Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3719202060.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore v spore žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX/XXX, D., zast.
LEGAL POINT s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ul. Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO:
47 253 495, proti žalovaným: 1/ E. A., nar. XX.X.XXXX a 2/ F. E. A., G. G., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom
B. C. XXX/XXX, D., obaja zast. E. A. H., advokátkou so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO: 42
137 535, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. februára 2023, č.k. 13C/28/2019-327, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/
oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
proti žalobcovi v rozsahu 21,84 %.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že štátu p r

i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 60,92 % a proti žalovaným 1/ a 2/
povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 39,08 %.

III. Žalovaným 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: D., obec: Beluša, okres
I., ktorá je evidovaná na LV č. XXXX vedený pre katastrálne územie: D., a to: Pozemok - parcelné
číslo: E-KN 4281/501, o výmere 681 m2, druh pozemku: orná pôda a toto vyporiadal tak, že uvedenú
nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovaným 1/ a 2/ titulom výplaty za spoluvlastnícky podiel žalovaných sumu vo výške 3.901 eur, a to

v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti
rozsudku vydá súdny úradník. Výrokom IV. štátu priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovaným zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti – k pozemku. Žalobca žiadal
vyporiadaťpozemoktak,žehoprikážedojehovýlučnéhovlastníctvaspovinnosťouvýplatyžalovanému.

3. Súd prvej inštancie po dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové

spoluvlastníctvosporovýchstránknehnuteľnostibolozrušenéavyporiadané.Povykonanomznaleckom
dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možnéa účelné. Strany sporu sa po vykonanom znaleckom dokazovaní na pojednávaní dňa 23.2.2023 na
spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli. Žalovaní súhlasili, aby nehnuteľnosť bola
prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.

4. Preto súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, pričom
nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.

5. Súd prvej inštancie určil výšku primeranej náhrady na základe vykonaného znaleckého dokazovania

F. D. sumou 34,37 eur/m2, s ktorou výškou súhlasili obe strany sporu.

6. Súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť titulom vyporiadavacieho podielu žalovaným
sumu 3.901 eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Jedinou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu zostal nárok na náhradu trov konania. Obe

sporové strany žiadali priznať plný nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že žalobca mal vo veci plný úspech. Preto priznal žalobcovi voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú im uložil zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti
rozsudku vydá súdny úradník.

8. Súd prvej inštancie dodal, že plný úspech žalobcu posudzoval z toho hľadiska, že žaloba bola
podaná dôvodne, pretože už z predloženej mimosúdnej komunikácie medzi žalobcom a pôvodným
žalovanýmvyplýva,žesastranysporunavyporiadanínevedelidohodnúť,dokoncapôvodnýžalovanýsa
k žalobe až do podania odvolania dňa 27.1.2020 nevyjadril, nesúhlasil so spôsobom vyporiadania ani po

vykonanom znaleckom posúdení a výsluchu znalkyne a rovnako ani jeho právni nástupcovia, a teda bolo
potrebné, aby rozhodol súd. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade sa nemohol riadiť nálezom
Ústavného súdu SR z 8.11.2017, sp. zn. I. ÚS 457/2017, kde Ústavný súd SR vytkol krajskému súdu, že
v danom prípade, v ktorom nebol medzi účastníkmi konania sporný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním jeho predmetu do výhradného vlastníctva jednému z nich za náhradu, a

keď spornou bolo ustálenie sumy tejto náhrady, mal krajský súd vyčerpať, resp. zohľadniť celý predmet
sporu a jeho okolnosti, a nie iba konštatovať bez ďalšieho úspechu žalobcu. V tomto konkrétnom prípade
podľa súdu prvej inštancie bolo preukázané z predloženej mimosúdnej komunikácie, ako aj z priebehu
samotného konania, že pôvodný žalovaný ani nemal záujem na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva (nakoľko tento so žalobcom nekomunikoval a ani sa k podanej žalobe v priebehu

konania nevyjadroval) a medzi stranami sporu bol tak sporný od začiatku aj spôsob vyporiadania, t.j.
záujem na podaní žaloby bol jednoznačne na strane žalobcu.

9.Zároveňspoukazomnaúspechžalobcuvkonanísúdprvejinštanciezaviazalžalovanýchajnaúhradu
trov štátu v rozsahu 100 %, ktoré vznikli pri vyhotovovaní znaleckého posudku, výsluchu znalkyne a

ktoré neboli pokryté z preddavkov.

10. Proti výrokom tohto rozsudku o náhrade trov konania (výroky III. a IV.) podali odvolanie žalovaní.

11. Žalovaní namietali, že žalobca v mimosúdnom konaní vediac, že pôvodný žalovaný mal viac ako

80 rokov, nezohľadnil jeho žiadosť o dostatok času na svoje vyjadrenie k jeho mimosúdnej výzve
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a podal žalobu voči nemu na súd. Prvoinštančný súd
následne bez prítomnosti pôvodného žalovaného nesprávne o žalobe rozhodol tak, že jej vyhovel.
Následne pôvodný žalovaný podal voči rozsudku odvolanie a aktívne sa zapájal do súdneho konania.
Konanie žalobcu v tejto veci možno hodnotiť ako účelové s úmyslom vyplatiť pôvodnému žalovanému a

žalovaným čo najmenšiu sumu výplaty, nakoľko musel vedieť, že reálna hodnota predmetného pozemku
je oveľa vyššia ako on uvádzal (vrátane navýšenia sumy výplaty na 18 eur/m2 podaním v roku 2022).

12. Žalovaní upozornili, že žalobca žiadal priznať pre pôvodného žalovaného iba výplatu 10 eur/m2
výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovaného. Svoj návrh na určenie tejto sumy odôvodnil

iba kúpnou zmluvou. Žalobca vedel a musel vedieť, že predávajúcimi sú rodinní príslušníci pôvodného
žalovaného a aj samotného žalobcu, a teda kúpna cena bola tomu aj prispôsobená, značne znížená a
nejednalosaotrhovúreálnucenu.Žalobcasvojužalobuvčastiohľadnevýškyvýplatyzaspoluvlastnícky
podiel 10 eur/m2 nijako objektívne nepodložil, napr. znaleckým posudkom.13. Ďalej žalovaní uviedli, že ak sa podieloví spoluvlastníci nezhodnú na spôsobe vyporiadania a jeden
z nich chce zachovať svoje vlastníctvo k veci, musí sa súd obligatórne venovať a vyriešiť otázku

možnosti reálnej deľby veci. Keďže sa v danom prípade jednalo o odbornú znalosť a posúdenie
prichádzalo do úvahy iba znalecké dokazovanie. Žalovaní mali zákonné právo požadovať odborné
zodpovedanie tejto otázky, keďže žalobca v tomto smere nepredložil žiaden objektívny hodnoverný
dôkaz preukazujúci nemožnosť reálnej deľby pozemku. Skutočnosť, že sa reálna deľba po vykonanom
znaleckom dokazovaní ukázala ako nemožná, im nemožno pričítať na ťarchu, keďže si len uplatňovali

svoje zákonné a ústavné právo na vlastnenie majetku a zachovanie a dodržanie priority spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou.

14. Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie nespravodlivo a nesprávne zasiahol do ich práv, keď
im nepriznal žiaden nárok na náhradu trov konania, hoci boli značne úspešní v rámci finančného
vyporiadania, ktoré im pôvodne chcel pri podaní žaloby žalobca vyplatiť (10 eur/m2 oproti 34,37 eur/m2).

Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil okolnosti veci, nezaoberal sa nimi do hĺbky a podstaty, nesprávne
zdôvodnil a určil priznanie náhrady trov konania výlučne iba žalobcovi a tiež zaviazal výlučne žalovaných
na náhradu trov konania štátu.

15. Pôvodný žalovaný od začiatku uvádzal, že sa jednalo o príliš nízku výplatu, ktorú mu chce žalobca

zaplatiť – 10 eur/m2. Aj napriek takejto jeho obrane žalobca nepredložil žiaden dôkaz na objektivizáciu
finančného vyporiadania, ktoré v žalobe navrhoval. Žalovaní predložili súdu informácie z internetu
ohľadne výšky ceny za obdobné pozemky v danej lokalite, ktorým vyvrátili opodstatnenosť návrhu
žalobcu a sumy ním určenej. Žalobca neskôr v roku 2022 zvýšil svoj návrh na výplatu zo sumy 10 eur/m2
na 18 eur/m2, hoci aj táto suma bola príliš nízka voči neskôr vyhotovenému znaleckému posudku F. D. v

konaní. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na začiatku sporu a počas jeho priebehu o správnej,
spravodlivejaobjektívnejvýškesumyfinančnejvýplaty.Ažkukoncusúdprvejinštancienariadilznalecké
dokazovanie a znalec F. D. ustanovil hodnotu pozemku na 34,37 eur/m2, čo je neprimerane vyššia suma
ako chcel žalobca poskytnúť pôvodnému žalovanému/žalovaným. Z tohto pohľadu je podľa žalovaných
zrejmé, že žalovaní rozhodne majú určitý nezanedbateľný úspech vo veci, kedy sa im mala na začiatku

sporu vyplatiť suma iba 10 eur/m2 a súd im priznal sumu 34,37 eur/m2, čo je v konečnom dôsledku
finančná výplata 3.901 eur oproti sume v žalobe 1.135 eur (rozdiel 2.766 eur).

16. V tomto prípade sa tak podľa žalovaných jedná o výrazný neúspech žalobcu, a to vo výške 70,90 %
(žaloval vyplatenie 10 eur/m2 a bude vyplácať žalovaným 34,37 eur/m2). Naproti tomu mali žalovaní vo

vecineúspech29,10%(boližalovanívsume10eur/m2,ktorábolažalobcoviuznaná).Pomerneúspechu
strán sporu je preto 41,80 % v neprospech žalobcu a z toho možno dovodiť úspech žalovaných vo veci
v rozsahu 58,2 %, a preto súd prvej inštancie mal správne priznať žalovaným právo na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu minimálne 58 %. V rámci náhrady trov konania mal súd s prihliadnutím
na neúspech sporových strán zaviazať žalobcu na náhradu trov konania štátu v rozsahu 70,90 % a

žalovaných v rozsahu 29,10 %.

17. Na tomto základe žalovaní zastávali presvedčenie, že nie je tu dôvod priznať 100 % náhradu trov
konania žalobcovi. Táto nesprávna časť rozsudku musí byť zmenená, a to podľa pomeru úspechu.
Rovnako v nadväznosti na úspech a neúspech strán sporu vo veci žiadali žalovaní odvolací súd zmeniť

rozhodnutie súdu aj vo výroku IV. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania štátu.

18. Preto žalovaní žiadali odvolací súd o zmenu rozsudku o náhrade trov konania, a to tak, že žalovaní
majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v rozsahu 58 %, resp. aby žiadna
zo sporových strán s poukazom na § 257 CSP a s prihliadnutím na okolnosti veci a dôvodov hodných

osobitného zreteľa nemala nárok na náhradu trov konania a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania
štátu v rozsahu 70,90 % a žalovaných v rozsahu 29,10 %. Žalovaní zároveň žiadali odvolací súd, aby
im voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za správny. Uviedol, že

žalovanívodvolaníneuviedližiadnenovéskutočnostiaaninovéargumenty,aleibaopätovnesumarizujú
svoje tvrdenia už skôr uvedené. Argumentáciu žalovaných, ktorou sa snažia navodiť dojem, že podal
žalobu predčasne, sa absolútne nezakladá na pravde, pričom bolo nesporne preukázané, že pôvodný
žalovaný (J. A.) absolútne nekomunikoval, a preto nemal inú možnosť, ako sa domôcť zrušenia avyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi ním a pôvodným žalovaným. V tejto časti mal preto
100 % úspech vo veci, keďže súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal. Zároveň
mal žalobca 100 % úspech aj v časti spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva,

pričom argumentácia žalovaných smerujúca k preukazovaniu akýchkoľvek príbuzenských vzťahov je
v tomto ohľade úplne scestná a nepodstatná. Žalobca mal taktiež podstatný úspech vo veci samej aj
pokiaľ ide o samotnú výšku prisúdenej náhrady v peniazoch za podiel žalovaných na spornom pozemku.
Bol v každom štádiu konania ochotný sa so žalovanými rozumne dohodnúť, pričom však títo opakovane
prezentovali svoje nereálne požiadavky na náhradu v sume presahujúcej čiastku 60 eur za m2, čo

nemohol akceptovať (napokon aj znalecký posudok F. D. preukázal, že požiadavky žalovaných boli
neprimerane vysoké a pre žalobcu neakceptovateľné). Preto žalobca žiadal odvolací súd o potvrdenie
napadnutého rozsudku v napadnutej časti a žiadal priznať i náhradu trov konania odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

20. V replike sa žalovaní pridržali skôr vedenej argumentačnej línie.

21. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch III. a IV. o trovách konania podľa § 388 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto
častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

23. Žalovaní sa odvolaním nestotožnili so závermi súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Jednak

tvrdili viaceré okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, v dôsledku čoho podľa nich neobstojí
napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania, a jednak tvrdili, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť
podľa zásady úspechu s ohľadom na žiadané sumy vyporiadania oboma sporovými stranami.

24. Odvolací súd, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, má za to, že k okolnostiam

predchádzajúcich podaniu žaloby nie je možné prihliadať. Ako to zdôraznil Najvyšší súd SR v uznesení
zo dňa 26.9.2023, sp. zn. 6 Cdo 94/2022, „rozhodovanie o trovách konania, či už o nároku alebo o výške
je limitované na správanie sa strán v rámci konania, t.j. od jeho začiatku až po jeho skončenie (§ 251
CSP)“, pričom v tomto rozhodnutí sa akcentuje, ak by sa pristúpilo na skúmanie správania strán sporu
spred začatia konania, tak „z konania o trovách konania by sa stalo samostatné konanie s potrebou

dokazovania,čojevrozporeslogikouCSP“.Pretoodvolacísúdnereflektovalnasprávaniesasporových
strán spred tohto konania.

25. Opodstatnená však podľa odvolacieho súdu je námietka žalovaných, že súd prvej inštancie mal
aplikovať zásadu úspechu v konaní v pomere k žiadaným sumám ohľadom výplaty vyrovnacieho podielu

s ohľadom na výslednú sumu.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Vedenie súdneho sporu so sebou pravidelne prináša výdavky, a to ako na strane žalobcu, tak na
strane žalovaného. Pokiaľ súdny spor skončí rozhodnutím o žalobe, je zároveň podľa výsledku zrejmé,
či žalobca uplatňoval žalované právo dôvodne, alebo nie. Ak je žalobe vyhovené, teda žalovanému

uplatnené právo svedčí, vzniká mu nárok na náhradu nákladov, ktoré mu v konaní vznikli. Tento nárok
je procesným predpisom označovaný ako nárok na náhradu trov konania. Toto právo mu vzniká proti
žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný. Uvedené platí aj naopak. Ak žalobe vyhovené nie je a
žalobca spor prehrá, vzniká nárok na náhradu trov konania žalovanému, pretože v obhajobe svojich
práv bol úspešný on.

29. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom)v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo

v plnom rozsahu.

30.Pomernérozdelenietrovjejednakodrazomreálnehovýsledkusporuajednakpredstavujeprevenciu,
aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadny rozumný dôvod,
aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva,

sa odpočíta. Zásadne platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo
k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší
a má teda nárok na ich náhradu.

31. Ako to skonštatoval už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, medzi žalobcom a žalovanými (aj
pôvodným žalobcom) nebol sporný spôsob vyporadania ich podielového spoluvlastníctva. Sporná bola

iba výška vyrovnacieho podielu. Žalobca požadoval titulom vyrovnacieho podielu 10 eur/m2. Žalovaní
naproti tomu žiadali 40-60 eur/m2, teda je namieste vychádzať z toho, že žiadali 50 eur/m2. Výsledná
suma predstavovala 34,37 eur/m2, ktorá bola určená až na podklade znaleckého posudku. Pritom
platí, že nič nebránilo sporovým stranám vykonať tento znalecký posudok ešte pred podaním žaloby,
v dôsledku čoho by nebol vznikol ani spor (ak by sa takouto cenou i riadili). Ak to žiadna zo sporových

strán neučinila, je dôvodné, aby sa dôsledne uplatnila zásada úspechu v konaní.

32. Vzhľadom na uvedené je namieste uplatniť zásadu úspechu v konaní podľa toho, akú cenu za m2
strany sporu navrhovali v porovnaní s výslednou sumou. Žalobca navrhoval o 24,37 eur menej ako
výsledná suma. Žalovaní navrhovali o 15,63 eur viac ako výsledná suma. Pomer úspechu strán sporu

v konaní preto predstavuje 24,37 ku 15,63, čo vyjadrené v percentách znamená úspech žalovaných
v rozsahu 60,92 % (24,37/40) a úspech žalobcu v rozsahu 39,08 % (15,63/40). Pomer úspechu
žalovaných je vyšší, pretože nimi navrhovaná výška náhrady bola k súdom stanovenej výške bližšie.
Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania
navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa musí odpočítať, a preto žalobca nahradí čiastočne úspešným

žalovaným 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne 21,84 % trov prvoinštančného konania (60,92
% - 39,08 % = 21,84 %).

33. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaným 1/
a 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 21,84

% voči žalobcovi.

34. Pre uvedenú zmenu ohľadom úspechu a neúspechu sporových strán v konaní je namieste zmeniť
aj rozhodnutie o náhrade trov konania štátu (výrok IV. napadnutého rozsudku). Náhrada trov konania
štátu sa riadi úspechom a neúspechom sporových strán (viď R 75/2018). Preto odvolací súd zmenil

napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 60,92 % a proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 39,08 %.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalobcovi

nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní.

36. O výške týchto náhrad trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodovať súd prvej inštancie.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).