Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/65/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309010254
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8309010254.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Humenné v zložení: JUDr. Lucia Lacová, predsedníčka senátu, prísediaci J..

Š. R. a prísediaca J. V., dňa 11. júla 2023 v Humennom na hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti
obžalovanej: Q. K. (predtým S.), rod. Š., narodená XX.XX.XXXX M. S., trvale bytom XXX XX K. T. Č..
XXX, pre zločin prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona; proti obžalovanému:
Q. F., narodený XX.XX.XXXX M. M. N. C., bytom A. Č.. XX, Y.. M. N. C., t.č. v ÚVTOS T., pre zločin
prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona; proti
obžalovanému: Q. T., narodený XX.XX.XXXX M. M. N. C., trvale bytom B.. J. Č.. XXX/XX, XXX XX M.

N. C. pre zločin prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a proti obžalovanému: V. S., narodený XX.XX.XXXX M. S., bytom Q. Č.. XXX, XXX XX S., pre
zločin prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná Q. K. (predtým S.), rod. Š., narodená XX.XX.XXXX v S., trvale bytom XXX XX K. T. Č.. XXX,

a

Obžalovaný Q. F., narodený XX.XX.XXXX M. M. N. C., bytom A. Č.. XX, Y.. M. N. C., t.č. v ÚVTOS T.,

a

Obžalovaný Q. T., narodený XX.XX.XXXX M. M. N. C., trvale bytom B.. J. Č.. XXX/XX, XXX XX M. N. C.,

a

Obžalovaný V. S., narodený XX.XX.XXXX M. S., bytom Q. Č.. XXX, XXX XX S.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

obžalovaná Q. K. (W. S.), T.. Š.:

1/ v presne nezistenom čase a mieste dňa 23.06.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou,
v služobnom obvode OHK PZ Beňatina, okres Sobrance, po predchádzajúcej vzájomnej dohode Q.
S. a T. X. s doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú výhodu
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a následne prechod cez jej územie pre
najmenej 18 nelegálnych migrantov, pričom týchto mal na osobnom motorovom vozidle zn. E. M. EČ
W.-XXXAP previezť na neznáme miesto W. D., ktorým v tomto konaní pomáhal T. X., pričom zo strany
príslušníkov OHK PZ Beňatina došlo k služobnému zákroku v čase okolo 22,40 hod., pri ktorom boli

zaistení 8 občania Moldavskej republiky, pričom W. D. a T. X. sa podarilo ujsť,2/ v presne nezistenom čase a mieste dňa 25.07.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou
medzi obcami Choňkovce a Podhoroď, okres Sobrance, v služobnom obvode OHK PZ Beňatina, po
predchádzajúce vzájomnej dohode Q. S. s doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle

získať pre seba finančnú výhodu, nedovolené prekročenie štátnej hranice SR a následne prechod cez
jej územie pre najmenej 22 nelegálnych migrantov, pričom týchto na osobnom motorovom vozidle zn.
P. R. C., EČ V.-XXXBH prevážal na neznáme miesto V. X., ktorý bol uvedeného dňa v čase okolo 19,00
hod. príslušníkmi NJBPNM OO - PČ Východ Prešov zadržaný spoločne s migrantmi,

obžalovaní Q. K. (W. S.), T.. Š., Q. F., Q. T. a V. S.
3/ v presne nezistenom čase a mieste dňa 06.09.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou
v služobnom obvode OHK PZ Ubľa, okres Snina, po predchádzajúcej vzájomnej dohode Q. S. a T. X. s
doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a následne prechod cez jej územie pre najmenej
18 nelegálnych migrantov, pričom týchto na nezistenom osobnom motorovom vozidle dňa 07.09.2006

previezol na benzínové čerpadlo Slovnaft na Zlatých Pieskoch v Bratislave Q. F. s Q. T., pričom V. S.
túto činnosť zabezpečoval SIM-kartami, ktoré zakúpil na odcudzený občiansky preukaz na meno F. Y.,
ktorý bol pri domovej prehliadke u menovaného zaistený,

obžalovaná Q. K. (W. S.), T.. Š.:

4/ dňa 18.06.2006 v B. na ulici Š. Č.. XXX/X ako osoba oprávnená konať za spoločnosť W. H., s.r.o.
Bratislava na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 26.10.2004 uzavretou medzi W. H.,
s.r.o. Bratislava a obv. Q. S., v rozpore a porušením článkov 7, 11 a 18 Zmluvy umožnila uzavrieť
Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX s klientom Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. B. XXX, Y. V., kde do
žiadosti o poskytnutie úveru uviedla údaje žiadateľa o pracovnom zaradení a zamestnávateľovi s výškou

príjmu, ktoré nekorešpondovali so skutočnosťou a tieto vlastnoručným podpisom potvrdila ako overené
aj napriek tomu, že k overeniu nedošlo, čím ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti W. H.,
s.r.o. Bratislava, ktorá úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky
určené na jeho poskytnutie aj keď vedela, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená a tak spôsobila svojím konaním škodu

spoločnosti W. H., s.r.o. Bratislava vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk),

t e d a

v skutku 1/, 2/, 3/ podľa obžaloby č. k. 2 Pv 254/06-154 zo dňa 22.05.2008 obžalovaní: Q. K. (predtým
S.), rod. Š., Q. F., Q. T. a V. S. spoločným konaním v úmysle získať pre seba priamo či nepriamo finančnú
výhodu, organizovali pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie,

v skutku 4/ podľa obžaloby č. k. 2 Pv 284/11-8 zo dňa 09.08.2011 obžalovaná Q. K. (predtým S.), rod.
Š., ako osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vedela,
že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie,

č í m s p á ch a l i

v skutku 1/, 2/, 3/ podľa obžaloby č. k. 2 Pv 254/06-154 zo dňa 22.05.2008 obžalovaní: Q. K. (predtým
S.), rod. Š., Q. F., Q. T. a V. S. zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

a

v skutku 4/ podľa obžaloby č. k. 2 Pv 284/11-8 zo dňa 09.08.2011 obžalovaná Q. K. (predtým S.), rod.

Š. prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a i m u k l a d áObžalovaná Q. K. (W. S.), T.. Š. podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného

zákona pri jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona oproti jednej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a v spojení
s § 46 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na
20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej Q. K. (W. S.), ukladá trest prepadnutia
vecí:
- MT zn. NOKIA 6020, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou a SIM kartou č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-0B - označené ako stopa č. 1
- listinné materiály: príjmové doklady od spol. Orange - označené ako stopa č. 5C 1, 3, 5, 8,

- vklad v hotovosti na účet spol. T-Mobile - označené ako stopa č. 5E 1, 2
- lístok s poznámkou s tel. čísl. XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX - označené ako stopa č. 5A
- MT zn. NOKIA 3310, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou a SIM kartou č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-9B - označené ako stopa č. 7
- SIM karty od spol. T-Mobile s tel. číslami: XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX

XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX,
XXXXXXXXX,XXXXXXXXX,XXXXXXXXX,XXXXXXXXX,XXXXXXXXX,XXXXXXXXX,XXXXXX
XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX, XXX XXX XXX - označené ako stopa č. 9A až 9Y
- obal od SIM karty Ukrajina ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXXF - označené ako stopa č. 11
- SIM karta od spol. T-Mobile s tel. číslom: XXX XXX XXX - označené ako stopa č. 12

- obaly od SIM kariet od spol. T-Mobile s tel. čísl. XXX XXX XXX P. XXX XXX XXX - označené ako
stopa č. 13A a 13B
- prázdne obaly od SIM kariet T-Mobile číslo XXXX XXX XXX a číslo XXXX XXX XXX - označené ako
stopa č. 1A a 1B
- prázdny obal od SIM karty T-Mobile číslo XXXX XXX XXX - označené ako stopa č. 2

ktoré sú uschované na Okresnej prokuratúre Humenné ako vecná príloha vyšetrovacieho spisu ČVS:
PPZ-172/HCP-OV-2006 pod por. č. 1/2008.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.

Obžalovaný Q. F. podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa §
42 Trestného zákona, pretože trest uložený obžalovanému Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 1T/90/2019-1459 zo dňa 04.05.2020 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
10To/19/2020-1561 zo dňa 09.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.09.2020,

a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému Q. F. ukladá trest prepadnutia vecí:

- doklad o zmene valút - označené ako stopa č. 14A
- lístok s poznámkami - označené ako stopa č. 14B
ktoré sú uschované na Okresnej prokuratúre Humenné ako vecná príloha vyšetrovacieho spisu ČVS:
PPZ-172/HCP-OV-2006 pod por. č. 1/2008.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.Obžalovaný Q. T. podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona pri
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, trest

odňatia slobody na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Obžalovaný V. S. podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona pri
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, trest
odňatia slobody na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému V. S. ukladá trest prepadnutia veci:

- SIM karta spol. T-Mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXX-1B - označené ako stopa č. 11C
ktoré sú uschované na Okresnej prokuratúre Humenné ako vecná príloha vyšetrovacieho spisu ČVS:
PPZ-172/HCP-OV-2006 pod por. č. 1/2008.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.06.2008 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné
č. k. 2Pv 254/06-154 na obvinených Q. S., teraz K., rodenú Š., narodenú XX.XX.XXXX M. S., T. X.,
narodeného XX.XX.XXXX M. B., bytom K. XX, W. D., narodeného XX.XX.XXXX M. B., bytom Š. XXXX/
XX, B., Q. F., narodeného XX.XX.XXXX M. M. N. C., bytom A.N. XX, Q. T., narodeného XX.XX.XXXX

M. M. N. C., bytom B.. Q. XXXX/XX, M. N. C. a V. S., narodeného XX.X.XXXX M. S., bytom
Q. XXX, stíhaných pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený v enunciáte
obžaloby a tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2009 obžalovaný T. X. a obžalovaný W. D. po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku obaja urobili vyhlásenie o vine, ktoré Okresný súd Humenné prijal a
následne rozhodol rozsudkom sp. zn. 3T/74/2008 zo dňa 20.05.2009 o ich vine a treste a vec proti
obžalovaným Q. K., Q. F., Q. T.Š. P. V. S. vylúčil na samostatné konanie.

Dňa 19.08.2011 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č.
k. 2Pv/284/11-8 zo dňa 09.08.2011, vedená pod sp. zn. 4T/106/2011, pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
obžalovaná Q. K. dňa 18.06.2006 v B. na ulici Š. Č.. XXX/X ako osoba oprávnená konať za spoločnosť
W. H., s.r.o. A. na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 26.10.2004 uzavretou medzi W. H.,

s.r.o. A. a obv. Q. S., v rozpore a porušením článkov 7, 11 a 18 Zmluvy umožnila uzavrieť Zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXXXX s klientom Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. B. XXX, Y. V., kde do žiadosti o
poskytnutie úveru uviedla údaje žiadateľa o pracovnom zaradení a zamestnávateľovi s výškou príjmu,
ktoré nekorešpondovali so skutočnosťou a tieto vlastnoručným podpisom potvrdila ako overené aj
napriek tomu, že k overeniu nedošlo, čím ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti W. H., s.r.o.

Bratislava,ktoráúverposkytuje,umožnilazískaťúvertomu,okomvedela,ženespĺňapodmienkyurčenéna jeho poskytnutie aj keď vedela, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť
a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená a tak spôsobila svojím konaním škodu spoločnosti
W. H., s.r.o. Bratislava vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk).

Opatrením samosudcu Q.. J. T. zo dňa 30.08.2011 boli uvedené trestné veci spojené na spoločné
konanie, ktoré sú ďalej vedené pod sp. zn. 2T/65/2009.

V uvedenej trestnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 2T/65/2009-238 zo dňa 21.11.2013 tak,

že obžalovaní Q. K., Q. F., Q. T.J., V. S., boli oslobodení spod vyššie uvedenej obžaloby Okresnej
prokuratúry Humenné č. k. 2Pv 254/06-154 zo dňa 16.06.2008 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku,
aobžalovanáQ.K.bolauznanázavinnúzoskutkukvalifikovanéhoakoprečinúverovéhopodvodupodľa
§ 222 ods. 2 Trestného zákona, podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 2Pv/284/11-8 zo
dňa 09.08.2011, za čo je bol uložený peňažný trest vo výške 20,00 Eur a náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 1 mesiac, ako i povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/18/2014-256 zo dňa 20.10.2015 bol uvedený rozsudok
zrušený v celom rozsahu na základe odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné.

Z dôvodu odchodu do starobného dôchodku predchádzajúceho predsedu senátu, sudcu Q.. J. T., bola

predmetná vec na základe Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2021
účinného odo dňa 15.01.2021, sa všetky nevybavené veci z bývalého senátu 2T - Q.. J. T., ktoré už boli
raz prerozdelené dňa 19.10.2020 Dodatkom č. 13 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok
2020, druhýkrát prerozdelili v pomere 50 % do senátu 13T, teda v uvedenej trestnej veci došlo k zmene
samosudkyne, ktorou sa dňom 18.01.2021 stala Q.. R. R. (čl. 408-409).

Na základe výzvy súdu podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 07.06.2021 (čl. 414) obžalovaná
Q. K. vyjadrila súhlas so zmenou samosudkyne prostredníctvom obhajcu dňa 10.06.2021 (čl. 432),
obžalovaný V. S. prostredníctvom obhajkyne dňa 12.06.2021 vyjadril, že so zmenou samosudkyne
súhlasí (čl. 433).

Na základe pripojeného rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1T/90/2019-1459 zo
dňa 04.05.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 10To/19/2020-1561 zo dňa
09.09.2020 vo vzťahu k obžalovanému Q. F., nar. XX.XX.XXXX M. M. N. C., súd zistil, že tento
bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Vranov nad Topľou, pričom konanie a rozhodnutie na

prvostupňovom súde sa vykonávalo pred senátom. V prípade uznania viny u obžalovaného Q. F. bolo
teda dôvodné predpokladať uloženie súhrnného trestu, prípadne upustenia od uloženia súhrnného
trestu, vo vzťahu k odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/90/2019
zo dňa 04.05.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/19/2020 zo dňa
09.09.2020, ktorým bol uložený trest obžalovanému Q. F. v konaní pred senátom, preto súd podľa § 241

ods. 1 písm. k) per analogiam s poukazom na § 349 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uznesením č. k.
2T/65/2009-517 zo dňa 20.12.2021 predmetnú trestnú vec postúpil na konanie a rozhodnutie senátu a
hlavné pojednávanie sa tak vykonávalo od začiatku.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných,

výsluchom svedkov, prečítaním záverov znaleckých posudkov, prečítaním prepisov hovorov -
komunikáciou z mobilného telefónu v ukrajinskom nárečí alebo ruskom jazyku, oboznámením listinných
dôkazov a spisového materiálu, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní popierali spáchanie skutkov kladených im za vinu v prípravnom konaní, ako aj v konaní
pred súdom. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022 (čl. 594 a nasl.) po zákonnom poučení podľa §
257 Trestného poriadku obžalovaná Q. K. vyhlásila, že sa cíti byť nevinná vo vzťahu k obom podaným
obžalobám, rovnako obžalovaný Q. F. aj obžalovaný V. S. vyhlásili, že sú nevinní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022 obžalovaná Q. K. po zákonnom poučení využila svoje právo
odoprieť vypovedať. Na návrh prokurátora boli postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
prečítanézápisniceoskoršíchvýpovediachobžalovanejQ.K.zprípravnéhokonaniazodňa26.09.2006,
28.09.2006, 09.11.2006, 26.09.2007 a 22.10.2007 na čl. 75-88 vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-172/HCP-OV-2006 (I. zväzok), v rámci ktorých uviedla, že z obvinených pozná T. X. asi 5-6 rokov, ale t.č. sa s
ním nestretáva, ďalej W. D. je jej klient, ktorému poskytla pôžičku a Q. F. spoznala pred dvoma mesiacmi
u V. S.Č.. V. S. pozná dlhšie a pol roka sú často v kontakte, nakoľko chceli spoločne podnikať a zriadiť

auto požičovňu, ktorú mali financovať jeho rodičia z Ameriky. Q. T. nepozná. Čo sa týka skutkov, týchto
sa nedopustila, nie je pravda, aby bola v kontakte s Ukrajincom a organizovala nelegálnu migráciu,
s uvedenými spoluobvinenými sa nepodieľala na žiadnom prevážaní nelegálnych migrantov. Z vecí
zaistených pri domovej prehliadke v byte dňa 26.09.2006 sú jej len veci pod č. 5 v zápisnici o domovej
prehliadke, takisto mobil pod č. 8, veci pod č. 6 a 7 sú mobily, pričom jeden patrí Q. F. a druhý je jej,

a ostatné veci našla v aute po nejakých zákazníkoch, tak ich zobrala k sebe. K ostatným veciam sa
nevedela vyjadriť. Čo sa týka domovej prehliadky v dome, tak obaly zo SIM kariet mohli patriť k mobilom
jej detí. Ďalej uviedla, že vôbec nevie, prečo je obvinená, pretože nikdy nič v živote také nerobila. Pozná
mnoho ľudí, keďže robila ako obchodný zástupca a poskytovala pôžičky. Tiež má auto požičovňu, kde je
jej spoločníkom V. S.. Nikdy nebola odsúdená ani trestne stíhaná. Q. F. a Q. T. spoznala pred mesiacom
a pol prostredníctvom S.. Používa telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Na

Ukrajine má veľa kamarátov a sem-tam im telefonovala kvôli cigaretám, nákupom a benzínu z Užhorodu.
S T. X. telefonovala len v súvislosti s jeho prasknutým kolesom na aute. Nevedela, čo T. X. robí, a
myslela tým tento trestný prípad. Vo vzťahu k prečinu úverového podvodu obžalovaná využila svoje
právo nevypovedať aj v prípravnom konaní.

Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022 boli vypočutí obžalovaní Q. F. P. V. S., ktorí po
zákonnom poučení odopreli vypovedať. Zároveň sa Q. F. P. V. S. vyjadrili, že súhlasia, aby sa hlavné
pojednávanie konalo v ich neprítomnosti. Na návrh prokurátora boli postupom podľa § 258 ods. 4
Trestného poriadku prečítané zápisnice o skorších výpovediach obžalovaného Q. F. z prípravného
konania zo dňa 26.09.2006, 28.09.2006, 09.11.2006, 27.09.2007 na čl. 111-125 vyšetrovacieho spisu

ČVS: PPZ-172/HCP-OV-2006 (I. zväzok), v rámci ktorých uviedol, že žiadne takéto veci nespáchal a
nemá s tým nič spoločné. Dňa 06.09.2006 cestoval s Q. T. do A., ale mali cestovať na Čechy ohľadom
práce. Okrem nich vo vozidle nikto nebol, počas cesty netelefonoval, ani neprijal žiadny hovor. Po
dopravnej nehode v meste Ružomberok najprv zisťoval vlak do Bratislavy, potom sa pýtal taxikárov na
cenu cesty do Bratislavy, ale 5.000,- Sk sa mu zdalo veľa, preto si nakoniec požičal auto, a to od taxikára,

ktorý ho zo stanice priviezol späť k T. a pomohol mu auto odtiahnuť. Bolo to auto zn. E., taxikárovi
podpísal zmluvu a zaplatil 1.500,- Sk. Auto mal požičané do večera, preto pokračovali v ceste do
Bratislavy, kde išli vyžiadať registre trestov Q. S.. Počas toho Q. T. niekoľkokrát volal do Čiech známemu,
ale neúspešne. Prespali v Trnave a do Ružomberka auto vrátili až nasledujúci deň, pričom doplatil tej
osobe ešte 2.000,- Sk a osoba mu vrátila kľúče od havarovaného W.. Z Ružomberka potom išli vlakom

späť do Vranova nad Topľou. Počas celej doby boli s T. spolu. Rozdelili sa len počas toho, keď hľadali
možnosť pokračovať ďalej v ceste, teda počas požičiavania auta. Necíti sa byť vinný z prevádzačstva,
T. X. nepozná, pozná iba V. S.. S Q. S. sa zoznámil v lete 2006 cestou V. S.. K veciam zaisteným počas
domovej prehliadky uviedol, že ich našiel buď v bare G. E. M. M. N. C., kde robil prevádzkara, alebo
patria jeho kamarátovi z Piešťan. Čo sa týka nahrávok telefónnych hovorov uviedol, že vznikli v deň

dopravnej nehody a hovorili na nich o ľuďoch, ktorí ich čakali v Bratislave a mali ísť s nimi za prácou do
ČR. Na nahrávke je jeho hlas a telefonoval s Q. S.. Uviedol, že na nahrávke bol nervózny, lebo títo ľudia
išli pracovať načierno a chceli ísť už domov. K vyjadreniu „prevážať cez hranice“ uviedol, že tým myslel
cestu na Čechy. Na všetkých hovoroch, ktoré počul, ktoré mu boli prehraté, bol hlas Q. S..

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku boli na tomto hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora
prečítané zápisnice o skorších výpovediach obžalovaného V. S. z prípravného konania zo dňa
26.09.2006, 28.09.2006, 09.11.2006 a 22.10.2007 na čl. 136-149 vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-172/
HCP-OV-2006 (I. zväzok), v rámci ktorých uviedol, že obžalovanú Q. K. pozná asi 2 mesiace cez
spoločnosť W., kde robila finančného poradcu, pomohla mu s vybavením pôžičky a dohodli sa, že budú

spoločne prevádzkovať auto požičovňu. Vymenili si telefónne čísla, jeho číslo je XXXX XXX XXX a
odvtedy boli v telefonickom kontakte. Požičovňu otvorili v K. N. E., na ktorú mu posielali peniaze rodičia
z Ameriky, a mal od nich peniaze aj na živobytie. S Q. K. telefonoval len ohľadom áut a ich prenajímania.
T. X. a W. D.K. nepozná, mená počul prvý krát až teraz. Q. F. pozná z čias, keď chodili na diskotéky do
M. N. C. a vie, že vlastní bar G. v centre M. N. C.. Q. T. pozná asi 2 mesiace, keď sa prišiel informovať,

aké autá požičiavajú. Čo sa týka skutku mu kladeného za vinu, tohto sa nedopustil a nezakladá sa to
na pravde, on má peňazí dosť a nemusí sa obohacovať. Peniaze mu posielajú rodičia z Ameriky každý
mesiac na účet, stará sa o starú bezvládnu mamu, každý večer musí byť doma, lebo cez deň sa o ňu
starajú sestry. Nikdy nebol ani odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť, aj keď trestne stíhaný už bol abol aj 3 krát odsúdený. K veciam zaisteným pri domovej prehliadke uviedol, že niektoré sú jeho, niektoré
patria jeho bratovi a niektoré Q. K., ale nevedel uviesť ktoré konkrétne. Veci pod položkami č. 1, 2, 3, 4,
6, 7 9, 10, 11 (teda telefóny, okrem Nokie 3100 červenej farby, ktorá patrí J. K., telefónny zoznam) patria

jemu. Občiansky preukaz patrí F. Y., ktorý si chcel vybaviť pôžičku v W., no ako sa k tomuto občianskemu
preukazu dostal si nepamätá, lebo pravidelne užíva pervitín už 5 rokov. Často však chodí za priateľkou
do V., tak chcel občiansky preukaz vrátiť, mal ho 4-5 dní u seba. Čo sa týka skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, uviedol, že to nie je pravda, žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil, nič o tom nevedel. Stará sa o
starú mamu, takže musí byť každý večer doma, a tak bol doma aj dňa 06.09.2006. Evidenciu požičaných

vozidiel viedla obžalovaná Q. K., rovnako má u seba všetky zmluvy. Klient po vrátení požičaného auta
odchádza až po prehliadke vozidla, pri ktorej je prítomný, a nikdy nenašiel v aute mobil či SIM kartu. K
nahrávkam telefonických hovorov sa vyjadril tak, že obžalovaná Q. K. mu povedala, aby išiel so svojím
autom do Ružomberka, lebo ich klient Q. F. mal nehodu a potrebuje auto, pritom jeho auto bolo jediné
nepožičané. Bol nahnevaný, lebo kým tam došiel, tak mu volal Q. F., že už si požičal iné auto s Q. T.,
a išiel tak do Ružomberka zbytočne. Vypili v Ružomberku kávu na ČS Shell a Q. F. mu povedal, že idú

potom do Čiech, no dôvod neuviedol. Používal dva mobily Nokia od Orange, iné nemal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2022 (čl. 624 a nasl.) obžalovaný Q. T. po poučení podľa §
257 Trestného poriadku uviedol, že je nevinný a po zákonnom poučení zotrval na predchádzajúcich
výpovediach a odoprel vypovedať. Následne na návrh prokurátora boli podľa § 258 ods. 4 Trestného

poriadku prečítané zápisnice o skorších výpovediach obžalovaného Q. T. z prípravného konania zo dňa
26.09.2006, zo dňa 28.09.2006, zo dňa 09.11.2006, zo dňa 26.09.2007 na čl. 126-135 vyšetrovacieho
spisu ČVS: PPZ-172/HCP-OV-2006 (I. zväzok), kde uviedol, že dňa 06.09.2006 bol celý deň doma
u mamy v D., večer o 20,00 hod. išiel za Q. F., lebo boli dlho dohodnutí, že pôjdu spolu do Prahy
hľadať si robotu. Šoféroval on na aute zn. W. XXX Q. F., vyrazili o 23,00 hod. a išli severnou trasou. Pri

Ružomberku mal mikrospánok a následne nehodu, ktorú realizovali príslušníci ODI OR PZ Ružomberok.
PotomsipožičaliinéautoniekdevRužomberkuahavarovanéautonechalitam.IšlidoBratislavy,vybaviť
obžalovanej Q. K. register trestov, lebo boli tak dohodnutí deň alebo dva predtým. Dňa 06.09.2006
sa nestretol s nikým z obvinených. V Bratislave volal známemu do Čiech ohľadom roboty. V aute z
Ružomberka do Bratislavy boli iba oni dvaja. S Q. F. neboli spolu len asi polhodinu, kým zháňali auto.

Poznal len Q. F., Q. K. a V. S., no T. X. P. W. D. nepoznal. V minulosti bol príslušníkom polície, no pre
odsúdenie za krádež zamestnanie ukončil. Naposledy bol odsúdený pred asi rokom, je v podmienke a
predsa by si nekomplikoval život trestnou činnosťou. V čase kedy mal prevádzať migrantov, mal nehodu
a preto žiadne prevádzačstvo nevykonal. V Bratislave bol vo firme Y. B., s.r.o. u pána T..

Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2022 bol vypočutý svedok T. X., ktorý po zákonnom
poučení a zložení prísahy uviedol, že v tejto veci bol odsúdený vo veci prevádzačstva v roku 2006 a trest
si odpykal a dlh spoločnosti splatil. Poznal pred týmto skutkom pani K. a pána D.. Bolo to pred 16-timi a
viac rokmi. Keď sa poznali, tak sa možno stretli, aj volali, ale nepamätá si, no je pravdepodobne, že je
to spojené so zábavou a alkoholom, lebo vtedy viedol búrlivý život. Bol odsúdený za prevádzačstvo, no

nepamätal si, že by na tom figurovala obžalovaná K., ani aby s obžalovanými W. D. a obžalovanou Q. K.
niečo robili ohľadom prevádzačstva a ohľadom migrantov. Nepamätal si, či s niekým vtedy telefonoval,
či boli vtedy mobily. Obžalovaná organizovala v tom čase kultúrne akcie, z ktorých sa poznajú.

Svedok Q. X. na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2022 po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol,

že z obžalovaných pozná len syna T. X., a nevie o tom, že by sa s nimi syn stýkal s ďalšími obžalovanými
z podanej obžaloby.

Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2022 po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol,
že z obžalovaných pozná Q. K., ktorá je jeho bývalá manželka, svedka T. X. pozná z videnia, W. D.Č.,

Q. F., Q. T. P. V. S. nepozná, len tu z diania na súde. Manželmi s obžalovanou boli v rokoch 1987-2007.
Poslednú spoločnú adresu mali v A. N. E., ale 4 - 5 rokov pred rozvodom bývala vo vlastnom byte na
B.. J. M. S.. V roku 2006 spolu vôbec nekomunikovali, podnikala s požičovňou áut alebo niečo také a
robila W.. Nevedel uviesť, s kým sa stretávala. Nepamätal si, že by bol T. X. u nich na návšteve, keď
tak iba v jeho neprítomnosti. Nevedel uviesť, v akom kontexte boli vykonané domové prehliadky v A. N.

K., no nič nenašli. Na otázku či má vedomosť, aby sa obžalovaná venovala prevádzaniu nelegálnych
migrantov uviedol, že tomu neverí, lebo ju za pol roka prepustili a myslí si, že by sedela dlhšie, keby
robila niečo také. Nevedel uviesť, či často menila mobilné čísla. V roku 2006-2007 mali spolu 4 deti -mali vek 18,17,16 a 12 rokov, staral o nich on. Na to uviedla obžalovaná, že síce s nimi spolu nebývala,
no finančne sa o nich starala.

Na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2022 po predchádzajúcom súhlase prokurátora a obžalovanej bola
podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedka F. Y. z prípravného konania zo dňa
31.10.2006 na čl. 154-156 vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-172/HCP-OV-2006 (I. zväzok), kde uviedol,
žedňa21.07.2005mubolobčianskypreukazodcudzenývpohostinstvevobciD.spoluskoženoutaškou
aj s mobilom, ktorý zablokoval, pričom krádež nahlásil 25.07.2005 na polícii. Osobu V. S. nepoznal,

nevidel ani nestretol, a nevedel uviesť ako sa mohol u neho nachádzať jeho občiansky preukaz.

Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2022 po predchádzajúcom súhlase prokurátora a
obžalovanej bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedka V. X. z prípravného
konania zo dňa 26.09.2007 na čl. 150-152 vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-172/HCP-OV-2006 (I.
zväzok), v rámci ktorej uviedol, že bol zaistený políciou s ilegálnymi migrantami v obci Tibava, okres

Sobrance, ale so žiadnou osobou obžalovaných nespolupracoval, teda za ich pomoci neprevážal
ilegálnych migrantov. Za tento skutok bol odstíhaný Okresným súdom Michalovce. Nevedel uviesť, kto
ho oslovil na prevoz migrantov z obce Tibava, tieto osoby nepozná, iba mu zavolali na mobilný telefón,
a mohla to byť žena hovoriaca ukrajinským nárečím, ktorej hlas spoznal na jednej z nahrávok P-650.
Telefón dostal od inej neznámej osoby, pričom telefón mu zobrali policajti.

Ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2022 po predchádzajúcom súhlase prokurátora a obžalovanej
bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedka W. D. z prípravného konania zo
dňa 12.01.2007 na čl. 101-105, zo dňa 22.10.2007 na čl. 106-110 vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-172/
HCP-OV-2006 (I. zväzok), kde uviedol, že spoznal Q. K. cez pôžičku v W. a T. X. z videnia z baru,

ostatných obžalovaných nepoznal. Niekedy v mesiaci jún 2006 prišla za ním v B. obžalovaná Q. K. s tým,
že nemá zaplatené nejaké splátky pôžičky, že mu predĺži splatnosť za službu. Mal ísť medzi obce E. a C.
a sledovať, či sa tam nepohybujú policajti. Od obžalovanej dostal starší mobilný telefón. Dostavil sa tam
tak, že v B. ho vyzdvihla neznáma osoba autom H. Z., ktorá po odvoze hneď odišla. Jeho úlohou bolo
každú hodinu zavolať na uložené číslo a informovať o dianí, dvíhal mu aj ženský aj mužský hlas, ktoré

nepoznal. Niekedy nadránom ho zaistila hliadka OHK Beňatina a predviedla na oddelenie. Potom odišiel
do Čiech, kde sa zamestnal a odvtedy s obžalovanou nebol v kontakte. Nevedel, prečo má uvedený
priestor medzi obcami monitorovať, auto neriadil. V ten deň nevidel T. X., pri monitorovaní nevidel ani
nestretol občanov moldavskej národnosti, bol tam sám. Priznal sa ku skutku zo dňa 23.06.2006. K
nahrávkam telefonických rozhovorov P-651 a P-657 po ich vypočutí uviedol, že je na nich jeho hlas a

hlas obžalovanej Q. K.. Jeho úlohou bolo, že mal previesť imigrantov od nejakého miesta z obce E.,
nevedel kde. Informácie mal dostávať telefónom, ktorý mu dala Q. K. v bare H. M. B.. Bola tam nejaká
osoba menom T.Ť.. Išiel nejakým vozidlom, ktoré mu dala obžalovaná za účelom nasledovania ďalšieho
vozidla. Nemal sa dať chytiť policajtami, keď bude prevážať migrantov. No policajti ho naháňali, tak
vyskočil z auta, aby im utiekol. Za odmenu mu potom obžalovaná predĺžila splátkový kalendár.

Na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 (čl. 705 a nasl.) bola na návrh prokuratúry podľa § 263
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedka Q. K. na
čl. 25-26 vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-357/OEK-HE-2011, kde pri konfrontácii uviedol, že pozná
obžalovanú Q. K., lebo mu vybavila pôžičku. Na otázku nech prítomnej obžalovanej do očí povie,

či jej dňa 18.06.2006 dal k žiadosti nejaké doklady k úveru ako je pracovná zmluva alebo výplatné
pásky, uviedol, že nie, nič jej nedal. Predložil jej len občiansky preukaz. Obžalovaná uviedla, že si
to už nepamätá, lebo je to 6 rokov. K výpovedi svedka obžalovaná Q. K.á uviedla, že bola obyčajná
obchodná zástupkyňa, spisovala len žiadosť o úver a dávala to vyššie. Pôžičky sa dávali zamestnaným,
nezamestnaným, dôchodcom, ženám na materskej atď. Oni si všetko overovali a schvaľovali úvery.

Potom dostala zmluvu o úver, ktorú s nimi spisovala. S väčšinou zákazníkov to tak robili, že dávali splátky
dopredu. Peniaze a splátky, čo dal, zabalila a dala banke. Nakoľko nemal adresu v B., tak ho zobrala iná
obchodná zástupkyňa tam, kde býval. Jej ho ako zákazníka zobrali, lebo sa vrátil domov, a jej to dávajú
ako úverový podvod, pričom nerozhodovala o úvere.

Na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 bola podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítaná
výpoveď zomrelej svedkyne T. S.Ž. z prípravného konania na čl. 161-164 vyšetrovacieho spisu ČVS:
PPZ-172/HCP-OV-2006 (I. zväzok), ktorá odmietla vypovedať, pretože obžalovaná je manželkou jej
syna.Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná
výpoveď svedkyne P. A. - zástupkyne spoločnosti W. H., s.r.o. z prípravného konania zo dňa 20.06.2011

na čl. 14-19 vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-357/OEK-HE-2011, kde uviedla, že tým, že si obchodný
zástupca má overiť údaje žiadateľa a správnosť podpisuje, berie na vedomie aj prípadné trestnoprávne
postihy za vedome postúpenú žiadosť s nesprávnymi údajmi na schválenie. Tak tomu bolo aj v prípade
zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorou podala Q. K. žiadosť o schválenie žiadosti Q. K. dňa 18.06.2006. Z
dôvodu porušenia zmluvy o obchodnom zastúpení aj v iných prípadoch, ukončili s ňou spoluprácu, kde

si škodu vymáhajú a spoluprácu ukončili dňa 27.04.2007 a týmto spôsobila škodu minimálne 497,91 Eur,
s ktorou sa pripájajú k trestnému stíhaniu. Obžalovaná v rámci vyjadrenia k dôkazu uviedla, že nie je
pravda že W. s ňou ukončil spoluprácu v roku 2007, lebo ona mala obmedzenú slobodu od 27.09.2006,
takže to nie je pravda. Nemala právo nič kontrolovať, ani schvaľovať, ani overovať, ani nič.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 boli podľa § 268 Trestného poriadku

oboznámenélistinnédôkazyzvyšetrovaciehospisuČVS:ORP-357/OEK-HE-2011zpripojenejobžaloby
č.k.2Pv284/11-8zodňa09.08.2011,doručenejOkresnémusúduHumennédňa19.08.2011,atoZmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.06.2006 na čl. 30-31, Zákaznícka karta W. H. Q. K.
na čl. 32, Žiadosť o poskytnutie úveru na čl. 33, Prehľad splátok Q. K. na čl. 34-37, Odpoveď z W. H.
s.r.o. zo dňa 16.05.2011 na čl. 38, Zmluva o obchodnom zastúpení Q. S. na čl. 39-44 zo dňa 26.10.2004,

Dohoda o ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení na čl. 45 zo dňa 24.04.2007.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14.04.2023 (čl. 816 a nasl.) boli podľa § 269 Trestného poriadku prečítané
doslovné prepisy a preklady záznamov telekomunikačnej prevádzky z CD nosičov P-651, P-650, P657,
z vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-172-HCP-OV-2006 na čl. 177 a nasl., konkrétne pepisy telefónnych

hovorov č.: 110, 111, 114, 124, 131, 142, 172, 215, 216, 223, 224, 247, 269, 274, 279, 296, 301, 306, 311,
317, 351, 357, 1947, 1949, 1951, 1964, 1968, 1977, 2015, 2018, 2020, 2021, 2022, 2025, 2026, 2027,
2029, 2039, 2045, 2053, 2056, 2070, 2080, 2082, 2086, 2165, 2166, 2167, 2169, 399, 402, 404, 406,
415, 417, 442, 463, 466, 467, 470, 472, 484, 485, 502, 536, 543, 547, 548, 557, 561, 564, 565, 566, 568,
571, 573, 432, 439, 450, 451, 457, 461, 474, 480, 482, a zároveň podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku

boli vykonané dôkazy prehratím zvukových záznamov telefónnych hovorov č. 274, 279, 296, 301, 306,
311, 317, 351, 357 z CD nosiča č. P-651 na čl. 428; ďalej zvukových záznamov telefónnych hovorov
čl. 1949, 2025, 2026, 2039, 2165, 2167 z CD nosiča č. P-650 na čl. 516; ďalej zvukových záznamov
telefónnych hovorov č. 432, 439, 450, 451, 457, 461, 474, 480, 482 z CD nosiča č. P-657 na čl. 565.

Nakoľko súčasťou výkonu oboznámených dôkazov - prehratých zvukových záznamov telefónnych
hovorov a ich prepisov spolu s prekladmi tejto telekomunikačnej prevádzky je aj správa o tom,
akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený, predsedníčka senátu postupom podľa § 269
Trestného poriadku prečítala utajované prílohy z Okresného súdu Prešov č.p.: OS-PO-V-73-1/2006
- Ntt-51/2006, a č.p. OS-PO-V-86-1/2006 - Ntt-63/2006, a utajované prílohy z Krajského súdu v

Prešove, a to rozhodnutia: č.p. KSPO-V-311-1/2006-211Ntt-OUS zo dňa 24.07.2006, č.p. KSPO-
V-280-1/2006-180Ntt-OUS zo dňa 15.06.2006 a č.p. KSPO-V-327-1/2006-227Ntt-OUS zo dňa
17.08.2006, z ktorých vyplýva že nahrávky, resp. záznamy telekomunikačnej prevádzky z CD nosiča
P-650 boli vykonané PZ v dobe od 15.06.2006 do 22.08.2006 na základe príkazu Krajského súdu v
Prešov pod č. KSPO-V-280-1/2006-180Ntt-OUS zo dňa 15.06.2006, záznam je na čl. 479; nahrávky,

resp. záznamy telekomunikačnej prevádzky z CD nosiča P-651 boli vykonané PZ v dobe od 25.05.2006
do 10.08.2006 na základe príkazu sudcu Okresného súdu Prešov pod č. OS-PO-V-86-1/2006-Ntt-63/06
zo dňa 24.05.2006, záznam je na čl. 396; nahrávky, resp. záznamy telekomunikačnej prevádzky z CD
nosiča P-657 boli vykonané PZ v dobe od 17.08.2006 do 21.09.2006 na základe príkazu Krajského súdu
v Prešove pod č. KSPO-V-327-1/2006-227Ntt-OUS zo dňa 17.08.2006, záznam je na čl. 517.

K vykonaným dôkazom sa prítomní obžalovaní nevyjadrili, prokuratúra ani obhajoba nevyužili právo ich
výsluchu.

Po zákonnom poučení a zložení prísahy svedok T. X. k nahrávkam telekomunikačnej prevádzky a

telefónnym hovorom, k prepisom, ktoré boli prečítané, uviedol, že nespoznal tam nikoho, nevie kto tam
je, nepoznal ani svoj hlas, nepoznal teda žiaden hlas. Uviedol, že je to skoro 18 rokov a pre odstup
času si nepamätá. Vtedy mal 30 rokov, teraz má už dávno po 40-ke, preto si nepamätá a nepoznáva
žiadny hlas.Po zákonnom poučení a zložení prísahy svedok W. D. k nahrávkam telekomunikačnej prevádzky a
telefónnym hovorom, k prepisom, ktoré boli prečítané uviedol, že hlasy nespoznal. Nepamätal si, či mu

poskytla pôžičku obžalovaná. Na návrh prokuratúry bola podľa § bola podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná časť výpovede svedka W. D. z prípravného konania zo dňa 12.01.2007 na čl. 103
vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-172/HCP-OV-2006 (I. zväzok), po prečítaní ktorej sa vyjadril, že keď je
to tam uvedené, tak to musí byť pravda, a už bol za to odsúdený.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2023 (čl. 860 a nasl.) bol podľa § 268 ods. 2 Trestného
poriadku prečítaný znalecký posudok Kriminálno-expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ-494/KEU-
BA-EXP-2007 na čl. 169-176, najmä záver čl. 173 a nasl., podľa ktorého jeho úlohou bolo zistiť či
predložené doklady - cestovný pas Slovinskej republiky č. W. a vodičský preukaz Slovinskej republiky
č. B. vystavené na meno V. F. sú pravé, pozmenené alebo sa jedná o úplné falzifikáty. Zo záveru
znaleckého posudku vyplýva, že predmetný cestovný pas je pozmenený a vodičský preukaz je falzifikát.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2023 bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný znalecký
posudok č. 16/2007, č. 10/2007 z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. V. A. a V.. V. Z. na čl. 181-192,
najmä záver na čl. 189 a nasl., ktorého úlohou bolo vyšetriť duševný stav obžalovaného V. S.. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú chorobu, v čase spáchania

trestného činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, jeho rozpoznávacia schopnosť bola
úplne zachovaná, mohol ovládať svoje konanie, jeho ovládacia schopnosť bola iba čiastočne, no nie
podstatne znížená. U obžalovaného nezistili stratu pamäti, ani jej a obžalovaný si pamätá na konanie,
ktorého sa dopustil, a rovnako chápe zmysel trestného konania. V rámci záveru znaleckého posudku
znalci navrhli obžalovanému uložiť ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2023 bol podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaný
znalecký posudok č. 12/2007 z odboru Elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika,
počítačové programy a iné J.. B. Š. na čl. 197-246 vyšetrovacieho spisu najmä záver čl. 201 a nasl.,
ktorého úlohou bolo zistiť, či je 18 ks mobilných telefónov a 5 ks SIM kariet funkčných. Telefónny zoznam

a zoznam hovorov bol zistený v ôsmich mobilných telefónoch a na troch SIM-kartách.

Vo vzťahu k navrhnutému dôkazu zo strany Okresnej prokuratúry Humenné, a to čítaniu správ
spoločnosti Orange Slovensko a T-Mobile na čl. 253-256, z ktorých je zrejmé, že boli vyhotovené
na základe príkazu OS Humenné 0Tp/841/2007 zo dňa 09.11.2007, ako aj čítaniu správ spoločnosti

Orange Slovensko a T-Mobile na čl. 570-601, z ktorých je zrejmé, že boli vyhotovené na základe príkazu
Okresného súdu Humenné 0Tp/827/2006 zo dňa 04.08.2006, prokurátor na hlavnom pojednávaní
netrval na ich oboznámení z dôvodu ich procesnej nepoužiteľnosti, keďže boli vydané Okresným súdom
Humenné, pričom podľa § 24 ods. 4 Trestného poriadku bol na ich vydanie príslušný Okresný súd
Prešov, čo v zrušujúcom uznesení č. k. 8To/18/2014 zo dňa 20.10.2015 konštatoval aj Krajský súd

v Prešove. Na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2023 prokuratúra rovnako netrvala na oboznámení
pripojených trestných spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/195/2002, 2T/44/2003,
2T/102/2004, Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/12/2003, Okresného súdu Kežmarok, Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/75/2006 pod bodom 3/ obžaloby vzhľadom na to, že ide o odsúdenia
obžalovaných staršieho dáta, ktoré boli medzičasom zahladené.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2023 boli podľa § 268 Trestného poriadku
oboznámené listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-PPZ-172/HCP-OV-2006 z obžaloby
č.k. 2Pv/254/06-154 zo dňa 22.05.2008, doručená Okresnému súdu Humenné dňa 16.06.2008, a
to zápisnica o vydaní veci na čl. 602-607, fotokópia občianskeho preukazu na čl. 609, fotokópia

občianskeho preukazu a vodičského preukazu na čl. 613-614, žiadosť o vydanie OP na čl. 611, správa
OR PZ Vranov nad Topľou na čl. 615, údaje o hľadanej osobe na čl. 616-617, preukaz poistenca na
čl. 619, správa Spoločnej zdravotnej poisťovne na čl. 620, výsledky hľadania informácií v telefónnych
sieťach na čl. 621-625, informácia o osobe na čl. 626-635, výzva na vrátenie vecí na čl. 636-644, výzva
na prevzatie vecí na čl. 645, zápisnica o prevzatí vecí na čl. 646-650.

Na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2023 (čl. 949 a nasl.) boli podľa § 268 Trestného poriadku
oboznámené listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-PPZ-172/HCP-OV-2006 z obžaloby
č.k. 2Pv/254/06-154 zo dňa 22.05.2008, doručená Okresnému súdu Humenné dňa 16.06.2008, a toÚradné záznamy zo dňa 24.06.2006 a nasl. na čl. 651-656, Priestupkový spis OHK PZ Beňatina sp.
zn. PPZ-P-35/HCP-OHKBE/2006 na čl. 657-750 zo dňa 06.07.2006, Záznam o dopravnej nehode na
čl. 751-759 zo dňa 07.09.2006, Protokol o dopravnej nehode zo dňa 18.09.2006 na čl. 754, Záznam

zo dňa 24.06.2006 na čl. 655, Priestupkový spis OOPZ Sobrance sp. zn. ORP-P-394/SO-2006 na čl.
760-765, písomnosť zo dňa 27.10.2007 na čl. 766, Evidenčná karta vozidla na čl. 767, vklad valút a
kópie valút zaistených u T. X. na čl. 770-774, Zoznam dôkazných vecí na čl. 855-856, Rozsudok OS
Vranov nad Topľou č. k. 1T/90/2019-1459 zo dňa 04.05.2020 na čl. 449-473, Rozsudok KS Prešov
č. k. 10To/19/2020-1561 zo dňa 09.09.2020 na čl. 474-492, správy o povesti a aktuálne lustrácie

obžalovaných.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2023 uznesením podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku
odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným Q. T. na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2023
spočívajúci v znaleckom dokazovaní z odboru dopravy na preukázanie, či je možné do motorového
vozidla zn. Peugeot 406 dať a prevážať 16 ľudí, z dôvodu, že tento dôkaz považoval za nepodstatný pre

rozhodnutie, a navyše aj za neúčelný vzhľadom na viac ako 15 rokov trvajúce súdne konanie, pričom
takýto návrh na vykonanie dôkazu mal a mohol obžalovaný predniesť podstatne skôr. Napriek tvrdeniu
obžalovaného, zo spisu nevyplýva, aby vykonanie tohto dôkazu navrhoval, a to ani v rámci výsluchu, či
prizáverečnompreštudovaníspisudňa27.12.2007načl.851anasl.Zároveňzoskutkovejvetyobžaloby
je zrejmé, že skutok kladený obžalovanému za vinu neobsahuje stotožnenie osobného motorového

vozidla, na ktorom mali byť prevážaní nelegálni migranti, preto znalecké dokazovanie by bolo neúčelné
i nehospodárne, a súd vykonanie tohto dôkazu odmietol.

Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, ani na doplnenie dokazovanie neboli súdu od strán predložené,
preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa § 20 Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z.z.), ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním
dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin
spáchal sám.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto
úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Podľa § 355 ods. 2 a) Trestného zákona, kto v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo
finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie

umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaní spáchali skutky tak, ako sú
uvedené v obžalobe. O vine obžalovaných svedčia viaceré priame i nepriame dôkazy, a to najmä
svedecká výpoveď svedkov T. X., W. D., V. X. - t. č. právoplatne odsúdených spoluobžalovaných

za identické skutky kvalifikované ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, záznamy telekomunikačnej prevádzky
a listinné dôkazy - prepisy a preklady telekomunikačnej prevádzky, zápisnice o zadržaní obžalovaných,
úradné záznam PZ OHK Beňatina, zápisnice o vykonaných domových prehliadkach u obžalovaných,
znalecké posudky a vecné dôkazy - mobilné telefóny, SIM karty, valuty. Zároveň vo vzťahu ku skutku

kvalifikovanému ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona, vinu obžalovanej
Q. K., preukazujú najmä svedecké výpovede Q. K. P. P. A., ale i samotná výpoveď obžalovanej, ktorá
nepoprela skutočnosť, že uvedenú pôžičku pre svedka Q. K. vybavovala. Ďalej sú to listinné dôkazy -
zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.06.2006, zákaznícka karta W., žiadosť o poskytnutie úveru aprehľad splátok Q. K., zmluva o obchodnom zastúpení Q. S. a dohoda o ukončení zmluvy o obchodnom
zastúpení.

Obžalovaní od počiatku spáchanie trestného činu prevádzačstva popierali. V konaní pred súdom sa
bránili, že žiadna dohoda o prevádzaní nelegálnych migrantov medzi spoluobžalovanými, vrátane už aj
odsúdených T. X. P. W. D., nebola. Trvali na tom, že sa navzájom poznajú len krátko, alebo len z videnia,
že spolu telefonicky komunikovali z iných dôvodov, než bolo páchanie trestnej činnosti.

Vinu obžalovaných je však podľa názoru súdu možné oprieť o súhrn priamych i nepriamych dôkazov,
ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú záver, že
sa skutky stali, a že ich ako trestne zodpovedné subjekty spáchali obžalovaní v spolupáchateľstve s
ďalšími, už odsúdenými osobami.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.09.2006 vyplýva, že v byte č. XX na 3. poschodí

na ul. R. Č.. XXXX/XX M. S., v ktorom bývala obžalovaná Q. K., boli zaistené mobilné telefóny zn. Nokia
6020, 6230i, 3310 s batériami a SIM kartami v počte 6 ks, listinné materiály - potvrdenia o vkladoch a
výpisy z účtu zo Slovenskej sporiteľne, oznámenie ID kódov Orange, vklady v hotovosti do Tatrabanky,
SIM karty T-mobile v neotvorených obaloch v počte 21 kusov, Zmluva o pripojení Orange a príjmový
pokladničný doklad, obaly od SIM kariet v počte 3 ks (čl. 260-261).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.09.2006 vyplýva, že v rodinnom dome
obžalovanej Q. K. v obci A. N. E. B.. Č.. XX boli zaistené prázdne obaly od SIM kariet v počte 3 ks
(čl. 276-277).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.09.2006 v rodinnom dome Q. X. v obci K. Č.. XX,
v ktorom býval obžalovaný T. X., boli zaistené vodičský preukaz Slovinska č. B. na meno V. F. a cestovný
pas Slovinska č. W. na meno V. F., krátkovlnné vysielačky zn. MOTOROLA v počte 2 ks, prázdny obal
od SIM karty, ukrajinský technický preukaz - osvedčenie č. XXXXXX (čl. 285-286).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.09.2006 v byte č. 2 na 3. poschodí na ul.
W. Č.. XX, M. Č.. X M. B., v ktorom býval obžalovaný T. X., boli zaistené 4 ks SIM kariet, 5 ks
mobilných telefónov, 6 ks obalov a krabíc od SIM kariet, lístky a poznámky s telefónnymi číslami,
užívateľské príručky, zalepená obálka, 9 ks krabíc od mobilných telefónov, 4 ks vietnamských bankoviek
(čl. 308-309).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.09.2006 v rodinnom dome v obci A. Č.. XX, v
ktorom býval obžalovaný Q. F., boli zaistené balík Prima štart bez SIM karty, čítačka kariet, zdravotný
preukaz a vodičský preukaz č. SA XXXXXX na meno V. B. (čl. 329-330).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.09.2006 v rodinnom dome v obci D. Č.. XXX, v
ktorom býval obžalovaný Q. T. bol zaistený 1 ks mobilného telefónu (čl. 348-349).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 26.09.2006 v rodinnom dome v obci Q. Č.. XXX,
v ktorom býval obžalovaný V. S., boli zaistené 4 ks mobilných telefónov, obaly od SIM kariet v počte 3

ks, krabice od mobilných telefónov v počte 3 ks, zoznamy telefónnych čísiel, 2 ks cestovné pasy Q. S.Í.,
biely prášok v sáčku a v krabičke (čl. 385-386).

Všetky zaistené veci pri domových prehliadkach potvrdzujú páchanie trestnej činnosti obžalovaných,
pretože je zrejmé, že bežne človek používa jeden, max dva mobilné telefóny, nie však množstvo

mobilných telefónov a zároveň také rozsiahle množstvo SIM kariet s rôznymi telefónnymi číslami. Ani
jeden z obžalovaných nevedel rozumne a dôveryhodne vysvetliť skutočnosť, že sa také množstvo
telekomunikačných zariadení pri domových prehliadkach našlo.

Súd ďalej vykonal dôkaz prehratím zvukových záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi

obžalovanými a ich prepismi spolu s prekladom do slovenského jazyka, pričom ustálil, že tieto sú
použiteľné v rámci trestného konania, a tieto boli vydané príslušným súdom podľa § 24 ods. 4 a v spojení
s § 115 Trestného poriadku, teda Okresným súdom Prešov, tak ako je vyššie uvedené. K námietke
obhajoby ohľadom procesnej použiteľnosti týchto záznamov, súd poukazuje na zjednocujúce stanoviskoNajvyššieho súdu SR č. Tpj 46/2020 k výkladu ustanovenia § 115 ods. 7 Trestného poriadku. Na použitie
záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v inej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a
záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, sa vyžaduje ako jediná podmienka iba to, aby v tej inej

trestnej veci bolo vedené trestné konanie pre niektorý z trestných činov predpokladaných v ustanovení
§ 115 ods. 1 Trestného poriadku (tzv. vecná súvislosť), t. j. pre niektorý z trestných činov (príp. viaceré),
ktoré zákonodarca určil ako tie, ktoré odôvodňujú taký závažný zásah do práv dotknutých osôb, akým
odpočúvanie nepochybne je (princíp proporcionality). Slovo „súčasne“ použité v ustanovení § 115 ods.
7 Trestného poriadku sa viaže výlučne k trestným poriadkom „požadovanej“ právnej kvalifikácii a nie k

okamihu získania či použitia záznamu telekomunikačnej prevádzky, čo znamená, že taká kvalifikácia
konania, aká sa vyžaduje pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
podľa § 115 ods. 1 Trestného poriadku, sa súčasne (zároveň) požaduje aj v inej trestnej veci, v ktorej taký
príkaz vydaný nebol a v ktorej odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nebol vykonávaný,
avšak v ktorej sa legálnym spôsobom, pri dodržaní zákonom stanoveného postupu, získané informácie
majú požiť. Uvedené spĺňajú aj záznamy telekomunikačnej prevádzky uskutočnené na základe príkazu

Krajského súdu v Prešov pod č. KSPO-V-280-1/2006-180Ntt-OUS zo dňa 15.06.2006, na základe
príkazu Okresného súdu Prešov pod č. OS-PO-V-86-1/2006-Ntt-63/06 zo dňa 24.05.2006, a na základe
príkazu Krajského súdu v Prešove pod č. KSPO-V-327-1/2006-227Ntt-OUS zo dňa 17.08.2006, preto
súd uzavrel, že sú v predmetnej trestnej veci procesne použiteľné a na tieto dôkazy prihliadal.

Z vykonaných dôkazov - prehratých záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovanými na CD
nosičoch vyšetrovacieho spisu pod č. P-650, P-651 a P-657 vyšetrovacieho spisu, spolu s ich prepismi
a prekladom do slovenského jazyka, ktoré tvoria samostatnú prílohu vyšetrovacieho spisu doručenú
súdu dňa 06.12.2007 (čl. 1 - čl. 208), jednoznačne vyplýva komunikácia medzi obžalovanou Q. K.
ako organizátorkou prevozu nelegálnych migrantov a ďalšími spoluobžalovanými v čase spáchanie

jednotlivých skutkov dňa 23.06.2006, dňa 25.07.2006 a dňa 06.09.2006. Aj keď obžalovaný hovoria
heslovite, v inotajoch, používajúc vulgarizmy, je jednoznačne zrejmé, čoho sa tieto hovory majú týkať
- organizácia naloženia nelegálnych migrantov pri ukrajinsko-slovenskej hranici a ich ďalší prevoz cez
územie Slovenska, počet ľudí, označenie miesta ich vyzdvihnutia, času, cieľa cesty, plánovania trasy,
výšky odmien, a pod. Totožnosť hlasov na nahrávkach bola súdu zrejmá z ich vykonania i z vykonania

výsluchu jednotlivých obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní, tieto hlasy sú totožné a preto
súd ustálil, že ženský hlas na nahrávke patrí obžalovanej Q. K. a mužské hlasy obžalovaným Q. F. P. V.
S., svedkovi W. D. P. T. X., ktorí zároveň potvrdili totožnosť svojich hlasov i hlasu obžalovanej Q. K. na
nahrávkach aj v rámci výsluchu v prípravnom konaní dňa 22.10.2007.

Záznamy telekomunikačnej prevádzky zo dňa 23.06.2006 (prepisy na čl. 186, 187, 188 189
vyšetrovacieho spisu) preukazujú naplnenie skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva u obžalovanej
Q. K..

Mužský hlas: „Počúvaj, keby náhodou zastavovali, tak čo mám povedať, ale ak samého?“

Obžalovaná: „Prečo?“
Mužský hlas: „No, lebo niečo ide za mnou a som nezobral.“
Obžalovaná? „Joj, tak ale poď už.“
Mužský hlas: „No, a dobre, ale ta keby ma obehli, a toto tak čo?“
Obžalovaná: „Tak ja neviem, opýtaj sa T..“

Mužský hlas: „No tak ja neviem, tak ty povedz, či utekačka či čo?“
Obžalovaná: „Radšej zmizni preč.“

V. S.: „Obehli ho policajti, ale že ho nestopujú, A že čo má robiť, či keď ho budú stopovať či má utiecť. “
Obžalovaná: „No a čo iné.“

V. S.: „Zastavili sa pri aute. “
Obžalovaná: „Ale videli ťa?“
V. S.: „Nie som utiekol. “
Obžalovaná: „Dobre, tam niekde T. volaj.“

V. S.: „Nepôjdem tam za ním do piči, lebo on je tam celkom blízko, musí vypadnúť odtiaľ, a už aj oproti
išlo do piče. “
Obžalovaná: „Dobre, tak ty kde prídeš?“Obžalovaná: „Berieš ho a akým smerom pôjdeš s ním?“
V. S.: „Nezoberiem ho ani. Ja ho nezoberiem. Boha hneď predomnou idú ďalší, do piči. Títo ma určite

zastavia už. “

Záznamy telekomunikačnej prevádzky zo dňa 26.07.2006 (prepisy na čl. 142, 143, 144, 146, 158, 159
vyšetrovacieho spisu) preukazujú naplnenie skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva u obžalovanej
Q. K..

Obžalovaná: „Zoberieš ti hovorím?“
Mužský hlas (M.): „Kedy?“
Obžalovaná: „Na obed?“
M.: „Idem im volať, koľko tam je?“
Obžalovaná: „22“

M.: „Dobre, idem im volať?“

Obžalovaná: „No! Poobede to budeme voziť.“
Mužský hlas: „To nie vtedy.“
Obžalovaná: „Čo, čo, nepočujem ťa!“

Mužský hlas: „Robme to vtedy, keď už bude tma.“

Obžalovaná: „Len dávaj pozor, aby ťa nikto nevidel.“
Mužský hlas: „Však preto dávam pozor, aby ma nevideli.“

Obžalovaná: „Že o hodinu chcú ísť.“
Mužský hlas: „O hodinu chcú? Ta lebo rúbe drevo, hovorím ti, treba aby odišiel preč, no ja ti zavolám,
keď odíde preč, lebo železnica tu je, rozumieš? Maj sa.“

Mužský hlas: „Hovorím, že si tam fízlov nahnala?“

Obžalovaná: „Ty si šialený na hlavu?“
Mužský hlas: „Uhm, šialený, ledva sme sa odtiaľ zjebali.“
Obžalovaná: „S kým?“
Mužský hlas: „Čo ledva sme utiekli, čo s kým? Ja neviem, kde utiekli chlapci.“

Obžalovaná: „Už som poslala za tebou chlapca, on ti zavolá.“
Mužský hlas: „Počúvaj, ja mám pas, v pohode.“
Obžalovaná: „Ale tak, ale ty si prekročil hranice normálne.“
Mužský hlas: „Nie.“

Obžalovaná: „No, a čo robili, keď tam prišli na fabii? (policajti).“
Mužský hlas: „Začali strieľať.“

Záznamy telekomunikačnej prevádzky zo dňa 06.09.2006, 07.09.2006 (prepisy na čl. 55, 57, 58,
59, 61, 62, resp. 189 a nasl. vyšetrovacieho spisu) preukazujú naplnenie skutkovej podstaty zločinu

prevádzačstva u obžalovanej Q. K. P. Q. F., Q. T. P. V. S.. Zo záznamov yyplýva komunikácia medzi
obžalovanou Q. K. a spoluobžalovanými Q. F. P. V. S.Á., čo pri výsluchu dňa 27.09.2006 potvrdil
obžalovaný Q. F. k nahrávkam (P-657 zo dňa 07.09.2006) po vypočutí ktorých uviedol, že je na nich
jeho hlas a hlas obžalovanej Q. K.. U obžalovaného Q. T. je vina preukázaná nepriamo, keďže sa
nepotvrdilo, aby niektorý hlas zo záznamov telekomunikačnej prevádzky patril jemu vo vzťahu ku skutku

zo dňa 06.09.2006. So skutkom ho však spája vzťah k obžalovanej Q. K., pre ktorú mal ísť údajne
vybaviť „register trestov“ do Bratislavy, ako aj skutočnosť, že v deň skutku spoločne cestoval s Q. F.
do Bratislavy. Obaja obžalovaní Q. T. a Q. F. uviedli v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní,
že boli celý čas spolu dňa 06.09.2006 a dňa 07.09.2006 (s výnimkou toalety a polhodiny na požičanie
auta). Z komunikácie vyplýva, že obžalovaný Q. T. šoféroval motorové vozidlo, a preto netelefonoval

s obžalovanou, a komunikáciu s ňou zabezpečoval Q. F.. Na komunikáciu používali mobilné telefóny
zabezpečené obžalovaným V. S. na odcudzený občiansky preukaz F. Y., ktorý sa u neho našiel
pri vykonanej domovej prehliadke. Obžalovaný Q. T. neskôr svoju výpoveď viackrát pozmenil, že v
skutočnosti cestoval za prácou do Čiech cez Bratislavu, a neskôr, že do Čiech mal zobrať aj ďalších ľudí„bielych“ a „Rómov“, pre ktorých prácu údajne vybavoval. Uvedené však nekorešponduje s udalosťami
o skutku dňa 07.09.2006, kedy sa obaja obžalovaný po vrátení požičaného vozidla v Ružomberku, vrátili
vlakom naspäť do Vranova nad Topľou. Obžalovaný Q. T. sa rovnako obhajoval, že v deň skutku cestoval

do Bratislavy v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 406, do ktorého by sa 18 ľudí nezmestilo,
čo navyše podľa neho potvrdzuje aj záznam z dopravnej nehody, ktorá sa mu stala v Ružomberku
toho dňa a existuje o nej aj policajný záznam oboznámený na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k jeho
obhajobe súd uvádza, že neuveril tvrdeniam o údajnom vybavovaní práce pre ďalších ľudí a dôvodu
cesty do Bratislavy „vybaviť“ register trestov pre obžalovanú. Zo záznamu telekomunikačnej prevádzky

je evidentné, že do Bratislavy cestovali za iným účelom, a to ako „sprievodné“ vozidlo k bielemu
nestotožnenému osobnému motorovému vozidlu (podľa obžaloby), ktoré prevážalo 18 nelegálnych
migrantov, neskôr odstavené na Zlatých pieskoch v Bratislave, odkiaľ migrantov postupne k hraniciam
prevážal nestotožnený taxík.

Obžalovaná : „Ej zavolá, len buchol s autom, vieš?“

Mužský hlas: „ Aha.“
Obžalovaná: „A on teraz v Ružomberku, vieš kde to je?“
Mužský hlas: „ Eee, viem.“
Obžalovaná: „No to by trebalo, uuu ísť mu ku, na, no keby si mohol, lebo on čo ide vpredu, vieš? Ten
buchol s autom. Ten čo vzadu za ním, čo má toto tvoje ta ne. On stojí, vieš. Trebalo by mu dajako

pomôcť. Nevieš pomôcť mu?“

Q. F.: „A teraz idem ďalej do toho.“
Obžalovaná: „Ehm, dobre.“
Q. F.: „Muším ísť po vedľajšej ceste, lebo že vraj, diaľničné známky kontrolujú.“

Obžalovaná: „Ehm, ehm. A ktoré ši dal, biele?.“
Q. F.: „Nie, nie, nie, bilé idze až na Zlaté piesky.“

Q. F.: „Na Zlatých pieskoch stojím, na Slovnafte, jako kokot, rozumieš, horúco je, ľudia sú nervózni tam.
Sa bojím do piče. A odišli sme preč od auta. Lebo sa bojím.“

Obžalovaná: „No, ale ta, že oni povedali, že vy ste dakdze tovar odložili.“

Q. F.: „Ta zobral troch, potom príde taxík po štyroch a zase po štyroch na tri krát.“
Obžalovaná: „No čo?“

Obžalovaná: „Neprišol?“
Q. F.: „Ta ešte druhý krát neprišol, bazmeg. Ja neviem kde, kde ich vozí. Či teraz dve hodiny budem
čakať, on ich bude prevážať cez hranice, ta ja neviem ty kokot.“

Q. F.: „V. nechal tam dolu dzeška v piči. Toto.“

Obžalovaná: „Kabínu?“
Q. F.: „ Hej.“
Obžalovaná: „Ta, potom jak budes toto ta už daj mi, ale dakde ju tak dajce, kedz pojdece dnuka do
Bratislavy, že by bola olrajt medzi auta dakdze.“

Mužský hlas: „Ta ten mi kazal, tam že bulo tých 120 litre, tam.“
Obžalovaná: „Jakých 120, keď to bulo len 110. A 18 nie 20.“

Na základe vykonaného dokazovania, ktoré je podrobne opísané vyššie v tomto rozsudku, s poukazom
na výpovede obžalovaných v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, ďalej s poukazom na

výpovede svedkov - už právoplatne odsúdených spoluobžalovaných, ktoré zároveň korešpondujú
aj s vykonanými listinnými dôkazmi, priestupkovým spismi - OHK PZ Beňatina sp. zn. PPZ-P-35/
HCP-OHKBE/2006 a OOPZ Sobrance sp. zn. ORP-P-394/SO-2006, ďalej vykonanými domovými
prehliadkami s množstvom zaistených vecných dôkazov spočívajúcich najmä v mobilných telefónoch a
SIM kartách, zápisnicami o zadržaných osobách - obžalovanými i nelegálnym migrantami, so závermi

znaleckých posudkov, a s ostatnými uvedenými dôkazmi, súd ustálil, že skutky uvedené v podaných
obžalobách sa stali, tieto sú trestnými činmi, a že ich spáchali obžalovaní tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu po dostatočnom dokazovaní pre náležité zistenie
skutkového stavu, po ustálení priebehu skutkového deja v súlade s vykonaným dokazovaním, v rozsahunevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel súd k záveru o vine u všetkých

obžalovaných a z uvedených dôvodov, ich uznal za vinných zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaní svojím konaním naplnili zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu.

Ustanovenie § 355 Trestného zákona chráni záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu
hranicu Slovenskej republiky. Tento záujem vyplýva z potreby kontrolovať prisťahovalectvo, brániť
pašovanie tovaru a prílevu cudzích skupín organizovaného zločinu, ako aj zotrvanie a neodvolené
zamestnávanie občanov iného členského štátu Európskej únie alebo občanov zmluvného štátu Dohody
o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemajúcich trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Štátnu hranicu Slovenskej republiky je zakázané (a to i s platnými dokladmi) prekračovať mimo

hraničnýchpriechodov.Formyparticipácienanedovolenomprevozeosôb,ktoréniesúštátnymiobčanmi
SR, alebo nemajú pobyt na území SR, cez územie SR, zahrňujú rozličné spôsoby okrem samotného
organizovania, je to ďalej činnosť smerujúca k zlegalizovaniu pobytu týchto osôb, napr. zabezpečením
ich prevozu, umožnením nedovolene sa zamestnať, prípadne zabezpečením falošného cestovného
dokladu, či dokladu totožnosti. Migranti pritom nie sú trestne zodpovední. Z hľadiska objektívnej stránky

sa vyžaduje, aby páchateľ v úmysle získať pre seba alebo iného, priamo či nepriamo, finančnú výhodu
alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je občanom SR alebo osobou s trvalým pobytom na
území SR, takéto nedovolené prekročenie štátnej hranice SR, alebo prechod cez jej územie organizoval,
umožnil alebo v ňom pomáhal. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Prihliadnuc na ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s tým, že obžalovaným ako trestne zodpovedným
páchateľom, ktorí mali viac ako 14 rokov a v čase spáchania skutkov neboli nepríčetní, teda ako
všeobecným subjektom trestného činu kvalifikovaného podľa § 355 Trestného zákona, bolo nepochybne
preukázanévyššieuvedenéprotiprávnekonanie,ktorýmnaplnilivšetkyznakyskutkovejpodstatyzločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona, po objektívnej stránke v tom, že obžalovaná Q. K. (W. S.), T.. Š., v skutku 1/v
presne nezistenom čase a mieste dňa 23.06.2006 v blízkosti štátnej hranice medzi SR a Ukrajinou,
v služobnom obvode OHK PZ Beňatina, okres Sobrance, po predchádzajúcej vzájomnej dohode Q.
S. a T. X. s doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú výhodu
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a následne prechod cez jej územie pre

najmenej 18 nelegálnych migrantov, pričom týchto mal na osobnom motorovom vozidle zn. E. M. EČ
W.-XXXAP previezť na neznáme miesto W. D., ktorým v tomto konaní pomáhal T. X., pričom zo strany
príslušníkov OHK PZ Beňatina došlo k služobnému zákroku v čase okolo 22,40 hod., pri ktorom boli
zaistení 8 občania Moldavskej republiky, pričom W. D. P. T. X. sa podarilo ujsť; v skutku 2/ v presne
nezistenomčaseamiestedňa25.07.2006vblízkostištátnejhranicemedziSRaUkrajinoumedziobcami

Choňkovce a Podhoroď, okres Sobrance, v služobnom obvode OHK PZ Beňatina, po predchádzajúce
vzájomnej dohode Q. S. s doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle získať pre seba
finančnú výhodu, nedovolené prekročenie štátnej hranice SR a následne prechod cez jej územie pre
najmenej 22 nelegálnych migrantov, pričom týchto na osobnom motorovom vozidle zn. P. R. C., EČ V.-
XXXBHprevážalnaneznámemiestoV.X.,ktorýboluvedenéhodňavčaseokolo19,00hod.príslušníkmi

NJBPNM OO - PČ Východ Prešov zadržaný spoločne s migrantmi; a obžalovaní Q. K. (W. S.), T.. Š., Q.
F., Q. T. P. V. S., v skutku 3/ v presne nezistenom čase a mieste dňa 06.09.2006 v blízkosti štátnej hranice
medzi SR a Ukrajinou v služobnom obvode OHK PZ Ubľa, okres Snina, po predchádzajúcej vzájomnej
dohode Q. S. P. T. X. s doposiaľ neznámym Ukrajincom, zorganizovali v úmysle získať pre seba finančnú
výhodu,nedovolenéprekročenieštátnejhraniceSlovenskejrepublikyanásledneprechodcezjejúzemie

pre najmenej 18 nelegálnych migrantov, pričom týchto na nezistenom osobnom motorovom vozidle dňa
07.09.2006 previezol na benzínové čerpadlo Slovnaft na Zlatých Pieskoch v Bratislave Q. F. B. Q. T.,
pričom V. S. túto činnosť zabezpečoval SIM-kartami, ktoré zakúpil na odcudzený občiansky preukaz na
meno F. Y., ktorý bol pri domovej prehliadke u menovaného zaistený.

Konaním obžalovaných bol porušený objekt trestného činu (zločinu), ktorým v danej trestnej veci podľa
§ 355 Trestného zákona štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu Slovenskej republiky.Konaním obžalovaných bola rovnako naplnená aj subjektívna stránka žalovaných skutkov - trestného
činu prevádzačstva, ktoré vyžadujú úmysel, pričom súd dospel k záveru, že v danom prípade bol
preukázaný priamy úmysel obžalovaných, teda, že obžalovaní vedeli a chceli porušiť záujem chránený

Trestným zákonom, pričom však súd konštatuje, že spáchanie trestného činu nebolo primárnym cieľom
obžalovaných, ale iba prostriedkom na dosiahnutie iného cieľa, ktorým bol bez pochýb ich vlastný
majetkový prospech, a teda súd na základe vykonaného dokazovania ustálil u všetkých obžalovaných,
že konali s priamym úmyslom.

K žalovanému trestnému činu, resp. k znakom skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa §
222 ods. 2 Trestného zákona vo vzťahu k obžalovanej Q. K., jej bolo nepochybne preukázané vyššie
uvedené protiprávne konanie, ktorým naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu (prečinu)
ktorým po objektívnej stránke je „konanie páchateľa ako osoby oprávnenej konať za toho, kto úver
poskytuje, spočívajúce v umožnení získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky určené na
jeho poskytnutie“, súd konštatuje, že v danom prípade bolo v tomto konaní obžalovanej preukázané,

že predložením žiadosti o poskytnutie úveru uviedla údaje žiadateľa Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. B. XXX, Y. V., o pracovnom zaradení a zamestnávateľovi s výškou príjmu, ktoré nekorešpondovali
so skutočnosťou a tieto vlastnoručným podpisom potvrdila ako overené aj napriek tomu, že k overeniu
nedošlo, čím ako osoba oprávnená konať v mene spoločnosti W. H., s.r.o. Bratislava, ktorá úver
poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie

aj keď vedela, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že
ho spôsobí, bola s tým uzrozumená a tak spôsobila svojím konaním škodu spoločnosti W. H., s.r.o.
Bratislava vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk), a tak umožnila uzavrieť Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX
s poškodenou spoločnosťou.

Obžalovanú zo skutku jednoznačne usvedčoval svedok Q. K., ktorého výpoveď zaznamenaná v
prípravnom konaní bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, v rámci ktorej popísal, akým spôsobom
obžalovaná na základe zmluvy o obchodnom zastúpení dňa 26.10.2004 uzavrela medzi W. H. zmluvu
v jeho mene, ktorú vypísala v rozpore s článkom 7, 11 a 12 zmluvy. Klient, t. j. svedok Q. K., jej predložil
iba občiansky preukaz, a menovaná sama uviedla do zmluvy pracovné zaradenie a zamestnávateľa ako

aj výšku príjmu, čo nekorešpondovalo so skutočnosťou a tieto vlastnoručným podpisom potvrdila ako
overené. Okrem tohto svedka bola obžalovaná zo spáchania skutku usvedčená aj samotnou zmluvou,
ktorá je súčasťou spisu ako aj potvrdením a záznamom spoločnosti W. H., ktorý poukázal na tento
nedostatok. Listinný dôkaz - fotokópia zmluvy na čl. 30-33 nasvedčuje tomu, že skutok sa stal tak, ako
je uvedené v obžalobe.

Konaním obžalovanej bol zasiahnutý objekt trestného činu (prečinu), ktorým je cudzí majetok, z ktorého
sa poskytuje úver - teda peňažné prostriedky spoločnosti W. H., s.r.o. Bratislava, a vo vzťahu k
spôsobenej škode súd konštatuje, že jej spôsobenie tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby,
preukázané bolo. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že v priebehu konania došlo k zániku

tejto obchodnej spoločnosti na strane poškodeného ku dňu 05.0.92019 bez právneho nástupcu, pretože
škoda v čase skutku spôsobená bola a poškodená spoločnosť W. H., s.r.o. si riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škodu vo výške 497,91 Eur. Neskôr podľa výpisu z Obchodného registra došlo od
04.04.2018 k zmene obchodného mena spoločnosti W. H., s.r.o., na spoločnosť Z., s.r.o. v likvidácii.
NáslednepodľaObchodnéhoregistrabolatátospoločnosťzlikvidovanáadošlokdobrovoľnémuvýmazu

spoločnosti ku dňu 05.09.2019 a z uvedeného dôvodu súd podľa § 256 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku
uznesením na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022 nepripustil Z. s.r.o. ako poškodeného v tomto
konaní a o náhrade škody z tohto dôvodu nerozhodoval, keďže subjekt - obchodná spoločnosť na strane
poškodeného zanikol ku dňu 05.09.2019 bez právneho nástupcu.

Zároveň súd konštatuje, že u obžalovanej vo vzťahu k tomuto skutku podľa § 222 ods. 2 Trestného
zákona bola naplnená aj subjektívna stránka trestného činu, a obžalovaná konala v čase uzatvárania
zmluvy s vedomím a v úmysle, porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Po zhodnotení
všetkých dôkazov zaznamenaných v prípravnom konaní, a najmä na hlavnom pojednávaní výsluchom
obžalovanej, prečítaním svedeckých výpovedí, bolo nesporne preukázané, že týmto svojím konaním Q.

S. naplnila všetky pojmové znaky prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zákona po stránke
objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej, lebo ako osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje,
umožnila úver získať tomu, o ktorom vedela, že nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v
ustanovení§34Trestnéhozákonasohľadomna§2ods.12Trestnéhoporiadku,pričomzohľadnilnajmä
spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,

ale aj samotnú osobu každého páchateľa - obžalovaného, jeho pomery, či možnosti jeho nápravy.

Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, dostatočne vysvetlil,
zhodnotil vykonané dokazovanie a vyslovil aj svoje úvahy, ku ktorým dospel, teda že obžalovaných uznal
za vinných zo žalovaných skutkov, pretože má zato, že obžalovaní svojím konaním naplnili zákonné

znaky skutkových podstát trestných činov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku po stránke
subjektívnej i objektívnej.

Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov
uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľa -

obžalovaného, jeho pomery, či možnosti jeho nápravy.

Pri trestnom čine prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona je v osobitnej časti
zákona stanovená sadzba trestu odňatia slobody 3 až 8 rokov.

Pri trestnom čine úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Trestného zákona je v osobitnej časti zákona
stanovená sadzba trestu odňatia slobody 2 až 5 rokov.

Pri posudzovaní osoby páchateľa, súd dospel k záveru, že u obžalovanej Q. K. bolo preukázané,
že za dobu od spáchania predmetného skutku, sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, pre

ktoré by bola trestne stíhaná, o čom svedčia výsledky vykonaných lustrácií, najmä odpis z Registra
trestov Generálnej prokuratúry SR a odpoveď na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry SR, kde boli
uvedené 2 záznamy, no v týchto prípadoch sa na obžalovanú hľadí akoby nebola odsúdená. V odpovedi
na lustráciu v databáze súdov STA mala obžalovaná len 1 záznam, a to túto trestnú vec. V Centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov boli nájdené 2 záznamy - o porušení predpisu o bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky s pokutou vo výške 20,- Eur. Žalované skutky sú posledným protiprávnym
konaním obžalovanej, pričom od týchto skutkov u obžalovanej nedošlo k opakovaniu protiprávneho
konania. Zo správy o povesti vyplýva, že žije s manželom a dvoma maloletými dcérami v obci K. T. a jej
správanie nebolo prerokované komisiou verejného poriadku. Obžalovaná v súčasnosti pracuje a vedie
riadny život.

U obžalovaného Q. F. bolo preukázané, že za dobu od spáchania predmetného skutku, sa dopustil
protiprávneho konania, pre ktoré bol trestne stíhaný, o čom svedčia výsledky vykonaných lustrácií,
najmä odpis z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR a odpoveď na lustráciu v rezorte Generálnej
prokuratúry SR, kde bolo uvedených až 20 záznamov. V odpovedi na lustráciu v databáze súdov STA

mal obžalovaný 20 záznamov. Obžalovaný je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v trestnej
veci Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1T/90/2019. V hodnotení ÚVV a ÚVTOS Ružomberok, v
ktorej momentálne prebieha výkon trestu odňatia slobody je hodnotený pozitívne.

U obžalovaného Q. T. bolo preukázané, že za dobu od spáchania predmetného skutku, sa nedopustil

žiadneho protiprávneho konania, pre ktoré by bol trestne stíhaný, o čom svedčia výsledky vykonaných
lustrácií, najmä odpis z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR a odpoveď na lustráciu v rezorte
Generálnej prokuratúry SR, kde boli uvedené 4 záznamy do roku 2005, no v dvoch prípadoch sa na
obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený a v dvoch prípadoch bolo rozhodnutie zrušené pri ukladaní
súhrnného trestu. V odpovedi na lustráciu v databáze súdov STA mal obžalovaný 45 záznamov. V

Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidovaných 18 záznamov o
porušení predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s pokutou vo výške od 15,- Eur do
200,- Eur. Žalovaný skutok je posledným protiprávnym konaním obžalovaného, pričom od tohto skutku
u obžalovaného nedošlo k opakovaniu protiprávneho konania. Zo správy o povesti vyplýva, že je
rozvedený, v evidencii je uvedený záznam o spáchaní priestupku z roku 2016, ďalšie skutočnosti či je

v pracovnom pomere, neboli obci známe.

U obžalovaného V. S. bolo preukázané, že za dobu od spáchania predmetného skutku, sa dopustil
protiprávneho konania, pre ktoré by bol trestne stíhaný, o čom svedčia výsledky vykonaných lustrácií,najmä odpis z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR a odpoveď na lustráciu v rezorte Generálnej
prokuratúrySR,kdeboliuvedené2záznamy,noobochprípadochsanaobžalovanéhohľadíakobynebol
odsúdený. V odpovedi na lustráciu v databáze súdov STA mal obžalovaný 34 záznamov. V Centrálnej

evidencii správnych deliktov a priestupkov nebol nájdený ani jeden záznam. Podľa správy o povesti
nebolo riešené jeho správanie. Obžalovaný v súčasnosti vedie riadny život.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Obžalovaný má právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, čo mu garantuje čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom Dohovor).
Účelom práva na konanie bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní je predovšetkým odstránenie

stavu neistoty obvineného, či je alebo nie je vinným zo spáchaného skutku, pre ktorý sa voči nemu vedie
trestné stíhanie. Doba takmer 17 rokov, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie celkom a v súdnom konaní
takmer 15 rokov, so zreteľom na vyššie uvedené zistenia nie je primeranou, preto súd dospel k záveru,
že obžalovaným prináleží určité spravodlivé zadosťučinenie v zmysle čl. 41 Dohovoru. Takýmto právnym
prostriedkom nápravy v trestnom konaní pri porušení práva na prejednanie veci v primeranej lehote je

možnosť uloženia trestu mimo trestnú sadzbu, keďže ide o mimoriadnu okolnosť prípadu (Rt 10/2011).

Práve porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote viedli súd k záveru, že u obžalovaných
je možné zmierniť tresty pod dolnú hranicu zákonnej sadzby (3 roky) ako účinný prostriedok nápravy, a
obžalovaným uložil tresty odňatia slobody vo výmere pod dolnú hranicu stanovene trestnej sadzby za

použitiazmierňovaciehoustanovenia§39ods.1Trestnéhozákonaprihliadajúcnadlhšiudobutrestného
stíhania ako na mimoriadnu okolnosť prípadu, tak ako je uvedené vyššie. Uloženie trestu v zákonnej
trestnejsadzbepouplynutí17rokovodspáchaniaskutkovnemásvojeopodstatnenieabolobyvrozpore
s § 34 ods. 1 Trestného zákona.

V súlade so zásadou individualizácie trestu preto súd prihliadal na pomery obžalovaných, ktoré
starostlivo a dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľov,
bral do úvahy ich doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v
ktorom žijú a či sa v minulosti už dopustili takého protiprávneho konania a zobral do úvahy aj samotnú
dĺžku trestného konania. Napokon súd v prípade obžalovaných ustálil, že v danej veci nie je nevyhnutné

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje

prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna
prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny
život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od
páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že

konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Pri takto charakterizovanom účele trestu, ktorého ukladanie má nielen individuálny, ale aj generálny
preventívny charakter, súd dospel k záveru, že u obžalovaných už čiastočne k individuálnej náprave

došlo s poukazom nato, že žijú pomerne usporiadaný život a ďalej nepáchajú trestnú činnosť.

U obžalovanej Q. K. súd vyhodnotil pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, že jej
priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že viedla pred spáchaním
skutku riadny život, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 h) Trestného zákona, že spáchala viac

trestných činov, a obžalovanej uložil podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a za použitia § 39 ods. 1
Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na dvadsať mesiacov, keďže spáchala dva trestné činy.
Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanej podmienečne odložil za súčasného určeniaskúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov. Takýto trest uložený obžalovanej, súd považuje za najvhodnejší
na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním.

Súd uložil obžalovanej Q. K. aj trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže sa jednoznačne preukázalo, že uvedené veci
patria obžalovanej a boli použité na spáchanie trestného činu.

U obžalovaného Q. F. súd zistil, že je toho času vo výkone trestu odňatia slobody na základe rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 1T/90/2019-1459 zo dňa 04.05.2020 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 10To/19/2020-1561 zo dňa 09.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 09.09.2020, a ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia. Z uvedeného dôvodu súd u obžalovaného upustil od uloženia
súhrnnéhotrestupodľa§42Trestnéhozákona,keďžeskôruloženýtrestpokladánaochranuspoločnosti

a nápravu obžalovaného za dostatočný.

Súd uložil obžalovanému Q. F. aj trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže sa jednoznačne preukázalo, že uvedené
veci patria obžalovanému a boli použité na spáchanie trestného činu.

U obžalovaného Q. T. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a vzhľadom na okolnosti
prípadu a vzhľadom na pomery obžalovaného za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona mu uložil
trest odňatia slobody na dvanásť mesiacov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovanému
podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov.

U obžalovaného V. S. súd rovnako nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť a vzhľadom
na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery obžalovaného za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona
mu uložil trest odňatia slobody na dvanásť mesiacov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd
obžalovanému podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov.

Súd uložil obžalovanému V. S. aj trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže sa jednoznačne preukázalo, že uvedené
veci patria obžalovanému a boli použité na spáchanie trestného činu.

V trestnej veci bolo u obžalovaného V. S. vykonané znalecké dokazovanie za účelom vyšetrenia
duševného stavu obžalovaného znaleckým posudkom č. 16/2007, č. 10/2007 z odboru zdravotníctvo
a farmácia V.. V. A. P. V.. V. Z., v ktorom znalci odporučili uložiť obžalovanému ochrannú psychiatrickú
liečbuambulantnouformou.Súdvšakvzhľadomnadĺžkukonania,resp.dlhýčasovýúsekodznaleckého
dokazovania ku dňu 19.03.2007 do rozhodnutia súdu, sa nestotožnil s týmto záverom znaleckého

posudku a obžalovanému ochranné liečenie neuložil, pretože ho t. č. považoval za nadbytočné a
nedôvodné, keď obžalovaný vedie riadny život.

Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, dostatočne vysvetlil,
zhodnotil vykonané dokazovanie a vyslovil aj svoje úvahy, ku ktorým dospel, teda že obžalovaných uznal

vinnými, pretože má zato, že obžalovaní svojím konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku po stránke subjektívnej i objektívnej.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté v pomere hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijaljeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v
jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie

lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora
sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.