Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 15, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoEk/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200368
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8211200368.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právene zastúpený Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, B., o vymoženie 4 341,09 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom

Jakubcom, súdnym exekútorom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave ako nástupcom pôvodne
povereného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
o vymoženie 4.341,09 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Bardejove
č.k. 1Er/54/2011 – 47 zo dňa 14.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a vyslovil, že súdny exekútor
nemá nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100%.

2. V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 09427/10 zo
dňa 18.10.2010, ako aj trov oprávneného v exekučnom konaní v celkovej výške 4.341,09 eur. Z
rozhodcovského rozsudku zistil, že účastníci konania dňa 11.11.2009 uzavreli zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, pričom s ohľadom na povahu účastníkov (na jednej strane oprávnený ako veriteľ
poskytujúci úver v rámci svojho podnikania a na strane druhej povinný ako dlžník, fyzická osoba, ktorej
bolposkytnutýúversveľkoupravdepodobnosťounainýúčelakonavýkonzamestnania,povolaniaalebo

podnikania) a predmet nimi uzavretej zmluvy je dôvodné predpokladať, že išlo o zmluvu spotrebiteľskú,
uzavretú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Už zo samotného
rozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,žetentozaväzujepovinnéhoakoúčastníkarozhodcovskéhokonania
na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a to čo sa týka úrokov z omeškania priznaných vo výške 0,25
% denne zo sumy 4.341,09 eur od 28.04.2010 do zaplatenia, ktoré je podľa názoru súdu bez ohľadu
na údajnú dohodu účastníkov bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktorý odkazuje

rozhodcovský rozsudok v odôvodnení, absolútne neprimeraná, priečiaca sa dobrým mravom. Výška
dohodnutého úroku z omeškania 0,25 % denne predstavuje úrok z omeškania ročný vo výške 91,25
%, čo zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného
a z tohto dôvodu aj rozpor s dobrými mravmi. Ide tak o neprimeranú výšku úrokov z omeškania,
ktorú nemožno akceptovať ani pri tzv. drobných sporoch. Rovnako z exekučného titulu nevyplýval účel,
na ktorý bol povinnému úver poskytnutý, pričom v prípade ak bol úver poskytnutý na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné preskúmať aj vzhľadom na poznatky
súdu z iných obdobných konaní, v ktorých oprávnený uplatňuje na základe rozhodcovských rozsudkovnároky voči povinným z titulu zmlúv o úveroch, či účastníkmi uzavretá zmluva obsahovala náležitosti
požadované ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001, osobitne aj údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy,

a teda či rozhodcovským súdom priznaný poplatok za poskytnutie úveru nebol priznaný v rozpore s
uvedeným ustanovením. Poukázal aj na to, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, na jeho tretej
strane vyplýva, že oprávnenému bol priznaný aj poplatok za poskytnutie úveru, avšak absentuje v ňom
akýkoľvek odkaz na príslušné zákonné a zmluvné ustanovenia týkajúce sa tohto poplatku, na základe
ktorých mal byť priznaný. Minimálne čo do úroku z omeškania rozhodcovským rozsudkom je zrejmé, že

rozhodcovský rozsudok predložený v tomto konaní ako exekučný titul nepochybne zaväzuje povinného
na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností exekučné konanie postupom
podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. aj bez návrhu zastavil. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zrušil

napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že tento na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a
to z dôvodu, že vec posúdil podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu
síce určil správne, avšak nesprávne interpretoval. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril zákon č. 233/1995 v znení neskorších

právnych predpisov (Exekučný poriadok a v jeho náväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Podľa jeho názoru exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených podkladov, ktorým bol exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie
exekúcie mal posudzovať exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Pri formálnom preskúmaní
exekučného titulu sa mal obmedziť na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu,

tak ako to vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Pri preskúmavaní materiálnej
stránky mal exekučný súd zistiť, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, akým
je dovolenosť, možnosť a súhlas s dobrými mravmi. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania
exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské
konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd, v napadnutom uznesení stanovuje

podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzuje
k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu mal obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. záväznosť k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi,
však podľa neho musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto požiadavka materiálnej

stránky exekučného titulu podľa neho vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania a znamená,
že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu, pričom sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia veci. Ak súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2

spôsobom právneho posúdenia súladnosti výroku rozhodcovského súdu s právom, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny
poriadok a to hlavne práva na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci,
jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní došlo k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a

účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. V odvolaní poukázal na judikáty Vrchného súdu v Prahe sp.
zn. 12 Cmo 95/2005, ako aj na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky C 2801-NS sp. zn. 33 Odo
588/2003. Okrem iného vyslovil aj názor, že ak by aj súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov
je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je
podľa názoru súdu súladný so zákonom. Vytýkal súdu aj procesnú vadu spočívajúcu v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)
vyplýva, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.6. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na
výkonrozhodnutiaaleboexekúciupodľaosobitnýchpredpisovnanávrhúčastníkakonania,protiktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

7. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

8.Vpredmetnejvecijetrebakonštatovať,žepostupsúduprvéhostupňabolsprávnypokiaľpredvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal samotný exekučný titul, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09427/10 zo dňa 18.10.2010. Uvedeným rozsudkom bola povinnej

uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 4.341,09 eur spolu s 0,25 % -ným úrokom z omeškania
denne zo sumy 4.341,09 eur od 28.04.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 858,83
eur. Za správny je potrebné považovať záver súdu prvého stupňa, že dojednaný úrok z omeškania vo
výške 0,25 % denne, čo predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25 %, bol priznaný v rozpore
s dobrými mravmi. Nemožno súhlasiť s názorom oprávneného, že v rámci preskúmania exekučného

titulu z materiálnej stránky nemožno vychádzať z odôvodnenia rozhodnutia. Exekučným titulom je celé
rozhodnutie rozhodcovského súdu a z neho vyplýva aj priznaná istina, ako aj úroky z omeškania, ktoré
vychádzali z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou.
Posúdenie súdu prvého stupňa, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu je správne.

9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

10. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone 258/2001 Z.z. Tento právny predpis
v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa

ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona, aj fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy
o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný

ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra nachádzajúci sa v spise
na č.l. 6) a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným tvrdené a ani preukázané, že by úver
poskytol povinnému za účelom výkonu zamestnania, povolenia alebo podnikania. Čo sa týka úrokov
z omeškania, ich výšku zákon č. 258/2001 Z.z. neupravoval. Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch

právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho
zákonníka. Kým Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri dojednaní
zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z
omeškania, než ako to vyplývalo z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda maximálne
len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere
pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti
je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z

omeškania vo výške 91,25 % ročne, t.j. vo výške niekoľkonásobne vyššej v porovnaní s úrokom, na aký
by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, svojím
rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené.

11. Za správne je treba považovať postup súdu prvého stupňa, ktorý v rámci plnenia svojej povinnosti

vyplývajúcej mu z ustanovenia § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyzval
oprávneného na predloženie uzavretej zmluvy o úvere, nakoľko z rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že z priznanej čiastky 4.341,09 eur bola priznaná istina včítane poplatku za jeho poskytnutie. Z tohto
rozhodnutia nie je zrejmé, aká bola výška nesplateného úveru a aká bola výška poplatku za jeho
poskytnutie.Jednouználežitostízmluvyospotrebiteľskomúverevzmysle§4ods.2zákonač.258/2001
je aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). S neuvedením RPMN sa nespája síce

neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. však v ustanovení § 4 ods. 3
poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a to v tom, že v prípade ak nie je ročná percentuálna miera
nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri takejto
právnej úprave ak zmluva údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala, rozhodcovský súd
nemohol zaviazať povinného na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru.

12. Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom
konaní. Umožňuje to ustanovenie § 45 ods. 1.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,

podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm.

b/ alebo c/.

14. Za situácie, ak rozhodcovský súd priznal úrok z omeškania vo výške odporujúcej ustanoveniu § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a zaviazal povinného
na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001

Z.z. rozhodol o plnení právom nedovolenom. Napriek uvedenému exekúciu nebolo možné zastaviť len
v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru. Z exekučného titulu a ani
z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej listiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie.
Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného vymáhaného plnenia,
čo spôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu. Ak je

rozhodnutienevykonateľnéohľadnepriznanejistiny,logickýmdôsledkomtohtostavujenevykonateľnosť
rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania sú totiž iba príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

15. Keďže súd prvého stupňa správne postupoval, ak exekúciu v celom rozsahu zastavil a správne je

aj jeho rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd postupom podľa 387 ods. 1, 2 CSP, napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnej
povinnej v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).