Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209215
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7120209215.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,

C. X, D., zastúpená JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO:
51 721 635, proti žalovaným v 1. rade: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135,
intervenient: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v 2. rade:
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Buzulucká 2-4, Košice, IČO: 35 507 403,
zastúpený JUDr. Monikou Kozákovou, advokátkou so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 42 321 760,
v 3. rade: Bytex Slovensko, s.r.o., so sídlom Čárskeho 7, Košice, IČO: 36 171 778, zastúpený HUSAR
AND PARTNERS S.R.O., Vojenská 14, Košice, IČO: 53 519 141, v 4. rade: A. E., nar. XX.X.XXXX,

C. X, D., zastúpená JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Rooseveltova 6, Košice, IČO:
42 244 129, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8.379,36 EUR s 5,05 % úrokom
z omeškania ročne od 29.1.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti a proti žalovaným v 1., 3. a 4. rade z a m i e t a .

III. V späťvzatej časti konanie z a s t a v u j e .

IV. N e p r i z n á v a náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.

V. P r i z n á v a žalovaným v 1., 3. a 4. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2015 domáhala, aby súd zaviazal pôvodných

žalovaných v 1. - 5. rade: 1/ Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 2/ Mestská časť Košice - Dargovských
hrdinov, Dvorkinova 7, Košice, 3/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Buzulucká 2-4,
Košice, 4/ Bytex Slovensko, s.r.o., so sídlom Čárskeho 7, Košice, 5/ A. E. - F., bytom C. X, D. zaplatiť
žalobkyni z titulu škody na zdraví sumu 7.593,- EUR s 5,75 % úrokom ročne z omeškania od 1.1.2015
do zaplatenia a z titulu ušlého zárobku za obdobie od 1.2.2013 do 31.12.2014 sumu 38.640,- EUR s
5,75 % úrokom ročne, počnúc dňom 1.1.2015 do zaplatenia a po 1.680,- EUR mesačne, počnúc dňom
1.1.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Konanie voči pôvodnému žalovanému v 2. rade bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 21.12.2017, sp. zn. 40C/18/2015.3. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 20.9.2018, sp. zn. 40C/18/2015-290 rozhodol tak, že I.
Základ nároku na náhradu škody je dôvodný voči žalovanému v 3. rade v rozsahu 100 %. II. Žalobu
voči žalovanému v 1. rade, 2. rade a 4. rade zamieta. III. Nárok žalobkyne voči žalovanému v 3. rade

vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.5.2020 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I zo
dňa20.9.2018vnapadnutomvýroku,ktorýmbolourčené,žezákladnárokunanáhraduškodyjedôvodný
voči žalovanému v 3. rade v rozsahu 100 %. Rozsudky nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

9.7.2020.

5. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 24.11.2022 č. k. 40C/28/2020-160 rozhodol tak, že I.
žalovaný (Bytex Slovensko, s.r.o.), je povinný zaplatiť žalobkyni 8.379,36 EUR s 5,05 % úrokom z
omeškaniaročneod29.1.2015dozaplatenia,do3dníodprávoplatnostirozsudku,II.vprevyšujúcejčasti
žalobu zamieta, III. konanie v späťvzatej časti zastavuje, IV. priznáva žalobkyni náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 100 %, čo do nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, V.
priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 96 %, čo do nároku na
stratu zárobku.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 1Cdo/155/2020 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21.5.2020, sp. zn. 2Co/118/2019 a rozsudok Okresného súdu
Košice I z 20.9.2018, sp. zn. 40C/18/2015 a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie. V
posudzovanomprípadezpohľadudovolaciehosúdunebolorozhodujúce,žežalovanýv2.radeuzavrels
druhým subjektom (žalovaným v 3. rade) mandátnu zmluvu o zabezpečení schodnosti chodníkov. Podľa
názoru najvyššieho súdu zodpovednosť za škodu nesie ten subjekt, ktorému zodpovednosť vyplýva zo

zákona, túto nie je možné zmluvne previesť na iný subjekt, čo znamená, že prípadné uzavretie zmluvy o
údržbe chodníkov je bez právnej relevancie vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného v 2. rade za škodu
na zdraví spôsobenú v dôsledku závad v schodnosti priľahlých chodníkov. Dovolací súd mal za zrejmé,
že v prípade závad v schodnosti chodníkov v dôsledku znečistenia, poľadovice alebo snehu cestný
zákon za subjekt je nielen povinný eliminovať vzniknuté závady, ale aj zodpovedný za prípadne škody,

ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti bez prieťahov odstrániť závady v schodnosti
priľahlých chodníkov stanovil vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, v posudzovanom
prípade sa jedná o žalovaného v 2. rade. Podľa názoru dovolacieho súdu súdy nižšej inštancie dospeli
v danom prípade k nesprávnemu právnemu záveru, keď ustálili, že žalovaný v 2. rade nezodpovedá
podľa cestného zákona za škodu, ktorá vznikla žalobcovi na zdraví pri páde na chodníku vzhľadom na

to, že žalovaný v 2. rade mandátnou zmluvou poveril žalovaného v 3. rade zabezpečením schodnosti
prístupových chodníkov, ktorý vzhľadom na obsah mandátnej zmluvy zodpovedá za všetky škody aj v
súvislosti s nesplnením povinnosti alebo nedodržaním predpisov. Právny názor súdov nižšej inštancie na
zodpovednosť žalovaného v 3. rade za škodu spôsobenú závadou v schodnosti je vzhľadom na vyššie
uvedené rovnako nesprávny.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.4.2023 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, č.
k. 40C/28/2020-156 zo dňa 24.11.2022 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom
na to, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom o výške náhrady škody a zaviazal na jej náhradu
žalovaného Bytex Slovensko, s.r.o., v čase, keď boli medzitýmne rozsudky súdov nižších inštancií

zrušené, konanie je postihnuté vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a zároveň je naplnený dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, a to vzhľadom na právny názor NS SR o nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného Bytex Slovensko, s.r.o.. Odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len rozsudok
Okresného súdu Košice I č.k. 40C/28/2020-156 zo dňa 24.11.2022 zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/,
c/ CSP a vec v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 22.5.2022 spojil konania vedené na Okresnom súde Košice
I 40C/28/2020 a 40C/8/2023, pôvodné konanie vedené pod sp. zn. 40C/18/2015 na spoločné konanie,
ktoré bude vedené pod sp. zn. 40C/28/2020.

9. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že dňa 22.1.2013 o 16.30 hod. pri páde pred vchodom do brány,
na ulici C. G. X H. D. na zamrznutom a neošetrenom chodníku, utrpela úraz ruky a to zlomeninu diafýzy
ramennej kosti ľavej ruky. Po páde ležala na zemi asi 10 minút, utrpela šok. Na chodníku bola námraza,nebol ničím posypaný. Na mieste úrazu ju našla suseda I. J. K., bytom D., C. X, 7. poschodie, ktorá
ju odprevadila do jej bytu na 5. poschodí. L. M. B., nar. X.XX.XXXX zavolal záchrannú službu a tou
bola prevezená do Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, traumatologické oddelenie, kde

bola hospitalizovaná v čase od 22.1.2013 do 27.1.2013. Dňa 24.1.2013 sa podrobila operácii ľavého
ramena v celkovej anestéze a bola nasadená ortéza. Následne absolvovala predpísané kontroly a
rehabilitáciu. Z dôvodu potreby odstránenia osteosyntetického materiálu v ľavej ramennej kosti bola
opätovne hospitalizovaná v čase od 24.3.2014 do 26.3.2014 v UNLP Košice, Rastislavova 43, kde bol
tento zákrok vykonaný. Absolvovala ďalšiu rehabilitáciu.

10. Na pojednávaní dňa 24.11.2022 žalobkyňa upravila petit a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného v 3.
rade zaplatiť žalobkyni 15.993,- EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 28.1.2015 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti vzala žalobu späť. Žalovaný v 3. rade s čiastočným späťvzatím súhlasil.

11. Na pojednávaní dňa 26.10.2023 vzala žalobkyňa žalobu v rozsahu prevyšujúcom sumu 7.592,76

EUR s 5,05 % úrokom z omeškania od 28.1.2015 a straty na zárobku vo výške 786,60 EUR s 5,05 %
úrokom z omeškania od 28.1.2015 do zaplatenia voči všetkým žalovaným, za ich súhlasu späť.

12. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č.

135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov sú závady v schodnosti
chodníkovpriľahlýchknehnuteľnosti,ktorásanachádzavsúvislomzastavanomúzemíahraničíscestou
alebo miestnou komunikáciou povinný bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia
nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. V súlade s § 9a
ods. 4 cestného zákona za škody takto vzniknuté zodpovedajú vlastníci, správcovia alebo užívatelia

nehnuteľností, ktoré v súvislom zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou.
Vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Buzuluckej ulici č. 2-4 v
Košiciach si Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov Buzulucká 2-4 zriadili
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V dodatku č. 1 k tejto zmluve o spoločenstve zo
dňa 13.4.2010 si v článku VII. ods. 8 písm. g/ dohodli povinnosť Spoločenstva zabezpečovať čistenie

prístupových chodníkov. Povinnosť čistiť prístupové chodníky, priľahlé k nehnuteľnosti na Buzuluckej
ulicič.2anásledneznášaťzodpovednosťzaškoduvdôsledkunesplneniasitejtopovinnostimávsúlade
s cestným zákonom a dodatkom č. 1 k zmluve o spoločenstve Spoločenstvo a nie žalovaný v 1. rade
ako vlastník pozemku, na ktorom sa nehnuteľnosť a k nemu priľahlý chodník nachádza. Keďže žalovaný
v 1. rade nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je priľahlá k chodníku, kde došlo k úrazu, žalovaný v 1.

rade má za to, že Mesto Košice nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Súčasne namietal nepreukázanie výšky škody.

13. Intervenient na strane žalovaného v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade s poukazom na ust. § 9 ods. 2 druhá veta zák. č. 135/1961

Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a poukazom na ust. § 9a ods. 4 cit.
zák. s tým, že zodpovednými subjektami sú vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v
súvislom zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou. Správcom nehnuteľnosti
je žalovaný v 2. rade. Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej
na neverejnom zasadnutí pléna 18. mája 2016 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL.ÚS 40/2015

o návrhu verejnej ochrankyne práv na začatie konania o súlade § 9 ods. 2 druhej vety a § 9a ods. 4
cestného zákona s príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky a dohovorov tak, že návrh
verejnej ochrankyne zamietol. Predmetné ustanovenia cestného zákona sú teda rovnako ako v čase
úrazu žalobkyne stále platné a účinné.

14. Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žalovaní v 2. a 3. rade v žiadnom
prípade právne nezodpovedajú za škodu, ktorú mala žalobkyňa v súvislosti s úrazom. K úrazu malo
dôjsť na chodníku, ktorý je vo vlastníctve Mesta Košice - žalovaného v 1. rade. Za vznik uvedeného
úrazu, ktorý mal byť údajne spôsobený pošmyknutím na zamrznutom a neupratanom chodníku tak
môže ak vôbec niekto zodpovedať, iba jeho vlastník. Poukázali na podanie verejnej ochrankyne práv na

začatie konania o súlade uvedených ustanovení zákona s Ústavou SR. Uvedené podanie je k dnešnému
dňu evidované na Ústavnom súde v registri Rvp pod č. 16905/2014. Vyššie uvedené ustanovenia
zákona považujú za protiústavné, neexistuje ani povinnosť iných osôb ako vlastníkov zabezpečovať
schodnosť chodníkov v zime (zimná údržba) a následne nemôže existovať zodpovednosť tretích osôb,ktoréniesúvlastníkmitakejtokomunikáciezaškoduspôsobenúpošmyknutímnachodníkunakoľkozich
strany nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, čo je základným predpokladom vzniku akejkoľvek
zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 OZ. V tejto súvislosti súčasne podotýkajú, že v zmluve o

SVB v čl. VII bod 8 písm. g/ je síce uvedené, že SVB je povinné zabezpečovať čistenie prístupových
chodníkov, avšak nikde nie je uvedená povinnosť zabezpečovať zimnú údržbu prístupových chodníkov
a uvedená povinnosť SVB nevyplýva ani zo žiadneho platného právneho predpisu. Naviac SVB nad
rámec svojich povinností zabezpečovalo upratovanie prístupového chodníka prostredníctvom žalovanej
v 4. rade napriek tomu, že takáto povinnosť na strane SVB neexistuje. Vo vzťahu k žalovanému v

3. rade - obchodnej spoločnosti Bytex Slovensko, s.r.o. dal súdu do pozornosti, že uvedený subjekt
nie je správcom bytového domu ako mylne uvádza žalobkyňa. Vlastníci bytov na Buzuluckej vytvorili
SVB, je zrejmé, že správcom bytového domu je uvedené SVB a nie obchodná spoločnosť Bytex s.r.o.
Uvedená spoločnosť má so SVB iba uzatvorenú mandátnu zmluvu na výkon určitých činností, avšak
nejde o správcu bytového domu. Obchodná spoločnosť Bytex Slovensko, žalovaný v 3. rade teda nie
je správcom bytového domu a aj z uvedeného dôvodu nemôže existovať právna zodpovednosť za

škodu na strane uvedenej spoločnosti z titulu správcovstva ako to uvádza žalobkyňa vo svojom návrhu.
Nakoľko absentuje základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaných v 2. a
3. rade (prerušenie nejakej právnej povinnosti) nie je žaloba voči uvedeným žalovaným dôvodná a
neexistuje na ich strane pasívna vecná legitimácia v súdnom spore. Žalobkyňa v prvom rade nijakým
spôsobom nepreukázala (okrem svojho tvrdenia), že sa úraz stal na prístupovom chodníku a ani to, že

miesto, kde došlo k úrazu bolo zamrznuté a neošetrené. Podľa vedomostí žalovaných v 2. a 3. rade
bol prístupový chodník vždy riadne a bez zbytočných prieťahov uprataný žalovanou v 4. rade a preto
popierajú tvrdenie žalobkyne o zamrznutom a neošetrenom prístupovom chodníku k bytovému domu.
Takisto z uvedeného návrhu nie je zrejmé ako dlho trvala práceneschopnosť žalobkyne a či k dnešnému
dňu je žalobkyňa práceschopná a vykonáva nejakú činnosť. Uvedené okolnosti sú pritom podstatné pre

správne posúdenie nároku žalobkyne na úhradu vzniknutej škody.

15. Žalovaná v 4. rade žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s
odôvodnením, že zabezpečuje upratovanie bytového domu na ul. C. X, D. podľa dohodnutých
podmienok a pokynov v záujme vlastníkov bytov a zamestnávateľa ako správcu bytov. Práca spočíva v

upratovaní schodišťa, udržiavaní čistoty v určenom rozsahu, pri celodennom snežení častejšie čistenie
chodníka. Chodník v zimnom období čistí a posypuje pravidelne aj niekoľkokrát denne a odo dňa
uzavretia pracovnej zmluvy ani raz sa nestalo, že by som svoje povinnosti zanedbala. Zo strany
obyvateľov obytného bloku na jej prácu nikdy neboli žiadne sťažnosti a ani zo strany zamestnávateľa
neboli žiadne výhrady. Žalovaná v 4. rade nie je vlastníkom, užívateľom ani správcom nehnuteľnosti,

ktorá sa nachádza v súvislom zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou a nie
je vlastníkom, užívateľom ani správcom nehnuteľnosti, na ktorej malo dôjsť k úrazu, v nebola v čase
úrazu a ani v súčasnosti nie je v žiadnom právnom vzťahu, resp. právnom postavení, v rámci ktorého
by jej mohla vzniknúť zodpovednosť za škodu voči žalobkyni.

16. Súd vykonal dokazovanie dôkaznými prostriedkami označenými stranami sporu a zistil tento
skutkový stav:

17.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzanesporné,ževlastníkomparcelyč.2611/2ovýmere2891m2,
zastavanéplochyanádvoria,spôsobvyužívaniapozemku:pozemok,naktoromjepostavenáinžinierska

stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti, kat. územie E., obec D. - K. N., O. D. I., list vlastníctva č. X je žalovaný v 1. rade. Parcela č.
2611/2 susedí s parcelou č. 2614 o výmere 498 m2 zastavaná plocha a nádvoria, na ktorej sa nachádza
stavba súp. č. 685 obytný dom Buzulucká 2-4. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
Buzulucká 2-4 uzavreli zmluvu o Spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. X-X, D. za

účelom správy bytového domu a ďalších činností spojených so správou. V zmysle článku 7, ods. 8 písm.
g/ je spoločenstvo povinné zabezpečovať čistenie prístupových chodníkov. Spoločenstvo vlastníkov
bytov Buzulucká 2-4 ako mandant a Bytex Slovensko, s.r.o. - žalovaný v 3. rade uzavreli dňa 23.12.2002
mandátnu zmluvu podľa ust. § 556 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je predmetom zmluvy
obstaranie správy spoločných častí a spoločných zariadení domu na ulici C. X-X H. D. v mene mandanta

a na jeho účet na základe plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve a zabezpečenie schodnosti prístupových
chodníkov k domu prostredníctvom upratovačky určenej mandantom. Z dohody o pracovnej činnosti a
dodatku k dohode o pracovnej činnosti mal súd za nesporné, že dňa 2.1.2013 uzavreli Bytex Slovensko,
s.r.o. a A. E. - F. - žalovaná v 4. rade, dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej sa žalovaná v 4.rade zaviazala vykonávať pre zamestnávateľa prácu upratovanie a odpočet vodomerov SVB Buzulucká
2 od 1.1.2013, dojednaný rozsah pracovného času 1 hodina týždenne.

18. Z ohliadky zo dňa 14.3.2018 mal súd za nesporné, že z budovy obytného domu C. X, D. sa vstupuje
na parcelu č. 2611/2 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, cca 1 až 1,5 m od vchodu je vytvorený koridor
v šírke 2 až 2,5 m, z pravej strany od vchodu ohraničený kovovým zábradlím a z ľavej strany betónovým
múrikom.

19. Zo správy o počasí mal súd za nesporné, že dňa 22.1.2013 v čase okolo 15.30 h SEČ v lokalite mesta
Košice na profesionálnej meteorologickej stanici Košice - Letisko, klimatologickej stanici Košice - mesto
(ulica Rumanova) a zrážkomernej stanici Košice Podhradová bolo v danej lokalite v popoludňajších
a večerných hodinách zamračené. Atmosférické zrážky sa vyskytovali v čase od 11.00 h do 16.00 h
vo forme dažďa, od 16.00 h sa vyskytoval mrznúci dážď, ktorý po 19.00 h prešiel do sneženia. Fúkal

čerstvý severný vietor s nárazmi o rýchlosti do 40 km/hod. Teplota vzduchu dosahovala v čase okolo
15.30 h 0 °C, postupne klesala do -0,5 °C o 16.30 h. Prízemná teplota vzduchu (vo výške 5 cm nad
zemou) bola v čase okolo 15.30 h až 16.30 h okolo -0,5 °C, vlhkosť vzduchu bola okolo 85 až 90 %.
Povrch pôdy sa na staniciach pozoruje v čase termínového merania o 14.00 h, kedy bol na stanici Košice
- Letisko rozmočený, na stanici Košice - mesto menej ako z polovice pokrytý snehom. Na všetkých

troch staniciach SHMÚ bol zaznamenaný výskyt ľadovice, v čase medzi 16.00 h a polnocou. Prízemná
vodorovná dohľadnosť svetelných zdrojov dosahovala na stanici Košice - Letisko 6 km, čo označujeme
ako dymno (suspenzia mikroskopických vodných kvapiek, ktorá spôsobuje zhoršenie dohľadnosti pod
10 km, ale nie menej ako 1 km). Iné atmosférické javy neboli pozorované. Západ Slnka pripadol na 16.17
h. Mrznúci dážď je dážď, ktorého kvapky pri dopade na zemský povrch alebo predmety na ňom okamžite

mrznú, vytvára sa ľadovica. Ľadovica je hladká, priehľadná, kompaktná ľadová usadenina, ktorá vzniká
zamrznutím podchladených kvapiek dažďa alebo mrholenia na povrchu zeme a predmetoch na ňom
pri teplotách vzduchu 0 až -3 °C. Ľadovica je sprievodným javom mrznúceho dažďa alebo mrznúceho
mrholenia.

20. Z podrobného výpisu hovorov telefónneho čísla XXXX XXX XXX, meno používateľa A. B.,
prevádzkovateľa Orange Slovensko, a.s. mal súd za nesporné, že dňa 22.1.2013 bol z predmetného
telefónu uskutočnený v čase o 16.28 h hovor na volané číslo 112, telefónny hovor, tiesňové volania v
trvaní 1 min. 26 sekúnd.

21. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že dňa 22.1.2013 poobede okolo 16.00 - 16.30 h vyprážala ryby,
nemala vajíčka, obliekla sa, išla ich kúpiť do obchodu. Od rána vonku nebola, vyšla z vchodu, kde majú
nalepené na schode protišmykové pásy, bol tam aj koberec. Keď zostúpila z koberca, pošmykla sa,
spadla, letela do oporného betónového múra, ktorý je asi 60 - 70 cm vysoký. Vrazila do neho ľavou
rukou, spadla, nevedela sa postaviť, ani nevedela, že má ruku. Nikto tam nebol, bolo jej zle. V tom

vyšla z vchodu suseda K., videla ju ležať na zemi, spýtala sa, čo sa jej stalo, postavila ju a niesla
ju hore, žalobkyňa si už držala ruku. Svedkyňa doviedla žalobkyňu domov, volali záchranku na číslo
112, bola odvezená sanitkou, kde jej dali infúziu, sanitkou bola dovezená na traumatológiu, kde najprv
absolvovala röntgen, došiel tam za ňou syn. Museli ju hospitalizovať, vyšetrenie trvalo do 20.00 hod.
Na schôdzi spoločenstva sa jej pýtali, čo tam robila 5 hodín, keď mala spadnúť okolo 16.00 hod.,

na čo povedala, že celý čas čakala na ošetrenie, pretože tam boli aj iní pacienti, ktorí krvácali a boli
akútnejší. Následne ju hospitalizovali a o 2 dni operovali. Asi po 2 - 3 dňoch bola prepustená domov
s ortézou, mala problémy s bežnými potrebami ako osprchovať sa, musela jej pomáhať kamarátka,
problémy variť a pretrvávajú aj dodnes. V roku 2014 absolvovala druhú operáciu v celkovej narkóze,
kde jej vyberali výstuže. Predtým robila opatrovateľku, ktorú od úrazu vykonávať nemohla. Následne

sa opätovne zamestnala ako opatrovateľka ale opatrovanú osobu bolo potrebné dvíhať, zdravotne to
nezvládla a musela zrušiť živnosť. Po úraze sa syn išiel pozrieť na miesto úrazu, ktoré vyzeralo ako
zrkadlo. Myslela si, že je povrch mokrý, pretože ak by to sa malo šmýkať, tak by to bolo posypané.
V ten deň nesnežilo, padal ľadový dážď, aj keď prišla záchranka, všetci sa divili, čo to prší. V meste
to nebolo, bolo to len na Furči. Obuté mala hrubé zimné čižmy. Bezprostredne po páde sa nesnažila

zodvihnúť, keďže nemala šancu, pretože ruka pod ňou bola nehybná a jednou rukou sa nedokázala
oprieť a postaviť na zľadovatelom chodníku.22. Z výpovede žalovanej v 4. rade vyplýva, že každý deň o 5.30 h išla pozrieť stav chodníka, keď bol
sneh, tak ho odpratala lopatou, keď bol menší sneh metlou a stále to posypala a to celú šírku chodníka až
poasfalt.Niktosanesťažoval.Priebežnepočasdňatochodilakontrolovať,keďžetambýva,pozametala.

Ku konkrétnemu dňu úrazu sa vyjadriť nevedela, nevie o nikom, kto by kontroloval jej prácu, nepamätá
si, že by sa niekto bol sťažoval. Keď padal sneh, tak chodila upratovať v priebehu celého dňa podľa
potreby, niekedy aj po 21.00 h večer.

23. Z výpovede svedkyne I. J. K. súd zistil, že bola účastníčkou úrazu svojej susedy - žalobkyne. V

predmetný deň zišla výťahom dole do vestibulu a keď vyšla von z vchodu, uvidela žalobkyňu, ktorá ležala
na zemi a prosila ju o pomoc. Vie, že to bolo 22. januára asi pred 5 rokmi, časť uviesť nevie presne, bolo
to poobede, mohlo to byť medzi 15.00 - 15.30 h, mala stretnutie pred nemocnicou. Videla, že žalobkyni
visela ruka dole, bola šokovaná, pretože takýto úraz ešte nevidela. Bolo to asi meter od vchodu. Ako
náhle vyšla z brány, zľakla sa, čo vidí, žalobkyňa tam ležala, nevedela sa postaviť, poprosila ju, aby
jej pomohla postaviť sa, svedkyni sa to podarilo, doviedla žalobkyňu do výťahu, žalobkyňa si po celú

dobu držala ruku, nevedela presne, čo sa jej stalo, až vo výťahu si ruku pustila a celé rameno jej kleslo,
v tom začala žalobkyňa blednúť a dostala sa do šoku. Došli na 5. poschodie, kde bývala žalobkyňa,
zazvonila, otvoril syn žalobkyne, ktorý už nie je nažive a žalobkyňa vošla dnu. Svedkyňa potom odišla
a zrušila stretnutie, ktoré mala dohodnuté, vzhľadom na vzniknutú situáciu. Miesto úrazu je miesto pred
bránou ako vchod do brány. Je tam múrik, ktorým je krytý vchod. Na mieste úrazu sa šmýkalo, aj kvôli

tomu zrušila stretnutie, pretože by sa jej mohlo stať to čo žalobkyni a pomyslela si, že keby ju nebola
žalobkyňa predbehla vo výťahu, mohlo sa to stať jej. V byte žalobkyne nebola, bola v čiastočnom šoku,
nič nehovorila iba ju prosila o pomoc. Nevidela ani ako došlo k úrazu. Miesto úrazu vyvodzuje od miesta,
kde našla žalobkyňu. Žalobkyňu bola schopná sama zdvihnúť, pretože miesto bolo sčasti kryté, podarilo
sa jej dostať na toto miesto a tak ju zodvihla. V byte žalobkyne potom čo zazvonila, bol syn žalobkyne

a pani D., nie je si istá, kto otvoril. Žalovanému v 2. rade neoznámila, čo sa stalo. So svedkyňou si tyká,
avšak nemá s ňou blízky priateľský vzťah, stretáva sa s ňou, robí prieskumy v rámci zamestnania aj s
jej synmi. Nemala žiadne problémy so žalovaným v 2. a 3. rade. Nevidela, čo mala žalobkyňa obuté ani
oblečené, nespomína si. Nevie sa vyjadriť, či mala kabát, ona videla len ruku.

24. Z výpovede svedka M. B. súd zistil, že svedok je synom žalobkyne. Po tom ako pani K. doniesla
mamu domov, volal sanitku a keď zišli dole, bola veľká poľadovica. V tom čase bol doma v byte spolu so
susedkou pani D.. Nepamätá si, či bol aj nebohý brat doma. Volal záchranku, trvalo im to dlhšie, možno
5 - 15 minút. Žalobkyňu odprevadil do sanitky, najprv prišli záchranári k nim domov a potom jej pomohol
zísť dole, odprevadil ju do sanitky a išiel vlastným autom do nemocnice. Na chodníku bola námraza,

aj si to fotil, hoci bez blesku, fotografie už nemá k dispozícii ale bolo na nich vidieť, že je námraza. Aj
záchranári, keď k ním prišli, mali problém kvôli tejto námraze sa dostať. Žalobkyňa mala oblečenú bundu
a čižmy, keď ju doniesla suseda. Nevie prečo žalobkyňa išla v ten deň von, on bol v izbe, asi kvôli nákupu
alebo s odpadom. V ten deň bol vonku doobeda venčiť psa, v tom čase sa dalo chodiť po chodníku,
pričom má problém s kolenami, dáva si všeobecný pozor, keď odprevádzal žalobkyňu k sanitke, bolo

to nešťastie aj nemocnica bola plná ľudí s úrazmi. Presný čas si nepamätá, avšak je možné zistiť kedy
volal sanitku a to 5 - 10 minút potom, čo pani K. doniesla mamu, keďže mal vybitý mobil a potreboval
ho trošku nabiť. Keď prišla sanitka, bola už tma, pričom či bolo 16.00 alebo 17.00 h sa vyjadriť nevie.
Fotografie k dispozícii nemá, keďže vymenil viacero telefónov, buď ich rozbil, stratil, nevie sa vyjadriť k
získaniu týchto fotografií z úložiska, avšak fotky neboli kvalitné, keďže sa mu vybíjal telefón.

25. Z výpovede svedkyne A. P. súd zistil, že je bývalá predsedkyňa žalovaného v 2. rade do 16.5.2015.
O predmete konania sa dozvedela až po doručení žaloby, k žalovanej v 4. rade uviedla, že vždy bolo
upratané, všetko bolo odpratané, robila to spolu s dcérou ráno o 6.00 h a má za to, že bolo upratané aj
v deň úrazu. V deň úrazu sa o ňom nedozvedela a konkrétne sa vyjadriť nevie. Mechanizmus kontroly

upratovania stanovený nebol, kontrolu vykonávala vizuálne, videla, že všetko je v poriadku, odchádzala
ráno o 6.10 h a prichádzala o 17.00 h, medzi týmto obdobím kontrolovať nemohla, kontrolovala to v
čase príchodu a odchodu. Od jej pôsobenia, pričom v dome býva od roku 1978, bolo stále upratané,
je pravdou, že chodník je šikmo, treba dávať pozor. Podľa nej je nepravdepodobné, že tam žalobkyňa
ležala 10 minút a nikto by nebol prešiel, podľa nej je miesto frekventované. Pani K. mala spor pred rokom

2012 týkajúci sa stavebného sporenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Žalobkyňa vyzvala žalovaného
v 2. rade na plnenie až žalobou. Pamätá si schôdzu, keď žalobkyňa prišla v podnapitom stave a rušila
priebeh schôdze, vznikla hádka a táto musela byť zrušená.26. Z výpovede svedka M. M. L. súd zistil, že svedok býva na C. X vo vedľajšom vchode, nebol priamym
účastníkom udalostí ani pozorovateľom, v predmetný deň išiel domov okolo 15.00 až 15.30 h z mesta a
asi o hodinu mu manželka povedala, že žalobkyňa spadla, čudoval sa ako mohla spadnúť na suchom

povrchu. Potom išiel do obchodu medzi 17.00 h až 18.00 h, dával si pozor, keďže myslel na to, čo sa
stalo pani B. a pozoroval chodník, tento bol upravený. Žalovaná v 4. rade vykonáva svoju činnosť na
100 %, vždy je všetko upravené, vo vnútorných priestoroch a vonku a ak je potrebné, upravuje chodník
aj 3 - 4 krát denne. V roku 2013 bol už dôchodca. Vchod C. X A. C. X je vzdialený asi 15 metrov. Mali
rôzne upratovačky, pričom bolo do očí bijúce ako dôsledne žalovaná v 4. rade upratovala a často hovoril

manželke, aby sa pozrela, že už 3 krát za deň odpratáva sneh. K pani F. má indiferentný vzťah, taktiež
k žalobkyni. Keď sa dozvedel, že spadla, rozmýšľal, či nebola pod vplyvom alkoholu, má skúsenosť, že
na schôdzi sa chovala nekontrolovateľne a je všeobecne známe, že má rada alkoholické nápoje.

27. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Tomáša Ristveja
zo dňa 27.10.2014 vyplýva hodnotenie bolestného položka 136d zlomenina ľavého humeru liečená

operatívne 100 bodov, zvýšenie 50 bodov, spolu 150 bodov, zdôvodnenie opakované infekty liečené
antibiotikami a sťaženie spoločenského uplatnenia položka 325c obmedzenie hybnosti ľavého ramena -
elevácia do 90 stupňov + obmedzenie rotácie o 1/3 rozsahu pohybu, počet bolo 250, zvýšenie 83 bodov,
spolu 333 bodov, zdôvodnenie zvýšenia o 1/3 z dôvodu obmedzenia rotácie v ramene.

28. Z oznámenia o zrušení živnosti zo dňa 19.11.2014 súd zistil, že Okresný úrad Feldkirch, Rakúsko
oznámil zrušenie živnosti žalobkyne, živnostenské oprávnenie - opatrovanie osôb zánik ku dňu
18.11.2014, právoplatné od 17.9.2014.

29. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2016 súd zistil, že žalobkyňa nie je evidovaná v

registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec zamestnávateľa
ani zárobkovo činná osoba, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, poberá starobný dôchodok
od 7.7.2002 a vdovský dôchodok od 18.3.2015.

30.Zfaktúryzodňa18.11.2014súdzistilvprospechžalobkynebolavystavenáfaktúrazaopatrovateľské

služby za obdobie 29.10.2014 - 19.11.2014, mzda vrátane odvodov do Sociálnej poisťovne, počet dní
21, denne 80,- EUR, spolu 1.680,- EUR.

31. Z potvrdenia všeobecného lekára pre dospelých MUDr. Viery Karasovej zo dňa 12.9.2022 súd zistil,
že vo výpise zo zdravotnej dokumentácie sa nenachádza záznam o práceneschopnosti žalobkyne v

rokoch 2013 a 2014.

32. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.9.2022 súd zistil, že žalobkyňa v rokoch 2013 a 2014
nebola evidovaná ako práceneschopná a nepoberala dávky nemocenského poistenia.

33. Z oznámenia Daňového úradu Košice zo dňa 21.10.2022 súd zistil, že žalobkyňa sa nenachádza v
informačnom systéme Daňového úradu Košice.

34. Podľa ust. § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

35. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

36. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

37. Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

38. Podľa ust. § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením

dosahoval.

39. Podľa ust. § 446 OZ, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa
uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorýdosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

40. Podľa ust. § 447 OZ, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po
skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.

41. Podľa ust. § 447a OZ, náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi
výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol
nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá
náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období
rozhodnom pre vymeranie dôchodku.

42. Podľa ust. § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne;
ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

43. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

spoločenstvo je právnická osoba 11) založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a
spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby
a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja

(ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva 12) (ďalej len "register").

44. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
účinného ku dňu 22.1.2013 miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových
komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách

a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú
vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa
§ 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

45. Podľa ust. § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného

ku dňu 22.1.2013 miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

46. Podľa ust. § 3d ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného
ku dňu 22.1.2013 správu pozemných komunikácií vykonávajú, d) ak ide o prejazdné úseky ciest vo
vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne

právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

47. Podľa ust. § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného
ku dňu 22.1.2013 miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych

komunikácií.

48. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
účinného ku dňu 22.1.2013 závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách
a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených

výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti
chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s
cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo
užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

49. Podľa ust. § 9a ods. 2,3,4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
účinného ku dňu 22.1.2013 zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľníc, ciest a miestnych
komunikácií. Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli
užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu,že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na
priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce,

miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu,
že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou
alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na
priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov

odstránené.

50. Podľa ust. § 12 ods. 1-6 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) č. 35/1984 Zb. (k § 9 zákona) zjazdnosť diaľnic, ciest a
miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i
nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným

podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest
a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími
vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie,
poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným
okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom

povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene,
poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,
b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s
poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd

stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Závadami v
zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, na ktorých sa
nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred určené dopravne dôležité miesta
(napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky a pod.). Schodnosť priechodov pre
chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych

komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú
chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré
môže chodec predvídať. Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne
pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady
obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej

opatrnosti chodcov. Poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť
zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie, b)
víchrice a mimoriadne vodné zrážky, c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných
zrážkach, d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu, e) hmly a odmäky,
f) mrznúci dážď a mrholenie.

51. Podľa ust. § 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov, (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z ) tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania
a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok")
a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

52. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti
s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

53. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví
je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b)
poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhradyza sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná
poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil
poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou

v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky
zdravotníckeho zariadenia.

54. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

55.Podľaust.§3 ods.2 zákonač.437/2004Z.z.náhradazabolesťsaposkytujenazákladelekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

56. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

57. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

58. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

59. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

60. Podľa ust. § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa
odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o
jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

61. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho

zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

62. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti.

63. Podľa ust. § 9 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť
ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví,
jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom
alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri

ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri
popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod.

64. Podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu,
ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s

ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob
liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný
výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúziaa transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné
poškodenie na zdraví.

65. Podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

66. Podľa prílohy č. 1 časť I zákona č. 437/2004 Z. z., sadzby bodového hodnotenia zabolesť pri úrazoch,
položka 136d - zlomenina tela ramennej kosti liečená operáciou 100 bodov.

67. Podľa prílohy č. 1 časť II zákona č. 437/2004 Z. z., sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia pri úrazoch, položka 325c – obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu

ťažkého stupňa (vzpažením, predpažením do 90 stupňov) 300 až 250 bodov.

68. Podľa opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 3266-OL-2012 zo 14. mája 2012 o ustanovení
výškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianarok2012(oznámenie
č. 149/2012 Z. z.), hodnota bodu za rok 2012 činí 15,72 eura.

69. Predmetom konania je náhrada škody na zdraví titulom bolestného, sťaženie spoločenského
uplatnenia a straty na zárobku.

70.Bolesťjeujmaspôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečenímaleboodstraňovanímjehonásledkov.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a
životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

spoločenských úloh.

71. Okrem práva na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia Občiansky zákonník
priznáva poškodenému aj právo na náhradu straty na zárobku. Rozdiel medzi oboma právami spočíva
v tom, že odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je jednorazové, kým strata na

zárobku sa uhradzuje peňažným dôchodkom. Zatiaľ čo právo na bolestné alebo na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia závisí od stupňa zásahu do zdravia človeka, v dôsledku čoho utrpel bolesť
alebo v dôsledku čoho sa mu sťažilo spoločenské uplatnenie, v prípade práva na úhradu straty na
zárobku ide o príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody na zdraví, teda medzi určitým zásahom do
zdravia človeka, a stratou na zárobku ako následkom tohto zásahu do zdravia.

72. Stratu na zárobku tvoria dva nároky a to počas obdobia, po ktoré poškodený poberá nemocenské
podľa predpisov o nemocenskom poistení počas obdobia, po ktoré poškodený poberá invalidný alebo
čiastočný invalidný dôchodok, priznané podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Občiansky zákonník
upravuje iba otázku, z čoho sa vychádza pri určení priemerného dôchodku. Podľa § 445 strata na

zárobku sa uhradzuje peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného,
ktorýdosahovalpredpoškodením.Priemernýzároboksamostatnezárobkovočinnýchosôbsaurčípodľa
okolností jednotlivého prípadu. Tu treba vychádzať z priemerného zárobku za uplynulý rok, za ktorý bolo
podané daňové priznanie z príjmov povinnej osoby.

73. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 OZ sú: 1/
protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4/
zavinenie. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto
za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákonu za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V citovanom

zákonnom ustanovení je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti
je, že niekto porušil určitú povinnosť (nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnostispôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti a vzniknutou škodou) sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu. Ďalšou podmienkou všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené

konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa predpokladá. Zavinenie je určitý psychický vnútorný
vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku
tohto konania. Príčinnou súvislosťou je určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, teda škodou.

74. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že u žalobkyne došlo ku škode na zdraví dňa 22.1.2013
potom ako sa pošmykla pri východe z bytového domu na C. X H. D. vo vzdialenosti cca 1,5 metra od
vchodu v koridore, ktorý ohraničuje vstup do bytového domu C. X D. z pravej strany ohraničený kovovým
zábradlím a z ľavej strany betónovým múrikom v šírke 2 až 2,5 metra nachádzajúci sa na parcele č.
2611/2 o výmere 2891 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade.

75. Pokiaľ ide o výšku škody v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela zlomeninu diafýzy ramennej
kosti. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27.10.2014
vyplýva hodnotenie bolestného, položka 136d, zlomenina L humerus liečená operačne, počet bodov
100, zvýšenie 50 bodov, spolu 150 bodov, zdôvodnenie opakovaná infekcia s antibiotikami a hodnotenie
SSU, položka 325c, obmedzenej hybnosti ľavého ramena, elevácia do 90 stupňov plus obmedzenie

rotácie o 1/3 rozsahu pohybu 250 bodov, zvýšenie 83 bodov, spolu 333 bodov, zdôvodnenie zvýšenia
o 1/3 pre obmedzenie rotácií v ramene. Takto ustálené bolestné a SSU zodpovedá zásadám zákona č.
347/2024 Z.z., pričom okrem ničím neodôvodnenej námietky žalovaného v 2. rade spočívajúcej v tvrdení
o nepreukázaní výšky škody, nebola takto ustálená škoda v zmysle lekárskeho posudku kvalifikovane
spochybnená. Keďže hodnota bodu za rok 2012 činila 15,74 EUR, bolestné činí 150 bodov krát 15,72

EUR, t.j. 2.358,- EUR a SSU 333 bodov krát 15,72 EUR, t.j. 5.234,76 EUR.

76. Žalobkyňa si ďalej uplatnila stratu na zárobku, sumu 1.680,- EUR mesačne za obdobie od 1.4.2014
do 7.8.2014 a za obdobie od 20.11.2014 do 31.12.2014, t.j. za 171 dní. Uplatnenú výšku náhrady straty
na zárobku vyčíslila tvrdeným priemerným zárobkom vo výške 1.680,- EUR za trojtýždňové turnusy

výkonu opatrovateľskej činnosti.

77. Žalobkyňa tvrdila, že činnosť opatrovateľky vykonávala v Rakúsku, spočiatku ako zamestnanec
a následne ako živnostník. Tieto svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd mal za
preukázané, že žalobkyňa nepoberala nemocenské dávky za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2014

a nenachádza sa ani v informačnom systéme Daňového úradu Košice. Žalobkyňa napriek svojmu
tvrdeniu o výške svojho zárobku preukázala iba jednorazový príjem vo výške 1.680,- EUR za
obdobie od 29.10.2014 do 19.11.2014 v zmysle ňou predloženej faktúry zo dňa 18.11.2014, čo
zodpovedá listine vydanej Okresným úradom Feldkirch, Rakúska republika zo dňa 19.11.2014, ktorým
bolo oznámené zrušenie živnosti žalobkyne, pričom v zmysle predmetného oznámenia živnostenské

oprávnenie žalobkyne v Rakúskej republike trvalo od 17.9.2014 do 18.11.2014. Žalobkyňa teda
preukázalavpriebehuuplatňovanéhoobdobiaibajednorazovýpríjemvovýške1.680,-EUR,inýzárobok
nepreukázala, preto súd z tejto sumy zistil priemerný zárobok žalobkyne ako podiel počtu dní v roku z
preukázaného príjmu 1.680,- EUR ročne: 365 dní, denný príjem činí 4,60 EUR krát počet dní uplatnenej
náhrady straty na zárobku 171 dní, t.j. 786,60 EUR.

78. Zhrnúc vyššie uvedené, súd ustálil výšku škody na zdraví u žalobkyne na sumu 8.379,36 EUR,
z toho bolestné 2.358,- EUR, sťaženie spoločenského uplatnenia 5.234,36 EUR a strata na zárobku
786,60 EUR.

79.Žalovanív1.až4.radenamietalinedostatokvecnejpasívnejlegitimácie,absenciuporušeniaprávnej
povinnosti zabezpečiť schodnosť chodníka, nezrovnalosti ohľadom času úrazu a poveternostnú situáciu
v žalobkyňou tvrdenom čase úrazu.

80. Protiprávny úkon spočíva v porušení právnej povinnosti, teda správaní, ktoré sa prieči právu a preto

je protiprávne. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru ako aj opomenutie, t.j. správanie
pasívneho charakteru.81. V danom prípade bolo sporné porušenie právnej povinnosti a to nezabezpečenie schodnosti
chodníka ako aj subjekt, ktorý túto povinnosť porušil.

82. Žalobkyňa si uplatnila nárok voči žalovanému v 1. rade, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, na
ktorej došlo k úrazu žalobkyne, voči žalovanému v 2. rade, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ktoré zabezpečuje správu bytového domu, voči žalovanému v 3. rade, subjektu,
s ktorým žalovaný v 2. rade uzavrel mandátnu zmluvu, ktorou sa žalovaný v 3. rade zaviazal zabezpečiť
schodnosť prístupových chodníkov k domu prostredníctvom upratovačky určenej mandantom a voči

žalovanej v 4. rade, ktorá uzavrela so žalovaným v 3. rade dohodu o pracovnej činnosti.

83. Vzhľadom na to, že súd nesporne ustálil miesto úrazu ako časť chodníka nachádzajúceho sa na
pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, posudzoval podľa zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách účinného ku dňu vzniku škody na zdraví 22.1.2013, ktorý subjekt je zodpovedný za

schodnosť časti chodníka, na ktorom došlo ku škode na zdraví a žalobkyne.

84. Aj keď nebolo sporné, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný v 1. rade, predmetná
nehnuteľnosť má výmeru 2891 m2 a spôsob využívania predmetnej parcely v liste vlastníctva je uvedený
ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna, účelová komunikácia, lesná

cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Keďže predmetná parcela sa nachádza
v zastavanom území obce, je spôsob jej využitia, vzhľadom na jej väčšiu výmeru, v liste vlastníctva
vymedzený viacerými spôsobmi, súd posudzoval spôsob užívania tej časti parcely, na ktorej došlo ku
škode na zdraví. Z listinných dôkazov, ako aj z ohliadky jednoznačne vyplýva, že časť parcely, na ktorej
došlo ku škode na zdraví je priamo priľahlá k bytovému domu C. X H. D., tvorí koridor ku vchodu

k bytovému domu Buzulucká 2 a tento koridor kolmo nadväzuje na chodník k jednotlivým vchodom
bytových domov na Buzuluckej ulici v Košiciach. Koridor je vytvorený na prístupovej časti chodníka
ku vstupu do vchodu na Buzuluckej 2 a je oddelený kovovým zábradlím z jednej strany a betónovým
múrikom z druhej strany a slúži vstupu do bytového domu C. X H. D..

85.Vsúladesust.§9aods.3,4cestnéhozákonabolopotrebnéposúdiť,čizaškoduzodpovedásprávca
miestnych komunikácií, vlastník predmetnej parcely - žalovaný v 1. rade alebo vlastník, správca, užívateľ
nehnuteľnosti, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou a to
žalovaní v 2. až 4. rade.

86. Keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že ku škode na zdraví došlo v
bezprostrednej blízkosti od vchodu do bytového domu C. X H. D. vo vzdialenosti max. 1,5 metra, mal
súd za to, že je potrebná aplikácia ust. § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. a to, že za škodu zodpovedá
vlastník, správca, užívateľ nehnuteľnosti, t.j. subjekt odlišný od žalovaného v 1. rade a že nie je daná
vecná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade a z toho dôvodu je žaloba voči nemu nedôvodná.

87.Vlastnícibytovvbytovomdomesipodľa§7ods.1zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov
založili spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré je právnická osoba, ktorá spravuje spoločné časti domu,
spoločné zariadenia domu a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Preto subjektom, ktorý bol
povinnýzabezpečovaťúdržbuazjazdnosťpriľahléhochodníkakuvchodu,t.j.miesta,kdedošlokuškode

na zdraví žalobkyne je žalovaný v 2. rade.

88. Aj keď žalovaný v 2. rade splnomocnený vlastníkmi bytov v bytovom dome uzavrel dňa 23.12.2002
mandátnu zmluvu so žalovaným v 3. rade, ktorej predmetom bolo obstaranie správy spoločných častí
a spoločných zariadení domu C. X H. D., a za týmto účelom uzavrel žalovaný v 3. rade dohodu o

pracovnej činnosti so žalovanou v 4. rade, táto skutočnosť nemôže žalovaného 2. rade sama osebe
zbavovať zodpovednosti za škodu.

89. Žalovaný v 2. rade ako správca porušil právnu povinnosť zabezpečiť schodnosť na priľahlej časti
chodníka v mieste, kde došlo k úrazu žalobkyne, keďže v súlade s ust. § 7 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.

bol osobou povinnou zabezpečovať správu bytového domu ako aj správu priľahlého chodníka t.j. miesta
úrazu. V dôsledku neschodnosti priľahlého chodníka došlo k úrazu žalobkyne, zodpovedným subjektom
za porušenie právnej povinnosti pri údržbe je žalovaný v 2. rade.90. Pri ustálení zodpovedného subjektu súd v plnom rozsahu poukazuje na právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci vyjadrený v uznesení sp. zn. 1 Cdo/155/20.

91. Námietku žalovaných spočívajúcu v tvrdení, že časť chodníka, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne,
bola schodná, ako aj námietku týkajúcu sa spornosti ustálenia presného času, kedy došlo k úrazu, súd
posúdil ako irelevantné.

92. Aj keď výpoveď žalobkyne a výpoveď svedkyne K. bola rozporná, čo do času úrazu, žalobkyňa

tvrdila, že k úrazu došlo medzi 16.00 až 16.30 h, svedkyňa K. 15.00 až 15.30 h, z podrobného výpisu
hovorov z telefónneho čísla žalobkyne prevádzkovateľa Orange Slovensko, a.s. bolo nesporné, že dňa
22.1.2013 bol uskutočnený hovor na záchrannú linku 112 o 16.28 h, pričom z výpovedí žalobkyne a syna
M. B. vyplýva, že keď doniesla po úraze svedkyňa K. žalobkyňu domov, volali záchranku. Žalobkyňa
tvrdila, že potom ako spadla, chvíľu tam ležala a nevedela vstať a svedkyňa K. uviedla, že potom ako
uvidela žalobkyňu ležať, pomohla jej. Keďže žalobkyňa nebola schopná sama vstať, je nepochybné, že

určitý čas čakala na pomoc, následne niekoľko minút trval presun z miesta úrazu do bytu a záchranná
služba bola privolaná o 16.28 h. Uvedené korešponduje aj s výpoveďou svedka L., ktorý prechádzal
okolo miesta úrazu medzi 15.00 a 15.30 h, pričom žiaden úraz nezaznamenal, a následne o 17.00 h,
kedy už mal informáciu o úraze od manželky poskytnutú podľa jeho tvrdenia cca o 16.30 h. Na základe
vyššie uvedeného súd ustálil, že k úrazu došlo v rozmedzí po 16.00 až 16.28 h.

93. Námietka žalovaných, že z lekárskych záznamov vyplýva ošetrenie až v neskorých večerných
hodinách je taktiež irelevantná, keďže bol jednoznačne preukázaný telefonický hovor na záchrannú linku
o 16.28 h z mobilného telefónu evidovaného na meno žalobkyne a žalobkyňa potvrdila, že po zavolaní
záchrannej služby a po prevezení sanitkou do nemocnice, čakala niekoľko hodín na ošetrenie.

94. Zo správy o počasí bolo nesporne preukázané, že od 16.00 h sa v Košiciach vyskytoval mrznúci
dážď a výskyt ľadovice v čase od 16.00 h do polnoci. Aj keď z výpovede M. M. L., svedka, ktorý býva vo
vedľajšom vchode na C. X, vyplýva, že išiel domov okolo 15.00 až 15.30 h, pričom povrch chodníka bol
suchý a následne potom ako sa dozvedel od manželky, že žalobkyňa spadla, osobne zistil medzi 17.00

až 18.00 h, že chodník bol upravený, súd má za to, že predmetný svedok nebol priamym pozorovateľom
úrazu žalobkyne a nemá priamu vedomosť o stave chodníka od 15.30 h do 17.00 h (čo aj sám potvrdil),
teda v čase kedy došlo k úrazu. Súd poukazuje aj ma správu o počasí, z ktorej vyplýva, že ľadovica
vznikla o 16.00 h a k úrazu malo dôjsť v období po 16.00 h do 16.28 h.

95. Keďže súd mal za preukázané porušenie právnej povinnosti ako aj vznik škody, posudzoval príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Príčinnú súvislosť mal súd za jednoznačne
preukázanú. Ak by žalovaný v 2. rade neporušil právnu povinnosť pri údržbe schodnosti miesta úrazu
žalobkyne, nebolo by došlo k úrazu žalobkyne a ku vzniku škody na zdraví.

96. Pokiaľ ide o zavinenie, predpokladmi zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 9a ods. 4 cestného
zákona sú závady v schodnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na
zavinenie. Rozhodnutie o zodpovednosti subjektu podľa cestného zákona tak závisí predovšetkým na
zistení stavu chodníka v čase a mieste nehody/úrazu a na posúdení charakteru závady, ktorá nehodu/
úraz zapríčinila. V zásade je potrebné vychádzať z toho, že objektívna zodpovednosť subjektu za škody

spôsobené závadou v schodnosti podľa cestného zákona je spojená s takým stavom chodníka, ktorý
tvorí závadu v schodnosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 cestného zákona. Žalovaný v 2. rade mal a
mohol vedieť, že pri mrznúcom daždi, ktorý bol jednoznačne preukázaný správou o počasí, môže dôjsť
k vzniku ľadovice. Schodnosť chodníka však žalovaný v 2. rade nezabezpečil, (a to ani prostredníctvom
poverených subjektov na základe mandátnej zmluva a následne na základe zmluvy o upratovaní

uzatvorenej so žalovanou v 4. rade). Žalovaná v 4. rade sama potvrdila, že odchádzala z domu ráno o
6.10 h a prichádzala o 17.00 h a v čase svojej neprítomnosti, od svojho odchodu do príchodu, nemohla
kontrolovať stav chodníka a zabezpečiť jeho údržbu v prípade náhleho zhoršenia schodnosti chodníka,
vzniku ľadovice, ako tomu bolo práve v čase úrazu žalobkyne, kedy preukázateľne v zmysle svojej
výpovede nebola žalovaná v 4. rade prítomná v bytovom dome, keďže bola v práci.

97. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel
k záveru, že za škodu na zdraví žalobkyne zodpovedá žalovaný v 2. rade a voči žalovaným v 1. ,3., a 4.
rade je žaloba v celom rozsahu nedôvodná.98. Zhrnúc vyššie uvedené, vzhľadom na to, že súd mal za preukázaný nárok žalobkyne titulom
bolestného vo výške 2.358,- EUR, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 5.234,74 EUR a titulom

straty na zárobku 786,60 EUR, zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 8.379,36
EUR.

99. Žalobkyňa si uplatnila okrem istiny aj príslušenstvo, úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05 %
od 28.1.2015 do zaplatenia. Omeškanie dlžníka sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže Občiansky zákonník

nestanoví osobitnú splatnosť nároku na náhradu škody, záväzok dlžníka plniť titulom náhrady škody sa
stáva splatný nasledujúci deň po tom, čo veriteľ dlžníka na plnenie vyzval, a to v súlade s ust. § 563 OZ.

100. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala doručenie výzvy žalovanému na plnenie,
preto súd považoval doručenie žaloby žalovanému v 2. rade za okamih, kedy žalobkyňa učinila výzvu
vočižalovanému.Žalobaboladoručenážalovanémuv2.radedňa28.1.2015,nasledujúcideň29.1.2015

sa dostal žalovaný do omeškania, preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, t.j. odo dňa 29.1.2015 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

101. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby ECB navýšenej o 5 percentuálnych

bodov, ktorá k prvému dňu omeškania činila 5,05 %.

102. Súd z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaných v 1., 3., a 4. rade žalobu
voči nim v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

103. Keďže žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, súd v späťvzatej časti konanie v súlade s ust. § 144
ods. 1, 2 a ust. § 146 ods. 1 za súhlasu žalovaných zastavil.

104.Podľaust.§255ods.1,2CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

105. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

106. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

107. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

108. Pokiaľ ide o trovy konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, žalobkyňa sa domáhala
dvoch nárokov. Prvým nárokom bol nárok titulom náhrady škody titulom bolestného a SSU, čo do tohto
nároku mala žalobkyňa plný úspech a ďalej sa domáhala ušlého zárobku, kde jej úspech bol nepatrný

v pomere k uplatnenej sume. Keďže žalobkyňa v jednom nároku bola úspešná, patrila jej náhrada
trov konania a čo do druhého nároku v prevažnej časti neúspešná, (respektíve zavinila čiastočným
späťvzatím zastavenie konania), preto náhrada trov konania patrila žalovanému v 2. rade, súd o trovách
konaniamedzižalobkyňouažalovanýmv2.rade,čodoobochnárokovrozhodoltak,ženepriznalžiadnej
z týchto strán vzájomnú náhradu trov konania.

109. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1., 3. a 4. rade bola odlišná situácia. Žalovaní v 1.
a v 3. rade mali plný úspech v konaní, keďže žaloba v celom rozsahu voči ním zamietnutá a čiastočne
späťvzatá zavinením žalobkyne, preto im súd ako úspešným stranám sporu priznal plnú náhradu trov
konania voči žalobkyni.

110. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP.111. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd nevzhliadol žiadne dôvody aplikácie ust. § 257 CSP
a poukazuje aj na absenciu akéhokoľvek návrhu v tomto ohľade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).