Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200269
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8522200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., občan SR, právne zastúpený JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska
20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., občan
SR, právne zastúpená JUDr. Marta Konkoľová, advokát, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, 2/ A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, zastúpený splnomocnenkyňou E. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, 3/ C. A., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, 4/
C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., občan SR, pr. zast.: JUDr. Marta Konkoľová,

advokát, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa 5/ H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
občan SR, 6/ C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, 7/ C. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, XXX XX J. K., občan SR, v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní
žalovaných v 1. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/3/2022 – 94 zo dňa
16.03.2023, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 4. rade,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto konania.

III. Náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 2., 3., 5., až 7. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Súd u r č u j e , že právny úkon - Darovacia zmluva, uzavretá medzi A. B., B. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., C. A., B. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., C.

A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., H. B., B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., C. A., B. A.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX/XXXX, XXX XX J. K., ako darcami a A. D., B. L., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX C., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov:
- A. B., B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. o veľkosti 1/120 a o veľkosti 864/34560 na
parcele E KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,
- C. A., B. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. M. F. XXX/XXXX N. O. P. E. XXXX/

X, zapísanej na LV č. XXXX,
- C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, XXX XX F. G. o veľkosti 864/17280 na parcele
E KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,- H. B., B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. M. F. XXX/XXXXX N. O. P. E. XXXX/
X, zapísanej na LV č. XXXX,
- C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. M. F. XX/XXXX N. O. P. E. XXXX/X,

zapísanej na LV č. XXXXX,
- C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX/XXXX, XXX XX J. K. o veľkosti 66/6912 na parcele
E KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX,
ktorý bol povolený rozhodnutím Okresného úradu J. K., katastrálny odbor o povolení vkladu darovacej
zmluvy pod číslom F./XXXX zo dňa 21.9.2021 je n e p l a t n ý .

II. Žalovaní sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že v rozsahu plnenia
jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40a, § 116, § 140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V odvolaní uviedol, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo
strany povinného spoluvlastníka na výber tri základné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči
nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa

domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou
možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.
V danom prípade žalobca uplatnil žalobu na relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy, na tom základe, že
žalovaná v 1. rade sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, pričom došlo k porušeniu jeho predkupného
práva ako podielového spoluvlastníka. Túto okolnosť ani nikto nespochybňoval, to znamená, že súd

prvej inštancie ju považoval za nespochybniteľnú. Jedinou výnimkou, pri ktorej nedochádza k porušeniu
predkupného práva, je prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe, a odcitoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré charakterizujú blízke osoby dvojakým spôsobom, jednak v závislosti na
určitom stupni príbuzenstva alebo manželstva a jednak v závislosti od iných vzťahov kde musí ísť o iný
rodinný alebo obdobný vzťah, a zároveň musí byť preukázaná skutočnosť, že ujma, ktorú utrpela jedna

z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V priebehu konania však z vyjadrenia žalovaných
v 1. až 4. rade, je nutné konštatovať, že ide teda o druhú kategóriu príbuzenstva, keďže ide o vzťahy
odvíjajúce sa od prastarých rodičov, krstných rodičov (teraz bratranci a sesternice z druhého alebo až
z tretieho kolena), ale práve tá blízkosť, citová a emocionálna. Preukázanie ujmy, tak ako to predpokladá
zákon, nebola zo strany žalovaných preukázaná, a to z dôvodu, ku ktorým sa vyjadrovala samotná

strana sporu v priebehu konania. Pokiaľ ide o druhú námietku žalovaných, že žalobca nadobudol
podiely k svojim nehnuteľnostiam neoprávnene, túto považoval za nedôvodnú vzhľadom k tomu, že je
potrebné vychádzať z aktuálneho stavu na liste vlastníctva, nikto tento stav nezrušil, nezmenil a preto
akceptoval status žalobcu, ktorý vyplýva z listinných dôkazov. Preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Nárokotrováchkonaniaposúdilpodľaust.§255ods.1CSP,vspojenísust.§262ods.1CSP.Vychádzal

zo zásady úspechu v súdnom konaní, z ktorého vyplynulo, že úspešná bola strana žalobcu, a tak jej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 4.
rade. V odvolaní uviedli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podľa názoru odvolateľov

súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru hodnotenia blízkych osôb medzi žalovanými v 1. až 4.
rade podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru je potrebné vychádzať z toho, ako vnímajú
tento vzťah obe strany. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či takýto vzťah medzi žalovanou v 1. rade
a žalovanými darcami z darovacej zmluvy neboli, (pričom ak by medzi žalovanými neexistovali takéto
vzťahy)takaniprevoddarovacouzmluvoubyneprichádzaldoúvahyajblízkymipríbuznými,zvlášťvobci

C., sa prevádzajú nehnuteľnosti za vysoké ceny, za každý centimeter nehnuteľnosti, vyššiu cenu ako
v meste Stará Ľubovňa. Z toho vyplýva, že z darovacej zmluvy sú všetci z toho istého rodinného klanu,
bez nejakých problémov podarovali žalovanej v 1. rade svoj podiel. Ľudia na dedinách žijú v rodinných
vzťahoch bližšie ako v meste, a v Obci Jakubany má každý gazdovstvo a vzájomne si pomáhajú, aj
keď si lásku pritom nevyznávajú. Treba upozorniť že nejde o rozlohou veľkú nehnuteľnosť, aj keď si ju

žalobca osvedčil za nezistených vlastníkov, všetci žalovaní sa zhodli na tom, že napravia krivdu, ktorá
sa jej stala, teda žalovanej v 1. rade a pociťujú túto krivdu za vlastnú. Ide o nehnuteľnosť – parcela č. E.
– P. č. XXXX/X o výmere 17 m2, a nehnuteľnosť E. - P. č. XXXX/X o výmere 23 m2, spolu teda o 50 m2,
pritom tieto parcely sú na konci parcely, ktorá je vo vlastníctva žalovanej v 1. rade vo výmere 359 m2.Až k ceste pokračuje parcela č. XXXX/X o výmere 170 m2, ktorej vlastníkom je urbariát C., a žalovaná
v 1. rade ju užíva rovnako ako jej právny predchodca, ktorý ju užíval viac ako 50 rokov. Je potrebný
lepší dôkaz na to, že ujmu žalovanej pociťovali ostatní žalovaní ako svoju vlastnú? Žalobca naviac nemá

žiadenprístupnatútoparcelu,čodokazuježesúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam. Podľa názoru žalovaných odvolateľov súd prvej inštancie posudzoval spor čiste
z právneho hľadiska § 116 prvej časti vety po bodkočiarku, a odignoroval celé znenie tohto zákona. Ďalej
poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 114/2008 z 12.06.2008, týkajúcu sa
hodnotenia dôkazov a hodnovernosti, ktoré potom súvisia so záverom, ktorý príjme konajúci súd vo veci.

Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil, a navzájom odporujúce si hodnotenia tej istej parcely
medzi stranami sporu nekonfrontoval a pomerne arbitrárne sa priklonil k právnemu posúdeniu § 116
veta prvá po bodkočiarku. Ďalej trvajú na argumentácií ohľadne spôsobu akým nadobudol žalobca svoje
podiely, a tým sa vôbec súd nezaoberal, teda tým že žalobca nesplnil podmienky vydržania. Žalovaný
navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.Žalobcasavyjadrilkodvolaniužalovanýchv1.a3.,4.rade.Navrholrozsudoksúduprvejinštancieako
vecne správny a zákonný potvrdiť. Súd prvej inštancie náležite svoje rozhodnutie odôvodnil v bodoch
23. až 26-. tohto rozsudku. Poukázal na okolnosti praxe súdov týkajúce sa ust. § 116 O.z. Výklad otázky
blízkeho príbuzenstva, že všetci žalovaní pochádzajú z jedného klanu, a pokladajú sa za osoby veľmi
blízke za veľmi extenzívny, a nemožno vyhodnotiť tieto v prospech argumentácie žalovaných. Pokiaľ ide

o tradíciu vzájomnej pomoci, táto však nečiní pomáhajúce osoby za osoby blízke. Preto navrhol potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako ja konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaných v 1., 3. a 4. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom
zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

8. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely sporných parciel,
teda parciel E. P. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. a E. P. č. XXXX/X zapísanej na LV č.
XXXXX v k.ú. C., a to v podiele 449/540 u parcely KN P. č. XXXX/X a v podiele 565/576 u parcely E. P. č.
XXXX/X. Spoluvlastníčkou sporných parciel je aj žalovaná v 1. rade, a to v podiele 2/15 u parcely E. P.
č. XXXX/X a v podiele 11/768 u parcely E. P. č. XXXX/X. Žalovaná spoluvlastnícke podiely na sporných

parcelách nadobudla darovacou zmluvou uzavretou so žalovanými v 2. - 7. rade zo dňa 24.8.2021, ktorá
bola zavkladovaná na základe rozhodnutia Okresného úradu J. K., katastrálny odbor pod F./XXXX zo
dňa 21.9.2021, a to podiely k parcele E. P. XXXX/X od žalovaných v 2., 3., 4. a 5. rade a podiely k
parcele E. P. XXXX/X od žalovaných v 6. a 7. rade. K prevodu spoluvlastníckych podielov došlo bez
toho, aby žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi tieto podiely boli ponúknuté zo strany pôvodných

spoluvlastníkov. Uvedené skutkové okolnosti prípadu ani neboli sporné medzi stranami sporu. Spornou
otázkou ostala iba skutočnosť, či medzi žalovanou v 1. rade a žalovanými v 3. a 4. rade ide o blízke
osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

9. Na pojednávaní žalovaná v 1. rade navrhla vykonať ako dôkaz aj notársku zápisnicu spísanú C. Q.

R. sp. zn. N. XXX/XX, N. XXX/XX a pripojený geometrický plán A. H. č. XXX-XX/R., a to na preukázanie
skutočnosti, že žalovaná v 1. rade bola vlastníčkou už dávno a že žalobca tam nemal nijaký podiel. Súd
uvedené dôkazy nevykonal z dôvodu, že tieto sú bezpredmetné pre rozhodnutie v danej veci, keďže
predmetom konania je neplatnosť právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva k určitýmnehnuteľnostiam. Vlastnícke vzťahy k vedľajším nehnuteľnostiach, ktoré napokon ani nikto nenamietal,
sú pre rozhodnutie súdu bezpredmetné, keďže súd pri rozhodnutí vo veci, aká je predmetom sporu
v tomto prípade, rieši predovšetkým otázku, či bolo porušené predkupné právo, pričom vychádza z

aktuálnych vlastníckych vzťahov ku konkrétnym nehnuteľnostiam, nie k susedným parcelám.

10. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

11.Podľa§116OZBlízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

13. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

14. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa
bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na
tretiuosobu(§40aObčianskehozákonníka);jehožalobamusívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,

lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce

rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.),
c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení
zvolí ( rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/262/2009 ).

15. Žalobca, ako podielový spoluvlastník, uplatnil nárok, vyplývajúci zo zákonného predkupného práva
ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ktorý bol vymedzený
v predmete žaloby. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom podobne,
ako vlastník, so svojou vecou, avšak jeho právo je obmedzené predkupným právom. Práva a povinnosti
z predkupného práva vznikajú vtedy, keď jeden zo spoluvlastníkov chce svoj podiel previesť na inú, než

blízku osobu. Z predkupného práva vyplýva, že ak jeden zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti previesť cudzím osobám alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí tento podiel
najskôr ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom. Ak však spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej
osobe, vtedy sa predkupné právo neuplatní.

16. Podľa súčasnej právnej úpravy sa za blízku osobu považujú dve kategórie osôb: a) osoby, ktoré sú
blízkymi osobami z titulu príbuzenského vzťahu alebo manželského pomeru, t. j. príbuzní v priamom
rade, teda dieťa - rodič - starý rodič - prastarý rodič, súrodenec a manžel, b) osoby, ktoré sú v pomere
rodinnom,avšakvzdialenejšomnapr.bratranec-sesternica,nevesta-svokraaleboobdobnomrodinnom
pomere, za predpokladu, že je dôvod domnievať sa, že ujma, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá

pociťovala ako svoju vlastnú.

17. Predkupné právo spoluvlastníka (uvedené v § 140 Občianskeho zákonníka) vyplýva priamo zo
zákona, teda ide o zákonné predkupné právo. V prípade nerešpektovania predkupného práva sadotknutý spoluvlastník musí dovolať neplatnosti právneho úkonu, inak sa tento úkon (prevod podielu)
považuje za platný.

18. Odvolacia námietka žalovaných v 1. a 4. rade, týkajúca sa nesprávnych záverov súdu prvej inštancie
vo vzťahu k osobám blízkym, nie je dôvodná. Zákon upravuje dve kategórie osoby blízkej a súd prvej
inštancie správne vychádzal z ust. § 116 OZ, keď na základe vyjadrenia žalovaných o dôvodoch
uzatvorenia darovacej zmluvy v prospech žalovanej v 1. rade, sa argumentáciou žalovaných zaoberal.
Z výsluchu žalovaných ( najmä žalovanej v 1. rade ) vyplynulo, že žalovaný v 3. a 4. rade nie sú príbuzní

v priamom rade, ale ide o druhú kategóriu blízkej osoby, s ktorou zákon spája aj ďalšiu podmienku : že
ujma, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá pociťovala ako svoju vlastnú.

19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať

uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu (rozsudok NS SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

20. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané splnenie podmienky stanovenej zákonom, pritom
dôkazné bremeno o tvrdenej blízkej osobe, bolo práve na žalovaných, čo však nebolo preukázané ani

v polohe tvrdenia. Inak povedané, žalovaná v 1. rade, ktorá bola vypočutá na vytýčenom termínom
pojednávania vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade (označených ako blízke osoby), nepresvedčila
o splnení podmienky úzkych rodinných väzieb medzi nimi, pritom dikcia zákona to priamo vyžaduje.
Okremtohožalovanív2.,5.až7.rade,príbuzenskývzťahvôbecnespĺňali. Vodvolaníuvádzanápomoc
a dobré vzťahy medzi žalovanými všeobecne však samy o sebe, bez bližšej konkretizácie, nepostačujú

na preukázanie splnenia zákonom stanovenej podmienky pri blízkych osobách nie v priamom rade
a napriek nízkej výmere, ktorá prezentuje podiel darovaný žalovanej v 1.rade ostatnými žalovanými, bolo
nutné v súdnom konaní vychádzať z ustanovení hmotnoprávneho predpisu (Občianskeho zákonníka).

21. Ďalšia odvolacia námietka sa týkala nadobudnutia podielu na nehnuteľnostiach žalobcom.

Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov, tzn. že údaje
katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1
katastrálneho zákona). Podľa § 7 písm. c/ katastrálneho zákona kataster obsahuje aj údaje o právach
k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník“) a o iných oprávnených z
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba“), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné

priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam (NS
SR sp. zn. 5Sžo/231/2010 ).

22. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľnosti, dospel

k správnemu záveru, že argumentácia žalovaných o neplatnom nadobudnutí podielov žalobcom od
neznámych vlastníkov je právne irelevantná, keďže záväzný je údaj zapísaní v katastri nehnuteľnosti
a žalobca je vedený ako podielový spoluvlastník.

23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené, odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania žalovaných, nakoľko tieto považoval pre

rozhodnutie v merite veci bez významu a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 369 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP, v zmysle zásady úspechu. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, odvolatelia žalovaní v 1.

a 4. rade, neboli úspešní a ostatní žalovaní odvolanie nepodali, preto o trovách odvolacieho konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným
v 1, a 4, rade a k ostatným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).