Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622203078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622203078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr.ErikaVarguačlenovsenátu–sudcovJUDr.MartinyMochnáčovejaJUDr.RóbertaUrbana,vspore
žalobcu: A. B. C., nar. X. XX. XXXX, bytom D.
E. F. G. XXXX/XX, C. B., právne zastúpený spoločnosťou Janči & Partners s. r. o., so sídlom
Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, proti žalovaným: 1/ H. C., nar. XX. X. XXXX, bytom I. J. XXXX/
X, K., 2/ A. I. L., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXXX/X, M., obaja žalovaní zastúpení splnomocneným
zástupcom: I. A. B. N. B., O.. B., nar. XX. X. XXXX bytom B. XX, M. o nahradenie prejavu vôle, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/58/2022-183 zo

dňa 11. mája 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť darovaciu zmluvu podľa § 628 a nasl.
Občianskeho zákonníka medzi darcami - žalovanými 1/, 2/ a obdarovaným/žalobcom, predmetom ktorej
má byť nehnuteľnosť zapísaná

v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre
katastrálneúzemieC.B.,atostavbagarážesúpisnéčísloXXXX,postavenánapozemkuparcelyregistra
„C“ evidovanom na katastrálnej mape parc. č. 3326/281 a pozemku parcely registra „C“ evidovanom na
katastrálnej mape parc. č. 3325/281 o výmere 20 m2 - ostatná plocha.

2. Východiskovo okresný súd za preukázané vyhodnotil, že strany sporu, a to žalobca v právnom
postavení budúceho obdarovaného a žalovaní 1/, 2/ v právnom postavení budúcich darcov uzatvorili

dňa 1. 10. 2021 zmluvu o budúcej darovacej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúcich darcov
budúcemu obdarovanému previesť vyššie označené/špecifikované nehnuteľnosti s tým, že budúcu
darovaciu zmluvu uzatvoria najneskôr do 31. 1. 2022. Obdarovaný bol povinný zaslať výzvu na uzavretie
darovacej zmluvy darcom spolu s návrhom darovacej zmluvy najneskôr tri dni pred dňom 31. 1. 2022.
V zmysle článku IV. bod 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak niektorá zo zmluvných
strán odmietne splniť svoj záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy, môže sa druhá strana do jedného roka odo
dňa uzavretia tejto zmluvy domáhať vydania rozsudku, ktorý nahradí vôľu strany, ktorá odmietla zmluvu

podpísať. Výzvou na uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 26. 11. 2021, doručenou žalovanej 1/ dňa
6. 12. 2021 a žalovanému 2/ dňa 15. 12. 2021, žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ na uzatvorenie riadnej
darovacej zmluvy, pričom návrh darovacej zmluvy pripojil ako prílohu.3.Zo zápisnice o predbežnom šetrení notárky JUDr. Viery Hámorskej (vo veci vedenej pod sp. zn.
5D/58/2021, D/not/28/2021) bolo ďalej zistené, že sa viedlo dedičské konanie po neb. F. P., Q. L., nar.
XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, pričom žalobca ako sused poručiteľky poskytol notárke vyhlásenie o

stave majetku zomrelej a jej podlžnostiach a listom zo dňa 16. 3. 2021 požiadal o zaradenie do druhej
dedičskej skupiny. Dňa 1. 10. 2021 (deň uzavretia zmluvy o budúcej darovacej zmluve) v dedičskom
konaní po neb. poručiteľke žalobca zobral svoj návrh na zaradenie do druhej dedičskej skupiny v celom
rozsahu späť a zároveň si v dedičskom konaní uplatnil pohľadávku titulom úhrady nákladov spojených
s pohrebom poručiteľky. Notárka ako súdna komisárka konštatovala, že so žalobcom ako dedičom v

dedičskom konaní nebude ďalej konať.

4.Nadväzne súd prvej inštancie po zadefinovaní právnej povahy zmluvy o budúcej zmluve pripustil, že
síce možno prisvedčiť žalovaným 1/, 2/, že zmluva o budúcej darovacej zmluve vykazuje určité formálne
chyby, keď žalovaní 1/, 2/ ako budúci darcovia sú v zmluve nesprávne označení ako „budúci predávajúci“
a žalobca ako budúci obdarovaný je v zmluve o budúcej darovacej zmluve nesprávne označený ako

„budúci kupujúci“. Jedná sa však len o formálne chyby, ktoré nespôsobujú neplatnosť budúcej zmluvy,
pretože jednoznačne vôľou zmluvných strán ku dňu 1. 10. 2021 bolo bezplatne previesť zo žalovaných
1/, 2/ na žalobcu nehnuteľnosti bližšie špecifikované v článku II. bod 1 zmluvy.
5.Čo sa týka námietok žalovaných 1/, 2/, že v čase uzatvorenia budúcej zmluvy ešte neboli vlastníci
prevádzanej nehnuteľnosti, okresný súd uviedol, že v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka

sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Žalovaní 1/, 2/ ako právni nástupcovia po neb. poručiteľke v
prebiehajúcom dedičskom konaní nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva a
pretože ešte neboli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na liste vlastníctva na príslušnom katastrálnom
úrade, mali vôľu predmetnú nehnuteľnosť po zápise vlastníckych práv bezodplatne previesť na žalobcu.
Práve tomuto účelu slúži inštitút zmluvy o budúcej zmluve v zmysle ust. § 50a Občianskeho zákonníka.

6.Pokiaľ v rámci procesnej obrany žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že žaloba bola podaná po uplynutí jednoročnej
lehoty odo dňa uzavretia zmluvy o budúcej darovacej zmluvy, ktorá podľa ich tvrdení uplynula dňa 1. 10.
2022 (žaloba na súd bola podaná dňa 21. 10. 2022), súd prvej inštancie hodnotil, či zmluvné dojednanie
článku IV. bod 3 budúcej zmluvy bolo dojednané platne. V zmysle ust. § 50a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak v lehote dojednanej v zmluve o budúcej zmluvy nedôjde k uzavretiu konečnej zmluvy,

možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Podľa názoru okresného ide o lehotu prekluzívnu (§ 583 OZ), čo znamená, ak účastník zmluvy o
budúcej zmluve neuplatní v lehote jedného roka od okamihu, kedy mala byť budúca zmluva uzavretá
na súde právo, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, nemôže tak už neskôr s
úspechom urobiť a na márne uplynutie tejto lehoty prihliadne súd aj bez námietky. Ak pre konkrétnu

prekluzívnu lehotu zákon presne vymedzuje dĺžku jej trvania a neumožňuje účastníkom záväzkového
vzťahu dohodou túto lehotu predĺžiť alebo skrátiť, má takéto ustanovenie kogentný charakter a nemožno
sa od neho odchýliť. Preto súd považoval dojednanie zmluvných strán v článku IV. bod 3 zmluvy o
budúcej zmluve za neplatné (§ 39 OZ) pre rozpor s ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
7.Napriek tomu, že súd prvej inštancie konštatoval čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, dospel k

záveru, že zostávajúca časť právneho úkonu je platný právny úkon, keďže vadnú časť právneho úkonu
je možné oddeliť od zvyšnej časti (§ 41 OZ). Aj keď si zmluvné strany v rozpore so zákonnom dojednali
lehotu, dokedy sa niektorá zo zmluvných strán mohla na súde domáhať nahradenia prejavu vôle druhej
zmluvnej strany, táto lehota vyplýva zo zákona (§ 50a ods. 2 OZ), preto čiastočnú neplatnosť právneho
úkonunemávplyvnaplatnosťzvyškuprávnehoúkonu.Pretožekuzavretiubudúcejzmluvymalodôjsťdo

31. 1. 2022 a žaloba na súd bola podaná dňa 21. 10. 2022, žaloba bola podaná v zákonnom stanovenej
jednoročnej prekluzívnej lehote.

8.Následne (s poukazom na aplikáciu § 3 ods. 1 v spojení s § 39, § 41, § 50a ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka - všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) sa okresný súd zaoberal otázkou, či

došloktakejzmeneokolností,zktorýchúčastníciprivznikuzáväzkuvychádzali,ženemožnospravodlivo
požadovať,abysabudúca zmluvauzavrela,ktoráskutočnosťmázanásledokzánikzáväzkužalovaných
1/, 2/ ako budúcich darcov uzavrieť so žalobcom ako budúcim obdarovaným budúcu darovaciu zmluvu.
9.V danej spojitosti uviedol, že Občiansky zákonník v ust. § 50a ods. 3 ustanovuje tzv. klauzulu výhrady
nezmenených pomerov. Jej podstatou je, že v definovaných prípadoch záväzok trvá, s výhradou, že

okolnosti, z ktorých strany záväzku vychádzali pri jeho uzatváraní sa do tej miery nezmenili tak, že tento
skutkový stav bude viesť k zániku pôvodného záväzku. Zákonná klauzula sa uplatní pri splnení týchto
dvoch podmienok:1/ musí ísť o podstatnú zmenu podmienok, ktorá sa posudzuje objektívne, nestačí teda zmena v oblasti
„chcenia, či nechcenia“ jednej zo zmluvných strán. Môže ísť o ekonomické pomery na strane povinnej
osoby, no nie sú vylúčené ani osobné dôvody,

2/ k zmene podmienok musí dôjsť po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve do uplynutia doby, do ktorej mala
byťuzavretázmluva(neskoršiazmenaokolností,hociajtaká,akúmánamysli§50aods.3Občianskeho
zákonníka už nemá za následok zánik záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve, pozri rozsudok NS ČR z
22. 3. 2007 sp. zn. 33Odo/343/2005).
10.V okolnostiach súdenej veci bolo podľa súdu prvej inštancie z rozoberaného hľadiska výsluchom

žalovaných preukázané, že dôvodom uzavretia budúcej zmluvy bolo akési odvďačenie sa za
starostlivosť, ktorú žalobca deklaroval, že poskytoval poručiteľke za jej života. Súd nemal dôvod neveriť
tvrdeniam žalovaných 1/, 2/, že títo mali vedomosť o tom, že za uvedené „služby“ alebo výpomoc
žalobca bezplatne od poručiteľky s jej súhlasom užíval garáž, ktoré vlastnícke právo ku garáži následne
chceli žalovaní na žalobcu bezplatne darovacou zmluvou previesť a rovnako nebolo v konaní sporné,
ani namietané, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej darovacej zmluvy dňa 1. 10. 2021 žalovaní ako

dedičia po poručiteľke nemali prístup k bytu, v ktorom poručiteľka bývala, ani k účtom, s ktorými za života
disponovala. Až po ukončení dedičského konania žalovaní ako dedičia získali vedomosť, že za života
poručiteľky žalobca cez internetbanking z účtu poručiteľky na svoj účet previedol, a to dňa 24. 8. 2020
sumu30.000eur,dňa31.12.2020sumu5.000euraposmrtiporučiteľkydňa15.1.2021sumu3.000eur.
V čase týchto prevodov mala poručiteľka 96 rokov, mobilným telefónom nedisponovala a všetky prevody

na základe žalobcom tvrdených údajných pokynov poručiteľky vykonal samotný žalobca. Rovnako
výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že obdobným spôsobom si žalobca za života poručiteľky
previedol na seba podielové listy poručiteľky vo R. F., podľa jeho tvrdení v hodnote od 20.000 až do
25.000 eur.
11.Opísané konanie žalobcu je podľa názoru okresného súdu samo o sebe takou podstatnou

zmenou okolností, kedy povinnosť žalovaných ako budúcich darcov uzavrieť so žalobcom ako
budúcim obdarovaným konečnú darovaciu zmluvu zaniká. Nebolo sporné, že sa žalovaní 1/, 2/ až po
právoplatnom skončení dedičského konania po neb. F. P. dozvedeli, ako žalobca nakladal s finančnými
prostriedkamiporučiteľkyanímdeklarovanétvrdenievnávrhunazaradeniedodruhejdedičskejskupiny,
že sa o poručiteľku staral bezplatne, sa ukázali ako nepravdivé. Ak by nedošlo k vyššie uvedeným

prevodom zo strany žalobcu, uvedené aktíva by boli predmetom dedenia a nadobudli by ich žalovaní
ako právni nástupcovia po poručiteľke.

12.Okrem toho, súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznanie akéhokoľvek nároku žalobcovi by bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané morálne normy, teda akýsi kódex morálnych

pravidiel, ktoré nie sú právnymi normami, ale napriek tomu im pozitívne právo prostredníctvom odkazov
priznáva svoju vážnosť, právnu relevanciu a právnu ochranu. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných
pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Dobré mravy je nutné chápať
ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti, z ktorých niektoré sú trvalou a nemennou
súčasťou ľudskej spoločnosti. Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak to tak je, súd má
možnosť požadovanú ochranu odoprieť.
13.Za úkon vykonaný v rozpore s dobrými mravmi okresný súd považoval už samotný návrh žalobcu
na zaradenie do dedičského konania po neb. F. P. do druhej dedičskej skupiny zo dňa 16. 3. 2021. V
zmysle § 474 Občianskeho zákonníka v druhej skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s

poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho
dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Žalobca požiadal o
zaradeniekonkrétnedodruhejdedičskejskupiny,hocimalvedomosť,ženikdysporučiteľkouvspoločnej
domácnosti nežil, a už vôbec nie jeden rok pred jej smrťou, keďže v tom čase bola umiestnená v DSS,
mal vedomosť, že nikdy nebol odkázaný na výživu poručiteľky. Žalobca ako sused po poručiteľke v

zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nikdy dediť nemohol.
14.V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na rozporné tvrdenia žalobcu, ktorý v návrhu na
zaradeniedodruhejdedičskejskupinyuviedol,žesastaraloporučiteľkubeznárokunapeniaze,peniaze
od poručiteľky nepýtal, nežiadal a ani nepotreboval, pričom pred orgánmi činnými v trestnom konaní,
ako aj v priebehu tohto súdneho sporu uviedol, že dôvodom prevodu finančných súm 35.000 eur mala

byť odmena za jeho starostlivosť. Z rovnakých dôvodov si žalobca na seba previedol aj podielové listy
poručiteľky. Ďalej si žalobca v rámci dedičského konania uplatnil pohľadávku titulom úhrady nákladov
spojených s pohrebom poručiteľky, keď tvrdil, že sa postaral o pohreb poručiteľky z vlastných finančných
prostriedkov. Následne bolo zistené, že po smrti poručiteľky si sám previedol na svoj účet čiastku 3.000eur, z ktorej sumy vystrojil pohreb a až následne, zrejme v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, rozdiel
sumy 3.000 eur a nákladov na pohreb 744,01 eur, t. j. 2.255,99 eur dňa 7. 2. 2022 zaslal na účet
žalovaného 2/, v dôsledku ktorého konania poverený príslušník PZ uznesením zo dňa 11. 2. 2022 vec

podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odmietol.

15.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/, 2./
voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

16.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeny v podobe nahradenia prejavu
vôle žalovaných v zmysle petitu žaloby.
17.Namietal, že nebolo vôľou žalovaných odvďačiť sa žalobcovi za vykonávané susedské výpomoci,
tak ako na to mylne poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Práve naopak, bolo
preukázané, že jedinou vôľou žalovaných, vypracovať a podpísať zmluvu o budúcej darovacej zmluve,

bolo spôsobiť následok a to, aby žalobca ako dedič, ktorý pripadal do úvahy v dedičskom konaní po
poručiteľke F. P. podal späťvzatie svojho návrhu na zaradenie do predmetného dedičského konania. Na
základe toho nie je možne ustáliť názor, že sa zmenili okolnosti zmluvných strán, z ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali a nemožno spravodlivo požadovať, aby sa budúca zmluva uzatvorila.
Keby došlo k takej podstatnej zmene okolností, za ktorých budúca darovacia zmluva bola uzatvorená,

musí ísť o zmenu okolnosti, ktorá založila vôľu zmluvných strán uzatvoriť túto zmluvu, a to jedine
nenadobudnutie predbežne prejednávaného dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľke F. P.. Jedinou
okolnosťou a motívom uzatvorenia budúcej darovacej zmluve teda bolo späťvzatie návrhu na zaradenie
do dedičského konania po poručiteľke F. P. a nie obdarovanie žalobcu za susedskú výpomoc a bezplatnú
starostlivosť.

18.Podľa odvolateľa ďalej ak súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca nemal predpoklad na zaradenie do
dedičstva (a preto sa predmetné javí ako rozpor s dobrými mravmi), mali žalovaní právo ponechať návrh
na zaradenie dedičstva žalobcu a o predmetnom by rozhodoval súd v samostatnom konaní. V takom
prípade je oprávnený jedine vecne a miestne príslušný súd, po preštudovaní spisu a zabezpečených
dôkazov, vysloviť, že žalobca nie je legitimovaný sa stať dedičom po poručiteľke. V takomto prípade by

malžalobcavsamostatneprejednávanejveciuplatniťvšetkydôkazyatotoprávobymuneboloodopreté.
Späťvzatím samotného návrhu na základe prísľubu žalovaných v zmluve o budúcej darovacej zmluve
sa svojho práva vzdal sám; keď súčasne vedel, že nadobudne nehnuteľnosť – garáž do vlastníctva.
Nezavŕšením samotného aktu – podpisu darovacej zmluvy však mu tieto práva odopreté boli a práve
úkony žalovaných sa priečia dobrým mravom, keď žalobca súčasne nemá, a to bez svojho pričinenia,

právo sa domáhať súdenej ochrany v dedičstve, ktoré bolo právoplatne ukončené. Žalovaní súčasne
nadobudli celý majetok po poručiteľke, ktorý bol predbežne prejednávaný 8. 3. 2021 a s ktorého súpisom
boli oboznámení na predbežnom šetrení a preto nie je možné ustanovovať odôvodnenie rozsudku, že
úkony, ktoré boli vykonané žalobcom sa života poručiteľky, boli úkonmi proti dobrým mravom jej dedičov;
keď títo nadobudli celý predbežne prejednávaný majetok a neboli zo strany žalobcu ukrátení.

19.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.
20.Mali za to, že súd v rámci dokazovania vykonal všetky navrhované dôkazné prostriedky
a vydal správne a nestranné rozhodnutie, ktoré v dostatočnej miere reflektovalo na všetky okolnosti
prípadu. Zdôraznili, že právny zástupca žalobcu počas výsluchu rôznymi manipulatívnymi technikami,

kapcióznymi a sugestívnymi otázkami podsúval odpovede žalovaným (zneužívajúc ich vek i zdravotný
stav), hoci títo počas (ich) monológu uvádzali, že ich cieľom bolo odvďačiť sa. Okrem toho prihlásenie
sa žalobcu do okruhu oprávnených dedičov nemá oporu v zákone a už vôbec nie v morálke a normách
správania sa. Jednalo len o získanie času, keďže kľúče od bytu bezdôvodne odmietol vydať oprávneným
dedičom, vytvorenie psychického nátlaku na žalovanú 1/ a žalovaného 2/, a odvedenie pozornosti od

trestných činov páchaných žalobcom za účelom svojho obohatenia na úkor oprávnených dedičov. Počas
dokazovania vyšli najavo aj ďalšie skutočnosti, ktoré preukázali, že žalobca nikdy nekonal v súlade s
morálkou, dobrými mravmi a jeho tzv. „susedská výpomoc“ bolo zištné konanie naplňujúce skutkové
podstaty viacerých trestných činov, pričom k niektorým sa aj priznal počas dokazovania a niektoré
sa snažil zahmliť neurčitými odpoveďami, čiastočnou alebo dočasnou amnéziou. Bolo preukázané, že

žalobca viackrát previedol z účtu nebohej p. P. na svoj účet finančné prostriedky a to aj v dobe, keď
nebohá už zo zdravotných, alebo z iných dôvodov nemohla prejaviť svoju vôľu a nemohla súhlasiť s
prevodom peňazí na účet žalobcu. Neuniesol dôkazné bremeno ani v prípade odcudzenia šperkov a
zlata nebohej, keď kamerou monitoroval jej byt, kľúče od jej bytu mal len on, nikto zo žalovaných, nonapriek tomu šperky a zlato zmizli, pričom nebola zistená krádež, alebo vniknutie do bytu neznámym
páchateľom. Takisto nesvedčí o dobrých mravoch ani skutočnosť, že kúpil z prostriedkov nebohej
veľkoplošný televízor starej pani, ktorá zle videla a ten televízor vždy užíval len žalobca a napriek tomu,

že mal tvoriť predmet dedičstva nikdy sa do dedičstva nedostal. Počas dokazovania takisto priznal, že
si zobral aj cenné papiere, pričom bolo takisto jasné, že nebohá nikdy svoj súhlas s takýmto prevodom
nevyjadrila a opäť ukrátil predmet dedičstva a obohatil sa na úkor zákonných dedičov.
21.Záverom zdôraznili, že sa nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcu, že žalovaní nadobudli celý
majetok po poručiteľke, nakoľko z dokazovania jasne vyplynulo, že veľkú časť tohto majetku už odcudzil

žalobca.

22.V následnom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaných žalobca zopakoval svoju argumentáciu
a dodal, že zmluva o budúcej darovacej zmluve bola vypracovávaná až po otvorení dedičského konania
a táto nebola pripravená vopred. Na základe toho jednoznačne nie je možné zakladať pohnútku
budúceho darovania na „morálnom kódexe“ žalovaných. Výsluch žalovaných bol vykonávaní v súlade

so zásadami spravodlivého procesu, keď súd právneho zástupcu žalobcu neprerušil a žalovaní a ani ich
splnomocnený zástupca nenamietal na pojednávaní spôsob vedenia výsluchu. Tvrdenie splnomocného
zástupcu žalovaných o morálnych a kresťanských hodnotách nie je namieste, keď skôr by bolo vhodné
sa zamerať na základnú zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) čo však je v rozpore
s konaním žalovaných. Orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že konanie žalobcu neboli

trestným činnom a ani priestupkom. Žalovaní sa dostavili na dedičské konanie za úmyslom nadobudnúť
majetok (byt, garáž a finančné prostriedky) v hodnote okolo 300.000,- €; keď tieto nadobudli v celosti.
Konaním žalobcu pred smrťou poručiteľky resp. za života poručiteľky nebola spôsobená akákoľvek
ujma na majetku žalovaných keď títo sa stali vlastníkmi toho majetku, ktorý bol ku dňu smrti. Aj keď
podľa žalovaných sa konanie žalobcu zdá byť „nevhodné“, je takéto konanie racionálne, správne a v

súlade so zákonom. Nemenej, že žalobca ako dlhoročný sused, ktorý vykonával denno-dennú výpomoc
poručiteľke, sa nikdy nestretol s dedičmi ako „starostlivou“ rodinnou, ktorá žiaľ poručiteľku „bráni“ až
po jej smrti a jediná starosť, ktorú poručiteľka vyvolala v žalovaných počas života a po svojej smrti je
výlučne starosť o dedičstvo, ktoré nadobudli (a ešte mohli) čo v zásade preukazuje „čistú a kresťanskú“
morálku žalovaných.

23.Napokon v poslednom vyjadrení žalovaní okrem zopakovania skoršej argumentácie uviedli, že
konanie žalobcu ab initio nemalo nič spoločného s morálkou. Jednak sa usiloval o niečo, čo mu právom
nepatrilo a za ďalšie si prisvojil čo mu právom nepatrilo. Majetková ujma bola potvrdená samotným
výsluchomžalobcu,ktorýneuniesoldôkaznébremeno,žekonalsosúhlasomporučiteľky,nakoľkovčase

keď tvrdil, že súhlas dostal, poručiteľka nebola schopná akéhokoľvek prejavu vôle pre jej aktuálny
zdravotný stav, alebo aj pre smrť, ktorá nastala asi deň pred posledným výberom finančnej hotovosti,
ktorú žalobca najprv popieral a pod hrozbou trestného stíhania vrátil. Dôkazy práve vytvoril žalobca
a nedokázal vysvetliť zmiznutie vecí z uzamknutého a ním monitorovaného bytu a sám povedal, že
kúpil veľkoplošný televízor poručiteľke, ktorá dobre nevidela, a televízor používa on a televízor nikdy

nebol predmetom dedičského konania, napriek tomu, že mal byť. Týmto a ďalšími vyjadreniami žalobca
preukázal a potvrdil jeho úmysel, pohnútky, ako aj skutočnosť, že nekonal čestne.

24.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec

v rozsahu danom v ustanovení § 379 – 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

25.Aplikácia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka realizovaná súdom prvej inštancie vo vzťahu

k skutkových okolnostiam/osobitostiam súdenej veci je náležitá. V konaní bolo totiž dostatočne
preukázané, že v relevantnom časovom okamihu, t. j. v čase vzniku záväzku zo zmluvy o budúcej
zmluve, žalovaní (ako zmluvná strana) nemali vedomosť o počínaní/správaní žalobcu spočívajúcom
v tom, že za života poručiteľky, cez internetbanking z jej účtu na svoj účet previedol dňa 24. 8. 2020
sumu 30.000 eur, dňa 31. 12. 2020 sumu 5.000 eur a po smrti poručiteľky dňa 15. 1. 2021 sumu

3.000 eur, resp. za života poručiteľky previedol na seba podielové listy poručiteľky vo R. F. v hodnote
od 20.000 až do 25.000 eur. Je preto možné s rozumnou mierou istoty konštatovať, že pri existencii
tejto vedomosti (u žalovaných v danom čase) by títo k uzavretiu zmluvy o budúcej darovacej zmluve
nepristúpili. Práve absencia vedomosti o opísanom postupe žalobcu je tou okolnosťou, z ktorej účastníci„pri vzniku záväzku vychádzali“, tak ako to explicitne ustanovuje/predvída relevantná právna norma (§
50a ods. 3 OZ) a ktorá „sa do tej miery zmenila, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva
uzavrela“.

26.Predostretá odvolacia argumentácia je založená na zdôrazňovaní skutočnosti, že určujúcou môže by
len zmena „jedinej okolnosti a motívu uzatvorenia budúcej darovacej zmluve...teda späťvzatia návrhu na
zaradenie do dedičského konania po poručiteľke F. P. a nie obdarovania žalobcu za susedskú výpomoc
a bezplatnú starostlivosť“.

27.Opísaní konštrukcia je nesprávna a zavádzajúca. Odhliadnuc od skutočnosti, že vôbec
nespochybňuje (okresným súdom konštatovanú) existenciu zásadnej zmeny v skutkových zisteniach/
vedomostiach (viď bod 25 tohto odôvodnenia), z ktorých žalovaní v rozhodnej dobe vychádzali, fakticky
táto argumentácia len účelovo podsúva zmluvné dojednanie o späťvzatí návrhu na zaradenie do
predmetného dedičského konania ako jedinú okolnosť, ku zmene ktorej pre nastúpenie účinkov zániku
záväzku mohlo/malo dôjsť. K takémuto späťvzatiu zo strany žalobcu nepochybne došlo (t. j. ohľadne

tejto okolnosti zmena pomerov skutočne neexistuje), odvolateľ však v plnej miere opomína vysvetliť
nelogickosť situácie, z akého iného dôvodu, než z (nespornej) skutočnosti, že žalobca poskytoval
právnej predchodkyni žalovaných starostlivosť, by ho žalovaní mienili obdarovať nehnuteľnosťami.
Práve opísané ilustruje absurdnosť tvrdení odvolateľa.
28.Možno teda zhrnúť, že späťvzatie návrhu v dedičskom konaní bolo/je len nevyhnutným formálnym

právnymúkonom,ktorísícežalovanízmluvouobudúcejzmluveskutočneajsledovali,avšaksmerujúcim
práve a len k tomu aby majetok (jeho časť), ktorý sa v dedičskom konaní riadne (po späťvzatí
návrhu žalobcom) prejedná, následne ako výraz/prejav vďaky darovali žalobcovi, pričom z určujúceho
hľadiska žalovaní v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve vychádzali z pomerov definovaných
jedine vedomosťou o tom, že žalobca poskytoval ich právnej predchodkyni osobnú starostlivosť,

ktoré (pôvodné/východiskové) pomery doznali zásadnej/kvalifikovanej zmeny (následnými) zisteniami
o zneužívaní svoje pozície a rozsiahlom svojvoľnom obohacovaní sa žalobcu na ťarchu právnej
predchodkyne žalovaných (vo veku 96 rokov), čo predstavuje tak závažnú okolnosť, že nepochybne
napĺňa hypotézou aplikovanej právnej normy predvídaný zánik záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve.
29.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec je možné dodať, že skutkovému deju súdenej veci

zodpovedajú aj úvahy súdu prvej inštancie prezentované vo vzťahu k inštitútu dobrých mravov.

30.Konštatované úvahy viedli odvolací súd k vysloveniu/potvrdeniu vecnej správnosti meritórneho
výroku.
31.Nadväzne, odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne výhrady voči výroku o trovách prvoinštančného

konania, preto odvolací súd pristúpil aj k jeho potvrdeniu ako výroku závislého (bezprostredne
podmieneného). Len pre komplexnosť dodáva, že okresný súd náležite aplikoval určujúci princíp
úspechu.

32.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla
povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

33.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.