Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622200982
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4622200982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu

JUDr.ErikyMadarászovejaJUDr.LenkyHalmešovej,vprávnejvecižalobcu:MestskéslužbyTopoľčany,
s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1/1, Topoľčany, IČO: 44 818 378, zastúpený advokátskou
kanceláriou: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, Košice, IČO:
52 651 258, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. E. F. G. XX/XX, H., zastúpený
advokátom: I. H., so sídlom D. XXXX/XX, J. D. J., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/25/2022-281 zo dňa 28. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť vypratať 3 izbový byt I.
kategórie v Topoľčanoch na ul. Námestie M. R. Štefánika 25/24, na druhom podlaží, č. bytu 2 bez
pridelenia bytovej náhrady do l5 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobcovi priznáva nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 686 ods. 2, § 710 ods. 1, § 712a ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“) na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd
prvej inštancie z výpisu z uznesenia č. 32/1998 mestského zastupiteľstva Topoľčany (č. l. 228) zistil,
že na tomto zasadnutí bolo odsúhlasené pridelenie trojizbového bytu v meštianskom dome č. XX D. D.
E. F. G. A. B. C., K. XXXX a zároveň pridelenie dvojizbového bytu na L. K. XXXX I. M. M., K. XXXX.
Následne primátor Mesta Topoľčany listom zo dňa 25.06.1998 (č. l. 225) adresovaným spoločnosti
TOMA s.r.o. Topoľčany dal pokyn na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným na dobu určitú do
31.12.2000 na 3 izbový mestský byt na D. E. F. G. N. XX, N. J. X O. H. s tým, že byt bol pridelený na

zasadnutí komisie sociálnej a bytovej MsZ Topoľčany dňa 28.05.1998 a odsúhlasený MsZ Topoľčany
dňa 18.06.1998 na základe VZN č. 8/1995 čl. 7, odstavec 1, písm. b). Pridelenie bytu bolo odsúhlasené s
podmienkouodovzdania2izbovéhobytunaL.K.N.XXXX,č.b.23.Vzáveretohtodokladusauvádza,že
nájomnázmluvabudepriplnenísipovinnostínájomníkapodanomtermíneobnovená.UznesenímMsZv
Topoľčanoch č. 33/2010/VI/24/B zo dňa 30.06.2010 bola schválená zmluva o výkone správy bytov medzi
MestomTopoľčanyakovlastníkombytovéhofonduaMestskýmislužbamiTopoľčanys.r.o.akosprávcom
bytového fondu s účinnosťou od 01.07.2010 a v súlade s týmto uznesením bola spoločnosť Mestské

služby Topoľčany s.r.o. poverená prenajímaním bytov vo vlastníctve mesta špecifikovaných v zmluve
o výkone správy a spravovaním bytového fondu špecifikovaného v tejto zmluve. Správca bytového
fondu vo vlastníctve mesta vstupuje podľa dodatku do existujúcej nájomnej zmluvy o nájme bytu č. X,
v dome súp.č. XX D. D. E. F. G. O. H. uzatvorenej s nájomcom na stranu prenajímateľa. Následnežalobca so súhlasom primátora Mesta Topoľčany uzatváral so žalovaným nájomné zmluvy v období od
01.01.2011stým,žetietonájomnézmluvyboliuzatváranékaždýrokatonadobuurčitú,pričomposledná
nájomná zmluva (č.l. 8) bola uzatvorená dňa 26.02.2021 na dobu určitú do 31.12.2021 a to na základe

súhlasu primátorky Mesta Topoľčany zo dňa 19.02.2021 (č.l. 38), ktorým dala súhlas na uzatvorenie
nájomnej zmluvy na dobu určitú od 01.03.2021 do 31.12.2021. Výzvou zo dňa 24.01.2022 (č.l. 43)
žalobca vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie bytu s tým, že nájomná zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú do 31.12.2021 a teda byt naďalej užíva bez právneho dôvodu. Podľa uznesenia č.
296/12/2020 z 12. zasadnutia MsZ v Topoľčanoch konaného dňa 26.02.2020 (č.l. 194) bol schválený

zámer zmeny účelu ďalšieho užívania bytov a nebytových priestorov v budove na D. E. F. G. XX na iný
účelakonabývanieobčanovmesta(ubytovaniehostímestaalebopreinépotrebymesta)azároveňbolo
odporučené primátorke mesta pokračovať v uvedenom zámere zmeny účelu ďalšieho užívania bytov
a nebytových priestorov. Mesto zároveň listom zo dňa 10.03.2020 (č.l. 170pv) oznámilo žalovanému
zmenu zámeru užívania bytov na D. E. F. G. XX O. H. s tým, že nie je možné uzavretie nájomnej zmluvy
k bytu č. 2 na ďalšie obdobie po uplynutí doby nájmu v zmysle aktuálnej nájomnej zmluvy. Listom zo

dňa 07.04.2021 (č.l. 171) mesto ponúklo žalovanému do nájmu mestský byt č. XX D. L. I. N. XXXX/XX
O. H. s tým, že ide o 3 izbový byt s balkónom, kde úhrada za nájomné je vo výške 250 eur mesačne.
Ďalším uznesením č. 449/18/2020 prijatým na 18. zasadnutí MsZ konaného dňa 16.12.2020 (č.l. 172)
došlo k zmene predchádzajúceho uznesenia č. 296/12/2020 s tým, že bol schválený zámer zmeny účelu
ďalšieho užívania bytov a nebytových priestorov v budove na D. E. F. G. XX na iný účel ako na bývanie

pre občanov mesta (ubytovanie hostí mesta alebo pre iné potreby mesta) a zároveň bolo schválené
uzatvorenie zmlúv o nájme bytu s nájomcami bytu č. X a bytu č. X na obdobie do 31.12.2021. Na
základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o nájme bytu zo dňa 17.02.2021 (č.l. 170) bola so žalovaným
uzatvorená posledná nájomná zmluva dňa 26.02.2021 na dobu určitú do 31.12.2021 (č.l. 8) a tejto
žiadosti predchádzal súhlas primátorky mesta (č.l. 38) na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú od

01.03.2021 do 31.12.2021. Dňa 25.11.2021 požiadal žalovaný Mesto Topoľčany o uzatvorenie zmluvy
o nájme bytu (č.l. 185) s tým, že platnosť súčasnej zmluvy o nájme bytu končí dňa 31.12.2021 a na
uvedenú žiadosť mu Mesto Topoľčany odpovedalo listom zo dňa 03.12.2021 (č.l. 183) , kde poukazovalo
naprijatieuzneseniač.449/18/2020nazasadnutíMsZvTopoľčanochdňa16.12.2020,podľaktoréhobol
schválený zámer zmeny účelu ďalšieho užívania bytov s tým, že s nájomcami boli uzatvorené nájomné

zmluvy na obdobie do 31.12.2021. Zároveň upozornilo žalovaného, že dňa 31.12.2021 dôjde k zániku
nájomnej zmluvy bez povinnosti mesta poskytnúť mu náhradný byt a požiadalo ho, aby v lehote do
07.01.2022 kontaktoval správcu mestských bytov – žalobcu ohľadom dohodnutia termínu odovzdania
nájomného bytu. Súd prvej inštancie sa na základe námietky žalovaného zaoberal aktívnou vecnou
legitimáciou žalobcu a dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. Na základe § 6

ods. 1, 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 30.06.2009 Mesto Topoľčany
založilo spoločnosť Mestské služby Topoľčany s.r.o., čoho dokladom je zakladateľská listina o založení
tejto spoločnosti zo dňa 02.06.2009 (č.l. 113) a na základe tejto zakladateľskej listiny došlo k zápisu tejto
obchodnej spoločnosti do Obchodného registra dňa 15.07.2009 (č.l. 154) s tým, že jediným spoločníkom
uvedenej spoločnosti je Mesto Topoľčany a konateľom je E. E. J.. Od 01.07.2009 došlo k zmene § 6

zákona č. 138/1991 Zb. tak, že podľa ods. 1 bolo ustanovené, špecifikovaná činnosť správcu ako aj jeho
práva a povinnosti že obec hospodári so svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu
majetku obce, ktorým je jej rozpočtová alebo príspevková organizácia a zároveň ustanovenie ods. 5
umožňovalo obci vložiť svoj majetok ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo zo
svojho majetku založiť právnickú osobu. Z predchádzajúceho znenia ods. 3 bolo vypustené ustanovenie

o možnosti obce uzavrieť zmluvu o výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou alebo s
inou právnickou osobou. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že MsZ v Topoľčanoch na svojom
zasadnutídňa30.06.2010schválilozmluvuovýkonesprávybytovsožalobcomanáslednebolauvedená
zmluva medzi Mestom Topoľčany a žalobcom ako správcom podpísaná dňa 07.07.2010, pričom v
tejto zmluve boli špecifikované bytové domy, byty a nebytové priestory, ktoré boli ponechané žalobcovi

do správy a zároveň v tejto zmluve bola podrobne špecifikovaná činnosť správcu ako aj jeho práva
a povinnosti s tým, že okrem iného bol splnomocnený, aby vo svojom mene a na účet vlastníka bytov
a nebytových priestorov uskutočňoval všetky právne úkony spojené s vymáhaním škody, vzniknutých
nedoplatkov na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytov, resp. nebytových priestorov,
vystupoval pred štátnymi a inými orgánmi a k všetkým právnym úkonom v rozsahu nevyhnutnom k

plneniu povinností správcu podľa ustanovení tejto zmluvy o výkone správy. Podľa názoru súdu prvej
inštancie z uvedeného vyplýva aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby na vypratanie
voči žalovanému, keďže žalobcovi do správy podľa zmluvy boli zverené aj byty a nebytové priestory
v meštianskom dome súp. č. XX D. D. E. F. G. O. H., ktorých súčasťou je aj byt č. X prenechaný donájmu žalovanému. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že je potrebné dôsledne rozlišovať pri
skúmaní aktívnej vecnej legitimácie správcu, či ide o byty, ktoré boli nadobudnuté ich vlastníkmi podľa
zákona č. 182/1993 Z.z. a teda tento zákon zároveň aj upravuje práva a povinnosti správcu alebo ide

o byty nájomné vo vlastníctve mesta a vtedy sa práva a povinnosti správcu upravujú podľa zmluvy o
výkone správy bytov uzavretej s mestom. V prejednávanej veci teda nie je možné vychádzať zo žiadnych
ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. týkajúcich sa výkonu správy, pretože tieto upravujú právne vzťahy
medzi vlastníkmi bytov a správcom, avšak neupravujú právne vzťahy medzi nájomcami bytov a obcou
ako vlastníkom týchto bytov, nakoľko nájom bytu je upravený v ustanoveniach § 685 a nasl. Občianskeho

zákonníka a obec má možnosť správu týchto nájomných bytov vykonávať inou právnickou osobou na
základe zmluvy o výkone správy, prípadne samostatne ak má na to kapacity alebo prostredníctvom
svojej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Prvoinštančný súd neakceptoval názor žalovaného,
že nájomné zmluvy sú neplatné, pretože boli uzatvárané iba s písomným súhlasom primátora, pričom
rozhodovanie o majetkových právach súvisiacich s predmetným bytom patrí do výlučnej kompetencie
MsZ. Poukázal na to, že byt bol žalovanému pridelený do nájmu na základe rozhodnutia MsZ dňa

18.06.1998 podľa VZN č. 8/1995 a následne primátor mesta udelil vtedajšiemu správcovi bytov pokyn na
uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2000 (č.l. 225 a č.l. 228). Keďže byt bol pridelený
do nájmu na dobu určitú a nová nájomná zmluva k tomu istému bytu sa s nájomcom zase uzatvárala
na dobu určitú (zrejme podľa VZN č. 8/1995, ktoré však v rámci dokazovania nebolo doložené), tak už
nebolo potrebné, aby MsZ znovu rozhodovalo o pridelení toho istého bytu tomu istému nájomcovi, ale

postačovalo, aby dal primátor mesta pokyn na uzavretie novej nájomnej zmluvy na dobu určitú, pokiaľ
nájomca splnil podmienky na uzavretie nájomnej zmluvy podľa VZN. Súd prvej inštancie tiež nesúhlasil
s názorom žalovaného, že došlo s prenajímateľom k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú a to
konkludentne z dôvodu, že byt užíval ako nájomca a plnil si povinnosti s tým spojené aj v obdobiach, keď
ešte nebola uzavretá nová nájomná zmluva po ukončení predchádzajúcej doby nájmu, pretože žalovaný

bol uzrozumený s postupom uzatvárania novej nájomnej zmluvy tak, ako vyplýval z VZN č. 5/2010 a
tento postup pravidelne rešpektoval, keď si podával v dostatočnom predstihu žiadosť o uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy spolu s dokladmi k tomu potrebnými a z toho dôvodu nemohlo dôjsť k uzavretiu
nájomnému vzťahu konkludentne. Tvrdenie žalovaného o takomto spôsobe vzniku nájomnej zmluvy
na dobu neurčitú je v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože je nesporné, že žalovaný po dobu

takmer 25 rokov pravidelne uzatváral so žalobcom, ktorý konal v mene prenajímateľa nájomné zmluvy
na dobu určitú a teda nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy na dobu neurčitú mlčky, či v dôsledku iného
konania, pretože uzatvorenie takejto zmluvy predpokladá, aby obe zmluvné strany síce nevýslovne,
avšak nesporne prejavili vôľu smerujúcu k vzniku nájmu bytu na dobu neurčitú. Konanie žalobcu
nepovažoval súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Žalobu žalobcu považoval

za dôvodnú, pretože je nesporné, že žalovaný byt užíva naďalej bez akéhokoľvek právneho titulu a
preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol o vyprataní žalovaného z bytu špecifikovaného
vo výrokovej časti rozsudku do l5 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako navrhoval žalobca. Zároveň
súd rozhodol o vyprataní žalovaného bez pridelenia bytovej náhrady s poukazom na ustanovenie §
712a ods. 9 OZ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá

nájomca právo na bytovú náhradu okrem prípadov uvedených v osobitnom zákone, čo v tomto prípade
je § 4 zákona č. 189/1992 Zb., avšak žalovaného sa netýka ani jeden z prípadov uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu sa súd zároveň nemôže stotožniť s názorom
žalovaného, že petit žaloby nezodpovedá skutkovému stavu s poukazom na skutočnosť, že žalovaný
býva v byte s priateľkou a jej dospelou dcérou, ktoré sú v tomto byte prihlásené k trvalému pobytu. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že nájomný pomer na základe písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy
bol uzavretý iba medzi vlastníkom bytu a žalovaným a teda byt nebol v spoločnom nájme viacerých osôb
v zmysle § 700 ods. 1, 2 OZ a ani k nemu nevznikol spoločný nájom bytu manželmi v zmysle § 703
ods. 1 OZ alebo § 704 ods. 1 OZ a preto žaloba na vypratanie bytu z dôvodu ukončenia nájomného
vzťahu nemohla smerovať voči iným osobám, ale len voči žalovanému, ktorý bol jediným nájomcom

bytu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd podľa
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu žalovaný z dôvodov uvedených v

§ 365 ods. 1 písm. b), f), e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne
resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. K záveru súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, žeakceptujeprávnynázorsúduprvejinštancievtomsmere,ženiejenaprejednávanúvecmožnéaplikovať
ustanovenia ZoVBaNP, a to napriek tomu, že zmluva o výkone správy bytov uzavretej medzi mestom
Topoľčany a správcom Mestskými službami Topoľčany, s.r.o. dňa 07.07.2010 na ZoVBaNP výslovne

odkazuje. Napriek tomu s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie predmetnej žaloby nesúhlasí. Uviedol, že nie je sporné, že v čase uzavretia zmluvy o výkone
správy platil zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení novely č. 258/2009 Z. z., ktorou z § 6 nielenže
bol vypustený text o tom, že obec môže zmluvu o výkone správy svojho majetku uzavrieť aj s obchodnou
spoločnosťou alebo s inou právnickou osobou, ale v § 6 ods. 1 výslovne zakotvila, že obec hospodári so

svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je rozpočtová alebo
príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu (zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy). Žalovaný zastal názor, že pokiaľ ide o správu bytov ako majetku obce,
nesúvisívýkontejtosprávyspodnikateľskoučinnosťouobce,apretoúplnerovnakoakovprípadesprávy
majetku vo vlastníctve SR v oblasti verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, nespadá takáto správa
pod vzťahy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť ObZ, ale bod vzťahy, na ktoré sa vzťahuje osobitná právna

úprava, pričom v prípade správy majetku štátu v tejto oblasti môže správu majetku štátu vykonávať iba
správca označený v § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z., správu majetku obce môže vykonávať okrem
samotnejobceakosprávcabližšiedefinovanýv§6azákonač.138/1991Zb.Odhliadnucodtoho,akýbol
úmysel zákonodarcu pri novelizácii zákonom č. 258/2009 Z. z. je žalovaný presvedčený, že žalobca ako
podnikateľský subjekt nemohol dňa 07.07.2010 uzavrieť s mestom Topoľčany platnú zmluvu o výkone

správy bytov vo vlastníctve mesta Topoľčany. Z uvedeného dôvodu dospel k názoru, že súd vo vzťahu
k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu
skutkovémuzisteniuanáslednevychádzalajznesprávnehoprávnehoposúdeniaplatnostiuzatvorených
nájomných zmlúv. Ďalšou námietkou žalovaného neplatnosti nájomných zmlúv bolo, že rozhodovanie
o majetkových právach súvisiacich s predmetným bytom patrí do výlučnej kompetencie MsZ boli tieto

uzatvárané iba s písomným súhlasom primátora. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je
skutkovo sporné, že podľa čl. 2 bod 2 písm. b) v spojení s čl. 3 bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia
mesta Topoľčany o zásadách hospodárenia s bytovým fondom č. 5/2010 rozhodovanie o nakladaní
s bytom bolo zverené do kompetencie mestského zastupiteľstva. Podľa jeho názoru nie je sporné ani to,
že už v pokyne udelenom vtedajšiemu správcovi bytov bezprostredne po jeho pridelení žalovanému sa

primátor neoprávnene odchýlil od uznesenia MsZ č. 32/1998, pokiaľ dal súhlas na uzavretie nájomnej
zmluvynadobuurčitú,hocivoznačenomrozhodnutíMsZsauzavretiezmluvynadobuurčitúnespomína,
pričom v prípade jedného bytu bol udelený súhlas s nájmom na dobu určitú a pri ostatných 3 bytoch
nie je čas nájmu uvedený, teda platí, že bol daný súhlas s na uzavretie nájomnej zmluvy na dobu
neurčitú. Nájomné zmluvy sú neplatné aj pre nedostatok rozhodnutia na to príslušného orgánu mesta

Topoľčany (avšak tak ako uviedol vo vyjadrení zo dňa 23.01.2023 táto neplatnosť nespôsobuje, že by ich
nájomný vzťah nevznikol alebo zanikol). Ďalej žalovaný tvrdí, že má byt, ktorého vypratania sa žalobca
domáha v nájme na dobu neurčitú na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy, s čím sa súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Žalovaný považoval opätovné
uzatváranie nájomných zmlúv za formálny akt, ktorý nebol krytý vážnym prejavom vôle ani jedného

z účastníkov, keďže pri uzatváraní zmlúv bolo jasné, že nájomný vzťah bude pokračovať aj po termíne
uvedenom v jednotlivých zmluvách ako dátum skončenia nájomného vzťahu. V súvislosti s posúdením
otázky vážnosti prejavu vôle poukázal na obsah rozsudku NS ČR sp. zn. 31Cdo528/2001 zo dňa
20.11.2003. Prax mesta spočívajúca v uzavieraní krátkodobých zmlúv o nájme bytu a umožňujúca aj po
dlhých rokoch užívania zbaviť sa nájomcu bytu bez potreby dokazovať existenciu výpovedného dôvodu,

jevrozporesdobrýmimravmi.Akbyajpripustil,žejehonájomdňom31.12.2021skončil,tentovzhľadom
na predkladané písomnosti opätovne vznikol a doposiaľ trvá, pričom sa súd prvej inštancie s uvedenou
argumentáciou nijako nevysporiadal.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie sa so všetkými argumentami

a teóriami žalovaného sa súd veľmi podrobne až vyčerpávajúco a zároveň zmysluplne vysporiadal.
Súd sa zaoberal každou jednou teóriou žalovaného, dokonca aj tou, ktorú žalovaný chaoticky vo
svojich podaniach prezentoval (hoc aj deň pred nariadeným termínom pojednávania, bez rešpektovania
sudcovskej koncentrácie konania ako jednej zo základných procesných zásad civilného sporového
konania). Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré požadoval vykonať žalovaný, a to aj v situáciách, kedy

sa už na prvý pohľad javili ako nadbytočné. Zároveň súd prvej inštancie nie len že dostatočne
zistil skutkový stav, ale svojou podrobnou analýzou dospel k správnym právnym záverom s veľmi
udržateľnýmodôvodnením.Žalobcapovažovalodvolaniežalovanéhozanezrozumiteľné.Kopätovnému
spochybneniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na to, že žalovaný predniesol novú právnuteóriu, z ktorej odvodzuje neplatnosť tejto zmluvy, pričom žalovaný neplatnosť nachádza v údajnom
rozpore s ustanoveniami o vecnej pôsobnosti Obchodného zákonníka. Ako totiž vyplýva z odvolania
žalovaného, tento aplikuje na ustanovenie § 261 ods. 2, ktorý upravuje tzv. (obligatórnu) vecnú

pôsobnosť Obchodného zákonníka, úplne nový výklad. V odvolaní žalovaný totiž tvrdí, že zo znenia §
261 ods. 2 Obchodného zákonníka možno vyvodiť, že aplikovať Obchodný zákonník možno iba na „ten
druh vzťahov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou a to na obidvoch stranách záväzkového vzťahu,
teda aj na strane obce“. Ako žalovaný zdôrazňuje, úplne rovnako to má platiť aj pre vzťahy medzi štátom
konajúcim prostredníctvom štátneho orgánu ako subjektu verejného práva a podnikateľmi. Žalovaný

dodáva, že „pokiaľ ide o správu bytov ako majetku obce, nesúvisí výkon tejto správy s podnikateľskou
činnosťou obce, a preto......nespadá takáto správa pod vzťahy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť
Obchodného zákonníka...“. Takýto výklad žalobca nepovažuje za správny. V odbornej publikácii prof.
Patakyovej a kol. z roku 2022, na ktorú žalovaný odkazuje, je veľmi zrozumiteľne vysvetlená podstata
obligatórnej, ako aj fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka. Ako je uvedené aj v tomto
komentári, ustanovenia § 261 ods. 2 rozširujú aplikáciu režimu Obchodného zákonníka aj na vzťahy, v

ktorých nie sú splnené podmienky prvého odseku, t. j. v prípadoch, keď subjekt verejného práva vstupuje
do záväzkových vzťahov pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky s podnikateľmi v
rámci ich podnikateľskej činnosti (t. j. podnikateľskej činnosti podnikateľov). V otázke výkladu pôsobnosti
Obchodného zákonníka týkajúcej sa subjektu verejného práva neexistujú podľa názoru žalobcu žiadne
polemiky, a preto je v tejto časti argumentácia žalovaného bez akejkoľvek relevancie. Žalobca tiež

poukázal aj na obsah Zmluvy o výkone správy bytov, hneď v úvodnej časti zmluvy (v nadpise) „Zmluva
o výkone správy bytov uzatvorená podľa § 261 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka“, ktorá výslovnou
(písomnou) dohodou zmluvných strán založila (nad rámec obligatórnej pôsobnosti aj) fakultatívnu
pôsobnosť Obchodného zákonníka. Dôvodová správa k zákonu č. 258/2009 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“)1 – uvádza, že podľa zákonodarcu obce/
mestá môžu výkon správy svojho majetku upraviť akýmkoľvek typom zmluvy, či už z oblasti obchodného
práva, ale občianskeho, a to bez zásadných obmedzení. Vetu v znení § 6 ods. 3 zákona o majetku
obcí „Obec môže uzavrieť zmluvu o výkone správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou alebo s
inou právnickou osobou“ zákonodarca v roku 2008 vyňal lebo ju označil ako „nadbytočnú“, nie preto,

že by jeho cieľom bolo zakázať obciam/mestám takéto zmluvy uzatvárať. Žalobca sa tiež plne stotožnil
s odôvodnením súdu vo vzťahu k platnosti týchto nájomných zmlúv. K argumentom žalovaného o
konkludentne uzavretej nájomnej zmluve sme sa už podrobne vyjadril v predchádzajúcich vyjadreniach
a rovnako tak sa touto otázkou zaoberal súd prvej inštancie v samotnom odôvodnení. Vzhľadom na
uvedené navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu

trov konania proti žalovanému v plnej výške.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v

ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 26.02.2021 uzatvoril žalobca so žalovaným (prenajímateľ) zmluvu
o nájme bytu podľa § 685 OZ na dobu určitú do 31.12.2021. Pretože vlastník bytu – mesto Topoľčany

nemienil obnoviť nájomnú zmluvu, žalovaný bol dňa 24.01.2022 vyzvaný, aby byt odovzdal podľa čl. V.
Skončenienájmunájomnejzmluvy(č.l.43)vovýpovednejlehote3mesiace.Žalovanýtútovýzvuprebral
27.01.2022, a preto mu začala plynúť výpovedná lehota dňa 01.02.2022 do 30.04.2022, a pretože
žalovaný byt aj naďalej užíval bez právneho dôvodu, žalobca podal predmetnú žalobu. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal na základe námietky žalovaného aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Prvoinštatnčný súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
žaloby a svoj záver vyčerpávajúco odôvodnil v bodoch 17. – 20. napadnutého rozsudku.

7. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca je
aktívne vecne legitimovaný. Namietal predovšetkým to, že v čase uzatvorenia zmluvy o výkone správy
platil zákon č. 138/1991 Zb. v znení účinnom 01.07.2009 - 31.12.2010, podľa ktorého obec hospodári
so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je rozpočtováalebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. Žalovaný uviedol, že výkon správy
bytov nesúvisí s podnikateľskou činnosťou obce, a preto sa na tieto vzťahy nevzťahuje pôsobnosť ObZ,
ale vzťahuje sa na nich osobitná právna úprava a správu v tomto prípade môže vykonávať iba okrem

samotnej obce, správca bližšie definovaný v § 6a a § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Z uvedeného
dôvodu nemohol dňa 07.07.2010 žalobca uzavrieť s mestom Topoľčany platnú zmluvu o výkone správy
bytov vo vlastníctve mesta Topoľčany.

8. Odvolací súd sa plne stotožňuje s posúdením vecnej aktívnej legitimácie žalobcu tak, ako je

uvedené v rozsudku v bode 17. až 20. súdu prvej inštancie a naviac dodáva. Vecná legitimácia
vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, kedy jedna sporová strana civilného
procesu (žalobca), je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (pasívna vecná legitimácia) . O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa jedná v prípade, ak
žalobca, ktorý tvrdí, že je nositeľom hmotného práva, v konaní nepreukáže, že je takýmto nositeľom.

Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obci, v znení účinnom do 30.6.2009, mohla obec zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej
alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadila podľa osobitného predpisu, avšak ustanovenie § 6 ods. 3
citovaného zákona, zároveň umožňovala obci vložiť svoj majetok ako vklad do obchodnej spoločnosti
alebo zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu a zároveň jej umožňovala uzavrieť zmluvu o výkone

správy svojho majetku s obchodnou spoločnosťou alebo s inou právnickou osobou. Od 1.7.2009 došlo
k zmene § 6 zákona č. 138/1991 Zb. tak, že podľa odseku 1 bolo ustanovené, že obec hospodári so
svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým
je jej organizácia alebo príspevková organizácia, zriadená podľa osobitného predpisu (§ 21 zákona č.
523/2004 Z.z.). Zároveň však v ustanovení odseku 5 citovaného ustanovenia, môže obec svoj majetok

vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti (§ 56 Obchodného zákonníka) alebo môže
zo svojho majetku založiť právnickú osobu (§ 56 Obchodného zákonníka). Zriaďovanie rozpočtových
organizácií a ich hospodárenie, upravuje zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy. V zmysle § 21 ods. 1 tohto zákona je rozpočtová organizácia, právnická osoba štátu, obce alebo
vyššieho územného celku, ktorá je svojími príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet, rozpočet

obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu,
s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ, v rámci svojho rozpočtu.

9. Podľa § 21 ods. 4 tohto zákona, môžu rozpočtové organizácie vo vlastnom mene nadobúdať
práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Ako právnická osoba má teda aj právnu subjektivitu.

Spôsobilosť konať svojím menom v majetkoprávnych vzťahoch, a niesť vlastnú zodpovednosť
za záväzky, ktoré z tohto konania vzniknú, sú charakteristickým pojmovým znakom rozpočtových
organizácií ako právnických osôb štátu sui generis (§ 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z.).

10. Do 1.7.2009 mohla obec podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí, v znení platnom do 1.7.2009

uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o výkone správy svojho majetku, v ktorej zmluvné strany
upravili svoje práva a povinnosti. Tento zmluvný vzťah mal iný obsah, než správa majetku obce
rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Obec mohla využiť tento zmluvný vzťah na zabezpečenie
určitých odborných činností, spojených s prevádzkou majetku obce, prostredníctvom subjektov, ktoré
majú na výkon takýchto činností oprávnenie. Obchodné spoločnosti ako subjekty súkromného práva,

sú samostatnými subjektami vlastníckeho práva, ktoré na základe zmluvy o výkone správy majetku
obce vykonávali správu cudzieho majetku. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah medzi dvoma
subjektmi vlastníckeho práva, preto jeho úprava v zákone o majetku obcí nebola opodstatnená. Preto
zákon o majetku obcí v znení platnom od 1.7.2009 už osobitne neupravuje inštitút zmluvy o výkone
správy svojom majetku obchodnou spoločnosťou. Znenie zákona o majetku obcí však nevylučuje, aby

obec uzavrela s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb podľa Obchodného
zákonníka. Na základe takéhoto zmluvného vzťahu môže obchodná spoločnosť poskytovať obci služby,
súvisiace so starostlivosťou o majetok obce, nie je však oprávnená majetok obce užívať na svoje účely
a nakladať s ním. Je potrebné rozlišovať medzi správou a nakladaním s majetkom obec, v rámci plnenia
úloh obce a ňou zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií a medzi poskytovaním služieb,

spojených so starostlivosťou a údržby majetku obce obchodnou spoločnosťu na základe zmluvného
vzťahu.11. V danom prípade zmluva o výkone správnych bytov, okrem iného v článku II. bod 4., splnomocnila
žalobcu, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uskutočňoval všetky
právne úkony, spojené s vymáhaním škody, vzniknutých nedoplatkov na nájomnom a úhradách za

služby spojené s užívaním bytov, resp. nebytových priestorov, vystupoval pred štátnymi a inými orgánmi
a k všetkým právnym úkonom, v rozsahu nevyhnutnom k plneniu povinností správcu, podľa ustanovení
tejto zmluvy o výkone správy. Ak súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy, v ktorej bol splnomocnený na vykonávanie
týchto úkonov, jeho právny názor je správny a odvolací súd sa s ním plne stotožňuje. Pokiaľ súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby ako správca
nájomných bytov mesta Topoľčany, špecifikovaný v zmluve o výkone správy, tak potom aj nájomné
zmluvy uzatvárané žalobcom ako správcom v mene prenajímateľa nie je možné považovať za neplatné
(článok III. bod A ods. 3 zmluvy).

12.Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak bol žalovanému pridelený

byt do nájmu na základe rozhodnutia MsZ dňa 18.6.1998 podľa VZN č. 8/1995 a následne primátor
mesta udelil vtedajšiemu správcovi bytov pokyn na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú do
31.12.2000, tak už nebolo potrebné, aby MsZ znova rozhodovalo o pridelení toho istého bytu, tomu
istému nájomcovi, ale postačovalo, aby dal primátor mesta pokyn na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy
na dobu určitú, pokiaľ nájomca splnil podmienky na uzavretie nájomnej zmluvy podľa VZN.

13.Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalovaného, že by byt, ktorého sa žalobca domáha vypratania,
mal v nájme na dobu neurčitú na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Nie je pravdou,
že by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto otázkou nevysporiadal, pretože
touto námietkou sa zaoberal súd prvej inštancie v bode 24. rozsudku a odvolací súd sa plne stotožňuje
so zisteným skutkovým stavom, ako aj jeho právnym posúdením v danej otázke. Nemožno sa stotožniť

s námietkou žalovaného, že pri uzatváraní zmlúv bolo jasné, že nájomný vzťah bude pokračovať aj po
termíne, uvedenom v jednotlivých zmluvách ako dátum skončenia nájomného vzťahu. Je nesporné,
že strany sporu po dobu takmer 25 rokov, pravidelne uzatvárali medzi sebou nájomnú zmluvu na dobu
určitú, pričom ani v jednej z nájomných zmlúv nebola uvedená klauzula, že v prípade riadnych plnenia
si povinností, vyplývajúcich z nájomného pomeru, by sa tento nájomný pomer automaticky predĺžil.

Nemožno teda dospieť k záveru, že takýto nájomný vzťah by pokračoval aj po dobe, na ktorú bola
nájomná zmluva uzatvorená, ako na dobu určitú. Ani jedna zo zmluvných strán neprejavila v priebehu
konania vôľu uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, pretože žalovaný pravidelne, každoročne
žiadal o súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy a žalobca naopak s dostatočným predstihom oznámil
žalovanému zmenu zámeru užívania bytov na D. E. F. G. XX s tým, že už nie je možné uzavrieť nájomnú

zmluvu na predmetný byt, a preto bol nájomný pomer uzatvorený len na dobu určitú, do 31.12.2021 a po
uplynutí tejto doby sa už nájomný pomer nebude obnovovať. K zániku nájmu bytu uplynutím dohodnutej
doby dochádza nezávisle od vôle prenajímateľa či nájomcu. Nakoľko žalovaný užíva predmetný byt bez
právneho dôvodu, odvolací súd sa stotožňuje aj s otázkou posúdenia súdom prvej inštancie, či konanie
žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi.

14.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práva a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15.Uvedené zákonné ustanovenie má len aplikačný a interpretačný význam pre výkon subjektívnych
občianskych práv a nemá vlastnú normotvornú platnosť. Výkon práv a povinností podľa tohto
ustanovenia predpokladá existenciu práva alebo povinnosti, a ak takéto právo alebo povinnosť

neexistuje, nemôže ho súd založiť svojím rozhodnutím. Súd môže rozhodnutím výkon práva alebo
povinnosti odoprieť.
16.Citované ustanovenie musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky
(č.l. 152 ods. 4 ústavy). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní
občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na

jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, ktorý sleduje Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
t. j. spravodlivá rovnováha medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými
základnými právami a slobodami jednotlivca.
17.Otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu tohto práva v súlade s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky

vnálezez10.júla2001sp.zn.I.ÚS13/00,vktoromuvádza,že:„ÚstavouSlovenskejrepublikyvytvorená
ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana
súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do
obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného životajednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu
súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia“.
18.Aj podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromia a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné
zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť
také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nasleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu
a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutým a primeraným
opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu

primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
19.Právo vlastniť majetok, ktorý zaručuje aj právo ho užívať je zaručené v čl. 20 ústavy. Žalobca ako
vlastník predmetného bytu domáha sa ochrany svojho vlastníckeho práva.
20.V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je,
či nie, je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, je náležité posúdenie záujmu

vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej
strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie
za neprimerane tvrdé. Treba podotknúť, a to aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, že právo na obydlie je právom základným, no podľa
názoru odvolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je

vychádzať z preukázaných skutočností, rozhodných pre posúdenie danej veci.
21.Žalovanému rozhodnutím súdu prvej inštancie bola ochrana jeho vlastníckeho práva priznaná. Na
druhej strane súd prvej inštancie správne posúdil nečinnosť žalobcu v otázke vyriešenia bytovej situácie
trvalejším spôsobom, keď mu počas takmer 25 rokov nič nebránilo, aby svoju bytovú otázku riešil.
Žalobca nevyvinul žiadne úsilie, aby svoju bytovú otázku za tak dlhé obdobie riešil spôsobom, ktorá by

ho nenechala v neistote, či jeho nájomný pomer zase obnovený.
22.Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že žaloba žalobcu na vypratanie žalovaného
z predmetného bytu po uplynutí doby nájmu je dôvodná, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny, i v časti o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

23.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
24.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).