Dopĺňací rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212192
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2316212192.20

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobkyne: T.. Y. O.,

B.. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX I., zastúpená: Advokátska kancelária AL legal s.r.o., Šafárikovo
nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 51 778 904, proti žalovanému: Obec Močenok, Sv. Gorazda 629/82,
951 31 Močenok, zastúpený: JUDr. Gabriel Laktiš, advokát, Mariánska ul. č. 8, 949 01 Nitra, o žaloba
o neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľky Domova dôchodcov Močenok, určenie trvania pracovného
pomeru a náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v časti žaloby na určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave prípisom z 03. júla 2023 v rámci odvolacieho konania proti rozsudku v danej

veci z 30. mája 2022 č. k. 10Cpr/2/2016 vrátil spis za účelom rozhodnutia o žalobe žalobkyni v časti, v
ktorej sa domáhala určenia, že jej pracovný pomer u žalovanej trvá.
2. Žalobkyňa žalobou sa na tunajšom súde, dňa 29.06.2016 (v znení uzneseniami okresného súdu
pripustenej ostatnej zmeny žaloby na pojednávaní dňa 21.05.2018 a dňa 02.05.2022 - č. l. 42 + 320 rub
spisu) domáhala, aby súd prvej inštancie rozhodol, že:
- odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Domovu dôchodcov Močenok k 15.06.2016 je neplatné,
- odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Domovu dôchodcov Močenok k 30.06.2016 je neplatné,

- výpoveď daná žalobkyni zo dňa 04.07.2016 je neplatná,
- pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá,
- žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 42.822,72 eur s úrokmi z omeškania:
1) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.08.2017 do zaplatenia,
2) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.09.2017 do zaplatenia,
3) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.10.2017 do zaplatenia,
4) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.11.2017 do zaplatenia,

5) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.12.2017 do zaplatenia,
6) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.01.2018 do zaplatenia,
7) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.02.2018 do zaplatenia,
8) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.03.2018 do zaplatenia,
9) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.04.2018 do zaplatenia,
10) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.05.2018 do zaplatenia,
11) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.06.2018 do zaplatenia,

12) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.07.2018 do zaplatenia,
13) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.08.2018 do zaplatenia,
14) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.09.2018 do zaplatenia,
15) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.10.2018 do zaplatenia,16) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.11.2018 do zaplatenia,
17) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.12.2018 do zaplatenia,
18) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.01.2019 do zaplatenia,

19) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.02.2019 do zaplatenia,
20) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.03.2019 do zaplatenia,
21) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.04.2019 do zaplatenia,
22) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.05.2019 do zaplatenia,
23) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.06.2019 do zaplatenia,

24) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.07.2019 do zaplatenia,
25) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.08.2019 do zaplatenia,
26) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.09.2019 do zaplatenia,
27) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.10.2019 do zaplatenia,
28) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.11.2019 do zaplatenia,
29) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.12.2019 do zaplatenia,

30) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.01.2020 do zaplatenia,
31) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.02.2020 do zaplatenia,
32) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.03.2020 do zaplatenia,
33) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.04.2020 do zaplatenia,
34) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.05.2020 do zaplatenia,

35) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.06.2020 do zaplatenia,
36) 1.189,52 eur vo výške 5,00 % ročne od 11.07.2020 do zaplatenia v prípade neplatnosti predmetnej
výpovede, ako aj pre prípad uznania platnosti právneho úkonu odvolania riaditeľky Domovu dôchodcov
Močenok, a náhradu trov konania.
3. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že odvolanie žalobkyne z

funkcie riaditeľky Domova dôchodcov Milosrdného samaritána v Močenku, Sv. Gorazda 569/30, 951 31
Močenokz15.júna2016jeneplatné.VýrokomII.určil,ževýpoveďzpracovnéhopomerudanážalobkyni
žalovanou 29. júna 2016 je neplatná a pracovný pomer ďalej netrvá. Výrokom III. uložil žalovanej
povinnosť z titulu náhrady mzdy žalobkyni zaplatiť 14.274,24 eur s úrokmi z omeškania špecifikovanými
vovýrokovejčastirozsudku.VýrokomIV.zamietolžalobuvčastiurčenianeplatnostiodvolaniažalobkyne

z funkcie riaditeľky Domova dôchodcov Milosrdného samaritána v Močenku, Sv. Gorazda 569/30, 951
31 Močenok z 29. júna 2016 a nároku o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru
za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Výrokom V. priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 30
% trov konania.
4. Z výrokovej časti rozsudku je zrejmé, že okresný súd nerozhodol o žalobe žalobkyne v časti určenia,

že jej pracovný pomer u žalovanej trvá. Ani z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa okresný
súd so žalobou žalobkyne v tejto časti zaoberal. Výrokom II. rozsudku okresný súd síce rozhodol, že
pracovný pomer žalobkyne ďalej netrvá, avšak ako vyplýva z odôvodnenia, o netrvaní pracovného
pomeru žalobkyne rozhodol okresný súd na základe návrhu žalovanej, ktorá sa v konaní domáhala, aby
v prípade určenia neplatnosti výpovede danej žalobkyni, súd rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne u

žalovanej skončil dňom právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné sa zároveň
vyporiadať aj s uplatneným nárokom žalobkyne na určenie, že jej pracovný pomer u žalovanej trvá.
5. Podľa § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti
predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6. Predmetom dopĺňacieho rozsudku je určenie na návrh žalobkyne, že pracovný pomer žalobkyni u
žalovaného trvá.
7. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd rozhodol rozsudkom z 30. mája 2022 sp. sp.
zn. 10Cpr/2/2016 tak, ako je uvedené v bode 2 s tým, že určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná
žalobkyni žalovaným 29. júna 2016 je neplatná a pracovný pomer ďalej netrvá. V bode 38 rozsudku

súd uviedol, „Žalovaný poukazoval na správanie žalobkyne, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to
pri výberovom konaní, keď žalobkyňa neoznámila, že je ťažko zdravotne postihnutá a na pojednávaní
konanom 6. septembra 2021 tvrdila, že starosta žalovaného ju mal nahovárať, aby finančne okrádala
ňou riadený dom dôchodcov, ktoré tvrdenie žalovaný poprel, a teda považoval jej správanie v rozpore
s dobrými mravmi upravenými v čl. 2 Zákonníka práce, keď nie je možné od žalovaného spravodlivo

očakávať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával.“ To bol dôvod, aby súd rozhodol o tom, že pracovný
pomer žalobkyni u žalovaného netrvá.
8. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby pracovný pomer žalobkyni u žalovaného trval z dôvodu, že nie je
možné od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby zamestnanca riadne ďalej zamestnával s poukazomna čl. 2 Zákonníka práce, pretože žalobkyňa sa nesprávala v súlade s dobrými mravmi, a to už pri prijatí
do zamestnania, keď žalovanému zatajila, že je zdravotne ťažko postihnutá.
9. Dobré mravy / boni mores / sú právnou kategóriou majúcou pôvod v rímskom práve a

predstavujúcou súkromnoprávnu hranicu toho, čo je dobré, správne, morálne či etické. Žiadny z
predpisov občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, zákonníka práce definíciu dobrých mravov
neobsahuje a vymedzenie toho, čo je správne, morálne, etické zostáva úlohou súdov a judikatúry. Podľa
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. novembra 2019 sp. zn. 3CoPr/12/2018 pod pojmom dobré mravy
sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú

istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované historické tendencie, sú
akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Podľa
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. novembra 2019 sp. zn. 3CoPr/12/2018 dobré mravy
sú súhrn etických pravidiel všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je
zabezpečené i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Z „definícií“ dobrých mravov možno vyvodiť charakteristické znaky

tohto pojmu na a/ morálne, etické a spoločenské normy, b/ zväčša nepísané, c/ akceptované širokým
okruhom ľudí, d/ vo svojej podstate nemenné, e/ ktorých dodržiavanie je chránené právnymi normami.
10. Konaniu priečiacemu sa dobrým mravom môže dopustiť zamestnávateľ, ale aj zamestnanec.
Podľa čl. 2 základných zásad a § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Táto zásada vyjadruje požiadavku,

aby každé konanie zamestnanca alebo zamestnávateľa bolo etické, morálne a súladné so zaužívanými
spoločenskými princípmi. Tak ako iné právne odvetvia, aj odvetvie pracovného práva sa riadi zásadami,
ktorésúzákladomprejednotnéchápanieauplatňovanieustanovenízákonníkapráce.Jednouztakýchto
zásad sú aj dobré mravy. Dobré mravy predstavujú súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidiel správania, ktorý zodpovedá všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a

mravným princípom spoločenského poriadku. Dobré mravy sú pravidlami morálneho charakteru, na
základe ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť a rešpektovanie.
11. V súlade s „definíciou“ dobrých mravov uvedenou v bode 9 rozsudku súd uvádza, že podľa názoru
súdu žalobkyňa sa nesprávala v súlade s dobrými mravmi už pri zaslaní životopisu žalovanému, pri
ktorom zatajila zamestnávateľovi, že je zdravotne ťažko postihnutá. Takéto správanie žalobkyne nie je

morálne ani etické a slušné. V pracovnom prostredí sú zásady slušného správania veľmi dôležité a priam
nevyhnutné. Odborne sa tieto pravidlá nazývajú spoločenská etika. V životopise zaslanom žalovanému
za účelom prijatia do zamestnania je žiadateľ povinný udávať pravdivé informácie. Životopis spolu s
motivačným listom je vizitkou žiadateľa. Pre zamestnávateľa je dôležité mať vedomosť o tom, že žiadateľ
je ťažko zdravotne postihnutý najmä z pohľadu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti z

dôvodu, že v takomto prípade zamestnávateľ platí nižšie odvody a započítava si to do povinného podielu
občanov so zdravotným postihnutím. Žalobkyňa pokiaľ túto skutočnosť neurobila priamo v životopise,
mala tak urobiť v rámci motivačného alebo sprievodného listu. Správanie žalobkyne v tomto smere
pokračovalo aj pred súdom, keď súdu predložila životopis s vyznačeným údajom o jej ťažko zdravotnom
postihnutí. Žalovaný preukázal súdu zo spisového materiálu žalobkyne, že zamestnávateľovi bol

doručený životopis bez označenia, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutá. Žalovaný sa evidentne
až pred súdom na pojednávaní dozvedel o tejto skutočnosti. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej životopis
sfalšoval, ktorú skutočnosť žalovaný poprel a dokonca tvrdila, že výberová komisia sa pýtala na jej
zdravotný stav, avšak vzhľadom na popretie skutkových okolností tvrdiacich žalobkyňou zo strany
žalovaného, dôkazné bremeno ležalo na pleciach žalobkyne, ktorá tieto tvrdenia nepreukázala žiadnymi

dôkazmi, napr. výsluchom členov výberového konania. Dôkazom, že žalovaný mal vedomosť o jej ťažko
zdravotnom postihnutí, mali byť vyplácané znížené odvody, ktoré zamestnávateľ platil za jej odvody.
Pokiaľ aj odvody boli vyplácané za žalobkyňu ako ťažko zdravotne postihnutú, boli vyplácané z dôvodu,
že žalobkyňa o tejto skutočnosti informovala ekonomické oddelenie domu dôchodcov a nie starostu. Tiež
v konaní bolo preukázané, že žalovaný pri výpovedi žalobkyne nemal vedomosť o jej dočasnej pracovnej

neschopnosti, ktorý doklad žalobkyňa neodovzdala zamestnávateľovi, ale opätovne na ekonomickom
oddelení domu dôchodcov, ktoré nemá povinnosť túto skutočnosť oznámiť štatutárnemu zástupcovi
žalovaného. Na pojednávaní konanom 6. septembra 2021 žalobkyňa tvrdila, že starosta žalovaného
ju mal nahovárať, aby finančne okrádala ňou riadený dom dôchodcov, ktoré tvrdenie žalovaný poprel,
a teda považoval jej správanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje

tvrdenie, pričom sa jedná o závažné tvrdenie ohľadne nahovárania ju starostom, aby okrádala ňou
riadený dom dôchodcov.
12. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti, významnépodľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore. Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané je nepriaznivé rozhodnutie v prospech tej

strany, v záujem ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno
je inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi. Je vecou strán sporu, aby tvrdili a
preukazovali fakty podstatné pre rozhodnutie. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia
zálohy vo výške 300 eur, čo bolo dôvodom na vyhovenia žaloby v plnom rozsahu.
13. Súd v rámci prejednávania predmetnej veci na základe správania žalobkyne a starostu žalovaného

zistil, že vzťahy medzi stranami nie sú dobré, avšak to nezbavuje žalobkyňu oznamovať rozhodné
skutočnosti priamo starostovi obce, ktorá skutočnosť je jej povinnosťou.
14. Dobré mravy sú pravidlami morálneho charakteru, na základe ktorých sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť a rešpektovanie. Vzhľadom na správanie žalobkyne od podania životopisu až po
súdnekonaniavdanejvecisúdpovažujesprávaniežalobkyne, ktoréjevrozporesdobrýmimravmi.Súd
má za to, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo považovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával.

15. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,

pripomienku,aodpoveďnakaždújednupoznámku,pripomienku,alejenevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Z dôvodu nepreukázania protiprávneho konania sa súd

nezaoberal ďalšími predpokladmi zodpovednosti náhrady škody.
16. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte dopĺňacieho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.