Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202471
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723202471.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Y.. T. Y., B.. X.X.XXXX, O. X. X. XXX,
Š. C. U., zastúpeného: JUDr. Tomáš Dopita/ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Vazovova 6838/9B, Bratislava,
proti žalovanému: N.. L. Č., B.. XX.X.XXXX, O. X. W. L. U. XXX, zastúpenému advokátkou: Doc. JUDr.
Lilou Bronislavou Pavelkovou, PhD., so sídlom Jesenského 12, 811 02 Bratislava, o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. októbra 2023, č.k. 4C/44/2023
- 101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné
právo v prospech navrhovateľa na zabezpečenie pohľadávky vo výške 110 000,- eur s príslušenstvom,
ktorá vznikla z titulu zmlúv o pôžičke zo dňa 11.5.2020 a zo dňa 10.2.2020, a to na nehnuteľnosť
v katastrálnom území W. L. U., C. W. L. U., okres U., zapísanú na LV č. XXX a to na pozemok
parcela registra "S." číslo XX/X, o výmere 460 m2, druh pozemku Záhrada, nehnuteľnosť v katastrálnom
území W. L. U., C. W. L. U., C. U., zapísanú na LV č. XXX a to na pozemok parcela registra "S."

číslo XX/X, o výmere 305 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie a na nehnuteľnosť v
katastrálnom území W. L. U., C. W. L. U., C. U., zapísanú na LV č. XXX a to na stavbu so súpisným
číslom XXX, druh stavby Rodinný dom, popis stavby Rodinný dom, postavenú na pozemku parcela
registra "." číslo XX/X, o výmere 460 m2, druh pozemku Záhrada. Vo zvyšku návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol a zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súčasne konanie (vo veci samej) prerušil do právoplatného skončenia konania

o zaplatenie 111 000,- eur s prísl., vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb 3/2022.

2. Poukázal na to, že žalobou, doručenou súdu dňa 5.10.2023, sa žalobca vo veci samej domáha
určenia, že kúpna zmluva, uzavretá medzi predávajúcim Y.. T. Č., B.. X.XX.XXXX, O. L. W. X, B.,
Slovenská republika, občan SR a žalovaným N.. L. Č., B.. XX.X.XXXX, trvalý pobyt W. L. U. XXX,
W. L. U., Slovenská republika, občan SR, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, nachádzajúcich

sa v katastrálnom území W. L. U., C. W. L. U., C. U., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby -
rodinný dom, popis stavby - rodinný dom, postavenej na pozemku s parcelným číslom XX/X, pozemku
parcely registra "S." s parcelným číslom XX/X o výmere 460 m2, druh pozemku - záhrada, pozemku
parcely registra "S." s parcelným číslom XX/X o výmere 305 m2, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie a ktorých vklad bol Okresným úradom Senec, katastrálny odbor povolený pod sp. zn.:

V-5286/2023 zo dňa 22.9.2023-188/23, je voči žalobcovi neúčinná. Súčasne so žalobou vo veci samej
sa žalobca /ako navrhovateľ/ domáha, aby súd zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo natýchto nehnuteľnostiach, vo vlastníctve žalovaného až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
do výšky sumy 150 000,- eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Navrhovateľ tiež žiadal, aby súd
žalovanému neodkladným opatrením zakázal nakladať s nehnuteľnosťami a to spôsobom, smerujúcim

k ich zaťaženiu a/alebo scudzeniu, ako aj inému konaniu, majúcemu za následok zníženie ich hodnoty.
Žalobca /navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia v rámci skutkových
tvrdení, odôvodňujúcich návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný je
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. L. U., C.
W. L. U., C. U., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny

odbor. Žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Lifetech Scentum s.r.o., dňa 10.2.2020 zmluvu o
pôžičke v písomnej forme, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 55 000,-
eur žalobcom uvedenej spoločnosti (pôžička 1) a táto bola poskytnutá spoločnosti bezhotovostnými
prevodmi v prospech bankového účtu, a to suma vo výške 15 000,- eur dňa 11.2.2020, suma vo výške
20 000,- eur dňa 12.2.2020 a suma vo výške 20 000 eur dňa 17.2.2020. Spoločnosť sa zaviazala
túto pôžičku 1 spolu s úrokom vo výške 20 000,- eur vrátiť do dňa 10.9.2020. Y.. T. Č. ako ručiteľka

prevzala ručenie za splnenie záväzku spoločnosti s tým, že ak spoločnosť nesplní riadne a včas čo i
len čiastočne svoj záväzok voči žalobcovi titulom pôžičky 1, zaväzuje sa uspokojiť pohľadávku žalobcu
namiesto spoločnosti (článok V. bod 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 10.2.2020). Žalobca so spoločnosťou
tiež uzatvoril dňa 11.5.2020 zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ktorej predmetom bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 55 000,- eur žalobcom spoločnosti (pôžička 2), táto bola poskytnutá

spoločnosti bezhotovostnými prevodmi v prospech bankového účtu, a to suma vo výške 10 000,- eur
dňa 15.5.2020, suma vo výške 20 000,- eur dňa 18.5.2020, suma vo výške 20 000,- eur dňa 19.5.2020
a suma vo výške 5 000,- eur dňa 21.5.2020. Spoločnosť sa zaviazala pôžičku 2 spolu s úrokom vo
výške 20 000 eur vrátiť do 12.12.2020. Ručiteľ prevzal ručenie za splnenie záväzku spoločnosti s
tým, že ak spoločnosť nesplní riadne a včas čo i len čiastočne svoj záväzok voči žalobcovi titulom

pôžičky 2, zaväzuje sa ručiteľ uspokojiť pohľadávku žalobcu namiesto spoločnosti (článok V. bod 1
zmluvy o pôžičke zo dňa 11.5.2020). Z celkovej dlžnej sumy (istina), ktorá predstavuje sumu vo výške
150 000,- eur, neuhradila spoločnosť ani ručiteľ do dnešného dňa ani časť dlžnej sumy. Vo vzťahu k
ručiteľovi vedie žalobca súdny spor o zaplatenie na Mestskom súde Bratislava III. sp. zn. 25Cb/3/2022.
V závere pojednávania zo dňa 3.7.2023 vyjadril konajúci súd predbežný právny názor, na podklade

ktorého konštatoval dôvodnosť žalovaného nároku vo vzťahu k ručiteľovi, ktorý je dcérou žalovaného. E-
mailomzodňa24.7.2023,adresovanýmprávnemuzástupcovižalobcu,prejavilaY..J.Č.(matkaručiteľa)
snahu o mimosúdnu dohodu spôsobom, v rámci ktorého uznáva žalovaný nárok, pričom tento návrh bol
odmietnutý, na podklade čoho bola zo strany J. Č. telefonicky komunikovaná informácia, že žalobca aj
v prípade úspechu nedostane žiadne plnenie. Žalovaný je podľa údajov katastra výlučným vlastníkom

nehnuteľností, ktoré nadobudol od ručiteľa T. Č. v období 9/2023 na podklade kúpnej zmluvy, aj keď
k takému právnemu úkonu nebol žiaden dôvod, a to aj napriek tomu, že na nehnuteľnostiach viazne
ťarcha - záložné právo v prospech 365.bank, a.s., na zabezpečenie úveru podľa zmluvy P.-XXXX/XXXX
zo dňa 19.4.2022. Nehnuteľnosti pôvodne výlučne vlastnil ručiteľ, ako žalovaný v osobitnom konaní.
Tzn. že ručiteľ previedol nehnuteľnosti na žalovaného, otca, podľa názoru žalobcu nanajvýš účelovo,

za neznámu výšku odplaty (vr. spôsobu jej poukázania). Žalobca má za to, že prevod vlastníckeho
práva zo strany ručiteľa, ako dcéry na žalovaného, otca, je špekulatívny, pričom odplatnosť (relevantná,
za trhových podmienok) je nanajvýš pochybná. Ručiteľ (a dlžník) v osobitnom sporovom konaní Y.. T.
Č. sa vyššie uvedeným konaním zbavila svojich nehnuteľností, ktoré vlastnila, prevodom v prospech
žalovaného, ktorý je jej otcom. Tieto by v budúcnosti mohli slúžiť na uspokojenie nároku žalobcu.

Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy v konaní vedenom pod V-5286/2023-188/23
zo dňa 22.9.2023. Žalobca, ako veriteľ, vníma obavu z účelového postupu žalovaného a jeho dcéry
a manželky, ktorá celkom zjavne pristúpila k scudzovaniu nehnuteľností účelovo na blízku osobu,
pričom týmto postupom sa bonitný a speňažiteľný nehnuteľný majetok ručiteľa po judikovaní pohľadávky
stáva pre žalobcu nedosiahnuteľný, čím by sa zmarila možnosť jeho uspokojenia. Ručiteľ nevlastní iný

majetok v hodnote, ktorá by bola spôsobilá uspokojiť pohľadávku veriteľa v zmysle a podľa obsahu
zmluvy a podanej žaloby a teda vzniká dôvodná obava, že sa môže opísaným postupom, ktorý
zodpovedá rozbehnutým reálnym procesom, účelovo zbavovať majetku (formou scudzenia), a kedy
v prípade úspechu žalobcu v osobitnom súdnom spore, vedenom Okresným súdom Bratislava III.
o zaplatenie 150 000,- eur s príslušenstvom, môže byť exekúcia ohrozená/zmarená. Nakoľko ide o

rodinných príslušníkov, má obavu (a táto obava je skutočne posilnená už uskutočneným právnym
úkonom medzi rodinnými príslušníkmi, na ktorý môže nadväzovať ďalší právny úkon), že po zistení
skutočnosti, že voči žalovanému bola tiež podaná žaloba, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, sa
tento môže pokúsiť previesť nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby; čomu chce možným rozhodnutímnapodkladetohtopodaniazabrániť.Súdsipreúčelyposúdenianávrhunanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia a súčasne za účelom posúdenia ďalšieho procesného postupu /ex offo prerušenia konania
vo veci samej/ vyžiadal od Mestského súdu Bratislava III. zo spisu 25Cb 3/2022 žalobu a zápisnicu

z pojednávania zo dňa 3.7.2023. Na základe uvedeného, vychádzajúc najmä z ust. § 324 a nasl.
C.s.p., § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 C.s.p., v spojení s ust. § 324 a nasl. C.s.p., dospel prvoinštančný
súd k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné čiastočne vyhovieť.
Zdôraznil, že účelom neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia je bezodkladná potreba úpravy
pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len

dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje
osvedčenie existencie dôvodnej obavy navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že exekúcia bude
ohrozená. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že
existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, pričom je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej

potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho
opatrenia smeruje /t.j. odporcu/, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia /t.j. navrhovateľ/, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej,
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu, je povinná strana,

podávajúca návrh a to opisom rozhodujúcich skutočností, v spojení k návrhu pripojenými listinnými
dôkazmi. Osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného, či zabezpečovacieho
opatrenia, súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Pre vyhovenie
návrhu teda musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v

podobe najmä zriadenia záložného práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Ide
o osvedčovanie tvrdených skutočností. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predmetného opatrenia a jeho návrh by teda
mal obsahovať všetky náležitosti vrátane listinných dôkazov, osvedčujúcich jeho tvrdenia, umožňujúce

jeho meritórne vybavenie. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to
zriadenímzáložnéhoprávanašpecifikovanýmajetokdlžníkanazabezpečeniejehopohľadávky,ktoráby
mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo ohrozenia/zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh
zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv

na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Z charakteru
zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup, stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň
základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Poukázal na to, že žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude
ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia
mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený

je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Ústavný súd SR zaujal právny názor, podľa ktorého:
"Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu

konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť
rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie.
Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu takstriktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností
dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde
odvolacom. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu,
ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežneupravujepomerystránsporu,pričomjedôležité,žejepovinnýposkytnúťochranutomu,ktosa
vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje" /

m. m. IV. ÚS 257/2010/;uznesenie US SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo dňa 4.8.2020. Zdôraznil, že pred
nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je
primeranýnavrhovateľomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov/zásadatzv.
primeranosti zásahu/. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí
súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu

zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu
a požiadavku proporcionality. Odôvodnenosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu v danej veci skúmal
primárne prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko existuje dôvodná obava, že
exekúcia žalobcom požadovaného rozhodnutia vo veci samej bude ohrozená. Z tohto titulu je potrebné

na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu /konkrétne však len do výšky sumy 110 000,- eur s
prísl., titulom zmlúv o pôžičkách zo dňa 10.2.2020 a 11.5.2020/ zriadiť v jeho prospech záložné právo na
označených nehnuteľnostiach, pričom z listinných dôkazov predložených žalobcom mal osvedčené, že
tieto nehnuteľnosti sú ku dňu rozhodovania súdu o zabezpečovacom opatrení vo vlastníctve žalovaného
v podiele 1/1, z titulu v tomto konaní odporovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Z pripojených

písomných zmlúv o pôžičkách v spojení s výpismi z bankového účtu dlžníka a márnych výziev na
splnenie záväzkov, mal ďalej za osvedčené, že žalobca má voči Y.. T. Č., podľa výpisu z LV č. XXX W.. Ú..
W. L. U. zo dňa 21.12.2022 výlučnej vlastníčke predmetných nehnuteľností prinajmenšom do 22.9.2023,
jehoručiteľke,žalovateľnúpeňažnúpohľadávku,vzniknutúnazákladezmlúvopôžičkezodňa11.5.2020
a zo dňa 10.2.2020, poskytnutých vo výške 2 x 55 000,- eur s dojednaným úrokom z pôžičiek 2 x 20

000,- eur. Z označených listov vlastníctva mal za osvedčené, že k prevodu predmetných nehnuteľností
z ručiteľa na žalovaného došlo v období od 18.2.2022 do 29.9.2023. Ku dňu tohto rozhodnutia žalobca
nedisponuje touto pohľadávkou v zmysle jej vykonateľnosti, jej judikovania sa domáha žalobou zo dňa
27.9.2021 v inom, samostatnom konaní, vedenom aktuálne na Mestskom súde Bratislava III pod sp.
zn. 25Cb 3/2022 proti žalovaným: dlžníkovi spoločnosti Lifetech Scentrum s.r.o. a ručiteľom Y.. T. Č.N.

H. Y.. J. Č.. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.7.2023 ručitelia prostredníctvom právneho
zástupcu nepopreli existenciu pohľadávok žalobcu zo zmlúv o pôžičkách, namietli len dojednaný úrok
pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Uvedeným mal osvedčenú existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi
stranami sporu, ktorému žalobca požaduje poskytnutie neodkladnej ochrany, teda splnenie prvej zo
zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalšia zákonom určená podmienka

je, že pri existencii peňažnej pohľadávky veriteľa možno žiadať súd o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, čo rovnako súd považuje v tomto prípade,
za žalobcom osvedčené prostredníctvom skutkových tvrdení žalobcu v spojení s priloženými listinnými
dôkazmi, osvedčujúcimi, že voči druhému ručiteľovi žalobcu Y.. J. Č. /ktorá je inak aj spoločníkom
a súčasne konateľom spoločnosti Lifetech Scentrum s.r.o., dlžníka žalobcu/ sa už vedie exekučné

konanie o vymoženie pohľadávky 110 000,- eur s prísl /ku dňu 13.12.2021 celková pohľadávka spolu s
trovami konania a trovami exekúcie predstavuje už sumu 162 695,86 eur/ exekučným titulom platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Up/1624/2021 zo dňa 19.10.2021, tiež že je na
majetok žalovaného /týkajúci sa predmetných nehnuteľností už zriadené záložné právo v prospech
365.bank, a.s., Bratislava, na zabezpečenie úveru podľa zmluvy P.-XXXX/XXXX zo dňa 19.4.2022,

353/22, z čoho možno konštatovať dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie žalobcu voči žalovanému.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality
a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nie je úmyslom žalovaného
s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam akokoľvek nakladať, zásah do jeho práva,
spočívajúceho v zriadení záložného práva, nebude mať na neho žiaden /teda ani negatívny/ dopad;

právo užívať a požívať žalovaného nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia nebude dotknuté.
Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality /kedy žalovaný nebude neprimerane
obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu/ sa javí,
že nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia môže splniť svoj účel, sledujúci zabezpečeniedočasnej ochrany práv žalobcu pri osvedčení miery pravdepodobnosti nároku vo veci samej. Keďže
bol pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení viazaný označeným predmetom zabezpečenia, ale
aj označeným rozsahom zabezpečovanej pohľadávky a nie je oprávnený v tomto konaní prejudikovať

výsledok konania, vedeného na Mestskom súde Bratislava III. /teda či pohľadávka žalobcu bude
judikovaná v plnej výške, vrátane zmluvne dojednaného úroku z pôžičiek v sume 40 000,- eur, vzhľadom
na obranu tam žalovaných 2,3 /ručiteľov/, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšku,
t.j. v časti výšky istiny zabezpečovanej pohľadávky, ako rozdielu medzi sumou 150 000,- eur a reálne
poskytnutou sumou pôžičiek 111 000,- eur, zamietol. Vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia

vovzťahukzabezpečovaciemuopatreniuvyjadrenúv§343ods.3C.s.p.žalovanémuneuložilpovinnosť
nenakladať s nehnuteľnosťami v navrhovanom znení /spôsobom, smerujúcim k ich zaťaženiu a/alebo
scudzeniu, ako aj inému konaniu majúcemu za následok zníženie ich hodnoty/, nakoľko žalobca
neosvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením
nie sú splnené. Preto návrh žalobcu, ktorým sa domáhal popri nariadení zabezpečovacieho opatrenia
aj nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu exekúcie na uspokojenie

peňažnejpohľadávkyzamietolspoukazomnaprednostnúalternatívuzriadeniazáložnéhoprávapodľa§
343 C.s.p. Poukázal tiež na to, že pokiaľ sa žalobca v konaní vo veci samej domáha určenia neúčinnosti
kúpnej zmluvy, uzavretej, medzi ručiteľom žalobcu Y.. T. Č., ako predávajúcou a žalovaným /N.. L.
Č./ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam
dôvodiac, že ručiteľ nemá iný majetok, z ktorého by bol schopný uspokojiť v budúcnosti judikovanú

pohľadávku v konaní, vedenom na Mestskom súde Bratislava III. pod sp. zn. 25Cb 3/2022, ide o
nárok, vyplývajúci z ust. § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tretích osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla

poznať. Zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je
voči žalobcovi neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky. Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 ako esenciálny zákonný predpoklad prípustnosti
a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vymedzuje hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorý je potrebné interpretovať tak, že žalobca je

povinný tvrdiť a osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy
právnych vzťahov medzi nimi, t. j. žalobca musí prostredníctvom označených dôkazov v návrhu umožniť,
aby súd zistil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie
a neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako
je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Preto pred nariadením neodkladného opatrenia, v celkovom kontexte
požadovanej procesnej ochrany bolo nevyhnutné posúdiť v prvom rade to, či žalobca hodnoverne
osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, vyplývajúceho z hmotného práva, ktorému sa

má poskytnúť predbežná právna ochrana. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu
rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa
dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove
vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe
potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ /žalobca v tomto konaní/ môže na základe exekučného

titulu, vydaného proti dlžníkovi /v danom prípade aj voči ručiteľovi Y.. T. Č., ako jednej zo žalovaných
v inom osobitnom konaní, vedenom na Mestskom súde Bratislava III./, domáhať výkonu exekúcie
postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a
to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.
V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto

určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom,
ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovhomajetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z
odporovateľného právneho úkonu. Napokon, právnym dôsledkom úspešného odporovania právnemu
úkonu, ukracujúcemu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je možnosť veriteľa požadovať

jej uspokojenie nielen z tohto, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale v
prípade, že to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu aj voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech
(§ 42b ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka). S poukazom na uvedené v napadnutej časti nariadil
navrhované zabezpečovacie opatrenie. O prerušení konania rozhodol podľa § 164 C.s.p.

3. Proti tomuto uzneseniu podal do výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné
podmienky a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukázal na to, že zmluvy o pôžičkách boli skutočne uzatvorené. Avšak, s ohľadom na
detaily skutkových okolností a konania žalobcu, je presvedčený, že predmetné zmluvy sú absolútne

neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (iba napr. úroková sadzba presahuje 36% za obdobie 7
mesiacov). Vyhlásenia predmetných právnych úkonov za neplatné sa domáha v konaní 25Cb/3/2022
vzájomnou žalobou. Voči žalobcovi bolo za jeho konanie súvisiace s týmito zmluvami podané trestné
oznámenie. Po uzatvorení zmlúv o pôžičkách, uzavrel žalobca so spoločnosťou Lifetech Scentum s.r.o.
(ďalej len "LS") záložnú zmluvu na tovar vo vlastníctve spoločnosti na účel zabezpečenia záväzkov aj z

predmetných zmlúv. Hodnota tovaru bola zmluvnými stranami dohodnutá na 500.000,- EUR. Tento tovar
je stále vo vlastníctve LS. Žalobca síce namieta jeho hodnotu, je však nepochybné, že hodnota stále
prevyšuje záväzok na ktorý žalobca v žalobe odkazuje. LS si v konaní 25Cb/3/2022 uplatňuje nárok
na náhradu škody voči žalobcovi, ktorý ako konateľ spôsobil spoločnosti škodu vo výške minimálne
74.000,- EUR. Odporovacia žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie základných zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Vyjadrenie
žalovaného s odôvodnením je súčasťou spisu. Zdôraznil, že ustanovenie § 343 ods. 1 C.s.p. určuje
podmienky za ktorých je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Tieto podmienky musia byť splnené
zároveň, inak nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Opatrenie musí byť smerované voči
veciam, právam, alebo majetkovým hodnotám dlžníka a musí byť obava, že exekúcia bude ohrozená.

Výklad, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť vo vzťahu k odporovacej žalobe, je ústavne
konformný, čo potvrdil aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. II. ÚS 43/2018. Okrem skutočnosti,
že zabezpečovacie opatrenie nesmeruje proti dlžníkovi (ani ručiteľke), ale tretej osobe, je dôležitou
nesplnenou podmienkou, aj podmienka obavy ohrozenia exekúcie. Zdôraznil, že v predmetnom konaní
nie je ešte vo veci rozhodnuté. Právny titul, výška pohľadávky a dokonca aj jej existencia voči ručiteľke

T. Č. sú sporné a predmetom prebiehajúceho súdneho konania. Z uvedeného je nepochybné, že nie
je vôbec isté či vôbec príde k exekúcii voči T. Č.. Zároveň preukázal, že na zabezpečenie pohľadávok
uzatvoril dlžník LS so žalobcom záložnú zmluvu na tovar v hodnote prevyšujúcej pohľadávku. Ako súd
správne zdôraznil, je potrebné vykonať test proporcionality pri posudzovaní podmienok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Nariadiť zabezpečovacie opatrenie zasahujúc do práv tretej osoby s

odôvodnením obavy ohrozenia exekúcie je možné iba v prípade, že je toto ohrozenie exekúcie absolútne
nespochybniteľné. V tomto prípade však nie je ani isté či vôbec príde k exekúcii, či vôbec je ručiteľské
vyhlásenie ručiteľky platné, ani či je odporovacia žaloba dôvodná. Je očividné, že neexistuje dostatočná
obava z ohrozenia nepravdepodobnej budúcej exekúcie voči ručiteľke. Určite nie dostatočná na zásah
do práv tretej osoby (v rozpore so zákonom a judikatúrou ÚS SR). Súd sa v odôvodnení odvoláva

na spis v konaní 25Cb/3/2022. Z uvedeného spisu je zjavné, že bola uzatvorená záložná zmluva
na tovar vo vlastníctve dlžníka LS. Jednou zo základných zákonných podmienok na oprávnenosť
odporovacej žaloby je, že prišlo k ukráteniu veriteľa. Aby táto podmienka bola naplnená, je potrebné
preukázať,žepohľadávkuveriteľaniejemožnéuspokojiťzinéhomajetkudlžníka.Pokiaľtátopodmienka
nie je naplnená (a dostatočne dokázaná), nie je odporovacia žaloba dôvodná. Pokiaľ je odporovacia

žaloba nedôvodná, nemôže súd v danej veci nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Veriteľ zabezpečil
svoju pohľadávku voči dlžníkovi záložným právom na tovar vo vlastníctve dlžníka a uznal jeho
hodnotu. Záložným právom je zabezpečená celá pohľadávka (aj v spornej výške, ktorú prezentuje
žalobca). Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia neriešil existenciu záložnej
zmluvy. Existencia záložnej zmluvy dokazuje, že nie je naplnená objektívna stránka odporovateľnosti

právneho úkonu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ja zásah do práv osôb, zásah, ktorý musí byť
dôvodný a zákonný. V tomto konaní je to zásah do práva tretej osoby, čo ešte zvýrazňuje dôležitosť
podmienky bezodkladnej potreby na úpravu pomerov. Zákon a judikatúra ÚS SR nedovoľujú nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k odporovacej žalobe. V konaní 25Cb/3P/2022 sa rieši otázkapohľadávky vedenej voči veriteľovi LS. Rieši sa otázka výšky pohľadávky (sporné sú nielen úroky, ale
aj nárok LS voči žalobcovi z titulu náhrady škody) a platnosť zmlúv o pôžičke. Predmetná pohľadávka
je zabezpečená záložným právom na tovar vo vlastníctve dlžníka. Jeho hodnota je uznaná dlžníkom

a prevyšuje výšku pohľadávky. Ručiteľský vzťah je sporný a pokiaľ súd potvrdí neplatnosť zmlúv
o pôžičkách, tak zanikne aj ručenie T. Č.. Odporovacia žaloba je nedôvodná a žalobca nedokázal
preukázať základné zákonné podmienky na jej odôvodnenie. Zásah do práv tretej osoby, ktorá nie je
dlžníkom, za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá je sporná čo do titulu, to do výšky (a zabezpečená
záložným právom na majetok dlžníka), pre účel ochrany neexistujúcej (a nepravdepodobnej) exekúcie

voči ručiteľke, ktorej ručenie je sporné, a to celé vo vzťahu k nedôvodnej odporovacej žalobe, voči osobe
kde to zákon (a judikatúra ÚS SR) nedovoľuje, je absolútne neprimerané a neprijateľné. Žiadal preto
odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca odvolanie nepodal a vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že zmluvy o pôžičke majú byť

absolútne neplatné z dôvodu, že majú byť v rozpore s dobrými mravmi je nepochopiteľné, nakoľko návrh
výšky úroku prišiel práve zo strany dlžníka (manželky žalovaného) a obsah zmluvy mala možnosť pred
podpisom pripomienkovať v predstihu v radoch dní. Uvedený postup bol zo strany dlžníka (manželky
žalovaného) aplikovaný podľa vlastného tvrdenia obsiahnutého v trestnej veci vedenej OR PZ VA IV
pod ČVS: ORP-448/3-VYS-B4-2023, kedy si mali finančné prostriedky vo výške 70.000,00 EUR požičať

od p. G. B. v období 23.01.2020 s tým, že tieto vrátia do 23.08.2020 s dohodnutým úrokom 35.000,00
EUR. Ako sám pán B. v danej trestnej veci vypovedal, citujeme, "úrok si navrhli vysoký lebo potrebovali
peniaze a banka im ich nedala". Ide teda o spôsob obstarávania prostriedkov zo strany dlžníka, ktorý s
prísľubom vysokej výhodnosti zvykne žiadať finančné prostriedky (pozn. navyše v čase, keď je osoba
konateľa a zároveň ručiteľa v čase preberania ručiteľského záväzku exekvovaná) a následne vznášať

námietky k výške úrokov. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný nesprávne vykladá obsahovú náležitosť
v podobe "určenia najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje" v záložnej zmluve a
tvrdí, že ide o hodnotu zálohu, pričom žalobca má za to, že ide o nesprávny výklad, a teda aj irelevantnú
námietku žalovaného. Nejde teda o hodnotu zálohu, hodnota zálohu je v skutočnosti nepatrná, pričom
o jej výške dlžník žalobcu ako veriteľa zavádzal, nakoľko spoločnosť Lifetech Scentum, s.r.o. nikdy o

tovare v hodnote 500.000,00 EUR neúčtovala, čo je zrejme z verejne dostupných účtovných závierok.
Snaha o uplatňovanie nároku na náhradu škody, ktorý však popiera, nakoľko takýto nárok nejestvuje,
je účelová a nepreukázaná. Navyše, v záveroch ostatného pojednávania v sporovej veci "o zaplatenie"
to mal byť podľa žalovaného na podklade jeho vlastných tvrdení práve sám žalovaný, čo mal odovzdať
tovar tretej osobe a J.. Č. (jeho manželka) mala tovar následne v rozpore so zákonom a s omeškaním

fakturovať, pričom nie je zrejmé, komu a ako mala byť táto faktúra doručovaná. Nakoľko pri žiadnom
odovzdaní nebol a ani o tom nemá vedomosť, akékoľvek zavinenie odmieta a vzhľadom na tendenciu
žalovaného si skutkový stav dotvárať podľa vlastného uváženia ako mu to vyhovuje, prípadne ako sa
dohodne s rodinnými príslušníkmi ako žalovanými v sporovej veci o zaplatenie, vrátane nepochopenia/
dezinterpretácie právneho a skutkového stavu, vyjadruje pochybnosť o akomkoľvek dodaní (nie je

zrejmé o dodanie čoho a v akom množstve a za akých podmienok malo dôjsť). Čo sa týka výkladu v časti
pasívnej vecnej legitimácie, je zrejmé, že majetok, ktorý na žalovaného prešiel, bol majetkom dlžníka
(blízkej osoby, dcéry žalovaného). Ak by sme pripustili výklad žalovaného, zabezpečovacie opatrenie by
stratilo akýkoľvek význam. Pri využití inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa pracuje s určitou mierou
pravdepodobnosti, ktorej posúdenie je na strane súdu, vrátane testu proporcionality, s ktorého závermi

prijatýmisúdomvyjadruježalobcasúhlas.Vprípade,žebysmehovorilioprávoplatneskončenomkonaní
logicky by pristúpil k podaniu návrhu na exekúciu (pozn. ak by dlžník, v tomto prípade dcéra žalovaného
na tohto majetok nepreviedla). Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto žalobca považuje za správne a
právne udržateľné.

5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov
podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8. Podľa § 343 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať
až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa primerane použijú
ustanovenia o neodkladnom opatrení, čo je odôvodnené príbuznosťou oboch inštitútov, ktoré oba slúžia
na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. Účelom zabezpečovacieho
opatreniajerýchlaúpravaprávnychpomerovstránsporupreprípad,žebymohlabyťexekúciaohrozená.

Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby bola
osvedčená odôvodnená hrozba zmarenia výkonu exekúcie uplatňovanej pohľadávky.

11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pre účely rozhodnutia o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať nárok žalobcu za osvedčený. V tomto smere

trebapovažovaťzaneopodstatnenénámietkyžalovanéhovodvolaní,ktorýzviacerýchdôvodovnamieta
neplatnosť zmluvy o pôžičke, ktorá podľa tvrdenia žalobcu bola poskytnutá obchodnej spoločnosti
Lifetech Scentum s.r.o. a ktorá bola zabezpečená ručením Y.. T. Č., pričom s poukazom na to
namieta aj opodstatnenosť žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca proti nemu domáha vyslovenia
neúčinnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej od ručiteľky Y.. T. Č. nadobudol predmetné nehnuteľnosti. Z

obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca v rozsahu nevyhnutnom pre účely nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia náležite svoj nárok, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením zabezpečovacieho
opatrenia osvedčil predloženými listinnými dôkazmi, pričom na základe predložených listín nemožno
považovať uplatnenie nároku žalobcom za zjavne nedôvodné, či šikanózne a otázka existencie nároku
žalobcu(vrátaneposkytnutiačiexistenciepôžičkyasúvisiacehoručiteľskéhozáväzkuY..T.Č.)môžebyť

náležitezodpovedanáažvkonanívovecisamejnazáklade riadnevykonanéhodokazovaniaaprávneho
posúdenia sporu, a preto je predmetná argumentácia žalovaného v odvolaní pre účely rozhodnutia o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia v preskúmavanej veci bez právneho významu.

12. Za opodstatnenú však odvolací súd považuje námietku žalovaného, že v danom prípade, kedy

navrhovaným zabezpečovacím opatrením žalobca žiada poskytnúť ochranu exekúcii jeho nároku
uplatneného vo veci samej, v ktorej sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou
ručiteľka Y.. T. Č. na žalovaného previedla vlastníctvo predmetných nehnuteľností, na zriadenie
záložného práva zabezpečovacím opatrením neboli splnené podmienky.

13. Súd je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia viazaný opisom
rozhodujúcich skutočností navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a v tejto súvislosti musí mať na
zreteli aj účel, ktorý sa má podľa návrhu nariadením zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť. V tejto
súvislosti musí súd prihliadať aj na to, že hoci podanie žaloby vo veci samej na uplatnenie nároku,
ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, resp. ktorého nútenú exekúciu má

takto zriadené záložné právo zabezpečiť, nie je podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
(primerane § 336 C.s.p.), ak žalobca navrhované zabezpečovacie opatrenie sám spojí s konaním vo
veci samej, sú predpoklady na jeho nariadenie splnené iba v prípade, ak má byť zabezpečená exekúcia
rozhodnutia vo veci samej (a nie rozhodnutia v inom konaní).

14. Vyššie uvedené závery majú v prejednávanej veci ten dôsledok, že pokiaľ žalobca sám spája
ním navrhované zabezpečovacie opatrenie v konaní vo veci samej, v ktorej sa domáha vyslovenia
neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou ručiteľka Y.. T. Č.N. na žalovaného previedla vlastníctvo predmetných
nehnuteľností, nie je možné návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením vyhovieť,
pretože jeho zriadenie objektívne v žiadnom smere nemôže zabezpečiť žalobcovi exekúciu rozhodnutia

vo veci samej, ktorým by súd žalobe vyhovel. Pokiaľ je aj podľa dôvodovej správy zákonodarcu
k ustanoveniu § 343 C.s.p. účelom zabezpečovacieho opatrenia poskytnutie možnosti reálneho
zabezpečenia veriteľa (žalobcu) ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie
peňažnej pohľadávky, nie je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na mieste v spojitosti s konaním,ktorého výsledkom nie je uloženie povinnosti na plnenie, teda ani v konaní o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu. V súvislosti s účelom zabezpečovacieho opatrenia treba osobitne zdôrazniť, že
v zmysle citovaného ustanovenia zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkaibanazabezpečeniepeňažnejpohľadávky
veriteľa, ktorá však v tomto prípade predmetom konania nie je. Takýto výklad za možný, legitímny
a ústavne konformný považuje vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky
(porov. uznesenie ÚS SR č.k. II. ÚS 43/2018-18 zo dňa 18. januára 2018). Súd prvej inštancie správne
zdôraznil, že odporovacia žaloba je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej

pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, pričom právnym dôsledkom úspešného
odporovania právnemu úkonu je možnosť veriteľa požadovať jej uspokojenie nielen z tohto, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale v prípade, že to nie je možné,
má veriteľ právo na náhradu aj voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Samotné právoplatné rozhodnutie o odporovacej žalobe však ani v prípade

nemožnosti uspokojenia z ušlého majetku nie je exekučným titulom žalobcu priamo proti žalovanému,
no iba prostriedok na vymoženie pohľadávky ktorú má proti dlžníkovi alebo ručiteľovi. Zabezpečovacie
opatrenie v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu tak nie je spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie jeho
účelu a táto skutočnosť potom bráni jeho nariadeniu. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že ak
je v súvislosti s odporovateľnosťou právneho úkonu osvedčené, že tu existuje hrozba, že žalovaný,

ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech, predmet daného úkonu scudzí, či inak sťaží alebo zmarí
uspokojenie pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda exekúcie, priamo z predmetu odporovateľného úkonu,
je pri splnení ostatných predpokladov plne na mieste nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa
žalovanému zakáže scudzenie či iná dispozícia, ktorá by mohla mať za následok zhoršenie postavenia
žalobcu pri exekúcii jeho peňažnej pohľadávky. Práve v tomto prípade pritom ide o situáciu predvídanú

ustanovením § 324 ods. 3 C.s.p., teda situáciu, kedy účel sledovaný žalobcom nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, vychádzajú z opačného a nesprávneho záveru, pričom však žalobca
v tejto časti odvolanie nepodal.

15. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe odvolacích námietok žalovaného a
obsahu spisu dospel potom odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené všetky
zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej
inštancie podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, v napadnutej časti
podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o nich rozhodne
súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolaciehosúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).