameranie prístavby na parcele č. XXXX/X do KN pod č. zmeny 577/17 bolo zapísaný priebeh
vlastníckych hraníc parcela registra „C“ č. XXXX/X M. E. XXXX/X podľa geometrického plánu
č.36335924-113-13.Súčasťoutohtoznaleckéhoposudkujerekonštrukciapodľageometrickéhoplánuč.
762-108/1973 znalecký nákres o priebehu hraníc podľa geometrických plánov z roku 2006 (geometrický

plán č. 105/06) rovnako znalecký nákres hranice podľa vytyčovacích náčrtov 816 817, ako aj znalecký
nákres priebeh hraníc podľa geometrického plánu z roku 2013.

32. Čo sa týka námietky odvolateľov vo vzťahu k zápisnici z roku 1982, kedy títo poukazovali na
tú skutočnosť, že žalovaní v rámci odvolania poukázali na novozistenú skutočnosť, kedy v Štátnom

archíve v Trenčíne našli archivované všetky zápisnice spísané komisiou pre výstavbu, avšak v roku
1982 zápisnica č. 5 má úplne iné znenie ako zápisnica
č. 5, ktorú predložili žalobcovia po tomto spore. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje
na tú skutočnosť, že tento dôkaz predložený žalovanými v odvolaní považuje za novotu v odvolacom
konaní. Na takýto dôkaz, ktorý je prostriedkom procesného útoku alebo obrany v zmysle § 149 CSP

a je uplatnený žalovaným až po okamihu zákonnej koncentrácie konania, teda vyhlásením dokazovania
súdom prvej inštancie za skončené (§ 154 CSP), by mohol odvolací súd prihliadať len za podmienok
stanovených v § 366 CSP, teda, ale ak sa a) týka procesných podmienok, b) sa týka vylúčenia sudcov
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohlimať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd však v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z týchto

dôvodov § 366 CSP pre použitie novôt zo strany žalovaného v odvolacom konaní. Novoty uplatnené
žalovanými sa netýkajú procesných podmienok, medzi ktoré patrí napríklad právomoc, príslušnosť
súdu, neexistencia prekážky začatého konania, litispendencie, neexistencia prekážky právoplatne
rozhodnutej veci rei iudicatae, spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom, procesná spôsobilosť
a podobne. Netýkajú sa ani vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu, pretože námietky zo

strany žalovaných vo vzťahu k sudkyni, ktorá prejednávala vec na súde prvej inštancie, sa týkali postupu
sudkyne v konaní, čo nie je dôvodom na vylúčenie sudcu a zároveň sa netýkajú ani nesprávneho
obsadenia súdu. Zároveň sa ani nejedná o dôkaz, kedy žalovaný bez svojej viny tento nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie, a toto ani samotný žalovaný netvrdí, pretože nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalovaný predkladá tento dôkaz až v rámci podaného odvolania, keď pôvodná zápisnica č.
5 z roku 1982, z ktorej žalobca odvodzuje svoju dobromyseľnosť, bola pripojená už k žalobe vo veci

samej. Novotami žalovaných nemá byť ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto súvisí s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Príkladom takejto inej vady môže byť napríklad nesprávne realizované poučenie zo strany
súdu, pochybenie pri vykonávaní dokazovania, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a pod.

Žalovaný vo svojom odvolaní ani takúto konkrétnu vadu netvrdí a odvolací súd sám takúto vadu po
preskúmaní veci nezistil. Je pravdou, že zákon rozlišuje zároveň medzi tzv. sudcovskou koncentráciou
konania v § 153 CSP a zákonnou koncentráciou konania podľa § 154 CSP s tým, že s prihliadnutím
na prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku tak, ako bolo vyššie uvedené s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že spor v prejednávanej veci začal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, nie

je možné použiť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, avšak na druhej strane je súd povinný
použiť ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 154 CSP, ktorá znamená, že procesné
úkony strán sporu, ktoré koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky,
ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa konanie končí. Súd vyhlásil uznesenie o skončení
dokazovania

na pojednávaní, ktoré nebolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania, a to
po tom, čo strany sporu prednesú záverečné reči. Po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania súd
vyhlási rozsudok. Zákonnú koncentráciu konania môžeme chápať v zmysle materiálnom a v zmysle
striktnenormatívnomstým,že,akokonanienasúdeprvejinštancie,takajodvolaciekonaniepredstavuje
jeden celok, t. z., že vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie je

moment, po ktorom už na účely ďalšieho, čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky
procesného útoku a obrany prípustné. V materiálnom zmysle je zákonná koncentrácia konania totožná
s neúplnou apeláciou, ktorá znamená, že prostriedky procesného útoku a obrany sú koncentrované vo
fáze konania
pred súdom prvej inštancie. Z tohto potom následne vyplýva, že pokiaľ žalovaný v odvolaní predložil

zápisnicu č. 5 z roku 1982, ktorá má odlišné znenie ako zápisnica č. 5, ktorú predložil v konaní žalobca,
odvolací súd sa týmto novým dôkazom nezaoberal z dôvodu, že žalovaní neuviedli vo svojom odvolaní,
čo im bránilo v tom, aby tento dôkaz predložili pred súdom prvej inštancie do momentu vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania, a preto na tento novopredložený dôkaz odvolací súd v odvolacom
konaní ďalej neprihliadal.

33. Takže suma sumárum, pokiaľ vychádzame z ust. § 134 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, toto ustanovenie
nadväzujenaprávnuúpravudržbyv§129anasl..Vydržaniejeosobitnýoriginárnyspôsobnadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona ex lege pri splnení požadovaných predpokladov: a) musí byť spôsobilý
predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom

stanovenej doby, kedy u nehnuteľností sa jedná o 10-ročnú vydržaciu dobu a do uplynutia tejto doby sa
započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržateľa. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej
doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takto
prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci. V takom
prípade začne plynúť nová vydržacia doba. Subjektom vydržania môže byť ako fyzická tak aj právnická

osoba. Pre započítanie uplynutých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intemporálne
ust. § 865 ods. 3 zákona č. 131/82 Zb. umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 01.04.1964 so
súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984 ako aj § 872 ods. 6 zákona č. 509/91 Zb.
umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právnypredchodca mal pozemok v nepretržitej držbe aj pred 01.01.1992. Pre plynutie, začiatok a trvanie
vydržacích dôb sa použije primerane ust. o plynutí premlčacej doby v § 111 a nasl.. Výsledkom splnenia
všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci

vydržateľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo
zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Preto rozhodnutie súdu
vydané na základe určovacej žaloby vydržiteľa o tom, že tento nadobudol vlastnícke právo k predmetu
vydržania, má povahu deklaratórneho rozhodnutia. Faktom je, že Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.
držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982, t.j. do 01.04.1983 neupravoval. Až uvedená

novela OZ v ust. § 132a a § 135a novo upravila ochranu držby a vydržania s možnosťou započítania
času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než
01.04.1984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve,
nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou
a so zreteľom
na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa tejto úpravy nebolo možné nadobudnúť

vec v majetku socialistickom vlastníctve ale vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania.
V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho
časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania.

34. Takže, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo znaleckého posudku znalkyne

A. N. O. č. 15/2019 ako aj z pripojených listinných dôkazov výsluchov strán sporu ako aj výsluchov
svedkov,pozemkyžalobcuažalovanéhotvorilipôvodnejedencelok,nakoľkopatrilirodineB.,pričomako
vyplýva z bodu 2 posudku, LV č. 203, 204 a 205 sú založené v roku 1974 na základe darovacej zmluvy
R1 153/1974 s tým, že v tom čase bol vypracovaný geometrický plán č. 762-108/1973, ktorý tvorí prílohu
č. 9 daného znaleckého posudku, pričom týmto geometrickým plánom boli zamerané nehnuteľnosti

parcela č. XXXX/X, E. XXXX, E. XXXX, rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXXX v prospech
vlastníkov J. B. a M. B. a zároveň sú zapísané parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X
na LV č. XXX M. E. XXX, pričom parcela č. XXXX/X o výmere 780 m2 je zapísaná v prospech A. B.
v podiele 1/1 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 904 m2 je zapísaná v prospech A. B. v podiele
1/2 a M. B., O. G. v podiele 1/2. Následne v roku 1994 dochádza k zápisu dedičstva po poručiteľovi J. B.

s tým, že do vlastníctva parcely č. XXXX/X, E. XXXX, E. XXXX a rodinného domu, súp. č. XXX vstupujú
právni nástupcovia po J. B., a to M. B., M. P., C. B., C. J., A. B., O. B., B. B. a N. B., pričom technickým
podkladom je opäť geometrický plán z roku 1973 s tým, že pod zmenou 9/81 dochádza k prečíslovaniu
súp. č. rodinného domu z č. XXX na č. XXX. Ďalej pod číslom zmeny
5/03-Z3431/99 dochádza k zmene vlastníctva, nakoľko boli prededené nehnuteľnosti

po poručiteľke M. B. v prospech dedičov M. P., C. B., C. J., A. B., B. B. a N. B., pričom opäť technickým
podkladom je geometrický plán z roku 1973 s tým, že následne na LV č. XXX
M. E. XXXX dochádza k zmene v roku 2003, kedy na základe kúpnej zmluvy H. nadobúdajú
nehnuteľnosti, a to parcelu č. XXXX/X, E. XXXX, E. XXXX vrátane rodinného domu, súp. č. 352 F. B.,
O. B. a G. B. v podiele 1/1, to znamená žalovaní 1/, 2/, avšak s tým, že technickým podkladom k tejto

kúpne zmluve je rovnako geometrický plán z roku 1973.

35. Po darovaní nehnuteľností A. B. a manželka 23.05.1974 získavajú rozhodnutie o prípustnosti stavby
na parcele č. XXXX/X (č.l. 73), kde v stavebnom povolení sa konštatuje povolenie stavby, vzdialenosť
od susedných objektov J. B. 0,5 m, J. D. 5 m s tým, že súčasťou tohto povolenia je snímka z pozemkovej

mapy. Zároveň v zázname zo dňa 23.05.1974 stavebníka J. B., suseda J. D., J. B., M. B. a za C. D. sa
konštatuje, že po prevedenej miestnej obhliadke stavebného pozemku parcely
č. XXXX/X bolo zistené, že neboli zahájené stavebné práce na výstavbe rodinného domu B. A. s tým,
že vlastníci susedných nehnuteľností sú oboznámení s projektovou dokumentáciou rodinného domu
a spôsobom prevedenia jeho výstavby, voči ktorému nemajú námietky s tým, že predmetný rodinný

dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím zo dňa 28.05.1977 (č.l. 96). Zároveň z vykonaného
dokazovania vyplýva, a to predovšetkým z výsluchu právnych predchodcov žalobcu, svedkov (právnych
predchodcov žalovaných 1/, 2/), znaleckého posudku ako aj zápisnice č. 5 zo dňa 09.08.1982, že v roku
1982 požiadal právny predchodca žalobcu, A. B., o zameranie a vytýčenie predzáhradky pred rodinným
domom. Žiadateľ predložil komisii geometrický plán pozemku parcely č. XXXX/X M. E. XXXX/X, komisia

sa oboznámila
so skutočnosťou, premerala pozemok a určila pre žiadateľa nasledovné podmienky: 1) ohrada bude
napojená na ohradu susedy B. M. na šírku celého pozemku 21,4 ma od rodinného domu, rohu garáže 9,6 m. Z tohto potom následne vyplýva, že v roku 1982 už plot
na parcelách č. XXXX/X M. E. XXXX/X stál, pričom predmetom zamerania v roku 1982 malo byť
predzáhradka pred rodinným domom s tým, že nový plot mal nadväzovať už na stojaci existujúci

plot susedy M. B., to znamená právnej predchodkyne práve žalovaných 1/, 2/. Zo zhodnej výpovede
všetkých zúčastnených strán, to znamená žalobcu, predvolaných svedkov ako právnych predchodcov
ako žalobcu, tak aj žalovaných 1/, 2/ vyplýva, že všetci právni predchodcovia považovali dané
nehnuteľnosti a priebeh ich hraníc za nesporné, pretože vždy považovali hranice pozemkov za tie,
ktoré sú stanovené „od plota k plotu“. Pokiaľ teda vychádzame z vykonaného dokazovania pred súdom

prvej inštancie, je nepochybné, že v roku 1974 získava právny predchodca žalobcu nehnuteľnosti, na
ktorých stavia rodinný dom, ktorý je následne skolaudovaný v roku 1974 s tým, že nie je zrejmé, kedy
presne došlo k výstavbe plotu medzi danými rodinnými domami, avšak je nesporné, že hranica medzi
pozemkami bola nikým nespochybňovaná a v roku 1982 dochádza k výstavbe plotu predzáhradky,
ktorá len pokračuje na nadväzujúcu hranicu, ktorú rešpektovali právni predchodcovia ako žalobcu, tak
aj žalovaných 1/, 2/. Z tohto teda potom následne vyplýva, že pokiaľ započítame pre vydržaciu dobu

dobromyseľných právnych predchodcov žalobcu a túto počítame minimálne od roku 1982, k vydržaniu
spornej nehnuteľnosti dochádza v roku 1992, nakoľko preukázateľne betónový múrik tvoriaci hranicu
medzi pozemkami žalobcu a žalovaných 1/, 2/ tvorí dlhodobo užívaciu stanovenú hranicu medzi
právnymi predchodcami ako žalobcu, tak aj
žalovaných 1/, 2/ a v roku 1992 najneskôr dochádza k uplynutiu 10-ročnej vydržacej lehoty v prospech

právneho predchodcu žalobcu s tým, že hranice, ktoré boli takto v prírode vytvorené, rešpektovali ako
právni predchodcovia žalobcu, tak aj samotný žalobca, ale v konečnom dôsledku aj samotní žalovaní
1/, 2/, ktorí pri svojom výsluchu uviedli, a to konkrétne žalovaný 1/, že pri kúpe pozemku v roku 2003
veril otcovi, pozemky premeriavať nedával a z výpovede ostatných svedkov je zrejmé, že pozemky sa
odjakživa kupovali od plota k plotu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k prvým konfliktom medzi

stranami sporu dochádza v roku 2012 a to v súvislosti s kolaudáciou letnej kuchyne, pričom z technickej
správy Súkromnej geodézie v Trenčíne zo dňa 27. 02. 2013 (č. l. 34) je zrejme, že tu boli dva vytyčovacie
náčrty a to vytyčovací náčrt č. 816 a č. 817, pričom z technického hľadiska,
z hľadiska obnovy merania je správny spôsob určenie súradnice vodomerackej priamky
vo vytyčovacom náčrte č. 816 a nesprávny vo vytyčovacom náčrte č. 817. Námietky žalovaného v tom

smere, že zo strany právneho predchodcu žalobcu, ako aj žalovaného 1/ došlo k úmyselnému posunutiu
plota, čím popieral jeho dobromyseľnosť, zostalo len v rovine tvrdení, pretože nikto jeho vyjadrenia
nepotvrdil. Tieto nevyplynuli ani z výpovede svedkov, ani
zozápisnicezroku1982ažiadentakýtodôkazvkonanívyprodukovanýnebol.Takževprejedávanejveci
zvykonanéhodokazovaniajepreukázané,žeprávnipredchodcoviažalobcuodroku1974,kedypostavili

rodinný dom užívali sporné nehnuteľnosti, vybudovali nové oplotenie v roku 1982 na mieste starého
oplotenia a boli v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria vo výmere ohraničenej plotmi. Túto hranicu
fakticky rešpektovali aj žalovaní 1/, 2/, ktorí susedné nehnuteľnosti kúpili v roku 2003 a skutočná hranica
medzi pozemkami sa zidentifikovala až v roku 2012, kedy bolo zistené, že táto je posunutá čiastočne
do pozemku vlastnícky patriaceho žalovaným 1/, 2/. Faktom je, že žalobca, jeho právni predchodcovia,

ako aj žalovaní 1/, 2/ nadobúdali nehnuteľnosti, ktoré dobre poznali, pretože boli získané od osôb ich
blízkych, boli v hraniciach stanovených plotmi užívané a nemali dôvody zaujímať sa o ich parametre.
Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejedávanej veci bola preukázaná
oprávnená faktická držba žalobcu po dobu viac ako 10 rokov s tým, že dobrá viera žalobcu bola prvý krát
bola prerušená až v roku 2012, kedy však už vlastnícky so započítaním vydržacej doby jeho právneho

predchodcu došlo k vydržaniu vlastníckeho práva a počas celej tejto držby až do roku 2012 žalobca
nikým rušený nebol a to ani susedmi, ani žalovanými 1/, 2/, ktorí rovnako rešpektovali hranice medzi
pozemkami. Pokiaľ by sme aj nezobrali do úvahy výpovede svedkov pri obhliadke na mieste samom,
dobromyseľnosť držby bola preukázaná ostatnými listinnými dôkazmi a to predovšetkým zápisnicou
č. 5 z roku 1982, ktorá je súčasťou spisu a výpoveďami právnych predchodcov, ako žalobcu, tak aj

žalovaných 1/, 2/, otca a matky strán sporu. Preto v konečnom dôsledku krajský súd, ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.

36. Faktom je, že pri vypracovaní rozsudku došlo k zrejmej chybe v písaní, kedy súd prvej inštancie
uviedol, ako právneho zástupcu žalovaných JUDr. Kasenčáka a nie právneho zástupcu, ktorý

žalovaných 1/, 2/ zastupoval, čo krajský súd, ako súd odvolací pri predložení veci súdom prvej inštancie
zistil a z tohto dôvodu bola vec vrátená na súdu prvej inštancie
na vypracovanie opravného uznesenia, ktoré aj súd prvej inštancie dňa 04. 08. 2020 pod číslom
konania 12C/132/2013-416 napravil a zároveň opravné uznesenie doručil obom právnym zástupcom,ako zástupcu žalovaného, tak aj zástupcovi žalovaných 1/, 2/. Čo sa týka samotného rozsudku súdu
prvej inštancie tento bol doručený riadnemu právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ dňa 27. 05. 2020,
ktorý zároveň využil svoje právo odvolať sa voči danému rozsudku. Preto námietka zo strany žalovaných

v tom smere, že im bolo upreté právo konať pred súdom dôvodná nie je.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že
je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdiť pričom vo zvyšku

poukazuje na vecne správne vyčerpávajúce odvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým stotožňuje.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada
trov odvolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100%.

39. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 453 ods. 3 CSP spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalobcovi v rozsahu 100%, pretože žalovaný 1/, 2/ boli v dovolacom konaní úspešný v celom rozsahu
a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS453/2019 z 19. 11. 2020. O výške takto priznaného nároku na náhradu trov dovolacieho

konania rozhodne vyšší súdny úradník na súde prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).